Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416205141
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1416205141.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci

starostlivosti o deti B.: t.č. plnoletá V. a maloletá K. bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov:
matka - L. otec - R. zastúpený Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, so sídlom Bratislava, Budatínska
16, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom Bratislava, Hanulova 9/A o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť zvýšeným výživným na V. zo sumy 150€ mesačne sumou 350€ mesačne,
počínajúc dňom 01.09.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej V..

II. Zročné výživné pre V. za dobu od 01.09.2019 do 18.02.2020 v sume 42€, je otec povinný zaplatiť k
rukám V. do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Zvyšné zročné výživné pre V. za dobu od 01.09.2019 do 18.02.2020 otcovi nevzniklo.

IV. Maloletá K., sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

V. Obidvaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

VI. Otec je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletú K. zo sumy 100€ mesačne sumou 350€
mesačne, počínajúc dňom 18.02.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

VII. Vo zvyšku sa návrh V. na zvýšenie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú
K. zamietajú.

VIII. Otec má právo stretávať sa s maloletou K. každý nepárny týždeň v mesiaci od 18.00 hod. v piatok
do 18.00 hod. v nedeľu s výnimkou letných prázdnin, každý rok počas letných prázdnin od 10.00 hod.
01.07. do 18.00 hod. 15.07., od 10.00 hod. 01.08. do 18.00 hod. 15.08.

tak, že si v uvedený deň a hodinu otec maloletú prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a
hodinu otec maloletú matke vráti na tom istom mieste.

IX. Vo zvyšku sa návrh otca na úpravu styku s maloletou K. zamieta.

X. Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 13P 134/2014-33 zo dňa 23.10.2014 v časti o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. a o výživnom plnoletej V..

XI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13P 134/2014-33 zo dňa 23.10.2014, právoplatným dňa 08.11.2014,
bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej

sa vtedy obidve maloleté deti zverili do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v
starostlivosti matky budú deti štrnásť po sebe nasledujúcich kalendárnych dní počínajúc piatkom v
párnom týždni od 15.30 hod. do piatku nasledujúceho párneho týždňa do 07.30 hod. a v starostlivosti
otca budú deti druhé dva týždne. Každému z rodičov bolo ponechané právo deti zastupovať a spravovať
ich majetok, otec sa zaviazal platiť na výživu na vtedy maloletú V. sumu 150€ mesačne a maloletej K.
sumu 100€ mesačne.

2.Dňa 06.06.2016 podala matka na tunajší súd návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k vtedy maloletým deťom, pričom v návrhu uviedla, že striedavá osobná starostlivosť o
maloleté deti sa v zmysle predchádzajúceho rozsudku, nikdy nerealizovala. V auguste 2015 sa otec
odsťahoval z ich spoločnej domácnosti a celý svoj byt má zariadený iba pre dve osoby, keďže na staršiu

dcéru vôbec nepomyslel a v podstate ani nechce, aby u neho bývala. Vzniknutá situácia má za následok
postupné vzájomné odcudzovanie sa detí. Maloletá K. má u otca dva týždne úplne iný režim, ako u
nej, býva hladná a nechodí na žiadne krúžky. Otec jej nedopraje žiadne súkromie ani vo vzťahu k nej,
ani vo vzťahu k starým rodičom, ani vo vzťahu k jej kamarátkam. Robí neustále rozdiely medzi deťmi,
pričom keď sú deti u nej tak ona medzi nimi rozdiely nerobí. Zároveň uviedla, že otec detí s ňou nevie

a ani nechce komunikovať. Poukázala na to, že v tomto prípade nie sú naplnené základné predpoklady
vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o deti, keďže je toho názoru, že striedanie domova u maloletej
K. vyvoláva psychickú nepohodu a duševnú zmätenosť. Zároveň uviedla, že zdrojom príjmu otca je
suma 2 100€ mesačne, jej príjem je 600€ mesačne, mesačné výdavky na vtedy maloletú V. vyčíslila
sumou 877€ mesačne a na maloletú K. v sume 440€ mesačne. Poukázala na to, že staršia dcéra

je od 01.08.2015 v jej osobnej starostlivosti, a preto navrhla, aby od 01.08.2015 na V. platil výživné
650€ mesačne. Zároveň navrhla obidve deti zveriť do jej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok, výživné na maloletú K. navrhla určiť sumou 300€ mesačne od právoplatnosti
rozsudku a styk otca s deťmi neupraviť. K návrhu pripojila rodné listy detí a rozvodový rozsudok.

