Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8415200387.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, E., zastúpeného JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Werferova 1, proti žalovanému B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H. G., I. J. K. E., o náhradu škody
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.10.2021,
č. k. 3C/9/2015 – 283, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku III.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

14

2Co/11/2022

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 51.200,51 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 12.175,61 eur od 17.2.2015 do zaplatenia s úrokom z omeškania zo sumy
5,05 % ročne zo sumy 39.024,90 eur od 3.4.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu, že vo svojej trestnej veci vedenej
na OS Prešov pod sp. zn. 33T/70/2012, opätovne podal návrh na obnovu konania s tým, že očakáva
rozhodnutie súdu vo svoj prospech, čo podľa neho môže mať vplyv na posúdenie otázky spoluzavinenia
v tomto konaní, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 164 CSP. Návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol ako nedôvodný so zreteľom na dĺžku prebiehajúceho občianskeho súdneho konania
a rozsah vykonaného dokazovania by takýto postup bol nehospodárny. Uviedol, že samotné posúdenie
zavinenia v trestnoprávnej rovine nie je určujúce vo vzťahu k posúdeniu nároku na náhradu škody

v rovine civilného práva. Ide o návrh na obnovu konania opakovaný, pričom súdu prvej inštancie je
zrejmé, že jeho predchádzajúce návrhy na obnovu konania úspešné neboli. Preto tento návrh zamietol.3. Pokiaľ ide o vec samú, súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa
08.01.2012 došlo k udalosti, kedy žalovaný zaútočil na žalobcu v jeho obydlí s tým, že na neho
niekoľkokrát vystrelil v úmysle ho usmrtiť. V žalobe tvrdené okolnosti priebehu tohto incidentu nikto

nespochybňoval a žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania zvlášť závažného zločinu vraždy
v štádiu pokusu v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/70/2012. Z titulu tohto skutku žalobca voči
žalovanému uplatňuje nároky na zaplatenie náhrady škody titulom bolestného, straty na zárobku počas
práceneschopnosti a náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný v konaní zdôrazňoval
potrebu akceptácie spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode, čo odvodzoval z toho, že žalobca mu

zaslal výzvu na vrátenie pôžičky v sume 51.000,- eur, čím spochybnil ich predchádzajúcu dohodu, a tým
si vynútil ich vzájomné stretnutie s tým, že mali deliť spoločnú firmu, v ktorej žalobca nemal finančné
prostriedky. Práve neochota žalobcu dodržať ich vzájomnú dohodu, vyprovokovala žalovaného natoľko,
že naňho zaútočil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že obrana žalovaného o tom,
že ak by žalobca neporušil ich dohodu a k stretnutiu, na ktorom na žalobcu strieľal by nebolo došlo, v
konaní preukázaná nebola. Osobitne poukázal na to, že nie je bežné chodiť či už na obchodné alebo

súkromné stretnutia so strelnou zbraňou ukrytou v kabáte, následne touto zbraňou na prítomných mieriť
a strieľať, s úmyslom osobu, ktorá má iný postoj usmrtiť. Takéto konanie vybočuje zo spoločensky
akceptovaných noriem správania a konania jednotlivca, nejde o akceptovateľné tvrdenie, že takéto
konanie je dôsledkom správania sa poškodeného. Bol to práve žalovaný, kto na stretnutie so žalobcom
prišiel ozbrojený, pričom túto svoju zbraň aj následne voči žalobcovi použil, čím mu spôsobil poranenia,

odškodnenia ktorých sa v spore domáha. Žalovaný preto nesie plnú zodpovednosť za škodu, ktorá bola
spôsobená žalobcovi na zdraví v súvislosti s týmto ich incidentom zo dňa 08.01.2012.

4. Spornou otázkou bolo bodové ohodnotenie tak bolestného, ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobcu. Uviedol, že lekárskym posudkom vypracovaným L. M., bolo bodové ohodnotenie bolestného

určené vo výške 522,5 bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2482,5
bodov. Žalovaný namietal, že nebolo toto ohodnotenie vykonané znaleckým posudkom, ale lekárskym
posudkom, ktorý vypracoval ošetrujúci lekár žalobcu a v tejto súvislosti namietal tiež ohodnotenie
položky 254 len posudzujúcim lekárom L. M., bez toho, aby takáto položka bola potvrdená iným
odborníkom z príslušného odvetvia. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na preukázanie

svojho nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predložil lekársky posudok, tak ako
to predpokladá zákon č. 437/2004 Z.z., a rovnako tento zákon zavádza aj mechanizmus revízie
lekárskeho posudku v prípadoch, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného
alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. V takomto prípade môžu v zákone špecifikované osoby,
teda aj ten, kto za škodu zodpovedá, požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku. Žalovaný túto

možnosť nevyužil, aj keď lekársky posudok spolu s návrhom dohody o urovnaní mu bol doručený dňa
02.01.2015. Zdôraznil, že znalecký posudok sa teda vyhotovuje len v prípade dôvodných pochybností
ohľadom záverov lekárskeho posudku, pričom takéto pochybnosti v konaní prednesené a preukázané
neboli. K hodnoteniu položky 254 v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia podľa prílohy zákona č.
437/2004 Z. z. súd prvej inštancie uviedol, že vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach,

