Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. december 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/11/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705200390
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7705200390.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY v právnej veci žalobcu C. T., nar. X.X.XXXX,

bytom Y., B. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, so sídlom Humenné, Nám.
Slobody 1, proti žalovanému C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX, zastúpenému advokátom JUDr.
Jánom Kizivatom, so sídlom AK Michalovce, Kpt. Nálepku 8, za účasti vedľajšieho účastníka Slovenská
kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpeného Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, v konaní o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26.865 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Miroslava Korcha
vedený vo VÚB a.s. - Humenné, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 12.875,86 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody z ublíženia na zdraví proti žalovanému
z dôvodu, že dňa 31.12.1999 o 23:50 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov na štátnej
ceste smerom od obce T. do C. zachytil osobným motorovým vozidlom žalobcu, čím mu spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví, za čo bol Okresným súdom Michalovce uznaný vinným a odsúdeným. Žalobca si
uplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia po úraze, pričom základné bodové hodnotenie
predstavovalo pri podaní žaloby 400 bodov, čo zodpovedalo sume 24.000,- Sk a žalobca požadoval
zaplatenie 100 násobku tohto odškodnenia raz 2.400.000,- Sk a po následnom znaleckom posudku
MUDr. X. Š., ktorá ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia na 900 bodov, si žalobca uplatnil
45 násobok základného bodového ohodnotenia t. j. 900 bodov x 60 Sk. Tieto žalobca žiadal zaviazať
žalovaného vyplatiť mu sumu 79.665,41 €.

Žalovaný návrh žalobcu uznal, avšak mal námietky voči uplatňovanej výške náhrady škody.

Vedľajší účastník uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože sa
nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

Zrozsudkutunajšiehosúduč.k.10C/11/2005-248zodňa31.3.2009súdzistil,žežalovanýbolzaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 35.820 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a bol zaviazaný zaplatiťžalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 9.435,27 € na účet právneho zástupcu žalobcu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 31.12.1999 bol žalobca ako chodec zrazený motorovým
vozidlom, ktoré riadil žalovaný. V dôsledku nehody, resp. zranení po nehode musel prerušiť štúdium
na Technickej univerzite v Košiciach a následne bol zo štúdia vylúčený. Po dopravnej nehode, asi
o dva roky, došlo u neho k epileptickému záchvatu, čo sa potvrdilo aj v roku 2003, kedy mal dva
záchvaty po sebe. Po ďalšom absolvovanom vyšetrení bolo potvrdené, že v dôsledku nehody má

žalobca epilepsiu, pričom epilepsia sa v ich rodine nikdy nevyskytovala. Od zistenia musí brať každý
deň lieky na toto ochorenie. Nemôže vykonávať náročnú fyzickú prácu, musí sa vyvarovať stresujúcich
podmienok, nesmie vykonávať nočné práce, 12-hodinové zmeny a nemá nárok na vodičský preukaz.
Máajďalšieobmedzenia,ktorésatýkajúspoločenskýchaktivít.Predúrazomžiadnezdravotnéproblémy
nemal. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Š. C. číslo 22/2005 zo dňa 27.8.2006 súd prvého
stupňa zistil, že znalec skonštatoval pôvod zdravotných ťažkostí žalobcu v úraze, ktorý utrpel pri

dopravnej nehode 31.12.1999 a je tu daná príčinná súvislosť medzi úrazom a súčasným zdravotným
stavom. Pri otrase mozgu, ktorý žalobca utrpel, došlo k difúznemu axonálnemu poškodeniu mozgu
a na jeho podklade k rozvoju epileptického procesu mozgu, ktorý sa navonok klinicky prejavil prvým
epileptickým záchvatom 9.2.2002. Iná príčina zistená nebola. Znalec určil bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia položkou 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení

hlavy, ktoré sa ohodnocuje počtom 200 až 1200 bodov. Znalec určil základný počet bodov pre sťaženie
spoločenského uplatnenia 1000 bodov a daný stav hodnotil v hornej časti sadzby vzhľadom na
vek žalobcu a obmedzenia v osobnom, spoločenskom, športovom a pracovnom živote. O prognóze
ochorenia sa nevedel zodpovedne vyjadriť. Znalec poukázal na to, že žalobca je závislý na dodržiavaní
životosprávy chorých na epilepsiu. Tieto obmedzenia možno kvalifikovať ako zhoršenie kvality života

