Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119014579
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3119014579.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2022
prejednal odvolanie prokurátorky v trestnej veci obžalovaného

M. R.,

nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom C., J. XXX/XX,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Tk/1/2019 zo dňa 11. mája 2022, a takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Tk/1/2019 zo dňa 11.05.2022 bol obžalovaný M. R. podľa
§ 285 písmeno b) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín
sp. zn. 1Kv 32/19/3300 zo dňa 24.05.2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i). ods. 4

Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 12.05.2018 okolo 13:00 hod.
v okrese Prievidza, v obci Cavoj v chatovej oblasti Biela Voda, vo svojom rozostavanom dome bez
popisného čísla, zapísanom na LV č. XXXX, chytil poškodenú W. Y. za zadok, následne ju začal chytať
po celom tele, pritlačil ju k stene, kde ju začal obchytávať, pričom táto sa snažila brániť, čo jej ale
nedarilo, pretože obvinený mal veľkú silu, kričala, aby ju nechal, počas toho ju obvinený zatlačil do
malej miestnosti, v ktorej bola vyvýšená plocha, na ktorú ju posadil a snažil sa ju vyzliecť, poškodená

sa opakovane pokúšala páchateľa od seba odtlačiť, kopala do neho, kričala, aby ju nechal, snažila
sa brániť, čo sa jej ale nedarilo, nakoľko obvinený bol silnejší, následne ju obvinený začal vyzliekať,
chytil jej obe ruky, pritlačil jej ich na hrudník tak, aby sa nemohla posadiť a brániť, stiahol jej legíny a
nohavičkyavsunulsvojpenisdojejvagíny,poškodenákričala,načojejobvinenýuviedol,abynekričalaa
nakoľko vedela, že sa mu už neubráni, prestala sa brániť, následne obvinený vykonal proti jej vôli súlož,
pričom bol pri súloži vyrušený zvukom prichádzajúceho motorového vozidla, na čo obvinený ukončil

súlož bez výronu semena a išiel za prichádzajúcimi robotníkmi, pričom konaním obvineného došlo u
poškodenej W. Y. k prechodnej zmene psychického stavu s prejavmi akútnej posttraumatickej stresovej
poruchytrvajúcejpribližnešesťmesiacov,počascelejtejtodobybolapoškodenáobmedzenávobvyklom
spôsobe života, došlo u nej k rozvinutiu nespavosti, stavom plačlivosti, nesústredenia sa, desivých
snov, znovuvyplavovania si negatívneho zážitku, k poškodeniu jej sexuálneho života a nedostatočnej
výkonnosti v práci a tiež poškodenej boli spôsobené zranenia, a to krvná podliatina pravého predlaktia,

obochkolienaľavéhostehnavzaduaodreninyľavéhopredkolenia,pretožeskutokniejetrestnýmčinom.Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho včas podaným odvolaním napadla prokurátorka.
Z písomného odôvodnenia vyplýva, že sa nestotožnila s tým, ako súd prvého stupňa vyhodnotil
vykonané dôkazy. Podľa jej názoru odôvodnenie napadnutého rozsudku spočíva len v spochybňovaní

výpovede poškodenej, pričom s hodnovernosťou výpovede obžalovaného, jej doplneniami a zmenami
sa prvostupňový súd vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal a ani nevysporiadal. Prokurátorka tiež
poukázala na rozpory vo výpovedi obžalovaného ohľadom prítomnosti osôb v deň skutku na zrube
a na rozpory súvisiace s konkrétnymi okolnosťami týkajúcimi sa práce poškodenej na zrube v daný
deň. Uviedla, že výpovede svedkov I. Q., C. Q. a C. Y. nekorešpondovali s ďalšími dôkazmi, preto ich

vyhodnotila ako účelové, v snahe pomôcť obžalovanému, keďže ide o osoby, ktoré sa s obžalovaným
dobre a dlhú dobu poznajú. Naopak poškodená jednoznačne vypovedala, že pohlavný styk nebol
dobrovoľný, ale zo strany obžalovaného násilný, vynútený a proti jej vôli. Nesúhlas so stykom viackrát
pred obžalovaným vyjadrila, bránila sa aktívne fyzicky, aj verbálne krikom. Poškodená jednoznačne
vypovedala, že pohlavný styk bol vykonaný bez jej súhlasu a bol prerušený z dôvodu, že na zrub prišli
nejakí muži. Uviedla, že týchto nepoznala, ale išlo o dvoch mužov vo veku približne ako obžalovaný, čo

