Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 15. máj 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010739
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121010739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 16.05.2022 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovaného O.. M. G., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom C. XX, Ľ.
spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp.zn. 3Pv 47/21/6601 zo dňa 07.10.2021, podľa ktorej mal
spáchať prečin „Usmrtenie“ podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., tým, že „dňa 18.02.2021 v čase okolo 20.15 h na

ceste č. I/66 v km 99,90 v katastri obce Slovenská Ľupča v okrese Banská Bystrica viedol, v smere od
Banskej Bystrici do Brezna, osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus ev. č. N. XXX I. tak, že v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke dostatočne nesledoval
situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho si vôbec nevšimol chodca O. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý prechádzal cez vozovku z jeho pohľadu zľava doprava v blízkosti riadne označeného a verejným
osvetlením osvetleného priechodu pre chodcov, a ktorý v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1, ods. 4 Zák.
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke pri prechádzaní cez cestu nepoužil prednostne priechod pre chodcov,

hoci tento sa v blízkosti nachádzal a na vozovke sa v dôsledku predchádzajúceho požitia alkoholu
alkoholických nápojov (2,85 g/kg alkoholu v krvi) zdržiaval dlhšie, než to bolo nevyhnutné a narazil
do neho vo svojom jazdnom pruhu ľavou prednou časťou vozidla, pričom pri dopravnej nehode O. B.
utrpel zranenia, ktorým na jej mieste dňa 18.02.2021 v čase o 20.40 h podľahol, pričom bezprostrednou
príčinou jeho smrti bola centrálna smrť pri zlomenine spodiny lebečnej s prekrvácaním väzivového
spojenia medzi lebečnou spodinou a krčnou chrbticou v rámci polytraumy“,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 08.10.2021 obžalobu voči obžalovanému

pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin „Usmrtenie“
podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. (č.l. 137).

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2022 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 160) vyhlásil, že je nevinný zo spáchania trestného činu
uvedeného v podanej obžalobe. Ku skutku uviedol, že v ten večer sa vracal z Banskej Bystrice do

Ľubietovej a blížil sa k miestu, kde je prvý priechod pre chodcov. V tom mieste sa nachádza aj značka.
Znížil rýchlosť, podradil z 5. na 4. rýchlostný stupeň a išiel rýchlosťou, aká je tam povolená. Blížil sa k
druhému priecestiu, bola tam premávka, v dôsledku čoho nemal zapnuté diaľkové svetlá. Tento úsek
cesty pozná, chodieva tadiaľ a vie, že tam občas prechádzajú chodci k zastávke. Sú tam aj viacerézvislé dopravné značky, ktoré ho pri zapnutých diaľkových svetlách osvetľujú. Ako sa blížil k priechodu
pre chodcov, všímal si, či sa na tomto priechode nikto nenachádza. V tom čase nepozeral do mobilu,
nerobil nič s rádiom, ani sa nepozeral do bočného okna. Na priechode pre chodcov nevidel žiadneho

človeka. Potom pocítil náraz do čelného skla. Najskôr si myslel, že to bol nejaký kameň. Okno sa v
ľavom hornom rohu rozbilo. Bol z toho dezorientovaný a pomaly zastavil na pravej krajnici. Vyšiel z auta
a pozrel sa za seba ku priechodu pre chodcov, kde videl dve osoby ako sa skláňajú ku ceste a videl
tam ležať človeka. Potom prišiel k nim.

Obžalovaný ďalej uviedol, že z Banskej Bystrica sa vracal z dôvodu, že bol so známymi šliapať na
skiaploch na Šachtičkách. Na skialpoch bol pravdepodobne jeden a pol hodiny. Nebol vôbec unavený,
pretože známi, s ktorými bol, nie sú veľmi fyzicky zdatní, takže ho to neunavilo. Pred dopravnou nehodou
mal určite obe ruky na volante a ako sa blížil k priechodu pre chodcov, sledoval to osvetlené miesto.
Chodca vôbec nezaregistroval. Po tom náraze si myslel, že išlo o kameň, ktorý mohol niekto hodiť.
Chodcasinevšimolasizdôvodu,žesaodrážalisvetlázozvislýchdopravnýchznačiek.Vnímalosvetlené

miesto priechodu pre chodcov a teda bolo tam príliš veľa svetelných objektov, aby si všimol tmavú siluetu
človeka. V momente dopravnej nehody nehodnotí viditeľnosť ako ideálnu. V tom čase mrzlo, nebolo
vlhko, viditeľnosť bola asi tak 40 m pred auto. Vodorovné značenia neboli také výrazné ako sú teraz.
Predznačkouobmedzujúcourýchlosťouna70km/hod.znížilrýchlosť,pričomvtachometrimáoznačené
čísla 60 až 80, medzitým sú paličky, pričom tá palička ukazujúca rýchlosť bola niekde v strede medzi

