Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206554
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121206554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD., v spore žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 171,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Csp/105/2021-86 z 10. januára 2022 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom, č. k. 9Csp/105/2021-95 z 20. januára 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Prešov 9. augusta
2021 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 171,97 eur pozostávajúcej z istiny vo výške
154,97eur,pokutyvovýške17,-eurazaplatenýchpoštovýchsadziebvovýške1,85euro.Žalobcanávrh
na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe
zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a aktívna legitimácia na podanie tohto návrhu mu vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 a ustanovenia §
10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou

Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o úhrade za služby verejnosti“).
Žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti v zmysle ustanovenia § 3 písm. a) o úhrade za
služby verejnosti, pričom bol povinný uhrádzať koncesionársky poplatok vo výške 4,64 eurá (§ 6 ods.
1) s periodicitou platenia úhrad mesačne (§ 7). Kontrolou úhrad v zmysle ustanovenia § 8 zákona
o úhrade za služby verejnosti zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
na súd nezaplatil úhrady za kontrolované obdobie od 1. júna 2018 do 28. februára 2021. V zmysle
ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti písomnou výzvou z 3. februára 2021

odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu
a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy, je povinný v súlade s ustanovením § 10
ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti zaplatiť aj pokutu. V priebehu konania žalobca vzal žalobu
späť v časti o zaplatenie 9,28 eur, ktoré predstavujú koncesionárske poplatky za jún a júl 2018 a poštovej
sadzby vo výške 1,85 euro.

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 162,69 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a uložilžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 87 % do troch dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 3 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 1,
ods. 2, ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný očakával výhru v spore
z dôvodu rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorého vydanie aj navrhol. Tomuto
návrhu však súd nevyhovel. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obdo/34/2020 citované v písomnom vyjadrení žalovaného, v prejednávanej veci použiteľné nie je, a to
pre iný skutkový stav, keďže z neho vyplýva, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/39/2018 nepôsobí na súd ani precedenčne (nejde

o rozhodnutie najvyššej súdnej autority) a súd sa s ním ani nestotožňuje z dôvodu, že toto rozhodnutie
vykladá podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu príliš formalisticky. Z citovanej repliky
žalovaného sa javí, že mu záleží na striktnom dodržiavaní zákonov zo strany žalobcu a súdu. V súvislosti
s tým sa však treba vrátiť k predmetu sporu, a to k porušeniu povinnosti žalovaného platiť úhrady za
služby verejnosti. K tejto otázke, teda k meritu veci sa žalovaný nevyjadril ani raz. Informácie, ktoré

mal súd vyžiadať od žalobcu podľa str. 6 repliky žalovaného považuje súd za šikanózny postup, preto
k ich vyžiadaniu nepristúpil a tieto k meritu veci nemajú žiadny vzťah. Z výňatku evidencie žalovaného
a z potvrdenia Stredoslovenskej energetiky, a. s. z 30. decembra 2021 je však nespochybniteľné, že
žalovaný má uzatvorenú „zmluvu o združenej dodávke elektriny“ od 8. februára 2017, adresa odberného
miesta U E. XXX, XXX XX C..

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že primárne je treba klásť dôraz
na včasné ospravedlnenie, a to z dôvodu, že žalobca týmto dáva najavo, že predvolanie súdu
„neignoruje“. Tým, že sa ospravedlní, dáva rovnako najavo, že ho konanie „zaujíma“, ale využíva

svoje právo sa ho nezúčastniť a nad rámec písomných podaní viac neargumentovať. V prípade
ospravedlnenia sa z pojednávania (pričom súd žalobcovi uviedol, že jeho ospravedlnenie akceptuje)
a využitia možnosti sa na ňom nezúčastniť (pričom návrh na vykonanie výsluchu žalobcu urobený nebol
a žalobca si zároveň musí byť vedomý straty možnosti argumentácie voči tvrdeniam žalovaného) je
neprimerané rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. V prejednávanej veci tak ospravedlnenie žalobcu

bránilo rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v jeho neprospech, a to aj s analogickým prihliadnutím
(keďže sa týka § 274 CSP – rozsudok pre zmeškanie žalovaného, kde sú však rovnaké podmienky
ako v ustanovení § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) – rozsudok
pre zmeškanie žalobcu) na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 233/2019,
podľa ktorého nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne

ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd
vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom
pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu,
vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný
a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba

návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP
posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP
by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie
mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces v neposlednom rade v tom, že pri takomto
formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok

(odvolanie vo veci samej). Pre vec samú nebolo podstatné, či vzťah medzi žalobcom a žalovaným je
vzťahom spotrebiteľským, kde niektoré senáty Krajského súdu v Prešove uvádzajú, že tomu tak je.
Vzhľadom na spornosť takéhoto záveru požiadal Okresný súd Prešov Súdny dvor Európskej únie vo veci
vedenej pod sp. zn. 9Csp/192/2019 o odpoveď na nasledujúce predbežné otázky: a) či spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle smernice môže byť právny vzťah založený a výlučne normovaný verejnoprávnou

normou; b) či subjekt typu žalobcu je vo veci ako je predmetom tohto konania dodávateľom a žalovaný
spotrebiteľom.6. Súd prvej inštancie posúdil žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal úhrad za obdobie od augusta
2018 do februára 2021 (31 x 4,64 eur = 143,84 eur) ako dôvodnú a vyhovel jej. Rovnako ako dôvodnú
súd posúdil žalobu aj v časti týkajúcej sa pokuty vo výške 17,- eur a poštovej sadzby vo výške 1,85 euro

(jej výšku potvrdila Slovenská pošta, a. s. listom z 3. septembra 2019).

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a s ohľadom
na skutočnosť, že žalobca pôvodne požadoval žalobou zaplatenie 173,82 eur, priznaná mu bola suma

162,69 eur (úspech žalobcu predstavuje 93,50 %) a v prevyšujúcej časti bola vzatá žaloba späť, teda
žalobca bol neúspešný (v rozsahu 6,50 %), priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 87 %.

8.Súdprvejinštanciedopĺňacímrozsudkom,č.k.9Csp/105/2021-95z20.januára2022zastavilkonanie
v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 162,69 eur.

9. Proti rozsudku (v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 162,69 eur a výroku
o trovách konania) podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h), teda, že neboli splnené procesné
podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný

vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie, ktorý aj napriek tomu, že na pojednávaní konanom 10.
januára 2022 ako svoj prvý úkon navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, čím bola splnená
podmienka prednesenia návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, napriek tomu, že žalobca ani jeho
právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, v dôsledku čoho došlo k splneniu druhej podmienky
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a napriek tomu, že predvolanie bolo žalobcovi doručené 4.

novembra 2021 o 13:14 hod., t. j. riadne a včas a v tomto predvolaní bol žalobca poučený o následkoch
nedostaveniasavrátanemožnostivydaniarozsudkuprezmeškanie,ožalobenerozhodolrozsudkompre
zmeškanie žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, kedy žalobca
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vôbec sa nezaoberal naplnením podmienky existencie
vážnych okolností ospravedlňujúcich neúčasť žalobcu na pojednávaní. V nadväznosti na to k námietke

týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení tvrdil, že žalobca neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie
svojho tvrdenia o tisíckach podaných žalôb ročne, neuviedol že by za desať rokov, počas ktorých má
povinnosť vymáhať úhrady za služby verejnosti vykonal kroky, ktorými by odstránil prekážku spočívajúci
v nemožnosti účasti jeho zamestnancov na pojednávaniach z dôvodu vysokého počtu sporov, ktoré
vedie, predmetnú prekážku si spôsobil sám - podávaním veľkého počtu žalôb, svojvoľne a dobrovoľne

– nevyužitím možnosti žalobu nepodať v prípadoch, kedy by to bolo nehospodárne, pritom účasť
zamestnanca žalobcu by nenavýšila trovy konania v rozpore so zásadou hospodárnosti. Popritom
súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu a neuložil žalobcovi povinnosť uviesť a preukázať počet
pojednávaní, ktoré boli nariadené v súdnych konaniach začatých na základe návrhov žalobcu od 1.
januára 2011 do 10. decembra 2021 vo veciach nárokov žalobcu na zaplatenie úhrady podľa zákona

o úhrade za služby verejnosti, ani povinnosť, aby súčasne uviedol a preukázal počet súdnych konaní,
v ktorých sa on alebo jeho právny zástupca zúčastnili pojednávaní, počet súdnych konaní, v ktorých
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a počet súdnych konaní,
v ktorých ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach z dôvodu, že jeho osobná prítomnosť, resp.
jeho právne zastúpenie by si pri vysokom počte súdnych konaní vyžiadala nemalé náklady. Súd tento

jeho návrh považoval za šikanózny a bez vzťahu k „meritu veci“, avšak v odôvodnení napadnutého
rozsudku nevysvetlil, v čom podľa neho spočíva šikanóznosť jeho postupu. Okrem toho nesprávny
záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa nevyjadril k meritu sporu, podľa jeho názoru spôsobil,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rovnako súd
pochybil, keď ho pred pojednávaním neoboznámil s podaním žalobcu doručeným súdu tesne pred

