Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010626
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1619010626.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov
senátu JUDr. Petra Šamka a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovaného J.. H. X., stíhaného
pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. o odvolaní prokurátora
a poškodených proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/134/2019 zo dňa 08.03.2021, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 14.09.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.
1T/134/2019 zo dňa 08.03.2021 z a m i e t a .

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolania poškodených V. E., nar. XX.XX.XXXX a Q.. R. E., nar.
XX.XX.XXXX zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky pod sp. zn. 1T/134/2019 zo dňa 08.03.2021 podľa §
285písm.c)Tr.por.boloslobodenýobžalovanýJ..H.X.spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúry
Malacky z 29.11.2019 č. k. 2Pv 234/16/1106-92, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu porušovania
ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa08.06.2016vpresneneustálenomčase,približnevčaseokolo12:00,zdvorarodinnéhodomuč.274

vobciPernek,vedomepostrekovačomaplikovalherbicídsobsahomglyfosátu/Nfosfonomethyl-derivát
glycýnu /3H8NOS5P/, ktorým úmyselne postriekal 26 kusov drevín Tuja smaragd (Thuja occidentalis)
a 1 ks Smrek obyčajný (Picea abies), ktoré mali poškodení Miroslav Chadalík, nar. 15.03.1956, trvale
bydliskom Pernek č. 400 a JUDr. Lukáš Chadalík. nar. 25.11.1979, trvale bydliskom Pernek č. 400,
vysadené v podobe živého plota na hranici svojho pozemku parcelné č. 277/1 vk. ú. Pernek, čím takto
konal v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení

neskorších predpisov, pričom v dôsledku aplikácie herbicídu došlo k poškodeniu zasiahnutých tují a
smreka, čo sa prejavilo vo forme ich preschnutia alebo úplného vyschnutia, v rozsahu 4 ks Tuja smaragd
úplne vyschnuté na 100 %, 7 kusov Tuja smaragd preschnutých na 50 %, 18 kusov Tuja smaragd
preschnutých na 40 % a 1 ks Smrek obyčajný vyschnutý na 100 %, pričom spoločenská hodnota takto
poškodených drevín, podľa odborného vyjadrenia č. 9/19, ako dodatku vypracovaného k znaleckému
posudku č. 5/2017, bola vyčíslená v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR číslo 24/2003

Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, na sumu 8.345,10 eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Zároveň súd prvého stupňa rozhodol podľa § 288 ods. 3 Tr. por. a odkázal poškodených V. E. a Q.. R.
E., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal po jeho vyhlásení prokurátor odvolanie. Odvolanie do výroku o náhrade
škody podali aj poškodení a to bezprostredne po vyhlásení rozsudku, ktoré následne písomne
odôvodnili.

V písomnom odôvodnení prokurátor uviedol, že súd oslobodzujúci výrok odôvodnil tak, že vykonané
dokazovanie síce potvrdilo, že došlo k spáchaniu žalovaného skutku a vzniku škody, avšak bez
rozumových pochybností nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. S rozhodnutím súdu
prvého stupňa a ani so spôsobom hodnotenia dôkazov sa prokurátor nestotožňuje, pretože má za

to, že súd dostatočne neprihliadol a nevysporiadal sa s vykonanými dôkazmi, pričom tieto vyhodnotil
jednostranne v prospech obžalovaného J.. F. X..

Poukázal na výpoveď poškodeného Q.. R. E., z ktorej vyplynulo, že poškodený videl obžalovaného
vykonávať postrek dňa 08.06.2016 v čase medzi 11:00 hod. až 12:00 hod, ale aj počul zvuk
tlakového zariadenia, ktorý bol totožný so zvukom kompresora, a ktorý obžalovaný v minulosti používal.

Vyšetrovací pokus potvrdil, že poškodený zo svojho balkóna tak, ako uvádzal vo svojej výpovedi, mohol
vidieť obžalovaného pri plote, ktorý oddeľuje susediace pozemky a pozdĺž ktorého sú vysadené skutkom
napadnuté tuje a smrek. Poukázal na to, že poškodený V. E. potvrdil, že tuje ráno v čase jeho odchodu
boli pekne zelené, pričom v čase jeho príchodu cca 16:00 -17:00 hod si všimol, že celá rada tují už bola
hnedá. Táto skutočnosť má potvrdzovať, že k deštrukcii chlorofilu a následnému zhnednutiu zelených

častí tují, muselo dôjsť v inkriminovaný deň, t.j. dňa 08.06.2016.

