Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822201510
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3822201510.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobcu: GLOBSTAR INVEST LP so
sídlom Suite 7014, Margaret Street 6, Newry, County Down BT 34 1DF, Northen Ireland, IČO: NL000773,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Erdös s.r.o. so sídlom Bratislava, Radvanská 1, proti
žalovanému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, Y., zastúpeného Mgr. Slavomírom Jančokom,

adresa na doručovanie Bratislava, Matejkova 3364/1 o určenie, že záložné právo žalovaného neexistuje
a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza č. k. 11C/11/2022-54 zo dňa 04.05.2022, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva akoukoľvek formou na základe zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 15.6.2015 uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a obchodnými
spoločnosťami BREXTA s. r. o. so sídlom Hurbanovo nám. 2, Bojnice, IČO: 48 111 775 a BETA Group,
s.r.o. so sídlom Na Grunte 7/A, Bratislava, IČO: 35 871 377 ako záložnými dlžníkmi, spísanej vo forme
notárskej zápisnice N 404/2015, Nz 20721/2015 na Notárskom úrade v Prievidzi pred notárkou JUDr.
Eleonórou Kohajdovou, k nehnuteľnostiam v k.ú. Bojnice, obec Bojnice, okres Prievidza, zapísaným

na LV č. 2701, a to pozemkom: parc. č. 2289/1, ostatná plocha o výmere 2187 m2, parc. č. 2289/4,
ostatná plocha o výmere 22 m2, parc. č. 2289/18, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36m2, parc.
2290/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1625 m2, parc. č. 2292, ostatná plocha o výmere
92 m2 a stavbám: garáž súp. č. 1581 na parc. č. 2289/18 a Hotel pod zámkom súp. č. 1581 na
parc. 2290/1 a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza
pod sp.zn. 11C/11/2022. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia, že záložné právo zriadené
na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúcich sa v k.ú. Bojnice, obec Bojnice, okres
Prievidza, zapísaných na LV č. 2701, ako pozemky: parc. č. 2289/1, ostatná plocha o výmere 2187 m2,
parc. č. 2289/4, ostatná plocha o výmere 22 m2, parc. č. 2289/18, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
36 m2, parc. 2290/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1625 m2, parc. č. 2292, ostatná plocha o
výmere92m2astavby:garážsúp.č.1581naparc.č.2289/18aHotelpodzámkomsúp.č.1581naparc.

2290/1, na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.6.2015 uzatvorenej medzi žalovaným
ako záložným veriteľom a obchodnými spoločnosťami BREXTA s. r. o. so sídlom Hurbanovo nám. 2,
Bojnice, IČO: 48 111 775 a BETA Group, s.r.o. so sídlom Na Grunte 7/A, Bratislava, IČO: 35 871 377 ako
záložnými dlžníkmi, spísanej vo forme notárskej zápisnice N 404/2015, Nz 20721/2015 na Notárskom
úrade v Prievidzi pred notárkou JUDr. Eleonórou Kohajdovou, neexistuje, alternatívne, že toto záložné
právo je premlčané. Súčasťou žalobného návrhu vo veci samej je aj návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva akoukoľvek formou na základe zmluvy o zriadenízáložného práva zo dňa 15.6.2015 uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a obchodnými
spoločnosťami BREXTA s. r. o. so sídlom Hurbanovo nám. 2, Bojnice, IČO: 48 111 775 a BETA Group,
s.r.o. so sídlom Na Grunte 7/A, Bratislava, IČO: 35 871 377 ako záložnými dlžníkmi, spísanej vo forme

notárskej zápisnice N 404/2015, Nz 20721/2015 na Notárskom úrade v Prievidzi pred notárkou JUDr.
Eleonórou Kohajdovou. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu v súdnom spise potrebných
na posúdenie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zistil, že medzi
žalovaným ako veriteľom a dlžníkom v 1. rade J. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, R. a dlžníkom
v 2. rade H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č. XXX bola dňa 12.6.2015 uzavretá zmluva o pôžičke,

predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 2.600.000 eur, poukázaním na dva
samostatné bankové účty dlžníkov. Dlžníci boli povinní poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spoločne
a nerozdielne, najneskôr do 31.12.2015. Z výpisu z Katastra nehnuteľností, konkrétne z LV č. XXXX pre
k. ú. Bojnice súd zistil, že na tomto liste vlastníctva je zapísaná poznámka, z ktorej je zrejmé oznámenie
o začatí výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy V 3173/2015 na základe záložného veriteľa H.
Y. rod. F., trvale bytom Y., F. XXX/XX, spôsobom priameho predaja - P 169/2022 - v.z.236/22. Právne

