Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200043
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200043.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a

sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: AT - log, s.r.o., so
sídlom Železničná 1119/16, 926 01 Sereď, IČO: 467 592 21, právne zastúpeného advokátom: JUDr.
Ondrej Krempaský, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo 102601038/2018 zo dňa 14.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo
102601038/2018 zo dňa 14.12.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102601038/2018 zo dňa 14.12.2018 v rámci odvolacieho konania postupom
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové

rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101040092/2018 zo dňa 25.5.2018,
ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 6 257,01 Eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2015.

2. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo zjednodušených
faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. a MONUMENT MAGNUS, s.r.o. boli zistené
nezrovnalosti správcu dane v predložených pokladničných dokladoch zo strany daňového subjektu s

odôvodnením, že nie je možné, aby rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom
zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Na základe zisteného skutkového
stavu daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie zákonných podmienok na odpočítanie
dane žalobcom z preverovaných pokladničných dokladov týkajúcich sa zakúpených pohonných hmôt.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaného bolo tiež uvedené, že ako dôkaz k nadobudnutiu pohonných
hmôt žalobca predložil knihy jázd jednotlivých vozidiel, ktoré používa na výkon svojej činnosti, z ktorých
vyplýva, že údaje zapísané v nich sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými Národnou

diaľničnou spoločnosťou, a.s. . Žalovaný ďalej konštatoval, že ani dodávateľ a ani kontrolovaný daňový
subjekt sa bližšie nevyjadrili k deklarovanému nadobudnutiu tovaru a služieb - pracovná bunda,
toner, reklamné predmety, kancelársky papier, chémia, olej, kancelársky materiál, reklamná činnosť,
účtovné poradenstvo, pneumatiky, marketing, servis vozidiel, pracovné odevy, výroba propagačnéhomateriálu, účtovné služby, pričom tak vyjadrenie daňového subjektu ako aj konateľa deklarovaného
dodávateľa vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti predložených sporných dokladov, pretože
sú v rozpore s § 2 zák.č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len

zákon o ERP), a to najmä poukazujúc na skutočnosť, že predávajúci prijíma tržbu, ktorou je okamžitá
platba prijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo
inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, ako aj v nadväznosti na skutočnosť, že daňový
subjekt za dodanie prevažnej časti tovaru a služieb zaplatil až potom, keď mal peniaze. Žalovaný ďalej
v rozhodnutí poukázal na to, že zo strany správcu dane bolo preukázané, že dodávateľ MONUMENT

MAGNUS, s.r.o. prevádzkoval v roku 2015 predajňu obuvi v obchodnom centre MLYNY Nitra, keď na
uvedenú prevádzku má registrovanú ERP s DKP č. 1002023550386003, pričom žalobca ako daňový
subjekt nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa, pričom sa obmedzil na
navrhnutie vypočutia svedka konateľa dodávateľa, ktorý zdaniteľné obchody potvrdil len ústne, bez
predloženia relevantných dôkazov. Svedok Z. T. uviedol, že ERP fiškalizovala spoločnosť VAROS
TRADE, s.r.o., ktorú označil ako servisnú organizáciu, pričom správca dane prostredníctvom miestneho

zisťovania zistil, že touto servisnou organizáciou ERP nebola aktivovaná ani servisovaná. Z vykonaného
dokazovania realizovaného správcom dane žalovaný skonštatoval, že zákonné podmienky, po splnení
ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení
dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať
vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. V tejto

súvislosti poukázal na to, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez
ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu
a dodávateľom uvedeným na doklade. Znamená to, že vystavením účtovných dokladov nenastanú
zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH, pretože aj keď tie sú bezchybné, sú len formálnym
dôkazom, ktorý sám o sebe nie je dostatočným dôkazom na preukázanie zdaniteľného obchodu.