Uvedenú skutočnosť má podľa prokurátora bez akýchkoľvek pochybností potvrdzovať aj znalecký
posudok č. 5/2017 znalca Ing. W. P., vrátane jeho dodatku, č. 1/2018, ktorý potvrdil, že k odumieraniu
rastlín (26 ks tují a 1 ks smreku) došlo v dôsledku aplikácie chemickej látky s účinnosťou glyfosátu, ktorá

spôsobila stav fyziologických zmien najprv na listoch, neskôr aj na dreve a ostatných orgánov rastlín
a mohla sa prejaviť v relatívne krátkom čase na rastlinách, pričom schnutie bolo podporené vysokou
teplotou, ktorá bola v inkriminovaný deň nameraná vo výške 26,8 C. Podľa prokurátora malo teda ísť o
kombináciu vplyvu chemickej deštrukcie a druhotného vplyvu stresu - suchom. Znalec sa vyjadril, že k
prvým zásahom do rastlín došlo v čase do 7 hodín od jeho aplikácie.

Prokurátor v odvolaní argumentoval jazykovým a logickým výkladom, na základe ktorého možno prijať
odôvodnený záver, že deštruktívne účinky chemickej látky mohli nastať v rozsahu do siedmych hodín,
teda aj v kratšom časovom horizonte, ako je 7 a viac hodín. Poukázal na to, že znalec vo svojom
posudku uviedol, že aplikáciu chemikálie z obsahom glyfosátu bolo možné v postrekovači len pripojením

kompresora na rozprašovací prístroj, ktorým sa takto vyvinul tlak v rozsahu cca 8-12 barov, potrebný
na vytvorenie kvapiek o veľkosti min. 150 mikrónov. Túto skutočnosť dal prokurátor do súvislosti s
výpoveďou svedka L. E., ktorý mal počuť zvuk tlakového zariadenia typu kompresor. Prokurátor
poukázal aj na skutočnosť, že svedok Ing. A. S. potvrdil, že zvuk kompresoru počul ešte v roku 2017,
teda rok po spáchaní skutku.

K vlastníctvu, ako aj používaniu kompresoru prokurátor uviedol, že podľa výpovede manželky
obžalovaného, ho mali mať až do zimy 2018. Z hľadiska hodnotenia dôkazov, prokurátor v odvolaní
namietal nekonzistentné a nepresvedčivé výpovede obžalovaného a svedeckú výpoveď jeho manželky,
ktorésavčasovomslede,akoajkpriebehuudalostíačinnostiobžalovanéhonazáhradevinkriminovaný

deň z časti rozchádzajú, napríklad v čase prípravy obeda v kuchyni rodinného domu, nemohla svedkyňa
vidieť aktivitu manžela.

Poukázal tiež na to, že tuje boli poškodené v časti, v ktorej prevyšovali murovaný plot obžalovaného,
teda je možné bez akýchkoľvek pochybností prijať odôvodnený záver, že chemikália s obsahu glyfosátu

mohla byť aplikovaná len zo strany - pozemku obžalovaného. Dokazovanie vykonané na hlavnom
pojednávaní potvrdilo to, že vzťahy medzi rodinami p. E. a p. X. sú a v minulosti boli veľmi napäté,
z dôvodnými podozreniami viacerých schválností zo strany X. voči E., a teda to podľa prokurátora
preukazuje aj motív konania obžalovaného z dôvodu dlhodobo narušených vzťahov až nenávisti.

Záverom písomných dôvodov odvolania prokurátor navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby podľa §
321 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil ho súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.V písomných dôvodoch odvolania splnomocnenej zástupkyne poškodených, táto na rozdiel od
odvolania, ktoré zahlásila do zápisnice o hlavnom pojednávaní, rozšírila o dôvody odvolania, a napadla
aj porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, pretože toto porušenie spôsobilo, že

výrok rozsudku súdu prvého stupňa je nesprávny. Následne splnomocnená zástupkyňa poškodených,
rozsiahlym podaním namietala neprečítanie celého znaleckého posudku, ako aj neprečítanie zápisnice
o výsluchu znalca. Rovnako napádala nevykonanie dôkazu, a to úradného záznamu Obvodného
oddelenia Policajného zboru Rohožník zo dňa 08.06.2016. V rámci predmetného úradného záznamu
polície malo byť uvedené, že k postreku poškodených drevín došlo už o 11 hod. v rozhodný deň.