okrem poranenia hlavy, môže hodnotiť lekár, ktorý poškodeného ošetroval, resp. liečil. Vyplýva to
zo samotnej prílohy zákona, kde sa overenie psychiatrom v takomto prípade nevyžaduje. Ide o inú
položku ako je položka 255 uvedenej prílohy k zákonu, kde pre bodové hodnotenie tejto položky je
potrebné aj overenie príslušným psychiatrickým pracoviskom. Z písomného stanoviska lekára, ktorý
vydal lekársky posudok vyplýva, že posudzujúci lekár pri stanovení jednotlivých položiek bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal z klinického vyšetrenia poškodeného, lekárskych
správ z traumatologického oddelenia, traumatologickej, neurologickej a rehabilitačnej ambulancie a
tieto položky boli hodnotené v súlade s citovaným zákonom. Nebolo tak zistené, že by vypracovaním
lekárskeho posudku lekár prekročil svoje kompetencie, obzvlášť vo vzťahu k hodnotenej položke
sťaženia spoločenského uplatnenia č. 254. Súd prvej inštancie poukázal na opatrenie Ministerstva

zdravotníctva Slovenskej republiky č. S02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013 o ustanovení výšky náhrady
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ustálil, že bolestné za rok 2012 predstavuje sumu
7.663,50 eur a za rok 2013 sumu 563,50 eur, spolu bolestné tvorí sumu 8.227,- eur. Výšku náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia ustálil rozsahom 39.024,90 eur. Pokiaľ ide o stratu na zárobku,
žalobca si ju uplatňoval za dve obdobia jeho práceneschopnosti od 08.01.2012 do 24.04.2013 a

od 28.11.2013 do 01.06.2014. Zdôraznil, že dĺžku trvania jednotlivých období práceneschopnosti
preukazujú potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré žalobca v konaní predložil. Žalovaný
aj tieto nároky žalobcu popieral čo do ich výšky bez uvedenia konkrétneho dôvodu a vo vzťahu k
pracovnej neschopnosti trvajúcej od 28.11.2013 do 01.06.2014 namietal jej príčinnú súvislosť s danýmskutkom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že základom žalobcom uplatnených nárokov na náhradu škody
tvorí lekársky posudok ošetrujúceho lekára L. M.. V tomto posudku je ako dátum vzniku poškodenia
na zdraví uvedený deň 08.01.2012, pričom ako príčina sa tam uvádza, že žalobca bol 5x postrelený

ručnou zbraňou. Operačný zákrok dňa 28.11.2013, v súvislosti s ktorým PN žalobcu trvala až do
01.06.2014, hodnotiaci lekár jednoznačne zaradil medzi úkony, ktoré boli bodovo ohodnotené v rámci
stanovenia bolestného. Žalobcovi bola po útoku žalovaného otvorená trieštivá zlomenina tela vretennej
kosti liečená operáciou. Dňa 28.11.2013, u žalobcu prebehol zákrok, ktorým došlo k extrakcii dlahy z
oblasti dolného konca ľavej vretennej kosti. Preto súd mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi týmito

práceneschopnosťami žalobcu v spomínanom období. Zároveň mal za preukázaný nároku žalobcu na
priznanie straty na zárobku počas jeho práceneschopnosti za uvádzané obdobia, kde žalovaný iba
všeobecne popieral nárok žalobcu a zároveň poukázal na predložené potvrdenia Sociálnej poisťovne,
či zamestnávateľov žalobcu v danom období, z ktorých plynie výška denného vymeriavacieho základu
pre výpočet nemocenského v rozhodnom období, ktorý sa vypočítava podobným spôsobom ako denný
vymeriavací základ pre výpočet úrazového príplatku, čím celková výška náhrady straty na zárobku

žalobcu za obdobie práceneschopnosti je daná sumou 3.948,61 eur.

5. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou premlčania nárokov žalobcu, keďže túto námietku
v konaní uplatnil žalovaný. Z vykonaného dokazovania ustálil, že obdobie od 08.01.2012, kedy nastala
udalosť zakladajúca nárok žalobcu na náhradu škody do 10.12.2013, kedy došlo k ustáleniu jeho

zdravotného stavu, predstavuje jedno súvislé obdobie, keďže v tomto období sa žalobca okrem operácií
pravidelne podroboval odborným vyšetreniam, zákrokom, či ďalším súvisiacich procedúram s jeho
liečbou a k ustáleniu jeho zdravotného stavu žalobcu došlo dňom 10.12.2013. Pokiaľ ide o žalovaným
namietané bodové ohodnotenie bolestného znalca L. N., súd prvej inštancie zdôraznil, že toto malo
byť vyhotovené pre účely trestného konania ohľadom rozsahu poškodenia zdravia žalobcu v súvislosti

s útokom žalovaného na jeho osobu, keď trestné konanie sa riadi inými procesnými pravidlami a sleduje
iný účel, ako je to v konaní civilnom a naviac, takýto dôkaz znalecký posudok ani v tomto konaní
predložený nebol. K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu tak došlo dňom 10.12.2013, od tohto dňa
začala žalobcovi plynúť premlčacia doba, ktorá by uplynula 10.12.2015 a žaloba z jeho strany bola na
súde podaná dňa 26.01.2015 a 04.05.2015. teda v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby, pokiaľ

ide o žiadanú náhradu bolestného a náhradu za SSU. Žalovaný tiež namietal premlčanie celého nároku
na náhradu straty na zárobku s tým, že premlčacia lehota by mala plynúť za každý mesiac samostatne.
Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciezdôraznil,ženáhradazastratunazárobkupočaspráceneschopnosti
je jedným nárokom, ktorý sa premlčuje ako jeden celok a nie ako nárok na jednotlivé, mesačne sa
opakujúce plnenia. V súvislosti s práceneschopnosťou od 08.01.2012 do 24.04.2013 posledná časť

nemocenskéhobolažalobcovivyplatenádňa27.02.2013,vtedysažalobcadozvedel,akájevýškaškody
a tohto nároku začala žalobcovi plynúť premlčacia doba a keďže žalobca uplatnil tento nárok na súde
žalobou dňa 26.01.2015, stalo sa tak v rámci zákonom určenej premlčacej doby. Rovnako nárok na
náhradu straty na zárobku za čas od 28.11.2013 do 01.06.2014 sa posudzuje ako jeden celok a podanou
žalobou si aj tento nárok uplatnil žalobca v rámci premlčacej doby. Príslušenstvo pohľadávky súd prvej

inštancie odôvodnil § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995
Z. z. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.

6. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie
žalovaný a navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo

navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá a aby mu bola priznaná náhrada trov konania.
Žalovaný predovšetkým vytýka súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, ktoré podľa
jeho názoru nezodpovedá predpokladom § 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutie je arbitrárne, nepreskúmateľné
aneodôvodnené.Tvrdí,žesúdprvejinštancienesplnilpokyny,ktoréboliuloženéuzneseniamiKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 12Co/166/2016 a 4Co/44/2017. Nie je mu jasné, prečo súd neustanovil znalca

k určeniu okamihu ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre účely vypracovania bodového ohodnotenia
SSU a v tejto súvislosti ide o podstatný a rozhodný dôkaz vznesenej námietke premlčania. Dôležité
sú ďalšie skutkové okolnosti pracovná aktivita poškodeného počas práceneschopnosti. Žalovanému
nie je jasné, ako sa súd s týmto jeho tvrdením vyporiadal, ak žalobca nepreukázal žiadne nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony a uspokojovanie jeho životných potrieb. Súd sa nevysporiadal s námietkou

ohľadom preukázania vedomosti žalobcu o výške náhrady bolestného, ktorú si podľa jeho názoru
včas neuplatnil a má za to, že v predchádzajúcom trestnom konaní bol stanovený rozsah bolestného
spolu 355 bodov, čo súvisí s námietkou premlčania z jeho strany. Má za to, že ustálenie zdravotného
stavu na posúdenie bolesti a bodové ohodnotenie náhrady za bolesť je doba po uplynutí akútnej fázybolesti súvisiacej s poškodením na zdraví. Pre bodové hodnotenie náhrady za bolesť nie je rozhodujúca
dĺžka práceneschopnosti alebo liečenia. Žalobca už poznal svoj nárok na náhradu škody 05.11.2012,
žalobu podal až v januári 2015 tvrdiac, že náhrada premlčaná nie je. Súd prvej inštancie nezohľadnil

časové prestávky z hľadiska prvej možnosti uplatnenia nároku voči žalovanému, pokiaľ ide o náhradu
za stratu na zárobku. Nie sú mu jasné hodnotenia súdu v bodoch 71. až 80. rozsudku, v ktorom
si súd prvej inštancie podľa jeho názoru protirečí, keď uvádza, že náhrada za stratu na zárobku je
jedným nárokom, ktorý sa premlčuje ako jeden celok, no vzápätí to popiera, nie iba nárok na jednotlivé
mesačne sa opakujúce plnenia. Nesúhlasí s názorom súdu, pretože mzda ako všetky iné plnenia

sa neplatí za jeden deň, ale ako mesačný celok zárobok. Žalobca teda od februára 2012 mesačne
poznal výšku svojho zárobku, a teda nároku z rozdielu pred poškodením zdravia a po ňom. Súd prvej
inštancie tak aj v tomto prípade nesprávne vyhodnotil námietku premlčania, keď hodnotí obdobie ako
jeden celok. Rozporuje tiež zistenia súdu prvej inštancie ohľadom okamihu ustálenia zdravotného stavu
žalobcu a obdobie, od ktorého je potrebné počítať plynutie premlčacej doby. Súd prvej inštancie tiež
nesprávne rozhodol o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania, keď rozhodol v tejto súvislosti

predčasne. Zdôraznil, že vyžiadal opravu zápisnice z pojednávania 28.09.2021, je to doklad umožňujúci
mu kontrolu o čom súd pojednával, pre jeho prípadný obranu a táto zápisnica mu nebola doručená.
Žalovanému nie je jasné prečo súd neaplikoval správne znenie zákona, ktoré zodpovedá aj úlohe
zadanej odvolacím súdom, že nedostatočne zistil okolnosti na možnosti prvého uplatnenia nároku na
bolestné, či sťaženie spoločenského uplatnenia. Na jednom z pojednávaní požiadal o konfrontáciu so

žalobcom k spoluzavineniu, aby sa poškodený vyjadril. Táto skutočnosť z rozsudku a zápisnice nie je
zrejmá,akonatosúdprvejinštancieprocesnereagoval.Napojednávanípreukázaldohodudeleniafirmy
O., H., zo dňa 14.08.2011, túto dohodu podpísanú dňa 17.08.2011 ako zmluva o pôžičke 90.000,- eur
a zároveň aj prečo to je zmluva o pôžičke. Táto dohoda nebola zrušená. Poukázal na jeho postavenie
v tejto firme, a teda majetok, aký mal v rozsahu 150.698,- eur, ktorý žalobca zobral po jeho zatknutí

bez ďalšieho delenia súdnou cestou, čo mohol urobiť len on ako žalovaný. Preukázal teda vynútené
stretnutie žalobcom, spochybnenie dohody, zaslanou výzvou na vrátenie pôžičky 51.000,- eur, ktorá
bola už vrátená, resp. zarátaná v dohode. Ak by žalobca nespochybnil dohodu, čím si vynútil jeho
stretnutie a ďalšie skutočnosti, ktoré uvádza v poslednom návrhu na obnovu trestného konania ku škode
by nedošlo a túto skutočnosť opäť súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci nezohľadnil. Súd prvej