v porovnaní so zdravou populáciou. Vzhľadom na nesúhlas žalovaného a vedľajšieho účastníka so
závermi znaleckého posudku súd prvého stupňa nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou
MUDr. Zuzanou Šmotkovou. Táto podala znalecký posudok číslo 3/2008 dňa 18.4.2008, z ktorého súd
prvého stupňa zistil, že táto určila výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa rovnakej položky 251 v počte bodov 900, pretože post traumatická epilepsia je zaradená pod

vážnu mozgovú poruchu. K hornej hranici sa priklonila z dôvodu, že ide o mladého človeka, kedy
tieto následky úrazu obmedzili jeho osobný spoločenský, pracovný a športový život. Pokiaľ ide o
posúdenie príčinnej súvislosti medzi poranením hlavy a ďalšími poraneniami po dopravnej nehode
a vznikom epileptických záchvatov znalkyňa uviedla, že pred nehodou poškodený neuvádzal žiadne
závažné ochorenie. V tomto čase začal študovať na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši a pred

prijatím na štúdium absolvoval kompletné vyšetrenia s výborným zdravotným stavom. Z doplnku číslo
1 k znaleckému posudku znalkyne MUDr. X. Š. súd prvého stupňa zistil, že z obstaranej kompletnej
zdravotnej dokumentácie žalobcu do úrazu a po úraze neboli u neho zistené žiadne chorobné ani
úrazové zmeny, a to ani pred, ani po úraze, ktoré by mohli vyvolať vznik epilepsie, ktorou dnes trpí a
na ktorú sa lieči. Ohodnotenie položky 251 v sume 900 bodov znalkyňa odôvodnila diagnóza epilepsia

s poukazom na obmedzenia žalobcu v spoločenskom a pracovnom živote. Súd prvého stupňa ďalej
zistil z rozsudku Okresného súdu Michalovce v konaní pod sp.zn. 4T/337/00 zo dňa 10.7.2000, že
žalovaný Martin Olejník bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,
2 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/
Trestného zákona a odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, pričom výkon

testu mu bo podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Zároveň bol žalovanému
uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu dvoch rokov.

Súd prvého stupňa odôvodnil základ žalovaného nároku ust. § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a poukázal na to, že táto zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez

zreteľa na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho
s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie ten, komu táto prevádzka slúži, kto je prevádzkovateľom.
Základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná zvláštnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku. Súd prvého stupňa poukázal na to, že u žalobcu vznikla
škodaspočívajúcavsťaženíspoločenskéhouplatnenia.Podmienkypreposkytnutienáhradyzasťaženie

spoločenského uplatnenia a výška tejto náhrady je určená vyhláškou č. 32/1965 Zb.. Náhradou za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa rozumie odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, jeho životných a spoločenských potrieb a pre splnenie jeho životných úloh. Toto
odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a rozsahu, v akomsú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Sadzby, ktoré vyhláška
stanovuje pri jednotlivých poškodeniach predstavujú odškodnenie štandardných následkov. Zvýšenie
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 2-násobok počtu bodov podľa § 6 ods. 2 vyhlášky

zohľadňuje viac obmedzené predpoklady pre uplatnenie poškodeného, ktoré mal v živote a spoločnosti.
Rozhodovanie o zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky musí byť odôvodnené ďalšími
konkrétnymi okolnosťami, ktoré určitým spôsobom vybočujú zo štandardného hodnotenia následkov
a robia z prípadu prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa skonštatoval, že úraz, ktorý
utrpel žalobca, je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, po ktorej došlo k epileptickým záchvatom.