II. Žaloba a jej dôvody

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102601038/2018 zo dňa 14.12.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava
č. 101040092/2018 zo dňa 25.5.2018, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí spôsobenú nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu
daňovými orgánmi oboch stupňov, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na to, že

správca dane preniesol zodpovednosť a povinnosti predávajúceho na daňový subjekt, čo považoval
za nezákonné, nakoľko z jeho strany nebola porušená žiadna povinnosť, ktorá by správcu dane
oprávňovala už raz zaplatenú DPH (ako súčasť kúpnej ceny) vyrubiť žalobcovi. Poukazoval na to, že
všetky ním predložené pokladničné doklady obsahovali povinné údaje vyžadované ust. § 8 ods. 1 zák.
č. 289/2008 Z.z. a tiež údaje, ktoré sú uvedené podľa vzoru umiestneného v predajni, v zmysle §

8 ods. 5 zák. č. 289/2008 Z. z. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nemohol mať pochybnosti o
pravosti pokladničného dokladu, ktorý obsahoval všetky zákonom ustanovené údaje a za stavu, keď
kúpna cena dodaného tovaru zodpovedala jednotkovej cene a množstvu dodaného tovaru. Namietal, že
nemôže niesť zodpovednosť za to, ak pokladničné doklady vydané predávajúcim majú odlišné interné
číselné kódy, ktorých správnosť si žiadny kupujúci nemôže overiť. Mal za to, že zo strany správcu

dane bez existencie hmotnoprávneho dôvodu bola žalobcovi vyrubená DPH, ktorá mala byť vyrubená
obchodnej spoločnosti WIKING STAV, s.r.o., a to z dôvodu, že pokladničné doklady, ktoré vydala a na
základektorýchsivsúladesozákonomodpočítalžalobcaDPHpreukazujúvznikdaňovejpovinnostitejto
obchodnej spoločnosti. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané dodanie motorovej
nafty žalobcovi, čo vyplýva z pokladničných dokladov, ktorých obsah sa v celom rozsahu stotožňoval

s údajmi, ktoré boli v registračnej pokladnici tejto spoločnosti. Okrem toho poukázal na to, že správca
dane neprihliadol na to, že žalobcom bolo predložených cca 1 800 pokladničných dokladov, ktoré boli
zhodné s povinnými údajmi v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 289/2008 Z. z. a o ktorých mal vedomosť
podnikateľ prevádzkujúci registračnú pokladnicu. Správca dane „overil“ za celé kontrolované obdobie
(5-6 jázd) a na základe toho prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné, čo platí aj v ďalších 1 755

prípadoch. Žalobca mal ďalej za to, že správca dane nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
vykonal ho len v takom rozsahu, resp. len také dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. Za tohto
stavu závery správcu dane považoval za svojvoľné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Na
záver zdôraznil, že ním predložené pokladničné doklady sú zhodné s údajmi, ktorými disponovalavýlučne táto obchodná spoločnosť, čo znamená, že jedine táto spoločnosť, resp. jej zamestnanec pri
nadobudnutí tovaru vystavoval doklady, ktorých jediný údaj, a to nepovinný číselný kód sa nezhodoval
s dokladmi predloženými žalobcom. Postup žalovaného považoval žalobca za účelový, o čom svedčí

tiež skutočnosť, že nesúlad údajov v niekoľkých zanedbateľných prípadoch má byť dôkazom aj v
tých prípadoch, kde sa preukázala zhoda medzi údajmi v knihe o prevádzke motorových vozidiel s
pokladničným dokladom. V tejto súvislosti zdôraznil, že každé dodanie je samostatným dodaním a musí
sa posudzovať a preukazovať vždy samostatne. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že ním predložené pokladničné doklady nepreukazovali nárok na odpočet DPH. Poukázal ďalej na

to, že v predmetnej veci nie je rozhodujúcou skutočnosťou, akým spôsobom platil žalobca, zásadnou
skutkovou a právnou otázkou sú pokladničné doklady, ktoré boli pri dodaní vystavené subjektom, ktorý
akojedinýdisponovalscca5000údajmivregistračnejpokladnici,ktorébolinapokladničnýchdokladoch
predložených žalobcom. Vzhľadom k tomu, že daň nebola zaplatená, jediný komu mohla byť za tejto
dôkaznej situácie vymeraná bola spoločnosť WIKING STAV, s.r.o., ktorá je ako platiteľ povinná daň podľa
§ 69 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 13 zákona o DPH, pretože jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19

