Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717212307
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6717212307.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu HONT-stav spoločnosť s
ručenímobmedzeným,sosídlomKuzmányho22,96301Krupina,IČO:31578756,právnezastúpeného
JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému
A. J., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom L. E. XXX, XXX XX L. E., právne zastúpenému

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 47 254 491, o zaplatenie 13.263,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/46/2017-340 z 19. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 19. 11. 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
13.263,88 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 13.263,88 Eur od 09. 09. 2017 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd
prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100 percent (II. výrok).

Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 13.263,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
13.263,88 Eur od 09. 09. 2017 do zaplatenia titulom nezaplatenia zvyšku faktúry číslo 211170009
splatnej dňa 08. 09. 2017. Žalovaný z tejto faktúry uhradil len sumu 4.646,85 Eur dňa 18. 09. 2017,
zvyšok 13.263,88 Eur neuhradil.
Žalovaný považoval nárok žalovaného uplatnený v rozpore so Zmluvou o dielo a dohodou zmluvných

strán. Žalovaného žalobca neinformoval o priebehu prác, nepozýval ho na preberanie prác, účtoval
si položky, ktoré na stavbe nevykonal, účtoval si za materiál, ktorý mu nedodal. Rozostavaná stavba
vykazuje zjavné nedostatky, žalobca závažné vady diela neodstránil, preto žalovaný od Zmluvy o dielo
odstúpil listom zo dňa 05. 10. 2017 a zo dňa 18. 10. 2017.
Súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o dielo číslo 13/2016/HS zo
dňa 01. 07. 2016 podľa § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo

zrealizovať stavbu Rodinného domu, S. V.. Cena za dielo bola stanovená dohodou s DPH na 87.610,69
Eur. V prílohe Zmluvy o dielo je rozpočet zo dňa 19. 03. 2016 na sumu 87.610,69 Eur s DPH.
Projektová dokumentácia, kópia PD, rozpor položiek číslo 76, 31, 61, 111, fotokópia vrátane jedného
CD sa nachádzajú v prílohe znaleckého posudkuL. S., znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie odhad
nehnuteľnostíčíslo078/2018.Vznaleckomposudkujezistenievýchodiskovejstavby,výpočettechnickej
hodnoty, východisková hodnota nedokončená stavba. Konštatovanie znalca K.. K. S., že zhotoviteľ

diela vykonal na diele Rodinný dom, vychádzajúc z dohodnutého rozsahu podľa rozpočtu, ktorý je
prílohou zmluvy o dielo, stavebné práce a dodávky stavebných materiálov vo finančnom vyjadrenícelkom 45.523,44 Eur. Dokončenosť stavby je na 52,18 %. Východisková hodnota stavby je 87.235,85
Eur s DPH. Zadávateľom znaleckého posudku bola A. S., L. E. XXX, nie žalovaný. Žalovaný v písomnom
vyjadrení zo dňa 27. 06. 2018 tvrdil, že žalobca navýšil rozpočet o komín v sume 1.976,86 Eur, o strechu,

rozdiel v sume 552,09 Eur, murivo 1.118,40 Eur, priečky a preklady 1.530,41 Eur, o priečky, sadrokartón,
hliníkovú lištu 2.537,59 Eur, kúrenie 1.000,- Eur, celkovo v sume 8.715,35 Eur. Vyčíslil jednotlivé položky,
ktoré považoval za inak vykonané práce.
Žalovaný vzniesol vzájomný návrh, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť mu
18.582,86 Eur s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 670,94 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.
Súd prvej inštancie vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie uznesením č.k. 12C/46/2017-206 zo
dňa 04. 10. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2018.
Súd prvej inštancie uznesením č.k. 12C/46/2017-312 zo dňa 16. 07. 2019, právoplatným dňa 02. 08.
2019, nariadil vo veci znalecké dokazovanie s tým, že do funkcie znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie
Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, Pozemné stavby, ustanovil Ing. F. Y. s

miestomvýkonučinnostiN.XX,A.auložilmuvypracovaťznaleckýposudok.Zároveňsúdprvejinštancie
uložil žalovanému zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 1.500,- Eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia na účet Slovenskej republiky, Okresného súdu Zvolen.
Žalovaný preddavok na trovy znaleckého dokazovania ku dňu 13. 08. 2019 nezložil. Súd prvej inštancie
oznámil prípisom zo dňa 21. 08. 2019, že znalecké dokazovanie nevykoná z dôvodu, že nie je zložený

preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1, 2, 3, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka
(ďalej aj ,,ObZ“), § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z.
Súd prvej inštancie uviedol: ,,Žalobca Zmluvou o dielo preukázal, že mal vykonať práce na stavbe
žalovanéhosjehopriateľkou.Žalovanýposlednúfaktúručíslo211170009nasumu17.910,73Euruhradil

len čiastočne v sume 4.646,85 Eur dňa 18. 09. 2017, zvyšok faktúry vo výške 13.263,88 Eur neuhradil.
Žalovaný vytýkal žalobcovi nesprávne vykonané práce a nesprávne volené materiály. Vo veci bolo nutné
vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, tento bol aj ustanovený za podmienky,
že žalovaný zloží preddavok na trovy znalečného vo výške 1.500,- Eur. Tento preddavok žalovaný
nezložil,pretosúddôkaznevykonalažalovanýsadostaldodôkaznejnúdze.Niejevkonanípreukázané,

že na stavbe sú použité iné materiály a inak urobené práce, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
13.263,88 Eur. Tým, že sa dostal do omeškania je povinný zaplatiť žalobcovi aj 9 %-ný úrok z omeškania
ročne z dlžnej sumy 13.263,88 Eur od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry od 09. 09. 2017 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Žalobca bol plne úspešný, žalovaný neúspešný, preto žalobcovi vzniklo právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamieta a uloží žalobcovi zaplatiť mu náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1, písm. f) CSP.
Podľa jeho názoru je zarážajúce, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie pre priznanie nároku žalobcu
voči nemu ako spotrebiteľovi postačovalo len to, že žalobca mal uzavretú zmluvu od dielo a že mal

vykonať práce na jeho stavbe žalovaného.
Zdôraznil, že z výpovedí strán ako aj listinných dôkazov zjavne vyplývalo, že žalobca nevykonal
stavebnéprácevrozsahuakvalite,akobolozmluvnedojednané.Žalobca,ktorývkonaníznášadôkazné
bremeno, svoj nárok preukazoval len písomnou zmluvou o dielo a faktúrou č. 211170009. Žiadne iné
relevantné dôkazy do konania nedoložil, pričom zavádzal súd prvej inštancie nepodstatnými a pre toto

konanie bezpredmetnými skutočnosťami, namiesto toho, aby svoj nárok doložil dôkazmi o riadnom a
včasnom vykonaní stavebných prác, ktoré si fakturoval, napr. súpisom vykonaným prác potvrdených z
jeho strany.
Mal za to, že nie on, ale žalobca mal byť v konaní aktívny a svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy
mal preukázať. Opak bol však pravdou. Aktívnym v konaní bol len on a svojimi vyjadreniami, ako aj

doloženými listinnými dôkazmi preukázal tvrdené skutočnosti o nevykonaní prác v množstve a kvalite zo
strany žalobcu (fotodokumentáciou, písomnými reklamáciami, odstúpením od zmluvy o dielo, výpismi zo
stavebného denníka, výpoveďami strán a výpoveďou XX.N., nar. XXXX,, ktorý bol vypočutým v pozícii
svedka napriek tomu, že je štatutárnym zástupcom žalobcu).Od počiatku namietal, že zo zoznamu stavebných prác a materiálov, ktoré boli prílohou faktúry č.
211170009 na celkovú sumu 17.910,73 Eur, a to: a/položka 46 - nebola zrealizovaná vôbec (viď ním
vyhotovená fotodokumentácia), b/ položka 49, 50 a 51 - dodané podstatne menšie množstvo materiálu

ako žalobcom fakturované zároveň použitý lacnejší materiál - vata Knauf, nie dosky NOBASIL (vyplýva
z fotodokumentácie ním predloženej a zo zápisu zo stavebného denníka zo dňa 22. 09. 2017), c/
položka 61 - dodané podstatne menšie množstvo materiálu ako žalobcom fakturované zároveň použitý
lacnejší materiál - vata Knauf, nie dosky NOBASIL (viď fotodokumentácia ním predložená a zápis
zo stavebného denníka zo dňa 22. 09. 2017), d/ položka 62 - dodané podstatne menšie množstvo