V písomných dôvodoch odvolania tiež napádala, že sudca a prokurátor nepochopili skutočnosti,
ktoré uviedol znalec v telefonickom rozhovore dňa 08.03.2021 priamo splnomocnenej zástupkyne
poškodených. Poukázala na to, že znalec bol rozhorčený z rozhodnutia súdu, pričom mal uviesť, že
účinnosť glyfosátu nemôže byť obmedzená na hľadanie nejakých ďalších dvoch hodín, a že sudca jeho
znalecký posudok nepochopil.

Ďalšia námietka splnomocnenej zástupkyne poškodených smerovala k neprečítaniu zápisníc o
výsluchochznalcazprípravnéhokonania.Splnomocnenázástupkyňauviedla,žepredmetnézápisniceo
výsluchoch znalca neboli vykonané ako dôkaz, čo považuje za neakceptovateľné porušenie ustanovenia
§ 2 ods. 14 Tr. por. zo strany sudcu okresného súdu. Ďalšou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že
sudca Okresného súdu v Malackách mal naviesť svedkyňu F. X. na výpoveď v prospech obžalovaného,

čo sa mu malo aj podariť, nakoľko svedkyňa vo výpovedi v konečnom dôsledku uviedla, že si nepamätá
do akého časového momentu mali na chalupe kompresor. Aj táto skutočnosť podľa splnomocnenej
zástupkyne poškodených spôsobila fakt, že svedkyňa F. X. na hlavnom pojednávaní krivo vypovedala
a to pod prísahou o okolnostiach vlastníctva kompresoru obžalovaným, o postreku samotných drevín,
o zbere mandeliniek obžalovaným, o údajnom napadnutí jej manžela poškodenými, o sfalšovaní

geometrického plánu poškodenými. Tiež poukázala na okolnosť, že použitím totálneho herbicídu došlo
zo strany obžalovaného aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia,
nakoľko tento bol spôsobilý ohroziť pitnú vodu v studni poškodených.

Záverom rozsiahlych písomných dôvodov navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/134/2019 a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolaciemu súdu navrhla začať trestné stíhanie vo veci trestného
činu všeobecného ohrozenia z dôvodu, že glyfosát je nebezpečný karcinogén, ktorým obžalovaný mohol
ohroziť pitnú vodu v studniach patriacich k okolitým rodinným domom. Navrhla, aby po vrátení veci
odvolací súd zaviazal súd prvého stupňa vykonať dôkazy, a to výsluch znalca Ing. W. P., výsluch

iného znalca, ktorý vykonáva znaleckú činnosť v totožnom odbore ako znalec J.. W. P., prečítanie
svedeckých výpovedi znalca P. z prípravného konania, prečítanie úradného záznamu OO PZ Rohožník,
zabezpečiť výsluch príslušníčky OO PZ Rohožník R. H., zabezpečiť výsluch splnomocnenej zástupkyni
poškodených a zároveň dôverníčky poškodených JUDr. K. X., oboznámiť výpis z ústrednej evidencie
priestupkov obžalovaného a zabezpečiť výsluch susedov obžalovaného V. T. a Q. T..

K odvolaniu prokurátora a splnomocnenej zástupkyne poškodených sa prostredníctvom svojho obhajcu
vyjadril aj obžalovaný. Obhajca poukázal na rozsiahle vykonané dokazovanie pred súdom prvého
stupňa, pričom závery, ku ktorým došiel súd prvého stupňa, a ktoré pretavil do napadnutého rozsudku,
považuje obhajca za správne, odvolanie prokurátora a poškodených za nedôvodné. Opätovne poukázal

na okolnosti sporného kompresora, ktorý bol nefunkčný od roku 2012, ďalej poukázal na to, že so
samotným postrekom, a to kuprikolom, teda nie glyfosátom, začal obžalovaný po 14. hodine. Tiež
opätovne poukázal na záver znaleckého posudku, podľa ktorého účinky glyfosátu sú viditeľné najskôr
po 7 hod od jeho aplikácie a teda je fyzicky vylúčené, aby o 16. hodine poškodený spozoroval vädnutie
tují, nakoľko to bolo maximálne 4 hod od postreku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. Obhajca

