Rozsudok – Abstraktná kontrola v… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201639
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020201639.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: EuroSpotrebiteľ, občianske
združenie, Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: 1/
Národná rada Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, 2/ Slovenská
republika - Národná rada Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 24.11.2020 sa žalobca domáha, aby súd určil, že v relevantnom období od roku 2011,
neoprávnený a protiústavný absolútny zákaz predaja, držby a distribúcie Cannabidol, CBD, chemicky2-/
(1R, 6R)-6-izopropenyl-3-metycykloex-2en-1-yl/-5-pen-tylbenzene-1,3-diol v Slovenskej republike, bol a
je nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov. V žalobe uviedol, že Slovenská republika
(ďalejlen„SR“),resp.žalovaní1/a2/protiústavnezaradilivroku2011dozakázanýchlátokneoprávnený

a protiústavný absolútny zákaz predaja a distribúcie Cannabidol (ďalej len „CBD“) v SR, čo je nekalou
obchodnou praktikou, protiústavným a svojvoľným zásahom do spotrebiteľskej a súkromnej sféry,
pretože neoprávnene, ustanovením v prílohe zákona, bráni spotrebiteľom v prístupe k tejto inak legálnej
liečivej látke a legálnym produktom z nej vyrobených v celej Európskej únii (ďalej len „EÚ“), okrem SR.
Považoval za zjavné, že sporný zákaz CBD je v rozpore s právom EÚ, najmä pre rozpor s čl. 13, 16, 20,
31,35,38,41,49ods.1-3Charty,čl.34a36ZFEÚ,resp.inýmirelevantnýmianalogickýmiprávamipodľa
medzinárodného paktu, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „EDĽP“), zákona č.

460/1992 Zb. Ústavy SR (ďalej len „Ústava SR“) a listiny základných práv a slobôd, a je potrebné jeho
odstránenie, ktoré je možné prieskumom a zákazom, alebo zrušením, alebo legislatívnym procesom
v Národnej rade SR (ďalej len „NR SR“), ktorý je pravdepodobný a mal by iné účinky, ako súdom
konštatované protiústavné zrušenie a zakázanie.
Poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít: Súdny dvor Európskej únie, TLAČOVÉ
KOMUNIKÉ č. 141/20, v Luxemburgu 19. novembra 2020 a Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS
10/2014 z 29. apríla 2015.

Navrhol, ako dôkaz, zabezpečiť súdom do konania rovnopis rozsudku Európskeho súdneho dvora
Európskej únie - rozsudok vo veci C-663/18, alebo pripojiť komplet spis ESD pod sp. zn. C-663/18 v
tejto veci.Navrhol súdu prerušiť toto konanie a podať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o posúdení
ústavnosti a zrušenie časti prílohy č. 1 v skupine II. v slovách CBD k zákonu č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch pre rozpor právnymi ustanoveniami, bližšie

uvedenými v žalobe.

2. Listom zo dňa 07.01.2021 Krajský súd v Bratislave postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I s
poukazom na ust. § 12, 301, 302 čl. 11 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Podaním zo dňa 25. januára 2021 namietal okresný súd nesprávnosť postúpenia. Uznesením

zo dňa 31. marca 2021 Najvyšší súd SR rozhodol, že na prejednanie sporu je príslušný Krajský súd v
Bratislave. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2021.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ a 2/ prostredníctvom predsedu NR SR, ktorý uviedol, že žalobu
považuje za právne irelevantnú z dôvodu neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ a 2/.
Žalovaný 1/ a 2/ nemá postavenie dodávateľa, pričom zákaz predaja, držby a distribúcie CBD, tak, ako

to namieta žalobca, nie je výsledkom zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorej zmluvnou
stranou „dodávateľom“ by bol žalovaný 1/ a 2/, resp. nie je výsledkom nekalej obchodnej praktiky
žalovaného 1/ a 2/. Je toho názoru, že svojím postavením (ako zákonodarný a ústavodarný orgán) ani
nemôže zastávať pozíciu strany sporu pri tomto druhu žalôb.