inštancie nesplnil úlohu odvolacieho súdu a nepožiadal znalca o vypracovanie znaleckého posudku
k stanoveniu okamihu ustálenia zdravotného stavu žalobcu vo vzťahu k SSU. Žalovanému tiež nie
je jasné, prečo L. M. priznal za položku č. 254 až 1000 bodov a nemôže sa jednať o zvýšenie tejto
položky o 50 % podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. L. M. naviac lekárom úrazovej chirurgie
a stanovenie položky č. 254 v lekárskom posudku je výlučne v kompetencii lekára s odvetvia psychiatrie.

Naviac, žalobca k žalobe nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by preukazovali opodstatnenosť
ohodnotenia tejto položky pri sťažení spoločenského uplatnenia. Nebolo preukázané, že by žalobca
v dôsledku poškodenia na zdraví mal nejaké obmedzenia alebo straty možnosti uplatniť sa v živote
alebo v spoločnosti. Moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu, tak ako to vypracoval v lekárskom
posudku L. M., nie je odôvodnená žiadnymi relevantnými odbornými podkladmi. Lekár naviac prekročil

svoje kompetencie k položke č. 254 a žalovanému nie je jasné, ako sa súd vyporiadal s bodovým
ohodnotenímtejtopoložky,čovkonanínamietal.Posudzujúcilekárnavypracovanielekárskehoposudku
pri posudzovaní SSU je pritom lekár so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, ktorý
zodpovedá poškodeniu na zdraví a ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť v súvislosti s poškodením
na zdraví. Lekár úrazovej chirurgie tak nemôže spĺňať zákonnú požiadavku na vypracovanie lekárskeho

posudkukpoložkeč.254.Znaleckýposudokmazabezpečiťnestrannéobjektívneustáleniezdravotného
stavu žalobcu v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, čo súd prvej inštancie neakceptoval.
Lekársky posudok nemožno považovať za zákonný a nestranný, trvá na tom, aby tento znalecký
posudok k ustáleniu zdravotného stavu k SSU bol vypracovaný tak, ako to nariadil predtým odvolací
súd. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalobcovi sa po ustálení zdravotného stavu zvýšil príjem o 100

%, čo popiera význam SSU, ku ktorému nedošlo, preto žalovanému nie je jasné, ako súd vyhodnotil
túto skutočnosť. Napokon uviedol, že napriek jeho veľkému súcitu poškodenia žalobcu, je v jeho očiach
rozhodnutie nespravodlivé, nereflektuje jeho obhajobu premlčania spoluzavinenia, a teda aj vo vzťahu
k poškodeniu jeho zdravia. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

7. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny.
Má za to, že žalovaný sa svojim postupom v konaní snaží časovo natiahnuť konanie, čo by dospelo
k jeho nehospodárnosti. Odmieta tvrdenia, že z jeho strany došlo k spoluzavineniu na vzniknutej škode,
keď s touto námietkou sa súd prvej inštancie správne vyporiadal. V tejto súvislosti žalovaný naviacnenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Žalobca doručil lekársky posudok L. M. vo výške bolestného a SSU
a v priebehu konania ho doplnil o odborné vyjadrenie dopĺňajúce vysvetlenie procesu stanovenia dátumu
ustálenia zdravotného stavu žalobcu a ďalších podstatných otázok, na ktoré sa dopytoval odvolací súd,

aj súd prvej inštancie. Tvrdenia žalovaného o pracovnej aktivite žalobcu vykonávanej už od januára
2012 sa nezakladajú na pravde. Nakoľko bol žalovaný v tom čase vzatý do väzby na základe spáchania
obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu, žalobca ako konateľ a spoločník spoločnosti
O. H., disponoval s majetkom obchodnej spoločnosti, ktorej majetok nedosahoval ani zďaleka výšku
prezentovanú žalovaným. Žalobca neprevzal kontrolu nad majetkom žalovaného, ale vykonával len

nevyhnutné úkony pre minimalizáciu strát spoločnosti. Zdôraznil, že na preukázanie svojho nároku na
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predložil lekársky posudok, tak ako to predpokladá zákon
č. 437/2004 Z.z., ktorý zavádza aj mechanizmus revízie lekárskeho posudku, ak vzniknú pochybnosti
o správnom hodnotení bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia a v takom prípade môžu
v zákone špecifikované osoby, teda aj ten, kto za škodu zodpovedá, požiadať o vyhotovenie znaleckého
posudku a žalovaný túto možnosť nevyužil. Predložením odborného vyjadrenia L. M. k lekárskemu

posudku došlo následne k vysvetleniu všetkých otázok, ktoré boli podľa odvolacieho súdu v súvislosti
s lekárskym posudkom sporné, resp. nejasné.

8. Žalovaný vo vyjadrení z 29.03.2022 zotrval na svojej argumentácii vyjadrenej v priebehu konania
a v podanom odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku III. v zmysle zásad
vyjadrených v ust. § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

10. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací vec prejedná v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie

súdu prvej inštancie preskúmať.
11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom
a ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia P. procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd
za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie

vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa uvedené.14. V prebiehajúcom konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 08.01.2012 došlo k udalosti, kedy
žalovaný zaútočil na žalobcu v jeho obydlí tým, že na neho niekoľkokrát vystrelil v úmysle ho usmrtiť.

