Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611207256
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611207256.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
proti povinnému: Alena Tomanová, so sídlom Topoľčany, Palkovičova 4394/36, IČO: 33 679 444, o
vymoženie 555,-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k.
6Er/700/2011-12 zo dňa 2.11.2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 5.9.2011 doručenú súdu dňa 9.9.2011.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 1, 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanoveniami § 2, § 3 ods. 1, 2, zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), ustanoveniami § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, 4 písm. r), Občianskeho

zákonníka, a článkami smernice č. Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným
titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 555 Eur, úroky vo výške 0,25 % denne zo sumy 547,04 Eur od 21.1.2009
do zaplatenia a trovy konania vo výške 163,43 Eur. Tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe predloženej zmluvy o úvere č. 4381691, ktorú uzavrel oprávnený s povinným dňa 30.10.2008

z ktorej vyplynulo, že finančné prostriedky boli povinnému poskytnuté na podnikanie. Z uvedenej
zmluvy súd prvého stupňa zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver v sume 331,94 Eur. Povinný
sa zaviazal zaplatiť oprávnenému úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 215,10 Eur, t.j. sa
zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 547,04 Eur v 8-ich mesačných splátkach po 68,38 Eur a to
počnúc dňom 20.12.2008. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že v úverovej zmluve je uvedené,
že úver sa poskytuje na podnikanie. Avšak oprávnený nepreukázal, že úver bol poskytnutý povinnému

v súvislosti s jeho podnikaním, v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
nepostačuje ako dôkaz začiarknutie políčka „podnikanie“ v zmluve o úvere. V prípade pochybností o
tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (veriteľ), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
a to spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť

len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku,
aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnostiodberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Súd prvého stupňa mal za to, že vymedzenie účelu
poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na podnikanie“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek ďalšej aktivity
oprávneného (v smere preukazovania nespotrebiteľského charakteru zmluvy) malo za následok, ako

keby v zmluve nebol účel vymedzený vôbec. Vzhľadom na uvedené na povinného treba pozerať
ako na spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa zmluvu o úvere č. 4381691
uzatvorenú dňa 30.10.2008 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ďalej súd prvého stupňa
uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
ktorej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), naviac tento údaj nevyplýva

ani z exekučného titulu. Pri absencii RPMN je potom úver bezúročný a bez poplatkov. Súčasťou
všeobecných podmienok je i rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory vzniknuté zo zmluvy
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., resp. pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je

dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, pričom povinný ani v tomto prípade nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha

zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ
si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Súd
prvého stupňa ďalej konštatoval, že rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku
vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem

týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie
a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej
strane náležitú pozornosť nevenoval, nielenže nepreskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to
zmluvnú pokutu v sadzbe 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne, čím došlo k prehĺbeniu už aj tak

faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich práv nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením. Súd prvého
stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienku, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami
najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS,

a preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003, ako aj na ustanovenia
§ 44 ods. 2, 45 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z.z. (o rozhodcovskom konaní), na základe čoho mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Namietal, že formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje

ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. K uvedenému dodal, že preskúmavaním materiálnej
stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), a preto je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného
titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Poukázal
na to, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k

výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci.
Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa
ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o

rozhodcovskom konaní. Okrem toho namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ako aj to, že súd
neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej
danej normy. Mal za to, že na daný prípad nie je prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka,pretožesúdmusípriposúdenívzťahuakospotrebiteľskéhomaťnapevnoustálené,žefyzickáosoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Na základe
uvedeného dospel k názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej
stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadom nesúladu exekučného titulu so zákonom, opomenul, že

mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so
zákonom. Vzhľadom na uvedené oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu
prekážky rozhodnutej veci.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h)
OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 18.07.2011,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na

základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom -
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 06227/09 zo dňa 25.06.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.08.2009 a vykonateľnosť dňa 06.08.2009. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
podaním zo dňa 05.09.2011, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 09.09.2011 požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Následne

súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekcii vzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Je tomu tak z dôvodu, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec aj nesprávne právne posúdil. Odvolací súd z
obsahu spisu zistil, že povinná uzatvorila zmluvu o úvere dňa 30.10.2008 (č.l. 4 spisu), ako fyzická osoba
- podnikateľ s uvedením svojho identifikačného čísla a aj ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla,
pričomvkolonkenaakývýkonjejbolitietofinančnéprostriedky poskytnutéuviedlapodnikanie.Odvolací

súd má za to, že právny záver súdu prvého stupňa je predčasný z dôvodu, že súd prvého stupňa sa
skutkovo nevysporiadal a ani nevykonával ďalšie dokazovanie v tom smere, či povinná v skutočnosti
uzatvorila zmluvu o úvere ako fyzická osoba - spotrebiteľ alebo ako fyzická osoba - podnikateľ.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa musí opätovne zistiť skutkový stav veci v naznačenom smere a

následne v danej právnej veci rozhodne.

Vzhľadom k osobe súdneho exekútora sa súd vyporiada i s Nálezom Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS
322/2010, zo dňa 13.4.2011, keďže na nedostatok nestrannosti súdneho exekútora podľa § 3 ExP musí
prihliadať.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.