Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/74/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120209135
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7120209135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Čárskeho 10, IČO: 36 191 400, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman,
spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovanému: O. H., D..
XX.XX.XXXX, N. S. G., G. XXX/X, o zaplatenie 119,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11. júna 2021 č.k. 23Csp/157/2020-89, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 119,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19,92 Eur od 16.6.2018
do zaplatenia, zo sumy 19,92 Eur od 16.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 19,92 Eur od 16.8.2018 do
zaplatenia, zo sumy 19,92 Eur od 18.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 19,92 Eur od 17.10.2018 do
zaplatenia a zo sumy 19,92 Eur od 17.11.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (I.) a vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% (II.).

2. Rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia požadovanej sumy a
úrokov z omeškania titulom uzatvorenej zmluvy č. 16/0334/0004 (79451) zo dňa 9.12.2016, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby internet, verejnú telefónnu službu a zriadiť
službu TANGO DIGITÁLNA TELEVÍZIA s miestom poskytovania G. X S. G. s tým, že žalovaný napriek
vystaveným faktúram za mesiace jún až november 2018 spolu žalovanej čiastke 119,52 Eur vyúčtovanú
cenu služieb nezaplatil. Súd poukázal tiež na nesúhlasné stanovisko žalovaného, ktorý namietal, že

počas trvania zmluvného vzťahu mu nefungoval Set-Top Box, ktorý mu bol niekoľkokrát vymenený opäť
za používaný, avšak ani posledný z vymenených Set-Top Boxov po štyroch dňoch nebol funkčný, preto
navštívil predajňu žalobcu, ktorej oznámil, že pokiaľ sa problém s poskytovaním služieb nevyrieši, od
zmluvy odstupuje a na miesto nápravy mu žalobca poslal upozornenie, že z dôvodu neuhradenia faktúr
za jeden mesiac mu služby prerušuje.

3. Po odcitovaní § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 43 ods. 1 písm.

a) tohto zákona a § 663 OZ konštatoval, že mal za preukázané, že sporové strany
dňa 9.12.2016 uzavreli v písomnej forme zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie
pripojenia k sieti internet, zriadenie a poskytovanie verejnej telefónnej služby a zriadenie služby televízia
cez internet na dobu neurčitú, ktorá svojou povahou je zmluvou o pripojení v zmysle zákona č. 351/2011Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovanému povinnosť platiť cenu za poskytnuté služby vyplýva
z § 43 ods. 12 tohto zákona, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi
mesačný paušál za poskytnuté služby v lehote splatnosti určenej vystavenými faktúrami. Súd mal

nesporne za preukázané, že žalobca faktúrami vyúčtoval cenu služieb poskytnutých žalovanému v
období od mája 2018 do októbra 2018, spolu vo výške 119,52 Eur. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného
o tom, že odstúpil od zmluvy mal za to, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané účinné
odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, keďže tento súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že
odstúpenieodzmluvyžalobcovidoručilvpísomnejforme.Žalobcavzhľadomnaskutočnosti,žežalovaný

písomne nereklamoval žiadnu služby a nevyužil ani právo ukončiť zmluvný vzťah a keďže žalovaný
neuhrádzal splatné faktúry od 05/2018, ukončil zmluvný vzťah k 31.10.2018. Vo vzťahu k platbám za
koncové zariadenia mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že zaplatil za
všetky 3 koncové zariadenia, pretože z preberacích protokolov jednoznačne vyplýva, že dňa 9.12.2016,
24.4.2018 a 25.4.2018 mu boli žalobcom zapožičané 3 koncové zariadenia, ktorých predajná cena bola
za 1 ks v sume 99 Eur, avšak za odplatu 0 Eur. Pokiaľ žalovaný zaplatil 99 Eur, išlo o úhradu aktivačného

poplatku v zmysle ust. V čl. 1 zmluvy, ktorý zaplatil v hotovosti pri podpise zmluvy, Súčasne z preberacích
protokolov mal súd za preukázané, keďže žalovaný prebratie potvrdil vlastnoručným podpisom, že boli v
bezchybnom stave. Na základe uvedeného súd v žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 119,52 Eur titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby v období od mája 2018
do októbra 2018. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ a § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. ho zaviazal tiež