3.Uznesením č.k. 13P 124/2016-16 zo dňa 27.06.2016, súd ustanovil obidvom vtedy maloletým deťom
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.

4.Dňa 30.06.2016 do konania vstúpila Okresná prokuratúra Bratislava IV, podľa §35 ods. 2 písmeno e)
Zákona číslo 99/63 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

5.Dňa 01.08.2016 sa k návrhu matky vyjadril otec, ktorý uviedol, že s jej návrhom nesúhlasí, nakoľko
má podmienky pre riadnu starostlivosť o obidve deti v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Namietal
skutočnosť,žebyoV.nemalzáujem,alejepravda,žejejvzhľadomkjejvekupovedal,žekedykoľvekmá
dvere u neho otvorené a že ju nikdy neodmietne. Zároveň poprel, že by obmedzoval súkromie maloletej

K. a že by bola u neho hladná. Zmenu rozhodnutia nepovažuje za v súlade so záujmami detí, a preto
navrhol návrh matky v celom rozsahu zamietnuť.

6.Dňa 20.10.2016 zaslal súdu správu Úrad práce v Bratislave o prešetrení pomerov v rodine, pričom
kolízny opatrovník zistil, že maloletá K. sa v rozhovore nevedela vyjadriť či jej aktuálne starostlivosť

rodičov takto vyhovuje. Bola neistá, uzatvárala sa do seba, pozerala do zeme. Keďže bola mĺkva a
uzavretá s maloletou ukončili rozhovor. Staršia V. navštevuje od septembra 2016 Gymnázium na W.,
na ktoré prestúpila pre drobnú poruchu zraku, keďže nestíhala tempo a požiadavky v predošlej škole.
K starostlivosti rodičov o nich sa vyjadrila tak, že otcovi sa museli podriadiť a on o tom rozhodol
tak, že K. pôjde k nemu a ona k mamine s čím mamina nesúhlasila, a preto sa dohodli tak, že sa

budú u nich striedať vždy po dvoch týždňoch. Vyslovila presvedčenie, že takýto spôsob nie je dobrý,
pretože ona chce zostať žiť u mami a K. keď príde od otca po dvoch týždňoch je akoby zmenená a
nesvoja. Ona sama k otcovi nechodí, iba občas, pretože otec nemá pre ňu vytvorené dobré podmienky.
Nemala vlastnú posteľ, nevedel jej dať kľúče od bytu a ani zabezpečiť jej stravovanie, keďže ona má
bezlepkovú diétu. Celý postoj otca zhodnotila tak, že mladšiu dcéru proti nej staršej „hucká“ a na ňu

v podstate „kašle“. Nerešpektuje ju, nepočúva ju, podľa nej je otec komplikovaný a má ťažkú povahu.Zároveň uviedla, že otec má priateľku s tromi deťmi, nebývajú síce u neho, údajne ho deti jeho priateľky
nemajú radi. Zároveň uviedla, že je skoro dospelá, chce sama určovať kedy a ako sa bude s otcom
kontaktovať a chce zostať žiť u mami. Kolízny opatrovník záverom vo svojej správe uviedol, že navrhuje

vykonať znalecké dokazovanie, keďže sa nepodarilo celkom presvedčivo zistiť názor maloletej Hany, jej
súčasné prežívanie a vzťahové väzby. Zároveň by sa mal znalec zamerať na posúdenie rodičovských
kompetencií a v záujme maloletej K. stanoviť najoptimálnejší model starostlivosti o ňu a jej kontaktov v
rodine. Ohľadom takmer plnoletej V. kolízny opatrovník oznámil súdu, že rešpektuje jej názor.