Záverom konajúcemu súdu navrhol, aby žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

4. K replike žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý citoval časti početných súdnych rozhodnutí
Ústavného súdu SR. Po citácii týchto rozhodnutí týkajúcich sa princípu prednosti ústavne súladného
výkladu a princípu materiálneho právneho štátu sa k meritu posudzovanej veci vyjadril tak, že má za to,

že pojem dodávateľ v zmysle § 302 CSP, v duchu čl. 38, 41, 47 Charty alebo čl. 6 EDĽP je potrebné
vykladať racionálne v materiálnom zmysle a v kontexte špeciálneho typu žaloby o abstraktnej kontrole,
a že ním je práve ten dodávateľ, ktorý v spotrebiteľskej sfére dodáva, vykonáva, ustanovuje, nariaďuje,
alebo akokoľvek inak neoprávnene uplatňuje nekalé praktiky alebo neprijateľné zmluvné podmienky,
t.j. dodáva nekalé praktiky alebo dodáva neprijateľné zmluvné podmienky do spotrebiteľskej sféry v

neprospech spotrebiteľa v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov v celej spotrebiteľskej právnej
oblasti.

Uviedol, že trvá na dôvodnosti žaloby, pretože v zmysle smerníc EÚ pod pojmom „obchodník“ je
potrebné chápať akúkoľvek fyzickú, či právnickú osobu, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa

vzťahuje smernica, koná pre účely spadajúce do rámca jej obchodnej, remeselnej, podnikateľskej alebo
profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka; službou akákoľvek
činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností
upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonajú dozor profesijné komory alebo iné orgány
verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných

predpisov, vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr.

Navrhol súdu zodpovedať nasledovné právne otázky:

1. Možno informačné alebo iné bezplatne a platené služby štátu, orgánov verejnej moci a právnických

osôb štátu v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom EÚ, považovať za „obchodníkov“ a zároveň
ich subsumovať pod „dodávateľa“ (prípadnej) nekalej obchodnej praktiky v neprospech spotrebiteľov
alebo v neprospech občanov?
2. Sú žalované subjekty právnické osoby a vykonávajú špecifickú remeselnú činnosť (výkon verejnej
moci) alebo špecifickú profesijnú činnosť (štátnu službu) a v súlade s vnútroštátnym právom alebo

právom EÚ považovať za „obchodníkov“ a zároveň ich subsumovať pod „dodávateľa“ prípadnej nekalej
obchodnej praktiky v neprospech spotrebiteľov alebo v neprospech občanov?
3. Prečo sa nesmie dotýkať, resp. uplatňovať „materiálna ochrana spotrebiteľov“ aj pri výkone verejnej
štátnej moci a právnických osôb, ak to neodporuje účelu ochrany spotrebiteľov (občanov)? Nie/je
diskriminačné, ak sa s občanom - spotrebiteľom zaobchádza pri komerčných službách oveľa kvalitnejšie

ako pri službách analogických alebo rovnakých zo strany verejnej moci menej priaznivo, menej kvalitne,
hoci od štátu možno a nutne požadovať absolútne najvyšší stupeň prísnej právnej ochrany vo všetkých
sférach práva, tak verejného, ako súkromného alebo medzinárodného?4. Nie je protiústavne porušený princíp rovnosti pred zákonom (ústavou), a porušený princíp dôstojnosti
práva i informačnej ochrany subjektov práva, ak súkromnoprávne subjekty musia dodržiavať vysoký
stupeň ochrany spotrebiteľov (občanov) služieb, a štát sám sa z toho „vyzuje“ alebo toto ignoruje, ak

práve štát, jeho orgány a právnické osoby štátu musia dbať v prvom rade a najviac zo všetkých na
ochranu spotrebiteľov aj občanov?
5. V zmysle ust. § 853 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v spojení s ust. § 1
zákona č. 250/2007 Z. z. zákona o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOS“) je platný, ako aj účinný, zákon
aj na informačné služby štátu, orgánov verejnej moci alebo právnických osôb v prospech občanov, ako

spotrebiteľov služieb štátu, resp. žalovaných?
6. Ktorý zákon, alebo iný právny predpis, zakazuje poskytovať materiálnu vysokú ochranu práv
spotrebiteľov aj vysokú ochranu právam občanov zo strany štátu, orgánov verejnej moci alebo
právnických osôb v zmysle § 853 OZ v spojení s § 1 ZOS a čl. 20, 21, 36, 48 Charty EÚ?
Žalobca má za to, že neexistuje racionálny argument ani logický výklad práva, ktorý by mohol upierať
subjektom práva vysokú ochranu spotrebiteľov a súbežne vysokú ochranu občanov v reálne právnom

štáte aj zo strany služieb štátu, resp. žalovaných 1/ a 2/.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ a 2/, ktorý uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia
zo dňa 10.06.2021.

