Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221200549
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1221200549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, Bratislava, proti žalovanému:
Outdoor Media, s.r.o., IČO: 35 882 158, Gunduličova 12, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou
Krišťák, s.r.o., IČO: 47 251 042, Tupého 51/A, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. apríla 2022, č.k. 26C/10/2021-76,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese R. B., O. R. - A., L. Ú. U., H.
na M. Č.. X Okresným Ú. R., L. O. K. D. A. „., D. E. D.. Č.. XXXXX/X H. H. XXXX G.X, druh pozemku:
ostatná plocha (ďalej len „nehnuteľnosť“), a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe žalobcu.

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcažalobuzdôvodniltým,žejevýlučnýmvlastníkom
vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, a že ako prenajímateľ uzatvoril dňa 06.11.2006 so žalovaným ako
nájomcom zmluvu o nájme časti pozemku pre reklamné zariadenie typu „R. Č.. XXXXXXXXXXXX (ďalej
aj „zmluva“), ktorej predmetom bol nájom pozemku žalovaným za účelom umiestnenia jedného kusu
reklamného zariadenia. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.12.2006 do 30.06.2007, v zmysle
dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 08.06.2007 sa doba nájmu predĺžila do 31.12.2007 a od 01.01.2008 sa
zmluva v súlade s ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. obnovovala vždy o 1 rok. Keďže s ďalším predĺžením

zmluvy nesúhlasil, listom č. MAGS ONM 35075/2020 zo dňa 18.05.2020 žalovaného vyzval k uvoľneniu
predmetu nájmu a jeho odovzdaniu v stave zodpovedajúcom dohodnutému užívaniu podľa čl. V ods. 6
zmluvy, a to v lehote do 31.12.2020. Výzva bola žalovanému doručená dňa 20.05.2020, avšak žalovaný
do dňa podania žaloby (25.01.2021) svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy nesplnil, predmet nájmu
neuvoľnil, neodovzdal a ani žalobcu nekontaktoval. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie
žalovaného, ktorý potvrdil uzavretie zmluvy a dodatku, že k ďalšiemu predĺženiu doby nájmu nedošlo,
a súhlasil i s tým, že od 01.01.2008 sa nájom podľa ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. obnovoval vždy

o jeden rok. Žalovaný uviedol, že má záujem na ďalšom trvaní nájmu, a že žalobcu listom zo dňa
06.04.2021 požiadal o rokovanie za účelom dosiahnutia dohody o podmienkach ďalšieho dočasného
ponechania jeho reklamného zariadenia na predmetnom pozemku. Žalobca v reakcii na vyjadrenie
žalovaného potvrdil, že na základe žiadosti žalovaného došlo dňa 15.04.2021 k pracovnému stretnutiu.Keďže s ponechaním reklamných stavieb na pozemku nesúhlasil, stanovil žalovanému termín na ich
odstránenie do konca júna 2021, k čomu sa žalovaný aj ústne zaviazal. Zdôraznil, že k obnoveniu nájmu
už nedošlo, pretože dňa 31.12.2020 bol nájomný vzťah ukončený a dňa 25.01.2021 podal na súd žalobu

o vypratanie. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že si voči žalobcovi plní všetky finančné záväzky,
že jeho zariadenie je moderné a kvalitné, avšak žalobca žiada jeho demontáž napriek tomu, že má
na svojich pozemkoch aj zariadenia, ktoré nie sú takej kvality. Uviedol, že žalobca rokuje s viacerými
spoločnosťami, ale jeho z rokovaní vylúčil a nechce s ním komunikovať, čo považuje za nespravodlivé
a žalobu za diskriminačnú.

3. Dokazovanie vykonal oboznámením s čiastočným výpisom z M. Č.. X D.. Č.. XXXXX/X L. N.Ň.
XX.XX.XXXX, Q. Č.. XXXXXXXXXXXX o nájme časti pozemku pre reklamné zariadenia zo dňa
06.11.2006, dodatkom č. 1 zo dňa 08.06.2007, listom č. MAGS ONM3507/2020 zo dňa 18.05.2020
spolu s doručenkou, rozhodnutím č. 35/2015 primátora HM SR Bratislava zo dňa 15.07.2020, žiadosťou
žalovaného zo dňa 06.04.2021 a rozhodnutím č. 6/2021 primátora HM SR Bratislava zo dňa 13.04.2021.

Mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaného pozemku, na ktorom
je umiestnené reklamné zariadenie vo vlastníctve žalovaného. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so
žalovaným ako nájomcom dňa 06.11.2006 zmluvu o nájme časti pozemku pre reklamné zariadenie
typu „R. Č.. XXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo prenechanie pozemku žalovanému do nájmu za
účelom umiestnenia jedného kusu reklamného zariadenia. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od

01.12.2006do30.06.2007,vzmysledodatkuč.1kzmluvezodňa08.06.2007sadobanájmupredĺžilado
31.12.2007 a odo dňa 01.01.2008 sa v súlade s ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. obnovovala vždy o jeden rok.
Žalobca vyzval žalovaného listom č. MAGS ONM 35075/2020 zo dňa 18.05.2020 k uvoľneniu predmetu
nájmu a jeho odovzdaniu v lehote do 31.12.2020. Žalovaný predmet nájmu neuvoľnil a žalobcovi ho
neodovzdal. Konštatoval, že tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné.

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 663 a § 676 ods. 1 a 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Vyhodnotil, že nakoľko žalobca listom č. MAGS ONM 35075/2020 zo dňa 18.05.2020
vyzval žalovaného k uvoľneniu predmetu nájmu a jeho odovzdaniu v lehote do 31.12.2020 (k čomu
nedošlo) a dňa 25.01.2021 podal žalobu o vypratanie predmetu nájmu, nájom bol dňa 31.12.2020

ukončený, pretože v súlade s ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za
tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Vysvetlil, že k obnoveniu nájomného vzťahu
môže dôjsť len za predpokladu, že prenajímateľ do 30 dní od skončenia nájomného vzťahu nepodá na
súde žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Nájomný vzťah bol teda ukončený dňa 31.12.2020, a keďže
žaloba o vypratanie bola súdu doručená do 30 dní od skončenia nájomného vzťahu (dňa 25.01.2021),

k obnoveniu nájomnej zmluvy nedošlo. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že žalovaný ani výslovne
nepoprel, že nájomný vzťah bol ukončený dňa 31.12.2020 a neuviedol ani žiadne vlastné tvrdenia o
skutkových okolnostiach, na základe ktorých by bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť (napr.,
že nájomný vzťah trvá). Žalovaný uviedol iba to, že má záujem na ďalšom trvaní nájmu, preto požiadal
žalobcu listom zo dňa 06.04.2021 o rokovanie za účelom dosiahnutia dohody o podmienkach ďalšieho

dočasného ponechania reklamného zariadenia na predmetnom pozemku. Keďže sa k ukončeniu nájmu
žiadnym spôsobom nevyjadril a ani ho nepoprel, súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle ust. § 151
ods.1C.s.p.nedošlozostranyžalovanéhokúčinnémupopretiuskutkovéhotvrdeniažalobcuoukončení
nájomného vzťahu, a preto považoval toto skutkové tvrdenie za nesporné. Uviedol, že žalovaný namietal
len to, že ide o nespravodlivú a diskriminačnú žalobu, pretože žalobca začal rokovania s viacerými

spoločnosťami, pričom jeho z týchto rokovaní vynechal, čo žalovaný považoval za nepochopiteľné i
s poukazom na to, že výška nájmu, ktorú platil, bola od začiatku nastavená nadštandardne (a pri
ostatných spoločnostiach na hladine 30 %), no napriek tomu nie je partner mesta. Žalovaný tiež tvrdil,
že žalobca na svojich pozemkoch toleruje reklamné stavby, ktoré nemali nikdy žiaden vzťah k pozemku
ani stavebné povolenie, a na druhej strane s ním, hoci si plnil všetky záväzky, odmieta komunikovať.