7.Súdonávrhumatkyvykonalrozsiahledokazovanie,opakovanevypočulrodičov,maloletúK.,V.,ktoráv
priebehu vykonávaného dokazovania dňa 09.07.2017 dovŕšila plnoletosť, oboznámením sa so všetkými
listinnými dôkazmi s vecou súvisiacimi, s obsahom, rozvodového spisu rodičov, s potvrdeniami o ich
príjmoch, neustále sa oboznamoval s aktuálnou situáciou na strane maloletých detí a zistil, že rodičia sú
rozvedení, zamestnaní, spolu nebývajú, ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú. Zo správy z Výskumného
ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 16.11.2016 mal súd za preukázané, že maloletá

K. má rada obidvoch rodičov, detsky naivným spôsobom túži aby boli rodičia spolu, pričom sa uzatvára
do seba. Jej emocionálny stav výrazne negatívne ovplyvňuje sýtenie invektívami, aj neverbálnymi
voči druhému rodičovi. Potrebuje byť mimo konfliktov rodičov, nájsť pokoj, bezpečné prostredie a
emocionálnu stabilitu. V záujme maloletej K. je dôležité vyladiť rodičovské vzťahy.

8.Rodičiavcelomvykonávanomdokazovanípreukázalifakt,ženevediaaaninechcúspolukomunikovať
o ničom, čo sa týka ich detí. Matka trvala na návrhu, otec trval na svojom vyjadrení. Súd zistil, že situácia
jevpodstatetaká,akosatopodarilozistiťkolíznemuopatrovníkoviÚradupráce,sociálnychvecíarodiny
v Bratislave. V. je vo výlučnej starostlivosti matky, maloletú K. si rodičia po dvoch týždňoch striedajú.

9.V rámci vykonávaného dokazovania súd vypočul obidve maloleté deti a po dovŕšení plnoletosti V.,
ktorá sa stala riadnou účastníčkou konania, mal za preukázané, že V. je v starostlivosti svojej matky,
s otcom sa stretáva iba občas. Maloletá K. aj na súde pôsobila veľmi uzavreto, neisto s tým, že
k navrhovaným riešeniam rodičov sa nevedela jasne a presne vyjadriť. Na základe zisteného súd
opakovane ponechal rodičom priestor na prácu s terapeutom s tým, aby v záujme svojich detí dospeli

k jednoznačnému riešeniu, čo sa ale opakovane rodičom napriek snahe odborníkom, nepodarilo.
Súd preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pričom znalec zaslal súdu znalecký posudok dňa
23.05.2019 a v jeho závere uviedol, že: podľa výsledkov psychologického vyšetrenia maloletého dieťaťa
a obidvoch rodičov je pre maloletú K., s ohľadom na jej zdravý vývin, v súčasnosti optimálnejší aktuálne
realizovaný model rodičovskej starostlivosti, kedy sa nachádza v osobnej starostlivosti matky a s otcom

sa stretáva každý druhý víkend, v porovnaní s predtým realizovanou striedavou osobnou starostlivosťou
obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Zároveň by bolo vhodné rozšíriť víkendový pobyt
maloletej K. u otca z dvoch na tri noci napr. do pondelka rána. Psychologické vyšetrenie ukazuje na
primárne prevažujúce pozitívne citové prežívanie maloletej vo vzťahu k obidvom rodičom. V rámci
preferencie rodičovských postáv u nej prevažuje väčšia citová a emočná náklonnosť vo vzťahu k

matke a jej domácemu prostrediu, aj s ohľadom na prítomnosť staršej sestry. V priebehu vyšetrenia
maloletá dokáže verbalizovať aktuálnu subjektívnu spokojnosť s rezidenčnou starostlivosťou matky.
Pri pozorovaní jej interakcie s otcom maloletá K. nedokáže otvorene komunikovať svoje pocity, resp.
preferenciu aktuálneho režimu rodičovskej starostlivosti. Maloletá sa snaží udržať si pozitívny vzťah
k otcovi, uvedomuje si, že otec preferuje striedavú starostlivosť, chcela by mu vyjsť v ústrety, preto

dáva v jeho prítomnosti súhlas s rozšíreným víkendovým stretávaním, ale zároveň mu nedokáže
otvorene odkomunikovať, že jej viac vyhovuje súčasná varianta rodičovskej starostlivosti v domácnosti
matky, ani že sa nechce vrátiť k predchádzajúcej variante striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Pre osobnosť maloletej K. je typické extravertované zameranie v kombinácii s emočnou
stabilitou, čo korešponduje so sangvinickým temperamentom. Ide o prístupný, reaktívny, sociabilný,

priateľský, aktívny a pohotový typ osobnosti, v špecifických konfliktných situáciách môže reagovať
emotívne, precitlivene, nepokojne, neprispôsobivo a dráždivo. V sebaposudzovacej škále viditeľnej
úzkosti (manifestnej anxiety) získala výsledky, ktoré nepoukazujú na aktuálne zvýšené sýtenie jej
prežívania úzkostnými momentmi; subjektívny dyskomfort je u nej naznačený len v prítomnosti otca pri
konfrontácii s rozdielnymi predstavami rodičov o najoptimálnejšom fungovaní rodičovskej starostlivosti.