tohtozákonauhradiťalebopreukázať,žetietodokladynevystavila,nazákladetýchtodokladovnedodala
žalobcovi tovar. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť Slovnaft, a.s. má evidenciu v poriadku
nie je dôkazom o správnosti konania spoločností WIKING STAV, s.r.o. (táto predložila aj záznamy bez
evidenčných čísel), čo len potvrdzuje to, že úprava dokladov a evidencií je možná. Poukázal ďalej na
to, že žalovanému ako aj správcovi dane musí byť za tejto dôkaznej situácie zrejmé, že predmetom

dodania boli dvojnásobné dodania, a to dodania, ktoré boli uskutočnené na základe pokladničných
dokladov, ktoré majú iné evidenčné čísla ako sú na pokladničných dokladoch predložených žalobcom,
aj keď na rozdiel od pokladničných dokladov predložených žalobcom, tie s číslami, ktoré by mali
byť zhodné s evidenčnými číslami v pokladni nikto nestotožnil. Za tohto stavu odvodzovať závery od
evidencie Slovnaftu, a.s. znamená zakrývať skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, t.j., že okrem

nafty vedenej v evidencii Slovnaftu, a.s. bola predmetom dodania aj ďalšia motorová nafta, ktorej
dodávanie je preukázané pokladničnými dokladmi predloženými žalobcom. Na záver zdôraznil, že
predložil listiny vystavené na registračnej pokladnici, za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu, dodanie
tovaru a aj vznik daňovej povinnosti potvrdil dodávateľ. Uviedol, že bola to práve obchodná spoločnosť
MONUMENT MAGNUS, s.r.o., ktorá si nesplnila daňovú povinnosť a ktorá ani nemala zaregistrovanú

daňovú pokladnicu a ktorá bola povinná daň na vstupe uhradiť. Právny záver, že obchodnej spoločnosti
MONUMENT MAGNUS, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH nemá oporu v
zákone naopak táto obchodná spoločnosť bola povinná zaplatiť DPH, pretože v okamihu dodania tovaru
žalobcovi jej vznikla daňová povinnosť a v tom istom okamihu vznikol žalobcovi nárok na odpočet.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť

a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať.

5. Poukázal na to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dokladov
vystavených ERP, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a
to dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených touto pokladnicou. Mal za to, že predložené

pokladničné doklady zo strany žalobcu neboli pravé a nebolo preukázané ani dodanie tovaru žalobcovi
podľa predložených dokladov, a preto nevznikla žalobcovmu dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona
o DPH daňová povinnosť (daň z týchto obchodov ani nebola dodávateľom odvedená) a žalobca preto
nemal právo na odpočítanie dane podľa § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH. Tvrdil, že žalobca
si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal

vierohodnosť predložených pokladničných dokladov. Vzhľadom k tomu, že neboli predložené pravé
doklady, neexistujú faktúry od platiteľa vyhotovené podľa § 71 zákona o DPH. Pokiaľ ide o žalobcom
predložené pokladničné doklady uhradené platobnou kartou, tak tieto obsahovali rovnaké kontrolné
kódy ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločností SLOVNAFT,
a.s., nezrovnalosti sa vyskytli v kontrolných kódoch v prípadoch pokladničných dokladov uhradených v

hotovosti. Podľa názoru žalovaného sa žalobca týmto tvrdením (realizácia úhrad v hotovosti) sám zbavil
možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného
ústavu, resp. potvrdením peňažného ústavu, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad
znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či boloposkytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Ďalej uviedol, že predmetom
dodania nemalo byť len dodanie tovaru (pohonné hmoty), ale aj dodanie služieb (servis vozidiel,
marketing, účtovné poradenstvo, účtovné služby, reklamná činnosť), pričom k dodaniu týchto služieb

sa žalobca ako aj ďalšie zúčastnené osoby riadnym spôsobom nevyjadrili. V tejto súvislosti poukázal
na to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa, pričom sa obmedzil
len na navrhnutie vypočutia svedka konateľa dodávateľa, ktorý sa vyjadril len vo všeobecnej rovine,
ktorá je zrejmá len z predložených dokladov ERP, pričom ani kontrolné záznamy ERP nepredložil. Ďalej
uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ MONUMENT MAGNUS, s.r.o.

pri svojej podnikateľskej činnosti používal pokladnicu ERP, ktorá nebola aktivovaná a servisovaná v
zmysle platných právnych predpisov. V rámci miestneho zisťovania na prevádzke servisnej organizácie
VAROS TRADE, s.r.o., ktorú dodávateľ označil ako servisnú organizáciu, pričom táto organizácia
ERP s DKP č. 1002023550386003 neaktivovala a ani neservisovala. Mal za to, že zo strany žalobcu
predložené zjednodušené faktúry sú nedôveryhodné, nakoľko sa na registrovanej adrese ERP s
týmto DKP nachádzala predajňa obuvi, avšak žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru.