k požadovanému príslušenstvu v podobe uplatnených úrokov z omeškania.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca mal v konaní
plný úspech, a preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v odvolacej lehote odvolanie v celom jeho rozsahu z
dôvodov, že súd odignoroval všetky jeho námietky, resp. na nich neprihliadol, čím nevykonal žiadne
dokazovaniepotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,ataknezistilskutkovýstavveci,nazáklade
čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že súd ako užívateľ
služieb žalobcu je predpojatý ku žalobcovi, preto vo veci rozhodol neobjektívne a nespravodlivo. Tvrdil,

že súd odignoroval jeho prvoradú námietku voči žalobe, a to, že žalobca žalobu podal z osobnej pomsty
vočijehoosobe,účelovopoviacakodvochrokoch,keďžalobuvykonštruovalzosobnejpomstyvočijeho
osobe za to, že ako domovník predmetného bytového domu odhalil a zároveň aj verejne poukázal na
závažnú trestnú činnosť žalobcu. Ďalej súd odignoroval jeho ďalšiu námietku voči žalobe, a to, že podľa
Občianskehozákonníkazmluvysauzatvárajúzaúčelomichobojstrannéhoplneniaaniejednostranného

plnenia, pričom ich neplnením zanikajú. Súd neprihliadol na fakt, a to, že dňa 9.12.2016 uzatvoril
so žalobcom predmetnú zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať mu v mieste jeho trvalého
bydliska 24 hodín denne pripojenie k jeho službám, a to vo vysokej kvalite, avšak žalobca od prvého
dňa uzatvorenia zmluvy nedodržaním svojich zmluvných povinností hrubo porušil zmluvné podmienky
zmluvy, a to prostredníctvom vadného plnenia, t.j. stovkami porúch na jeho zariadeniach, ktoré po

stovkách urgencií nemal záujem riešiť a odstrániť, čím účelovo nechal plynúť tento nezákonný stav. Súd
nijako neprihliadol ani na ďalší rozhodujúci fakt a to, že žalobca dával do obehu staré repasované set
top boxy, dookola opravované po poruchách s nulovou životnosťou, ktorými nedokázal zabezpečiť svoje
zmluvné povinnosti. Na základe toho bolo preukázané, že predmetná zmluva medzi žalobcom a jeho
osobou bola kvôli žalobcovi neplatná. Za týchto okolností uňho neexistoval žiaden dôvod a ani povinnosť

platiť žalobcovi za niečo, čo mu neposkytoval, a preto v máji 2018 so žalobcom ústnou formou zrušil
zmluvu. Na preukázanie týchto skutočností súdu predložil návrh na vypočutie svedkov - obyvateľov
bytového domu, ktorých žalobca pri uzatvorení zmluvy tak, ako jeho, zaviedol do omylu, resp. oklamal,
čo však súd úplne odignoroval. Okrem toho súd odignoroval aj skutočnosti uvádzané na internetových
stránkach, ktorými bolo preukázané v stovkách prípadoch nedodržanie zmluvných podmienok žalobcom

kvôli extrémnym poruchovostiam jeho zariadení. Súd tiež odignoroval jeho námietku a to, že žalobca
po nezaplatení jeho poplatku za jeho poruchové služby za mesiac máj 2018 ho dňa 1.6.2018 úplne
odpojil od služieb. To znamená, že viac mu služby neposkytoval, čím preukázateľne zrušil zmluvu a
preto položil otázku, za čo si žalobca nárokuje platby po tomto období, t.j. za mesiace jún, júl, august,
september, október a november 2018. V tejto súvislosti zdôraznil, že od júna 2018 sa stal zákazníkom

inej spoločnosti, ktorá mu už viac ako tri roky poskytuje služby bez jedinej poruchy. Súd odignoroval
aj ďalšiu jeho námietku a to, že žalobca svojimi špekulatívnymi klamstvami a podvodmi kvôli jeho
osobnejpomstehodonútilzaplatiťnamiestojednéhoaktivačnéhopoplatkuzajehonefunkčnéporuchové
zariadenie vo výške 99 Eur, aktivačný poplatok trikrát, a to vo výške 297 Eur, čím ho tak okradol o sumuvo výške 198 Eur. Týmto konaním, resp. touto žalobou žalobca pokračuje iba v ďalšom bezcharakternom
okrádaní jeho osoby. Súd závažne pochybil, keď tieto všetky jeho námietky voči osobe odignoroval a
rozhodnutie postavil len na podkladoch neplatnej zmluvy, resp. na tom, že neplatná zmluva nebola dňa