pojednávaním a s dôkazom, ktorý si súd zabezpečil sám z vlastnej iniciatívy. Len na okraj uvádza, že je
všeobecne známou skutočnosťou, že adresa „F. E. XXX, XXX XX C.“, ktorú Stredoslovenská energetika,
a. s. určila ako adresu odberného miesta, vo vzťahu ku ktorému má od 8. februára 2017 uzatvorenú
zmluvu o združenej dodávke elektriny na území Slovenskej republiky, neexistuje. Súd v odôvodnenínapadnutého rozsudku výslovne neuviedol, že dospel k záveru, že je evidovaný dodávateľom elektriny
v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste,
ani to, kto by mal byť jeho dodávateľom elektriny a do kedy mal byť evidovaný dodávateľom elektriny

v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste
a na základe ktorých dôkazov a tvrdení dospel k záveru, že tak tomu malo byť od augusta 2018 do
februára 2021. Tiež sa domnieva, že jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené aj tým, že súd prvej
inštancie a odvolací súd nepodnikli žiadne kroky v súvislosti s jeho odvolaním zo 17. septembra 2021
a súd prvej inštancie aj v súvislosti s jeho sťažnosťou voči opravnému uzneseniu z 22. septembra 2021.

Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil I. výrok napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a II. výrok tohto rozsudku
tak, že uloží žalobcovi nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a trovy
odvolacieho konania, alternatívne aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu a vydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu zamietne v celom rozsahu
a uloží žalobcovi nahradiť žalovaného trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu

100 %, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátil vec
na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

10. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z dôvodu, že žalovaný
v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nárok na žalovanú sumu,

zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Stotožňuje sa s odôvodnením rozsudku v časti,
v ktorej súd konštatoval, že žalovaný sa nevyjadril k meritu veci, t. j. porušeniu povinnosti žalovaného
platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, pričom táto povinnosť žalovanému vyplýva priamo
zo zákona o úhrade za služby verejnosti. Má za to, že dostatočne preukázal skutočnosť, že žalovaný
je odberateľom elektriny v žalovanom odbernom mieste. Na základe uvedených skutočností sa žalobca

aj naďalej domáha žalovanej sumy a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I a II.
výroku potvrdil.

11. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nepodal odvolaciu repliku.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej

stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Pokiaľ žalovaný namietal voči postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho tvrdenia aj napriek

splneniu zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu takýto rozsudok nevydal,
odvolací súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 278 CSP, v zmysle ktorého na pojednávaní
rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým
žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včaspredvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami.

17. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu preukázané, že predvolanie na pojednávanie nariadené
na 10. januára 2022 bolo doručené do elektronickej schránky žalobcu 4. novembra 2021 o 13:14
hod. Žalobca podaním z 12. novembra 2021, doručeným súdu prvej inštancie e-mailom v ten istý deň
a prostredníctvom pošty 19. novembra 2021, označeným ako „Vyjadrenie žalobcu, čiastočné späťvzatie

žaloby a žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o konanie v neprítomnosti“, požiadal súd
o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a o konanie v jeho neprítomnosti, v súvislosti s čím
konštatoval, že ročne podáva tisícky žalôb vo veci zaplatenia úhrady za služby verejnosti na všetkých
súdoch v Slovenskej republike a že jeho osobná prítomnosť, resp. osobná prítomnosť jeho právneho
zástupcu na každom pojednávaní konanom v týchto veciach by si pri takomto vysokom počte súdnych
konaní vyžiadala nemalé náklady, ktoré v konečnom dôsledku len zvyšujú trovy konania. Súd prípisom

z 13. decembra 2021 oznámil žalobcovi, že jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní je pre súd
dostatočné. Žalovaný na pojednávaní konanom 10. januára 2022 navrhol, aby súd rozhodol o žalobe
rozsudkom pre zmeškanie žalobcu z dôvodu, že ospravedlnenie žalobcu považuje za nedostatočné.
Súd o tomto návrhu žalovaného uznesením rozhodol tak, že mu nevyhovuje.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
musia byť splnené všetky zákonom stanovené podmienky a zároveň musí byť splnenie, resp. nesplnenie
niektorej z týchto podmienok dôsledkom splnenia alebo nesplnenia podmienky, ktorá jej časovo
predchádzala. Ak teda v danej veci žalobca včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (osem dní
po doručení predvolania a takmer dva mesiace pred konaním pojednávania podaním doručeným súdu

e-mailom) a súd mu takmer mesiac pred pojednávaním oznámil, že toto jeho ospravedlnenie akceptuje,
pričom o tom informoval na začiatku pojednávania aj žalovaného, žalovaný nielenže nemal návrh na
vydanie rozsudku pre zmeškanie prednášať, ale ani nemohol očakávať, že mu bude vyhovené. Naviac
žalobcabolpočasceléhosúdnehokonaniaaktívny,zostranyžalovanéhonebolnavrhovanýjehovýsluch
na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním vo veci v jeho neprítomnosti.

