Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206581
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6716206581.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov
JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcov 1/ A. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom A. K. XXX/X, XXX XX T., 2/ K. P., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXX/
XX, XXX XX T., obidvaja právne zastúpení JUDr. Ondrej Zachar, advokát, so sídlom 1. mája 1018/81,
031 01 Liptovský Mikuláš, pracovisko Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Glacies

Property Corporation Ltd, so sídlom Suite 15, 1st. Floor Oliaji Trade Centre, Francis Rachel Street, P.
O. BOX 1004, Victoria, Mahé, Seychelská republika, identifikačné číslo: 174 825, právne zastúpenému
Advokátska kancelária Kašuba spol. s.r.o., so sídlom Horná 41, P.O. Box 60, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 859 095, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 12C/130/2016-1158 z 10. júla 2020, v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Zvolen č. k. 12C/130/2016-1223 z 19. októbra 2020 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu

Zvolen č. k. 12C/130/2016-1259 z 24. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol (I. výrok). Žalovanému priznal právo na

náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % (II. výrok). Okresný súd následne opravným
uznesením opravil záhlavie rozsudku, v ktorom nesprávne uviedol predmet sporu a dopĺňacím
rozsudkom zrušil uznesenie č. k. 12C/130/2016-90 zo dňa 20. 06. 2016 o nariadení neodkladného
opatrenia ukladajúceho žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX
k. ú. T..

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol čoho sa žalobcovia domáhali, obsiahlo popísal
písomné a ústne vyjadrenia sporových strán vrátane procesného postupu v súvislosti s neodkladnými
opatreniami o ktorých rozhodoval a spomenul tiež obsah niektorých listinných dôkazov (strana 2 až 37
rozsudku). Následne konštatoval, že na základe predložených listinných dokladov zistil skutkový stav
a ten v odseku 38 odôvodnenia rozsudku popísal takým spôsobom, že uviedol, na ktorom čísle listu
sa v spise nachádza ten-ktorý listinný dôkaz a pri niektorom uviedol aj to čo je jeho obsahom, pričom

v tejto časti zreprodukoval aj výpoveď svedkyne Z. H. (strana 37 až 41 rozsudku). Prvoinštančný súd
potom citoval ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uvádzajúc súčasne,
že žalobcovia mali naliehavý právny záujem na „určení neplatnosti zmlúv“ a že „zo zmluvy o úvere
vyplýva aj zriadenie záložného práva a bez tohto určenia nemožno zmluvu o záložnom práve vysloviť
za neplatnú“. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že „účastníci právne úkony urobili slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, preto v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil ich ako platné.“.

Zistil, že v zmluve o úvere a dodatku bola určená „štvorročná“ splátka, v ktorej výške mal žalobca 1/
najmenej plniť. Ďalej uviedol, že vzhľadom na dôkaznú povinnosť bolo na žalobcoch, aby zabezpečilivýpisy z obchodného registra Seychelskej republiky, na čo mali dostatok času a ak spochybňovali
podpisy oprávnených osôb na jednotlivých dokumentoch, toto tvrdenie vyvrátil žalovaný predloženými
prekladmi s apostilou, kde sú overené podpisy týchto osôb. Nebolo preto potrebné vykonávať znalecké

dokazovanie ohľadne ich podpisov. Napokon na stranách 43 až 47 rozsudku v podstate skopíroval
časť písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 26. 06. 2020 nachádzajúceho sa na č. l. 1135 a nasl.
spisu (presnejšie jeho strany 4 až 10) a odôvodnenie rozsudku v merite veci zakončil tým, že znalecké
dokazovania ohľadne podpisov aj ceny žalovaným nadobudnutých nehnuteľností by boli nehospodárne,
pretože jednak boli predložené apostilované prehlásenia a jednak žalovaný doložil znalecký posudok

na cenu nehnuteľností a ten bol postačujúcim. Znalecké dokazovanie by konanie začaté v roku 2016
ešte viac predĺžilo. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP
vzhľadom na úspech žalovaného.

3. V dopĺňacom rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že nakoľko žalobu zamietol a opomenul súčasne
zrušiť prv nariadené neodkladné opatrenie, urobil tak dopĺňacím rozsudkom.

