Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2007

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/158/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229135
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2007:1117229135.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci

navrhovateľa: Ing. E. V., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B. X,. XXX. XX. B., zastúpená advokátom JUDr. E.
S., K. B. B. XXX/X,. D. S. a odporcu: S., s.r.o. O. N.. X, XXX. XX. B., zastúpený advokátom JUDr. A. B.,
M. X,. XXX. XX. B., o zaplatenie 1.154.992,30 Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 113.300,- Sk k rukám právneho
zástupcu odporcu JUDr. A. B., M. X,. XXX. XX. B. do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2002 domáhala vydania

rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 1.154.992,30 Sk s príslušenstvom
titulom neuhradených odmien, na ktoré jej vznikol nárok v zmysle platnej kolektívnej zmluvy odporcu
na rok 2000-2001, ako aj zo Zmluvy o mzdových podmienkach z 13.6.2001 a príslušných prísľuboch
odporcu.

Navrhovateľkasvojnávrhodôvodnila tým,že uodporcubolavpracovnompomerenazákladepracovnej
zmluvy od 1.4.1998 na dobu neurčitú. Menovacím dekrétom zo dňa 4.1.1999 bola odporcom menovaná

do funkcie ekonomickej riaditeľky od 1.1.1999. Listom zo dňa 10.12.2001 bola z tejto funkcie odporcom
odvolaná. Odporca jej listom z 23.7.2001 v súlade s platnou kolektívnou zmluvou na rok 2000-2001
priznal odmenu vo výške 10% z vymoženej finančnej čiastky 156.067,27 USD na základe zmluvy
uzavretej medzi M. B. Ltd. N. C. , O. s.r.o., P. a S. s.r.o. B. z 2.4.2001, čo predstavuje sumu 15.606,73
USD. Podľa kurzu k 6.6.2001 táto odmena predstavuje sumu 756.692,- Sk. Navrhovateľka sa tiež
návrhom domáha zaplatenia odmeny vo výške 90% z ročného objemu vyplatených miezd za rok 2001
podľa Zmluvy o mzdových podmienkach z 13.6.2001, čl. 3. Konateľka odporcu Ing. J. upravila výšku

tejto odmeny na 100%. Odmena mala byť splatná po ročnej účtovnej uzávierke a po jej schválení valným
zhromaždením, ktoré sa konalo 27.5.2002. Od 28.5.2002 je teda odporca v omeškaní so splnení svojho
záväzku na vyplatenie odmeny navrhovateľke.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Ing. A.
J., a Ing. V. Š., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný a skutkový právny
stav veci:

Na pojednávaní sa navrhovateľka vyjadrila, že na návrh trvá. Navrhovateľka sa na posledné súdne
pojednávanie konané dňa 23.8.2007 nedostavila, hoci naň bola riadne a včas predvolaná dňa 2.7.2007.
Súdu zaslala prostredníctvom svojej právnej zástupkyni dňa 10.8.2007 podanie, v ktorom ospravedlnilasvoju neúčasť z dôvodu čerpania dovolenky v dňoch 16.8.2007 až 30.8.2007 a z toho dôvodu
žiadala pojednávanie odročiť. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka bola na pojednávanie riadne
a včas predvolaná, mala dostatok času naplánovať si svoju dovolenku v zahraničí tak, aby sa

mohla nariadeného súdneho pojednávania zúčastniť. Naviac s poukazom na skutočnosť, že súdne
pojednávanie nariadené na termín 26. 6.2007 bolo odročené na 23.8.2007 z dôvodu práceneschopnosti
navrhovateľky. Súd preto s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. vec rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky
a jej právnej zástupkyne.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že predmetom návrhu sú dva druhy nárokov.
Jedná sa o nárok navrhovateľky na ročnú odmenu vo výške 90% z ročného objemu vyplatených miezd,
ktorý bol konateľkou spoločnosti odporcu Ing. J. upravený na výšku 100% v zmysle čl. 6 Mzdového
poriadku, ktorý je súčasť kolektívnej zmluvy. Ďalší druhom nároku navrhovateľky - jedná sa o „Cyperskú
otázku“ je nárok uplatňovaný v zmysle čl. 8 bod 2 a 3 Mzdového poriadku odporcu.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Nárok navrhovateľky na ročnú odmenu vo výške
90%, resp. 100% z vyplatených miezd spochybnil, poukázal pritom na čl. 8 Mzdového poriadku. Uviedol,
že navrhovateľka nesplnila podmienky, ktoré je pre udelenie odmeny povinný splniť každý pracovník.
Údajný ústny prísľub Ing. Jendekovej ako konateľky nie je právne záväzný. Podľa čl. 8 Mzdového
poriadku odmeny môžu byť zamestnancovi priznané v závislosti od pracovného zaradenia, pracovného

