Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122206209
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5122206209.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci umiestneného: Ing. L. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX, XXX XX K., zastúpeného ustanoveným procesným opatrovníkom
Mgr. PaedDr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863
a splnomocneným zástupcom Mgr. Jurajom Orvanom, advokátom so sídlom Sad SNP 8, 010 01 Žilina,

IČO: 33 352 097, za účasti: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom Ul. Vojtecha Spanyola
43, 012 07 Žilina, IČO: 17 335 825, o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, v
konaní o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 21Pu/24/2022-15 zo dňa
02. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 21Pu/24/2022-15 zo dňa 02. augusta 2022 zrušuje a vec vracia
Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, že prevzatie Ing. L. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX, K., prechodne bytom T. XXXX, K. na Psychiatrické oddelenie
Fakultnej Nemocnice s poliklinikou Žilina dňa 30.07.2022 je prípustné.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina,
psychiatrické oddelenie (ďalej „zdravotnícke zariadenie“) súdu prvej inštancie dňa 30.07.2022 oznámila,

že dňa 30.07.2022 o 13:34 hod. bol prevzatý a umiestnený Ing. L. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej
len „umiestnený“) v zdravotníckom zariadení bez svojho súhlasu, resp. pri neschopnosti dať súhlas.
Vzhľadom k uvedenému začal súd prvej inštancie konanie o prípustnosti prevzatia a držania v
zdravotníckom zariadení podľa ust. § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“).
3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní, citujúc ust. § 260 ods. 2 a 261 CMP a ust. § 6 ods. 9 písm.

d) a § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, vychádzal z názoru
ošetrujúceho lekára, ktorý uviedol, že u umiestneného sa jedná o rehospitalizáciu, pacient je dva
týždne po prepustení. Privezený RZP v sprievode polície pre poruchy správania s heteroagresivitou,
hyperaktivitou, v domácom prostredí nespolupráca pri užívaní medikácie, škodlivé užívanie alkoholu,
v klinickom obraze prítomná elevovaná nálada, myslenie s asociačnými skokmi, konfliktné správanie,

potrebná preto hospitalizácia aj bez súhlasu pacienta. Ďalej vychádzal z hlásenia o prevzatí pacienta,
v ktorom bolo uvedené, že u pacienta ide o opakovanú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení pre
bipolárnu afektívnu poruchu, naposledy prepustený dňa 14.07.2022. Hneď po prepustení príbuzní resp.
priateľka evidovala skrátený spánok, zvýšenú aktivitu, následne vyradil lieky bez odporučenia lekára.
Posledný týždeň nesústredený, zvýšená agresivita voči príbuzným, hyperaktivita, konzum alkoholu,
ebrietovaný, v myslení asociačné skoky, miestami dyslógie. Vykonaným psychiatrickým vyšetrením bolo

zistené, že pacient trpí duševnou poruchou, ktorá vyžaduje neodkladné liečenie a vzhľadom na túto
poruchu ohrozuje seba a svoje okolie, preto je ponechanie v ústavnej starostlivosti nevyhnutné.4. Umiestnený, ktorý požiadal o výsluch, pri výsluchu uviedol, že splnomocnil Mgr. Juraja Orvana na
toto konanie a všetky vysvetlenia necháva na neho. Zároveň uviedol, že lekár MUDr. N. mu povedal, že
hospitalizáciu podpísal. Ako opatrovníka navrhol advokáta Mgr. Orvana, pokiaľ by nesúhlasil, advokáta

Mgr. PaedDr. Antona Kušníra, opatrovníka z okruhu príbuzných pre konflikty odmietol. Lekár MUDr. N.
k tvrdeniu umiestneného o tom, že umiestnený vstup podpísal, uviedol, že umiestnený svoj súhlas s
hospitalizáciou odvolal, preto bola hospitalizácia hlásená ako nedobrovoľná.
5. Na základe zisteného stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že umiestnený by si pobytom
mimo psychiatrického oddelenia mohol vážne poškodiť svoje zdravie alebo ohroziť svoje okolie. Keďže