OkresnýsúdPrešovvtrestnomkonanívedenompodsp.zn.33T/70/2012vspojenískonanímKrajského
súdu Prešov sp. zn. 6To/53/2012 žalovaného uznal vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 a§ 145 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že dňa 08.01.2012 okolo 17:00 hod. po tom, čo žalovaného po predchádzajúcom ohlásení dobrovoľne
vpustila Q. C. do rodinného domu v meste E., O. R. B. D. XX, tento vyšiel na 1. podlažie rodinného domu

do priestoru jedálne spojeného s obývacou izbou, kde sedel žalobca za jedálenským stolom, prisadol
si k nemu spoločne s Q. C. a začali komunikovať ohľadom spôsobu vrátenia finančných prostriedkov
žalobcovi, následne po vzájomnej hádke medzi žalovaným a žalobcom, ktorá sa týkala ich finančného
vysporiadania, sa žalovaný postavil, prešiel asi 2 metre do priestoru obývacej izby, z kabáta, ktorý mal
oblečený na sebe, z jeho vnútorného vrecka vybral krátku guľovú zbraň, ktorú mal v legálnej držbe,
otočil ju smerom k žalobcovi a touto zbraňou mu namieril na oblasť hrudníka zo vzdialenosti asi 3

metrov, pričom následne zbraň namieril aj na Q. C., ktorá kričala a následne na S. I., ktorý vošiel do
priestoru kuchyne a keď sa v tom okamihu žalobca pohol smerom k jedálenskému stolu, ktorý chcel
prevrátiť, žalovaný na tohto vystrelil v úmysle ho usmrtiť, pričom ho zasiahol do oblasti predlaktia ľavej
ruky, následkom čoho tento spadol na kolená, ďalšími mierenými ranami, ktorým sa žalobca snažil
uhýbať, ho opakovane trikrát zasiahol do oblasti pravého prsného svalu pod ramenom, aj kľúčnu kosť,

po čom sa žalobcovi podarilo prevrátiť jedálenský stôl smerom k nemu, kde následne mu žalovaný
ďalšou mierenou strelou zasiahol do oblasti nad kolenom pravej nohy, po tom, čo sa žalobca rozbehol
smerom k dverám kuchyne okolo žalovaného, počas čoho mu žalovaný mieril na hlavu a vystrelil, kde
strela ho zasiahla na pravom líci a špičke nosa a žalovaný ďalej išiel s nabitou zbraňou za žalobcom,
ktorý sa zamkol v suteréne do priestorov práčovne a sauny, kde začal kopať do zamknutých dverí, až

keď žalobca začal hlasným prejavom predstierať smrť, na čo prestal kopať do dverí, v sede si priložil
zbraň pod svoju bradu v úmysle spáchať samovraždu, v čom mu bolo zabránené po asi 20 minútovej
komunikácii a presviedčaní príslušníkmi Mestskej polície v Kežmarku a následne potom čo zložil zbraň,
bol zaistený príslušníkmi T. T. F. E., čím žalobcovi spôsobil početné zranenia. Za to žalovanému súd
uložil podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobodu v trvaní 15 rokov so zaradením do

Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Trestného zákona) a zároveň trest
prepadnutia veci krátkej guľovej zbrane (§ 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona).

15. Žalovaný sa takýmto spôsobom dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu v úmysle usmrtiť iného, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchal obzvlášť

čin vraždy v štádiu pokusu (§ 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Trestného zákona). Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 30.01.2013.

16. Je zrejmé, že žalovaný v priebehu prvoinštančného konania opakovane navrhol konanie prerušiť
z dôvodu, že v pôvodnej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/70/2012 podal

návrh na obnovu konania s tým, že očakáva rozhodnutie súdu v jeho prospech, čo môže mať vplyv na
posúdenie otázky spoluzavinenia v tomto konaní.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na také konanie podnet.

17. V prípade fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa citovaného zákonného ustanovenia
je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, tu ide
o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (pozri § 194 CSP). Je však na vôli súdu, či

tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už
prebieha alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Ust. § 164 CSP
teda dáva možnosť súdu zvoliť si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie a rozhodnutie
súdu závisí od konkrétnych okolností.

18. Súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania považoval za nedôvodnú so zreteľom
na to, že k dĺžke konania a rozsahu už vykonaného dokazovania by bol takýto postup nehospodárny
a zdôraznil, že posúdenie zavinenia v trestnoprávnej rovine nie je bez ďalšieho určujúce vo vzťahu
k posúdeniu nároku na náhradu škody v rámci občianskeho súdneho konania. Odvolací súd sastotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania
a naviac poukazuje na to, že podľa vlastných zistení vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/70/2012
návrh žalovaného na povolenie obnovy konania bol zamietnutý(sp. zn. 33Nt/26/2012 – 232).

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje
sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred

poškodením dosahoval.

Podľa § 3 ods. 1 – 3 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení platnom k 08.01.2012, náhrada za bolesť sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné
poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

Podľa § 4 ods. 1 – 3 citovaného zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).
Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II.

a IV. časti.
Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie
porovnať.

Podľa § 5 ods. 1, 2 citovaného zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým

úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1 za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku
náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2

Opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

19. Je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci súd prvej inštancie so zreteľom na uvedené správne
zistilotázkyzodpovednostižalovanéhozapoškodeniezdraviažalobcu.Základnýmipredpokladmivzniku

zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť
ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnymúkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť bezprostredný (priamy).
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Pokiaľ ide o zavinenie, toto môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné a má

charakter subjektívny.

