Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 3. apríl 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120352747
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:6120352747.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia

s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému U. E., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom L. M., A. XXX/X, v spore o zaplatenie 2966,33 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2246,33 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 3137,33 eura od 19. 12. 2017 do 23. 3. 2020, zo sumy 3006,33 eura od 24. 3. 2020 do 20. 4.
2020, zo sumy 2996,33 eura od 21. 4. 2020 do 6. 5. 2020, zo sumy 2986,33 eura od 7. 5. 2020 do 6. 6.
2020, zo sumy 2976,33 eura od 9. 6. 2020 do 6. 7. 2020, zo sumy 2966,33 eura od 7. 7. 2020 do 7. 8.

2020, zo sumy 2956,33 eura od 8. 8. 2020 do 8. 9. 2020, zo sumy 2906,33 eura od 9. 9. 2020 do 7. 1.
2021, zo sumy 2856,33 eura od 8. 1. 2021 do 3. 2. 2021, zo sumy 2796,33 eura od 4. 2. 2021 do 5. 3.
2021, zo sumy 2736,33 eura od 6. 3. 2021 do 12. 4. 2021, zo sumy 2676,33 eura od 13. 4. 2021 do 11.
5. 2021, zo sumy 2616,33 eura od 12. 5. 2021 do 15. 6. 2021, zo sumy 2556,33 eura od 16. 6. 2021 do
16. 7. 2021, zo sumy 2496,33 eura od 17. 7. 2021 do 18. 8. 2021, zo sumy 2446,33 eura od 19. 8. 2021
do 17. 9. 2021, zo sumy 2396,33 eura od 18. 9. 2021 do 16. 1. 2022, zo sumy 2346,33 eura od 17. 1.
2022 do 18. 2. 2022, zo sumy 2296,33 eura od 19. 2. 2022 do 16. 3. 2022 a zo sumy 2246,33 eura od

17. 3. 2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31. 7. 2020, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 2966,33 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
3137,33 eura od 19. 12. 2017 do 23. 3. 2020, zo sumy 3006,33 eura od 24. 3. 2020 do 20. 4. 2020, zo
sumy 2996,33 eura od 21. 4. 2020 do 6. 5. 2020, zo sumy 2986,33 eura od 7. 5. 2020 do 8. 6. 2020,

zo sumy 2976,33 eura od 9. 6. 2020 do 6. 7. 2020, zo sumy 2966,33 eura od 7. 7. 2020 do zaplatenia,
právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi žalovaným
a Z. Ú. K., a.s. dňa 10. 7. 2014, číslo 007143911100714. V žalobe uviedol, že žalovanému bol poskytnutý
úver vo výške 5480 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v dojednaných mesačných splátkach. Žalovaný svoju
povinnosť uhrádzať dojednané splátky riadne a včas porušil, preto ho jeho právny predchodca vyzval
na úhradu omeškaných splátok a súčasne upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Nakoľko žalovaný omeškané splátky nezaplatil, vyhlásil jeho právny predchodca ku dňu 8. 11.

2017 predčasnú splatnosť úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanému
doručené dňa 11. 12. 2017. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej so Z. Ú. K., a. s. dňa 14. 2. 2020, v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevodzo dňa 2. 3. 2020. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil 171 eur. Žalovaný nárok predstavuje len
nesplatenú istinu úveru.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 18. 8. 2020 platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v
spore, z dôvodu nesprávne uvedenej adresy bydliska. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere
obsahuje viaceré neprijateľné podmienky a je bezúročná a bez poplatkov, resp. absolútne neplatná.
Žalobcamáprávolennanezaplatenúčasťistiny.Zaabsolútneneplatnúpovažovalajzmluvuopostúpení

pohľadávky,zdôvodu,žejejobsahombolopostúpenievyššejakodlžnejsumy,keďžeúverbolbezúročný
a bezpoplatkový, pričom jeho úhrady boli použité aj na úhrady úrokov, poplatkov a poistenia. Taktiež
namietal, že na úhradu dlhu neboli započítané viaceré vykonané platby. Poukázal na skutočnosť, že
so žalobcom uzatvoril dohodu o splátkach, preto žalobca nie je oprávnený žalovať celú sumu. Úverovú
zmluvu považuje za neplatnú aj z dôvodu, že došlo k refinancovaniu neexistujúceho dlhu, keďže v
refinancovanej sume na základe pôvodného úveru neboli zohľadnené všetky platby a časť z platieb bola

započítaná na poplatky, úroky, na ktoré právny predchodca žalobcu nemal nárok.