zhoršenie zdravotného stavu umiestneného si vyžadovalo hospitalizáciu, súd prvej inštancie v zmysle
ust. § 262 ods. 1 CMP rozhodol tak, že k prevzatiu umiestneného došlo zo zákonných dôvodov, a toto
prevzatie je prípustné.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie umiestnený, ktorý sa
domáhal jeho zmeny tak, že prevzatie umiestneného bolo neprípustné a zdravotnícke zariadenie je
povinné umiestneného okamžite prepustiť, eventuálne sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a

zastavenia konania a súčasne uloženia povinnosti zdravotníckemu zariadeniu okamžite ho prepustiť.
7. Umiestnený sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pričom súd prvej
inštancie podľa jeho názoru náležite nezistil skutočný stav veci a rozhodné skutočnosti (§ 62 ods. 1
CMP), nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z predložených dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP].
8. Konkrétne umiestnený namietal, že v odôvodnení hlásenia sa uvádzajú len všeobecné tvrdenia
ošetrujúceho lekára zdravotníckeho zariadenia MUDr. T. o skutočnostiach, ktoré mali predchádzať jeho
zadržaniu, na základe neodborných posúdení jeho správania sa tam uvedenými rodinnými príslušníkmi.

Z hlásenia však nevyplývajú žiadne ďalšie podrobnosti tvrdenej duševnej poruchy - jeho psychiatrického
ochorenia, najmä s odkazom na záznam o jeho vyšetrení z predmetného dňa, ktorý mal byť ako
príloha hlásenia rovnako zaslaná súdu prvej inštancie pred vydaním jeho rozhodnutia. Umiestnený ďalej
uviedol, že z obsahu súdneho spisu rovnako nevyplýva, že by zdravotnícke zariadenie v konaní riadne
preukázalo, že by skutočne ohrozil seba alebo svoje okolie tak závažným spôsobom, ktorý jednoznačne

odôvodňoval potrebu rozhodnutia súdu o obmedzení jeho osobnej slobody. Za pochybenie súdu prvej
inštancie považoval umiestnený aj stav, keď z odôvodnenia uznesenia ani z obsahu spisu nie je možné
identifikovať jediný dôkaz o tom, že by sa súd prvej inštancie v súlade s povinnosťou podľa ust. §
35 CMP, pre účely riadneho zistenia skutočného stavu veci, riadne oboznámil aj s jeho písomnou
zdravotnou dokumentáciou (§ 261 CMP), minimálne so záznamom o vyšetrení jeho zdravotného stavu

spísaného službukonajúcim lekárom pri obmedzení jeho osobnej slobody. Umiestnený ďalej namietal,
že v súvislosti so zásahom do jeho základného práva na osobnú slobodu, garantovaného ust. čl.
17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno akceptovať pri rozhodovaní súdu len všeobecné
tvrdenia ošetrujúceho lekára zariadenia uvedeného v hlásení, resp. v zápisnici zo dňa 02.08.2022
o potrebe jeho umiestnenia na oddelení, a to bez vykonania ďalších relevantných dôkazov, najmä

oboznámením sa s jeho písomnou zdravotnou dokumentáciou, ktorá mala byť súdu prvej inštancie v
potrebnomrozsahupovinnedoručenáprávezostranyzdravotníckehozariadenia.Zuvedenýchdôvodov
umiestnený žiadal, aby odvolací súd v súlade s ust. § 63 ods. 1 CMP vyžiadal od zdravotníckeho
zariadenia jeho zdravotnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na aktuálne vyšetrenia k nedobrovoľnému
zadržaniu, oboznámil sa s jej obsahom za účelom preskúmania, či jeho zdravotný stav skutočne

odôvodňoval potrebu jeho umiestnenia v zdravotníckom zariadení bez jeho súhlasu. Pochybenie súdu
prvej inštancie videl umiestnený aj v nedodržaní lehoty 24 hodín danej podľa ust. § 253 ods. 1 CMP
zdravotníckemu zariadeniu na oznámenie prevzatia umiestneného bez jeho informovaného súhlasu
súdu. Jeho osobná sloboda bola zdravotníckym zariadením obmedzená dňa 30.07.2022 o 13:34 hod. a
hlásenie zdravotníckeho zariadenia bolo súdu prvej inštancie preukázateľne elektronicky doručené až