Obaja ustanovení znalci ohodnotili bodové ohodnotenie pri hornej hranici z dôvodov, že sa jedná o
mladého človeka, ktorý sa pripravoval na budúce povolanie na vysokej škole a v dôsledku úrazu sa jeho
možnosti podstatne obmedzili. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého
posudku MUDr. Š.j, ktorá stanovila základný počet bodov 900 a hodnotu bodu v tom čase 60,-Sk a toto
bodové ohodnotenie navýšil 20-násobne, čo predstavuje 35.820,-eur. Pokiaľ ide o námietky žalovaného
a vedľajšieho účastníka, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu pri dopravnej nehode a že sa pohyboval

po nesprávnej časti vozovky, poukázal súd prvého stupňa na to, že v trestnom konaní bolo ustálené, že
nedošlo k zavineniu žalobcu a keďže súd je viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin,
dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví v celom rozsahu. Preto súd prvého stupňa
zaviazal žalobcu o zaplatenie sumy 35.820,-eur. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa §
142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi odmenu, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny advokáta za jednotlivé

úkony právnej pomoci, z náhrady cestovného, náhrady za stratu času, v celkovej sume 9.435,27 eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník, a to z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p..

Z uznesenia krajského súdu č. k. 3 Co/301/2009 - 289 zo dňa 31.3.2010 súd zistil, že krajský súd zrušil
rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.820 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo svojom odôvodnení poukázal na to, že vedľajší účastník vo veci uplatňuje odvolacie dôvody podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci aj podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Dospel k záveru, že v prejednávanej
veci sú dané oba odvolacie dôvody.

Pokiaľ ide o základ žalovaného nároku, tu sa súd prvého stupňa nevysporiadal s okolnosťami
významnýmipreposúdeniezodpovednostižalovanéhozaškodu.Súdprvéhostupňavrozsudkuuvádza,
že sa jedná o náhradu škody z titulu objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka (OZ), teda o náhradu škody, spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov. Pritom v

skutkových zisteniach nikde neuvádza skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný
skutočne bol prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda je objektívne zodpovedný za škodu
spôsobenú žalobcovi. Pre posúdenie zodpovednosti žalovaného podľa § 427 OZ, rovnako však aj podľa
§ 420 OZ je dôležité, či škoda nebola spôsobená aj zavinením poškodeného, prípadne výlučne jeho
zavinením. Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka patrí k spoločným ustanoveniam o náhrade

škody, to znamená, že je povinnosťou konajúceho súdu vždy posudzovať okolnosti vzniku škody
aj z pohľadu prípadného zavinenia poškodeného bez ohľadu na to, o aký druh zodpovednosti sa
jedná. Úvaha súdu o okolnostiach vzťahu medzi konaním poškodeného a konaním škodcu sa pritom
vždy musí opierať o ich riadne zistenie a vyhodnotenie. Záver súdu prvého stupňa, uvedený v
odôvodnení rozsudku (str. 11), že bolo v trestnom konaní ustálené, že nedošlo k zavineniu žalobcu,

nie je postačujúci pre záver o tom, či z hľadiska občianskoprávnej zodpovednosti tu je, alebo nie je
zavinenie poškodeného. Je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa v tom, že v občianskom súdnom
konaní je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho
spáchal (§ 135 ods. 1 O.s.p.), to však neznamená, že rozhodnutím trestného súdu o vine žalovaného
je možné úplne vylúčiť otázku posudzovania spoluzodpovednosti poškodeného. Naopak, ako na to

správne poukazuje odvolateľ, už zo samotného skutku, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným,
vyplýva porušenie niektorých predpisov zákona o premávke na pozemných komunikáciách aj zo strany
žalobcu. Bez vyhodnotenia všetkých okolností dopravnej nehody z hľadiska zavinenia oboch účastníkov
je rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o základ žalovaného nároku, predčasné.Ďalej v odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal námietkami žalovaného,
resp. vedľajšieho účastníka, ktoré boli vznesené už v priebehu konania, a to na okolnosti príčinnej

súvislosti neukončenia vysokoškolského štúdia žalobcu na Technickej univerzite v Košiciach, na
okolnosti priebehu liečby žalobcu a disciplíny žalobcu pri dodržiavaní predpísanej liečby z toho hľadiska,
či tieto nemohli mať za následok iný priebeh ochorenia.

