Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Kasanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/13/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422200873
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2022:6422200873.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobkyne: L. P., A.. XX.XX.XXXX, S. F. Ž. A. M., proti žalovanému: U.. U. H., A.. XX.XX.XXXX, S. F. Ž. A.
M.,M.XXX/XX,zaúčastiintervientanastranežalovaného:Allianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 o návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov
konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňa sa podanou žalobou, upravenou pred jej doručením žalovanému, domáhala zaplatenia
od žalovaného nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 €. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný jej ako
vodič motorového vozidla dopravnou nehodou poškodil zdravie, pričom utrpela ťažké a vážne zranenia
ramenného kĺbu. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia jej bolo vyplatené. Od času zranenia
má sťažené uplatnenie v jej zamestnaní, nakoľko je SZČO a jej hlavným predmetom podnikania je
vykonávanie masérskych služieb. Pred nehodu dokázala masírovať za jeden deň aj 8 klientov, dnes
sú to maximálne dvaja aj to s obrovskými bolesťami. Nehoda jej život ovplyvnila nielen pracovne, ale
aj zdravotne a psychicky, odbornú pomoc nevyhľadala, snaží sa s tým vyrovnať sama. Približne rok
mala problém ísť cez prechod, kde sa to stalo. Pracovala aj ako opatrovateľka v Rakúsku, ale už ani
túto prácu nemôže vykonávať. Má bolesti po akejkoľvek námahe ruky. Nemôže dlho držať na rukách
vnúčatá, musela obmedziť aj maľovanie, ktorému sa venovala. K výške nemajetkovej ujmy uviedla, že
najprv žiadala priznať sumu 10.000 € a následne sumu 50.000 € a to z toho dôvodu, že sa rozprávala
s jednou advokátskou kanceláriou a oni jej povedali, že má dať vyššiu sumu, že aj tak či tak to bude
súd podľa svojho uváženia regulovať.
2.Žalovaný žalobu žalobkyne žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyni s súvislosti s poškodením
zdravia pri dopravnej nehode zo dňa 26.11.2018 bolo poisťovňou vyplatené sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 1.013 €, bolestné a liečebné náklady vo výške 1.158,81 € ako aj vecná škody
vo výške 75,34 €. On žalobkyňu nezrazil, ale ona vrazila jemu do auta na mieste z boku zo strany
vodiča. Žalovaný opisoval ako došlo k dopravnej nehode a čo sa dialo následne. Uviedol, že žalobkyňa
uvádza nepravdivo skutočnosti, pretože oprávnenie na výkon masérskych služieb má od 01.10.2020
a prevádzkareň bola zrušená 21.10.2021, čiže pred dopravnou nehodou túto činnosť nevykonávala.
Poukázal aj na závery znaleckého dokazovania (v rámci trestného konania), z ktorého vyplýva, že
zranenia žalobkyne a to zranenie predkolenia a hrudníka sa hoja úplne, bez zanechania trvalých
následkovnazdravíazranenieramennejkostipridodržiavaníliečebnéhorežimuahojenianezanechávatrvalé následky na zdraví. PN žalobkyne bola ukončená po 36 dňoch, s konštatovaním, že zranenia boli
zahojené.
3.Do sporu na strane žalovaného vstúpil intervenient Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., s poukazom
na ustanovenie § 82 CSP. Uviedol, že má právny záujem na výsledku sporu, nakoľko so žalovaným
má uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Citroen ev.č. N. XXX I. s účinnosťou od 12.03.2014.
Intervenientpoukázalnato,žežalobkynizaplatilškoduspoluvovýške2.247,15€atotitulombolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia, liečebných nákladov a vecnej škody. Vzniesol námietku premlčania
a žalobu žalobkyne žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že všeobecná trojročná premlčacia doba začala
plynúť dňom nasledujúcim pod dni, kedy k zásahu došlo t.j. dňa 27.11.2018 a uplynula dňa 27.11.2021.
Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 24.03.2022. K veci samej tiež uviedol, že právo na náhradu
nemajetkovej ujmy nemožno uplatniť na základe totožných skutkových okolností ako náhradu škody.
Konštatoval, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila prečo sa domáha nemajetkovej ujmy práve
vo výške 50.000 €.
4.Na pojednávaní dňa 10.10.2022 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalovaný súhlasil so
vznesením námietky premlčania intervenientom.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámení sa s listinami a to s rozsudkom Okresného súdu
Lučenec sp.zn. 22T/95/2020, s Oznámenia o vyplatení náhrady škody, s lekárskymi posudkami, s
ostatným spisovým materiálom.
6.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
7.Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
8.Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
9.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10.Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej
činnosti, ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K týmto imateriálnym hodnotám
(stránkam) ľudskej osobnosti (akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod.)
sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne
osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami (niekedy sa
používa aj označenie všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka). Základ
súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod názvom Ochrana
osobnosti v ustanoveniach § 11 až 16.
11.Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných
práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad
objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že
ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej
osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti.
12.Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie satisfakcie
občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno
odčiniť obnovením pôvodného stavu. O priznaní primeraného zadosťučinenia, pokiaľ sú na jeho
priznanie splnené zákonom ustanovené podmienky, môže súd rozhodnúť len na návrh postihnutého.
Inak povedané, vo všetkých prípadoch návrhov podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ ide o návrhové konanie.Podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere
znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti.
13.Žalovaná v spore preukázala, že žalovaný jej dopravnou nehodou zo dňa 26.11.2018 spôsobil z
nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania- porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, za čo bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn.
22T/95/2020 zo dňa 24.11.2020 právoplatný dňa 24.11.2020 odsúdený k peňažnému trestu vo výške
600 €, ako aj k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní jedného roka.
Poškodená bola so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
14.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný, prostredníctvom intervenienta, žalobkyni škodu
zaplatil a to v rozsahu: bolestné vo výške 1.145 €, náklady na vynaložené liečenie vo výške 13,81 €,
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.013 € a vecnú škody vo výške 75,34 €.
15.Intervenient na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania, s ktorou súhlasil aj žalovaný.
16.Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho páva. Premlčanie je
kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vykonateľnosť možno odvrátiť námietkou. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/194/2011 právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho
zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy k takémuto zásahu došlo (R 58/14).
17.K neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne došlo dňa 26.11.2018, kedy žalovaný do žalobkyne
narazil motorovým vozidlom. Dňom nasledujúcim po uvedenom dni, čiže dňom 27.11.2018 začala plynúť
trojročná premlčacia doba a uplynula dňa 27.11.2021. Žalobkyňa podala žalobu sa súd dňa 23.03.2022.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí trojročnej premlčacej doby a námietka
premlčania vznesená žalovaným a intervenientom na strane žalovaného je dôvodná. Vzhľadom na to
súd žalobu žalobkyne zamietol. Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal meritom veci a to s poukazom
na hospodárnosť konania.
18.Keďže súd žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ktorá bola dôvodná,
súd nevykonal navrhnuté dokazovanie žalovaným a to výsluch svedkyne P.. F.. N. X., ktorú navrhol
vypočuť k tomu, že žalobkyňa bola prítomná v jeho kancelárii a súd tiež nevykonal ním navrhnutý dôkaz
a to vyžiadaním listín týkajúcich sa žalobkyne (zadováženie daňového priznania, predložení potvrdenia,
či žalobkyňa mala povolený výkon prác v roku 2017, predloženie zdravotnej dokumentácie žalobkyne,
týkajúce sa preukázania, či bola liečená na psychiatrii).
19.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.