Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/104/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322202922
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1322202922.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Právna podpora
pre pacientov, Prešovská 346/39, Bratislava, IČO: 52 141 934, proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, Limbová 2, Bratislava
a Ministerstvom financií Slovenskej republiky, IČO: 00 151 742, Štefanovičova 5, Bratislava, o zákaze

diskriminácie a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 8. 7. 2022 č.k. 64C/38/2022 - 44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca voči žalovanému
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
zvýšenia základného imania v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874 do
právoplatného skončenia tejto veci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca spolu
so žalobou vo veci, ktorou sa voči žalovanému domáha, aby súd rozhodol o tom, že (1) žalovaný
zvýšením základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. prijatého na základe uznesenia

vlády Slovenskej republiky č. 209 z 23. marca 2022 porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a
dopustil sa diskriminácie voči poistencom spoločností DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. a Union
zdravotná poisťovňa, a.s., (2) žalovaný je povinný ako akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.
zdržať sa zvýšenia základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. slúžiaceho na úhradu
zdravotnej starostlivosti a tiež je povinný sa zdržať vytvorenia kapitálového fondu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s. z finančných prostriedkov žalovaného slúžiaceho na úhradu zdravotnej starostlivosti,

ibaže by žalovaný príspevok vo výške takéhoto zvýšenia základného imania alebo tohto príspevku
do kapitálového fondu poskytol okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. aj všetkým ostatným
zdravotným poisťovniam vykonávajúcim verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike a to ku
dňu takéhoto zvýšenia základného imania alebo prijatia rozhodnutia o vytvorení kapitálového fondu
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. z príspevkov žalovaného a (3) žalobca je oprávnený na náklady
žalovaného zverejniť tento rozsudok v jednej periodickej tlači v identickom rozsahu a vyhotovení ako je

jeho originálne vyhotovenie zo strany súdu a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2/ Žalobca poukazoval na to, že je občianskym združením, ktoré sa zaoberá právnou pomocou pre
pacientov, vrátane ich ochrany pred diskrimináciou s tým, že na základe mnohých podnetov od pacientov
ako aj prezentovanej nespokojnosti občianskej aj odbornej verejnosti v súvislosti s nedôvodným
preferovaním poistencov štátnej zdravotnej poisťovne, ktoré zásadne podľa žalobcu znevýhodňuje cca

44 % populácie, sa žalobca podľa § 9a Antidiskriminačného zákona rozhodol domáhať ochrany práva
na rovnaké zaobchádzanie tohto veľkého počtu pacientov, konkrétne poistencov oboch súkromnýchzdravotných poisťovní. Touto žalobou sa teda domáha ochrany voči v poradí tretiemu zvyšovaniu
základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, iniciovaného uznesením vlády č. 209/2022,
ktorým žalovaný podľa žalobcu pokračuje v diskriminácii poistencov v otázke faktickej dostupnosti

zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov, pričom diskriminačným faktorom, t. j. dôvodom,
od ktorého sa odvíjajú nevýhodnejšie podmienky pre jednu skupinu poistencov v porovnaní s inou
skupinu je ich právom aprobované rozhodnutie podať si prihlášku na verejné zdravotné poistenie v
súkromnej zdravotnej poisťovni. Žalobca medzi základné východiská systému verejného zdravotného
poistenia považuje princíp solidarity a plurality. Princíp solidarity je podľa žalobcu v zákonnej úprave

reflektovaný predovšetkým tým, že príjmy zdravotných poisťovní pochádzajú z povinných poistných
odvodov v totožnej sadzbe (s odlišnou sadzbou výlučne pre tzv. poistencov štátu) a rozsah poistného
krytia nezávisí od absolútnej výšky uhradených odvodov. Práve táto skutočnosť podľa žalobcu vedie
zdravotné poisťovne k tomu, aby medzi sebou pri plnení záväzkov z verejného zdravotného poistenia
súťažili efektívnym, účelným a hospodárnym nakladaním s poistnými odvodmi. Nároky poistencov na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti sú teda podľa žalobcu kryté príjmami z poistných odvodov. Princíp