V odôvodnení v závere uviedol, že bude potrebné doplniť dokazovanie na zistenie predpokladov vzniku

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na strane žalovaného a posúdiť naznačeným spôsobom,
či škoda nevznikla aj zavinením poškodeného, resp. v akom podiele sa poškodený spolupodieľal na
vzniku škody. Po ustálení základu žalovaného nároku bude potrebné sa vysporiadať aj s námietkami
odvolateľa, pokiaľ ide o výšku náhrady škody, pozostávajúcej z náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Je pritom nepochybné, že žalobcovi náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí,
bude však na úvahe súdu prvého stupňa posúdiť, či mu patrí aj mimoriadne zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia a v akom rozsahu. V novom rozhodnutí bude potrebné rozhodnúť
aj o trovách doterajšieho konania.

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 10C/11/2005-328 zo dňa 4.2.2011 súd zistil, že súd žalobu zamietol a
o trovách konania rozhodol, že bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na uznesenie krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.3.2010 č.
k. 3Co/301/2009 -289, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa, v ktorom bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 35.820 €.

Súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku vypočul účastníkov konania a oboznámil listinný dôkaz,
oznámenie OR PZ Michalovce z ktorého zistil, že držiteľom motorového vozidla, s ktorým došlo k
spáchaniu škodovej udalosti, bol Vojtech Olejník. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom
konania je náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej podmienky pre poskytnutie
a jej výška je určená vyhl. č. 32/1965 Zb. v platnom znení. Náhradou za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa rozumie odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, jeho
životných a spoločenských potrieb a pre splnenie jeho životných úloh. Sťaženie spoločenského
uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodený na zdraví má preukázateľné, nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Zvýšenie odškodnenia spoločenského uplatnenia môže byť vykonané lekárom

podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky. Rozhodovanie o zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky musí byť
odôvodnené ďalšími konkrétnymi okolnosťami, ktoré vybočujú zo štandardného hodnotenia následkov
a preto z daného prípadu robia prípad hodný osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia nemôže byť
bez ďalšieho zvyšovaná hodnota základných bodov s poukazom na to, že táto v súčasných pomeroch
nezodpovedá hodnote zdravia, aj keď aj tento rozmer nie je nezanedbateľný. Priznanie odškodnenia

prichádza do úvahy iba v prípadoch, kedy súd neprijme obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a spoločnosti. Ďalšie primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 vyhlášky predpokladá existenciu
skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným
odškodnením. Postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky predstavuje kvalitatívne zmenu podmienok vyjadrenú
pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania dospel k

záveru, že v prípade žalobcu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle vyhlášky č. 32/1965
Zb. a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, napriek skutočnosti, že žalobca v konaní subjektívne
popísal ťažkosti, ktoré mal od úrazu a bežné každodenné problémy, jednak v rôznych činnostiach, ako
aj psychického rázu. Súd prvého stupňa má za to, že tu nejde o prípad hodný osobitného zreteľa s
poukazom na to, že u žalobcu sa epileptický záchvat neobjavil od roku 2003, teda od kedy začal riadne

užívať lieky na túto chorobu. Zdravotný stav žalobcu v súčasnosti nie je natoľko vážny, aby bolo možné
na neho prihliadať ako na prípad hodný osobitného zreteľa. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa §
153 ods. 1 O.s.p. s tým, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na

nové prejednanie a rozhodnutie.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 3 Co 227/2011-354 zo dňa 31.8.2012 súd zistil, že krajský súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súdprvého stupňa sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré vo veci boli vykonané a z ktorých vyplývajú
skutkové zistenia podstatné pre rozhodnutie vo veci, pričom sa navyše neriadil dôsledne pokynmi
odvolacieho súdu uvedené v uznesení č. k. 3Co 301/2009 - 289, v dôsledku čoho je aj jeho rozhodnutie

nesprávne. Poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody z ublíženia
na zdraví, pričom táto škoda uplatnená v sume 2.400.000,- Sk je škodou na zdraví z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia. V odôvodnení konštatoval, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku nevzal do úvahy výsledky znaleckého dokazovania, ktoré sám vo veci nariadil, predovšetkým
znaleckého posudku MUDr. X. Š., z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní v predchádzajúcom

rozsudku z 31.3.2009, pričom z ďalšieho dokazovania nevyplýva, že by závery znaleckých posudkov
boli spochybnené akýmikoľvek inými dôkazmi a preto z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je
zrejmé, prečo pri tomto rozhodovaní už súd prvého stupňa na závery znaleckých posudkov neprihliadol.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. X. Š. vyplýva, že stanovila výšku bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou sumou 900