vec súd posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 2, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, §
329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd uviedol, že po posúdení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tento vyhodnotil
ako dôvodný. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa súdu vyplývala z
obavy žalobcu z bezprostredne hroziacej ujmy na jeho vlastníckom práve k nehnuteľnostiam zapísaných

na LV č. 2701, ktoré majú byť predmetom priameho predaja, ako aj prevzatím zálohy do držby, na návrh
záložného veriteľa (žalovaného) za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči dlžníkom v 1. rade J.
T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, R. a dlžníkom v 2. rade H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č.
XXX, keďže záložný veriteľ doručil Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru dňa 6.4.2022
návrh na začatie katastrálneho konania (zápis poznámky o začatí výkonu záložného práva), na základe

skutočnosti, že podľa neho boli splnené podmienky podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j.
zabezpečená pohľadávka nebola v lehote splatnosti splatená a záložný veriteľ oznámil listami zo dňa
5.4.2022 začatie výkonu záložného práva, dôkazom čoho je aj poznámka na LV č. XXXX. Vzhľadom
na začaté súdne konanie je toho času podľa súdu sporná nielen existencia pohľadávky žalovaného,
ale aj existencia právnej skutočnosti spočívajúcej v uplynutí premlčacej doby vo vzťahu k zabezpečenej

pohľadávke a v neposlednom rade je spornou aj existencia právnej skutočnosti okamihu začatia aj
skončenia plynutia premlčacej doby záložného práva podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd
mal za to, že posúdenie týchto otázok je potrebné prenechať na rozhodnutie vo veci samej, pretože
meritórne posudzovanie otázky, ktorá je predmetom konania vo veci samej, sa v rámci posudzovania
dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia javí byť ako predčasná a súdu v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia ju neprináleží riešiť. Vzhľadom na predmet žaloby vo veci samej
(určenie, že záložné právo žalovaného neexistuje, resp. je premlčané) a preukázanú reálnu hrozbu
výkonu záložného práva, súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel do času,
kedy vo veci samej bude právoplatne rozhodnuté a bude právoplatne vyriešená otázka existencie, resp.
trvania záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach. Hrozba výkonu záložného práva existuje,

pretože žalovaný doručil Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru dňa 6.4.2022 návrh na
začatie katastrálneho konania (zápis poznámky o začatí výkonu záložného práva).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodnutie súdu je
vecne nesprávne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia trvania nároku žalobcu, jeho aktívnej

vecnej legitimácie a nesprávnych skutkových zistení. Podľa žalovaného súd postupoval v rozpore s
článkom 9 Civilného sporového poriadku v spojení s článkom 10. Bol toho názoru, že ak súd vyzval
žalovaného na vyjadrenie a určil mu na vyjadrenie lehotu, išlo o lehotu záväznú, pričom súd nemohol
legitímne, procesnoprávne a ústavne konformným spôsobom rozhodnúť o návrhu predtým, než mal
žalovaný možnosť sa oboznámiť s návrhom a v lehote určenej súdom podľa jeho pokynu vyjadriť sa

k predmetnému návrhu. Žalovaný túto skutočnosť považoval za závažné porušenie procesných práv
účastníka, ako aj princípu rovnosti účastníkov v konaní a základných zásad, čo predstavuje hrubý
zásah do práva na prístup k súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca vôbec nepredniesol skutkové
tvrdenia (okrem tvrdenia o premlčaní záložného pravá resp. premlčaní pohľadávky, ktoré ale boli plne
vyrátane), ktoré by odôvodnili v rozhodujúcich a podstatných skutkových a právnych súvislostiach.