plurality je zase podľa žalobcu v zákonnej úprave reflektovaný tým, že poistenec, bez ohľadu na
svoje právne postavenie, má zaručený slobodný výber zdravotnej poisťovne. Súbeh týchto princípov
podľa žalobcu znamená, že ani absolútna výška uhradených odvodov ani výber konkrétnej zdravotnej
poisťovne nemá a nesmie mať za následok rozdiel v rozsahu poistného krytia, pričom štát všetkým
poisťovniam na účely plnenia ich záväzkov garantuje príjem, pochádzajúci z poistných odvodov

v totožnej sadzbe a z platieb za poistencov štátu, pričom zvýšenie základného imania jednej z
poisťovní prostredníctvom verejných zdrojov tieto princípy podľa žalobcu radikálne deformuje, zbavuje
ich významu a vedie k faktickej diskriminácii tých pacientov, ktorí si v rámci slobodného výberu
zdravotnej poisťovne vybrali inú, než žalovaným osobitne dotovanú zdravotnú poisťovňu. Žalovaný
je jediným oprávneným a vecne príslušným autorom pravidiel, rámcujúcich pôsobenie zdravotných

poisťovní ako účastníkov systému verejného zdravotného poistenia. Ako taký je žalovaný povinný
tieto pravidlá tvoriť tak, aby nielen formálne, ale aj fakticky zabezpečovali rovnaký prístup pacientov
k zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na to, ktorú zdravotnú poisťovňu si vyberú ako poskytovateľa
verejného zdravotného poistenia. Zo strany štátu ako tvorcu pravidiel hry je neprípustné konanie,
ktorého dôsledkom je akékoľvek zvýhodnenie či znevýhodnenie pacienta na základe slobodného výberu

zdravotnej poisťovne. Takto poskytnuté „dotácie“ majú slúžiť práve na zvýšenie zdrojov, vynakladaných
VšZP na starostlivosť o svojich pacientov, a teda na zlepšenie ich súčasného postavenia v porovnaní
s tými pacientmi, ktorých poisťovňa adresátom takejto dotácie nie je. V konkurenčnom prostredí
pôsobiacich zdravotných poisťovní však jedna z nich (VšZP) dostáva takú zásadnú finančnú dotáciu,
ktorá nie len, že podstatným spôsobom zvýši starostlivosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre

pacientov VšZP, pričom pacientom ostatných zdravotných poisťovní má stačiť zdravotná starostlivosť
financovaná výlučne z povinných odvodov, ale zároveň svojim objemom deformuje a ničí pluralitnú
povahu systému verejného zdravotného poistenia. Takáto selektívna dotácia má jasný diskriminačný
následok vo vzťahu k pacientom ostatných zdravotných poisťovní, ktorí pritom rovnako ako poistenci
VšZP patria do totožného systému verejného zdravotného poistenia. Žalobca mal za to, že sa

zásadným spôsobom zlepšuje vyjednávacia pozícia VšZP voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
prizazmluvňovanírozsahuadostupnostipreplácanejzdravotnejstarostlivostiprejejpoistencov.Žalobca
tvrdil, že dodatočné zdroje na úrovni 160 000 000 € pre VšZP spôsobujú takú disproporciu pri
vyjednávacích možnostiach, že VšZP bude môcť zvýšiť ceny poskytovateľom extrémne nad trhovú
úroveň a to až o 8 %, čím zákonite podľa žalobcu zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti svojim

pacientov v porovnaní s tými ostatnými, keďže viac finančných zdrojov vedie k vyššiemu počtu
zazmluvnených lekárov, preplatených zákrokov aj liekov preplatených na výnimku, nižším doplatkom,
vyšším benefitom a pod. Žalobca tvrdil, že VšZP vďaka dodatočným finančným zdrojom dokáže tiež
skrátiť čakacie doby na zdravotnú starostlivosť pre jej pacientov a preto priama štátna podpora len pre
VšZP zvýhodní jej pacientov vo vzťahu k pacientom ostatných zdravotných poisťovní. Zároveň mal za

to, že k diskriminácii dochádza aj v prístupe k inovatívnym liekom (najmä na onkologické ochorenia a
zriedkavé choroby). Tieto lieky podľa žalobcu zdravotné poisťovne preplácajú na tzv. výnimky. Suma
uhrádzaná za tzv. výnimky sa za posledné roky podľa žalobcu pohybuje v priemere tesne nad 40 mil. €
a preto podľa žalobcu vzhľadom na výrazne vyšší dopyt o tzv. výnimky zo strany pacientov, odhadom
podľa žalobcu až dvojnásobný, je zrejmé, že bez porovnateľného dofinancovania budú poistenci VšZP