3. Na základe výzvy súdu žalobca navrhol v konaní pokračovať a súčasne doručil vyjadrenie ku
podanému odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že jeho aktívna vecná legitimácia v spore
je preukázaná oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo doručené žalovanému. Pri postúpení

pohľadávky bolo dodržané zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Namietanú bezúročnosť
poskytnutého úveru považoval za irelevantnú, nakoľko predmetom sporu je len nárok na zaplatenie
istiny. V súlade so zákonným ustanovením § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a
o doplnení niektorých zákonov, Okresný súd Banská Bystrica dňa 26. 11. 2020 postúpil vec Okresnému
súdu Liptovský Mikuláš.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 22. 4. 2021, žalobca oznámil, že opravuje označenie žalovaného
údajom o jeho bydlisku v súlade s údajmi v Registri obyvateľov SR.

5. Žalovaný vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 21. 5. 2021, navrhol, aby súd žalobu čiastočne zamietol.

Pre prípad vyhovenia žalobe navrhol povoliť splácanie priznaného plnenia v splátkach po 50 eur
mesačne, prihliadajúc k zlej finančnej situácii. Poukázal na skutočnosť, že majú 2 maloleté deti, jeho
manželka je na predĺženej materskej dovolenke a poberá príjem 419 eur. Za byt platia 170 eur, za
elektrinu 40 eur, hypotéku 190 eur, plyn 15 eur štvrťročne, exekútorovi 200 eur. Ďalšie úhrady úverov
platia v sumách 200 eur, 50 eur a 60 eur, odvody do poisťovní uhrádza vo výške 180,99 eura a 76,44

eura. Celkovo uhradil žalobcovi 5148,31 eura. V žalovanej sume nie sú zohľadnené platby vo výške
340 eur.

6. Podaním, doručeným súdu dňa 9. 6. 2021, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 350 eur
s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, z dôvodu úhrad vykonaných žalovaným dňa 7. 8. 2020 vo

výške 10 eur, 8. 9. 2020 vo výške 50 eur, 7. 1. 2021 vo výške 50 eur, 3. 2. 2021 vo výške 60 eur, 3. 2.
2021 vo výške 60 eur, 5. 3. 2021 vo výške 60 eur, 12. 4. 2021 vo výške 60 eur a 11. 5. 2021 vo výške
60 eur a navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu 2616,33 eura, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3137,33 eura od 19. 12. 2017 do 23. 3. 2020, zo sumy 3006,33
eura od 24. 3. 2020 do 20. 4. 2020, zo sumy 2996,33 eura od 21. 4. 2020 do 6. 5. 2020, zo sumy 2986,33

eura od 7. 5. 2020 do 8. 6. 2020, zo sumy 2976,33 eura od 9. 6. 2020 do 6. 7. 2020, zo sumy 2966,33
eura od 7. 7. 2020 do 7. 8. 2020, zo sumy 2956,33 eura od 8. 8. 2020 do 8. 9. 2020, zo sumy 2906,33
eura od 9. 9. 2020 do 7. 1. 2021, zo sumy 2856,33 eura od 8. 1. 2021 do 3. 2. 2021, zo sumy 2796,33
eura od 4. 2. 2021 do 5. 3. 2021, zo sumy 2736,33 eura od 6. 3. 2021 do 12. 4. 2021, zo sumy 2676,33
eura od 13. 4. 2021 do 11. 5. 2021 a zo sumy 2616,33 eura od 12. 5. 2021 do zaplatenia.

7. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 30. 3. 2022, žalovaný opätovne poukázal na to, že sa nachádza v
zlej finančnej situácii, je značne zadlžený a z uvedeného dôvodu navrhol povoliť splácať dlh v splátkach
po 50 eur mesačne.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 7. 2021, ktorým konanie o zaplatenie 350
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 eur od 8. 8. 2020 do zaplatenia,
zo sumy 50 eur od 9. 9. 2020 do zaplatenia, zo sumy 50 eur od 8. 1. 2021 do zaplatenia, zo sumy
60 eur od 4. 2. 2021 do zaplatenia, zo sumy 60 eur od 6. 3. 2021 do zaplatenia, zo sumy 60 eur od13. 4. 2021 do zaplatenia a zo sumy 60 eur od 12. 5. 2021 do zaplatenia, zastavil, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76
%. Zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti súd prvej inštancie odôvodnil premlčaním žalovaného nároku,

prihliadajúc ku skutočnosti, že všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť od splatnosti splátky
splatnej dňa 16. 7. 2017 a uplynula dňa 16. 7. 2020, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 31. 7.
2020. Proti uvedenému rozsudku v časti, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a výroku o
nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Žiline v uznesením zo dňa 26.
1. 2022, č. k. 7CoCsp/50/2021-186, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými vo zvyšnej časti

žalobu zamietol a vo výroku o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie, v ostatnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Podľa
odôvodnenia uznesenia, súd prvej inštancie neprihliadol na ustanovenie § 1 písm. a) zákona číslo
62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č.
62/2020Z.z.“),ktorýnadobudolúčinnosťdňa27.3.2020.Pretood27.3.2020do30.4.2020premlčacia

doba spočívala po dobu 35 dní a jej plynutie sa obnovilo počnúc dňom 1. 5. 2020. Súd prvej inštancie
teda nesprávne posúdil plynutie premlčacej doby a jeho úlohou v novom konaní bude opäť posúdiť vec
po vecnej stránke a posúdiť premlčanie aj s prihliadnutím na ustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 62/2020
Z. z., keď pri splátkach splatných do 15. 7. 2017 v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka plynie
premlčacia doba odo dňa ich pôvodnej splatnosti a pri zostávajúcom dlhu zosplatnenom mimoriadnou

splatnosťou pre omeškanie splátky splatnej dňa 16. 7. 2017 sa na plynutie premlčacie doby aplikuje §
103 veta druhá Občianskeho zákonníka.

9. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie

riadne a včas doručené. Advokát žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pracovnou
zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania a navrhol, aby súd vo veci rozhodol aj bez jeho účasti.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu výkonu práce v zahraničí a súhlasil s
vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

10. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

XX. Z. Ú. K., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 10. 7. 2014 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, číslo 007143911100714, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť

žalovanému úver vo výške 5480 eur, na splatenie spotrebiteľských úverov. Žalovaný sa zaviazal
poskytnutý úver splatiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 13,3 % ročne, v 118 mesačných splátkach,
vo výške 84,58 eura, s konečnou splatnosťou úveru 16. 6. 2024. Ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala14,53%,priemernáhodnotaRPMN17,94%acelkováčiastka,ktorúbolžalovanýpovinný
uhradiť, 9980,62 eura. V článku I. ods. 5 písm. b) zmluvy si zmluvné strany dojednali oprávnenie veriteľa

vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Podľa výpisu
transakcií na účte, žalovaný čerpal úver dňa 10. 7. 2014 v celkovej výške 5480 eur.

12. Dňa 27. 9. 2017 vyzvala Z. Ú. K., a. s. žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok a súčasne ho

upozornila na možnosť žiadať splatiť celú poskytnutú sumu úveru pred dojednaným dátumom splatnosti.
Dňa 9. 11. 2017 vyzvala Všeobecná úverová banka, a. s. žalovaného na úhradu celého, predčasne
zosplatneného, úveru s príslušenstvom, v sume 4862,86 eura, v lehote 7 dní od doručenia výzvy.
Žalovaný výzvu neprevzal v odbernej lehote.