6.Podľa§31ods.1písm.a)CSP,nakonanievsporochzabstraktnejkontrolyvspotrebiteľskýchveciach
je príslušný Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave
a Krajského súdu v Nitre.

7. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) návrh
na začatie konania.

8.Podľa§162ods.3CSP,ozamietnutínávrhunaprerušeniekonaniasúdrozhodnespolusrozhodnutím

vo veci samej.

9. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

10. Podľa § 301 CSP, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom
súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností
konkrétneho prípadu.

11. Podľa § 302 CSP, žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 303 ods. 1, 2 a 3 CSP, na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní,
ak ďalej nie je ustanovené inak. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to

nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú.

13. Podľa § 304 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať.

14. Podľa § 305 ods. 1 CSP, súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo výroku
určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.15. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie (§ 31 ods. 1 písm. b) CSP), zistil výpisom z
Registra mimovládnych neziskových organizácií, vedeného Ministrovom vnútra Slovenskej republiky
(ďalej „MV SR“), že žalobca - EuroSpotrebiteľ, je vedený registrovým orgánom - MV SR s právnou

formou Občianske združenie, prideleným IČO: 51428148, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04
Kysucké Nové Mesto a s registračným číslom: VVS/1-900/90-53198, s dátumom vzniku registrácie:
23.02.2018, pričom predmet jeho činnosti má registrované charitatívne činnosti, činnosti v oblasti
životného prostredia a spotrebiteľské činnosti. Ide tak o subjekt spôsobilý byť aktívne legitimovaným
subjektom podľa § 302 CSP na podanie žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.

16. V zmysle petitu zmenenej žaloby zo dňa 11.01.2022 je zrejmé, že žalobca sa domáha určenia,
že v relevantnom období od roku 2011, neoprávnený a protiústavný absolútny zákaz predaja, držby a
distribúcie CBD v SR, je nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov.

17. V nadväznosti na predmet žaloby o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a v zmysle

navrhovaných petitov žaloby je potom právne relevantné zodpovedanie otázky, či popísané konanie,
resp. „diskriminačné nekalé praktiky“, sú nekalé obchodné praktiky, ako sa ich určenia žalobca žalobou
domáha.

18. S poukazom na dikciu ustanovenia § 301 CSP, podľa § 7 ods. 1 a 2 ZOS a o zmene zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to
pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak: a) je
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú

skupinu spotrebiteľov.

19. Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.
Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

20. Podľa § 8 ods. 1 ZOS, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže
zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do
omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne

správna vo vzťahu k: a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b) hlavným znakom produktu,
ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po
predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob
dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný
pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol

vykonaných na produkte, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k
charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho
sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny
alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a

majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie
peňazí podľa osobitného predpisu 14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

21. Podľa § 8 ods. 2 ZOS, obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže
zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a
zahŕňa: a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny
s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim
znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k

dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.

22. Podľa § 8 ods. 3 ZOS, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej
charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorúpriemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej
transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

23. Podľa § 8 ods. 4 ZOS, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo
poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné
informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o

obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

24. Príloha č. 1 ZOS, potom definuje obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za
nekalé, a to klamlivé obchodné praktiky a agresívne obchodné praktiky.

25. Žalobca v žalobe žiadal prerušiť súdne konanie a podať návrh Ústavnému súdu SR na začatie

konania o posúdení ústavnosti v časti uvedenej v žalobe. Vo svojej duplike navrhol súdu (zrejme mal
autor na mysli Ústavný súd SR) zodpovedať právne otázky uvedené v bode 4. tohto rozhodnutia.

26. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že súd je povinný prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím vo
veci dospeje k záveru, že pred rozhodnutím vo veci sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov. Jediný, kto je oprávnený riešiť tieto otázky, je Ústavný súd SR. Z uvedeného dôvodu tak
musí súd obligatórne podať návrh na začatie konania Ústavnému súdu SR a až do skončenia konania
na Ústavnom súde SR musí konanie uznesením prerušiť. Súdy môžu podať návrh na začatie konania
iba v súvislosti s konaním, ktoré sa vedie pred všeobecným súdom. Ústava SR priznala všeobecným
súdom aktívnu legitimáciu pre konania pred Ústavným súdom SR ako najvýznamnejšiu povinnosť súdov

implikovanú v zásade iura novit curia.
Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. b) CSP výslovne používa terminológiu zákona č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním (ďalej len „zákon o organizácii Ústavného súdu
SR“) a Ústavy SR, ktoré jednoznačne kreujú konanie o súlade právnych predpisov. Náležitosti návrhu,
ale aj procesný postup Ústavného súdu SR je vymedzený v zákone o organizácii Ústavného súdu SR.

Súd nemôže prerušiť konanie, ak by malo ísť len o posúdenie predpisov rovnakej právnej sily. Ústavný
súd SR môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti právneho predpisu, ktorý je predmetom konania na
ústavnom súde, a to až do rozhodnutia § 38 zákona o organizácii Ústavného súdu SR.

Prerušeniekonaniatrváaždovtedy,kýmÚstavnýsúdSRnerozhodnevoveci.Vprípade,akÚstavnýsúd
SR dospeje k záveru o existencii nesúladu, rozhodne v intenciách § 40 zákona o organizácii Ústavného
súdu SR vo veci nálezom. Tento nález sa uverejňuje v Zbierke zákonov a je záväzný odo dňa jeho
vyhlásenia v Zbierke zákonov, podľa § 41a ods. 1 zákona o organizácii Ústavného súdu SR. Právny
predpis,jehočastialeboniektoréjehoustanoveniastrácajúúčinnosťdňomvyhlásenianálezuÚstavného

súdu v Zbierke zákonov. Proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, vzhľadom
na ustanovenie § 357 CSP, nie je prípustné odvolanie.

27. Krajský súd v Bratislave v posudzovanej veci, po dôkladnom preštudovaní spisu vo veci samej
a príslušných právnych predpisov, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na podanie návrhu

na začatie konania vo veci posúdenia ústavnosti prílohy č. 1 v skupine II. k zákonu č. 139/1998 Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov pre rozpor s čl. 13, 16, 20, 21, 35, 38,
41, 49 ods. 1 Charty, čl. 34 a 36 ZFEÚ, iné články EDĽP, Ústavy SR a Listiny základných práv a
slobôd tak, ako to v žalobe uviedol žalobca. Zároveň súd poukazuje na argumentáciu žalobcu, keď
namiesto uvedenia argumentov, na základe ktorých považuje nesúlad prílohy č. 1, skupiny II. k zákonu

č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach s právnymi predpismi, ktoré vymenoval v žalobe, uviedol vo svojej
duplike otázky, ktoré, podľa názoru súdu, skôr predstavujú subjektívne názory žalobcu, ktoré nesúvisia
s predmetom sporu, t.j. protiústavným zákazom predaja, držby a distribúcie CBD v SR, a do určitej miery
vykazujú známky zmätočnosti a neurčitosti, pričom Ústavný súd SR nie je, z charakteru jeho postavenia,
oprávnený zodpovedať žalobcom koncipované otázky, v takom znení, ako ich uviedol vo svojej duplike.

28. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave v súlade s ust. § 162 ods. 3 CSP, návrh žalobcu
na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP zamietol.29. Konajúci krajský súd predovšetkým všeobecne uvádza, že v konaní o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach ide o preskúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík mimo rámca okolností

konkrétneho prípadu. Právna úprava sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP), vrátane
konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 CSP), predstavuje implementáciu
smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch
na ochranu spotrebiteľských záujmov. Procesná legitimácia na podanie takejto žaloby o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach prislúcha a) právnickej osobe založenej alebo zriadenej na

ochranu spotrebiteľa - spotrebiteľské ochranné združenie, ktorého prvoradou úlohou je zo svojej
činnosti indikovať existenciu takej zmluvnej podmienky alebo obchodnej praktiky, ktoré môžu vykazovať
vady spočívajúce v neprijateľnosti, resp. nekalosti. Ďalej procesná legitimácia na podanie žaloby
o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach prislúcha b) orgánom dohľadu podľa osobitných
predpisov, napr. Národná banka Slovenska alebo Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej doterajšia
prevažne verejnoprávna ingerencia do ochrany práv spotrebiteľa sa rozširuje aj na oblasť tohto druhu