zvýhodnení oproti poistencom ostatných zdravotných poisťovní v prístupe k liekom na tzv. výnimku.
Žalobca uviedol, že žalovaný zvýšil disponibilné zdroje jednej zo zdravotných poisťovní z verejných
prostriedkov, ktorých objem tvoria aj príspevky od poistencov iných zdravotných poisťovní. Tí sú podľa
žalobcu teda nútení finančne sa podieľať na vlastnej diskriminácii, pričom nemali možnosť prispôsobiťsa tomuto opatreniu formou uplatnenia svojho práva na výber zdravotnej poisťovne. Táto možnosť im
vznikne až od 1. januára 2023, kedy však už budú podľa žalobcu dodatočné finančné prostriedky zo
štátnej dotácie dávno minuté.

3/ Žalobca na zdôvodnenie požadovaného neodkladného opatrenia uviedol, že dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia spočíva predovšetkým v potrebe bezodkladne upraviť pomery, ktoré žalovaný
vytvára svojim nerovnakým zaobchádzaním voči cca 44 % populácie, konkrétne všetkým poistencom
súkromných zdravotných poisťovní Unionu a Dôvery, ktorí sú k 1. januáru 2022 v počte 2 275 536 ľudí.

Žalobca opätovne tvrdil, že cieľom, ako aj dôsledkom zvýšenia základného imania VšZP je faktické
zvýhodnenie jej poistencov v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Mal za to, že ďalšie prehlbovanie
selektívneho prístupu žalovaného k pacientom, ktorí sa podľa ním vytvorených pravidiel museli dať
zdravotne poistiť, museli si vybrať jednu zo zdravotných poisťovní pôsobiacich na našom trhu podľa
pravidiel vytvorených žalovaným a platia poistné v sumách stanovených žalovaných v jednotnej
výške bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu a nemôžu sa v tomto čase ani prepoistiť, by nedôvodne

zhoršovalo postavenie pacientov súkromných zdravotných poisťovní oproti pacientom VšZP. Žalobca
mal za to, že finančné prostriedky z navyšovania základného imania VšZP sa používajú na úhradu
zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom VšZP. Zároveň opätovne zdôraznil, že tieto finančné
prostriedky aj zlepšili vyjednávaciu pozíciu VšZP oproti ostatným zdravotným poisťovniam pri uzatváraní
zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, čo zaručuje podľa žalobcu poistencom VšZP lepšiu

a dostupnejšiu sieť zazmluvnených poskytovateľov oproti poistencom ostatných poisťovní a rovnako
tak im ju zaistí aj v budúcnosti, ak dôjde k ďalšiemu takémuto účelovému navýšeniu základného
imania VšZP, pričom podľa žalobcu takáto bezprostredná hrozba ďalšieho zvyšovania, tentokrát o 40
000 000 €, tu na základe uznesenia č. 209/2022 bezprostredne existuje. Zhrnutím uvedeného mal
žalobca za to, že uloženie povinnosti, aby sa žalovaný do právoplatného ukončenia tohto sporu zdržal

ďalšieho navyšovania základného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni mu nemôže spôsobiť
žiadne zásadné obmedzenie. Naopak, prípadné ďalšie zvyšovanie základného imania Všeobecnej
zdravotnej poisťovne by podľa žalobcu nielen ďalej ohrozovalo stabilitu celého systému zdravotného
poistenia, ale najmä by ešte zväčšilo priepasť v dostupnosti zdravotnej starostlivosti medzi pacientami
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a pacientami ostatných zdravotných poisťovní. Na základe toho

teda žalobca žiadal, aby súd poistencom súkromných zdravotných poisťovní poskytol ochranu pred
nerovnakým zaobchádzaním zo strany žalovaného, a to uložením mu povinnosti dočasne sa zdržať
ďalšieho zvyšovania základného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a to do právoplatného
skončenia tejto veci.