číslicami 60 a 80. Pokiaľ ide o jeho zrak, tak na pravom oku nosí kontaktnú šošovku s dioptriou mínus
11. Ľavé oko má úplne zdravé. V čase dopravnej nehody mal na pravom oku kontaktnú šošovku.

Svedok U. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. 162) uviedol, že v deň spáchania skutku si prišli so svedkom
L.B.striedaťauto.Zosnuléhopánavideli,akosatacká.Následnepočulináraz,takišlihľadaťtohopánaa

keďhozbadali,začalimudávaťprvúpomoc.Nachádzalisaasi20mzapriecestímsmeromnaSlovenskú
Ľupču. Priebeh samotnej dopravnej nehody nevidel. Keď počuli ranu, už z vozidla vystúpili. Hneď však
sadli do auta a išli na miesto nehody, pričom na križovatke Banská Bystrica - Brezno - Slovenská Ľupča
išli dve autá, ktorým dávali prednosť. Bezprostredne po náraze tam nebolo žiadne auto a až keď prišli na
križovatku, dávali prednosť tým dvom autám. Svedok sa nevedel vyjadriť kadiaľ sa chodec pohyboval,

či išiel po priechode pre chodcov. Chodca tackalo v smere doprava a doľava. Išiel po krajnici smerom
zo Slovenskej Ľupče. Bol pod vplyvom alkoholu. Na aute išli popri ňom a povedali si, že pán je opitý. Išli
však ďalej, nevedeli, kde pán ide. Nešli po celý čas vedľa neho, iba prešli okolo. Chodca netackalo tak
výrazne, že by išiel do polovice cesty a naspäť, ale tackalo ho ako opitého človeka. Či išiel rýchlejšie
alebo pomalšie, to uviesť nevie.

Svedok L. B. na hlavnom pojednávaní (č.l. 163) uviedol, že so svedkom U. O. si v čase spáchania
skutku striedali službu. Vracali sa z Banskej Bystrice, pričom pri Slovenskej Ľupči spozorovali ako išiel
podgurážený chodec. Keď vystupovali z auta, ktoré zaparkovali pri dome, počuli silnú ranu. Potom
nastúpili do auta a išli sa pozrieť čo sa stalo. Ako prichádzali, tak cez križovatku išli dve autá, ktorým

dávaliprednosť.Potomprišlinacestuavidelitamtelo.Išielhooživovaťakolegaišielzastavovaťkamión,
ktorý išiel oproti. Oživovali ho až dovtedy kým neprišla sanitka. Priebeh dopravnej nehody nevidel.
Nevidel, či chodec išiel po priechode pre chodcov, počul len ranu. Až kým neprišli na križovatku, kde
dávali prednosť dvom autám prichádzajúcim sprava, tak dovtedy tam nevideli žiadne motorové vozidlá.
Chodca videli prvýkrát na začiatku mosta, ktorý ide z dediny. Tackalo ho, ako keď je človek opitý. Išiel raz

na jednu, raz na druhú stranu. Nevie uviesť, v akom rozsahu ho tackalo. Chodec mal tmavé oblečenie,
nezaregistroval, že by mal nejaký reflexný prvok.

Keďže svedok v prípravnom konaní vypovedal sčasti odlišne, obhajca obžalovaného na hlavnom
pojednávaní navrhol prečítať časť výpovede svedka z prípravného konania:

Svedok v prípravnom konaní (č.l. 23) o.i. uviedol, že dňa 18.02.2021 v čase okolo 20:15 hod. stál s U. O.
pri vozidle pri železničnom priecestí pri obci Slovenská Ľupča odbočka ku ceste I/66, popri tom ako sa
rozprávali, spozoroval osobu v tmavom oblečení, ktorá sa evidentne pod vplyvom alkoholu pohybovala
v smere od obce Slovenská Lupča na cestu I/66, pričom sa nepohyboval v ustálenom smere, ale po

celej vozovke. Ďalej mu však nevenoval pozornosť, akurát si s U.Š. O. povedali, že ako chce prejsť cez
cestu na druhú stranu.Po upozornení svedka zo strany obhajcu na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol, že
vzhľadom na odstup času, je možné, že si to teraz zle vybavuje, ale vtedy to vnímal lepšie.

