Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021010181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:0021010181.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Baločka, v trestnej veci obžalovaného JUDr. X. K., pre
prečin útoku na orgán verejnej moci podľa § 321 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 30. septembra 2022, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
16.11.2021, sp. zn. 3T/18/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného JUDr. X. K..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.11.2021, sp. zn. 3T/18/2021 bol obžalovaný JUDr.
X. K. uznaný za vinného z prečinu útoku na orgán verejnej moci podľa § 321 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 7.7.2020 od 20.43 h do 21.29 h v presne nezistenom čase v S. na ulici J. X. Č.. XX použil fyzickú
silu proti veci, ktorá je prostriedkom pôsobenia výkonu právomoci orgánu verejnej moci tým spôsobom,
že odstránil zabezpečovacie technické zariadenie osadené na osobnom motorovom vozidle zn. I. N.,
ev. č. M. (Anglicko) nezisteným spôsobom a zrejme nezisteným predmetom z ľavého predného kolesa
uvedenéhomotorovéhovozidlapredmetnézabezpečovacietechnickézariadenienazabránenieodjazdu
vozidla, ktoré vozidlo následne ako vodič previezol na ulicu N. v S. do hangáru slúžiaceho ako servis.

Zabezpečovacie technické zariadenie na koleso vozidla osadili členovia hliadky Mestskej polície S.
dňa 7.7.2020 v čase o 20.43 h, nakoľko uvedené vozidlo parkovalo na verejnej zeleni, teda vzniklo
podozrenie zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods.
1 písm. m) s poukázaním na § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom
znení, čím pre poškodené S. S. so sídlom J. Q. XX, IČO: XX XXX XXX, spôsobil škodu na zariadení
vo výške 96,78 €.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 321 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., §
36 písm. j) Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 300,- € (tristo eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodené S. S. so sídlom J.S. Q. XX, IČO: XX XXX XXX s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil tak, že je

potrebné upriamiť pozornosť na slovné spojenia skutkovej vety, t.j. „ ... v presne nezistenom čase...“,
„ ...nezisteným spôsobom ...“, „ ...nezisteným predmetom ...“, kde tieto orgánmi činnými v trestnomkonaní, a tiež súdom podstatné atribúty každého skutku, každého trestného činu sú atribútmi tak
podstatnými, že bez ich poznania takmer vždy ani nemožno vysloviť záver, že sa nejaký skutok
stal, že je trestným činom a už vôbec bez ich poznania nie je možné v právnom štáte právoplatne

odsúdiť osobu za spáchanie trestného činu a nanajvýš aj v priamom úmysle, a v tomto konkrétnom
ba až špeciálnom prípade aj bez existencie očitých, priamych svedkov, ktorí by tento skutok mohli
pozorovať, a v tomto špeciálnom prípade aj bez zaistenia a znaleckého skúmania tzv. corpus delicti,
a to dokonca z dôvodu pochybenia na strane samotných verejných činiteľov, ktorí svojím nesprávnym
služobným, a tiež úradným postupom zavili to, že doposiaľ absolútne bezúhonná osoba, ktorá sa ani

v tomto prípade nedopustila žiadneho trestnoprávneho konania má byť súdom odsúdená a navždy
označená ako páchateľ trestného činu. Uviedol, že rozsudok je opretý o dôkazy najmä o výpovede
príslušníkov Mestskej polície S., ktorí však ani neboli svedkami údajného skutku. Dal do pozornosti
výpoveď svedka Z. U., ktorý ako jediný však pozoroval poškodenie tej časti vozidla, na ktoré bolo
osadené blokovacie zariadenie a to v tom zmysle, že výpoveď menovaného si súd interpretoval podľa
jeho názoru svojvoľne a dokonca si z nej vybral iba tú časť, ktorá by podporovala rozhodnutie o jeho

vine. Nie je pre neho pochopiteľné a zrozumiteľné odkiaľ berie súd takú istotu a presvedčenie, z ktorého
konkrétneho dôkazu, keď v odôvodnení používa slovné spojenie ako jednoznačne preukázané, súd
nemal pochybnosti, je možné jednoznačne konštatovať, pretože z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že
pre súd najsilnejším dôkazom, dôkazmi o jeho vine sú výpovede osôb, ktoré skutok nevideli, neboli
pri ňom. Rovnako nie je pravdou to, čo je uvedené na č.l.6 rozsudku, že sa k spáchaniu skutku