4/ Z uznesenia vlády SR č. 209/2022 vrátane predkladacej správy súd prvej inštancie zistil, že vláda
týmto uznesením schválila zvýšenie základného imania v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., IČO: 35 937 874 (ďalej len „VšZP“), ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo zdravotníctva SR
a to upísaním nových akcií vo forme peňažného vkladu prostredníctvom štátnych finančných aktív, a
to všetko z dôvodu kompenzácie negatívnych dopadov, ktoré boli nepredvídateľné, mimo sféru vplyvu

VšZP a zároveň ktoré mali významný negatívny dopad na hospodárenie VšZP. Z výpisu z obchodného
registra VšZP vyplývalo, že k zvýšeniu základného imania VšZP došlo najskôr zo sumy 161 179 966 €
na sumu 261 179 966 € (v zmysle uznesenia vlády SR č. 641 zo dňa 07.10.2020) a neskôr zo sumy 261
179 966 € na sumu 359 179 966 € (v zmysle uznesenia vlády SR č. 717 zo dňa 11.11.2020).

5/ Zo záverov odborného vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva vyplývalo, že
vláda SR schválením zvýšenia základného imania spoločnosti VšZP uznesením č. 209/2022 porušila
ústavnýprincípzákazudiskrimináciezakotvenývčl.12ods.2ÚstavySRvspojenísozákladnýmprávom
občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky na základe zdravotného
poistenia.

6/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 324 a nasl. CSP.
Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri
bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie

exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ
nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom
na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že
pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie,avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho
navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o

dôvodnostiatrvanínároku,ktorémusamáposkytnúťbezodkladneochranaatiežzáveropotrebeúpravy
pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ
neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla
niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť
vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu

opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc
vymedzené zákonné a ústavné limity.

7/ V danom prípade sa žalobca ako subjekt oprávnený na podanie tzv. verejnej antidiskriminačnej žaloby
podľa § 9a zákona č. 365/2004 Z.z. domáhal (okrem iného) súdnej ochrany práv poistencov zdravotných
poisťovní DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436 a Union zdravotná poisťovňa, a.s.,

IČO: 36 284 831 (ďalej už len „súkromné zdravotné poisťovne“) formou neodkladného opatrenia
spočívajúcej v povinnosti žalovaného ako akcionára zdravotnej poisťovne VšZP zdržať sa zvýšenia
základného imania tejto zdravotnej poisťovne (až do právoplatného skončenia konania o tzv. verejnej
antidiskriminačnej žalobe), a to všetko na tej právnej argumentácii, že takýmto zvýšením základného
imania VšZP dochádza k diskriminácii pacientov súkromných zdravotných poisťovní zvýhodňovaním

pacientov VšZP tým, že (zvýšením základného imania VšZP) sa im zvýši starostlivosť a dostupnosť
zdravotnej starostlivosti z dôvodu zazmluvnenia vyššieho počtu lekárov, preplatenia zákrokov aj liekov
preplácaných na výnimku, prípadne s nižším doplatkom, vyšších benefitov, skrátenia čakacích dôb,
prístupu k inovatívnym liekom, pričom žalobca dôvodil, že to všetko zároveň môže viesť aj k zvýšeniu
cien poskytovateľmi nad trhovú hodnotu a to až o 8 %.

8/ Za osvedčenú a nespornú súd prvej inštancie považoval tú skutočnosť, že k zvýšeniu základného
imania VšZP došlo najskôr zo sumy 161 179 966 € na sumu 261 179 966 € (v zmysle uznesenia vlády
SR č. 641 zo dňa 07.10.2020), neskôr zo sumy 261 179 966 € na sumu 359 179 966 € (v zmysle
uznesenia vlády SR č. 717 zo dňa 11.11.2020) a následne bolo zvýšené na sumu 479 179 966 € (v

zmysle uznesenia vlády SR č. 209/2022 z 23.03.2022), pričom podľa § 202 a nasl. Obch. zák. takéto
zvyšovanie základného imania VšZP formou upísania nových akcií predstavuje zákonný a bežný postup
akciovej spoločnosti, ktorého účelom je získanie nových zdrojov (finančných prostriedkov) s tým, že
takémuto postupu nie je bránené ani v prípade súkromných zdravotných poisťovní. To znamená, že
samotné zvýšenie základného imania VšZP samo o sebe predstavuje zákonom upravený postup na

získanie finančných zdrojov akciovej spoločnosti.