Predmetná záložná zmluva zakazuje úplne prevod zaťažených nehnuteľností, bez predchádzajúceho
písomného súhlasu záložného veriteľa. Za takýchto okolnosti potom na osvedčenie vlastníckeho pravá
k dotknutým nehnuteľnostiam nepostačuje podľa žalovaného výpis z katastra nehnuteľnosti, ale bolo zo
stranyžalobcupodstatneosvedčiťnadobudnutievlastníctvaajkúpnouzmluvouajejprílohami(napríkladobsahujúcimi súhlas žalovaného ako záložného veriteľa). Neurčitosť záložnej zmluvy vo vzťahu na čas,
kedy došlo k realizovaniu prevodu peňažných prostriedkov, žalobca odôvodnil len veľmi všeobecne a
v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá jednoznačne vykladá správne nezameniteľnosť pohľadávky

určením právneho titulu v prípade pôžičky aj vtedy, ak ide o budúci záväzok. Podľa žalovaného odpadol
dôvod na vydanie neodkladného opatrenia aj ohľadne osvedčenia nároku na určenie neexistencie
záložného práva pre neexistenciu zabezpečovanej pohľadávky, alebo pre neurčitosť záložnej zmluvy.
Poukázal na to, že podstatnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva (záložnej zmluvy) je
okrem určenia predmetu záložného práva (zálohu) aj označenie zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaný

bol toho názoru, že dôvody neplatnosti zmluvy o pôžičke, ani záložnej zmluvy nikdy neboli dané, a ak by
aj ustanovenia o priamom predaji, alebo o zákaze prevodu boli neplatné , ide o oddeliteľné ustanovenia,
ktoré nemôžu spôsobiť neplatnosť celej zmluvy. Pokiaľ ide o platnosť ustanovení záložnej zmluvy o
zákaze predaja nehnuteľnosti, slovenské právo uznáva zmluvnú autonómiu, pričom pozná obligačné
obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou aj mimo vecnoprávnych inštitútov. Podľa žalovaného,
akýkoľvek záver o pravdepodobnosti, že by mal žalobca nárok na vyslovenie neexistencie záložného

práva z titulu rozporu dojednania o priamom predaji s § 39 OZ, je v priamom rozpore so znením zákona,
a to § 151m, ods. 8 OZ. V spojení s tým, že žalovaný priamo verejnou listinou preukázal, že sa jeho právo
nepremlčalo (ani záložné právo ani pôvodná zabezpečená pohľadávka) nemôže obstáť, že bolo trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana osvedčené tak, že sa javí byť pravdepodobným. Keďže takýto
záver neobstojí, nebola splnená základná podmienka na vydanie neodkladného opatrenia. Ohľadne

otázky premlčania boli predložené dôkazy, naviac však boli predložené aj dôkazy, ktoré účinne popierajú
aktívnu legitimáciu žalobcu, a to samotná záložná zmluva, ktorej účastníkom - záložcom nebol, a v ktorej
pôvodný účastník - záložca BREXTA, s.r.o. obmedzil svoje oprávnenie nakladať so zálohom tak, že
sa zaviazal nepreviesť nehnuteľnosti bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa (žalovaného).
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný, keďže zápis jeho vlastníckeho

práva na predmetné nehnuteľnosti bol vykonaný protiprávne, v rozpore so záväzkami prevodcu
vyplývajúcimi zo záložnej zmluvy, ale aj priamo zo zákona. Žalobca podľa žalovaného nie je vecne
aktívne legitimovaný ani z dôvodu, že zmluva o pôžičke je platná, žalobca neosvedčil žiadne skutočnosti,
ktoré by spôsobili jej neplatnosť, rovnako je platná záložná zmluva, a tvrdené dôvody neplatnosti
jej dvoch ustanovení - o splnomocnení na priamy predaj a o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou, by

ani pri ich neplatnosti nespôsobili neplatnosť zmluvy ako celku. K odvolaniu predložil návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kúpnu zmluvu zo dňa 4.8.2021, rozhodnutie o povolení
vkladu č. V 5151/2021 zo dňa 24.09.2021, nájomnú zmluvu zo dňa 30.09.2021 .V doplnení odvolania
uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365, ods. 1 písm. a), b), d), a h) CSP. Podľa žalovaného,
ak žalobca dlhodobo znášal ním tvrdený zásah žalovaných do jeho práv, nemožno teraz vyvodzovať

nebezpečenstvo z omeškania, a teda nie je podľa žalovaného daná podmienka nevyhnutnosti dočasne
upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením. Žalovaný poukázal na judikatúru súdov Slovenskej
republiky ako aj Českej republiky. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje
za zákonné, dostatočne odôvodnené a vecne správne. K namietanému procesnému postupu súdu
poukázal na ustanovenie § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., v zmysle ktorého súd nebol povinný
vyzvať žalovaného k podaniu vyjadrenia. Žalovaný sa napriek tomu vyjadril v podaní označenom ako
„predbežné vyjadrenie“, ktoré nepozná ani Civilný sporový poriadok. Notársku zápisnicu predloženú