L.. Ľ. Ž., znalec z odboru doprava cestná a strojárenstvo, sa na hlavnom pojednávaní odvolal v plnom
rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 20/2021. Súd preto v zmysle § 268 ods. 2 veta druhá
Tr. por. prečítal predmetný znalecký posudok.

Zo znaleckého posudku (č.l. 47 - 63) vyplýva, že príčinou nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré

vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel o cestnej premávke a ktoré mali za následok vznik
kolízneho deja, prípadne znemožnili zabrániť nehode. V tomto prípade bola z technického hľadiska
hlavne nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Ford (obžalovaného), ktorý nevidel na vozovke chodca v
priestore križovatky s priechodom pre chodcov a narazil do neho. Podľa slov vodiča a aj podľa správania
vodiča po nehode vodič rozpoznal chodca až po tom ako do neho narazil, hoci sa chodec nachádzal v
priestore križovatky, kde sa nachádza priechod pre chodcov, ktorá je riadne osvetlená a kde je výrazné

dopravné značenie upozorňujúce na pohyb chodcov na priechode pre chodcov. Nesprávna technika
jazdy obžalovaného v tomto prípade vyvolala kolíznu situáciu a súčasne znemožnila zabrániť nehode.
Na nehode mala z technického hľadiska podiel aj skutočnosť, že chodec nemal na sebe umiestnené
viditeľné reflexné prvky, ktoré by v prípade, že by boli umiestnené na viditeľnej ploche povrchu chodca,
upozornili vodiča na pohyb chodca vo vozovke, aj vtedy, ak by vodič jazdil so stretávacími svetlami. Nie

je známe, či mal vodič zapnuté diaľkové, alebo stretávacie svetlá. Najlepšie bol chodec rozpoznateľný pri
použití diaľkových svetiel. Miesto nehody je síce osvetlené, ale tmavo oblečený chodec z pohľadu vodiča
pri stretávacích svetlách na vozidle splýval s tmavým pozadím a paradoxne bol lepšie z pohľadu vodiča
rozpoznateľný pred priechodom ako na priechode, pretože pred priechodom bol lepšie rozpoznateľný na
pozadí, ktoré tvorila osvetlená vozovka. Analýzou nárazu znalec zistil, že ku nárazu vozidla do chodca

došlo pred plochou priechodu pre chodcov z pohľadu vodiča vo vzdialenosti 0 až 10 metrov. Vozidlo malo
v momente nárazu rýchlosť 70 - 80 km/hod. K nárazu na okraji priechodu zo strany prichádzajúceho
vozidla došlo za podmienky, že vozidlo malo v momente nárazu rýchlosť cca 70 km/hod. K nárazu 10
metrov pred priechodom z pohľadu vodiča vozidla došlo za podmienky, že vozidlo malo v momente
nárazu rýchlosť 80 km/hod. Všetky stopy po nehode aj výpočet rázu lepšie zodpovedajú podmienke,

že k nárazu došlo pri rýchlosti 80 km/hod. cca 10 m pred priechodom z pohľadu vodiča vozidla, ale
s ohľadom na možné nepresnosti nedokáže úplne vylúčiť ani náraz pri rýchlosti 70 km/hod. v mieste
tesne pri okraji priechodu pre chodcov zo strany prichádzajúceho vozidla. Poloha chodca v momente
nárazu, či sa chodec nachádzal na ploche priechodu pre chodcov, alebo 10 m pred priechodom,
nemala zásadný vplyv na rozpoznateľnosť chodca z pohľadu vodiča prichádzajúceho vozidla. Vodič

jazdil technicky nesprávne, keď pred nárazom nerozpoznal chodca, ktorý sa nachádzal v osvetlenom
priestore križovatky, kde sa nachádza priechod pre chodcov. Vodič bol dopravným značením výrazne
upozornený, že v mieste je priechod pre chodcov. Hoci bol chodec horšie rozpoznateľný, pretože nemal
na sebe reflexné prvky, ktoré by vodiča na chodca upozornili, ale pri riadnej a správnej pozornosti mohol
vodič chodca rozpoznať zo vzdialenosti, na ktorej by dokázal spomaliť prípadne aj zastaviť. Najlepšie