9/ Jednou z podmienok dôvodnosti tzv. verejnej antidiskriminačnej žaloby je, aby žalobca preukázal,
že porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy
väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený

verejný záujem. Pod väčší a neurčitý počet osôb možno jednoznačne subsumovať aj pacientov
súkromných zdravotných poisťovní, pričom porušením zásady rovnakého zaobchádzania by mali byť
dotknuté ich práva a právom chránené záujmy týkajúce sa zdravotnej starostlivosti (§ 3 ods. 1
zákona č. 365/2004 Z.z.). Práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej
starostlivosti sú upravené v zákone č. 576/2004 Z.z., pričom zdravotnou starostlivosťou sa rozumie

(§ 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z.) súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki
pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom
predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií,
pričom zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky
výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu s tým, že súčasťou poskytovania zdravotnej

starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety
nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. To znamená, že žalobca v danom prípade vo
vzťahu k podanej verejnej antidiskriminačnej žalobe bude musieť preukázať, že uvedené zvýšenie
základného imania VšZP malo - mohol mať reálny (skutočný) negatívny - diskriminačný dopad na
pacientov súkromných zdravotných poisťovní a to výlučne vo vzťahu k poskytovaniu vyššie definovanej

zdravotnej starostlivosti. V danom prípade však žalobca len vo všeobecnej a hypotetickej rovine tvrdil,
aký dopad môže mať (ďalšie) zvýšenie základného imania VšZP na pacientov súkromných zdravotných
poisťovní (menej preplatených zákrokov než pacienti VšZP, skrátenie čakacích dôb pre pacientov VšZP,
lepší prístup k inovatívnym liekom pre pacientov VšZP). Hoci k naplneniu dôvodnosti tzv. verejnejantidiskriminačnej žaloby postačuje len možnosť alebo podozrenie, že porušením zásady rovnakého
zaobchádzania môžu byť dotknuté určité práva a právom chránené záujmy, neznamená to, že na
dôvodnosť samotnej žaloby postačujú všeobecné, nekonkrétne a výlučne len hypotetické tvrdenia

žalobcu o možných dopadoch zvýšenia základného imania VšZP na pacientov VšZP, ako aj pacientov
súkromných zdravotných poisťovní. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že k zvýšeniu základného imania
VšZP došlo od roku 2020 celkovo už tri krát, žalobca mal možnosť nie len v hypotetickej rovine ale aj
konkrétnymi skutkovými tvrdenia uviesť, ako sa takéto zvýšenie základného imania VšZP dotklo práv
a oprávnených záujmov pacientov súkromných zdravotných poisťovní, na základe čoho by bolo možné

dôvodiť obdobné následky na práva a právom chránené záujmy pacientov súkromných zdravotných
poisťovní aj pri ďalšom zvýšení základného imania VšZP. Na základe uvedeného bol súd prvej inštancie
toho názoru, že žalobca tvrdeniami obsiahnutými v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj k nim pripojenými listinnými dôkazmi, neosvedčil danosť/existenciu práva, ktorému
žiada bezodkladne poskytnú ochranu, teda danosť a existenciu možnosti ohrozenia práv a oprávnených
záujmov pacientov súkromných zdravotných poisťovní v dôsledku navýšenia základného imania VšZP.

10/ Z predkladacej správy k uzneseniu vlády SR č. 209/2022 navyše vyplývalo, že zvýšením základného
imania bol sledovaný cieľ spočívajúci v kompenzácii negatívnych dopadov na hospodárenie VšZP, z
čoho možno usúdiť, že cieľom zvýšenia základného imania VšZP nebolo zvýhodnenie jej pacientov ale
práve zabezpečenie toho, aby pacientom VšZP bola vôbec poskytovaná zdravotná starostlivosť, teda

aby bola VšZP vôbec schopná uzatvoriť s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti ako predpoklad poskytovania zdravotnej starostlivosti jej poistencom s právom
na jej úhradu zo zdravotného poistenia. Ak by teda súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
navyšovaniu základného imania VšZP, teda by zabránil VšZP zákonným spôsobom získať finančné
zdroje, mohol by zapríčiniť situáciu, v ktorej by VšZP nemala dostatok zdrojov a nebola by schopná

zabezpečiť realizáciu bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre svojich pacientov, čím by navodil taký stav,
ktorým by mohol neprimerane zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov pacientov VšZP.