dňa 01.08.2022 o 07:13 hod., t. j. v rozpore s lehotou určenou zákonom podľa ust. § 253 ods. 1 CMP.
Jeho prevzatie zdravotníckym zariadením tak bolo neprípustné, jednak z dôvodu porušenia 24 hodinovej
informačnej povinnosti zdravotníckeho zariadenia vo vzťahu k súdu podľa ust. § 253 ods. 1 CSP, ako
aj z dôvodu absencie riadneho preukázania naplnenia podmienok jeho umiestnenia v zdravotníckom
zariadení bez jeho súhlasu.

9. Zdravotnícke zariadenie v reakcii na odvolanie umiestneného uviedlo, že v hlásení o prevzatí pacienta
do ústavnej psychiatrickej starostlivosti bez jeho súhlasu i v prijímacej správe na psychiatrické oddelenie
zdravotníckeho zariadenia sú uvedené konkrétne a jednoznačné dôvody, pre ktoré prijímací lekár
rozhodolonedobrovoľnomprevzatíumiestnenéhonapsychiatrickéoddelenie.Taktiežvsúladesplatnoulegislatívou toto prevzatie do 24 hodín telefonicky oznámil súdu prvej inštancie, pričom meno sudcu aj
presný čas hlásenia (30.07.2022, 13:39) zaznamenal do zdravotnej dokumentácie umiestneného.
10. Iné podania účastníkov konania odvolaciemu súdu predložené neboli.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP], po zistení, že odvolanie umiestneného proti uzneseniu súdu prvej
inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), subjektom na to oprávneným
(§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 59 ods. 1 CMP), preskúmal

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími
dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP), konštatujúc dôvodnosť odvolania umiestneného
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru o dôvodnosti podaného

odvolania, avšak nie vo všetkých uvádzaných odvolacích dôvodoch.
13. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na konanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré si nesplnilo zákonom
stanovenú povinnosť oznámiť súdu prevzatie umiestneného v lehote do 24 hodín od jeho prevzatia
podľa ust. § 253 ods. 1 CMP, odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že umiestnený
bol do zdravotníckeho zariadenia prevzatý dňa 30.07.2022 o 13:34 hod (hlásenie na č. l. 2 spisu) a

uvedená skutočnosť bola prijímajúcim lekárom oznámená súdu (sudcovi v pohotovosti) telefonicky dňa
30.07.2022 o 13:38 hod. (úradný záznam na č. l. 7 spisu), t. j. v lehote podľa ust. § 253 ods. 1 CMP.
ZároveňjepotrebnézdôrazniťžeCMPvust.§253ods.1neuvádzaformu,akúformumámaťoznámenie
zdravotníckeho zariadenia súdu o prevzatí umiestneného bez jeho informovaného súhlasu, resp. po
odvolaní jeho informovaného súhlasu, a preto je možné akceptovať, keď k oznámeniu v danom prípade

došlo telefonicky s následným spísaním úradného záznamu o uvedenej skutočnosti. Uvedenú odvolaciu
argumentáciu umiestneného tak odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
14. Za dôvodnú však odvolací súd považoval ostatnú odvolaciu argumentáciu umiestneného, pričom s
prihliadnutím na ust. § 66 CMP zistil aj iné než odvolateľom uvádzané pochybenia súdu prvej inštancie.
15. Nedobrovoľná hospitalizácia, resp. umiestnenie fyzickej osoby do ústavnej starostlivosti bez jej

(informovaného) súhlasu predstavuje závažný zásah do osobnej slobody jednotlivca. V zmysle ust. § 6
ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. je takýto zásah akceptovateľný len v prípade, že ide o osobu,
ktorá v dôsledku duševnej choroby (alebo s príznakmi duševnej poruchy) ohrozuje seba alebo svoje
okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na
osobitnú závažnosť predmetného zásahu do jedného z najelementárnejších základných ľudských práv