vodič dokázal rozpoznať chodca, keby vodič použil diaľkové svetlá. Ak vodič jazdil so stretávacími
svetlami, chodec bol horšie rozpoznateľný, lebo tmavo oblečená postava nad priechodom splývala s
tmavým pozadím. Napriek uvedeným sťaženým podmienkam na rozpoznanie bol chodec rozpoznateľný
pri riadnej pozornosti vodiča. Chodec bol rozpoznateľný, keby sa vodič plne venoval riadeniu vozidla
a sledoval riadnym spôsobom situáciu v premávke. Pokiaľ ide o správanie chodca, tento vstupoval na

vozovku pod silným vplyvom alkoholu. Chodec nemal na oblečení viditeľné reflexné prvky napriek tomu,
že sa pohyboval po vozovke v noci za zhoršených svetelných podmienok. Je veľmi pravdepodobné, že
keby mal reflexné prvky, bol by lepšie rozpoznateľný aj takým vodičom, ktorí sa nevenujú plne riadeniu.
Chodec mal možnosť rozpoznať prichádzajúce vozidlo minimálne 40 sekúnd pred nárazom, pretože v
mieste je zo smeru prichádzajúceho vozidla dlhý priamy úsek cesty. Aj keď nevieme popísať presne

ako sa chodec pred nárazom pohyboval, s ohľadom na možnú rýchlosť chodca a vzdialenosť od okraja
vozovky je možné s vysokým stupňom pravdepodobnosti predpokladať, že chodec vstupoval do vozovky
bezpečne s ohľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla tak, že v čase jeho vstupu do
vozovky sa prichádzajúce vozidlo obžalovaného nachádzalo v takej vzdialenosti od chodcovej dráhy
pohybu, že ak by vodič riadne sledoval situáciu po rozpoznaní chodca mal možnosť bezpečne spomaliť,

prípadne zastaviť vozidlo. Je veľmi pravdepodobné, že chodec prechádzal cez vozovku mimo plochy
priechodu pre chodcov, cca 10 metrov pred priechodom z pohľadu vodiča. Hoci by bolo možné chodcovi
takéto konanie vytknúť, z polohy vodiča prichádzajúceho vozidla zo vzdialenosti, na ktorej mal vodič už
reagovať, poloha chodca (či bol chodec na priechode alebo 10 metrov pred ním) neovplyvnila nijakýmspôsobom podmienky rozhľadu vodiča na chodca, pretože chodec bol rozpoznateľný na svetlom pozadí,
ktoré vytvárala osvetlená plocha priechodu pre chodcov. Obžalovaný mohol zabrániť nehode ak by
sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v premávke. Dopravným značením bol výrazným

spôsobom upozornený, že prichádza k miestu, kde je priechod pre chodcov. Mal možnosť jazdiť s
diaľkovými svetlami, v ktorých mal možnosť rozpoznať chodca vo vozovke na vzdialenosť viac ako 100
metrov. Ak jazdil so stretávacími svetlami tiež mal možnosť rozpoznať chodca na potrebnej vzdialenosti
až 100 metrov od priechodu. Chodec vstupoval do vozovky minimálne 5 sekúnd pred nárazom, keď pri
rýchlosti 80 km/hod. s vozidlo nachádzalo 111 metrov a pri rýchlosti 70 km/hod. sa vozidlo nachádzalo

97 metrov od miesta nárazu. Z rýchlosti 80 km/hod. potreboval vodič na zastavenie vozidla 66 metrov
a pri rýchlosti 70 km/hod. potreboval vodič na zastavenie 54 metrov. Pri včasnej a správnej reakcii
dokázal vodič rozpoznať chodca vo vozovke v takej vzdialenosti, že aby zastavil pred dráhou chodca,
stačilo využiť iba polovicu dosiahnuteľného spomalenia vozidla. K možnému zabráneniu nehode zo
strany chodca znalec uviedol, že chodec bol pod vplyvom alkoholu a podľa lekára mal významným
spôsobom obmedzené rozpoznávacie a rozhodovacie schopnosti. Chodec mal objektívne možnosť

rozpoznaťprichádzajúcevozidloviacako40sekúndpredtýmakovozidloprišlokmiestunárazu.Chodec
mohol pozorovať správanie sa vodiča. Keby chodec nebol pod vplyvom alkoholu, chodec mohol počas
približovania sa vozidla rozpoznať, či ho vodič vidí a spomaľuje, alebo či ho vodič nevidí a nereaguje na
jeho prítomnosť vo vozovke. Je možné, že toto aj chodec rozpoznal, keď výpočtom zistil, že v momente
nárazu cúval otočený chrbtom do smeru jeho pohybu, čo zakladá možnosť, že chodec sa na poslednú

chvíľu otočil a cúvajúc v smere pôvodného pohybu ho zapotácalo pred prichádzajúce vozidlo.