11/ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä z dôvodu, že nebolo možné prijať (aspoň
predbežný) záver o dôvodnosti (resp. aspoň osvedčenosti) práva, ktorému žalobca žiadal poskytnúť

súdnu ochranu formou nariadenia neodkladného opatrenia, ako aj z dôvodu, že prípadným nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia, by mohol byť vytvorený stav, ktorý by nesledoval legitímny cieľ,
súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

12/ Súd o nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v

súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanému ako úspešnej strane sporu tento nárok nepriznal,
keďže mu žiadne trovy konania v spojení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli.

13/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že vyhovie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne zrušenia

napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP tým, že súd vydal nepreskúmateľné uznesenie,
ďalej § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tiež § 365 ods., 1 písm. h/ CSP, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že nenapáda zvyšovanie základného imania ako také,

ale napáda jeho zvyšovanie za účelom úhrady zdravotnej starostlivosti, ktorú podľa právnej úpravy sú
zdravotné poisťovne oprávnené uhrádzať len z poistného; súd nezohľadnil relevantnú právnu úpravu
týkajúcu sa taxatívneho katalógu zdrojov, ktoré sú zdravotné poisťovne oprávnené použiť na úhradu
zdravotnej starostlivosti a obmedzil sa na odkaz na § 202 a nasl. Obch. zák., čo je nedostatočné. Súd tiež
nevzal do úvahy špecifikum, spočívajúce v tom, že žalovaný nie je len akcionárom ale aj normotvorcom,

ktorý ustanovuje pravidlá, ktoré svojím účelovým a opakovaným navyšovaním základného imania sám
obchádza. Podľa názoru žalobcu je nesporné, že v nedávnom období boli zrealizované tri účelové
navýšeniazákladnéhoimaniaVšZPo318.000.000€apripravujesaďalšienavýšenieosumu40.000.000
€ a že takto získané zdroje má VšZP použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti svojich poistencov.
Verejné zdroje v objeme doposiaľ 318.000.000 €, na ktoré sa „vyzbierali“ nielen poistenci VšZP, ale

rovnako tak aj poistenci súkromných zdravotných poisťovní, boli použité výhradne na účel úhrady
zdravotnej starostlivosti pre poistencov VšZP. Použitie spoločných zdrojov len v prospech určitej skupiny
(cca 56 % populácie) narúša princíp plurality a solidarity ako definičných znakov systému verejného
zdravotného poistenia v SR, a hoci záujem v podobe zlepšenia zdravotnej starostlivosti je oprávnený,tu sa dosahuje zjavne diskriminačným spôsobom, ktorý nie je nevyhnutný. Žalovaný nedokáže z
napadnutého uznesenia identifikovať spôsob, akým by mal uniesť svoju dôkaznú povinnosť nad rámec
už predložených dôkazov, keďže za právne nedovolený považuje samotný fakt použitia finančných

prostriedkov z navýšeného základného imania na účel, ktorý zákon neumožňuje. Žalovaný ako
zákonodarcaustanovil,žezdravotnástarostlivosťsasmieuhrádzaťlenzpoistného.Účelomtejtoprávnej
úpravy je predísť situácii, v ktorej budú poistenci jednej alebo viacerých poisťovní zvýhodnení, resp.
znevýhodnení len v dôsledku uplatnenia svojho zákonného práva na výber zdravotnej poisťovne, a to,
napr. v dôsledku preferenčného prístupu jednej z poisťovní k verejným zdrojom, ktoré majú byť práve a

len v jej prípade použiteľné na zákonom nepovolený účel. ako žaloba tak aj neodkladné opatrenie sa
netýkajúindividuálnychprípadovdiskriminácieaochranypredňou,alesystémovejdiskriminácie,vrámci
ktorej sú poistenci iných poisťovní, ako je VšZP, nedôvodne znevýhodňovaní oproti poistencom VšZP.
Selektívne financovanie zdravotnej starostlivosti poistencov jednej zdravotnej poisťovne celkom zjavne
a nesporne znevýhodňuje poistencov ostatných zdravotných poisťovní, ktoré podliehajú zákonnému
obmedzeniu financovať zdravotnú starostlivosť svojich poistencov výlučne z poistného. Podľa žalobcu,

ak sa 318.000.000 € poukáže na zdravotnú starostlivosť pre 56 % poistencov, tak týchto 56 % ( poistenci
VšZP ) bude mať zaručenú dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť ako zvyšok.

