Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. august 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/50/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107219771
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1107219771.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky : J.. V. P., bytom ul. V. č. XXX, V. N. T., proti
odporcovi : S. R. N. R. S. R., N. A. D. č. X,. XXX. XX B., o určenie, že odmeňovanie je v rozpore
so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, o návrhu navrhovateľky zo dňa
2.8.2010 na zastavenie konania podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.06.2007 sa navrhovateľka domáhala určenia,
žejejprávonaodmeňovanieuskutočňovanépodľazákonač.385/2000Z.z.vplatnomznenívporovnaní
s odmeňovaním sudcov Špeciálneho súdu podľa § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení zákona č.

122/2005 Z. z. v období od 15.04.2005 bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

Súd odporcovi doručil návrh na začatie konania dňa 6.6.2008 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu
( uznesenie č.k. 7C 50/2007 - 11 zo dňa 18.1.2008 ).

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne dňa 6.6.2008 a vyjadrenie doručil súdu dňa 11.6.2008. Vyjadrenie

bolo doručené navrhovateľke dňa 20.11.2008 na vedomie. Z obsahu písomného vyjadrenia odporcu
vyplýva, že Kancelária NR SR ako štátna rozpočtová organizácia ( ust. § 21 ods. 1 zák. č. 523/2004
Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spojení s ust. § 143 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z.z. o
rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov, je právnickou osobou oprávnenou v tomto
konaní podať vyjadrenie vo veci a nárok navrhovateľky neuznáva. Navrhovateľka ako orgán konajúci
za Slovenskú republiku označila NR SR. Za právnickú osobu je možné považovať len taký subjekt,

ktorému právny predpis priznáva spôsobilosť k právam a povinnostiam. Štátne orgány a štátne inštitúcie
nie sú právnickými osobami, pokiaľ to o nich zákon vyslovene nestanoví ( ust. § 18 ods. 2 písm. d)
OZ ) alebo pokiaľ nie sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami.

Ústava SR a ani zák.č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov

nepriznáva NR SR spôsobilosť k právam a povinnostiam. NR SR ako jedna z ústavných zložiek
štátnej moci v Slovenskej republike má právnu základňu svojho vzniku , právomoci, zodpovednosti
ako aj zániku danú priamo Ústavou SR. Nepatrí však medzi orgány štátnej správy SR, je jediným
zákonodarným a ústavodarným orgánom SR a je štátnym orgánom , ktorý má ústavou priznané
postavenie umožňujúce jej stať sa účastníkom len "ústavne relevantného sporu ". Zohľadňujúc princíp
legality obsiahnutý v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je potrebné v súvislosti s podaným návrhom uviesť, že v

zmysle platného právneho poriadku SR zákonodarná činnosť NR SR nepodlieha preskúmavaniu súdmi
vykonávajúcimi tzv. všeobecné súdnictvo v SR. NR SR nenesie za zákonodarnú činnosť hmotnoprávnuzodpovednosť.PreskúmavaniezákonovzhľadiskaichsúladusÚstavouSRpatrídovýlučnejpôsobnosti
Ústavného súdu SR, ktorý je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľka označila ako orgán konajúci v mene SR subjekt, ktorý nemá procesnú ani hmotnoprávnu

subjektivitu.Podľanázoruodporcuideotakýnedostatokpodmienkykonania,nazákladektoréhonavrhol
aby súd vo veci konanie podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil, alebo prerušil konanie a podal návrh na
začatie konania na základe čl. 25 Ústavy SR na Ústavný súd SR.

Navrhovateľka dňa 26.11.2008 požiadala s poukazom na ust. § 138 O.s.p. o oslobodenie od zaplatenia

súdnych poplatkoch. Podaním doručeným súdu dňa 29.7.2009 oznámila, že netrvá na svojej žiadosti o
oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliadne súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Jednou z týchto podmienok je spôsobilosť účastníka konania byť účastníkom konania.

Podľa § ust. 90 O.s.p. účastníkom konania sú navrhovateľ a odporca alebo tí, ktorých zákon za
účastníkov označuje.

Podľa ust. § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Predpokladom procesnej spôsobilosti účastníka podľa citovaného ustanovenia zákona je hmotnoprávna
subjektivita, podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 18 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Právnickými osobami sú: združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku,
jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ( veta prvá ) ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten,
komu ju zákon priznáva ( § 19 O.s.p.)

Podľa ustanovenia § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať ( procesná
spôsobilosť ) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba
povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby ( § 18 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb
b) účelové združenia majetku
c) jednotky územnej samosprávy
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten,
komu ju zákon priznáva ( § 19 O.s.p.)

Podľa čl. 72, 73 Ústavy Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky je jediným

ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky má
150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú
osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Podľa Čl.80 Ústavy SR poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej

republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec
musí dostať odpoveď do 30 dní.O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spojiť
s hlasovaním o dôvere.

Podľa čl.86 Ústavy SR do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:

a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,

b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými

štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,

c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,

e) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných
slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými

f) zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike
členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej
povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými
zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a

zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5,

g) zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,

h) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť vlády a rokovať

o dôvere vláde alebo jej členom,

i) schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet,

j) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky,

k) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a
troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,

l) uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov

z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,

m) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak nejde o prípad
uvedený v čl. 119 písm. p),

n) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.

Podľa Čl.87 Ústavy SR návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci
a vláda Slovenskej republiky.

Predpokladom procesnej subjektivity účastníka konania podľa citovaných ustanovení O.s.p. a
Občianskeho zákonníka je hmotnoprávna subjektivita, vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľný.

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky je vymedzená v čl. 86 Ústavy SR a charakteristika

Národnej rady SR je vymedzená vo vyššie uvedených ustanoveniach Ústavy SR, z ktorých vyplýva, že
Národná rada má v zmysle Ústavy SR ústavnoprávnu spôsobilosť a v zmysle § 7 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ( keďže iné veci všeobecné súdy prejednávajú a rozhodujú v občianskom súdnom konaní len
ak to ustanovuje zákon ) nemá Národná rada SR v tejto veci z hľadiská občianskeho práva hmotného
postavenie právnickej osoby a teda nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, v dôsledku čoho nemá

ani procesnú subjektivitu na takéto konanie.

Nakoľkoodporcanemáspôsobilosťnaprávaapovinnosti(právnusubjektivitu)natotoobčianskoprávne
konanie pred všeobecným súdom .Uznesením č.k. 7C 50/2010 - 34 zo dňa 17.5.2010 bola navrhovateľka vyzvaná na odstránenie vád
návrhu na začatie konania podľa ust. § 42 ods. 3 a ust. § 79 ods. 1,2 O.s.p.

Navrhovateľka podaním zo dňa 2.8.2010 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 2.8.2010 vzala
návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd v súlade s citovaným ustanovením na základe návrhu navrhovateľky na zastavenie konania voči
odporcovi pred prvým pojednávaním konanie zastavil, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Navrhovateľka dňa 26.11.2008 požiadala s poukazom na ust. § 138 O.s.p. o oslobodenie od zaplatenia
súdnych poplatkoch. Podaním doručeným súdu dňa 29.7.2009 oznámila, že netrvá na svojej žiadosti
o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov. Z dôvodu zastavenia konania pred otvorením
pojednávania ako aj z dôvodu, že navrhovateľka netrvala na návrhu na oslobodenie od zaplatenia od

súdnych poplatkov, súd o tomto návrhu nerozhodol.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a žiadnemu
z účastníkov konania právo na náhradu trov konania podľa výsledku nepriznal.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručenianaOkresnomsúdeBratislava
I v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s .p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.