20. Zo spomínaného právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/70/2012 je
nesporné, že žalovaný bol uznaný vinným vo vzťahu k žalobcovi zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu vraždy v štádiu pokusu, v tejto súvislosti mu spôsobil škodu na zdraví a týmto rozhodnutím

o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je súd v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku
viazaný. Aj odvolací súd konštatuje, že v konaní nebol preukázaný dôvod pre prípadnú aplikáciu ust.
§ 441 Občianskeho zákonníka tak, ako to navrhoval žalovaný. Z právoplatného rozhodnutia vydaného
v trestnom konaní plynie, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi dopustil úmyselného trestného činu
a súd prvej inštancie opodstatnene v tejto súvislosti poukázal na okolnosti a priebeh stretnutia strán
sporu dňa 08.01.2012. Tohto obchodného, či súkromného stretnutia, sa žalovaný nepochybne zúčastnil

so strelnou zbraňou ukrytou v kabáte, následne touto zbraňou mieril na prítomných a strieľal s úmyslom
osobu, ktorá má iný postoj na vec, konkrétne finančné vyporiadanie z obchodných vzťahov, usmrtiť.
Nebolo možné akceptovať obranu žalovaného v zmysle tom, že tohto konania sa dopustil v dôsledku
správania sa poškodeného žalobcu. Bol to totiž práve žalovaný, ktorý na stretnutie so žalobcom prišiel
ozbrojený a následne voči žalobcovi aj strelnú zbraň použil, preto nesie plnú zodpovednosť za škodu,

ktorá žalobcovi na zdraví v súvislosti s týmto incidentom bola spôsobená.

21. Pokiaľ ide o rozsah poškodenia zdravia žalobcu a jeho bodové ohodnotenie, toto vyplýva
z predložených lekárskych posudkov (§ 7 zákona č. 437/2004), vyhotovených L. L. M., primárom
Oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, O. F., U.. Pokiaľ ide o bolestné žalobcu, toto bolo stanovené

rozsahom 522,5 bodov so stanovením začiatku liečenia 08.01.2012 a ukončením liečenia 24.04.2013
(č. k. 22). V lekárskom posudku o bolestnom boli hodnotené konkrétne poškodenia zdravia žalobcu,
a to otvorená trieštivá zlomenina tela vretennej kosti vľavo, liečená operáciou, korekcia vonkajšieho
fixátora na ľavom predlaktí – položka porovnateľná s Malou incíziou 10.01.2012, strelné poranenie
pravej strane hrudníka – priestrel (položka porovnateľná s perforujúcou vodnou ranou hrudníka, vrátane

chirurgického ošetrenia), hlboká rana hornej končatiny chirurgicky ošetrená (priestrel pravého ramena
vzadu), hlboká rana hornej končatiny chirurgicky ošetrená (priestrel pravého ramena vpredu), hlboká
rana pravého stehna chirurgicky ošetrená, zrušenie vonkajšieho fixátora na ľavom predlaktí – položka
porovnateľná s Malou incíziou 30.01.2012, odber kortikospongiózneho štepu z lopaty bedrovej kosti
vľavo – položka porovnateľná s odtrhnutím predného tŕňa alebo hrboľa bedrovej kosti 30.01.2012,

trieštivá zlomenina tela vretennej kosti vľavo liečená operáciou a spongioplastikou 30.01.2012, extrakcia
dvoch Kirschnerových drôtov z distálneho ERU kĺbov vľavo – položka porovnateľná s Malou incíziou
28.02.2012, poranenie dôležitého periférneho nervu (lakťový a stredný nerv) vľavo s prerušením
vodivých vlákien a extrakcia OSmat. – dlahy z oblasti dolného konca ľavej vretennej kosti 28.11.2013
– položka porovnateľná s rozsiahlou incíziou. Je zrejmé, že posudzujúci lekár realizoval hodnotenie

bolestného v bodoch podľa § 9 zákona č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a jeho zvýšenie
postupom podľa § 9 ods. 5 a 6 citovaného zákona.

22. V hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu posudzujúci lekár určil dátum ustálenia
jeho zdravotného stavu dňom 10.12.2013.

23. Posudzujúci lekár L. L. M. taktiež ohodnotil vo vzťahu k žalobcovi sťaženie spoločenského uplatnenia
celkovým počtom bodov 1655 po zvýšení o 1,5 krát rozsahom 2482,5 bodov, keď toto zvýšenie bodov
odôvodnil postupom podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona so zreteľom na obmedzenia alebo stratu
možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na

zdraví. V súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia žalobcu posudzujúci lekár konkrétne hodnotil
vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia hlavy, obmedzenie pohyblivosti
ľavého zápästia ľahkého stupňa, poruchu úchopnej funkcie palca ľavej ruky pri obmedzení pohyblivosti
palca medzičlánkového kĺbu stredne ťažkého stupňa, obrnu stredného nervy vľavo distálnej časti
s postihnutím hlavne tenarového svalstva a obrnu lakťového nervu vľavo distálnej časti so zachovaním

funkcie ulnarného ohýbača zápästia a časti hĺbkového ohýbača prstov (č. l. 24). Pokiaľ ide o stanovenie
počtu bodov tak vo vzťahu k bolestnému, ako aj sťaženiu spoločenského uplatnenia, nemá ani odvolací
súd v tomto smere žiadne pochybnosti, keďže je zrejmé, že posudzujúci lekár pri ich určení postupovalpodľa zákona č. 437/2004 Z.z. v znení platnom k 08.01.2012 a konkrétne sadzby bodového hodnotenia
stanovil podľa prílohy č. 1 v častiach I. až IV. tohto právneho predpisu.

24. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy
poškodenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať
náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Zákon
č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia a osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia.
Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje
v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

25. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s námietkou žalovaného vo vzťahu k hodnoteniu položky
254 v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa prílohy zákona č. 437/2004 Z. z. Odvolací

súd zdôrazňuje, že lekársky posudok (§ 7 citovaného zákona) spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotníckezariadenie,ktoréhoposudzujúcilekárvypracovallekárskyposudok.Posudzujúcimlekárom
je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví (§ 3 ods. 2 písm. d)
citovaného zákona). Pri vypracovaní lekárskeho posudku zákon o náhrade za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia na vypracovateľa kladie len jedinú požiadavku, a tou je, aby bol posledným

ošetrujúcim lekárom v súvislosti s poškodením zdravia. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že lekársky
posudok môže vypracovať lekár, ktorý liečil poškodeného v súvislosti s hodnoteným poškodením (napr.
všeobecný lekár, chirurg a pod.) v prípade, že má k dispozícii potrebné lekárske správy a vyšetrenia
pacienta, na základe ktorých je odborne spôsobilý bodovo ohodnotiť diagnózy a komplikácie. Podľa
prílohy č. 1 citovaného zákona, musia byť niektoré položky overené príslušným špecializovaným

pracoviskom, napr. pri bodovom hodnotení bolestného musí byť položka č. 223 (otras mozgu) overená
neurologickým alebo chirurgickým pracoviskom, kde bol zranený ošetrený alebo vyšetrený. Podobne
pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia musí byť položka č. 255 (vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
a tiesnených situácií), overená príslušným psychiatrickým pracoviskom. Je teda zrejmé, že položku č.

254 – vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia hlavy, môže hodnotiť
lekár, ktorý poškodeného ošetroval, liečil, keďže zákon č. 437/2004 Z. z. v tejto súvislosti nevyžaduje
žiadnu konkrétnu špecializáciu posudzujúceho lekára tak, ako je to napr. so spomínanou položkou č.
255.

26. Je ďalej zrejmé, že v priebehu konania posudzujúci lekár dostatočným spôsobom poskytol
stanovisko k otázke zistenia konkrétneho dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobcu. V tejto súvislosti
zdôraznil, že poškodenie zdravia žalobcu nastalo dňom 08.01.2012, žalobca bol hospitalizovaný
od 08.01.2012 do 17.01.2012 na traumatologickom oddelení O. F., U.. Bol opakovane operovaný,
ďalšia hospitalizácia bola od 30.01.2012 do 08.02.2012 a v rámci jednodňovej chirurgie bol opäť

žalobca operovaný dňa 28.02.2012 a 28.11.2012 (podľa priloženého operačného protokolu č. l. 237
a nasl.).Posudzujúci lekár následne zistil, že žalobca absolvoval pravidelné kontroly na traumatologickej,
neurologickej a rehabilitačnej ambulancii, a to v dňoch 21.02.2012, 28.02.2012, 13.03.2012, 27.03.2012,
29.05.2012, 16.08.2012, 14.12.2012, 05.04.2013, 12.11.2013, 28.11.2013, 10.12.2013 a 21.02.2014
(obsah pripojených lekárskych správ č. l. 237 a nasl.). Na základe klinického vyšetrenia zo dňa

10.12.2013 tak posudzujúci lekár dospel k záveru, že u žalobcu došlo k ustáleniu jeho zdravotného stavu
týmto dňom podľa priloženej lekárskej správy.

27. Posudzujúci lekár vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného presne popísal, z akých skutočností
a podkladov vychádzal pri stanovení jednotlivých položiek bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia. V tejto súvislosti posudzujúci lekár zdôraznil, že vychádzal z klinického vyšetrenia
poškodeného, lekárskych správ z traumatologického oddelenia, traumatologickej, neurologickej
a rehabilitačnej ambulancie, keď tieto lekárske správy sú súčasťou spisového materiálu a jednotlivé
položky poškodenia zdravia žalobcu hodnotil podľa už uvádzaného zákona č. 437/2004 Z. z.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví
(§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

28. Vychádzajúc z citovaného ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, subjektívna premlčacia doba je
dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa
jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti), ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej

miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody,
resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti,
či z protiprávnym úkonom. Začiatok plynutia tejto premlčacej doby súvisí tiež s vedomosťou o tom, kto
za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

29. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia

doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (škoda
môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na požiadavku zabezpečiť
poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené.

30. V prípade odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa poškodený o škode

dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstránením jeho následkov, teda v čase, keď liečebný proces je skončený. Vtedy sú
známe okolnosti smerodajné pre vyčíslenie bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia.
Tento ustálený stav predstavuje dobu (čas), kedy sú už k dispozícii také znalosti škody (ujmy), aby
postačovali na podanie žaloby, a preto je v tomto okamihu potrebné zásadne umiestniť začiatok plynutia

premlčacej doby (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/49/2006, rozsudok NS SR sp. zn. MCdo/37/2000).

31. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovaným, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie, že nároky žalobcu boli uplatnené včas so zreteľom na to, že v prípade škôd na zdraví
treba uvažovať len so subjektívnou lehotou týkajúcou sa uplatnenia nárokov v tomto smere, pričom

táto lehota vyplýva z už citovaného ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý správne odcitoval
v napadnutom rozsudku aj prvoinštančný súd.