14/ V prípade diskriminácie pritom v zmysle zákonnej úpravy nie je potrebné preukazovať negatívny
následok, ale stačí preukázať existenciu neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania. Na rozdiel

od VšZP môžu súkromné poisťovne použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti svojich poistencov
len poistné a nie aj účelové selektívne dotácie štátu. Žalobca polemizoval so záverom súdu prvej
inštancie v napadnutom uznesení, že „cieľom zvýšenia základného imania VšZP nebolo zvýhodnenie
jej pacientov ale práve zabezpečenie toho, aby pacientom VšZP bola vôbec poskytovaná zdravotná
starostlivosť.“ K tomuto záveru súdu žalobca uviedol, že poistenci VšZP by aj bez dodatočných

finančných prostriedkov z opakovane navyšovaného základného imania mali zabezpečenú zdravotnú
starostlivosť, ale nepochybne v inej, slabšej kvalite (dostupnosť, čakacie lehoty a pod.) ako v prípade,
keď je VšZP zo spoločných verejných zdrojov nad rámec poistného poskytnutých doposiaľ 318.000.000
€, a to práve na zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov VšZP. Rovnako tak aj poistenci iných
zdravotných poisťovní majú zaručenú zdravotnú starostlivosť v zákonom stanovenom rozsahu, avšak v

inej, slabšej kvalite ako by ju mali zaručenú v prípade, ak by verejné zdroje v sume 318.000.000 € boli
určené aj na úhradu ich zdravotnej starostlivosti.

15/ Žalobca tiež vyčítal súdu prvej inštancie, že sa pri svojom rozhodovaní zaoberal výlučne poistencami
VšZP, avšak vôbec sa nezaoberal postavením ostatných poistencov. Dodal, že schopnosť VšZP

zabezpečiť realizáciu bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre svojich pacientov by nebola ohrozená ani
bez dodatočných finančných prostriedkov z účelovo navyšovaného základného imania, zodpovedala
by však zákonnej úprave, ktorú ustanovil a ktorú vynucuje práve žalovaný. Namietaným navyšovaním
základného imania sa princípy solidarity a plurality absolútne popreli, keď VšZP pre svojich poistencov
získala od žalovaného k dispozícii osobitný zdroj príjmov, a to v podobe prostriedkov, ktorých pôvodcom

sú aj poistenci iných poisťovní. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nijako nevysvetľuje ani to,
ako dospel k záveru, že ak do právoplatného skončenia veci nebude umožnené VšZP ďalej navyšovať
jej základné imanie, tak bude ohrozená zdravotná starostlivosť pre jej poistencov. Prípadné potvrdenie
tohto záveru odvolacím súdom by podľa žalobcu znamenalo, že zákonná úprava katalógu zdrojov
použiteľných na úhradu zdravotnej starostlivosti je úplne obsolétna a že zdravotné poisťovne na účely

plnenia svojich povinností musia porušovať zákon a používať na úhradu zdravotnej starostlivosti aj
nepovolené typy príjmov. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím ochránil poistencov VšZP pred
extrémne vzdialenou, hypotetickou a ničím nepodloženou hrozbou a zároveň odoprel ochranu ostatným
poistencom,ktorítakzostalivystavenínapospasbezprostrednejhrozbeďalšejdiskriminácievpodobeuž
avizovaného ďalšieho navýšenia základného imania VšZP o 40.000.000 €, a opäť na účely úhrady lepšej

zdravotnej starostlivosti pre poistencov VšZP. Navrhované neodkladné opatrenie nevytvára žiadny
nenávratný stav, ale má len zabrániť ďalšej diskriminácii do času, kým súd právoplatne nerozhodne,
či konanie žalovaného neodporuje zákonu. naopak nevydanie neodkladného opatrenia bude mať
nezvratné následky, keďže ani prípadné vyhovenie podanej žalobe už nebude spôsobilé reparovať
následky, ktoré by v prípade vydania neodkladného opatrenia nemuseli nastať.