bodov, pričom prihliadla aj na predchádzajúce znalecké posudky znalcov MUDr. Š. a MUDr. C.. Zo
záverov posudku pri tom vyplynulo, že posttraumatická poúrazová epilepsia je zaradená pod vážnu
mozgovú poruchu a pri bodovom ohodnotení sa priklonila k hornej hranici z dôvodu mladého veku
poškodeného, kedy následky úrazu hlavy poškodeného obmedzili v jeho osobnom, spoločenskom,
pracovnom a športovom živote a vznik epileptických záchvatov jednoznačne dala do súvislosti s

poranením hlavy pri dopravnej nehode v roku 1999. Poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku
je preto potrebné vyvodiť záver, že žalobcovi vznikla škoda na zdraví spočívajúca v jeho nároku na
sťaženie spoločenského uplatnenia. Je pri tom zrejmé, že žalobcovi bola vyplatená zo strany vedľajšieho
účastníka iba náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 400 bodov a pokiaľ závery
znaleckého posudku MUDr. Š. nie sú vyvrátené inými dôkazmi, je potrebné vychádzať z bodového

hodnotenia 900 bodov. Ďalej zo záveru znaleckého posudku tiež vyplýva, že vznik náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil žalovaný.

Preto, aby súd prvého stupňa vo veci mohol riadne rozhodnúť je potrebné ustálenie miery zodpovednosti
oboch účastníkov nehody na škodovej udalosti. Odvolací súd v tomto poukazuje na odôvodnenie

uznesenia č.k. 3Co/301/2009-289 v ktorom podrobne uvádza, že je potrebné zistiť a posúdiť okolnosti
vzniku škody aj z pohľadu prípadného zavinenia poškodeného. Ako odvolací súd skôr konštatoval, súd
prvého stupňa je viazaný rozhodnutím súdu v trestnej veci proti žalovanému, kde bolo právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom potvrdené, že žalovaný sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví a
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Aj keď súd prvého stupňa v odôvodnení sa nevysporiadal

s otázkou občianskoprávnej zodpovednosti, odvolací súd konštatuje, že právoplatný odsudzujúci
rozsudok je postačujúci pre konštatovanie, že žalovaný zodpovedá za škodu podľa všeobecných
ustanovení občianskeho zákonníka (§ 420 ods. 1 OZ). Opakovane je však potrebné konštatovať,
že okrem zodpovednosti žalovaného je potrebné posúdiť aj spoluzavinenie žalobcu. Až po určení
miery zavinenia je možné posudzovať uplatňovanú výšku nároku na náhradu škody. O spoluzavinenie

poškodeného ide v prípadoch, ak poškodený sa podieľal na vzniku škody. V prípade, ak protiprávny
úkon poškodeného je jednou z príčin škody, môže tým dôjsť k samotnému vzniku škody alebo zväčšeniu
jej rozsahu. Pre konštatovanie spoluzavinenia musí u poškodeného byť preukázané porušenie právnej
povinnosti a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmto úkonom a škodou. V konaní o náhrade škody
sa súd vždy musí zaoberať otázkou, čo bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného. Pri určení

podielu zodpovednosti súd úvahou prihliadne k všetkým zisteným skutkovým okolnostiam veci.

Pokiaľ teda ide o základ i prípadnú výšku nároku poukázal odvolací súd na svoje predchádzajúce
rozhodnutie. Konštatoval, že súd prvého stupňa opomenul vziať do úvahy skutkové závery vyplývajúce
zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Š., pričom odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí

konštatoval ich správnosť a neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by tieto skutkové zistenia zmenili.