čiastočne doznal. Skutok vychádzajúc z obžaloby, a tiež z tzv. skutkovej vety rozsudku je definovaný
použitím fyzického násilia. K ničomu takému sa ani čo i len čiastočne nikdy nedoznal. Ďalej uviedol,
že ani súd, a ani dlhoročná prax príslušníkov mestskej polície nemôže dať odpovede na odborné
otázky z odvetvia kriminalistickej mechanoskopie, tieto osoby nemôžu v žiadnom prípade nahrádzať
znalecké skúmanie, nie to ešte dávať odpoveď na otázku o intenzite použitia údajného násilia na

blokovacie zariadenie. Zastáva názor, že počas celého trestného konania bolo v možnostiach orgánov
činných v trestnom konaní vykonať napríklad aj vyšetrovací pokus, ktorý mohol nahradiť absentujúce
znalecké skúmanie poškodeného zariadenia a dať tak odpovede na otázky ohľadom správania sa
blokovacieho zariadenia na koleso vozidla v chode, v prípade pôsobenia násilia roxorom, pajserom
a pod. Záverom dal do pozornosti uznesenie NS SR z 25.11.2010, sp. zn. 5To/20/2010 a uviedol, že

okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými argumentmi a námietkami obhajoby,
konkrétne sa nevyjadruje k nesprávnemu osadeniu samotného blokovacieho zariadenia kritického dňa,
ku zničeniu corpus delicti verejnými činiteľmi, a tiež z toho vyplývajúcemu nevykonaniu znaleckého
mechanoskopického skúmania, pričom odpovede na odborné otázky z tohto odvetvia kriminalistickej
techniky dáva súd bez požadovaných odborných znalostí tohto odvetvia a dokonca bez poznania

samotného objektu skúmania. V konečnom dôsledku súd v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“
vykladá pochybnosti o tom, či sa žalovaného skutku dopustil, jednostranne a jednoznačne v jeho
neprospech.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby nadriadený súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby uvedený rozsudok nadriadený súd
zrušil a sám rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného JUDr. X. K., pretože boli na to
splnené zákonné podmienky. Obžalovaný svoju neúčasť na verejnom zasadnutí ospravedlnil a žiadal,

aby odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, priestupkovým spisom
Mestskej polície S. sp. zn. P - 2020/000814, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a obžalovaného JUDr.
X. K. uznal za vinného z prečinu útoku na orgán verejnej moci podľa § 321 ods. 1 Tr. zák., pretože použil
násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci orgánu verejnej moci.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpovede
príslušníkov mestskej polície a to Ing. K. K. a Š. K., svedkov Mgr. K. E. a Ing. Ľ. H., Ing. Z. M., Z. U., akoi o ostatné listinné dôkazy - vyhotovenú fotodokumentáciu z osadenia blokovacieho zariadenia
tvoriace súčasť spisového materiálu.

Z výpovede svedkov Ing. K. K. a Š. K. - príslušníkov mestskej polície vyplýva, že dňa 7.7.2020 vykonávali
hliadkovú službu, kde v čase o 20.30 až 20.45 h si všimli na ul. J. X. v S. na zeleni zaparkované motorové
vozidlo. Keďže vzniklo podozrenie zo spáchania priestupku, pristúpili k riešeniu tohto priestupku, kde
vzhľadom na neprítomnosť vodiča vozidla rozhodli o osadení blokovacieho zariadenia na koleso vozidla.
V podstate obaja zhodne uviedli, že išlo o anglické vozidlo I. N., šedej farby s pravostranným vedením,

pričom nebolo možné osadenie blokovacieho zariadenia na prednom kolese na strane vodiča, nakoľko
toto sa nachádzalo na zeleni pri výmoli, čo znemožňovalo osadenie zariadenia, preto pristúpili k jeho
osadeniu na ľavé predné koleso, teda na strane spolujazdca tohto vozidla. O umiestnení blokovacieho
zariadenia dali na čelné sklo za stierače vozidla, tak na stranu vodiča, ako aj spolujazdca, oznámenia
o jeho umiestnení. Následne zhruba o jednu až dve hodiny prijali oznámenie o skutočnosti, že došlo k
poškodeniu blokovacieho zariadenia, a toto sa nachádza na mieste, kde bolo osadené, kde po príchode

na miesto skutočne zistili, že vozidlo, na ktorom bolo zariadenie osadené sa na mieste už nenachádzalo,
pričom tam našli mechanicky poškodené blokovacie zariadenie s ulomeným ramenom.