súdneho konania. Výsledkom právneho posúdenia definovanej konkrétnej zmluvnej podmienky alebo
obchodnej praktiky je záver o ich rozpore s objektívnym spotrebiteľským právom. Preto i výrok rozsudku
znie, resp. označuje konkrétnu zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, určujúcu
ako neprijateľnú, alebo ako nekalú obchodnú podmienku. Znenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej
v spotrebiteľskej zmluve, alebo nekalej obchodnej praktiky, musí byť v prípade kondemnačného

(odsudzujúceho) rozsudku výslovne vo výroku uvedené.

30. Predmetom preskúmania v uvedenom druhu konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach podľa ust. § 301 až 306 CSP, môže byť len spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky.

31. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“) v ustanoveniach § 52
a nasl.. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3 OZ). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonávrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti(§52ods.4OZ).Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

32. Aplikujúc ustanovenie § 301 a nasl. CSP krajský súd zdôrazňuje, že v konaní o abstraktnej
kontrole v spotrebiteľských veciach skúma neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky,
nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. K vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo
nekalej obchodnej praktiky teda nedochádza v individuálnom spotrebiteľskom spore, ktorého stranami

sú dodávateľ a spotrebiteľ. Právna úprava abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach predstavuje
implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23.04.2009 o súdnych príkazoch
na ochranu spotrebiteľských záujmov. Ide o osobitný typ konania, ktorého zmyslom a účelom je vysloviť
neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, alebo určiť obchodnú praktiku za
nekalú mimo rámca konkrétneho sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, na podnet špecificky

legitimovaných subjektov a so špecifickými účinkami rozsudku.

33. Žalobca videl nekalé obchodné praktiky, označené v žalobe, vo vzťahu k zákazu predaja, držby a
distribúcie CBD v SR. Žaloval preto Národnú radu SR a SR v zastúpení Národnou radou SR.

34.Zoznenia§2písm.a),b),e),f),i),p)zákonaoochranespotrebiteľavyplýva,ženaúčelytohtozákona
sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania; predávajúcim osoba, ktorá
priuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostialebo
povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet; dodávateľom podnikateľ, ktorý priamo

aleboprostredníctvominýchpodnikateľovdodalpredávajúcemuvýrobokaktoréhočinnosťneovplyvňuje
vlastnosti výrobku; výrobkom nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená
alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi
alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebobezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci
alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa; službou akákoľvek
činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností

upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány
verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných
predpisov vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr; obchodnou praktikou konanie,
opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy
a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku

spotrebiteľovi.

35. Krajský súd v Bratislave zastáva názor, že žalované subjekty nie sú spôsobilé vystupovať ako
pasívne vecne legitimované, v sporoch týkajúcich sa abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach.
Z uvedeného dôvodu, s poukazom na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by žalované subjekty boli spôsobilé vystupovať na strane žalovaného v týchto špecifických sporoch a

zároveň vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nereagoval na námietku žalovaného, že nie je
spôsobilý subjekt na pasívnu legitimáciu v týchto typoch konania, sa Krajský súd v Bratislave nemôže
stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaní majú postavenie dodávateľa. Ich činnosť nemôže v žiadnom
prípade predstavovať nekalé obchodné praktiky, predovšetkým s poukazom na trojdelenie štátnej moci.
Krajský súd v Bratislave preto považuje za potrebné žalobu zamietnuť.

36. Žalobca videl nekalé obchodné praktiky, označené v žalobe, vo vzťahu k zákazu predaja, držby
a distribúcie CBD v SR. Neuviedol však, akými nekalými praktikami sa žalovaní 1/ a 2/ dopustili
protiprávneho konania. Rovnako tak neuviedol, prečo si myslí, že zákonodarný proces je možné posúdiť
ako nekalú obchodnú praktiku.