(práva na osobnú slobodu) nie je postačujúce len všeobecné konštatovanie o splnení danej zákonnej
podmienky, ale takéto konštatovanie musí byť odôvodnené konkrétnymi skutkovými okolnosťami (okrem
iného definovanými miestom, časom a jednoznačne individualizovaným dejom), ktoré sú dostatočne
jasne vymedzené i v rozhodnutí súdu.
16. Odôvodnenie napadnutého uznesenia takúto požiadavku rozhodne nespĺňa. V určujúcom

závere (bod 9. a 10. jeho odôvodnenia) o opodstatnenosti/prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho
zariadenia sa totiž fakticky súd prvej inštancie len obmedzil na všeobecné konštatovanie o možnosti
vážneho poškodenia zdravia umiestneného alebo ohrozenia jeho okolia v prípade jeho pobytu
mimo zdravotníckeho zariadenia, čomu zásadne predchádzala len citácia textu ustanovení právnych
predpisov bez uvedenia potrebných skutočností vlastných súdenému prípadu, ktoré mohli odôvodniť

záver o naplnení podmienok podľa ust.
§ 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z.
17. Predovšetkým však súd prvej inštancie svojím postupom predchádzajúcim vydaniu posudzovaného
rozhodnutia porušil právo umiestneného na spravodlivý proces.
18. V tomto smere odvolací súd prioritne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.

2Cdo/31/2018 zo dňa 31.07.2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č. 8 ročník 2018 pod publikačným č. 67/2018. Podľa právnej vety označeného rozhodnutia najvyššej
súdnej autority (čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) „rozhodnutie o
prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení bez súhlasu umiestneného je tak závažným
zásahom do osobnej slobody človeka, že prvotný výsluch alebo vzhliadnutie vykoná osobne sudca.“ Z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú
o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (akými sú konania v niektorých
statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj
rozhodnutia ESĽP v veciach: X a Y p. Chorvátsku, sťažnosť č. 5193/09; Sýkora p. Českej republike,sťažnosť č. 23419/07 a ďalšie). Z uvedeného tak možno ustáliť, že vzhliadnutie by mal primárne
vykonať sudca. Nakoľko sa vzhliadnutím rozumie pokus o zistenie stavu človeka vlastným pozorovaním
sudcu, ktorý o detencii rozhoduje, nemá byť realizovaný prostredníctvom inej súdnej osoby. Je totiž

vždy nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril
úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej
základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia
súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Z judikatúry ESĽP taktiež vyplýva, že v určitých výnimočných
situáciách postačí, ak tento úkon vykoná na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, a to však

najmä vtedy, ak sa rozhoduje o osobe, o ktorej detencii už bolo skôr rozhodované, ktorá už bola
v minulosti sudcom vzhliadnutá a v prebiehajúcom konaní je jej zdravotný stav, pre ktorý už bola v
minulosti držaná v zdravotníckom zariadení, podľa aktuálnych lekárskych posudkov takej povahy, že nie
je možné očakávať jej zlepšenie (porovnaj rozhodnutie ESĽP vo veci Berková p. Slovenskej republike,
sťažnosť č. 67149/01; Ivinović p. Chorvátsku, č. 13006/13; Lashin p. Rusku, sťažnosť č. 33117/02).
Takýto mimoriadny postup súdu však musí byť v odôvodnení jeho rozhodnutia podrobne a dôkladne

odôvodnený (opätovne z uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/31/2018 zo dňa 31.07.2018).
19. V prejednávanom prípade výsluch umiestneného vykonal súd prvej inštancie prostredníctvom
vyššieho súdneho úradníka (zápisnica zo dňa 02.08.2022 na č. l. 12 spisu). Ani výsluchy umiestneného,
resp. jeho vzhliadnutia v predchádzajúcich konaniach (vedených Okresným súdom Žilina pod spis.
zn. 9Pu/4/2019, spis. zn. 9Pu/34/2019 a spis. zn. 30Pu/25/2021, viď pripojené spisy) neboli vykonané