tiež poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebolo vysvetlené, prečo sa účinok glyfosátu neprejavil
na rastlinách, ktoré obžalovaný postrekoval na vlastnej záhrade, čo nemá absolútne žiadnu logiku.
Vzhľadom na tieto okolnosti je zrejmé, že obžalovaný nemohol spáchal skutok, ktorý je uvedený v
obžalobe. Skutok sa ani nemohol stať dňa 08.06.2016 okolo 12. hod. a ani neskôr medzi 14:30 hod. až
15:00 hod., kedy obžalovaný vykonával postrek jabloní na opačnej strane záhrady. Z uvedeného dôvodu

obžalovaný navrhol, aby bolo odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuté ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného sa v stručnosti vyjadril aj k odvolaniu splnomocnenej zástupkyni poškodených,
kde poukázal, že postup súdu smerom k náhrade škody bol zákonný a jediný možný. Z hľadiskanavrhovanýchdôkazov,ktorébolipopísanéodôvodnenímodvolaniapoškodených,obhajcapoukázal,na
to že splnomocnený zástupca poškodených má právnické vzdelanie a počas celého priebehu súdneho
konania tieto dôkazy neoznačil a ani ich nežiadal vykonať. Rovnako obhajca poukázal na to, že považuje

za nedôstojné, ak splnomocnená zástupkyňa poškodených označila obžalovaného a jeho manželku
za zákerných ľudí, pričom toto tvrdenie považuje za nepravdivé a najmä nedôstojné. Záverom svojho
vyjadrenia obhajca uviedol, že splnomocnenec poškodeného je v blízkom vzťahu poškodeným, čo
vyplýva zo skutočnosti, že býva na rovnakej adrese ako samotní poškodení.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania
podaného prokurátorom, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k záveru, že odvolanie

prokurátora je nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal aj odvolanie podané splnomocnenou zástupkyňou
poškodených a dospel k záveru, že odvolanie poškodených je podané neoprávnenou osobou podľa §
316 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré
mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí. Odvolací súd
teda nariadil vo veci verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa prokurátor krajskej prokuratúry vyjadril, že sa v plnej
miere stotožňuje s odvolaním Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 12.03.2021, ako aj dôvodmi, ktoré
prokuratúra uviedla v písomnej forme dňa 25.05.2021. Je toho názoru, že vykonaným dokazovaním na
hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom bolo preukázané, že obžalovaný konal tak, ako je uvedené
vobžalobe.Prokurátortedanavrhol,abykrajskýsúdpodľa§321ods.1písm.c)Tr.por. zrušilnapadnutý

rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu zo dňa
14.06.2021. Je toho názoru, že okresný súd rozhodol zákonne, správne a na základe výsledkov
dokazovania v tejto veci. Z uvedených dôvodov navrhol obe odvolania podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Splnomocnená zástupkyňa poškodených na verejnom zasadnutí uviedla, že trvá na podanom odvolaní
a dôvodoch uvedených v písomnom odôvodnení, a zároveň sa stotožnila so záverečným návrhom
prokuratúry.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa cíti byť nevinný, celý proces voči jeho osobe je
vykonštruovaný a poukázal na vyjadrenie svojho obhajcu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.,

dôkazy vykonal zákonným spôsobom, správne ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle §
2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky
podal dňa 29.11.2019 na Ing. H. X. obžalobu pre pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa §

306 ods. 1 Tr. zák. na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Súd prvého stupňa vykonal hlavné pojednávanie na ktorom obžalovaný vykonal vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. a) Tr. por., teda že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie
za vinu. Súd následne vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného J.. H. X., svedkov

poškodených Q.. R. E. a V. E., svedkyne F. X., prečítaním výpovede svedka J.. A. S., prečítaním
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie vrátane doplnenia znaleckého posudku, a znaleckého posudku
znalca Ing. W. P., odbor poľnohospodárstvo záhradníctvo, vrátane doplnení znaleckého posudku,oboznámením zápisnice o vyšetrovacom pokuse, fotodokumentácie, zápisnice o obhliadke miesta
činu vrátane fotodokumentácie, odborného vyjadrenia, meteorologického posudku, správy slovenskej
inšpekcie ŽP, správy OU Malacky, a výpisu z katastra nehnuteľností.

