Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206204331
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4206204331.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti povinnému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, N. - I. M., o vymoženie sumy
1.424,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.
k. 9Er/545/2006-16 zo dňa 4. apríla 2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/545/2006-16 zo dňa
4. apríla 2012 r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol,

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 41 ods. 2 písm. c) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 103
OSP, § 47, § 48 ods. 1 a 2 Notárskeho poriadku a § 39, § 34, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. O

náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
a ustanovenia § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhláška“).

Súd prvého stupňa konštatoval, že vychádzajúc aj z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
181/2011-16 zo dňa 12.05.2011 je toho názoru, že spísaná notárska zápisnica v danom prípade

nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Poukázal na to, že dôležitou súčasťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas
povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú
listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ďalej
poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi bolo obsiahnuté v už vopred
pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah.

Zároveň súd prvého stupňa uviedol, že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskehozákonníka,podľaktoréhosaspotrebiteľnemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémuzákon
priznáva alebo si inak zhoršiť zmluvné postavenie. Vzhľadom na to, že neexistuje notárska zápisnica,
ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie
exekučného konania.

Onáhradetrovexekúcierozhodolsúdprvéhostupňatak,žeichsúdnemuexekútorovinepriznal,nakoľko
si ich neuplatnil.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súd
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nepozornosti. Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy

je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na
základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu
právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak
notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so
zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami
exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica

bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako
s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení
účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte

spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno
ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.
Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu
prameňaprávaapretosaňounemoholriadiť.Nazákladeuvedenéhopretotvrdil,žežalobcaboluvedený

do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných
osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že
nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím

vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že
plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal
že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe

plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania
poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali
viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Následne podaním doručeným súdu prvého stupňa 09.08.2012 oprávnený podal podanie označené
ako „Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o

fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“. Oprávnený v predmetnom
podaní okrem doplnenej argumentácie k podanému odvolaniu navrhol, aby súd konanie podľa § 109
ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj
jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho
mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto
základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie,
či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS

zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)pričom zistil, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.04.2006, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 07.04.2006 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 28.04.2006 vydal súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi
Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, Šaľa, poverenie na vykonanie exekúcie na

podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďauriača
dňa 03.12.2005 pod sp. zn. N 6477/2005, NZ 59467/2005, NCRLs 58732/2005. Následne súd prvého
stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzalazistil,ženiejevovýrokuvecnesprávne.Odvolacísúdvprvomradekonštatuje,žejenutné
sa v tomto prípade zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom, t.j. titulom na vykonanie rozhodnutia, iba za predpokladu,
že bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitosti predpokladané Notárskym poriadkom. Zároveň musí

obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia ako aj údaj o tom, že povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Z uvedeného teda vyplýva, že notárska zápisnica ako verejná listina musí byť po formálnej
stránke spôsobilým exekučným titulom.

V tomto smere najmä s poukazom na vykonateľnosť notárskej zápisnice v exekučnom konaní vyvstáva
otázka o oprávnenosti exekučného súdu skúmať hmotnoprávnu platnosť tohto právneho úkonu na účely
exekučného konania. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, notársku zápisnicu je potrebné považovať
za verejnú listinu. Každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých a to až do
doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Exekučný súd preto neposudzuje správnosť skutkových údajov

uvedených v notárskej zápisnici. Exekučný súd je oprávnený posudzovať iba naplnenie formálnych
a materiálnych predpokladov vykonateľnosti. To teda znamená, že vykonateľná môže byť aj taká
zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že absencia
zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska
zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá

podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Na základe tohto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g) a to zastavenie
exekúcie, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že v tomto prípade je
podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou to, či splnomocnenie a uznanie dlhu za základe
toho je platným právnym úkonom. Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje,

aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok
uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný
(§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu
vedeli. V predmetnej exekučnej veci totiž povinnú pri spísaní notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš
Kušnír, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí je zrejmé,

že súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako
splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Taktiež je potrebné
zdôrazniť aj to, že splnomocnenie na uznanie dlhu, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, bolo dlžníkom
udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď jeho dlh z omeškania ešte neexistoval. Dlžník sa týmto
postupom vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď nemal vedomosť o jeho vzniku ani o
jeho výške, teda splnomocnenie bolo neurčité a všeobecné.

Na záver preto odvolací súd uvádza, že v prípade, ak súd prvého stupňa exekúciu zastavil z dôvodu, že
plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej
zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, je neprijateľnou podmienkou,
ktorájevrozporesozákonomatedajeneplatná,urobiltaknazákladenesprávnehoprávnehoposúdenia

veciapretobolopotrebnénapadnutéuzneseniezrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Na dôvažok odvolací súd dáva oprávnenému do pozornosti ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožnoodpustiťzmeškanielehôtaposkončeníexekučnéhokonanianemožnopodaťnávrhnaobnovu

exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP, ktoré umožňujú súdu za
určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný
predpis, t.j. v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný
predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto odvolací súd návrh na prerušenie konania
zamietol.

Ďalej je potrebné uviesť, že súd v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP, na ktoré odkazuje
oprávnený, je povinný prerušiť konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej otázke),
kde v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o otázkach výkladu a platnosti

komunitárneho práva potrebného pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. Nie je možné
však povinnosť vnútroštátneho súdu požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke vykladať
absolútne. Predpokladom tejto povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre danú konkrétnu

vec, nakoľko zmyslom a cieľom predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad a používanie
komunitárneho práva a nie vyriešenie konkrétneho sporu. Vyžaduje sa teda bezprostredný súvis so
sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom, nie otázku akademickú, nesúvisiacu s vecou.

Vo vzťahu k predloženiu prvej a druhej prejudiciálnej otázke odvolací súd poukazuje na už existujúcu

judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej pokiaľ súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá
v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovaťza neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak
v prílohe k Smernici č. 93/13/EHS alebo vo výpočte v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

K návrhu na prejudiciálne konanie odvolací súd teda poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora
EÚ (C-168/05, C-240/98 až C- 244/98, C-76/10, C-243/08, C-237/02, C-40/08), Ústavného súdu SR
(IV. ÚS 55/2011, III. ÚS 372/2011-18) a Najvyššieho súdu SR (6 Cdo 143/11, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo
228/2011) jednak vo vzťahu k neprijateľným podmienkam a jednak aj vo vzťahu k možnosti aj vo fáze
výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a to s

poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Navyše odvolací súd
poznamenáva, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd sa v tomto prípade opiera o ustanovenia
Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku a nie o právne normy komunitárneho práva s odkazom
na smernicu č. 93/13/EHS.

Odvolací súd na podklade uvedeného dospel k záveru o neexistencii potreby predkladať citované

otázky Súdnemu dvor EÚ, nakoľko uvedené predbežné (prejudiciálne) otázky si na základe konštantnej
judikatúry vie súd vyriešiť sám. Predbežné otázky citované odvolateľom, preto vzhľadom na aplikáciu
ustanovení Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku a nie právnych noriem komunitárneho
práva s odkazom na smernicu č. 93/13/EHS, nemajú právnu relevanciu pre danú vec, ktorá by bola
spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. S poukazom na to, odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať

sa ostatnými odvolacími námietkami.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.