1.6.2018 z jeho strany zrušená písomnou formou. Zdôraznil, že zrušenie neplatnej zmluvy z jeho strany
písomnou formou bolo absolútne bezpredmetné; nebolo potrebné zrušiť niečo, čo bolo neplatné. Na
základe týchto rozhodujúcich námietok bolo jednoznačne preukázané, že žaloba bola preukázateľne
žalobcom vykonštruovaná z pomsty voči jeho osobe, je v priamom rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a zásadami dobrých mravov a navyše nesie znaky trestného činu bezdôvodného

obohatenia, resp. nadobudnutia neoprávneného majetkového prospechu. Na základe toho navrhol
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny,
súd úplne a správne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie presvedčivo, jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Preto navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. S námietkami a tvrdeniami odvolateľa v plnom rozsahu nesúhlasil a mal
za to, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že v
súvislosti s predmetnou zmluvou zo dňa 9.12.2016 žalobca zriadil a poskytoval žalovanému službu
internet a službu Tango digitálna televízia, pričom žalovaný sa podľa čl. V bod 1. zmluvy zaviazal
platiť žalobcovi za službu internet pravidelný mesačný poplatok splatný podľa daňového dokladu podľa

aktuálneho cenníka, za službu Tango digitálna televízia zaplatiť žalobcovi ako poskytovateľovi služby
aktivačný poplatok 99 Eur splatný pri podpise zmluvy, za zapožičanie prvého set top boxu bol dohodnutý
poplatok 0 Eur a ďalšie poplatky boli dohodnuté vo výške určenej v tarife Tango digitálna televízia.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca od prvého dňa od uzavretia zmluvy hrubo porušil zmluvné podmienky
keď mal za to, že neposkytoval služby riadne, bol povinný svoje tvrdenia o „stovke porúch“ preukázať.

Žalovaný svoje tvrdenia, že žalobca mu služby neposkytoval v súlade so zmluvou žiadnym spôsobom
nepreukázal, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 26., keď uviedol, že žalovaný nepodal v
zmysle reklamačného poriadku žiadnu písomnú sťažnosť, ani žiadnu službu poskytovanú žalobcom
žalovanému písomne nereklamoval. Okrem toho jeho tvrdenie, že plnenie žalobcu bolo vadné je v
príkrom rozpore s preberacím protokolom k zmluve, v ktorom žalovaný vlastným podpisom potvrdil, že

pripojenia a inštalácia boli zákazníkom odskúšané a zákazník potvrdzuje, že sú bez chýb a spĺňajú jeho
požiadavky, pokiaľ ide o služby podľa tejto zmluvy, a že všetky služby sú plne funkčné. Z preberacieho
protokolu vyplýva, že zariadenie set top boxu bolo žalovanému zapožičané od 9.12.2016 za odplatu
0 Eur. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca dával do obehu staré repasované set top boxy - dookola
opravované po poruchách s nulovou životnosťou, je jeho tvrdenie nepravdivé a ničím nepodložené.