Obhajoba obžalovaného spočívala primárne skutočnosti, že sa v rozhodnom čase na mieste skutku
nemohol ani nachádzať. Obžalovaný síce nepopieral, že v deň kedy došlo z pozorovaniu vädnutia tují bol
na svojej záhradke, ktorá susedí s pozemkom poškodeného, avšak z hľadiska času svojej prítomnosti vo
svojej záhradke, on nemohol byť tou osobou, ktorá predmetné tuje postriekala. V daný deň postrekoval

iba svoje jablone, a to ručným postrekovačom s objemom 5 l, ktorý má relatívne krátky dosah. Celú túto
činnosť vykonával v rozpätí 15 až 50 metrov od hranice pozemku poškodených. Večer, keď z chalupy
odchádzal spolu s manželkou si všimol prítomnosť hliadky Policajného zboru, avšak nevenoval tomu
bližšiu pozornosť, nakoľko si myslel, že sú tam z iného dôvodu.

Odvolací súd po preskúmaní dôkazov vykonaných pred súdom prvého stupňa konštatuje, že súd prvého

stupňa postupoval správne, keď upriamil svoju pozornosť na základnú otázku, a to posúdiť, či bolo
mimo rozumné pochybnosti preukázané, že skutok spáchal obžalovaný Ing. H. X., t. j. najmä posúdiť, či
obžalovaný sa na mieste skutku a v rozhodnom čase nachádzal, a či úmyselne v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodil a zničil stromy
poškodených. Súd I. stupňa vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k

negatívnemu záveru o tejto skutkovej otázke, teda k tomu, že obžalobe sa mimo dôvodné (rozumné)
pochybnosti nepodarilo preukázať, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v skutkovej vete obžaloby. S
týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Čo sa týka miesta, ako aj dátumu a času skutku, k spáchaniu ktorého podľa obžaloby došlo 08.06.2016

okolo 12:00 hod., kedy z dvora rodinného domu obžalovaného tento mal cez plot úmyselne postriekať
herbicídom s obsahom glyfosátu dreviny, na dvore poškodených, je nevyhnutné poukázať na to, že
obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v daný deň do domu v Perneku prišli o 11:30 hod. až
12:00 hod. Manželka obžalovaného vypovedala, že tam prišli medzi 11:00 hod. až 12:00 hod. Poškodený
JUDr. R. E. uviedol, že v daný deň medzi 11:00 hod. až 12:00 hod. videl obžalovaného postrekovať. V

nadväznosti na uvedené treba zároveň zdôrazniť časové okolnosti z pozorovania zmien na zasiahnutých
drevinách. Poškodený JUDr. R. E. vypovedal, že na zmeny farby tují ho upozornil jeho otec V., ktorý
prišieldomovvdanýdeňokolo16:00hod.Vtomtosasprávnesúdprvéhostupňavysporiadalsčasovými
súvislosťami a otázkami, ktoré bolo potrebné riešiť v kontexte predloženého znaleckého posudku.

Svoju nosnú argumentáciu oprel o závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru, ktorý vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že glyfosát, ktorého prítomnosť
bola zistená zo stôp na zasiahnutých tujách, sa používa ako širokospektrálny neselektívny herbicíd. Je
účinnou látkou viacerých prípravkov, určených na hubenie burín, nie je v herbicídnych prípravkoch v
100 % koncentrácii. Vstrebáva sa do listín. Funguje na princípe inhibície enzýmu, ktorý sa zapojuje v

rastlinnom tele do syntézy aromatických aminokyselín a znížením ich tvorby dochádza k odumieraniu
rastliny. Učinkuje pomerne pomaly, vädnutie je zrejmé už do 7 dní, pričom rastlina odumiera po dvoch
alebo viac týždňoch.