Súd prvej inštancie vyhodnotil tieto námietky za irelevantné s odôvodnením, že žalovaný túto údajnú
diskrimináciu žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom táto skutočnosť ani nie je predmetom podstaty
žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Konštatoval, že vo všeobecnosti si môže žalobca ako samostatný
subjekt práva za dodržania zákonných podmienok slobodne zvoliť, s akými subjektami a za akých
podmienok vstúpi do zmluvného vzťahu, resp. s akými subjektami a za akých podmienok sa rozhodne

ukončiť zmluvný vzťah. Uzavrel, že žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel a žalovanému
uložil povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť.5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a žiadal ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Tvrdil,
že ak súd prvej inštancie rozhodol na základe diskriminačnej žaloby, má konanie inú vadu, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie. Argumentoval, že žaloba žalobcu je nespravodlivá a diskriminačná, a
že v tomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Zopakoval skutkové zistenia súdu

prvej inštancie, ktoré neboli medzi stranami sporné, ako i to, že mal záujem na ďalšom trvaní nájmu,
a preto požiadal žalobcu o možnosť ďalšieho dočasného ponechania reklamnej stavby na predmetnej
nehnuteľnosti, podobne ako to bolo umožnené iným subjektom. Tvrdil, že žalobca vo veci ponechania
niektorých reklamných stavieb na pozemkoch Hlavného mesta SR Bratislavy rokoval s viacerými
subjektami, pričom jemu neumožnil sa týchto, resp. podobných rokovaní zúčastniť a uchádzať sa tak o
možnosť pokračovania v nájme predmetného pozemku na daný účel, čím bol v porovnaní s ostatnými

subjektami nedôvodne znevýhodnený. Prístup žalobcu považoval za nespravodlivý a diskriminačný.
Poukázal na to, že v blízkosti predmetnej nehnuteľnosti, v križovatke na Bajkalskej ulici sú umiestnené
viaceré reklamné stavby prevádzkované spoločnosťami pod kontrolou spoločnosti JOJ Media House,
a.s. (BigMedia, spol. s r.o. a Akzent BigBoard, a.s.), ktoré sú na pozemkoch žalobcu zjavne ponechané,
a teda ich vlastníkom, resp. prevádzkovateľom bolo na zhodnom mieste ďalej umožnené tieto reklamné

stavbyponechaťaprevádzkovať.Žalobcaokremtohonasvojichpozemkochtolerujeajreklamnéstavby,
ktoré nemajú žiaden vzťah k pozemku a ani stavebné povolenie, pričom žalobca s tým zatiaľ nič nerobí.
Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca ako samostatný subjekt práva sa môže
za dodržania zákonných podmienok slobodne rozhodnúť s akými subjektami a za akých podmienok
vstúpi do právneho vzťahu, resp. s akými subjektami a za akých podmienok zmluvný vzťah ukončí.

Zdôraznil, že v danom prípade nejde o majetok súkromného vlastníka, ale o majetok Bratislavy, teda
do istej miery „verejný majetok“, s ktorým žalobca nemôže ľubovoľne hospodáriť a pri nakladaní s
ním uprednostňovať len niektoré subjekty a iným subjektom ani len neumožniť účasť na prípadnom
„výberovom konaní" za účelom využitia takého majetku za porovnateľných podmienok. Citoval ust. §
7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a mal za to, že prístup žalobcu s ním nie je súladný.

Poukázal na to, že zástupcovia žalobcu verejne prezentujú záujem odstrániť z pozemkov žalobcu
reklamné zariadenia (vizuálny smog), čo však nie je v súlade s tým, že žalobca umožnil aj naďalej na
jehopozemkochprevádzkovaťreklamnéstavbytýmsubjektom,ktoréčastokrátumiestňovalinevzhľadné
reklamné zariadenia veľkého rozsahu na malom priestranstve (čím prispievali k znečisteniu verejného
priestoru vizuálnym smogom), pričom jemu taká možnosť poskytnutá nebola, hoci jeho zámerom vždy

bolo a stále je prevádzkovať menej reklamných stavieb, ktoré však svojim vzhľadom dotvárajú modernú
architektúru mesta. Z uvedenej „regulácie“ reklamných stavieb tak opäť profitujú tie subjekty, ktorých
spôsob podnikania v minulosti k zavedeniu regulácie viedol, čo považoval za absurdné. Žalobu žiadal
zamietnuť z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že aj napriek tomu, že platnosť nájomnej
zmluvy uzatvorenej medzi stranami uplynula dňa 31.12.2007, nechal žalovaného predmet nájmu užívať
ďalších 14 rokov. Odmietol tvrdenia žalovaného, že jeho konanie je voči žalovanému diskriminačné a
v rozpore s dobrými mravmi, a zdôraznil, že ho žalovaný ničím nepreukázal. Ohľadom skutočnosti, že
mal uprednostniť iné subjekty, s ktorými rokoval o ponechaní niektorých reklamných stavieb na svojich