výkonu, odborných znalostí a spôsobilosti pre funkčné zaradenie. Podľa audítorskej správy za účtovné
obdobie roku 2001 spoločnosť nedodržala čl. 3 Úvodných ustanovení účtovnej osnovy postupov
účtovania pre podnikateľov. Odporca bol v tejto audítorskej správe upozornení, že za nedodržanie vyššie
uvedených postupov účtovania mu môže byť uložená pokuta správcom dane vo výške 1.000.000,- Sk.
Za vedenie účtovníctva bola u odporcu v účtovnom období roku 2001 zodpovedná navrhovateľka ako

ekonomická riaditeľka. Ohľadom nároku navrhovateľky na jednorazovú odmenu za splnenie pracovnej
úlohy nazvanej ako tzv. „Cyperská otázka“ právny zástupca odporcu uviedol, že právny úkon konateľky
Ing. J., ktorý vykonala ohľadom tejto odmeny považujú za neplatný. Podľa Zmluvy o mzdových
podmienkach je potrebné jednorazové odmeny dohodnúť písomným dodatkom k takejto zmluve, čo
nebolo splnené, naviac jednorazovú odmenu je podľa mzdových podmienok potrebné vypísať vopred.

Za realizáciu tejto úlohy bola navrhovateľka už odmenená udelením jednorazovej odmeny vo výške
20.000,- Sk. Táto odmena bola navrhovateľke aj riadne vyplatená. Právny zástupca odporcu súdu tiež
predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave 5 Co 137/06 zo dňa 15.3.2007, v ktorom krajský súd
zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru u odporcu zamietol.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.1998 vyplýva, že medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol
pracovnoprávny pomer s účinnosťou od 1.4.1998. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú a
dojednaný druh práce „vedúca finančného oddelenia.

Z menovacieho dekrétu zo dňa 4.1.1999 vyplýva, že navrhovateľka bola dňom 1.1.1999 menovaná do
funkcie ekonomickej riaditeľky.

Z listu odporcu adresovanom navrhovateľke zo dňa 25.1.2002 vyplýva, že odporca rozviazal s
navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Pracovný

pomer navrhovateľky u odporcu sa skončil dňom 30.4.2002.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.3.2007, č.k. 5 Co 137/06-198, ktorým bol rozsudok
súdu prvého stupňa zmenený tak, že návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru u odporcu bol zamietnutý, vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil dňom

30.4.2002.

Zo Zmluvy o mzdových podmienkach odporcu (čl. 20), jej článku 3 vyplýva ročná odmena ekonomickej
riaditeľky je stanovená pre rok 2001 vo výške 90% z ročného objemu vyplatených zmluvných miezd pri
splnení plánovaného hospodárskeho výsledku obchodnej spoločnosti za rok 2001, pričom konateľ môže

výšku ročnej odmeny upraviť smerom hore aj dole pri splnení všetkých kritérií.

Zo Zmluvy o mzdových podmienkach odporcu (čl. 20), jej článku 4 vyplýva, že na zabezpečenie
mimoriadnych jednorázových úloh osobitne významných pre ďalší rozvoj spoločnosti možno v dobeplatnosti tejto zmluvy vypísať mimoriadne odmeny. Mimoriadne odmeny budú vypísané vopred, formou
dodatku k tejto zmluve.

Z bližšie neoznačeného listu napísaného na hlavičkovom papieri odporcu bez uvedenia adresáta tohto
listu zo dňa 23.7.2001 vyplýva, že konateľka odporcu Ing. A. J. priznáva navrhovateľke odmenu 10%
z vymoženej finančnej čiastky 156.067,27 USD, na základe zmluvy uzatvorenej medzi M. B. L. N., O.
s.r.o. P. a S. s.r.o. B. zo dňa 2.4.2001, čo predstavuje sumu 15.606,73 USD. Uvedená odmena má byť
vyplatená vo výplatnom termíne do 30 dní po ukončení ročnej účtovnej závierky za rok 2001.

Z listu odporcu, č. 1544/200 GR zo dňa 15.6.2000, VEC : Odmena, vyplýva odporca v zastúpení
konateľkou Ing. A. J. priznal navrhovateľke za mimoriadne práce pri vysporiadaní majetkovej účasti na
Cypre odmenu za rok 1999 vo výške 20.000,- Sk.

