Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Lajoš

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Cb/18/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222200940
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8222200940.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: ARRIVA Michalovce
a.s., Lastomírska 1, 071 80 Michalovce, IČO: 36 214 078, proti žalovanému: Daniel Čupa - BUS TRANS,
Kutuzovova 19, 085 01 Bardejov, IČO: 30 632 021, o zaplatenie sumy 3 000,- Eur s príslušenstvom t
a k t o

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 1 800,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 200,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 1 200,- Eur od 20.9.2022 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou 10.5.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 708,20 Eur,
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 708,20 Eur od 15.9.2021 do zaplatenia, náhrady
trov konania titulom súdneho poplatku vo výške 222,- Eur a paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pred
doručením žaloby žalovanému žalobca podaním zo 17.5.2022 vzal žalobu späť v rozsahu sumy 708,20
Eur z dôvodu dodatočnej úhrady žalovaného dňa 13.5.2022 a žiadal žalovanému uložiť povinnosť
zaplatiť mu už len sumu 3 000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.9.2021 do
zaplatenia, náhradu trov konania, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
sume 40,- Eur. Vychádzajúc z § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) preto súd ďalej konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o
zastavení konania v tejto časti.

2. Žalobu odôvodnil tým, že 1.10.2018 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí služieb na autobusovej
stanici Michalovce, predmetom ktorej boli podmienky používania stanovíšť na uspokojenie prepravných
potrieb osôb na AS Michalovce, AS Sečovce a AS Trebišov. Na základe tejto zmluvy vystavil
žalobca žalovanému faktúru č. 3008003995 na sumu 672,60 Eur so splatnosťou 14.8.2019, faktúru č.
3008004229 na sumu 672,60 Eur so splatnosťou 14.9.2019, faktúru č. 3008004400 na sumu 672,60
Eur so splatnosťou 11.10.2019, faktúru č. 3008004637 na sumu 672,60 Eur so splatnosťou 14.11.2019,
faktúru č. 3008004793 na sumu 672,60 Eur so splatnosťou 12.12.2019, faktúru č. 3008004936 na
sumu 672,60 Eur so splatnosťou 13.1.2020, faktúru č. 3008005026 na sumu 672,60 Eur so splatnosťou
11.2.2020. Zo strany žalovaného však nedochádzalo k riadnemu plneniu fakturovaných súm, preto

žalobca žalovaného opakovane vyzýval na splnenie jeho povinnosti. Následne žalobca so žalovaným
uzatvorili Uznanie dlhu a dohodu o splátkovom kalendári z 26.4.2021, predmetom ktorej bola aj dohoda o
splatení záväzku vo výške 4 508,20 Eur v 23 pravidelných splátkach po 200,- Eur a poslednej splátke vo
výške 108,20 Eur. Uvádzal, že žalovaný uhradil len sumu 800,- Eur v troch splátkach, a to dňa 24.5.2021
v sume 200,- Eur, dňa 26.7.2021 v sume 400,- Eur a dňa 6.9.2021 v sume 200,- Eur a k ďalšiemu plneniu
splátkového kalendára z jeho strany už nedošlo. Preto žalobca žalovaného výzvou z 21.7.2021 opäť
vyzval na splatenie dlhu v sume 3 708,20 Eur.

3. V podaní zo 17.5.2022 žalobca oznámil, že dňa 13.5.2022 žalovaný uhradil sumu 708,20 Eur. Z tohto
dôvodu zobral žalobca ešte nedoručenú žalobu čiastočne späť.