materiálu ako žalobcom fakturované (vyplýva zo zápisu zo stavebného denníka zo dňa 22. 09. 2017),
e) položka 84, 85, 86, 87, 88 - použitý iný a lacnejší materiál- strešné okná Fakro a nie VELUX (viď
jeho fotodokumentácia), e/ položky 100 a 101 - nezrealizované vôbec (vyplýva z fotodokumentácie ním
predloženej a výpovedí strán vrátane svedka T.N.).
Podotkol, že okrem zápisu v stavebnom denníku zo dňa 22. 09. 2017, aj samotný štatutárny zástupca
žalobcu - R. N. st. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12. 06. 2018 priznal dodanie menšieho

množstva sadrokartónu, avšak žalobca výmeru fakturovaného množstva neupravil a stále si uplatňuje
zaplatenie aj za sadrokartón, ktorý vôbec nedodal.
Dodanie iného zatepľovacieho systému a menšieho množstva izolácie a sadrokartónu opakovane
priznal samotný štatutárny zástupca žalobcu (R. N. st.) vo svojej výpovedi na pojednávaní aj dňa 29. 01.
2019, pričom žalobca predložil stranu zo stavebného denníka zo dňa 22. 09. 2017, kde boli po premeraní

uvedené na pravej strane zápisu skutočne dodané výmery izolácií a sadrokartónu. Aj svedok žalobcu,
R. N. ml., ktorého výpoveď dňa 15. 03. 2019 bola zjavne zaujatá a neobjektívna, viackrát priznal dodanie
iného materiálu (strešné okná Fakro namiesto Velux, izolačná vata namiesto izolačné dosky, nedodanie
bleskozvodu) a menšieho množstva materiálu, ktorý sa opakovane odvolával na údajné dohody s ním
o naviac prácach, ktoré však nijako nepreukázal.

Trval na tom, že žalobca na zaplatenie zostatku faktúry č. 211170009 vo výške 13.263,88 Eur nemá
právny nárok, pretože fakturované práce a fakturovaný materiál mu nedodal a z jeho strany neboli
fakturované práce prevzaté a nikdy uznané.
V priebehu dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vykonal niektoré práce v podstatne
menšom rozsahu, t.j. montáž sadrokartónu, montáž tepelnej izolácie, ako to vyplýva zo zápisu v

stavebnom denníku zo dňa 22. 09. 2017 a bez jeho písomného súhlasu dodal úplne iný a podstatne
lacnejší materiál (izolačná vata namiesto izolačných dosiek, okná Fakro namiesto oká Velux) ako si
fakturoval. V priebehu dokazovania sa sám žalobca viackrát priznal k tomu, že nevykonal montáž
bleskozvodu vrátane hrubej montáže elektro. Na svoju obranu sa žalobca odvolával na údajné dohody
s ním „o kompenzácii prác naviac,“ ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v tomto

konaní znáša dôkazné bremeno, čo však neuniesol. Práve on predloženými listinami (písomnými
reklamáciami, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom Ing. S.) preukázal značnú nekvalitu prác
žalobcu. Celá argumentácia žalobcu bola postavená len v rovine tvrdení a podložená svedeckou
výpoveďou neobjektívneho a zaujatého svedka a druhého konateľa žalobcu, R.a N. ml.. Žalobca sa
opakovane odvoláva na údajné dohody s ním o zmene materiálov, rozsahu prác ako aj nejaké práce

naviac. Jeho tvrdenia sa však nezakladajú na pravde.
Podľa článku XV. ods. 1 spotrebiteľskej Zmluvy o dielo sa všetky zmeny písomnej zmluvy mali vykonávať
formou písomných dodatkov podpísaných oboma zmluvnými stranami. Žalobca však žiadne dodatky
k zmluve o dielo nepredložil, pretože žiadne dodatky obsahujúce zmenu materiálu a množstva ani
neexistujú. Z uvedeného dôvodu mal žalobca vykonať práce v rozsahu dohodnutom v zmluve a nie