konajúcim sudcom. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia (a ani z obsahu spisu) nevyplývajú
žiadne výnimočné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné uspokojiť sa s vykonaním výsluchu
umiestneného a jeho vzhliadnutím len vyšším súdnym úradníkom.
20. Z celkového hľadiska posudzovaného procesu prevzatia (a držania) fyzickej osoby v zdravotníckom
zariadení odvolací súd upozorňuje na nedostatočnosť, až absenciu konkrétnych jedinečných okolností

nevyhnutných pre náležité rozhodovanie konajúceho súdu prvej inštancie. Už v hlásení Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Žilina zo dňa 30.07.2022 nie sú dostatočne špecifikované také individuálne
okolnosti, ktoré by odôvodňovali nedobrovoľné prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia
[§ 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z.].
21. Konštatovania typu „priateľka evidovala skrátený spánok, zvýšenú aktivitu, vyradenie liekov bez

odporúčania lekára, posledný týždeň nesústredenosť, zvýšenú agresivitu voči príbuzným, hyperaktivitu,
konzum alkoholu“, či všeobecné formulácie typu „menovaný trpí duševnou poruchou, ktorá vyžaduje
neodkladné liečenie a menovaný vzhľadom na túto poruchu ohrozuje seba / svoje okolie, preto
ponechanie v ústavnej starostlivosti je nevyhnutné“, neumožňujú posúdenie zákonných predpokladov
pre nedobrovoľné umiestnenie osoby do ústavnej starostlivosti.

22. Ani zo zápisnice o výsluchu ošetrujúceho lekára zo dňa 02.08.2022 (že u umiestneného sa jedná o
rehospitalizáciu,umiestnenýjedvatýždnepoprepustení.PrivezenýRZPvsprievodepolíciepreporuchy
správania s heteroagresivitou, hyperaktivitou, v domácom prostredí nespolupráca pri užívaní medikácie,
škodlivé užívanie alkoholu, v klinickom obraze prítomná elevovaná nálada, myslenie s asociačnými
skokmi, konfliktné správanie, potrebná preto hospitalizácia aj bez súhlasu pacienta) nevyplývajú

konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu predmetného neodkladného zásahu. Je
opätovne potrebné zdôrazniť, že sa musí jednať o aktuálne, resp. prevzatiu do zariadenia takmer
bezprostredne predchádzajúce okolnosti vzťahujúce sa ku konaniu umiestneného, a nie dlhodobý stav.
23. Pochybenie súdu prvej inštancie vníma odvolací súd aj v postupe, v rámci ktorého sa konajúci
súd pre zistenie skutočného stavu veci v rozpore s ust. § 261 CSP vôbec neoboznámil so

zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Pri rozhodovaní o prípustnosti prevzatia umiestneného do
zdravotníckeho zariadenia vychádzal len z tvrdení zaznamenaných v hlásení o prevzatí umiestneného
zo dňa 30.07.2022 a ďalej z vyjadrenia ošetrujúceho lekára zo dňa 02.08.2022, pri svojom rozhodovaní
však vôbec nevychádzal zo širšieho kontextu zdravotného stavu umiestneného. Odvolaciemu súdu je
pritom aj s ohľadom na pripojený spisový materiál zrejmé, že u umiestneného sa nejedná o prvotné

či individuálne indikácie v zdravotnom stave, pre ktoré bol do zdravotníckeho zariadenia prevzatý, ale
jedná sa o opakované prevzatie dotknutej fyzickej osoby, na základe čoho možno objektívne usudzovať
o existencii relevantných zdravotných záznamov umiestneného vo vzťahu k riešenej problematike. Súd
prvej inštancie mal zároveň zvážiť prípadne sa oboznámiť aj s názorom ďalších osôb, ktoré mohli
objasniť stav veci (§ 261 CMP).

24. V nadväznosti na uvedené tak odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uvedenénedostatky v postupe súdu prvej inštancie totižto nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím
súdom.
25. V ďalšom priebehu konania bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať podľa vyššie vymedzených

intencií a svoje východiská, úvahy a z nich rezultujúce závery náležite konkrétne odôvodniť v novom
rozhodnutí (§ 391 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).