Naviac z predloženej zmluvy o nájme nebytových priestoroch uzatvorenou medzi MLYNY, a.s. a
dodávateľom ako prenajímateľom vyplýva, že predmet nájmu bude nájomca užívať výhradne za účelom
prevádzkovania predajne obuvi - spoločenských a extravagantných topánok a módnych doplnkov, v
súlade s registrovaným predmetom činnosti nájomcu. Taktiež zdôraznil, že predmetom konania nebolo
preverovanie dodržiavania ustanovení zákona o ERP, ale uplatnenie nároku žalobcu na odpočítanie

dane v zmysle zákona o DPH. Poukázal tiež na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, pretože
žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti
odpočítania dane. Okrem toho nebolo preukázané, že by sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili
v zmysle predložených pokladničných dokladov, keď tovar a služby neboli dodané tak ako to deklaroval

žalobca predloženými dokladmi.

6. V súvislosti s deklarovaným nadobudnutím pohonných hmôt na základe zjednodušených faktúr
vyhotovených dodávateľom obchodnou spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. žalovaný uviedol, že bolo
zistené, že kontrolné kódy na žalobcom predložených faktúrach sú rozdielne ako kontrolné kódy

na kontrolných záznamoch predložených servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. a spoločnosťou
SLOVNAFT, a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodujú. Ďalej poukázal na to, že údaje zapísané v
knihe jázd sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou,
a.s., t.j. neboli zohľadnené reálne jazdy vozidiel, pretože knihy jázd predložené žalobcom ako dôkaz k
nadobudnutiupohonnýchhmôt,súvytvorenéexternouspoločnosťou.Vtejtosúvislostipoukázalnato,že

časové údaje uvádzané žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel v súvislosti
so vznikom daňovej povinnosti (používanie motorových vozidiel na podnikateľské účely od určitého
dátumu) nekorešpondujú s knihou jázd jednotlivých vozidiel, pretože tieto vozidlá už boli žalobcom
používané skôr, resp. podľa detailného výpisu mýtnych transakcií niektoré motorové vozidlá neprešli
žiadnou mýtnou bránou, pričom v knihe jázd sú záznamy o tom, že tieto vozidlá jazdili. Poukázal tiež na

to, že žalobca neuviedol ani príkladmo konkrétne jazdy vykonané konkrétnymi vozidlami zaznamenané
v knihách jázd, ktoré by boli v súlade s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. .
Mal za to, že žalobcom predložené pokladničné doklady neboli pravé (ich pravosť nebola spochybnená
zovšeobecnením 4-5 prípadov na základe nezrovnalostí v knihe jázd), z ktorých by vyplývalo, že si
žalobca oprávnene odpočítal DPH. Okrem toho poukázal na to, že pokladničné doklady predložené

žalobcomuhradenéplatobnoukartouobsahovalirovnakékontrolnékódyakosúuvedenénakontrolných
záznamoch servisnej organizácie a spoločnosti SLOVNAFT, a.s., a rozdielne v kontrolných kódoch
boli pokladničné doklady predložené žalobcom uhradené v hotovosti. Na záver uviedol, že podmienky
uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy
a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom žalovaný predložené účtovné

doklady zo strany žalobcu považoval za nevieryhodné, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazovali
vznik uplatneného nároku na odpočítanie dane.

7.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril právny zástupca žalobcu dňa 21.5.2019, keď uviedol, že

žalovaný vo svojom vyjadrení nereagoval relevantnými odpoveďami na námietky žalobcu.

8.Žalovaný svoje závery odvodzuje nie od skutkových zistení a dôkazov, ale ich zakladá na domnienkach,
ktoré nič nepreukazujú ani nič neodôvodňujú.