16/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť.17/ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

18/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

20/ Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava,
že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie

musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň
ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov
neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalobca navrhovaným
neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak

sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú
dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak
sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (t.j. že strana nie je
obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je
výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a

tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods.
2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné
opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade

jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu
súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do
právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.

22/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k

rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami uložením
povinnosti žalovanému zdržať sa zvýšenia základného imania v spoločnosti VšZP, a.s., IČO: 35 937
874, do právoplatného skončenia veci (keď predmetom konania vo veci je antidiskriminačná žaloba).

23/ Žalobca v návrhu i odvolaní opakovane uviedol, že konanie žalovaného je diskriminačné vo
vzťahu k poistencom iných poisťovní než VšZP, keď už v minulosti (opakované) navýšenie základného
imania VšZP, ako aj avizované ďalšie navýšenie základného imania VšZP o 40.000.000 € znamená
zvýhodnenie poistencov spoločnosti VšZP v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v porovnaní s
poistencami ostatných poisťovní (D?VERA, zdravotná poisťovňa, a.s. a Union, zdravotná poisťovňa,

a.s. ); žalobca však toto svoje tvrdenie bližšie nešpecifikoval - ako správne poznamenal súd prvej
inštancie žalobca - napriek tomu, že už v minulosti došlo opakovane k navýšeniu základného imania
VšZP, neuviedol, v čom má spočívať (prípadne v čom sa v minulosti prejavilo) poskytovanie lepšej,
dostupnejšej zdravotnej starostlivosti poistencom VšZP v porovnaní s poistencami Union, zdravotnej
poisťovne, a.s. či Dôvery, zdravotnej poisťovne, a.s. práve ako dôsledok zvýšenia základného imania

VšZP (t.j., v čom konkrétne sa prejavil diskriminačný dôsledok konania žalovaného). Vychádzajúc z
obsahu Predkladacej správy materiálu „Zvýšenie základného imania v spoločnosti VšZP, a.s., účelom
tohto rozhodnutia (jediného) akcionára bola kompenzácia negatívnych (nepredvídateľných) dopadov,
ktoré boli mimo sféry vplyvu spoločnosti VšZP, a.s., na hospodárenie spoločnosti VšZP, a.s. Rozhodnutiejediného akcionára o zvýšení základného imania VšZP teda nesledovalo účel zvýšenie kvality
poskytovanej zdravotnej starostlivosti, či zlepšenie jej dostupnosti v porovnaní s úrovňou zdravotnej
starostlivosti poskytovanou poistencom ostatných zdravotných poisťovní na slovenskom trhu, ale jeho

účelom bolo riešenie nedostatočného kapitálu VšZP. Žalobca sa v tomto smere obmedzil len na tvrdenia
všeobecnej povahy, čo neumožnilo súdu vyhodnotiť potrebu zásahu súdu v podobe navrhovaného
neodkladného opatrenia ako dôvodnú. Popis dôsledkov tvrdeného diskriminačného konania sa pritom
z hľadiska posúdenia tvrdenej existujúcej bezprostredne hroziacej ujmy javí ako nanajvýš vhodný a
potrebný. Tvrdenie žalobcu o bezprostredne hroziacej ujme sa potom nejaví ako dostatočne reálne, ale

skôr len ako hypotetické, čo nepostačuje na vyvodenie záveru o potrebe navrhovanej dočasnej úpravy
pomerov, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.

24/ Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia a zákonný účel tohto inštitútu je nevyhnutné, aby
bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté pomerne rýchlo - v zmysle § 328 ods.
2 CSP v danom prípade v lehote 30 dní. Potom táto pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára

podmienky pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. Preto
súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla len na základe osvedčenia
podstatných skutočností. Na základe tých podkladov, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii a na
základe ktorých o návrhu rozhodol, je aj odvolací súd presvedčený, že súd prvej inštancie nemohol
dospieť k inému záveru, než, že tento návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je

dôvodný.

25/ Odvolací súd tak v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o tom, že v danom prípade
neboli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia.

26/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia súdom prvej inštancie.

27/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovanému žiadne trovy konania o nariadenie neodkladného
opatrenia nevznikli.

28/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).