V sebaposudzovacej škále získala individuálneho skóre v pásme výrazného podpriemeru depresívnej
symptomatiky. Neudáva prítomnosť depresívnych príznakov v škálach; smutná nálada, znížená
výkonnosť a anhedónia, situačne môže reagovať interpersonálnymi ťažkosťami ako aj naznačeným
negatívnym sebahodnotením. V rámci interpersonálnych postojov u nej prevažujú prosociálne afektívnea komunikačné stratégie v porovnaní so sociálne menej konštruktívnymi direktívnymi a hostilnými
interpersonálnymistratégiami.Aktuálneunejniejeprítomnézvýšenérizikomaladjustácie.Preosobnosť
matky je charakteristické zvýraznené extravertované zameranie v kombinácii s emocionálnou labilitou

v rámci dimenzie neuroticizmu, ktoré korešpondujú s cholerickým temperamentom. Ide o sociabilný,
komunikatívny, aktívny, prístupný, reaktívny a pohotový typ osobnosti s tendenciou k emotívnym,
impulzívnym, dráždivým a precitliveným reakciám v špecifických záťažových situáciách. Ide skôr o
pasívny, stabilný, pričom v konfliktných situáciách je u nej prítomná tendencia k emočnej labilite a
instabilite, submisívny (podrobivý) a zmyslový (intuitívny, subjektívny) typ osobnosti. V jej osobnosti

nie sú prítomné také psychopatologické tendencie, ktoré môžu v špecifických životných situáciách
negatívne ovplyvňovať jej schopnosť udržiavať blízke vzťahy a efektívne sa adaptovať na záťaž a stres.
V škále zameranej na zisťovanie miery sýtenia prežívania aktuálnou úzkosťou (manifestná anxieta)
získala hodnoty, ktoré sa nachádzajú v pásme priemeru. Aktuálne u nej nie je prítomná klinicky
významne zvýšená hladina úzkosti v jej prežívaní. V subjektívnej škále nezískala výsledky, ktoré by
ukazovali na prítomnosť depresívnej symptomatiky, zvýšené hodnoty získala v položkách; pesimizmus,

podráždenosť, nespavosť a hypochondria. V aktuálnej situácii v rámci zabezpečovania rodičovskej
starostlivosti sa snaží vysvetliť pozitíva momentálne realizovanej úpravy, kedy je maloleté dieťa v jej
osobnej starostlivosti a s otcom sa stretáva každý druhý víkend. Matka odôvodňuje vhodnosť takéhoto
režimu pre maloletú z ohľadom na jej vývinové potreby ako aj lepšie udržiavanie jej súrodeneckých a
rovesníckych väzieb, poukazuje na selektívny prístup otca k obidvom dcéram a tiež zmenenú situáciu

v kontexte jeho nového manželského vzťahu. Matka referuje nedostatočný potenciál jej osobnosti k
sebapresadeniu v kombinácii so zvýšenou úrovňou prosociálnych charakteristík. Ide o typ osobnosti,
pre ktorý je typický neagresívny, nepodozrievavý, komformný, afiliatívny (priateľský) a hyperprotektívny
interpersonálny štýl. Interpersonálny štýl otca vníma v zvýšenej miere sebapresadzujúci sa v kombinácii
s nedostatočne diferencovanými komunikačnými zručnosťami. Podľa nej ho charakterizuje autoritatívny