9.
Zjednodušená faktúra ( pokladničný doklad) s náležitosťami určenými zákonom sú dôkazom o tom, že
došlo k uskutočneniu zdaniteľného dodania (vo veciach súvisiacich - podaných 11 žalôb). V danej veci (a
súvisiacich) nejde o posúdenie jednej zjednodušenej faktúry (pokladničného dokladu), aby bolo možné
prijať záver, že žalobcom predložený doklad nepreukazuje jednotlivé dodanie s odvolaním sa na číselný

kód.

10.
Nie je možné prijať záver, ktorý uvádza žalovaný: „Jedným zo základných a podstatných atribútov
pri posúdení otázky či žalobca preukázal oprávnenosť nároku na uplatnenie odpočítania dane, je
pravosť dokladov predložených žalobcom. Pretože neboli predložené pravé doklady, neexistujú faktúry

od platiteľa vyhotovené podľa § 71 zákona o DPH. Predložené pokladničné doklady sú dôkazom o tom,
že platiteľ vystavil faktúry podľa § 71, avšak bol v ňom nesprávne uvedený číselný kód. Tento záver je
preukázaný tým, že všetky ostatné údaje na zjednodušených faktúrach (pokladničných dokladoch) sa
zhodujú so záznamami uvedenými vo fiškálnej pamäti.

11.
Žalobca týmto preukázal reálne uskutočnenie obchodu s dodávateľom uvedeným na dokladoch. Je
preto nesprávny, účelový a ničím nepodložený záver žalovaného ( str. 5, 3. odsek zdola) : „Pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dokladov z ERP, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených

touto pokladnicou. To, však žalobca nepreukázal.“ Žalobca považuje za potrebné poukázať na to,
že pokladnica nevystavuje doklady. Doklady vystavuje prostredníctvom pokladnice dodávateľ ktorý je
uvedený na dokladoch. Ďalej žalobca dáva do pozornosti súdu akým účelovým spôsobom pristupuje
žalovaný k predmetnej veci. Žalobca predložil listinné dôkazy, v ktorých na 100% je preukázané, že boli
vystavené dodávateľom. Žalovaný túto skutočnosť neberie do úvahy vôbec a na druhej strane pravosť

listín vyvracia nezrovnalosťami v knihe jázd, kde 4 - 5 prípadov zovšeobecňuje a robí závery k 1800
predloženým dokladom a tým chce spochybniť ich pravosť.

12.
Každý zdaniteľný obchod je samostatným dodaním, každý odpočet dane je samostatným nárokom a

preto musí byť preukázaný samostatne a nie odvodzovaný. Z hľadiska záverov daňového úradu, ak bolo
preukázané, že jeden doklad sa nezhoduje so zápisom v knihe jázd, tak nemôžu byť všetky pokladničné
doklady nesprávne. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že všetky pokladničné doklady sú
nesprávne.ŽalobcasidôvodneuplatnilnároknaodpočítanieDPH,pretožesplnilpodmienky§51zákona
o DPH.

13.
Ak zákon jednoznačne ustanovil náležitosti pokladničných dokladov, interný kód uvádzaný na
pokladničnom doklade, nemôže pri 100 % zhode týchto údajov s fiškálnou pamäťou vyvrátiť pravosť
predložených pokladničných dokladov, ich dôveryhodnosť. Daňový úrad by sa v konaní nemal postaviť

na stranu jedného zo subjektov (ako jeho obhajca) ako to bolo v danom prípade a požadovať
preukazovanie reálneho dodania ale rovnako by mal požadovať od dodávateľa aby vyvrátil pravosť
a pravdivosť pokladničných dokladov. Do pozornosti súdu v tejto súvislosti žalobca dáva, že ak
vychádzame z predpokladu, že tovar zaevidovaný vo fiškálnej pamäti bol dodaný iným subjektom ako
žalobcovi (podľa všetkého tieto doklady by mohli byť označené číselnými kódmi zhodnými z kódmi vo