19. Čo sa týka žalovaným namietaného nepreukázania tvrdenia žalobcu o tisíckach podaných žalôb
ročne, odvolací súd konštatuje, že žalobca potom ako súd jeho ospravedlnenie akceptoval, nebol
povinný toto svoje tvrdenie preukazovať. Súčasne vážnosť okolností, pre ktoré súd neprítomnosť strany
sporu na pojednávaní ospravedlní, posudzuje výhradne súd, nie druhá strana sporu, v dôsledku čoho

súd nemá dôvod vyhovieť jej návrhu na vykonanie akéhokoľvek dôkazu v tomto smere a strana, ktorá
sa ospravedlnila predkladať dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, len preto, že si to druhá strana
vymienila.

20. Pokiaľ žalovaný namietal, že pred pojednávaním nebol oboznámený s vyjadrením žalobcu

a odpoveďou Stredoslovenskej energetiky, a. s. na žiadosť súdu, odvolací súd túto jeho námietku
akceptuje. Zároveň však dodáva, že obsahom vyjadrenia žalobcu boli výhradne skutočnosti týkajúce sa
toho, či žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti a na základe čoho mu tento status vznikol
a odpoveď Stredoslovenskej energetiky, a. s. sa týka len jeho zmluvného vzťahu s touto obchodnou
spoločnosťou,tedavšetkosútoinformácie,oktorýchsapredpokladá,žebyžalovanémumalibyťznáme.

Navyše zásielka obsahujúca odpoveď Stredoslovenskej energetiky, a. s. bola súdu doručená 5. januára
2022 (streda), 6. január 2022 nebol pracovným dňom (štvrtok, Traja králi) a 7. január 2022 ako najskorší
deň na odoslanie zásielky žalovanému bol piatok pred víkendom, po ktorom nasledoval pondelok, kedy
sa malo konať pojednávanie v danej veci.

21. Ohľadom neexistencie adresy uvedenej v odpovedi Stredoslovenskej energetiky, a. s. odvolací súd
uvádza, že v súlade s ustanovením § 185 ods. 2 CSP verifikoval toto tvrdenie žalovaného lustráciou
v Registri obyvateľov a v Katastri nehnuteľností a zistil, že údaj „F. E.“ síce nie je správny, avšak
žalovaný nielenže je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu (veľkosť spoluvlastníckeho podielu
1) so súpisným číslom XXX v k. ú. D., obec C., ale v tejto nehnuteľnosti má od 22. októbra 2021 aj

trvalý pobyt.

22. Takisto ako irelevantné hodnotí odvolací súd argumenty žalovaného, že súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku výslovne neuviedol, že dospel k záveru, že žalovaný je evidovaný dodávateľomelektrinyvevidenciiodberateľovelektrinyvdomácnostiakoodberateľelektrinyvdomácnostivodbernom
mieste, ani to, kto by mal byť jeho dodávateľom elektriny a do kedy mal byť evidovaný dodávateľom
elektrinyvevidenciiodberateľovelektrinyvdomácnostiakoodberateľelektrinyvdomácnostivodbernom

mieste a na základe ktorých dôkazov a tvrdení dospel k záveru, že tak tomu malo byť od augusta 2018 do
februára2021,keďžetietoskutočnostipriamovyplývajúzkontextuodôvodnenianapadnutéhorozsudku.

23. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému nevysporiadaniu sa súdov s ním podaným odvolaním
a sťažnosťou odvolací súd podotýka, že toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný sa síce

odvolal proti výroku platobného rozkazu o trovách konania z dôvodu nezrozumiteľnosti výroku, ktorý
mu predchádzal, avšak skôr ako bolo jeho odvolanie doručené súdu prvej inštancie, súd vydal opravné
uznesenie (č. k. 9Csp/105/2021-22 z 22. septembra 2021) a neskôr voči tomuto platobnému rozkazu
podal žalovaný odpor. Žalovaný tiež podal spolu s odporom voči platobnému rozkazu aj sťažnosť proti
opravnému uzneseniu, avšak podaním odporu sa platobný rozkaz, súčasťou ktorého bolo napadnuté
opravné uznesenie zrušil a tým súd prvej inštancie stratil podklad pre svoje rozhodovanie.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok
na náhradu trov konania. V konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné
trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému
žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že
stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia

vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).