(dominantný), egocentrický, agresívny, podozrievavý, hypokonformný, hypoafiliatívny (nepriateľský) a
aprotektívny (nestarostlivý) štýl. Pre osobnosť otca je charakteristické mierne introvertované zameranie
v kombinácii s výraznejšou emocionálnou stabilitou v rámci dimenzie neuroticizmu, čo korešponduje
s nevyhraneným flegmatickým temperamentom. V štandardných situáciách ide o pasívny, starostlivý,
sebaovládajúci sa, pokojný, opatrný, introspektívny, usporiadaný, pesimistický a rezervovaný typ

osobnosti. Ide skôr o aktívny (priebojný, rozhodný), stabilný (vyrovnaný), dominantný (panovačný,
autoritatívny) a racionálny (reflexívny, rozumový) typ osobnosti. V jeho osobnosti nie sú v špecifických
situáciách prítomné psychopatologické tendencie, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť
udržiavať blízke vzťahy a efektívne sa adaptovať. V škále zameranej na zisťovanie aktuálnej
úzkosti (manifestnej anxiety) získal výsledky v pásme výrazného podpriemeru, ktoré neukazujú na

zvýšené sýtenie jeho prežívania úzkostnými momentmi. V subjektívnej škále získal výsledné skóre
v pásme normy, ktoré nepoukazuje na prítomnosť depresívnej symptomatiky v jeho prežívaní. V
rámci interpersonálnych postojov u neho prevažujú prosociálne kooperatívne afektívne a komunikačné
stratégie v pomere k menej konštruktívnym direktívnym a agresívnym interpersonálnym stratégiám. Pri
špecifických konfliktných interakciách je u neho prítomné zvýšené riziko sociálne menej efektívneho a

adaptabilného reagovania resp. správania, zvlášť pri zvýšenom sýtení jeho prežívania intrapsychickou
tenziou. Aktuálne u neho nie je prítomné riziko maladjustácie (zhoršenej sociálnej adaptácie) a
inadekvatného správania. V aktuálnej situácii verbalizuje otec nespokojnosť s realizovaným modelom
rodičovskej starostlivosti, kedy je maloletá v osobnej starostlivosti matky, ale na druhej strane deklaruje
svoju pripravenosť rešpektovať preferenciu maloletej tak, ako je to aj v súčasnej dobe; otec sa snaží

obhájiť svoje rodičovské kompetencie, zdôrazňuje primárne dobrý vzájomný vzťah s maloletou, ako
aj svoj záujem o starostlivosť o dieťa. Otec referuje zvýšenú úroveň sebapresadenia v kombinácii so
štandardnou kvalitou jeho prosociálnych komunikačných zručností. Svoj interpersonálny štýl hodnotí
ako agresívny. Matku vníma ako v zvýšenej miere sa presadzujúcu so zvýšenou úrovňou prosociálnych
charakteristík. Podľa jeho hodnotenia ide o osobnosť s autoritatívnym (dominantným), egocentrickým,

neagresívnym, nedostatočne poníženým, konformným a afiliatívnym (priateľským) interpersonálnym
štýlom.

10.Po takto vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že predchádzajúce súdne rozhodnutie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa od 23.10.2014 riadne nerealizuje,

pričom od 01.08.2015 sa otec detí zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Od novembra 2016 rodičia
realizujú striedavú osobnú starostlivosť len u maloletej K. s tým, že od 04.10.2018 sa deti stretávajú s
otcom každý druhý víkend. Výživné na čas po rozvode otec platil 150€ mesačne na V. + 20€ mesačne
vreckové, 100€ mesačne na K. + 23€ mesačne stravné v škole, pričom od mája 2017 dobrovoľne otecposiela na výživu V. 300€ mesačne, na výživu K. 200€ mesačne k rukám matky a od júla 2017 posiela
300€ mesačne plnoletej V. na jej účet. Zdrojom príjmu otca je suma 2 450€ mesačne netto, zdrojom
príjmu matky je suma 992€ mesačne netto. Plnoletá V. poberá invalidný dôchodok vo výške 220€

mesačne od mája 2018. K návrhu matky sa plnoletá V. v celom rozsahu pripojila, navrhla aby otec na jej
výživu platil 650€ mesačne od 01.08.2015. Kolízny opatrovník maloletej K. po vykonanom dokazovaní
doporučil súdu rozhodnúť v najlepšom záujme maloletej. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV
navrhol maloletú K. zveriť do osobnej starostlivosti matky styk otca s maloletou upraviť každý druhý
víkend od piatku do pondelka, výživné navrhol určiť na maloletú K. 350€ mesačne, na plnoletú V. 450€

mesačne od podania návrhu. Zároveň navrhol, aby obidvaja rodičia maloletú zastupovali a spravovali
jej majetok.