K tvrdenej nulovej životnosti zariadení žalobcu uviedol, že pri bezplatnej výmene prvého set top
boxu bola bezplatná výmena zariadenia uskutočnená po vyše 16-ich mesiacoch a všetky žalobcom
zapožičané zariadenia boli žalovanému zapožičané bezodplatne v súlade s čl. VII. bod 2 zmluvy.
Tvrdenie žalovaného, že zaplatil žalobcovi aktivačný poplatok nie raz vo výške 99 Eur, ale celkovo
trikrát po 99 Eur, čím ho žalobca mal okradnúť o sumu 198 Eur, je nepravdivé. Pravdou je, že žalovaný

zaplatil žalobcovi aktivačný poplatok iba raz v sume 99 Eur, a to dňa 9.12.2016 pri podpise zmluvy, čo
je však v súlade s čl. V. bod 1 zmluvy. Pokiaľ žalovaný naďalej trval na tom, že neprávom zaplatil ešte
dvakrát po 99 Eur, bol povinný svoje tvrdenie relevantným dôkazom preukázať, čo však nesplnil. To
konštatoval aj súd prvej inštancie, keď uviedol, že žalovaný doklad o úhrade ďalších dvoch aktivačných
poplatkoch v sume 198 Eur súdu predložiť nevie. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s tvrdenou poruchovosťou

set top boxov žiadal vykonať dokazovanie, a to vypočutím svedkov - obyvateľov bytového domu, žalobca
sa plne stotožňuje so záverom súdu, podľa ktorého preukázanie prípadnej poruchovosti koncových
zariadení žalobcov u susedov žalovaného v bytovom dome s predmetom tohto konania nesúvisí, bolo
by nadbytočné a nehospodárne, a preto ho súd zamietol vykonať. Zmluva uzatvorená medzi stranami
sporu dňa 9.12.2016 bola platná, na základe nej bol žalovaný povinný platiť žalobcovi za službu internet

mesačný paušál v lehote splatnosti určenej vystavenými faktúrami, žalobca vyúčtoval žalovanému za
túto službu platby v období od mája 2018 do októbra 2018 faktúrami spolu vo výške 119,52 Eur, čo mal
súd tiež preukázané z vykonaného dokazovania. Tvrdenie žalovaného o tom, že zmluva bola neplatná,
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a takisto nepreukázal, že by žalobca zmluvu zrušil a ani to, že
v máji 2018 žalovaný od zmluvy ústne odstúpil. Pokiaľ zmluva bola dojednaná písomne v zmysle § 40

ods. 2 OZ, bolo možné ju meniť alebo rušiť iba písomne. Žalovaný napriek tvrdeniam o nespokojnosti so
službami žalobcu žiadnu písomnú reklamáciu nepodal a zmluvu ani neukončil výpoveďou a od zmluvy
ani písomne neodstúpil. K tvrdeniu o tom, že žalobca odpojil žalovaného od 1.6.2018 uviedol, že
žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal. K jeho invektívam a tvrdeniu o účelovom podaní žaloby zosobnej pomsty po viac ako dvoch rokoch uviedol, že tieto tvrdenia sú nepravdivé a hrubo zavádzajúce,
navyše nesúvisiace s predmetom konania.

7. Žalovaný vo svojom nasledujúcom podaní k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vyjadrenie žalobcu je
zhlukom arogantných a špinavých klamstiev a podvodov slúžiacich na presadenie osobnej pomsty
žalobcu voči jeho osobe a na presadenie bezcharakterného okradnutia jeho osoby, čo je v priamom
rozpore so zákonmi demokratického právneho štátu, ale aj v rozpore so zdravým ľudským rozumom.
Naďalej preto zotrval na tom, aby odvolací súd absurdný napadnutý rozsudok zrušil.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

9. Súd vo veci náležite zistil skutkový stav, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolacie
námietkyžalobcuneumožňujúprijaťinýzáver.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudku
a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Pokiaľ odvolateľ vyjadril podozrenie, že prvostupňový súd s jeho rodinou je užívateľom služieb

žalobcu, na základe čoho možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti ku žalobcovi, uvedené možno
podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Odvolací súd posudzoval opodstatnenosť
tohto žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 49 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k

stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti.