32. Je nepochybné, že ustálenie zdravotného stavu žalobcu bolo posudzujúcim lekárom so zreteľom
na všetky okolnosti určené dňa 10.12.2013. Pokiaľ žaloby o náhradu bolestného a náhradu sťaženia

spoločenského uplatnenia boli žalobcom podané dňa 26.01.2015 a 04.05.2015, udialo sa tak v lehote
dvoch rokov uvedenej v § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ako už odvolací súd spomínal,
z tohto ustanovenia vyplýva, že objektívna lehota pre uplatnenie nárokov pri škodách na zdraví neplatí.
Ak žalovaný ďalej v konaní poukazoval na iný lekársky posudok ohľadom bodového hodnotenia
bolestného, ktoré mal vykonať L. N., tento ním predložený nebol a možno sa domnievať, že bol

vyhotovenýlenpreúčelytrestnéhokonania.Podstatnépreprejednávanúvecvšakbolozistenéustálenie
zdravotného stavu žalobcu, ktoré posudzujúci lekár vo vypracovaných lekárskych posudkoch určil dňom
10.12.2013.Celkovú náhradu bolestného a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia s prihliadnutím
na Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR zo 14.05.2012 a zo 04.04.2013, súd prvej inštancie
správne ustálil sumou 8.227,- eur (náhrada bolestného) a sumou 39.024,90 eur (náhrada sťaženia

spoločenského uplatnenia).

33. Súd prvej inštancie ďalej správnym spôsobom rozhodol aj o uplatnenom nároku žalobcu na
stratu na zárobku v celkovej sume 3.948,61 eur, ktorú stratu si žalobca uplatňoval za dve obdobia
práceneschopnosti od 08.01.2012 do 24.04.2013 a od 28.11.2013 do 01.06.2014. Je zrejmé, že dĺžku

trvania jednotlivých období práceneschopnosti žalobcu preukazujú potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti a z potvrdení Sociálnej poisťovne súd prvej inštancie zistil, v akom rozsahu bolo za toto
obdobie vyplácané nemocenské poistenie.

34. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti

poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení. Súd prvej inštancie podľa poskytnutých údajov Sociálnou poisťovňou
správnym spôsobom určil rozsah úrazového príplatku počas doby práceneschopnosti žalobcu, ktorá je
v súhrne daná už uvádzanou sumou 3.948,61 eur. Súd prvej inštancie mal v závislosti od vykonanéhodokazovania,najmäsozreteľomnadodatočneposkytnutéstanoviskoposudzujúceholekáraL.L.M.(č.l.
237 a nasl.) preukázanú príčinnú súvislosť medzi práceneschopnosťou žalobcu v období od 28.11.2013
do 01.06.2014 a poškodením jeho zdravia pri incidente vyvolanom žalovaným dňa 08.01.2012.

35. Súd prvej inštancie správne posúdil námietku premlčania aj pri tomto nároku žalobcu na náhradu
straty na zárobku počas jeho práceneschopnosti. V tejto súvislosti správne zdôraznil, že náhrada za
stratu na zárobku je jedným nárokom, ktorý sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nárok na jednotlivé
mesačne sa opakujúce plnenia.

36. Strata na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti poškodeného sa hradí peňažným dôchodkom,
ktorý predstavuje rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením zdravia a nemocenským.
O tom, aká škoda z uvedeného dôvodu vznikla, sa dozvie poškodený spravidla v okamihu, kedy mu bola
vyplatená posledná dávka nemocenského a kedy tak môže stratu na zárobku bližšie špecifikovať. Až
v tej dobe sa poškodený dozvie o škode podľa § 446 Občianskeho zákonníka a až od tejto doby začína

bežať premlčacia doba podľa § 106 Občianskeho zákonníka (do pozornosti 1Cz/10/72).

37. Súd prvej inštancie z predložených dôkazov zistil, že žalobcovi bola posledná časť nemocenského
vyplatenádňa27.02.2013.Týmtodňommuzačalaplynúťpremlčacialehotaasvojnárokuplatnilnasúde
žalobou dňa 26.01.2015, teda v rámci premlčacej doby. Podobne nárok na náhradu straty na zárobku za

ďalšie obdobie práceneschopnosti od 28.11.2013 do 01.06.2014 sa posudzuje ako jeden celok, a preto
aj v tejto súvislosti podaná žaloba dňa 26.01.2015 znamená uplatnenie tohto nároku v rámci zákonnej
dvojročnej premlčacej doby, ako to správne skonštatoval prvoinštančný súd.

38. O príslušenstve priznanej náhrady škody súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle

predpokladov § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013. Žalovaný ďalej v štádiu odvolacieho konania namietal zaujatosť
konajúceho sudcu súdu prvej inštancie, keď dôvodom jeho vylúčenia mala byť skutočnosť, že
žalovanému neumožnil uplatniť právo na obhajobu v odvolacej replike (č.l. 348). Je zrejmé, že takto
uplatnená námietka zaujatosti sa týka vo svojej podstate procesného postupu sudcu vo veci a uvedené

nie je dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania právnej veci (§ 49 ods.3 CSP).
Keďže námietka zaujatosti uplatnená žalovaným sa týkala len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, odvolací súd na túto námietku neprihliadol tak, ako to
predpokladá ust. § 53 ods. 3 CSP.

39. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil.
Požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, čo
vyplývaj aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení
rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci (Ruiz Toria c/Španielsko z 09.12.1994).

40. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel a odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia upraveným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať,
že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred

súdom a k porušeniu ich práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za
porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

41. Za situácie, že správne je rozhodnutie prvoinštančného súdu aj v súvisiacom výroku o trovách

konania, odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok, okrem výroku III., potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalobca trovy
odvolacieho konania nežiadal priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).