XX. Z. Ú. K., a. s. žalovanému dňa 6. 3. 2020 oznámila postúpenie pohľadávky zo zmluvy uzavretej dňa
10. 7. 2014 na žalobcu. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, bola na žalobcu postúpená
pohľadávka na istine vo výške 3137,33 eura, na úrokoch 1397,12 eura, na úrokoch z omeškania 480,59
eura a na poplatkoch 8 eur.

14. Žalobca vyzval dňa 26. 5. 2020 žalovaného na úhradu sumy 5368,35 eura.

15. Žalobca dňa 21. 4. 2020 elektronicky oznámil žalovanému, že eviduje jeho žiadosť o poníženie úhrad
a súčasne mu oznámil, aby pokračoval pár mesiacov po splátkach.16. Z listinných dôkazov, predložených žalovaným, mal súd preukázané úhrady na dlh zo žalovanej
zmluvy dňa 17. 1. 2020 vo výške 121 eur, 19. 3. 2020 vo výške 131 eur, 20. 4. 2020 vo výške 10 eur, 6. 5.

2020 vo výške 10 eur, 7. 6. 2020 vo výške 10 eur, 6. 7. 2020 vo výške 10 eur, 7. 8. 2020 vo výške 10 eur,
8. 9. 2020 vo výške 50 eur, 5. 1. 2021 vo výške 50 eur, 3. 2. 2021 vo výške 10 eur a 50 eur, 5. 3. 2021
vo výške 10 eur a 50 eur, 11. 4. 2021 vo výške 10 eur a 50 eur, 11. 5. 2021 vo výške 50 eur, 15. 6. 2021
vo výške 10 eur a 60 eur, 16. 7. 2021 vo výške 10 eur a 50 eur, 18. 8. 2021 vo výške 50 eur, 17. 9. 2021
vo výške 50 eur, 16. 1. 2022 vo výške 50 eur, 18. 2. 2022 vo výške 50 eur a 16. 3. 2022 vo výške 50 eur.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

21. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 10. 7. 2014, (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.

24. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

25. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.29. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

32. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe v časti, ktorá zostala
predmetom konania po zastavení konania v časti o zaplatenie 350 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z
omeškania, t. j. 2616,33 eura s príslušenstvom, čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú

dôvodnosť. Prvotne súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný poukazoval na nedostatok
jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, s
uvedenýminámietkami savysporiadalužvrozsudkuzodňa12.7.2021.Žalovanýprávnuargumentáciu,
týkajúcu sa vecnej legitimácie strán v spore, uvedenú v rozsudku zo dňa 12. 7. 2021, žiadnym spôsobom
nenamietal a odvolanie voči rozsudku nepodal. Naopak, vo vyjadrení ku podanému odvolaniu žalobcu

navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Z uvedeného dôvodu preto súd v plnom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie vecnej legitimácie strán sporu v rozsudku zo dňa 12. 7. 2021. Súd rovnako
poukazuje na námietku žalovaného, týkajúcu sa možnejabsolútnej neplatnosti uzavretej zmluvy o úvere,
s ktorou sa vysporiadal v rozsudku zo dňa 12. 7. 2021. Žalovaný voči právnej argumentácii súdu prvej
inštancie vo vzťahu k posúdeniu platnosti zmluvy o úvere nenamietal. Žalovaný nenamietal ani voči

právnej argumentácii súdu prvej inštancie v rozsudku zo dňa 12. 7. 2021, týkajúcej sa povinných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v nadväznosti na to záveru o úročnosti poskytnutého úveru.
Súd v plnom rozsahu poukazuje na právnu argumentáciu, týkajúcu sa posúdenia platnosti zmluvy o
úvere a úročnosti poskytnutého úveru, v rozsudku zo dňa 12. 7. 2021.

33. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v uznesení zo dňa 26. 1. 2022, súd v
ďalšom konaní preskúmal žalobcom uplatnený nárok z hľadiska jeho včasnosti, a to prihliadajúc aj ku
zákonnému ustanoveniu § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal
právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzavretej medzi
jeho právnym predchodcom (Z. Ú. K., a. s.) a žalovaným. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou

súdneho spisu, mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že Z. Ú. K., a. s. ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v ktorej si dojednali
poskytnutie úveru vo výške 5480 eur, na účely splatenia iných spotrebiteľských úverov. Vzhľadom na
skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca
žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný,

naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z
označenia žalovaného v zmluve), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa zákonného ustanovenia §
54a Občianskeho zákonníka, v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, v
konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12.
2018, nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo 343/2018 Z. z.,

ktorým bol Občiansky zákonník doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného
práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na
skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah,
skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného

ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi
predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnil. Právny predchodca
žalobcu preto vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 9. 11. 2017. Súd mal v konaní preukázané,že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s
úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v
článku I. ods. 5 písm. b) zmluvy. V tejto súvislosti súd uvádza, že s námietkou žalovaného týkajúcou sa

splatnosti dlhu z dôvodu tvrdenej dohody o splátkach, sa vysporiadal už v rozsudku zo dňa 12. 7. 2021,
pričom proti právnej argumentácii uvedenej v rozsudku žalovaný nemal výhrady. Preto súd poukazuje
na uvedenú právnu argumentáciu v plnom rozsahu. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom,
jednoznačne vyplynulo, že ku splatnosti zostatku nesplateného úveru došlo na základe vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 9. 11. 2017. Zákonné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka

obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v súlade so zákonným ustanovením § 565 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
16Co/34/2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou
(lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j.
osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia

druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade
predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá
zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou,
vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava
druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na

zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017, podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom
míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri
dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo
vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh,

plyniepremlčaciadobazvyškudlhuodsplatnostinesplatenejsplátky.Anivjednomprípadetedaneplynie
premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto
úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa § 565 Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade
omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale
práve pre tento prípad druhá veta § 103 Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu

plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle § 565 Obč. zák.“
RovnakýprávnynázorvyslovilKrajskýsúdvTrnaveajvrozsudkusp.zn.26Co/158/2017.Prihliadajúcku
zákonnému ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka, v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi,
súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
(zostatok úveru). Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské právne

vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka,atouplynutielehotytrochmesiacovodnezaplateniasplátkyaosobitnýpostuppreuplatnenie
uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v
lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku
sp. zn. 26Co/158/2017: „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s

ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve
tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z..“
Prihliadajúc k zákonnej úprave § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj v súlade s uvedeným právnym
názorom, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu mohol využiť svoje právo úver predčasne
zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 16. 7. 2017, so zaplatením ktorej bol žalovaný ku dňu

uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (9. 11. 2017) viac ako tri mesiace v omeškaní
(ktoré uplynuli 16. 10. 2017; vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 16. 8. 2017 ešte ku dňu 9. 11.
2017 neuplynuli tri mesiace omeškania). Všeobecná trojročná premlčacia doba teda začala plynúť odo
dňa splatnosti splátky splatnej dňa 16. 7. 2017. Nakoľko však v čase od 27. 3. 2020 do 30. 4. 2020, t. j. 35
dní,premlčaciadobanauplatnenieprávanasúdeneplynula,bolažalobavovzťahukzostatkudlhu,ktorý

sa stal splatným v dôsledku uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, podaná dňa 31. 7.
2020 včas. Z listinného dôkazu, predloženého žalobcom, a to prehľadu splácania dlhu žalovaným, mal
súd preukázané, že ku dňu predčasnej splatnosti úveru, t. j. k 27. 11. 2017 (keďže výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného dňa 20. 11. 2017, kedy bola zásielka
uložená na pošte a 7 dňová lehota na plnenie, určená v predčasnej výzve na splatenie úveru, uplynula

dňa 27. 11. 2017) malo byť uhradených 39 splátok po 84,58 eura, t. j. 3298,62 eura. Podľa prehľadu
splácania dlhu, bolo k dátumu predčasnej splatnosti úveru uhradených 2875,79 eura. Neuhradené preto
bolo 422,83 eura, čo predstavuje časť neuhradenej splátky splatnej 16. 7. 2017 vo výške 84,51 eura a
splátky splatné do 16. 8. 2017 do 16. 11. 2017. Najstaršou neuhradenou splátkou ku dňu predčasnejsplatnosti úveru teda bola časť splátky splatnej 16. 7. 2017, ktorá však v čase podania žaloby na súd
bola následnými platbami žalovaného zaplatená.

