Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520202010
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7520202010.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
v G., C. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Alena Zadáková a spol., so sídlom v Košiciach, Kováčska
32 proti žalovanému: Zinc Euro, a.s., so sídlom v Poprade, Karpatská 3256/15, IČO: 47 918 551,
zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93,

o určenie neplatnosti rámcovej zmluvy, o určenie neplatnosti záväznej žiadosti o pôžičku a o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k.
13Csp/179/2020-74 zo dňa 23. júla 2021

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku pod č. II. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v
záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému 100% trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom
uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti rámcovej zmluvy, ako aj určenie neplatnosti záväznej
žiadosti o pôžičku a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 255,81 eur s príslušenstvom s
tým, že súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 13Csp/179/2020 zo dňa 29.4.2021 spojil konania vedené
na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 13Csp/179/2020 a sp.zn. 20Csp/377/2020 na spoločné
konanie, ktoré sa vedie pod sp.zn. 13Csp/179/2020. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.7.2021
vzal žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie v uvedenej veci zastaviť, pričom

dôvod späťvzatia žaloby neuviedol. Vo vzťahu k trovám konania navrhol konajúcemu súdu, aby rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania s tým, že nepriznanie trov konania
žalovanému odôvodňoval dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, keďže žalobca je v súčasnosti na
invalidnom dôchodku, čo je jeho jediný príjem a jeho manželka poberá len ošetrovateľský príspevok,
a preto akékoľvek ďalšie výdaje sú pre nich likvidačné. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 145 ods. 1 CSP, keďže žalobca vzal žalobu späť, súd konanie

zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, ako aj § 256 ods. 1 CSP
a uviedol, že späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu. Žalobca
vzal žalobu v celom rozsahu späť čím zavinil zastavenie konania, preto súd rozhodol tak, že priznal
náhradu trov konania žalovanému v celom rozsahu. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257

CSP, nakoľko žalobca má príjem, v konaní nie je zastúpený Centrom právnej pomoci, ale advokátom.4. Proti výroku napadnutého uznesenia pod č. II. podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie.
Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že súd nesprávne v spore nevidel
priestor pre aplikáciu § 257 CSP, nakoľko žalobca má príjem a v spore nie je zastúpený Centrom

právnej pomoci, pričom žiadnym spôsobom tento svoj záver neodôvodnil a bližšie nešpecifikoval ako
dospel k záveru, že len strany sporu, ktoré sú zastúpené Centrom právnej pomoci sú považované
za prípady, kedy je možné aplikovať ust. § 257 CSP. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom neodôvodnil svoj záver, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení to riadne a presvedčivo odôvodniť. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je možné zistiť, z akých dôvodov nepovažoval ním prezentované

dôvody hodné osobitného zreteľa za nedôvodné. Nerešpektovanie riadneho odôvodnenia zakladá
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu vo vzťahu k trovám konania. Apeloval na to, že žalobca nemá
možnosť s ohľadom na jeho zdravotný stav si nájsť prácu a rovnako jeho manželka nemôže pracovať,
keďže mu musí zabezpečovať starostlivosť. Ich príjmy pozostávajú z invalidného dôchodku vo výške
825,00 eur, opatrovateľského príspevku vo výške 403,27 eur a rodinných prídavkov vo výške 74 eur

(3 deti), spolu vo výške 1.302,27 eur. Ich výdavky za splátky úverov: Prima banka 164,00 eur, ČSOB
hypotéka 547,07 eur, PSS vo výške 167,71 eur, spolu vo výške 878,78 eur, bežné výdavky za vodu 35,00
eur, za elektrinu 102,00 eur, mobil 48,58 eur a internet 29,09 eur a stravu vo výške 208,00 eur, spolu
vo výške 422,67 eur. V súvislosti s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej je žalobca invalidný (ktorú
nezavinil) sú nútení ich príjmy využívať na zdravotnú starostlivosť, ktorá súvisí s použitím motorového

vozidla na dopravu na rehabilitácie do UNLP v Košiciach, ako aj za lieky pre žalobcu mesačne cca 30,00
eur a pre dcéru, ktorá je alergička vo výške 15,00 eur, čím v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP neprihliadol
na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, a to aj s odkazom na citované rozhodnutia
Ústavného súdu SR, ako aj na uznesenie Okresného súdu Košice-okolie pod sp.zn. 13Csp/323/2020,
kde súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil II. výrok

napadnutého uznesenia tak, že stranám náhradu trov konania nepriznáva.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca svoje tvrdenia ohľadom
dôvodov hodných osobitného zreteľa relevantne neodôvodnil, nepredložil také tvrdenia a dôkazy, z
ktorých by nepriznanie povinností na náhradu trov konania mal súd vyvodiť a preto je rozhodnutie vecne

správne, ktoré navrhoval potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovaného už nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,

ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu proti II. výroku napadnutého uznesenia ako odvolanie
podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné v rozsahu
vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (v znení odvolacích dôvodov a námietok žalobcu vymedzených v
podanom odvolaní, ako aj podľa § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko aj podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého výroku

uznesenia je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP a preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie vo
výroku pod č. II. (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP, § 391 ods. 1 CSP) a vracia vec v rozsahu zrušenia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.9.Podľa§220ods.3a4CSP,aksasúdodkloníodustálenejrozhodovacejpraxe,odôvodnenierozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú
arabskými číslicami.

10. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch v zmysle ust. § 257 CSP spočíva
buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie

použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach
náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť

aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad
rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,
vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie
okolnosti.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13.Vsporovomkonanívzásadeplatí,žekaždástranaznášatrovyspojenésjejúčasťouvspore,kýmnie
je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu určené, ktorá procesná strana úspešne uplatňovala alebo
bránila svoj spor, vznikne úspešnej strane nárok na náhradu trov konania, ktoré boli účelne vynaložené
na dosiahnutie rozhodnutia svedčiaceho v jej prospech. V sporovom konaní sa v zásade uplatňuje

princíp úspechu, ktorý je základným kritériom pre priznanie náhrady trov konania. Úspech procesnej
strany sa posudzuje vo vzťahu k predmetu sporu porovnaním procesnej pozície, ktorú sporová strana vo
veci zastávala a právoplatného rozhodnutia súdu vo veci. Plný úspech žalobcu sa prejavuje vtedy, ak sa
výrok konečného meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený
vo veci samej, to znamená, ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (porovnaj Števček M. a kolektív.

Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck 2016, strana 925 a nasledujúce).

14. Ustanovenie § 257 CSP ale upravuje moderačné právo súdu vo vzťahu k základným pravidlám pre
rozhodovanie o náhrade trov konania. Uplatnenie tohto moderačného práva konajúceho súdu vo vzťahu
k výnimočnej možnosti nepriznať celkom alebo sčasti nárok na náhradu trov konania úspešnej strane

musí vychádzať výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci existujú.

15. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nárokunanáhradutrovkonaniaexoffo.Zúradnejpovinnostipretomusískúmaťajprípadné(ne)splnenie

podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

16. Keďže v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho
rozhodovania, t.j. § 257 CSP nezaoberal dôsledne, t.j. konkrétne, v znení napádaných dôvodov, bude
jeho povinnosťou v ďalšom konaní skúmať existenciu okolností tvrdených žalobcom pre nepriznanie

náhrady trov konania žalovanej v zmysle ust. § 257 CSP a iba v prípade záveru, že nejde o výnimočný
prípad v konkrétne namietaných skutočností, rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust.
§ 256 ods. 1 CSP.

17. Treba podotknúť, že samotná skutočnosť priznania oslobodenia od súdnych poplatkov nie je

dôvodom naplnenia zákonných predpokladov v zmysle § 257 CSP (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 31.3.2010, sp.zn. 1MObdoV/19/2008).18. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012, sp.zn. 6M Cdo/5/2011 v
tom znení, že ust. §257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania,
ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo

ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne
vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady,
sa preto bude javiť spravodlivým, predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiaci so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku
a podobne.

19. Odvolací súd s odkazom na citované uznesenie Najvyššieho súdu SR preto poukazuje na tú
skutočnosť, že súd prvej inštancie musí v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konkrétne uviesť
okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby, ďalej konkrétne uviesť správanie sa strán sporu v
priebehu konania, ako aj okolností uplatnenia nároku a podobne, s odkazom na ďalšie napádané
skutočnosti.

20. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové,
sociálne, osobné a ďalšie pomery strán sporu, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by

mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenejstranysporu.Významnýmizhľadiskaaplikácie§257CSPsúaletaktiežokolnosti,ktoréviedli
k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo/5/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/269/2007,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/5/2006). Pričom dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí

v konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu, v okolnostiach, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku
na súde, spôsobe jeho uplatnenia a tiež v dôvode späťvzatia žaloby, ako aj jej dopadu na strany sporu
v kontexte uplatneného nároku vo veci, k čomu má smerovať aj odôvodnenie napadnutého uznesenia
v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

21. Podľa § 391 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP a konkrétne posúdi dôvody, či v danom prípade prichádza do
úvahy aplikácia ust. § 256 ods. 1 CSP so zreteľom na ust. § 251 CSP, ako aj § 257 CSP s tým, že o
výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP a to len v prípade, ak súd prvej

inštancie konkrétne nezistí naplnenie zákonných predpokladov v zmysle § 257 CSP, čo je potrebné ale
odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).