37. Špecifikom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, ako vyplýva z označenia tohto
procesného inštitútu („abstraktný“) je, že na rozdiel od „klasického“ spotrebiteľského sporu s ochranou
slabšej strany sporu (v ktorom sú procesnými sporovými stranami dodávateľ a spotrebiteľ), prebieha
mimo rámca konkrétneho sporu o právo. Ako uvádza Slovník cudzích slov (akademický), abstraktum

je niečo neživotné, vzdialené od skutočnosti, nejestvujúce, fikcia; opakom je konkrétum (in Kol. Slovník
cudzích slov (akademický). Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s. r. o.,
druhé, doplnené a upravené slovenské vydanie, 2005, 1054 strán, str. 21). Ide teda o abstraktnú kontrolu
v pravom slova zmysle, kde sa pojmovo nevyžaduje existencia sporu o právo (Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1042).

38. Súd poukazuje aj na čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V odseku 2 dopĺňa, že
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

39. V posudzovanej veci, odhliadnuc od tej skutočnosti, že žalobca žaloval subjekty, ktoré nedisponujú
pasívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní, neuviedol ani, čo podľa jeho názoru spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Nešpecifikoval zmluvu medzi spotrebiteľom a žalovaným
1/ a 2/ a rovnako tak v žalobe absentuje, aká škoda vzniká týmto konaním spotrebiteľom. S poukazom na
vyššie uvedené, je možné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v žalobe

a následnom vyjadrení a unesenie bremena svojich tvrdení sa snažil preniesť na Ústavný súd SR.

40. Žalobca v žalobe poukázal na prospešné účinky CBD. Krajský súd v Bratislave poukazuje na zákon
č. 124/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 374/2018 Z. z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 01.05.2021, t.j. po podaní žaloby, ktorým v prechodnom
ustanovení k zákonu v bode č. 32. zákonodarca v prílohe č. 1 II. skupine psychotropných látok savypustil riadok „Cannabidiol, CBD, chemicky 2-/(1R, 6R)-6-izopropenyl-3-metylcyklohex-2-en-1-yl/-5-
pen-tylbenzene-1,3 -diol“. S poukazom na vyššie uvedené, predmet žaloby žalobcu zo dňa 25.11.2020
stratil opodstatnenie.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v prípade žalobcom tvrdených
skutočností nejde o skutočnosti podliehajúce abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa
§ 301 a nasl. CSP, keďže ich východiskovým základom nie je právny vzťah majúci spotrebiteľský
charakter a výsledkom činnosti žalovaného 1/ a 2/, ako vykonávateľa štátnej moci, nie je uzatváranie

spotrebiteľských zmlúv a žalovaný žiadne spotrebiteľské zmluvy ani iné zmluvné dokumenty so
žiadnymi spotrebiteľmi neuzatvára, a to ani v písomnej a ani v ústnej forme. Nevykonáva žiadnu
podnikateľskú činnosť a z toho dôvodu nie je možné konštatovať ani možnú existenciu prípadných
nekalých obchodných praktík.

42. V zmysle § 302 CSP žalobu na abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach možno podať len proti

dodávateľovi zodpovedajúcemu definícii dodávateľa podľa spotrebiteľského práva, pričom žalovaného
1/ a 2/ nepochybne nemožno v tomto zmysle za dodávateľa považovať. Vzhľadom na vyššie ustálený
záver súdu o absencii základných skutkových a právnych predpokladov nevyhnutných pre konštatáciu
existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ a 2/ v danom žalobcom iniciovanom konaní o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach súd nevykonal ďalšie žalobcom navrhované dôkazy nad

rámec žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže žiaden z navrhovaných dôkazov nedisponuje
spôsobilosťou akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť záver súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v danom konaní a s tým súvisiacej potrebe zamietnutia predmetnej žaloby.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných

ustanovení dospel súd k jednoznačnému záveru o skutkovej a právnej irelevantnosti predmetnej žaloby
oabstraktnúkontroluvspotrebiteľskýchveciachaztohodôvodužalobuvcelomrozsahuakonedôvodnú
zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, s odkazom

na princíp pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovaný, ako procesne plne
úspešná strana v konaní, by mal nárok na náhradu trov konania, pokiaľ by mu trovy vznikli. Nakoľko je
v čase rozhodovania súdu zrejmé, že mu žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti výroku I. odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku II. a III. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde
v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.