4. Žaloba bola žalobcovi účinne doručená 9.7.2022. Vo svojom vyjadrení z 2.8.2022 žalovaný potvrdil, že
so žalobcom mal uzatvorenú zmluvu o poskytnutí služieb na autobusovej stanici Michalovce, predmetom
ktorej boli podmienky používania stanovíšť na uspokojenie prepravných potrieb osôb, na základe čoho
došlo medzi stranami k v žalobe špecifikovanej fakturácii služieb. Tvrdil, že s poukazom na nepriaznivú
epidemiologickú situáciu bol nútený obmedziť svoju činnosť, z dôvodu ktorého u neho došlo k druhotnej
platobnej neschopnosti pre ktorú nemohol splácať svoje záväzky voči obchodným partnerom. Preto
strany medzi sebou uzavreli 26.4.2021 dohodu o splátkovom kalendári, v ktorom žalovaný uznal
svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 4 508,20 Eur. Po vykonaní postupných úhrad tvrdil, že výška
pohľadávky žalobcu voči nemu je len 1 600,- Eur a že posledná splátka vo výške 200,- Eur bude z
jeho strany žalobcovi uhradená 15.3.2023. Súčasne poukázal na ukončenie vykonávania autobusovej
dopravy dňa 8.6.2022, z dôvodu ktorého už nemá príjem, no svoje záväzky je ochotný plniť podľa skoršej
dohody o splátkach, ohľadne ktorých navrhoval schváliť medzi stranami súdny zmier.

5. Žalobca v replike zo 4.8.2022 zastal názor, že podanie žaloby vo veci bolo oprávnené, pretože
žalovaný svoj dlh napriek opakovaným výzvam nesplnil. Žalobca vyšiel žalovanému v ústrety
uzatvorením dohody o splátkovom kalendári, ktorú však žalovaný riadne neplnil, z dôvodu ktorého
nastala podľa čl. II. bod 3 dohody splatnosť dlžnej čiastky naraz, o čom musel mať žalovaný vedomosť.
Svoj doterajší postoj k žalovanému označil za prejav trpezlivosti a tolerantnosti k jeho situácii. Potvrdil,
že ku dňu 4.8.2022 evidoval voči žalovanému pohľadávku v sume 1 600,- Eur a to po úhradách v sume
708,20 Eur pripísanej 13.5.2022, v sume 1 000,- Eur pripísanej 20.7.2022 a v sume 400,- Eur pripísanej
1.8.2022. Súčasne odmietol prijatie návrhu žalovaného na uzavretie súdneho zmieru.

6. Žalovaný v duplike z 15.9.2022 v podstatnom zopakoval, že o nepriaznivej finančnej situácii
žalovaného bol žalobca oboznámený, ďalej že evidoval záväzky aj k žalobcovi spriaznenými
spoločnostiam ARRIVA Nitra a ARRIVA Liorbus Ružomberok, ktoré boli splnené, resp. ich priebežne
spláca podľa svojich finančných možností. Zotrval na svojom návrhu zamietnuť návrh na vydanie
platobného rozkazu alebo schváliť súdny zmier v medziach dohody o splátkovom kalendári.

7. Súd vo veci na 14.10.2022 nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila len zástupkyňa žalobcu
(doručenie predvolania na pojednávanie vykázané 13.9.2022). Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil
(doručenie predvolania na pojednávanie vykázané 29.8.2022), no v podaní z 13.10.2022 doručenom
14.10.2022 ospravedlnil svoju neúčasť na ňom s poukazom na pracovnú neschopnosť trvajúcu od
12.9.2022. K meritu veci súčasne oznámil, že k dátumu 13.9.2022 boli všetky jeho záväzky voči žalobcovi
splnené. Žalobca pred otvorením pojednávania zobral žalobu v rozsahu sumy 1 800,- Eur s k tomu
prislúchajúcim príslušenstvom späť a žiadal žalovaného zaviazať na úhradu sumy 1 200,- Eur spolu s
úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 200,- Eur od 20.9.2022 do zaplatenia, trov súdneho konania
ako aj paušálnej náhrady spojených s uplatnením pohľadávky jednorazovo v sume 40,- Eur v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku bankovým prevodom na účet žalobcu. Vo vzťahu k zostávajúcej
časti žalobou uplatneného nároku odmietol pristúpiť na zmier so žalovaným, pričom svoj postoj v tomto
smere odôvodnil konaním žalovaného, ktorý reálne k čiastočnej úhrade dlhu pristúpil až pod hrozbou
súdneho konania iniciovaného žalobcom potom, ako nedochádzalo k napĺňaniu skôr uzavretej dohody
o splátkach dlhu. Argumentoval tiež, že k úplnej úhrade dlhu žalovaným stále nedošlo, keď po splátkach,
ktoré žalobca uvádzal vo svojom skoršom svojom vyjadrení, žalovaný zaplatil dňa 15.8.2022 ešte sumu
200,- Eur a dňa 19.9.2022 sumu 200,- Eur. Zotrval však na stanovisku, že zvyšok dlhu vo výške 1 200,-
Eur nie je zo strany žalovaného stále uhradený, resp. že o celej jeho úhrade nemá žiadnu vedomosť a
v tejto časti žiada súd o vydanie meritórneho rozsudku.

8. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie predžalobnými výzvami z 26.7.2021 a
14.4.2022, uznaním dlhu a dohodou o splátkovom kalendári z 26.4.2021, ostatnými upomienkami
žalobcu, faktúrou žalobcu č. 3008005026 z 28.1.2020, faktúrou žalobcu č. 3008004936 z 30.12.2019,
faktúrou žalobcu č. 3008004793 z 28.11.2019, faktúrou žalobcu č. 3008004637 z 31.10.2019, faktúrou
žalobcu č. 3008004400 z 27.9.2019, faktúrou žalobcu č. 3008004229 z 31.8.2019, faktúrou žalobcu č.
3008003995 z 31.7.2019, zmluvou o poskytnutí služieb na autobusovej stanici Michalovce z 1.10.2018,
prehľadom vstupov žalovaného na autobusovú stanicu, výpisom zo živnostenského registra na osobu
žalovaného, pripojenými dôkazmi o úhradách žalovaného a ostatným obsahom spisu.

9. Zmluvný záväzok žalovaného, majúci právny základ v zmluve o poskytnutí služieb na autobusovej
stanici Michalovce z 1.10.2018 medzi stranami sporný nebol. Rovnako sporná nebola ani výška
žalovaným fakturovaných súm podľa faktúr žalobcu č. 3008005026 z 28.1.2020, č. 3008004936 z
30.12.2019, č. 3008004793 z 28.11.2019, č. 3008004637 z 31.10.2019, č. 3008004400 z 27.9.2019,
č. 3008004229 z 31.8.2019 a č. 3008003995 z 31.7.2019 za služby žalobcu spočívajúce v umožnení
užívania stanovíšť na AS Sobrance, Michalovce a Sečovce poskytované žalovanému za obdobie júl
2019 až január 2020. Sporná nebola ani výška dlžnej sumy 4 508,20 Eur k 26.4.2021 vyplývajúca
s obidvoma sporovými stranami uzavretej dohody obsahujúcej uznanie dlhu žalovaným a splátkový
kalendár, podľa ktorého mal žalovaný tento dlh splatiť v 23 splátkach splatných od 15.5.2021 mesačne
vždy k 15. dňu v mesiaci vo výške 200, Eur, resp. pri 23. splátke splatnej 15.3.2023 vo výške 108,20 Eur.
Sporné medzi stranami tiež nebolo, že žalovaný na splatenie tohto dlhu 24.5.2021 uhradil sumu 200,-
Eur, dňa 26.7.2021 sumu 400,- Eur a dňa 6.9.2021 sumu 200,- Eur (všetko to pred podaním žaloby) a po
podaní žaloby dňa 13.5.2022 sumu 708,20 Eur, dňa 20.7.2022 sumu 1000,- Eur a dňa 1.8.2022 sumu
400,- Eur, pričom týchto úhrad sa potom týkali všetky čiastočné späťvzatia žaloby učinené v priebehu
konania žalobcom.