pozemkoch,uviedol,žeišloonajväčšíchprevádzkovateľovvonkajšejreklamynaúzemíhlavnéhomesta,
pričom išlo o dohody, ktorými sa odstránilo viac ako 650 reklamných zariadení a ponechaných bol
len zlomok zariadení v počte približne 96 kusov. Záverom argumentoval, že aj napriek tomu, že je
samosprávnym územným celkom a nakladá s verejným majetkom, nie je povinný rokovať s každým
subjektom, ani uzatvárať s každým subjektom zmluvný vzťah. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako

vecne a právne správny.

8. Žalovaný reagoval, že so žalobcom už viedol súdny spor, ktorý bol však na odvolacom súde
zastavený, pretože po prerušení konania žalobca nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Žalobcovi
musel podľa jeho názoru vyhovovať daný stav, pretože on ako nájomca uhrádzal žalobcovi nájomné

vyššie v porovnaní s konkurenčnými subjektami, ktoré na zhodný účel užívali, resp. užívajú mestské
pozemky. Zopakoval, že za diskriminačné považuje to, že nakoľko je menšou spoločnosťou s menším
počtom reklamných stavieb na mestských pozemkoch, nebola s ním urobená žiadna dohoda o možnosti
ponechania niektorých reklamných stavieb na mestských pozemkoch a to aj napriek tomu, že reklamnéstavby v jeho vlastníctve sú estetické, moderné a bezpečné zariadenia a zároveň sú umiestnené v
lokalitách, ktoré nie sú súčasťou pamiatkovej rezervácie, pamiatkovej zóny a ani ochranného pásma
nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, čím spĺňajú aj východiskové princípy zásad a regulatívov umiestňovania

reklamných stavieb v platnom územnom pláne mesta. Uviedol, že mu nie sú známe dôvody, pre ktoré sú
jeho reklamné stavby pre žalovaného neprijateľné a v porovnateľných lokalitách sú iné reklamné stavby
na mestských pozemkoch aj naďalej ponechané. Záverom vyjadril názor, že participácia na užívaní
verejného majetku by mala byť vecou férového výberového konania a rovnosti príležitostí a nie vecou
dohody iba s niektorým subjektom.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a odmietol tvrdenia žalovaného, že mal platiť vyššie
nájomné ako konkurenčné subjekty. Poukázal na to, že nájomná zmluva na prenájom pozemkov
pod reklamnými stavbami žalovaného bola uzatvorená na základe zhodnej vôle zmluvných strán a
žalovaný mal vedomosť o výške nájomného a táto výška mu zrejme vyhovovala. Zdôraznil, že žalovaný
naviac nijak nepreukázal, že skutočne platil nájomné vyššie ako konkurenčné subjekty. Uviedol, že voči

žalovanému nepostupoval diskriminačne a nie je pravda, že s ním neuzavrel dohodu na základe toho,
že je menšou spoločnosťou. Vysvetlil, že vyvíjal a vyvíja snahu o minimalizovanie reklamných stavieb
vo všeobecnosti a bez ohľadu na štandard reklamných stavieb, ich vlastníka, alebo konkrétnej reklamy.
Ide o jeho celomestskú politiku a je logické, že najprv jednal s väčšími spoločnosťami, ktoré boli rovnako
ako žalovaný zásadným spôsobom donútené redukovať svoje reklamné stavby na jeho pozemkoch.

10. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. S poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu, z
neho vyplývajúci skutkový stav a na jeho podklade prijaté právne závery odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe žalobcu a uložil žalovanému povinnosť vypratať
vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu (po platnom skončení nájomnej zmluvy a
podaní žaloby o vypratanie nehnuteľnosti žalobcom v lehote určenej v ust. § 676 ods. 2 Obč. zák.),

je správne a odvolací súd s ním súhlasí. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý
napokon ani nebol medzi stranami sporný. Je nepochybné, že nájomná zmluva medzi žalobcom a
žalovaným bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 01.12.2006 do 30.06.2007, že dodatkom č. 1 zo dňa
08.06.2007 sa doba nájmu predĺžila do 31.12.2007, a že následne od 01.01.2008 sa zmluva v súlade
s ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. obnovovala vždy o jeden rok, čo aj potvrdili obe strany sporu. Žalobca

listom zo dňa 18.05.2020 žalovaného vyzval, aby v lehote do 31.12.2020 predmetnú nehnuteľnosť
vypratal a odovzdal, pričom následne, keď žalovaný takto nekonal, podal dňa 25.01.2021 na súd
žalobu o vypratanie. Na základe takto ustáleného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že žalobca splnil všetky hmotnoprávne podmienky v zmysle ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. a
dňa 31.12.2020 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy a vzniku povinnosti na strane žalovaného vypratať

a odovzdať žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam
a na ich základe vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite a dostatočne odôvodnil.
S jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožnil, odkazuje naň a nepovažuje za potrebné ho opakovať.
Na zdôraznenie jeho správnosti a na odvolacie námietky žalovaného uvádza nasledovné.

14. Podľa ust. § 676 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení
nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na
súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednanápôvodne. Citované ustanovenie upravuje tzv. inštitút relocatio tacita, teda konkludentné obnovenie
nájmu, kedy za splnenia zákonných podmienok dôjde k predĺženiu, resp. obnoveniu nájomného vzťahu
medzi stranami na podklade pôvodne uzavretej nájomnej zmluvy a za rovnakých podmienok. Tento

inštitút má za cieľ konkludentne zachovať platný právny stav medzi stranami, pokiaľ obidve strany
zostanú po skončení nájomného vzťahu nečinné. Ukončiť takýto „predlžovaný“ nájomný vzťah je možné
len za splnenia hmotnoprávnych podmienok vymedzených v citovanom ustanovení. Odvolaciemu súdu
sa v tomto smere žiada zopakovať, že v zmysle citovaného ustanovenia, v prípade ukončenia nájomnej
zmluvy, ktorá sa opakovane predlžuje zo zákona, nie je potrebný žiadny úkon prenajímateľa veci, ktorým

by takýto nájomný vzťah vypovedal. Na ukončenie nájomnej zmluvy postačuje, ak podá na súd žalobu
v lehote 30 dní, odkedy sa nájomný vzťah ukončil. V posudzovanom prípade sa zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným opakovane predlžovala vždy od prvého dňa v mesiaci január a ukončila sa
posledným dňom v mesiaci december príslušného kalendárneho roka, pretože žalobca takýto právny
stav toleroval a v zákonnej lehote nepodal na súd žalobu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.
Následnesavšakžalobcarozhodol,ženájomnúzmluvuužkonkludentneobnoviťnemieni,pretožalobcu

vyzval listom na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca teda napriek tomu, že to nebola jeho zákonná
povinnosť, poskytol žalovanému lehotu na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti do 31.12.2020, teda
dodátumu,kedymalnájomnývzťahskončiť.Žalovanývšakdodňa31.12.2020predmetnúnehnuteľnosť
neuvoľnil a nevypratal, preto žalobcovi dňa 01.01.2021 začala plynúť 30-dňová lehota na podanie žaloby
o vypratanie, ktorej nedodržanie by malo za následok opätovné obnovenie nájomného vzťahu (na ďalší

rok od 01.01.2021 do 31.12.2021) za tých istých podmienok ako bol dojednaný pôvodne. Z dátumovej
pečiatky na žalobe žalobcu je však zrejmé, že táto bola na súd podaná dňa 25.01.2021, teda v zákonom
stanovenej lehote, čím došlo k definitívnemu ukončeniu nájomnej zmluvy dňom 31.12.2020 a zároveň
ku vzniku povinnosti žalovaného vypratať a odovzdať predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi. Preto, ak súd
prvej inštancie zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti, ktoré ani neboli medzi stranami sporné, žalobe

žalobcu vyhovel, rozhodol správne.