Odvolacísúddospelkzáveru,žerozsudoksúduprvéhostupňaspočívananesprávnomprávnomnázore
a vychádza zo skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Preto rozsudok
zrušil a uložil opätovne súdu prvého stupňa posúdiť mieru zodpovednosti účastníkov konania vo vzťahu

k vzniknutej škode, stanoviť definitívne základ uplatňovaného nároku a po ustálení tohto základu
rozhodnúť o výške nároku žalobcu, pričom musí vychádzať z dôkazov v konaní vykonaných, vrátane
znaleckého posudku znalkyne MUDr. Š. a zároveň bude potrebné posúdiť, či v celom rozsahu patrížalobcovi aj zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 a prípadne
§ 7 ods. 3 vyhlášky. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu a zistil tento skutkový stav.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu trvajú na podanom návrhu. Podľa ich názoru
je dôvod daný na náhradu škody. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu z roku 2009, kde tento
zrušil rozhodnutie s tým, že bude sa potrebné vysporiadať s mierou zavinenia. Podľa jeho názoru bolo

vykonané dostatočné dokazovanie. Jednoznačne bolo preukázané, že zavinenie spôsobil žalovaný,
porušil predpisy. Viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom žalobcovi spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví za čo bol aj právoplatne odsúdený. Čo sa týka rozsahu škody uviedol, že tá
bola preukázaná znaleckými posudkami. Mám zato, že žalobca sa nedopustil nijakého protiprávneho
konania, ktorý by odôvodňoval prípadné zníženie alebo spoluzavinenie, pretože neporušil žiadny zákon.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že majú zato, že je tu dané aj spoluzavinenie žalobcu. Poukázal
na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a to ustanovenia § 52 ods.
1 zákona č. 315/1996 Z. z. Záverom uviedol, že nejde o prípad hodný osobitného zreteľa a základné
bodové hodnotenie kryje škodu, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Z toho dôvodu navrhol žalobu
zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnil trovy konania.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka uviedla, že žiadajú žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu.
Majú jednoznačne zato, že aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu je dôvodná námietka
posudzovania miery spoluúčasti žalobcu a vzniku škody a to z dôvodu porušenia ustanovení zákona
o premávke na pozemných komunikáciách ako chodca, pričom nie je vyslovene právne relevantná tá

skutočnosť, že žalobca za tento skutok nebol postihovaný. Poukázala na to, že je potrebné prihliadnuť
na mieru spoluzavinenia žalobcu v zmysle ustanovenia § 441 O. Z. Pokiaľ sa týka uplatňovaného nároku
na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, poukázala na doterajšie vyjadrenia, pričom uviedla, že
bola preukázaná príčinná súvislosť vzniku poúrazovej epilepsie, avšak vzhľadom na jej rozsah, formu
a priebeh na to, že v podstate medikamentóznou liečbou táto je pod kontrolou. Epileptické záchvaty

sa neprejavujú a práve túto vážnu diagnózu už samotná MUDr. Š. ako znalkyňa zohľadnila už aj s
určením počtu bodov. Majú zato, že v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko
žalobca sa zamestnal, založil si rodinu, je samostatný mimo územie SR a žiadali žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnili trovy konania.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa§427ods.1OZfyzickéaprávnickéosobyvykonávajúcedopravuzodpovedajú zaškoduvyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla ,
motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky 423/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, poisťovňa je povinná
plniť do 15 - tich dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie povinnosti plniť, alebo po

obdŕžaníprávoplatnéhorozhodnutiaovýškenáhradyškody.Vyšetrenie jeskončené,lenčososúhlasom
poisťovne, alebo jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody.

Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škodu primerane zníži. Vezme

pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.Zodpovednosť podľa § 427 OZ je založená na princípe zodpovednosti objektívnej teda bez zreteľa
na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s
prevádzkou dopravných prostriedkov nesie totiž ten, komu táto prevádzka slúži, kto je prevádzkovateľ.

Základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná zvláštnou
povahou prevádzky v dopravnom prostriedku. Vznik škody musí mať bezprostredný vzťah k prevádzke.
Nestačí len súvislosť s touto prevádzkou.