SvedkoviaMgr.K.E.aIng.Ľ.H.-príslušnícimestskejpolícievyplýva,žetítostrážilihangár,vktorombolo
objavené vozidlo JUDr. X. K., na ktorom bolo osadené blokovacie zariadenie. Títo kontaktovali majiteľa

hangára pána U., ktorý im po príchode k hangáru umožnil vykonať obhliadku a odfotografovanie vozidla.
Zároveň im oznámil, že vozidlo do hangára doviezol JUDr. X. K.. Pri obhliadke vozidla svedkovia na
vozidlenezistiližiadneviditeľnépoškodenia.Taktiežuviedli,ženamiestosadostavilajobžalovanýJUDr.
X. K. a svedok D. H., ktorý po rozhovore s obžalovaným uviedol, že vozidlo šoféroval on a odparkoval
ho do hangáru. V tomto zmysle sa následne vyjadroval aj obžalovaný JUDr. K., ktorý uviedol, že vozidlo

nešoféroval, a toto mal šoférovať D. H.. Podľa svedka Ing. H. však výpoveď obžalovaného v tomto smere
nebola jednoznačná, nakoľko napriek tomu, že vozidlo nešoféroval, chcel celú situáciu riešiť a nejako
sa dohodnúť.

Svedok Ing. Z. M., príslušník mestskej polície vypovedal, že realizoval výsluchy tak obžalovaného, ako

aj svedka D. H. v rámci objasňovania priestupku, kde svedok D. H. po dostavení sa na mestskú políciu
a po zákonnom poučení odvolal svoju skoršiu výpoveď a uviedol, že vozidlo nešoféroval. Dodal, že bol
požiadaný JUDr. K., aby spáchanie priestupku vzal na seba a rovnako aj poškodenie zabezpečovacieho
zariadenia s tým, že sa dostaví na mestskú políciu a iba zaplatí príslušnú pokutu. Svedok tiež dodal, že
bol vypočutý taktiež obžalovaný JUDr. K., ktorý sa však ku skutku odmietol vyjadriť.

Svedok Z. U. vypovedal, že mu v uvedený deň zavolal obžalovaný JUDr. K. s tým, že mu
do dielne donesie vozidlo I. N., tmavo šedej farby, ktoré bolo potrebné rozobrať, keďže išlo o anglické
vozidlo a v dielni sa realizovala oprava rovnakého slovenského vozidla. Svedok rovnako dodal, že pri
následnej práci na tomto vozidle zistil, že na jeho pravej prednej strane - kolese bola poškodená poloos a

podblatník, čo podľa jeho názoru mohlo byť spôsobené od „papuče“, kde išlo o mechanické poškodenie,
pri ktorom muselo byť použité mechanické násilie, teda nejaké páčenie, kde mohlo ísť o železo alebo
roxor, ktoré bolo vyvíjané priamo na poškodené miesto.

Z fotodokumentácie z osadenia blokovacieho zariadenia je zrejmý spôsob osadenia daného zariadenia

na vozidlo obžalovaného, ako aj umiestnenie oznámení o osadení tohto zariadenia na čelné sklo
za stierače vozidla tak na strane vodiča, ako aj spolujazdca. Rovnako z fotodokumentácie je zrejmé
poškodenie blokovacieho zariadenia, na ktorej je viditeľné ulomenie ramena blokovacieho zariadenia.

Krajský súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu sa s týmto záverom okresného súdu

stotožnil.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.

por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvsúladesustanovením§168ods.1Tr.por.okresnýsúdrozviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že
obžalovaný dňa 7.7.2020 v čase od 20.43 do 21.29 h v presne nezistenom čase v S. na ul. J. X. XX
ako vodič vozidla I. N., ev.č. M. použil fyzickú silu - mechanické násilie proti veci a to proti technickému
prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla, ktoré odstránil presne nezisteným spôsobom za

použitia nezisteného predmetu z ľavého predného kolesa, na ktorom bolo osadené, kde toto zariadenie
jeprostriedkompôsobeniavýkonuprávomociorgánuverejnejmoci,tedamestskejpolície,ktorájeokrem
iného oprávnená v zmysle § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii objasňovať
priestupky. Toto vozidlo následne ako vodič previezol na ul. N. I. S. do hangáru slúžiaceho ako servis,
ktorý prevádzkuje Z. U., kde poškodením zariadenia spôsobil mestu S. škodu na zariadení, ktorá bola
vyčíslená na 96,78 €.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi okresného súdu sa stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil krajský súd ani pri
rozhodovaní o treste. Prvostupňový súd totiž, po zohľadnení zásad ukladania trestov uvedených v
ust.§ 34 ods. 1 až 5 Tr. zákona, uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 300,- eur a pre prípad
úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil obžalovanému náhradný trest vo výmere 2

mesiacov, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu takýto druh trestu a v takej výmere je postačujúci
a splní účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou.

Za rozhodnutie v súlade so zákonom je potrebné považovať aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú stranu S. S. so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na

civilný proces.

Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia, odvolanie obžalovaného považoval za
nedôvodné, preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.