10. Z dohody uzavretej žalobcom so žalovaným 26.4.2021, označenej ako Uznanie dlhu a dohoda o
splátkovom kalendári z 26.4.2021 okrem nesporných skutočností vyplýva, že v zmysle čl. II bodu 3.
„Dlžník berie na vedomie, že pokiaľ v dohodnutých termínoch nezaplatí ktorúkoľvek mesačnú splátku,
stráca výhodu splátok a dlžná čiastka sa stáva splatnou naraz, pričom veriteľ bude požadovať aj
zaplatenie Zmluvných úrokov z omeškania“.

11. Z predžalobnej výzvy žalobcu z 21.7.2021 súd zistil, že ňou bol žalovaný vyzvaný na kontrolu
evidencie došlých faktúr vzhľadom na neevidenciu úhrad žalobcom vo výške 4 308,20 Eur a prípadne
na ich úhradu do 5 dní od dátumu doručenia na vo výzve uvedený účet.

12. Z predžalobnej výzvy žalobcu zo 14.4.2022 súd zistil, že ňou bol žalovaný opätovne vyzvaný na
kontrolu evidencie došlých faktúr vzhľadom na neevidenciu úhrad žalobcom vo výške 3 708,20 Eur a
prípadne na ich úhradu do 5 dní od dátumu doručenia na vo výzve uvedený účet. Žalovaný bol v tejto
výzve súčasne upozornený na neplnenie splátkového kalendára, keď po dobu 8 mesiacov od uhradenia
poslednej platby žalobca nezaevidoval zo strany žalovaného žiadnu platbu.

13. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1 až 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

15. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré žalobca učinil do otvorenia pojednávania
nariadeného na 14.10.2022 v rozsahu žalovanej istiny 1800,- Eur a úroku z omeškania zo sumy
predstavujúcej celý žalovaný nárok od 15.9.2021 do 19.9.2022 a po tomto dátume, t.j. od 20.9.2022
zo sumy 1800,- Eur predstavujúcej dodatočným platbami žalovaného uhradený dlh, súd konanie o
žalobnom nároku v tejto časti prvým odsekom výrokovej časti tohto rozsudku zastavil. Na toto procesné

rozhodnutie súdu pritom s ohľadom na obsah § 146 ods. 1 druhá veta C.s.p. nebol potrebný akýkoľvek
súhlas žalovaného.

17. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že
ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda
podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

21. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

22. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

23. Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a
riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy.

24. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve.

25. Podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie
vlády“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych

bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka
omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať
úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania platí počas celej doby omeškania.

29. Podľa § 2 nariadenia vlády, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 Eur
jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

30. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalobou uplatneného nároku znejúceho na uloženie povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 1 200,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 200,- Eur od 20.9.2022
do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur,
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, súd dospel na základe právneho posúdenie zisteného
skutkového stavu k záveru o jeho dôvodnosti. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania považuje
súd za nepochybné, že žalovaný bol k 26.4.2021 povinný uhradiť žalobcovi dlh vzniknutý zo služieb
poskytnutých žalobcom v sume 4 508,20 Eur, ktorý bol podľa dôkazov o jeho úhradách predložených
stranami v konaní uhradený k 1.8.2022 len čiastočne, celkovo v rozsahu 2 908,20 Eur, s tým, že
žalovanému zostávalo uhradiť žalobcovi ešte sumu 1 600,- Eur. Pokiaľ žalovaný v podaní z 13.9.2022
tvrdil splnenie celého zostávajúceho dlhu, tento jeho zostatok, resp. výšku ďalšej dodatočnej úhrady
vo svojom poslednom podaní nielenže nešpecifikoval, ale ani ničím nepreukazoval. Naopak, žalobca
na pojednávaní konanom 14.10.2022 tvrdil, že žalovaný dodatočne zaplatil len ďalšie dve úhrady po
200,- Eur a nezaplatený zostatok dlhu predstavoval sumu 1 200,- Eur. V tomto kontexte je potrebné
poukázať na obsah § 323 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa o písomne uznanom záväzku
predpokladá, že v uznanom rozsahu v čase vykonania tohto uznania aj trval. Vzhľadom na právny
úkon uznania záväzku učinený písomne žalovaným v oboznámenej dohode z 26.4.2021 je nepochybné,
že bol to predovšetkým žalovaný, ktorý mal dôkaznú povinnosť preukázať zánik celého žalovaného
záväzku. Pokiaľ tak do vyhlásenia rozhodnutia súdu dôveryhodne neučinil, nebolo inej možnosti, ako
vychádzať zo záveru, že tento nesplnený záväzok v čase rozhodnutia súdu trval v rozsahu, ktorý
nepokrývali skoršie úhrady žalovaného preukázané v konaní, resp. úhrady potvrdené žalobcom do dňa
prejednania veci v nariadený termíne pojednávania. Keďže medzi stranami nebola sporná skutočnosť,
že žalovaný po uzavretí dohody o splátkovom kalendári dňa 26.4.2021 uhradil do 12.5.2022 len sumu
800,- Eur (z toho poslednú splátku v sume 200,- Eur dňa 6.9.2021), súd má s prihliadnutím na obsah
predžalobnej výzvy žalobcu zo 14.4.2022 doručenej žalovanému 28.4.2022 za to, že v spojení s čl.
II bodom 3. uzavretej dohody o splátkovom kalendári došlo aj k naplneniu podmienok vyplývajúcich
z § 565 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie práva žalobcu žiadať zaplatenie celej zostávajúcej
pohľadávky naraz. Preto súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú obranu žalovaného, ktorý na základe
dodatočných platieb (uskutočnených však dávno po splatnosti splátok dohodnutých 26.4.2021) žiadal
zamietnutie žaloby, resp. schválenie zmieru o zaplatení zvyšku dlhu v pôvodne dohodnutých splátkach
splatných pôvodne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Je potrebné si všimnúť aj skutočnosť, že pokiaľ
žalovaný tvrdil úhradu splátok splatných podľa dohody do 15.9.2022, v skutočnosti tieto úhrady stále
neboli uskutočnené podľa doslovného znenia označenej dohody, nakoľko splátka splatná 15.3.2023 by
mala podľa nej činiť len 108,20 Eur a nie žalovaným predpokladaných 200,- Eur, čo znamená, že aj pri
akceptácii dohody o splátkach by bol ku dňu 14.10.2022 žalovaný stále v omeškaní minimálne v sume
91,80 Eur.

31. Na základe uvedených úvah tak súd považoval za dôvodné žalobe voči žalovanému, v rozsahu
vyplývajúcom z druhého odseku výrokovej časti tohto rozsudku, vyhovieť. Keďže uplatnený nárok
na istinu dlhu a jeho príslušenstvo bol voči žalovanému vyhodnotený ako dôvodný, boli splnené aj
podmienky pre priznanie nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády v sume 40,- Eur.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a s prihliadnutím
na § 256 ods. 1 a 2 C.s.p. Výrok o trovách konania vychádza zo záveru, že žalobca bol úspešný v
celom uplatnenom rozsahu, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo na základe dodatočných
úhrad žalovaného realizovaných až v priebehu súdneho konania (t.j. po podaní žaloby) a v späťvzatím
nedotknutej časti bol žalobca v celom rozsahu úspešný. Preto súd rozhodol, že žalobca má voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako to vyplýva z tretieho odseku výrokovej
časti tohto rozsudku.

33. O výške náhrady trov konania ako aj o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku zodpovedajúceho
časti nároku, o ktorom pre čiastočné späťvzatie žaloby súd nerozhodoval bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.