Znalec na hlavnom pojednávaní (č.l. 165) doplnil, že podľa jeho názoru, je v mieste dopravnej nehody,
nesprávne zavedené osvetlenie priechodu pre chodcov. Toto osvetlenie je umiestnené z hora. Ide o
priechod pre chodcov mimo obce a teda vzadu za priechodom pre chodcov nie je osvetlené pozadie.

Mimo obce by mali byť osvetlené priechody pre chodcov tak, aby osvetľovali chodcov z boku, to
znamená,abybolaosvetlenábočnástranachodcov.Akbysachodecpohybovalpopriechode,takbybol
paradoxneťažšierozpoznateľný,pretožezanímnebolaosvetlenáčasť.Tým,žesapohyboval10metrov
predpriechodombolľahšierozpoznateľný,pretožezanímbolosvetlenýpriechodprechodcov.Pokiaľide
o zranenia chodca, tak s týmito sa veľmi dobre oboznámil a stotožnil sa s výsledkom znalcov zo súdneho

lekárstva. Na zranenia vzniknuté na pravej strane chodca sa až tak nezameral, ale je pravda, že chodec
letel veľmi vysoko a ďaleko a teda tie zranenia na pravej strane mohli vzniknúť aj pri páde. Nevie sa
vyjadriť k tomu, či vzhľadom na vzniknuté zranenia mohlo dôjsť k stretu chodca s vozidlom dvakrát, teda
aj sprava aj zľava. Svetlá na priechode pre chodcov sú po oboch stranách a majú osvetľovať priechod
pre chodcov. Vzdialenosť medzi pomyselnou priamkou, keby chodec chcel prechádzať z vedľajšej cesty

na priamu cestu, je asi 10 m. Intenzitu osvetlenia nemeral. Nevie, či v momente dopravnej nehody bola
aktivovaná zvislá dopravná značka upozorňujúca na priechod pre chodcov, ale keď prišiel asi hodinu
po nehode, tak myslí, že blikala. Keď robil pokus, ktorý je zverejnený na YouTube, tak toho chodca by
aj prehliadol. Ak tvrdí, že je chodec veľmi ťažko rozpoznateľný, tak má na mysli, že nevylučuje, že ho
mohol vidieť. Aj v blízkosti priechodu by mal byť vodič sústredený na priechod, pretože tam môže byť

nejaký chodec. Aj vzhľadom na osvetlenie, ktoré je na tomto priechode pre chodcov, keby mal chodec
reflexné prvky alebo by mal svetlé oblečenie, tak by bol ľahšie rozpoznateľný. V tomto prípade však 10
metrov pred priechodom bol lepšie rozpoznateľný preto, lebo za ním bolo osvetlenie, ktoré osvetľovalo
priechod pre chodcov. Nie je možné zistiť, či chodec nestál na mieste zrážky a vtedy by bol ešte ťažšie
rozpoznateľný. Síce vypočítal, že v momente nárazu chodec cúval, ale on sa mohol otočiť už keď auto

bolo pri ňom. Problém nebol v tom, či chodec išiel popri priechode, alebo pred priechodom, alebo či
bola trošku vyššia, alebo nižšia rýchlosť, ale v tom, že vodič sa nevenoval riadeniu, alebo nevidel. Im
na prednáškach vykladali, že aj pri priechode je priestor k priechodu. Pri pokuse, na ktorý poukazuje
vo svojom znaleckom posudku, sa riadne venoval vedeniu motorového vozidla, ale zistil, že to nebolo
dostatočné s ohľadom na tie svetelné podmienky.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a
prokurátora prečítal zápisnicu o výsluchu poškodenej U. B. z prípravného konania a v zmysle § 268 ods.
2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora znalecký posudok z pitvy neb. O. B..