bymohlibyťsvedokC.Y.sbratom.Prokurátorkaďalejpoukázalanafotodokumentáciu,zktorejvyplývajú
zranenia poškodenej, na lekársku správu, na výpovede rodičov poškodenej, na výpovede svedkov C.
Y., Y. a V. Y., D. I., D. D., na znalecký posudok znalca PhDr. H. z odboru psychológia a znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria I.. I.. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, vykonanému
dokazovaniu a vyhodnoteniu zadovážených dôkazov je prokurátorka názoru, že skutok znásilnenia sa

stal tak, ako to popísala poškodená W. Y., teda proti jej vôli. S pohlavným stykom poškodená absolútne
nesúhlasila a voči použitému násiliu sa aktívne bránila. Toto znásilnenie veľmi ťažko zasiahlo jej život a
psychické zdravie, v podobe jej poníženia a vzniku posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá je v zmysle
platnej judikatúry považovaná za vážnu poruchu zdravia, trvajúcu dlhší čas. V závere preto prokurátorka
navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova

prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Pokiaľ ide o rozpory v
jeho výpovediach, na ktoré poukázala prokurátorka, obžalovaný uviedol, že na hlavnom pojednávaní bol
priestornaodstránenieakýchkoľvekrozporovatietopodľajehonázoruajboliodstránenéanezrovnalosti

vysvetlené. Podstatné je však to, že v každej svojej výpovedi odmietal, že by poškodenú znásilnil.
Obžalovaný poprel, že by svedkovia I. Q. a jeho syn vypovedali účelovo v snahe pomôcť mu, pretože
nie sú ani kamaráti ani príbuzní a na zrube pracovali len ako remeselníci, pričom za ich prácu im riadne
zaplatil. Dokonca aj výpoveď C. Y., ktorú prokurátorka žiadnym spôsobom nespochybňuje, potvrdzuje
prítomnosť I. Q. a jeho syna na mieste v danom čase. Obžalovaný opätovne zdôraznil, že k žiadnemu

násiliu z jeho strany voči poškodenej nedošlo, nebolo ani žiadnym dôkazom preukázané, hoci násilie
popisované poškodenou by nepochybne zanechalo stopy na jej tele, jej ošatení aj na ňom samom.
Polícia opomenula vykonať prehliadku jeho tela alebo ošatenia, z ktorej by bolo zrejmé, že žiadne stopy
poúdajnejobranepoškodenejneexistujú.Obžalovanýnaďalejtrvánatom,žekukončeniudobrovoľného
pohlavného styku došlo z dôvodu, že poškodená sa sťažovala na bolesť a nie z dôvodu, že k zrubu

malo prísť auto. Uvedené korešponduje s výpoveďou svedka C. Y.. Naopak výpovede poškodenej
nekorešpondujú s výpoveďami ostatných svedkov. Podľa obžalovaného poškodená vedome, či už z
vlastného rozhodnutia alebo pod vplyvom vtedajšieho priateľa C. Y. a jeho rodiny klamala o tom, že
ju znásilnil. V skutočnosti sa obžalovanému zdôverovala, mali blízky vzťah, povedala mu, že bola v
minulosti znásilnená a mala psychické problémy. Pokiaľ ide o zabezpečené znalecké posudky, na ktoré

závery poukázala prokurátorka, obžalovaný uviedol, že z výpovede MUDr.
N. W., konajúceho za znaleckú organizáciu Centrum duševného zdravia vyplýva, že po preskúmaní
predložených znaleckých posudkov nezistili také psychopatologické markery, na základe ktorých by
bolo možné konštatovať, že sa u poškodenej rozvinula posttraumatická porucha. V závere obžalovaný
zhrnul, že poškodenú neznásilnil, táto mu nedala pri intímnom styku žiadnym spôsobom najavo, že s

ním nesúhlasí, naopak pri styku spolupracovala. Z uvedeného dôvodu jej nemohol spôsobiť nielen ťažkú
ujmu na zdraví , ale nemohol ani porušiť Trestný zákon, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol o
oslobodení spod obžaloby. Odvolanie prokurátorky navrhol zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry na podanom odvolaní zotrvala. Obžalovaný

navrhol odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky
podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.3 Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným

postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolacím súdom je zrejmé, že okresný súd vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, a tieto správne a v súlade so

zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. poriadku vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku tiež veľmi
podrobne a vecne správne odôvodnil svoje rozhodnutie.