Na tento znalecký posudok KEÚ následne nadviazal znalecký posudok znalca J.. W. P., ktorý v ňom

okrem iného konštatoval, že čo sa týka mechanizmu pôsobenia glyfosátu, vstrebávanie cez kutikuly
listov a koreňov rastlín - v rastline je táto účinná látka prepravovaná rastlinnými tekutinami do celého
cievneho systému. Glyfosát je v danom množstve špecifickým inhibítorom syntázy a zablokovaním
pôsobenia tohto enzýmu dochádza k prerušeniu šikamátovej dráhy a postupnému odumretiu rastlín.
Prvé príznaky zavädnutia (straty turgoru) listov tují bolo možné pozorovať do 7 až 12 hodín od

zásahu rastlín totálnym herbicídom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po zohľadnení znaleckých
posudkovKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuPolicajnéhozboruiznalcaIng.W.P.,akoajzďalšieho
obsahu spisového materiálu okresný súd dospel k záveru, že prvé príznaky zásahu rastlín glyfosátom
za okolností daných v prejednávanom prípade nastávajú v čase najskôr 7 hodín od jeho aplikácie.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa poukazuje aj na ďalšie pochybnosti žalovaného prečinu,
ktoré je potrebné vykladať v prospech obžalovaného. Nebolo preukázané, že by obžalovaný disponoval
iným postrekovačom, príp. že by v čase skutku disponoval zariadením na zvyšovanie tlaku trysky,
napr. funkčným kompresorom, pretože obžalovaný i jeho manželka zhodne uviedli, že síce v minulostikompresor mali, ale v čase skutku už bol asi 3 - 4 roky nefunkčný. Okrem toho, ani funkčný kompresor by
sám osebe nemusel dokazovať spáchanie skutku obžalovaným aj preto, že postrekovač obžalovaného
nebol konštrukčne upravovaný na zvyšovanie tlaku trysky, napr. pripojením kompresora. Obdobne súd

prvého stupňa prijal správny záver ohľadom otáznikov nezhnednutia a nezvädnutia viniča obžalovaného
ainejzelene,nakoľkopoškodenýJUDr.R.E.vypovedal,žeobžalovanéhopozorovalasi10min.,videlho
zreteľne a jasne, videl čo má oblečené, videl ako má v ruke niečo ako koncové zariadenie postrekovača,
postrekovaciu časť a videl, ako obžalovaný pracuje, pohyboval sa aj rukou takým spôsobom, že niečo
postrekoval, a videl, že pri tom, ako postrekoval svoj vinič, striekal aj smerom k ich tujám. Pokiaľ by totiž

obžalovanýnaozajsústavnevykonávalpostreksoširokýmzáberomodsvojhoviniča,potomcezplotaaž
po tuje poškodených, po dlhšiu dobu, min. 10 minút, a to glyfosátom ako totálnym herbicídom s vysokou
účinnosťou na likvidáciu rastlín, súd si za danej situácie nedokáže vysvetliť, že nedošlo k zhnednutiu
a obschnutiu viniča obžalovaného a zároveň aj inej zelene v okolí viniča na pozemku obžalovaného
a v okolí stromov poškodených, pretože podľa znalca pri postreku nastal imisný efekt úletom veľkosti
kvapiek od 150 - 250 mikrónov a platí, že čím je vyšší prevádzkový tlak postrekovania, tým je úlet

mikročiastočiek väčší.

Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že postup obžalovaného by bol
minimálne iracionálny ak nie absurdný, aby obžalovaný vzhľadom na dlhodobo nepriateľské vzťahy
medzi ním a poškodenými začal uprostred dňa ničiť stromy poškodených, a to za prítomnosti osôb

nachádzajúcich sa v dome u susedov - poškodených, keď navyše bolo zrejmé, že obžalovaný si
prítomnosť poškodených uvedomoval rovnako ako si poškodení boli vedomí prítomnosti obžalovaného
na svojom pozemku.

V konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn priamych a nepriamych dôkazov,

ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, resp.
ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaného nepripustili. V tomto smere súd I. stupňa v rámci
odôvodnenia správne poukázal aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového
stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti, vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine len
o jednoznačne zistené fakty a nie o vlastné konštrukcie skutkového deja, domnienky, indície, resp.

vinu obžalovaného vyvodzoval len na pravdepodobných skutkových záveroch (podozrivou osobou,
ako páchateľom predmetného skutku, nemusel byť len obžalovaný). Tam, kde nemožno bezpečne
určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre
obžalovaného priaznivejšia (R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže
vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok, a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných

dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s použitím zásady „in dubio pro reo“
rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.

