Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214279
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8812214279.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa a.s., IČO: 36284831, Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, proti povinnému: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, B. C. XXX, o vymoženie 268,85 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/2030/2012-18 zo dňa 05.04.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiadnemu z účastníkov exekučného konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým

uznesením vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. uložil povinnosť oprávnenému nahradiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 57,17 eura do 3 dni od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že šetrením súdneho exekútora nebol zistený
postihnuteľný majetok povinnej a preto rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) a §
58 Exekučného poriadku.

3. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov. K zastaveniu došlo z dôvodu, že existuje postihnuteľný
majetok. Majetok povinnej preto nestačí ani na trovy exekúcie. Priznaná suma predstavuje celkom sumu
57,17 eura a na úhradu tejto sumy zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený
je toho názoru, že v tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu
prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za
predčasné. Právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému.
Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva

na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.
Podľanehojepravdepodobneanisúdnyexekútor,anisúdnezistilimajetkovépomerypovinnejdôkladne.
Súd v napadnutom uznesení konštatoval, že „vyhovel návrhu súdneho exekútora a exekučné konanie
zastavil“ bez akejkoľvek konkretizácie, aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe výsledkov akých
lustrácií dospel súdny exekútor a následne aj exekučný súd k záveru, že majetok povinnej nestačí na
úhradu trov exekúcie. Podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo

oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa
zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného oprávnený žiadal uzneseniesúdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že sa nestotožňuje s právnou
argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci
bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z
Centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať
jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou

hospodárnosti. Uviedol, že rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok
majetku povinnej nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok
podliehajúci exekúcii, ale pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Dodal,
že právne relevantnou skutočnosťou je okrem uvedeného aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení
exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navrhol
potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

6. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k

záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7.Podľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017exekúciusúdzastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na
vymoženie pohľadávky 268,85 eura s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného
Výkazu nedoplatkov č. 1200482596 zo dňa 04.09.2012 ako exekučného titulu. Na základe žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5713046283 zo dňa 14.12.2012 na vymoženie uloženej povinnosti 268,85 eura s

príslušenstvom. Dňa 13.06.2017 bolo exekučnému súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým
oznámil, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. Pretože majetok
povinnejnestačíaninaúhradutrovexekúcienavrhol,abyvsúladesustanovením§57ods.1písm.h)a§
203 ods. 2 Exekučného poriadku súd exekúciu napadnutým uznesením zastavil a zaviazal oprávneného
na úhradu trov exekúcie.

9. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade exekútor riadne vykonal zisťovanie majetkových
pomerov povinnej postupom podľa § 34 Exekučného poriadku. Ak na základe šetrenia zistil, že v
exekučnom konaní nie je možné exekúciu vykonať z dôvodu nemajetnosti povinnej, pretože jej majetok
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, postupoval správne, ak navrhol exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.

h/ Exekučného poriadku zastaviť. Potenciálne okolnosti, ktoré môžu/ nemusia nastať v budúcnosti, nie
sú dôvodom pre pokračovanie v exekúcii za stavu, že povinná je nemajetná.

10. Oprávnený poukazuje len na potenciálnu možnosť nadobudnutia majetku povinnej v budúcnosti, je
však zrejmé, že vedomosť o existencii konkrétneho majetku podliehajúceho exekúcii povinnej nemá.

Oprávnený v odvolaní nenamietal, že zistenia súdneho exekútora nevychádzajú z reálneho stavu,
nepreukázal existenciu majetku povinnej, či to, že povinná poberá nejaký príjem, je zamestnaná a pod.,
o čom by oprávnený mal vedomosť, ale odvolanie je založené iba na tvrdení o možnosti nadobudnúť
majetok v budúcnosti vzhľadom na produktívny vek povinnej. Táto hypotetická možnosť na zmenu
záveru o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie nepostačuje.

11. Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinnej nie je rozhodujúca
skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, keďže pre
rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Uvedená skutočnosť
jevýznamnáibaztohohľadiska,žeoprávnenývbudúcnostimôžepodaťnovýnávrhnazačatieexekúcie,

ak sa ukáže, že povinná nadobudne majetok, resp. získa iný príjem, z ktorého je možné vymáhanú
pohľadávku uspokojiť, keďže rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej osoby
povinnej nezakladá prekážku res iudicatae, t.j. práva oprávneného subjektu v prípade, ak povinná vbudúcnosti nadobudne majetok, nebudú dotknuté. Táto odvolacia námietka oprávneného preto nie je
dôvodná.

12. Odvolací súd na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená od 13.12.2012, pričom
od začatia vykonávania exekúcie do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie dňa
15.08.2017, nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že existencia majetku povinnej

podliehajúceho exekúcii zistená nebola, preto záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinnej bol
opodstatnený.

14. Za daného stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

15. Správnemu výroku o zastavení exekúcie zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP. V odvolacom konaní oprávnený úspešný nebol, povinná a súdny exekútor si trovy odvolacieho
konania neuplatnili, žiadne trovy odvolacieho konania im zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd právo
na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).