Súd prvého stupňa presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery, a prečo

neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom
vyhodnotení celého vykonaného dokazovania a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.
poriadku. Úvahy a závery okresného súdu sú založené na zásadách logického konania a uvažovania.

Odvolací súd predovšetkým uvádza, že sa stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že v danom

prípade nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaného, ktoré
by napĺňalo v celom rozsahu objektívnu stránku stíhaného obzvlášť závažného zločinu, konkrétne
pokiaľ ide o jej najpodstatnejšiu časť, a to donútenie poškodenej k súloži násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia. Okresný súd správne poukázal na konzistentnosť výpovede obžalovaného od
samého začiatku trestného stíhania v podstatných skutočnostiach, a zároveň na viaceré pochybnosti vo

výpovedi poškodenej v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Samotný obžalovaný pohlavný styk s poškodenou v danom mieste a v inkriminovaný deň nepoprel,
uviedol však, že aj zo strany poškodenej išlo o dobrovoľné konanie a žiadnym spôsobom mu nedala
najavo, že so stykom nesúhlasí. Krajský súd sa s takýmto skutkovým dejom stotožnil, a zároveň dopĺňa,

že pre konštatovanie vynúteného násilného pohlavného styku neboli v danom prípade produkované
dostatočné presvedčivé dôkazy. Sama poškodená v rámci výpovede v prípravnom konaní pripustila,
že obžalovanému sa styk mohol zdať dobrovoľný, keď odpovedala na podstatnú otázku, a to z akého
dôvodu cestovala s obžalovaným po skutku sama autom večer domov. Uvedené evokuje záver, že
poškodená s najväčšou pravdepodobnosťou pohlavný styk s obžalovaným síce nechcela, nedala mu

však dostatočne dôrazne najavo vážne mieneným odporom, že s ním nesúhlasí. S týmto záverom
korešpondujú i tvrdenia obžalovaného, že k prerušeniu styku došlo len na popud poškodenej, keďže sa
sťažovala na bolesť.

Prekonanie odporu ženy k súloži neznamená vždy znásilnenie. Odpor ženy musí byť jednak vážne

mienený, ale zároveň musí byť odprezentovaný tak, aby aj muž pochopil, že ide o odpor. Znásilneniu
poškodenej v danom prípade nenasvedčovali jednak absentujúce stopy na jej tele, či tele obžalovaného,
ale ani jej správanie po skutku.

Krajský súd nezistil ani účelovosť výpovedí svedka I. Q. a jeho pätnásťročného syna C. Q., ktorá mala

vyplývať podľa prokuratúry z ich blízkeho vzťahu s obžalovaným. Žiadne skutočnosti, odôvodňujúce ich
nadštandardný vzťah s obžalovaným, pre ktorý by svedkovia (vrátane maloletej osoby) riskovali trestné
stíhanie tým, že by krivo vypovedali v konaní pred súdom, zistené neboli. Odvolací súd rovnako ako
súd prvého stupňa, nemal o vierohodnosti výpovede týchto svedkov žiadne pochybnosti. Práve naopak,
obsahovo sa ich výpovede v podstatným skutočnostiach zhodovali s výpoveďami svedkov I. R., N. R.,

s výpoveďou svedka C. Y., a napokon i s obsahom výpovede obžalovaného.

Okresný súd preto správne a logicky vysvetlil svoje pochybnosti o tom, že poškodená kričala, kopala
obžalovaného, po súloži niekoľko dní krvácala, a že mala zranenia na rukách a nohách. Uvedenému
nezodpovedajú výpovede vyššie uvedených svedkov, ani lekárske správy. Tieto skutočnosti poškodená

neuvádzala ani svojmu lekárovi. Krajský súd sa k jednotlivým vyhodnoteniam týchto skutkových
okolností súdom prvého stupňa prikláňa, a v celom rozsahu na ne odkazuje.Okresný súd sa dôsledne vysporiadal s nenaplnením znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty
predmetného žalovaného trestného činu, keď konštatoval, že ani z podaných znaleckých posudkov a
výpovedí znalcov nie je možné konštatovať spôsobenie ťažkej ujmy poškodenej ako príčinný následok

konania obžalovaného. V tejto súvislosti boli zistené podstatné faktory vyplývajúce zo znaleckého
posudku znalkyne z odvetvia psychiatrie. Znalkyňa k traumatizujúcemu zážitku z inkriminovaného
dňa poukázala na to, že poškodená mala podľa vlastného vyjadrenia už v minulosti negatívny zážitok
neočakávaného pokusu o pohlavný styk, ktorý nakoniec akceptovala ako negatívnu osobnú skúsenosť.
Následne konštatovala, že u poškodenej došlo vplyvom incidentu s obžalovaným k prechodnej zmene

psychického stavu s prejavmi akútnej posttraumatickej stresovej poruchy.