4. V zákonnej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalobcovia prvoinštančnému súdu vytýkali, že sa nedomáhali výroku o neplatnosti zmlúv ale určenia

vlastníckeho práva. Samotný rozsudok označili za zmätočný a nepreskúmateľný dodávajúc, že reálne
nevedia proti nemu použiť právnu obranu. Ich rozsiahlou argumentáciou sa súd vôbec nezaoberal,
čím porušil ich právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázali na to, že prvoinštančný
súd nesprávne vyhodnotil jednotlivé žalovaným predložené dôkazy, podľa ktorých mali byť dokumenty
podpísané oprávnenými osobami. Okresný súd nevykonal nimi označené dôkazy.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Označil ho za
riadne odôvodnený po skutkovej aj právnej stránke a aj konanie prvoinštančného súdu bolo zákonné
a transparentné. Iba chybou v písaní uviedol okresný súd, že konal o neplatnosti zmlúv, keďže
v odôvodnení jasne uviedol, že „žalobca žaloval určenie vlastníckeho práva“. Žalobcovia neuniesli

dôkazné bremeno, že prevod vlastníckeho práva na neho kúpnou zmluvou v rámci výkonu záložného
práva bol neplatný. Súd sa so žalobou riadne vysporiadal a dal odpovede na argumenty žalobcov,
ktoré mali význam pre rozhodnutie. Záložné právo bolo vykonané za dodržania všetkých zákonných
ustanovení.

7. Na základe odvolaní žalobcov krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenomustanoveniami§379a§380CSPabeznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario)
rozsudok prvoinštančného súdu v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd po preskúmaní spisu oboznámiac sa s napadnutými rozhodnutiami dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov proti rozsudku (a takisto aj proti dopĺňaciemu rozsudku) je plne opodstatnené,
pretože okresný súd nepostupoval v súlade s právnou úpravou civilného procesu. Okresný súd porušil
právo žalobcov na spravodlivý proces v tom, že svoj rozsudok nezdôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.

2 CSP, lebo sa vôbec nevysporiadal s rozhodujúcimi aspektmi tohto sporu. Okrem toho vec nesprávne
(neúplne) právne posúdil, pretože okrem citácie ust. § 137 písm. c) CSP, odkazu na § 37 ods. 1 OZ
a odkazu na § 255 ods. 1 CSP (ohľadne trov konania) neuviedol žiadne iné ustanovenia právnych
predpisov, ktoré by vo svojom rozhodnutí aplikoval, hoci podstata sporu spočívala v posúdení toho, či v
súvislostisvýkonomzáložnéhoprávananehnuteľnostižalobcovboltentoprocessúladnýsjehoprávnou

úpravou v Občianskom zákonníku. V dôsledku absencie adekvátneho právneho posúdenia okresný súd
svoje závery riadne nevysvetlil, pričom niektorými aspektmi prípadu sa vôbec nezaoberal, hoci tak urobiť
mal. Uvedené nedostatky boli pritom takého charakteru, že nemohli byť napravené v odvolacom konaní.
Preto odvolací súd nemohol zvoliť iný postup než zrušenie napadnutých rozhodnutí.

9. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané aktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10.Citovanéustanoveniejeprocesnougaranciouprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.46ods.1
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Právo
na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo

na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom
iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku
ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

11. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí (tak vo vzťahu k predtým účinnému ustanoveniu §
157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré do 01. 07. 2016 upravovalo náležitosti odôvodnenia

rozsudku, ako aj k aktuálne účinnému ust. § 220 ods. 2 CSP) existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v konečnom dôsledku
nadväzuje na východiská definované Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich
sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej spoločným menovateľom je
v zásade jednoduchá téza: strana sporu (resp. účastník) má v rámci práva na spravodlivý súdny proces

právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom
a obranou proti takému uplatneniu (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03, rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. 01. 1999,
prípadne Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, atď.).

12. Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že
každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie
rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré snáď i na menšom priestore, ale práve o to koncentrovanejšie
ponúka v odôvodnení vysvetlenie všetkých relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli
k určitému záveru majúcemu odraz vo výroku (výrokoch) rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu totiž
nie kvantita odôvodnenia, jeho rozsah („počet strán“) ale jeho kvalita (teda obsahová stránka) je
rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie, či súdne rozhodnutie „jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
či navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako tak nie je nutné, aby na každý (aj na pre rozhodnutie
bezvýznamný) argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

13. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v súlade s uvedeným nepostupoval a tieto princípy
nerešpektoval. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatok dôvodov, ktoré jasne a
presvedčivo predstavujú vysvetlenie súdom prijatého záveru o nedôvodnosti žalobcami podanej žaloby.
Odôvodnenie rozsudku absolútne nespĺňa parametre vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože

napriek jeho rozsiahlosti (odôvodnenie začína na strane 2 rozsudku a končí na jeho strane 47)
je zmätočné a chaotické. Chýba mu logická štruktúra a členenie, ktoré by umožňovali pochopiť,
ktoré skutkovo a právne relevantné skutočnosti boli pre rozhodnutie podstatné a ktoré nie a hlavne
z akých dôvodov. Žalobca opodstatnene poukazoval (aj) na to, že prvoinštančný súd v závere
odôvodnenia iba skopíroval písomné podanie žalovaného zo dňa 26. 06. 2020 (dokonca na niektorých

miestach v nezmenených gramatických tvaroch). Aj podľa odvolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné.

14. Zo spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia, že sú
v príslušných podieloch spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. T., k. ú. T. a nie neplatnosti

právnych úkonov ako to chybne uviedol okresný súd uvádzajúc, že na určení neplatnosti mali žalobcovia
naliehavý právny záujem. Žalobcovia tvrdili, že výkon záložného práva, v rámci ktorého prišli o uvedené
nehnuteľnosti (a v rámci ktorého ich nadobudol žalovaný) bol neplatný, nakoľko žalobca 1/ nevedel
výšku svojho záväzku, nebola im doručovaná žiadna písomnosť v súvislosti s postúpením pohľadávkyveriteľom AFISS venture capital, resp. v súvislosti so samotným výkonom záložného práva (viď ďalšie
dôvody neplatnosti uvedené v žalobe), avšak týmito sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal ani sa s
nimi nevysporiadal. Vôbec bližšie nevysvetlil ako potom dospel k záveru, že právne úkony účastníkov

(zrejme mal na mysli uzavretú úverovú, záložnú aj kúpnu zmluvu) boli súladné s ust. § 37 ods. 1 OZ, ak
sa napr. absolútne nezaoberal tvrdením žalobcov, že im písomné oznámenie o začatí výkonu záložného
práva nebolo zo strany pôvodného veriteľa vôbec doručené (hoci to vyžadovalo ust. § 151l ods. 1 OZ).
Prvoinštančný súd sa v podstate v dôvodoch rozsudku sústredil najviac na skutočnosť, či zmluvu o
úvere, záložnú zmluvu a kúpnu zmluvu podpísali osoby oprávnené konať za záložného veriteľa, resp. za

žalovaného ako nadobúdateľa žalovaných nehnuteľností a nechal bez vysvetlenia prečo sa tým vôbec
zaoberal, t. j. či prípadné preukázanie takýchto skutočností by malo nejaký právny význam vo vzťahu
k vlastníctvu žalobcov, resp. žalovaného.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť ako rozsudok okresného súdu zrušiť
(vrátane odvolaním žalobcov takisto napadnutého dopĺňacieho rozsudku, ktorým bolo kvôli zamietnutiu

žaloby zrušené neodkladné opatrenie) a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ďalšom konaní si prvoinštančný súd predovšetkým ujasní predmet konania, ktorým je určenie
(spolu)vlastníckeho práva žalobcov, ujasní si všetky žalobcami tvrdené okolnosti, ktoré podľa nich
spôsobili neplatnosť výkonu záložného práva, neplatnosť uzavretej úverovej, záložnej a kúpnej zmluvy
vrátane zmluvy o postúpení pohľadávky pôvodným veriteľom. Všetky takto žalobcami tvrdené okolnosti

neplatnosti potom posúdi z toho hľadiska, či právnym následkom tej-ktorej z nich môže, resp. mohla byť
neplatnosť daného právneho úkonu a ak áno, či takáto okolnosť bola daná, teda preukázaná. Ujasní
si tiež právnu povahu úverovej zmluvy medzi žalobcom 1/ a veriteľom AFISS, posúdi či proces výkonu
záložného práva zo strany záložného veriteľa bol v súlade s úpravou záložného práva v ust. § 151a
nasl. OZ. Jednoducho bude sa zaoberať všetkými žalobcami tvrdeným aspektmi prípadu, ktoré ak

nebudú pre rozhodnutie právne relevantné, tak to uvedie v odôvodnení nového rozhodnutia a v tomto
smere bude mať na zreteli predovšetkým svoju povinnosť nové rozhodnutie zdôvodniť tak, aby bolo
konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, bez zbytočného opisovania priebehu konania, teda aby bolo
preskúmateľné, čiže spĺňajúce zákonné kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd aj o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).