fiškálnej pamäti - nebolo to preukázané), tak žalobcovi bol dodaný tovar ktorý nebol evidovaný. Číselný
kód nie je povinným údajom, príjmové pokladničné doklady sú dôkazom o tom, že žalobcovi bol dodaný
tovar (motorová nafta), je preukázané, že súčasťou ceny bola DPH, je preukázané, že dodávateľom
nebolazaplatenáDPHajepreukázané,žežalobcasiuplatnilnároknaodpočetDPHdôvodne.Jeprávne
irelevantnou skutočnosťou, či dodávateľ má alebo nemá vo svojej evidencií tovar zaevidovaný. Zákon

nerozlišuje, či dodaný tovar bol alebo nebol zaevidovaný. Daňová povinnosť vzniká v okamihu dodania
a v tom istom okamihu vzniká nárok na odpočet. Ak má žalobca preukázať odôvodnenosť uplatneného
nároku, obchodná spoločnosť je povinná preukázať, že tovar žalobcovi nedodala. Pokladničný doklady
predložené žalobcom, preukazujú uskutočnenie dodania. Pokladničné doklady nie je možné označiť zanepravé na základe interného číselného kódu. Každý pokladničný doklad vyhotovený na registračnej
pokladnici dodávateľa je pravý a to bez ohľadu na to, či ho má alebo nemá zaevidovaný vo svojej
evidencií alebo nie. Zhoda údajov na pokladničných dokladoch vylučuje aby niekto iný alebo dokonca

žalobca mohol vyhotoviť pokladničné doklady v takom množstve a s takou zhodou povinných údajov aby
bolo možné prijať záver, že dodanie tovaru sa na základe týchto dokladov neuskutočnilo. Je potrebné
tiež dať do pozornosti súdu, že číselné kódy absentovali na záznamoch, ktoré predložila daňovému
úradu pri kontrole obchodná spoločnosť WIKING STAV, s.r.o.

14.
V ostatnej časti právny zástupca žalobcu v podstate zopakoval svoje argumenty podobne ako v obsahu
žalobného návrhu.

15.
Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava.

16.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a
môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo
c) rozhoduje podľa § 192.

Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim

vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na účely tohto zákona vierohodnosťou pôvodu faktúry sa
rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa
vyhotovila faktúru.

Podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou
registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane
uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami
nahradzujúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre
bezobslužnéčerpaniepohonnýchlátok,akcenatovaruvrátanedaneuhradenáelektronickýmplatobným

prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a
jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g).Podľa § 2 písm. i) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie tržbou platba prijatá
z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti alebo inými
platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami

alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby, okrem platby prijatej
bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok.

Podľa § 2 písm. j) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie tovarom akýkoľvek výrobok,
polotovar, materiál, alebo surovina predávaný podnikateľom.

Podľa § 2 písm. k) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie službou služba označená v
štatistickej klasifikácii ekonomických činností uvedená v prílohe č. 1.

Podľa § 2 písm. l) zákona o ERP na účely tohto zákona sa rozumie predajným miestom miesto, kde
sa prijíma tržba.

Podľa § 4 písm. a) bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne
zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o ERP podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej

pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem
kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici alebo
vo virtuálnej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou
alebo virtuálnou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať.
Pokladničný doklad obsahuje najmenej tieto povinné údaje:

a) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, alebo kód virtuálnej registračnej pokladnice,

b) daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

c) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

d) ochranný znak,

e) poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,

f) dátum a čas vyhotovenia pokladničného dokladu,

g) označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby
dane z pridanej hodnoty, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu
uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,

h) cenu tovaru alebo cenu služby,

i) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla
alebo miesta podnikania,

j) základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa
sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania
dane podľa osobitného predpisu,

k) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je
platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej
hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,

l) výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v

členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu
uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,

m) zaokrúhlenie ceny,n) celkovú sumu platenej ceny,

o) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

17.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho
orgánu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vchádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia

procesných podmienok, keď v predmetnej veci nariadil pojednávanie postupom podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

18.

Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť žalobcom namietanú nezákonnosť aplikácie
hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v spojení so zákonom č. 289/2008 Z.z. o používaní
elektronickej registračnej pokladnice v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu,
správnosť ich aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom
uplatneného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona

o DPH, so zameraním sa na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na
zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených v uplatnení nárokov, resp. pri určení
daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2015. V danom prípade si žalobca uplatnil
právo na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. a dodávateľom
- spoločnosťou MONUMENT MAGNUS, s.r.o., keď žalobca deklaroval nadobudnutie pohonných hmôt

dodaných spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. z prevádzok čerpacích staníc ČS Slovnaft Dolná Streda
a ČS Slovnaft Sereď z elektronickej registračnej pokladnice. Z pokladničných dokladov ERP ako aj
zapožičaných elektronických žurnálov zaznamenaných na CD nosiči správca dane zistil, že údaje
na pokladničných dokladoch sa zhodujú s údajmi uvedenými v elektronických žurnáloch, avšak bolo
zistené, že rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný

kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane
ako aj žalovaný mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane žalobcom z
preverovaných pokladničných dokladov, resp. faktúr.

19.
Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006,
bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinnosti
daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných
plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) a §

51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a zamedziť tak ľahkému zneužitiu tohto práva. Zákon o DPH vyžaduje
preukázanie pôvodu a účel zdaniteľného plnenia dodaného v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa,
ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu v zmysle zákona o DPH.
Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale v rámci daňovej kontroly
overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu podľa predložených daňových dokladov

zrealizoval.

20.
Oprávnenie správcu dane v zmysle § 24 v spojení s § 3 ods. 2 veta prvá (zásada súčinnosti daňového

subjektu) a odseku 3 (hodnotenie dôkazov) Daňového poriadku preverovať skutkový stav tvrdený
daňovým subjektom a následne hodnotiť dôkazy predkladané daňovým subjektom je limitovaná na
prvom mieste zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy
Slovenskejrepubliky).Pretosprávcadanemusíkonaťajvzmyslevyhľadávacejzásady,t.j.máprávomoczistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu aj bez
súčinnosti žalobcu s tým, že nikto nemôže viazať správcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie
iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých žalobcom ako daňovým subjektom (viď rozsudok

Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž-o-KS/29/2005 zo dňa 16. novembra 2005).

21.
Formulácia dôvodných pochybností správcom dane a ich oznámenie daňovému subjektu postupom

podľa§46ods.5Daňovéhoporiadku,ktorésledujeakodôsledokprenosdôkaznéhobremenanadaňový
subjekt, musí splniť nielen podmienku preukázateľného spochybnenia (obdobne aj nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009 ) ale je podmienené aj
vyslovením hodnotiacich úsudkov, ktorými pomenuje svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový
subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií od správcu dane vedel,
aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. Dôvodnosť pochybností, že listinné dôkazy predložené

žalobcom svedčiace v jeho prospech nie sú vierohodné, resp. že správca dane má pochybnosť o tom,
či dôkazy zodpovedajú realite, sa presúva na správcu dane (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4
Sžf/7/2011 zo dňa 31. marca 2011).

22.
V danom prípade jednotlivé zdaniteľné plnenia, resp. účtovné prípady boli zdokumentované príjmovými
ako aj výdavkovými pokladničnými dokladmi, pričom neboli zistené na týchto pokladničných dokladoch
odchýlky, na základe ktorých by bolo možné prijať záver, že tieto zjednodušené daňové doklady
nie sú dôkazom o nadobudnutí tovaru zo strany žalobcu. Taktiež z protokolu z daňovej kontroly

vyplýva, že povinné údaje na pokladničných dokladoch, ktoré predložil žalobca sú identické s údajmi,
ktoré majú kontrolné záznamy, pričom nie je zhodný iba číselný kód na pokladničných dokladoch so
záznamom v evidencii, resp. registračnej pokladnice. Znamená to, že vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že povinné údaje na dokladoch predložených žalobcom sú zhodné s údajmi na dokladoch
predložených spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. ako aj servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. . Podľa

názoru správneho súdu zistenú nezrovnalosť v číselných kódoch na pokladničných dokladoch nemožno
pripisovať na zodpovednosť žalobcovi, naviac za situácie, že k reálnemu plneniu pohonných hmôt došlo
v deklarovanom rozsahu a tieto plnenia žalobca použil na podnikateľské účely. Za takto zisteného
skutkového stavu správny súd konštatuje, že žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň od vlastnej daňovej
povinnosti. Podľa názoru súdu si žalobca svoju dôkaznú povinnosť v súvislosti s reálnym dodaním