11.Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
12. Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť

rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

13.Podľa § 36 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine č. 36/05 Z.z ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do

osobnej starostlivosti.
14.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

16.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

17.Podľa§62ods.4Zákonaorodineč.36/05Z.z.priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

18.Podľa§62ods.5Zákonaorodineč.36/05Z.z.výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19.Podľa §62 ods. 6 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.

20.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

22.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23.Po vykonanom dokazovaní o návrhu matky súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, Výživné na plnoletú V. súd zvýšil od 01.09.2019, kedy V. nastúpila na strednú školu zo sumy
150€ mesačne na sumu 350€ mesačne, pričom toto zvýšenie výživného súd nariadil otcovi platiť krukám plnoletej V.. Keďže otec dobrovoľne dlhodobo platí zvýšené výživné na plnoletú V. v sume 300€,
a zároveň jej prispieva na výdavky inak za dobu od 01.09.2019 do 18.02.2020 vzniklo otcovi zročné
výživné pre plnoletú V. v sume 42€, ktorú sumu mu súd uložil ako povinnosť zaplatiť k rukám V. do 3.

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,. Riešenie je v súlade s možnosťami otca, v záujme plnoletej
V. a v súlade s ust. §232 ods.3 Civilného sporového poriadku. Plnoletá V. okrem bežného výživného
od otca a bežného výživného od matky, má na úhradu pravidelných mesačných výdavkov k dispozícii
aj sumu 220€ mesačne invalidný dôchodok. Maloletú K. súd v konečnom rozhodnutí zveril do osobnej
starostlivosti matke, keď mal za preukázané, že takto navrhovaná úprava výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletej je jednoznačne v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho a zdravého vývoja
maloletej K.. Je v záujme maloletej K., aby začala žiť v istote zo strany rodičov, ktorí sa dlhodobo
o jej starostlivosti nevedeli dohodnúť, dôsledkom čoho bola skutočnosť, že maloletá K. sa postupne
uzatvárala do seba a vyrastala ako dieťa nesebaisté vo všetkých zásadných otázkach ďalšieho života.
Rodičia by mali zodpovednejšie pristúpiť k výchove maloletej K., výsledok znaleckého dokazovania
rešpektovať a pokúsiť sa v záujme maloletej K., aby z nej vyrástlo jedno sebaisté a cieľavedomé dieťa.

Obidvom rodičom súd ponechal právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné na K. od
rozhodnutiasúdusúdzvýšilzosumy100€mesačnenasumu350€mesačne,keďmalzapreukázané,že
takáto výška výživného je v možnostiach a schopnostiach otca a v záujme maloletej K.. Súd poukazuje
nato,žerovnakávýškavýživnéhovprípadeobidvochdetíjevdôsledkupoberaniainvalidnéhodôchodku
plnoletou V. diferencovaná a v prípade maloletej K. je suma zo strany otca dôvodná na pokrytie ďalších

pravidelných mesačných výdavkov maloletej K., vzhľadom k jej postupnému dospievaniu. Od podania
návrhu, súd nezmenil výšku výživného voči obidvom deťom tak, ako navrhovala matka a neskôr aj
plnoletá V., keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že od 06.06.2016 otcovi zročné výživné
pre obidve deti nevzniklo tak, ako navrhla matka, nakoľko otec postupne dobrovoľne hradil výdavky
obidvoch detí aj zvýšeným výživným k rukám matky aj úhradou inak. Z uvedených dôvodov súd návrh

plnoletej V. a návrh matky vo veci zvýšenia výživného od 06.06.2016 zamietol. Pokiaľ ide o právo otca
stretávať sa s maloletou K., súd toto ich vzájomné právo upravil tak, ako je vo výroku tohto rozsudku
uvedené s tým, že dáva do pozornosti rodičom, aby kontakt otca s maloletou K. prebiehal riadne,
pravidelneavčas,abyrodičiarešpektovalirežimmaloletejK.ajejnázornatútoproblematikuaponechali
dieťa v kľude, v pokoji a v istote, že si navzájom voči nej nebudú robiť prieky. Je totižto v záujme zdravého

vývoja maloletej K., aby bola so svojim otcom v pravidelnom, riadnom a pre nich obidvoch v potrebnom
kontakte.

24.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Protirozsudkujeprípustnéodvolanietrojmovlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúde,protiktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.