11. Účelom ustanovenia § 49 ods. 1 CSP je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému
prístupu k stranám alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z

hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1/ k sporu, v rámci ktorého
by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia v spore (o
vzťah tejto povahy ide napr. vtedy, keď sudca je stranou sporu, keď má osobný záujem na určitom
výsledku sporu, ale tiež vtedy, keď sudca verejne, napr. prostredníctvom médií alebo iným spôsobom
vyjadril právny názor na spor, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť, alebo keď získal

informácie o spore inak, než dokazovaním na pojednávaní a vnímaním všetkého, čo vyšlo počas
procesu najavo, teda získal o spore poznatky neprocesným spôsobom, napr. bol s vecou oboznámený
niektorou zo strán sporu ešte pred začatím civilného procesu, alebo bol svedkom skutočnosti, ktorá
sa vo veci stala predmetom dokazovania), 2/ k stranám sporu, ktorý by bol založený na príbuzenskom
alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim (o takýto vzťah ide v prípade

vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného
vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu), 3/ k zástupcom strán sporu, ktorý by bol založený na
pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/. Rozhodujúce pritom nie je subjektívne
stanovisko sporovej strany (žalovaného), ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré
môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

12. V danom spore existencia niektorej z okolností relevantných z vyššie uvedených hľadísk nebola
zistená. Pokiaľ žalovaný za dôvod zaujatosti súdu označil podozrenie, že prvostupňový súd s jeho
rodinou je užívateľom služieb žalobcu, ide iba o odvolateľom vyslovenú hypotézu, ktorá navyše
nezakladá vzťah sudcu k prejednávanej veci, k stranám sporu alebo k zástupcovi žalobcu (príbuzenský

alebo osobný vzťah).

13. Ako neopodstatnenú odvolací súd vyhodnotil tú odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ vytýkal súdu,
že:- odignoroval jeho návrh na vypočutie svedkov -obyvateľov bytového domu na Kustrovej ul. v Košiciach,
ktorý návrh podal na preukázanie skutočností vyšpecifikovaných v bode 2/ odvolania, podľa ktorých
žalobca od prvého dňa uzavretia predmetnej zmluvy nedodržaním zmluvných povinností hrubo porušil

zmluvné podmienky zmluvy a to prostredníctvom vadného plnenia, t.j. stovkami porúch na jeho
zariadeniach a podľa ktorých žalobca dával do obehu staré repasované Settoboxy -dookola opravované
po poruchách s nulovou životnosťou, čím žalobca pri uzatváraní zmluvy tak jeho osobu, ako aj svedkov
-obyvateľov označeného bytového domu zaviedol do omylu, resp. ich oklamal,
- odignoroval skutočnosti uvádzané na inrternetových stránkach, ktorými bolo preukázané v stovkách

prípadov nedodržanie zmluvných podmienok žalobcom kvôli extrémnym poruchovostiam jeho
zariadení.

14. Odvolateľ sa teda bránil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP. Tento odvolací dôvod
spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za
predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal dôkazy navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností,alesúdprvejinštancietakýtodôkaznevykonal.Zpovahyvecivyplýva,žestranasporu,ktorá
v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol

vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmäpreto,žeichnepovažovalzaprávnevýznamnéaďalej,ževždymusíísťlenoskutočnostiadôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu, ako aj
prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu,
ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.

15. Podľa § 185 ods.1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Ak súd rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku
odôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Ako vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 7 Cdo 205/2019: „V súlade s uvedenou judikatúrou ústavného súdu dovolací súd už v uznesení
sp. zn. 4 Cdo 100/2018 poukázal na to, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá
povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo
svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu
strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť,

ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.
Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto
tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j.
argument,podľaktoréhourčitétvrdenie,kuktorémuovereniualebovyvráteniujedôkaznavrhovaný,bolo
už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené

neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy, ktoré garantujú pre stranu sporu
ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy
založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne aj jeho
protiústavnosť (5 Cdo 151/2019).“

17. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovanými dôkazmi žalovaný mienil preukázať poruchovosť
koncových zariadení. Súd o návrhu na doplnenie dokazovania rozhodol zamietavo, pretože mal za to,
že vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné, nehospodárne a nesúvisiace s predmetom konania,
s čím sa odvolací súd stotožňuje. Predmetom sporu bol konkrétny vzťah založený medzi žalobcom
a žalovaným, na ktorom obyvatelia označeného bytového domu neparticipovali žiadnym spôsobom,

preto ani ich prípadné vlastné poznatky k činnosti žalobcu by nemali relevanciu k predmetnému sporu.
Uvedené obdobne platí vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným na internetových stránkach.