Poškodená U. B. v prípravnom konaní (č.l. 17) ku skutku nevedela nič bližšie uviesť. S manželom O.
B., ktorý zomrel pri dopravnej nehode, nebola asi 17 rokov v kontakte. Poškodená si neuplatnila nárok
na náhradu škody.Zo znaleckého posudku O.. O.. N. Ť.C., A.., O. V. O.. F. A., znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo (č.l. 65) mal súd preukázané, že bezprostrednou príčinou smrti neb. O. B. bola
centrálna smrť pri zlomenine spodiny lebečnej s prekrvácaním väzivového spojenia medzi lebečnou

spodinou a krčnou chrbticou v rámci polytraumy, ktorú menovaný utrpel ako následok dopravnej
nehody. V danom prípade sa jedná o smrť násilnú, ktorá je v priamej časovej a príčinnej súvislosti s
poraneniami, ktoré utrpel menovaný pri dopravnej nehode. Pitvou ani histologickým vyšetrením neboli
zistené žiadne chorobné zmeny takého charakteru, ktoré by boli priamou príčinou smrti, resp. zmeny,
ktoré by nástup smrti podmienili alebo urýchlili alebo boli v príčinnom vzťahu so smrťou menovaného,

ani iné zranenia, ktoré by mohli vzniknúť pred dopravnou nehodou. Čas smrti bol stanovený na
18.02.2021 o 20:40 hod., čo nie je v rozpore s pitevným nálezom. Chemickým vyšetrením vzoriek
odobratých pri pitve bolo vyšetrením kvantitatívnou metódou pomocou plynovej chromatografie za
účelom stanovenia koncentrácie alkoholu zistené 2,85 g/kg alkoholu v krvi a 3,55 g/kg alkoholu v
moči. Po príslušnom spracovaní biologického materiálu bol pri skríningovom postupe pre dôkaz liečiv,
omamných a psychotropných látok a iných toxikologicky významných látok dokázaný v krvi ich negatívny

nález a v moči prítomný alkaloid kofeín. Uvedená koncentrácia alkoholu znamená, že menovaný v čase
smrti bol pod vplyvom alkoholu, v ťažkom stupni alkoholovej opitosti a bol vo vylučovacej (eliminačnej)
fáze metabolizmu alkoholu. O. B. nebol v čase smrti pod vplyvom omamných a psychotropných látok
a toxikologicky významných skupín liečiv.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov.

Zo záznamu dopravnej nehody (č.l. 24) vyplýva, že dňa 18.02.2021 v čase o 20:15 hod. došlo v katastri
obce Slovenská Ľupča na ceste č. I/66, mimo zastavanej oblasti s priechodom pre chodcov s verejným
osvetlením k dopravnej nehode. Účastníkmi dopravnej nehody bol obžalovaný, ako vodič motorového

vozidla a neb. O. B., ktorý ako chodec, v dôsledku stretu s motorovým vozidlom obžalovaného na
mieste dopravnej nehody zomrel. Dychová skúška na zistenie alkoholu v krvi obžalovaného, vykonaná
bezprostredne po dopravnej nehode, bola negatívna.

Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, vrátane fotodokumentácie (č.l. 26, 30 -

43) je zrejmé miesto dopravnej nehody, ktorá sa stala na priamom úseku cesty. Povrch vozovky bol
suchý, neznečistený. Na ceste bol riadne vyznačený priechod pre chodcov a v mieste je maximálne
povolená rýchlosť 70 km/hod. V čase dopravnej nehody neboli sťažené poveternostné podmienky,
rovnako viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok. K dopravnej nehode došlo v
noci na mieste s verejným osvetlením.

Z evidenčnej karty vodiča (č.l. 125) mal súd preukázané, že obžalovaný v minulosti spáchal štyri
priestupky na úseku cestnej premávky.

Zo správy Obce Ľubietová (č.l. 127) vyplýva, že obžalovaný v obci, v ktorej býva, požíva dobrú povesť.

Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 129) bolo zistené, že vlastníkom aj držiteľom osobného motorového
vozidla zn. Ford Focus ev. č. N.-XXXEG je obžalovaný.

Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 155) vyplýva, že obžalovaný v minulosti spáchal jeden priestupok

na úseku cestnej premávky.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 158) je zrejmé, že obžalovaný je dlhodobo riadne zamestnaný.