Znalec z odvetvia psychológie uviedol, že poškodená v čase vyšetrenia síce vykazovala príznačné
znaky pre diagnostiku posttraumatickej stresovej poruchy, avšak tieto znaky neboli jednoznačným
potvrdením tohto ochorenia. Vzhľadom k tomu, že poškodená nevyhľadala odbornú pomoc, bez
ktorej pomoci by túto diagnózu nezvládla, čo bol pre znalca hlavný indikátor, sa u nej s najväčšou

pravdepodobnosťou predmetné ochorenie nerozvinulo. V súlade s týmto záverom korešponduje aj
výpoveď znalca psychiatra, konajúceho za znaleckú organizáciu Centrum duševného zdravia, z ktorej
vyplýva,žepopreskúmanípredloženýchznaleckýchposudkovnezistilitaképsychopatologickémarkery,
na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sa u poškodenej rozvinula posttraumatická porucha.

Súd prvého stupňa následne správne poukázal aj na atypické správanie poškodenej ihneď, ale aj v
krátkom časovom období po skutku, keď sa s obžalovaným a jeho rodičmi naobedovala a následne ním
nechala odviesť aj domov. Neskôr sa podľa záberov na fotografiách evidentne veselá pohybovala na
verejnosti v mužskej spoločnosti, hoci v tom čase mala psychicky trpieť následkom traumatizujúceho
zážitku zo znásilnenia.

V neposlednom rade je nevyhnutné poukázať aj na bezúhonnú minulosť obžalovaného a na žiadne
indície, ktoré by mohli súdy viesť k presvedčeniu o násilnej povahe obžalovaného.

Pokiaľ ide o svedkov, ktorí majú okrem poškodenej podľa prokuratúry usvedčovať obžalovaného zo

spáchania predmetného trestného činu, a to výpovede C. Y., Y. Y. a V. Y. je potrebné uviesť, že tieto
osoby sa o údajnom znásilnení poškodenej dozvedeli sprostredkovanie. C. Y. bol v tom čase druhom
poškodenej a jemu sa ako prvému zdôverila. Následne o veci informoval svoju matku a sestru. Uvedené
výpovede v súvislosti so zreteľnými pochybnosťami vo výpovedi poškodenej tak nie sú spôsobilé
podporne usvedčovať obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku.

Výpoveď poškodenej nebola potvrdená žiadnym ďalším vo veci vykonaným priamym dôkazom. Pokiaľ
má byť obžalovaný uznaný vinným na základe jediného usvedčujúceho dôkazu, tento dôkaz nesmie
vzbudzovať žiadne pochybnosti, a musí byť predovšetkým logický, presvedčivý a jednoznačný.

Skutkový dej nemôže byť ustálený a zisťovaný z výpovedí nepriamych svedkov. Nepriamy svedkovia
nemôžu nahrádzať nedostatok priamych dôkazov v trestnom konaní. Najmä ak ide o svedkov, ktorí
vlastnými očami a pozorovacími schopnosťami nič nevideli, a vypovedajú len o tom, čo im o čine
povedala poškodená. Pokiaľ preto nie sú o okolnostiach skutku aj ďalšie výpovede svedkov, resp. iné
hodnoverné dôkazy, na uznanie viny obžalovaného svedecké výpovede takýchto nepriamych svedkov

jednoznačne nestačia, a jedná sa v takom prípade o dôkaznú núdzu. Výpovede nepriamych svedkov je
možné použiť v konaní v rámci dokazovania napr. na preverenie hodnovernosti tvrdení iných - priamych
svedkov skutku, a v rámci voľného hodnotenia dôkazov potom takéto výpovede jednoznačne prispievajú
k tomu, aby súd pri rozhodovaní dôkazy objektívne zhodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich kontexte. Tak
tomu ale v uvedenom prípade vzhľadom na pochybnosti vo výpovedi poškodenej nebolo.

Použitie zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ prichádza do úvahy práve vtedy,
keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti trvajú, a tak je tomu aj v
posudzovanom prípade aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov
na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení

obžalovaného spod obžaloby zodpovedá zistenému skutkovému stavu vo veci a zákonu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky podané v
neprospech obžalovaného za dôvodné, preto jej odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.