Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010335
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1621010335.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému

ml. A. Q., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. septembra 2022 v
Malackách takto:

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

ml. A. Q., narodený XX. T. XXXX v L., trvale bydliskom ul. T. č. XXXX/X, XXX XX L.,

sa uznáva vinným, že

1) dňa 25.07.2020 v čase približne o 16.10 h z predajne TESCO v Malackách na ulici Pezinskej 13 z
predajnej plochy odcudzil 1 ks tekovský syr údený 2 x 100 gramov v hodnote 2,29 Eur a 1 kus kuracej
bagety s hmotnosťou 225 gramov v hodnote 2,19 Eur, ktoré si ukryl do svojho oblečenia a prešiel bez
zaplatenia cez pokladne predajne, čím poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., IČO: 31 321
828, so sídlom v Bratislave, Cesta na Senec 2, spôsobil škodu krádežou spolu vo výške 4,48 Eur,

2) dňa 19.10.2020 v čase približne o 20.05 h z predajne BILLA v Malackách na ulici Na brehu 4 z
predajnej plochy odcudzil 1 fľašu alkoholu značky Tatratea 62 % v hodnote 19,99 Eur, ktorú si ukryl do
svojho oblečenia a prešiel bez zaplatenia cez pokladne predajne, čím poškodenej spoločnosti BILLA
s.r.o., IČO: 31 347 037, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19/A, spôsobil škodu krádežou spolu vo výške
19,99 Eur,

3) v doposiaľ presne nezistenom čase od 20.00 h dňa 29.09.2020 do 5.30 h dňa 30.09.2020 odcudzil

1 kus free stylovej kolobežky nezistenej značky odloženej na chodbe pri vchodových dverách bytu č.
XX v L. na ulici U. L. XX, čím poškodenej P. U., trvale bytom L., U. L. XX, spôsobil škodu krádežou vo
výške minimálne 65,- Eur,

čím spôsobil škodu krádežou minimálne vo výške 89,47 Eur,

pričom tieto skutky spáchal napriek tomu, že v čase približne o 10.30 h dňa 01.07.2020 v Malackách na

Kláštornom námestí spáchal priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zbierky
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočívajúci v krádeži kolobežky, za ktorý bol Mestskou
políciou Malacky dňa 01.07.2020 postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 10,-
Eur, č. b. AB 281470, právoplatnou dňa 01.07.2020,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,čím spáchal

zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138
písm. j) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
3 Trestného zákona, s použitím § 53 ods. 1 Trestného zákona a § 116a ods. 1 Trestného zákona, trest
domáceho väzenia vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný:

- po dobu výkonu trestu domáceho väzenia zdržiavať sa vo svojom obydlí, vrátane k nemu prináležiacich
vonkajších priestorov na adrese ul. T. č. XXXX/X, XXX XX L., s výnimkou nevyhnutne potrebného času
na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti počas pracovných dní v čase od 05:30
hod. do 19:00 hod.,
- viesť riadny život,

- podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami - zariadením na kontrolu prítomnosti podľa § 5 zákona
č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a zariadením na
určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 zákona č. 78/2015 Z. z.

Podľa § 53 ods. 5 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť

svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý
spravuje technickú kontrolu nad obžalovaným, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný
čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala Okresnému súdu Malacky dňa 26. júla 2021

obžalobu z 26. júla 2021, sp. zn. 2Pv/294/20/1106-18 na ml. A. Q., pre pokračovací zločin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. A. Q. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k týmto skutkom zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktorý sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j)

Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to oboznámením správy o povesti z ÚPSVaR Malacky č. l.

116, záverečnej správy o výsledku IPŠ vrátene príloh č. l. 152 - 166, aktualizovaného odpisu registra
trestov a evidencie správnych deliktov a priestupkov zo 14. septembra 2022.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu

spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,

zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu obžalovanému ml. A. Q. súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol

obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v
danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 3 Trestného zákona) v rozpätí
3 roky až 10 rokov.

Vzhľadom na to, že voči obžalovanému ml. A. Q. sa trestné stíhanie viedlo ako proti mladistvému (§ 94

ods. 1 Trestného zákona), pri ukladaní trestu odňatia slobody by súd aplikoval § 117 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých
znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica
zníženej trestnej sadzby 2 roky. To znamená, že v konečnom dôsledku by trestná sadzba za zločin
krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona bola vyjadrená rozpätím 1 a 1 roka až na 5 rokov.

U obžalovaného ml. A. Q. súd pri ukladaní trestu zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho
výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o)
Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom
u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti spočívajúce vo vedení riadneho života pred spáchaním

trestného činu [§ 36 písm. j) Trestného zákona] a v priznaní sa obžalovaného k spáchaniu skutku a jeho
úprimné oľutovanie [§ 36 písm. l) Trestného zákona], pričom priťažujúcu okolnosti súd nezistil žiadnu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a

preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona).

Pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, súd vychádzal
predovšetkým z § 97 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým

vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych
činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených
sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Ďalej platí, že
pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosťmladistvého,jehovek,rozumovúamravnúvyspelosť,zdravotnýstav,najehoosobné,rodinnéasociálne
pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Uvedené znamená, že pri účele trestu u mladistvého páchateľa vystupuje do popredia najmä jeho
výchovná funkcia, pričom trest má pôsobiť aj na predchádzanie trestnej činnosti a primerane sa ním
aj chráni spoločnosť (generálna prevencia). Jeho uložením sa sleduje aj individuálna prevencia, a to
začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Vychádza sa teda z princípu, že všetky

opatrenia, postupy a prostriedky zákona treba využívať na obnovenie narušených sociálnych vzťahov,
na integráciu mladistvého do širšieho sociálneho prostredia a na prevenciu zločinnosti. Ťažisko účelu
sankcií a výchovných opatrení musí byť preto zamerané do budúcnosti mladistvého.

V nadväznosti na uvedené preto súd pri zvažovaní druhu trestu vzal do úvahy závery vyplynuvšie
zo záverečnej správy o výsledku Inštitútu predbežného šetrenia vrátene príloh, z ktorých vyplynula

uskutočniteľnosť a vykonateľnosť trestu domáceho väzenia, konkrétne príslušná probačná a mediačná
úradníčka Okresného súdu Bratislava I konštatovala, že dotknuté plnoleté osoby žijúce v spoločnej
domácnosti s kontrolovanou osobou boli poučené a o možnosti uloženia a výkonu kontroly rozhodnutia
technickými prostriedkami vzťahujúcimi sa na kontrolu prítomnosti, poučeniu porozumeli, podpísali ich
a bol udelený súhlas plnoletých osôb - spolubývajúcich s kontrolou technickými prostriedkami; boli

preverenémateriálno-technicképodmienkypoužitiatechnickýchprostriedkovvdomácnosti,podmienky
pre výkon kontroly technickými prostriedkami prostredníctvom zariadenia na kontrolu prítomnosti v
obydlí určenom k uloženiu trestu domáceho väzenia sú splnené; výkon probačného dohľadu sa bude
vykonávať na Okresnom súde Bratislava I v zmysle opatrenia Krajského súdu v Bratislave 1Spr.
V/272/2019. Zo správy o povesti z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. vyplynulo, že rodičia

obžalovaného prestali zabezpečovať riadnu starostlivosť o svojho syna (otec neskôr zomrel), preto bol
súdnym rozhodnutím zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom; obžalovaný ukončil
povinnú školskú dochádzku a momentálne v štúdiu nepokračuje, stará matka by chcela, aby jej vnuk
začal študovať na SOU, aby mal ukončené vzdelanie s výučným listom, ale A. nemá záujem o štúdium, v
súčasnejdobestarámatkazaregistrovalavýchovnéproblémyaproblémysosprávanímuobžalovaného,

má problémy s drobnými krádežami, stará matka nevie uviesť, čo ho vedie k uvedenému konaniu a
krádežiam, ani sám obžalovaný nevedel riadne vysvetliť svoje počínanie spojené s krádežami.

Súčasne súd zohľadnil osobu obžalovaného a všetky okolnosti prípadu - najmä postoj obžalovaného k
spáchanej trestnej činnosti, v rámci ktorého kľúčovým v danom prípade bolo, že na hlavnom pojednávaní

obžalovaný učinil vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a spáchanie skutku
oľutoval, ďalej to, že pred spáchaním skutkov viedol riadny život, a v neposlednom rade nie až tak
závažný následok - škodu (na náhradu ktorej obžalovaný ani nemusel byť v konečnom dôsledku
zaviazaný).

Súd preto dospel k záveru, že obžalovanému nebolo nutné ukladať najprísnejší druh trestu, ktorý
upravuje Trestný zákon, a to trest odňatia slobody (hoci s podmienečným odkladom jeho výkonu),
ale postačuje uloženie miernejšieho druhu trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, a to trestu
domáceho väzenia, keďže sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 53 ods. 1 Trestného zákona
(vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa postačuje uloženie tohto trestu,

páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri
výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť, a sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými
prostriedkami), teda na naplnenie účelu trestu postačí aj uloženie alternatívneho trestu domáceho
väzenia vo výmere 5 mesiacov (teda v sadzbe uvedenej v § 116a ods. 1 Trestného zákona, teda
v osobitnom ustanovení o stíhaní mladistvých), so zdôraznením povinnosti po dobu výkonu trestu

domáceho väzenia zdržiavať sa vo svojom obydlí, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov,
s výnimkou nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti
počas pracovných dní v čase od 05:30 hod. do 19:00 hod., viesť riadny život, a podrobiť sa kontrole
technickými prostriedkami.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.