V danom prípade predmetom konania je náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podmienky pre poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výška tejto náhrady je
určená vyhláškou č. 32/65 Zb. v platnom znení. Sadzby pre ktoré sťaženie spoločenského uplatnenia pri
jednotlivých poškodeniach zdravia uvedená vyhláška stanovuje, predstavuje odškodnenie štandardných
následkov.Ajzvýšenieodškodneniasťaženiaspoločenskéhouplatneniaažnadvojnásobokpočtubodov
zistených lekárom podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, ku ktorému môže dôjsť i mimosúdne, už zohľadňuje viac
obmedzenépredpokladyuplatneniapoškodeného,ktorémalvživoteaspoločnostiatovzhľadomnavek,

ku ktorému došlo k poškodeniu zdravia. Rozhodovanie o zvýšení poškodenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
už musí byť odôvodnené už ďalšími konkrétnymi okolnosťami, ktoré určitým spôsobom vybočujú zo
štandardného hodnotenia následkov a preto z daného prípadu robia prípad hodný osobitného zreteľa.
Použitím § 7 ods. 3 vyhlášky nemôže byť bez ďalšieho zvyšovaná hodnota základných bodov s
poukazom na to, že táto v súčasných pomeroch nezodpovedá k hodnote zdravia aj keď ich tento rozmer

nie je nezanedbateľný. Priznanie tohto odškodnenia teda prichádza do úvahy iba v prípadoch kedy
súd neprijme obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Ďalšie primerané
zvýšenie podľa § 6 ods. 2 vyhlášky predpokladá už existenciu skutočnosti umožňujúcich záver, že
obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením.

Posúdenie týchto otázok a teda aj aplikácia príslušného ustanovenia vyhlášky však musí vychádzať z
nepochybne ustáleného skutkového stavu. Dôkaznou povinnosťou v tomto smere je na žalobcovi.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhrada nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby
si poškodený mohol zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení,

starostí a obmedzení v živote, keďže sa vychádza z toho, že človek ako tvor spoločenský sa uplatnil v
rodine, v práci, vo verejnom živote, v kultúre. Následky poškodenia zdravia sa preto prejavujú v tom, že
poškodenému sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, prípadne je z takéhoto spoločenského
uplatnenia úplne vylúčený. Pri náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy také
náhradné pôžitky, ktoré si za priznanú náhradu z poškodenia môže reálne, v konkrétnych životných a

ekonomických podmienkach zabezpečiť a aj treba tiež prihliadnuť na to, že prakticky žiadna peňažná
náhrada nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia.

Predovšetkýmjepotrebnézdôrazniť,ževprípadežalobcuideomladéhočloveka,ktorývčasedopravnej
nehody mal 20 rokov, bol študentom vysokej školy technickej a mal všetky predpoklady ukončiť toto

štúdium. V dôsledku utrpeného úrazu bol dlhodobo hospitalizovaný a v zimnom semestri nestihol urobiť
skúšky predpísané pre tento semester a z toho dôvodu bol vo februári v roku 2001 vylúčený zo školy.

Súd mal v danom prípade jednoznačne za preukázané, že úraz ktorý utrpel žalobca je v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k postraumatickej ( poúrazovej ) epilepsii, ktorá sa

prejavila epileptickým záchvatom po dvoch rokoch. Súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Š.,
ktorá ohodnotila poúrazovú epilepsiu 900 bodmi, pričom poukázala na to, že takéto bodové ohodnotenie
urobila z toho dôvodu pri hornej hranici bodového ohodnotenia, ktoré je od 200 do 1200 bodov, že
sa jedná o mladého človeka, ktorý sa pripravoval na budúce povolanie na vysokej škole a v dôsledku
tohto úrazu sa jeho možnosti podstatne obmedzili v spoločenskom, kultúrnom, športovom živote. Je

neustále na liečbe, používa antiepileptiká, pretože po prvom epileptickom záchvate sa tieto opakovane
prejavili dvakrát za sebou aj keď nedošlo k ďalším epileptickým záchvatom, žalobca je neustále na
liekoch a pravidelne chodí na kontroly. Podľa názoru súdu ide o úraz, ktorý zanechá hlavne psychické
následky na žalobcovi , žalobca žije v neustálom strachu, či sa epileptické záchvaty nebudú opakovať,
je obmedzený vo výbere pracovného povolania, prakticky do konca života nemôže viesť motorové

vozidlá, rovnako je obmedzený vo výbere práce, v spoločenskom, kultúrnom živote a na základe takto
vykonaného dokazovania so zreteľom na zásady stanovené zákonom pri poskytovaní škody pri sťažení
spoločenského uplatnenia súd dospel k záveru, že v tejto veci sa jedná o prípad hodný osobitného
zreteľa a je namieste zvýšiť základný počet bodov, pričom vychádzal zo znaleckého posudku MUDr.Š. 900 bodov a hodnoty bodu v tom čase 60,-Sk a toto bodové hodnotenie navýšil 20-násobne,
čo predstavuje sumu 35.820 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalobca v čase dopravnej nehody išiel po
nesprávnej strane vozovky, súd v zmysle ustanovenia § 441 - 450 priznal aj zavinenie žalobcu vo výške