používať iný, nemej kvalitný materiál.
Nemožno súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nevykonaním znaleckého posudku sa
on dostal do dôkaznej núdze a rovnako tiež, že v konaní nebolo preukázané dodanie iného materiálu
a inak urobené práce.
Mal za to, že práve žalobca bol už od samotného počiatku, t.j. od podania žaloby, v dôkaznej núdzi,

keď žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal dodanie zmluvne dojednaných stavebných prác a
stavebných materiálov.
Namiesto toho, aby súd prvej inštancie v tomto spotrebiteľskom súdnom spore pristupoval k celej veci
citlivo, celé dokazovanie v konaní ponechal len na ňom ako spotrebiteľovi.
Súd prvej inštancie, v rozpore s vykonanými dôkazmi priznal žalobcovi finančné nároky za práce a

materiály, ktoré nikdy nevykonal.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny.Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný a vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
a na základe jeho výsledkov vydal rozsudok.
Zmluvou o dielo preukázal, že mal vykonávať práce na stavbe žalovaného a jeho priateľky. Tiež

preukázal, že žalovaný mu uhradil faktúry, ktoré za práce vystavil, avšak žalovaný faktúru číslo
211170009 zo dňa 25. 08. 2017 vystavenú na sumu 17.910,73 Eur vrátane DPH, zaplatil len čiastočne
sumou 4.646,85 Eur. Zvyšok vykonaných fakturovaných prác v hodnote 13.263,88 Eur žalovaný mu
nezaplatil, preto dôvodne podal žalobu na súd o zaplatenie zvyšku fakturovaných vykonaných prác.
Žalovaný na pojednávaní dňa 12. 06. 2018 pred súdom prvej inštancie uviedol, že položky č. 46, č. 49,

č. 51, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100 a č. 101 neboli vykonané, resp. nie v takom rozsahu, ako to uvádza súpis
vykonaných prác. Tieto práce však boli evidentne urobené, materiál dodaný a námietky, ktoré vzniesol
žalovaný by bolo potrebné preverovať len vykonaním sondáže znalcom do už hotových prác.
On tieto námietky žalovaného ohľadne položky č. 46, č. 49, č. 51, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100 neuznal
a uviedol, že tieto práce a materiál boli riadne dodané, čoho dôkazom je, že súčasti stavby domu sú
dokončené. Čo sa týka výmer tepelných izolácií a sadrokartónu žalovaný vychádzal z nesprávnych

podkladov, pretože skutočná výmera týchto plôch musí byť násobená dvoma, keďže izolácia sa vkladá
dvojmo. To isté platí o sadrokartónových priečkach, ktorých skutočná výmera plochy sa musí násobiť
dvomi, pretože priečka je obložená sadrokartónom z jednej aj z druhej strany, priečky sú určitej hrúbky,
a teda vytvorenie priečky vyžaduje obklad sadrokartónom z jednej i z druhej strany.
Taktiež preukázal, že hrubá montáž elektro bola vykonaná a prevedená, čo bolo vidieť i na fotkách,

ktoré predložil žalovaný súdu prvej inštancie, nakoľko boli vykonané omietky, čo by nebolo možné, ak
by montáž elektro nebola vykonaná. Naopak žalovaný za tohto stavu tvrdil, že hrubé elektroinštalačné
práce neboli prevedené.
Z fotodokumentácie bolo tiež zrejmé, že aj škridla na dome bola uložená na 97% (spodný rad škridiel
na streche nebol založený).

Práce a materiál v položkách, ktoré spochybňoval žalovaný, boli ukončené a jeho tvrdenia by museli byť
preverované znalcom, ktorý by musel vykonávať do hotových prác sondáže.
Pokiaľ ide o položku č. 101 bleskozvod, on uviedol, že v cene tohto bleskozvodu po vzájomnej dohode
so žalovaným vykonal práce a dodanie podlahového ústredného kúrenia. Túto skutočnosť žalovaný
nespochybnil a potvrdil. Podlahové kúrenie sa v stavbe nachádza, toto namontoval a dodal on.

