Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jozef Nadzam

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5T/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010123
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916010123.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa

23.03.2017

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. bez udania ulice
a popisného čísla

je vinný, že

dňa 28.12.2015 v presne nezistenom čase od 21.30 hod. do 22.25 hod. preskočil oplotenie rodinného
domu č. XXX/XX na ul. Z., cez dvor prešiel ku vchodovým dverám vedúcim do domu, kde kovovou tyčou
o rozmeroch 115 x 4 cm rozbil sklenenú výplň dverí o rozmeroch 15x87 cm, cez vzniknutý otvor tieto
dvere vytlačil, vošiel do kuchyne rodinného domu, kde sa v tom čase zdržiaval tam bývajúci W., ktorý
ho z domu opakovane vyháňal preč a následne mu odomkol ďalšie vchodové dvere, cez ktoré obvinený
z domu odišiel a týmto konaním spôsobil škodu na zariadení rozbitím sklenenej výplne vo výške 12,-
eur pre vlastníčku domu S.

t e d a
neoprávnene vnikol do obydlia iného a spáchal tento čin prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo
zabrániť vniknutiu,

t ý m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. e/ Tr. zákona.

Za to ho odsudzuje:

Podľa § 194 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu pre výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou
formou. o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nie je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe.

V konaní pred súdom spočiatku uvádzal, že v rodinnom dome, ktorý obýva W. v inkriminovanom čase
bol. Neskôr však vo vyjadreniach sa k výpovediam svedkov uvádzal, že v jeho dome nikdy v minulosti
nebol.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčujú svedok W. svedkovia S., čiastočne svedkovia L.. Svedok
W. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísal skutok totožne a tak, ako je uvedený
vo výroku tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný skutok spáchal, v
priebehu konania pred súdom obžalovaný uvádzal skutočnosti, ktoré sú absolútne v rozpore s realitou

a vzhľadom k jeho ústnym nezmyselným prejavom súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania na
jeho duševný stav.

Z prvého znaleckého posudku na jeho duševný stav z januára 2016 vyplýva, že je trestne zodpovedný,
že chápe zmysel trestného konania, v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou ani chorobou

a svoje konanie mohol ovládať, hoci skutok spáchal pod vplyvom alkoholu, keďže už v minulosti mal
bohaté skúsenosti so svojím konaním po požití alkoholických nápojov.

Z doplnenia znaleckého posudku zo dňa 20.03.2017 vyplýva, že obžalovaný trpí alkoholovou demenciou
s Korsakovským syndrómom, ide o závažnú duševnú chorobu, ktorá sa u neho rozvinula v súvislosti

s mnohoročných chronickým konzumom alkoholu, čomu prispel závažný mozgovo-lebečný úraz zo
dňa 19.03.2016, jeho konanie je nevedomé a neúmyselné a u obžalovaného sa nejedná o simuláciu.
Obžalovaný nie je schopný chápať zmysel prebiehajúceho trestného konania, pôvodne indikované
protialkoholické liečenie v prvom znaleckom posudku, vzhľadom na jeho demenciu, už nemôže naplniť
svoj účel, preto navrhol uložiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavným spôsobom.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v čase spáchania skutku, t. j. 28.12.2015 obžalovaný
netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, táto sa rozvinula až v priebehu konania pred
súdom.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný je za spáchanie skutku trestne zodpovedným preto súd uznal jeho
vinu zo spáchania skutku, pretože naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona,
pretože neoprávnene vnikol na dvor a do rodinného domu, ktorý obýva W., pričom prekonal prekážku
a to oplotenie a bráničku, ktorá v čase spáchania skutku bola nepochybne uzamknutá, a do domu sa

dostal po tom, čo kovovou tyčou rozbil sklenenú výplň jedných z troch dverí , ktorými sa možno dostať
do rodinného domu.

Pri ukladaní trestu súd zobral do úvahy jednu priťažujúcu okolnosť, a to že iba niekoľko mesiacov
pred spáchaním skutku bol obžalovaný odsúdený tunajším súdom za totožný prečin na podmienečný

trest odňatia slobody, pričom teraz posudzovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia.Súdnezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosť,pretopodľa§38ods.4zvýšildolnúhranicutrestnej
sadzby o jednu tretinu a po úprave predstavuje trestná sadzba 28 mesiacov až 5 rokov. Vzhľadom k
pomerom páchateľa, a to k zjavnej a závažnej duševnej chorobe obžalovaného sú dospel k záveru, že
je na mieste použiť ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, keďže obžalovaný by

mohol trest uložený zákonom stanovenej a upravenej trestnej sadzby pociťovať zreteľne inakšie ako
zdravý páchateľ.

Vzhľadom k uvedenému, za použitia zmäkčeného ustanovenia uložil trestnú odňatia slobody pod dolnú
hranicu a to vo výške 9 mesiacov a vzhľadom k tomu, že súd zároveň obžalovanému uložil aj ochranné

psychiatrické liečenie ústavnou formou, je názoru, že tento trest z hľadiska pôsobenia na páchateľa jeúplne postačujúci aj z hľadiska generálnej prevencie takýmto spôsobom bude dostatočne zabezpečená
ochrana spoločnosti.

Keďže obžalovaný nechápe zmysel trestného konania, súd nemôže vnímať jeho prípadné ústne
vyjadrenia, na ktoré má právo a to záverečnú reč, posledné slovo, možnosť podania odvolania alebo
vzdania sa tohto práva, ako na právne významne spôsobujúce zákonom predpokladané procesné
účinky.

Povyhlásenírozsudkuprokurátorkaaobhajcaobžalovanéhosavzdaliprávapodaťodvolanieavzmysle
§ 172 ods. 2 Tr. poriadku tento rozsudok nemusel obsahovať odôvodnenie, ale vzhľadom k okolnostiam
prípadu súd považoval za náležité a potrebné svoje rozhodnutie aspoň stručne odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.