Z čl. 3 Mzdového poriadku odporcu (čl. 41 a nasl.) zložkou mzdy sú: základná mzda, zmluvná mzda,

príplatky a mzdové zvýhodnenia, prémie, odmeny, mimoriadne odmeny, mimoriadna mzda, odmeny pri
životnom a pracovnom výročí.

Z čl. 8 Mzdového poriadku odmeny môže byť zamestnancovi priznané v závislosti od pracovného
zariadenia, pracovného výkonu zamestnanca, odborných znalostí a spôsobilosti pre viaceré funkčné

zaradenia. Odmenu možno priznať za predpokladu plnenia plánovaných hospodárskych výsledkov
a vytvorenia dostatočných finančných zdrojov. Výška odmien musí byť schválená konateľom a
ekonomickým riaditeľom spoločnosti.

Svedkyňa Ing. J., konateľka odporcu v období od 4.5.1999 do 14.10.2001 vo svojej svedeckej výpovedi

uviedla, že obdobným spôsobom postupovala pri udeľovaní odmien aj u iných zamestnancov, a to 2
až 3 roky dozadu. Obdobné zmluvy na priznanie ročných odmien mali okrem ekonomickej riaditeľky
aj marketingový riaditeľ, prevádzkový a technický riaditeľ, riaditelia hotelov. Základným kritériom na
priznanie ročných odmien bolo najmä splnenie výšky plánovaného hospodárskeho výsledku s tým, že
odmeny boli vyplatené len v prípade splnenia plánu. Ročné odmeny priznala predčasne v roku 2001

za účtovné obdobie roku 2001 preto, nakoľko v čase ich priznania vedela, že plán na rok 2001 bude
splnený. Odmenu za tzv. „Cyperskú otázku“ navrhovateľke priznal až dôvodu, že sa aktívne na výsledku
úlohy podieľala.

Svedok Ing. Š. , bývalý konateľ odporcu v čase od 15.10.2001 do 3.10.2004, vo svojej svedeckej

výpovedi uviedol, že o udelení odmien pre konateľa spoločnosti rozhodovalo valné zhromaždenie, to
isté platilo aj o odmenách pre stredných manažérov. U odporcu nebolo zvykom priznávať odmeny v
priebehu účtovného roka skôr, ako boli známe hospodárske výsledky za predmetný účtovný rok. Na
riešení tzv. „Cyperskej otázky“ sa sám osobne zúčastnil priamymi rokovaniami na Cypre.

Podľa čl. III Základných zásad ZP č. 65/1965 Zb. vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s pravidlami slušnosti a občianskeho spolužitia,
nikto nesmie tieto práva zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo
spolupracovníkov.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony
za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, štatutárny orgán. Iní zamestnanci zamestnávateľa,
najmä vedúci jeho organizačného útvarov sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene
zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií ustanovených organizačnými predpismi.

Podľa § 240 ods. 1 ZP právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

Podľa § 240 ods. 3 ZP prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa
urobil, zodpovedá pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

Podľa § 242 ods. 1 písm. a) ZP neplatný je právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti.Podľa § 242 ods. 4 ZP neplatnosť právneho úkonu nemôže byť pracovníkovi na ujmu, pokiaľ neplatnosť
nespôsobil výlučne sám.

Podľa § 239a ZP odmena za vykonanú prácu je splatná vo výplatných termínoch určených u
zamestnávateľa pre výplatu mzdy, a ak je dojednaná jednorazová splatnosť odmeny, až po vykonaní
celej pracovnej úlohy v najbližšom výplatnom termíne po dokončení a odovzdaní práce. Medzi
účastníkmi možno dohodnúť splatnosť odmeny inak.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh nebo podaný dôvodne, a preto ho v
celom rozsahu zamietol. Po vyhodnotení všetkých dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že
navrhovateľke nevznikol nárok na jednorázové odmeny a to bez ohľadu na skutočnosť, že odmeny

jej boli priznané vtedajšou konateľkou spoločnosti krátko pred jej odvolaním z funkcie konateľky (dňa
30.7.2001) a bez ohľadu na formu priznania odmeny (list bez adresáta, bez evidenčného čísla a pod.)