Práce a materiál zo súpisu vykonaných prác, ktorý bol prílohou faktúry č. 211170009, vykonal a dodal
materiál v položke č. 46, č. 49, č. 51, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100, č. 101 hrubé inštalácie elektroprúd,
pričom namiesto blezkozvodu po dohode so žalovaným v jeho cene vykonal žalobca dodávku prác a
materiálu na podlahové kúrenie.
Keďže žalovaný spochybňoval dodanie prác a tovarov v položke č. 46, č. 49, č. 51, č. 61, č. 62, č. 84,

č. 100, č. 101 - hrubé inštalácie elektroprúd, navrhol sám žalovaný znalecké dokazovanie, ktorým chcel
preukázať, že nebol dodaný materiál. Keď súd prvej inštancie ustanovil znalca a vyzval žalovaného na
zloženie preddavku na trovy znalečného, tento preddavok na trovy odmietol zaplatiť. Týmto spôsobom
zamedzil vykonať dôkaz, ktorý sám navrhol.
Uviedol, že práce a materiál bol dodaný, tieto na dome boli vykonané vrátane dodania materiálu.

Zdôraznil, že on uniesol dôkazné bremeno, lebo práce a dodávku materiálu aj v položkách, ktoré robil
spornými žalovaný (č. 46, č. 49, č. 51, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100 a č. 101), boli dokončené, materiály boli
zabudované v stavbe rodinného domu. Bez týchto materiálov by práce nemohli byť dokončené, a preto
dokončené práce by musel znalec narušiť sondami, čím by sa hotové práce znehodnotili, resp. poškodili.
Žalovaný sa svojím odvolaním domáha zamietnutia žaloby, pričom je evidentné, že namietol len časť

dodaných prác a materiálov pod položkou č. 46, č. 49, č. 5l, č. 61, č. 62, č. 84, č. 100, a č. 101, hoci
tieto práce boli ukončené. Ostatné položky súpisu vykonaných prác žalovaný nenamietol a napriek
tomu žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi,
keďže práce a materiál v položkách, ktoré žalovaný namietal, boli vykonané a materiál s tým spojený
je zabudovaný v stavbe v množstvách tak, ako bol vykázaný v súpise vykonaných prác, čo vyplýva z

fotodokumentácie, ktorú predložil žalovaný. Na tejto fotodokumentácii sú práce dokončené, ktoré by
nebolo možné urobiť bez materiálu, ktorý slúžil na vykonanie týchto prác a bez ktorého by práce ani
nebolo možné urobiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu trval na podanom odvolaní a skutočnostiach v ňom

uvedených.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k jeho odvolaniu neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, len opakovane, tak ako aj pred súdom prvej inštancie, zavádza nepravdivými tvrdeniami oúdajných ústnych dohodách medzi žalobcom a ním o zmenách množstva a druhu materiálu, na stavbu
jeho rodinného domu.
Je nemysliteľné, aby súd prvej inštancie priznal žalobcovi finančné nároky za niečo, čo nikdy nevykonal

a pokiaľ aj niečo z fakturovaných prác urobil, použil na to podstatne menšie množstvo a podstatne
lacnejšie materiály, ako si voči nemu fakturoval.
Trval na tom, že nie on, ale žalobca mal preukazovať vykonanie fakturovaných prác, pričom je
nemysliteľné, aby mu pre unesenie dôkazného bremena postačovala len podpísaná zmluva o dielo
a faktúra. Listinné dôkazy ním predložené (zápisy zo stavebného denníka, fotodokumentácia a tiež

znalecký posudok Ing. S.) jednoznačne spochybňovali nárok žalobcu, na čo mal súd prvej inštancie pri
hodnotený dôkazov jednoznačne prihliadať.
Žalobca na zaplatenie zostatku faktúry č. 211170009 vo výške 13.263,88 Eur nemá právny nárok,
pretože práce a materiál vo fakturovaných množstvách mu nedodal a zo strany žalovaného neboli
fakturované práce prevzaté a nikdy uznané.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 13.263,88 Eur s príslušenstvom
uplatnil s odkazom na Zmluvu o dielu č. 13/2016/HS uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.
07. 2016 v zmysle ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj ,,Zmluva o dielo“).

7. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A,
s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29.

mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

8. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

9. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z

vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pokiaľ nemá o ich
pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné
pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený
skutkový stav.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa kritériá pre
riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, pretože nedáva jasne a
zrozumiteľne odpoveď, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s prostriedkami procesnej
obrany žalovaného ohľadne ním namietanému nevykonanému rozsahu prác, nedodanému materiálu,
tovaru žalobcom uvedeným v Súpise vykonaných prác (č.l. 29-30 spisu) pod položkami č. 46, 49, 50,

51, 61, 62, 84, 85, 86, 87, 88, 100 a 101.