15. Žalovaný, pokiaľ chcel byť v konaní úspešný, bol povinný na svoju obranu predniesť také skutkové
tvrdenia, ktoré žalobou uplatnený nárok vylučujú, a doložiť o nich dôkazy. V tomto smere však ostal
nečinný a jeho tvrdenia o tom, že výkon práva žalobcom zákonom predpokladaným spôsobom odporuje

dobrým mravom, zostali len v rovine jeho ničím, teda žiadnym dôkazom, nepreukázaných tvrdení. Ak
v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil a v odvolaní už len zopakoval, že žaloba je diskriminačná,
a že konanie žalobcu odporuje dobrým mravom, pretože žalobca s ním nerokoval a nepokúšal sa
uzavrieť dohodu tak, ako to mal urobiť s inými subjektami, ktoré podnikajú v rovnakej oblasti, prípadne
argumentoval tým, že jeho reklamné stavby sú estetické, moderné a neodporujú platnému územnému

plánu mesta, a iné, inde ponechané reklamné stavby iných subjektov takými nie sú (a zrejme aj z tohto
dôvodu by teda mala byť jeho vyššie špecifikovaná stavba na pozemku žalobcu ponechaná napriek
skončeniu nájomného vzťahu k pozemku), odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že
o svojich tvrdeniach jednak neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, a teda neboli spôsobilé spochybniť
dôvodnosť žaloby, a zároveň, s poukazom na nesporný skutkový a právny stav neexistuje žiadny právny

dôvod pre ponechanie reklamnej stavby žalovaného na pozemku žalobcu po skončení nájmu pozemku.
Je potrebné si uvedomiť, že v prejednávanej veci ide o jeden jediný pozemok vo vlastníctve žalobcu,
ktorý žalobca žiada v súlade so zákonom po skončení nájmu žalovaným vypratať, a nie o posudzovanie
celkovej politiky žalobcu znížiť vizuálny smog, prípadne preskúmavanie jeho postupu, ktorý zvolil
na dosiahnutie svojich cieľov. Odvolací súd žiadny rozpor s dobrými mravmi nezistil a diskrimináciu

žalovaný taktiež ničím nepreukázal. Napokon, žalovaný predsa so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu
na tento pozemok len do 31.12.2007, bol teda uzrozumený s tým, že po tomto dátume už nemá
právny dôvod na jeho užívanie, ak by žalobca nezostal nečinný. Len z dôvodu nečinnosti žalobcu sa
nájom pozemku konkludentne (keďže ho žalovaný naďalej užíval) vždy o jeden rok obnovoval. Dňa
31.12.2020 sa nájomný vzťah napokon skončil a žalovaný nemá žiadny právny titul na ďalšie užívanie

tohto konkrétneho pozemku žalobcu, pričom opak ani sám žalovaný predsa netvrdil. Za daného stavu
neprichádzalo iné rozhodnutie ako žalobe vyhovujúce do úvahy. Akokoľvek môže žalovaný pociťovať
subjektívny pocit krivdy, že žalobca s ním doposiaľ nerokoval a s inými subjektami už rokoval, hoci jeho
reklamné stavby sú podľa jeho názoru zjednodušene povedané vyhovujúcejšie, tieto tvrdenia odvolací
súd nemohol vziať v prejednávanej veci do úvahy. Predmetom žaloby o vypratanie, ako už bolo uvedené

vyššie, bolo preskúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok ukončenia nájomného vzťahu a včasnosť
podania žaloby o vypratanie tohto jediného pozemku, a nie posudzovanie prijateľnosti celkovej politiky
žalobcu znižovania vizuálneho smogu na celom území jeho pôsobnosti a prijímať závery o tom, ktoré
reklamné zariadenia ktorého subjektu je vhodnejšie „ponechať“, a ktoré nie, a určovať žalobcovi, sktorými subjektami by mal prípadne uzatvárať ďalšie zmluvy. Možno uzavrieť, že žalovaný len tvrdil, ale
ničím nepreukázal, že výkon práva žalobcu podľa zákona je v posudzovanej veci v rozpore s dobrými
mravmi, prípadne diskriminačný, a preto odvolací súd vyhodnotil jeho odvolacie námietky za nedôvodné

a nespôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.

16. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1 a 2 C.s.p. potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1 C.s.p.. Žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).