25 % z uvedenej sumy teda žalobcovi priznal sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume
26.865 €. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v čase dopravnej nehody mal žalobca v krvi 1,62 promile
alkoholu, pohyboval sa po nesprávnej časti vozovky v smere jazdy žalobcu a teda aj jeho zavinením
došlo k škodovej udalosti a aj v zmysle zrušujúcich uznesení krajského súdu súd ustálil, že žalobca sa
podieľal na tejto dopravnej nehode a túto zohľadnil sumou 25% z 20 - násobku priznaného odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia. Čo sa týka námietok žalovaného resp. vedľajšieho účastníka
ohľadom prerušenia epileptickej liečby, súd má zato, že zo strany žalobcu nedošlo k svojvoľnému
ukončeniu liečby, nakoľko tento chodil pravidelne na kontroly a opakovane mu lekári nepredpísali ďalšie
lieky Depakine na liečbu epilepsie, až následne keď v roku 2003 nastali ďalšie epileptické záchvaty od
tej doby žalobca dodržiava režim epileptickej liečby. Pravidelne chodí na kontroly a z toho dôvodu súd
na túto skutočnosť neprihliadal, hlavne v tom smere, že by ich následkom toho, že žalobca svojvoľne

prerušil liečbu došlo k týmto epileptickým záchvatom, pretože aj podľa tvrdenia znalkyne MUDr. Š. toto
vysadenie liekov nemalo vplyv na ďalšie epileptické záchvaty, nakoľko takáto skutočnosť sa mohla stať
aj pri tejto liečbe a z toho dôvodu túto skutočnosť súd do úvahy nebral.

Z vykonaného dokazovania súd má zato, že v danom prípade výška, ktorú priznal zodpovedá

zdravotnému poškodeniu žalobcu s prihliadnutím na jeho zavinenie a z toho dôvodu v prevyšujúcej časti
nad 20 - násobok bodového hodnotenia žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. a to tak, že ich náhradu
priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj keď mal v konaní žalobca len čiastočný úspech. Rozhodnutie

záviselo od úvahy súdu. Súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia z uvedenej sumy 26.685
€, ktoré pozostávajú: 1.) odmena advokáta: prevzatie a príprava zastúpenia - 423,02 €, žaloba
- 423,02 €, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 8.9.2004 a 18.10.2004 - 2x 423,02 €,
zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 6.5.2005 - 436,50 €, písomné podanie - otázky pre
znalca, vyjadrenie vo veci samej - k znaleckému posudku, zastupovanie na meritórnom pojednávaní

dňa 2.2.2007, písomné podanie - stanovisko k vyjadreniu vedľajšieho účastníka, podanie odvolania proti
uzneseniu o kontrolnom znaleckom posudku, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 23.5.2008,
vyjadrenie vo veci samej - k znaleckému posudku, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa
24.6.2008 - 8 x 436,50 €, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 3.3.2009, písomné podanie
na súd, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 27.3.2009 a 31.3.2009, vyjadrenie na odvolanie

podané žalovanými, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 26.10.2010, 16.11.2010, 7.12.2010
- 8x 436,50 € - zvýšené o DPH 19% - 8x 82,94 €, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa
4.2.2011, podanie odvolania proti rozsudku, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 30.11.2012
a 14.12.2012 - 4x 436,50 € - zvýšené o DPH 20% - 4x 87,30 € + režijný paušál - 213,09 € + súdny
poplatok za znalecký posudok - 232,36 € t. j. odmena advokáta, režijné paušály a súdne poplatky sú

celkom 12.316,73 €; 2.) náhrada cestovného - 227,92 €; 3.) náhrada za stratu času - 331,21 €, spolu
trovy právneho zastúpenia predstavujú 12.875,86 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.