plnenia splnil, čo konštatoval aj žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí číslo 100237490/2018 zo
dňa 26.1.2018. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že objasnenie všetkých otázok, okolností,
či vyvrátenie pochybností nemožno totiž posunúť iba pod dôkaznú povinnosť žalobcu ako daňového
subjektu. Správny súd tiež dáva do pozornosti, že každá transakcia musí byť zo strany správcu dane
posudzovaná jednotlivo a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi

alebo následnými udalosťami, pričom nie je možné požadovať od žalobcu preukazovanie takých
skutočnosti, ktoré nespadajú do jeho sféry, resp. dosahu a za ktoré nemôže niesť zodpovednosť. Podľa
názoru správneho súdu za správnosť pokladničných dokladov by mala niesť zodpovednosť osoba,
ktorá daňový doklad vyhotovila, pričom za zistené nezrovnalosti číselných kódov na pokladničných
dokladoch dôkazne nemôže zaťažovať daňový subjekt, ale práve subjekt, resp. osobu, ktorej bola

registračná pokladnica pridelená. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že ak pri nadobudnutí tovaru
zjednodušený doklad mal náležitosti, ktoré požaduje zákon a zhodoval sa so vzorom na predajnom
mieste (čo možno konštatovať aj v predmetnej veci) nemožno zistené nezrovnalosti v číselných kódoch
napokladničnýchdokladochpripisovaťnaťarchužalobcu,naviaczastavu,ženejdeopovinnúnáležitosť
dokladu podľa zákona o ERP a zákona o DPH. Bolo totiž konštatované zo strany správcu dane, že

ostatné údaje na dokladoch predložených žalobcom (povinné náležitosti dokladu) sú zhodné s údajmi na
dokladoch predložených spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. ako aj servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. .
Zistené nezrovnalosti na pokladničných dokladoch v číselných kódoch síce môžu vyvolávať odôvodnené
pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, avšak bez ďalších relevantných dôkazov to nie je
dostatočný dôvod na neuznanie odpočítania dane z predložených dokladov zo strany žalobcu.23.
Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených
dodávateľom - spoločnosťou MONUMENT MAGNUS, s.r.o. na predajnom mieste OC MLYNY,

Štefánikova trieda 61, 949 01 Nitra z elektronickej registračnej pokladnice s DKP č. 1002023550386003,
zaúčtované výdavkovými pokladničnými dokladmi č. PV15-129 v celkovej výške 8 361,92 eur, tak vo
vzťahu k týmto deklarovaným plneniam (pracovná bunda, toner, reklamné predmety, kancelársky papier,
chémia, olej, kancelársky materiál, reklamná činnosť, účtovné poradenstvo, pneumatiky, marketing,
servis vozidiel, pracovné odevy, výroba propagačného materiálu, účtovné služby), súd považoval

neuznanie nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom zo strany správcu dane za správne, pretože
na registrovanej adrese ERP DKP č. 1002023550386003 sa nachádzala predajňa obuvi a žalobca
deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru a služieb aký sa nachádzal na predajnom mieste. Okrem
toho žalobca v správnej žalobe, pokiaľ ide o argumentáciu správcu dane ohľadne tohto nadobudnutia
tovaru nevzniesol žiadne žalobné námietky.

24.
Za takto zisteného skutkového stavu veci konajúce orgány verejnej správy vydaním svojich rozhodnutí
vec nesprávne právne posúdili v časti žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo
zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. a MONUMENT MAGNUS,

s.r.o.,pokiaľideozistenénezrovnalostisprávcudanevpredloženýchpokladničnýchdokladochzostrany
žalobcu, ktorá skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191
ods. 1 písm. c) a e) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní buď bude
potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci a v prípade, že zo
strany správnych orgánov nedôjde k zabezpečeniu relevantných dôkazov, z ktorých by vyplývalo, že si

žalobca nedôvodne uplatnil nadmerný odpočet, tak bude potrebné, aby žalobcom uplatnený nadmerný
odpočet bol zo strany správcu dane uznaný.

25.

O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania postupom podľa § 167 ods. 1 SSP, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).

26.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od

doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.