34. Keďže povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný
úrok, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2246,33 eura. Žalobca sa podanou žalobou
domáhal zaplatenia nesplatenej istiny a úroku vo výške 2966,33 eura. Podanú žalobu vzal v časti o
zaplatenie sumy 350 eur z dôvodu vykonaných čiastočných úhrad žalovaným späť. Z listinných dôkazov,
predložených žalovaným, mal súd preukázanú aj úhradu sumy vo výške spolu 370 eur, vo vzťahu ku

ktorej žalobca podanú žalobu späť nevzal. Uvedené úhrady boli vykonané žalovaným v období od 15. 6.
2021 do 16. 3. 2022. Spolu teda žalovaný zaplatil žalobcovi po podaní žaloby 720 eur, preto dlžná suma
činí 2246,33 eura (2966,33 eura - 720 eur). Súd žalobu v zostávajúcej časti, t. j. o zaplatenie 370 eur,
zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť, keďže žalovaný po podaní žaloby uvedenú sumu
žalobcovi zaplatil.

35. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 5 % ročne, ktorá zodpovedala
výške úrokov z omeškania podľa občiansko-právnych predpisov, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od
19.12.2017 (keďžeoduvedenéhodátumuužžalovanýbolvomeškanísplnenímdlhu,lebokusplatnosti
dlhu došlo dňa 27. 11. 2017), a to zo sumy dlžnej istiny, t. j. 3137,33 eura, do 23. 3. 2020 a následne

prihliadajúc k jednotlivým čiastočným úhradám zo súm a za obdobie tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku. Z prehľadu splácania dlhu mal súd preukázané, že ku dátumu, od ktorého si žalobca uplatnil
úroky z omeškania, t. j. k 19. 12. 2007, uhradil žalovaný na istinu 874,13 eura, preto dlžná istina činila
4605,87 eura. Žalobca si však uplatnil úrok z omeškania z istiny vo výške ku dňu postúpenia žalovanej
pohľadávky, pri výpočte výšky ktorej už boli zohľadnené aj úhrady na istinu vykonané od vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru do postúpenia pohľadávky v celkovej výške 1468,54 eura. Súd nemohol
rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobcom v žalobe. Súd v zostávajúcej časti uplatnených úrokov z
omeškania, t. j. z sumy, vo vzťahu ku ktorej bola žaloba zamietnutá, podanú žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

36. Súd nemal preukázanú dôvodnosť postupu podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku,
t. j. pre povolenie splácať priznané plnenie v splátkach navrhovaných žalovaným vo výške 50 eur
mesačne. Žalovaný síce poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, avšak dôvodnosť uvedenej
argumentácie nepreukázal. Vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 21. 5. 2021, žalovaný tvrdil
výšku príjmu svojej manželky, výšku výdavkov, avšak netvrdil a nepreukázal výšku svojich príjmov.

Naopak, uviedol, že pracuje v zahraničí, kde je predpoklad vyšších príjmov.

37. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na

náhradu trov konania v spore úspešnejšiemu žalobcovi. Úspech žalobcu v spore predstavoval 2596,33
eura (v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, t. j. 2246,33 eura a v časti, v ktorej bolo konanie o
zaplatenie 350 eur zastavené z dôvodu úhrad vykonaných po podaní žaloby, t. j. z procesného zavinenia
žalovaného), čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 87,5 %, jeho neúspech 370 eur (v časti, v ktorej
bola žaloba zamietnutá), čo percentuálne činí 12,5 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom

predstavoval 75 % (87,5 % - 12,5 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 75 %. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.