Z hľadiska odvolacích námietok prokurátora, ktorými namieta vplyv glyfosátu do 7 hodín od postreku,
čo má preukazovať vinu obžalovaného, krajský súd udáva, že s uvedenou argumentáciou sa správne

vysporiadal už súd I. stupňa. Krajský súd v tomto smere replikuje záver prijatý okresným súdom, že
vina obžalovaného musí byť preukázaná bez najmenších pochybností. Z časového hľadiska je v zásade
neakceptovateľné, aby vina obžalovaného bola postavená na časti znaleckého posudku, kde znalec
P. konštatuje, že prvé príznaky postreku mohli byť viditeľné do siedmych hodín, nakoľko je ustálený
príchod obžalovaného na svoj pozemok 11:30 až 12:00, ako aj spozorovanie poškodenia tují o cca

16:00 hod. Teda s časového hľadiska je zjavné, že nástup vädnutia tují nastal v časovom horizonte,
ktorý ak nie vylučuje činnosť obžalovaného, tak minimálne vytvára takú pochybnosť v časovom slede
udalostí poškodenia tují, ktorá vylučuje výrok o vine a to v zmysle už spomenutej zásady in dubio pro reo.
UvedenáokolnosťjeešteviacumocnenáznaleckýmposudkomKEÚ,kdeznaleckonštatuje,ževädnutie
je zrejmé do 7 dní. Rovnako nevie prokurátor argumentačne vysvetliť, prečo nezvädla zeleň na pozemku

obžalovaného. Už len izolovane táto okolnosť spôsobuje takú pochybnosť o priebehu skutkového deja
popísaného v obžalobe, že je nevyhnutné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Z hľadiska dôvodov odvolania poškodených je potrebné dať za pravdu obhajcovi obžalovaného, že
tieto smerujú k výrokom súdu, ktoré nemá oprávnenie poškodený odvolaním napádať. Bezprostredne

po vyhlásení rozsudku poškodení, prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podali odvolanie voči
výroku o náhrade škody. Písomným podaním toto odvolanie rozšírili o ďalšie dôvody.K odvolaniu poškodených krajský súd poukazuje na ustanovenie § 316 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého
odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. V tomto kontexte je
potrebné zároveň poukázať na § 307 ods. 1 Tr. por. a § 308 ods. 1 Tr. por., podľa ktorých v neprospech
obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody
má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Poškodený sa nemôže odvolávať proti výroku oslobodzujúceho rozsudku, ktorým bol odkázaný na
civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom podľa § 288 ods. 3 Tr. por., keďže
nárok na náhradu škody možno priznať len v odsudzujúcom rozsudku. Súd prvého stupňa postupoval
správne, keď poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces podľa § 288 ods. 3
Tr. por. V takomto prípade poškodený nie je osobou oprávnenou podať proti oslobodzujúcemu rozsudku
odvolanie, čo splnomocnená zástupkyňa poškodených prehliadla. Nejde tu totiž ani o chýbajúci ani

o nesprávny výrok, nakoľko z právneho a logického hľadiska nie je skrátka pre poškodeného takýto
opravný prostriedok prípustný, keďže sa nemôže domáhať ani uznania obžalovaného za vinného naproti
záveru súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Ide o situáciu, ktorá bola rovnako
upravená aj predchádzajúcimi trestnými kódexami ( napr. R 43/67).

Z uvedeného teda vyplýva, že odvolatelia sú v danom prípade neoprávnenou osobou na podanie
odvolania, a preto odvolací súd ich odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.

Krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí všetky

správne závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd. Argumentácia prvostupňového súdu v napadnutom
rozsudku je konkrétna na základe riadne a zákonne zisteného skutkového stavu, pričom poskytuje
odpovede na všetky pre rozhodnutie relevantné otázky.

Odvolací súd nezistil žiadne vážne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku,

a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. Odvolací súd podľa § 316
ods. 1 Tr. por. zamietol odvolanie poškodených podané prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne,
nakoľko táto odvolaním napádala výroky, ktoré nemá podľa Tr. por. právo napadnúť. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd toto odvolanie zamietol, ako podané neoprávnenou osobou.

Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.