18. Pokiaľ odvolateľ ďalej tvrdil, že ho žalobca donútil zaplatiť za koncové zariadenie namiesto jedného
aktivačného poplatku vo výške 99 Eur až 3x tento poplatok, teda spolu aktivačný poplatok vo výške 297

Eur, uvedené nebolo preukázané tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako v odvolacom konaní.
Predmetnou obranou sa súd prvej inštancie zaoberal, o čom svedčí bod 27. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, keď podstatou tejto obrany je odvolateľom zavádzajúce tvrdenie o tom, že zaplatil za koncové
zariadenia spolu 297 Eur.19. Napokon odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho zákonného ustanovenia
neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo
inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení
zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový

stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec
rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i
správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.

20. Odvolací súd nemohol priznať relevanciu tvrdeniam žalovaného o tom, že v dôsledku nedodržania
zmluvných podmienok zo strany žalobcu poskytovať plnenie - služby 24 hodín denne a vo vysokej
kvalite, bolo preukázané, že zmluva bola neplatná a preto zrušenie neplatnej zmluvy písomnou formou
z jeho strany bolo absolútne bezpredmetné. Zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

ako osobitný predpis upravujúci vzťah založený medzi stranami sporu na základe predmetnej zmluvy a
ani Občiansky zákonník ako subsidiárny predpis k tomuto vzťahu nespája s nedodržaním dojednaných
zmluvných podmienok neplatnosť zmluvy.

21. Odvolateľ sa bránil tým, že v máji 2018 zrušil zmluvu ústnou formou, uvedená okolnosť, hoci by bola

žalovaným preukázaná, nevyvolala žiadne právne následky, pretože ako správne uviedol v odvolacom
konaní zástupca žalobcu, pokiaľ bola zmluva uzatvorená písomne (čo je prejednávaný prípad), zrušiť
ju možno iba písomne (§ 40 ods. 2 OZ).

22. Ako neopodstatnenú bolo potrebné vyhodnotiť tiež námietku odvolateľa, podľa ktorej zmluvu zrušil

žalobca tým, že ho odpojil od služieb od 1. júna 2018, na základe čoho namietal, že po tomto období
žalobca nemal nárok na platby (t.j. za mesiace jún, júl, august, september, október a november 2018).
Odvolací súd k uvedenému uvádza, že právny záver o tom, že žalobca nemal nárok na zaplatenie
ceny za službu, ktorú nedodával odberateľovi z dôvodu, že počas rozhodnej doby odpojil odberateľa
od dojednanej služby, by platil iba v prípade tvrdeného a súčasne preukázaného skutkového stavu

odpojenia od dojednanej služby. Súd prvej inštancie však ustálil skutkový stav, podľa ktorého žalobca
vyúčtoval cenu služieb poskytovaných žalovanému v období od mája 2018 do októbra 2018, ktorú
odvolateľ vo svojom odvolaní nespochybnil, z ktorého dôvodu odvolací súd takto súdom zisteným a
konštatovaným skutkovým stavom bol viazaný.

23. Napokon nedôvodnou je tá časť odvolania, v ktorej žalovaný akcentuje to, že predmetná žaloba
je preukázateľne vykonštruovaná z osobnej pomsty voči jeho osobe za to, že on ako domovník
predmetného bytového domu odhalil a verejne poukázal na závažnú trestnú činnosť žalobcu, pričom
súd sa touto skutočnosťou nezaoberal. Je potrebné k tomu zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (porovnaj Uznesenie NS SR zo 16.11.2011, sp.
zn. 6Cdo/145/2011 alebo Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/184/2010). Odvolací súd
predovšetkým poukazuje na to, že ide o subjektívny názor odvolateľa, ktorý nemení nič na skutkových
a právnych záveroch súdu, z ktorých vychádzal pri posúdení dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.

Relevantným dôvodom pre podanie predmetnej žaloby bolo skutkové tvrdenie žalobcu o porušení
povinnosti žalovaného zaplatiť za vystavené faktúry v rozhodnom období, ktorým sa súd v prejednávanej
veci zaoberal.24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vecne správne, preto ho odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).