Z lustrácie GP SR (č.l. 157) bolo zistené, že voči obžalovanému neprebieha žiadne iné trestné konanie,

ktoré by nebolo právoplatne skončené.

Z odpisu Registra trestov na obžalovaného (č.l. 159) mal súd preukázané, že obžalovaný nebol v
minulosti súdne trestaný.

Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, spáchal ho
obžalovaný, avšak tento skutok nie je trestným činom. Konanie obžalovaného popísané v obžalobe totiž
nenaplnilo zákonné znaky prečinu „Usmrtenie“ podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.Súd mal jednoznačne preukázané, že dňa 18.02.2021 v čase okolo 20:15 hod. na ceste č. I/66 v km
99,90 v katastri obce Slovenská Ľupča, došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli obžalovaný,
ako vodič motorového vozidla zn. Ford Focus ev. č. N.-XXXEG a chodec neb. O. B., ktorý na mieste

dopravnej nehody, po tom, ako došlo k jeho stretu s motorovým vozidlom obžalovaného, o 20:40 hod.
zomrel.

V čase dopravnej nehody, ku ktorej došlo vo večerných hodinách, t.j. za zníženej viditeľnosti (§ 2 ods. 2
písm. aa) zákona č. 8/2009 Z.z.), v mieste s osvetleným priechodom pre chodcov, bol povrch vozovky

suchý, neznečistený. Na ceste bol riadne vyznačený priechod pre chodcov a v mieste je maximálne
povolená rýchlosť 70 km/hod. V čase dopravnej nehody neboli sťažené poveternostné podmienky.

Nebolo zistené, že by obžalovaný ako vodič počas jazdy na motorovom vozidle prekročil maximálne
povolenú rýchlosť, ani že by inak porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 8/2009 Z.z., čo
napokon nespochybňuje ani prokurátor, ktorý konanie obžalovaného nenavrhol posudzovať aj v zmysle

§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. h) Tr. zák.

Naproti tomu z vykonaných dôkazov vyplýva, že chodec neb. O. B. prechádzal cez vozovku z pohľadu
obžalovaného (vodiča) zľava doprava v blízkosti riadne označeného a verejným osvetlením osvetleného
priechodu pre chodcov a teda chodec neprechádzal cez vozovku po riadne vyznačenom priechode

pre chodcov, ale v jeho blízkosti a to podľa znaleckého posudku cca 0 až 10 metrov od priechodu pre
chodcov. Chodec bol v čase dopravnej nehody navyše v ťažkom stupni alkoholovej opitosti, keď pri
pitve mu bola nameraná hodnota 2,85 g/kg (2,85 ‰) alkoholu v krvi. Chodec sa predtým ako vstúpil
na vozovku pravdepodobne nepresvedčil, či môže bezpečne prejsť cez cestu. V zmysle znaleckého
posudku mal pritom možnosť rozpoznať prichádzajúce vozidlo obžalovaného minimálne 40 sekúnd pred

nárazom, čo je podľa názoru súdu dostatočne dlhá doba na vyhodnotenie situácie, či cez cestu môže
bezpečne prejsť alebo nie. Pokiaľ chodec v dôsledku ťažkej opitosti túto situáciu vyhodnotiť nevedel a
aj napriek prichádzajúcemu vozidlu sa cez cestu rozhodol prejsť, nemôže byť táto skutočnosť pripísaná
v neprospech obžalovaného. Navyše chodec nemal v čase prechádzania cez vozovku na sebe žiadny
viditeľný reflexný prvok, v dôsledku čoho bola rozpoznateľnosť chodca vo večerných hodinách výrazne

zhoršená. Svedkovia U. O. a L. B., ktorí videli neb. O. B. ísť po ceste smerom zo Slovenskej Ľupče krátko
pred dopravnou nehodou, zhodne potvrdili, že tento bol viditeľne opitý, mal oblečené tmavé oblečenie
a jeho chôdza bola nekoordinovaná.

Súd uvádza, že ako vodič motorového vozidla je povinný dodržiavať ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z.

v platnom znení, rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na chodcov prechádzajúcich cez cestu. Chodec je pri
prechádzaní cez cestu povinný prednostne použiť priechod pre chodcov. Chodec nesmie vstupovať na
vozovku, ak prichádza vozidlo (§ 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.). Pred vstupom na vozovku sa chodec
musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam
bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať (§ 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.). Za zníženej viditeľnosti musí

mať chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky (§ 52
ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z.).