Podľa čl. 4 Zmluvy o mzdových podmienkach uzatvorených medzi navrhovateľkou a odporcom
mimoriadne odmeny musia byť vypísané vopred, a to formou dodatku k Zmluve o mzdových

podmienkach. Takýto písomný dodatok k zmluve navrhovateľka súdu nepredložila, nakoľko reálne
neexistuje, preto jej nevznikol právny nárok na priznanie odmeny vo výške 15.606 USD za tzv. „Cyperskú
otázku“. Dodatok k zmluve nie je totiž možné právne nahradiť jednostranným právnym úkonom bývalej
konateľky zo dňa 23.7.2001 a následným schválením takejto odmeny sebe samej - t. j. samotnou
navrhovateľkou.

Čo sa týka jednorazovej ročnej odmeny navrhovateľky ako ekonomickej riaditeľky vo výške 100%
ročného objemu vyplatených miezd, ktorú si navrhovateľka nárokuje podľa čl. 3 Zmluvy o mzdových
podmienkach a následného ústneho prísľubu konateľky, je súd toho názoru, že priznanie ročnej odmeny
je viazané na splnenie viacerých kritérií s poukazom na čl. 8 Mzdového poriadku odporcu. Odporca

dospel k záveru, že takéto odmena navrhovateľke neprináležia z dôvodu, že navrhovateľka nesplnila
všetky podmienky na jej udelenie. Poukázal pritom na znenie audítorskej správy vypracovanej za
účtovné obdobie roku 2001 z ktorej vyplýva, že v tomto účtovnom období neboli dodržané ustanovenia
účtovnej osnovy postupov účtovania. Odporca bol tiež v správe upozornený, že im za tento nedostatok
môže byť správcom dane uložená pokuta vo výške 1.000.000,- Sk. Súd mal v konaní za preukázané,

že navrhovateľka nesplnila všetky kritéria na priznanie takejto odmeny, preto jej na ňu nevznikol právny
nárok.

Ďalším a najvýznamnejším dôvodom pri zamietnutie žaloby je tá skutočnosť, že navrhovateľke skončil u
odporcu pracovný pomer dňom 30.4.2002. Vyplýva to z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5 Co

137/06 -198 zo dňa 15.3.2007. V čase prípadného vzniku nároku na tieto odmeny, t. j. dňa 27.5.2002,
už nebola zamestnancom odporcu.

Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje aj na čl. III Základných zásad pracovnoprávnych vzťahov uvedených
v Zákonníku práce, ako aj na ustanovenie § 240 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

Vzhľadom na uvedené závery dokazovania súd ďalšie návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Ďalšie
navrhnuté dokazovanie spočívajúce z predvolania ďalších svedkov by nemohli mať vplyv na predmetné
konanie. Navrhovaný svedkovia sa mali vyjadriť k praxi odporcu pri priznávaní odmien, prípadne
pracovné nasadenie navrhovateľky pri plnení tzv. „Cyperskej otázky“. Riadne plnenie pracovných

povinností patrí totiž k základným povinnostiam pracovníka a ďalšie dokazovanie v tomto smere sa
súdu javilo ako nadbytočné.

Spoukazomnaužvyššieuvedenésúdrozhodolspôsobomuvedenýmvprvomvýrokutohtorozhodnutia.Plne procesne úspešnému odporcovi vznikol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov
konania potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľke. Právny zástupca odporcu si trovy

konania riadne vyčíslil v celkovej sume 132.043,- Sk. Súd však priznal odporcovi náhradu trov konania
vo výške 113.300,- Sk. Súdom priznané trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia za
sedem úkonov právnej pomoci á 15.050,- Sk zo základu 1.154.992,- Sk, a to prevzatie a príprava,
vyjadrenie k návrhu zo dňa 4.4.2005, účasť na pojednávaní dňa 26.4.2005, vyjadrenie k odvolaniu proti
predbežnému opatreniu zo dňa 21.6.2006, účasť na pojednávaní dňa 26.6.2007 (bolo odročené pre PN

navrhovateľky, t. j. len 1 úkonu vo výške 3.762,- Sk), účasť na pojednávaní dňa 23.8.2007, režijný paušál
3 x po 150,- Sk, 1 x po 164,- Sk a 3 x po 178,- Sk v zmysle §§ 11, 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čo
celkom činí čiastku 95.210,- Sk. Po pripočítaní 19% DPH, ktorej platcom podľa priloženého Osvedčenia
o registrácií pre daň z pridanej hodnoty je právny zástupca odporcu, trovy právneho zastúpenia činia
celkom čiastku 113.300,- Sk. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu jeden, ním uplatnený úkon
právnej pomoci, a to vyjadrenie zo dňa 15.5.2007, nakoľko k takémuto úkonu nebol právny zástupca

zo strany súdu zaviazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať

návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.