11. Zároveň v posudzovanej veci bolo podstatné v prvom rade ustáliť, aký druh zmluvy bol medzi
žalobcom a žalovaným uzatvorený, t.j. či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, resp. o zmluvu, na ktorú sa
nevzťahuje osobitný režim právnej úpravy v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka a nasl.

(ďalej aj ,,OZ“).

12. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Ustálenie, či Zmluva o dielo je spotrebiteľskou zmluvou a nárok, ktorý žalobca žalobou uplatnil
voči žalovanému, bol uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy, je podstatné i pre vedenie sporu, keďže
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP), ktorý má svoje osobitosti oproti sporom, ktoré

nie sú spotrebiteľskými spormi.

14. Vzhľadom na obsah Zmluvy o dielo, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným ,,uzatvorená v zmysle
ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení,“ bolo potrebné po ustálení, či
sa (ne)jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kardinálne vyriešiť, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k
uzatvoreniu Zmluvy o dielo v zmysle Obchodného zákonníka v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 OZ,

podľa ktorého: ,,Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.“

15. V posudzovanej veci žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému nárok s odkazom na: a/ Zmluvu
o dielu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným dňa 01. 07. 2016 (č.l. 8 a nasl. spisu), b/ faktúru č.
211170009 vystavenú žalobcom dňa 25. 08. 2017 (ďalej aj ,,faktúra“; č.l. 28 spisu), c/ Súpis vykonaných

prác (č.l. 29-30 spisu).

16. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej

povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v
rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok
vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov.
Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti

a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať
zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu
dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy
zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti.

Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr
izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom
pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných
súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a
logicky usporiadanú reťaz.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na prostriedky procesnej obrany žalovaného ohľadne
nevykonania prác, dodania iného materiálu, tovaru, resp. tovaru, materiálu v inom rozsahu žalobcom,
týkajúcich sa položiek č. 46, 49, 50, 51, 61, 62, 84, 85, 86, 87, 88, 100 a 101 Súpisu vykonaných prác,
dôkazné bremeno je na žalobcovi, t.j. aby preukázal, že práce, materiál, tovar dodaný žalovanému, za

ktorý faktúrou vyúčtoval žalovanému sumu 13.263,88 Eur, reálne dodal, resp. vykonal práce, a teda
faktúrou žalovanému vyúčtoval sumu 13.263,88 Eur v súlade s rozsahom reálne vykonaných prác a s
rozsahom reálne dodaného materiálu, resp. tovaru.

18. Keďže v posudzovanej veci sa jedná o posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,

preto je potrebné, aby žalobca v spore predložil odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, resp.
znalecký posudok, ak pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje odborné vyjadrenie.19. Podstatné je preto ustáliť, a to s odkazom na Súpis vykonaných prác, ktoré položky žalovaný
žalobcovi zaplatil pred začatím konania, ktoré položky, za ktoré žalovaný nezaplatil a žalobca nárok z
nich uplatnil žalobou, sú medzi žalobcom a žalovaným nesporné a ktoré položky v Súpise vykonaných

prác sú medzi stranami sporné, preto súd prvej inštancie požiada žalobcu a žalovaného o ďalšie
skutkové tvrdenia v zmysle § 150 ods. 2 CSP.

20. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok prvoinštančného
súdu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§

391 ods. 1 CSP).

21. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku
v hore uvedených intenciách odvolacieho súdu, a to po posúdení, či sa (ne)jedná o uplatnenie žalobného
nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, v prípade, ak zmluvný vzťah vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy,
či Zmluva o dielo bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 OZ, či žalobca reálne dodal práce,

materiál, tovar žalovanému, za ktorý vyúčtoval žalovanému sumu 13. 263,88 Eur s odkazom na faktúru
č. 211170009 vystavenú žalobcom dňa 25. 08. 2017 a či vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na
zaplatenie istiny 13.263,88 Eur s príslušenstvom.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní stranám

oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené,
a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto
rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu
do práva strany na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je
možné odstrániť len zrušením rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.

23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

24. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).