Súd teda skúmal rozsah zavinenia obžalovaného a zistil, že nebolo spoľahlivo a jednoznačne
preukázané, že príčinou dopravnej nehody, pri ktorej bol usmrtený O. B. bola skutočnosť, že obžalovaný

dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke tak ako je uvedené v podanej obžalobe.

Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno od vodiča motorového vozidla idúceho povolenou rýchlosťou,
ktorá je primeraná, taktiež s ohľadom na poveternostné podmienky, stav vozovky a pod. očakávať, aby
predvídal, že dospelí chodci môžu nečakane vstúpiť do vozovky a aby preto obmedzil rýchlosť svojho

vozidla tak, aby mohol včas zastaviť pri vyskytnutí nepriaznivej situácie spôsobenej tým, že chodci hrubo
porušili pravidlá cestnej premávky (Rt - 7TZ/96/80).

V danom prípade mal súd spoľahlivo preukázané, že bol to práve chodec O. B., ktorý hrubým spôsobom
porušil povinnosti chodca prechádzajúceho cez cestu mimo vyznačeného priechodu pre chodcov.

Obžalovaný svoje povinnosti ako vodič motorového vozidla naproti tomu nijakým spôsobom neporušil.
Ako sám uvádza, uvedený úsek cesty dobre pozná a pred príchodom k priechodu pre chodcov sa
zameral práve na osvetlenú časť priechodu za účelom zistenia, či sa na ňom nenachádzajú ľudia.
Znalec síce v znaleckom posudku uviedol, že príčinou dopravnej nehody bola o.i. aj nesprávna technikajazdy obžalovaného, avšak bližšie nekonkretizoval, a to ani na hlavnom pojednávaní, akú nesprávnu
techniku jazdy obžalovaného mal na mysli. Rovnako nebolo počas konania zistené, že by obžalovaný
počas jazdy dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke. Podľa názoru súdu je znalecký posudok

z odboru dopravy na viacerých miestach nejasný, pričom túto nejasnosť sa nepodarilo odstrániť ani
na hlavnom pojednávaní. Znalec na jednej strane uvádza, že vzhľadom na to, že obžalovaný mal na
motorovom vozidle zapnuté stretávacie svetlá, chodec bol horšie rozpoznateľný, na druhej strane bol
podľa znalca chodec rozpoznateľný, keby sa vodič plne venoval riadeniu vozidla a sledoval riadnym
spôsobom situáciu v premávke. Napokon sám znalec na hlavnom pojednávaní priznal, že v čase, keď

vykonával pokus na mieste činu, chodca by on sám prehliadol. Pri predmetnom pokuse sa pritom riadne
venoval vedeniu motorového vozidla, avšak napriek tomu zistil, že ani to nebolo dostatočné s ohľadom
na svetelné podmienky.

Ďalej je potrebné uviesť, že počas konania pred súdom sa nepodarilo spoľahlivo preukázať polohu a
správanie chodca bezprostredne pred nárazom. Znalec v tejto súvislosti nevylúčil, že chodec sa na

poslednú chvíľu otočil a cúvajúc v smere pôvodného pohybu ho zapotácalo pred prichádzajúce vozidlo.
Navyše, keby chodec na mieste zrážky stál, čo tiež súd, vzhľadom na ťažkú opitosť chodca, nemôže
vylúčiť, chodec by bol ešte ťažšie rozpoznateľný.

Súd nespochybňuje, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k tragickej udalosti, a to k usmrteniu človeka.

Nie je však prípustné, aby za každé usmrtenie chodca zodpovedal vodič motorového vozidla, s ktorým
došlo k stretu s chodcom. Hlavnou príčinou dopravnej nehody bol podľa názoru súdu ťažký stupeň
opitostichodca,ktorýpriprechádzanícezcestu(pravdepodobnevdôsledkuťažkejopitosti)hruboporušil
dopravné predpisy a nesprávne vyhodnotil situáciu v cestnej premávke. Rozpoznateľnosť chodca na
ceste, po ktorej sa tento pohyboval, bola v dôsledku nesprávneho správania chodca, takmer nemožná,

pričomza takétosprávaniechodcanemôženiesťzodpovednosťvodič,ktorýprijazdenijakýmspôsobom
neporušil dopravné predpisy.

Keďže skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa síce stal, avšak nie je trestným činom, súd v zmysle §
285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech

obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.