žalovaným do súdneho konania považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Právne účinne možno dlžníkom uznať právo veriteľa len za podmienky, že uznávané právo
v čase jeho uznania dlžníkom existovalo. Podľa žalobcu z predložených listinných dôkazov do súdneho
konania, ako aj zo všetkých podaní adresovaných súdu stranami konania vyplýva, že dlžníkom údajné
uznané právo v čase spísania notárskej zápisnice neexistovalo. Peňažné prostriedky boli žalovaným

poskytnuté dňa 15.06.2015, a teda pohľadávka vznikla najskôr týmto dňom. Z uvedeného dôvodu
nemohli dlžníci právne účinne dňa 12.06.2015 uznať pohľadávku, ktorá vznikla až dňa 15.06.2015,
a preto bol žalobca toho názoru, že notárska zápisnica predstavuje absolútne neplatný právny úkon.
Poukázal na ustanovenie § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré zakazuje tzv. prepadný záloh.
Priamy predaj zálohu záložným veriteľom, ako spôsob realizácie záložného práva, možno právne

účinne dohodnúť buď po splatnosti zabezpečenej pohľadávky, alebo pred splatnosťou, ale za splnenia
dostatočného dohodnutia podmienok predaja zálohu. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného týkajúce sa
možnosti právne účinne obmedziť dispozičné oprávnenia záložného dlžníka žalobca uviedol, že tieto
tvrdenia žalovaného sú v rozpore s účelom záložného práva. Podľa žalobcu je tak chybná argumentáciažalovaného týkajúca sa neplatnosti prevodu zálohu, ako aj o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v tomto konaní. Taktiež považoval za chybné tvrdenie o tom, že prevod zálohu je absolútne
neplatný právny úkon. Ďalej žalobca poukázal na to, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú

hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak. Na záver doplnil, že žalovaný jasne deklaruje vôľu
realizovať záložné právo priamym predajom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že tvrdenia žalobcu, pokiaľ ide o obsahovú

totožnosť predbežného vyjadrenia sú nepravdivé. Zopakoval svoje námietky o procesnom pochybení
súdu, keď nemal možnosť sa k návrhu vyjadriť, pričom namietal aj to, že mu doposiaľ nebola doručená
ani žaloba a výzva na vyjadrenie. Ďalej namietal, že zo skutočnosti, že zmluva o pôžičke predstavuje
reálny kontrakt nevyplýva, že by bol dňom poskytnutia pôžičky deň pripísania prostriedkov na účet
dlžníka. Ohľadne uznania dlhu uviedol, že žalovaný predložil súdu okrem iného podmienečné súhlasy
záložného veriteľa s predajom, resp. s dlhodobým nájmom predmetu záložného práva, pričom žalobca

nikdy nespochybnil, že boli žiadané, prijaté a podpísané zo strany jeho právnym predchodcom BREXTA,
s.r.o.,tedapôvodnýmzáložcom,ktorýtýmtoipsofactopotvrdilnespornosťexistenciepôžičkyizáložného
práva. Navyše podľa žalovaného, práve J. T., ako konateľ žalobcu uznal nárok z predmetnej pôžičky čo
do právneho titulu (ako zabezpečený záväzok) v samotnom nadobúdacom titule, teda v kúpnej zmluve ,
ktorej predmetom je prevod nehnuteľností, na ktorých viazne záložné právo v prospech žalovaného.

Predmetná zmluva o pôžičke, ako ani záložné právo nemohli premlčať s ohľadom na obsah súhlasu
záložného veriteľa zo dňa 30. 7. 2019, ktorého podmienky právny predchodca žalobcu, (vtedajší a
pôvodný záložca) BREXTA, s.r.o. prijal a súčasne vyslovil súhlas s vyššie uvedenými navrhnutými
podmienkami. Ohľadne namietanej neplatnosti zmluvy o pôžičke pre dojednanie priameho predaja
bez určenia minimálnej ceny žalovaný zopakoval svoju argumentáciu z podaného odvolania. Údajná

obsahová totožnosť dojednania o priamom predaji (za súčasného splnomocnenia záložného veriteľa na
zastupovanie záložcu pri predaji zálohu) bez určenia minimálnej ceny, s prepadným zálohom je podľa
žalovaného žalobcom úplne vymyslená, nemá žiadnu oporu ani v zákone, (ani v ustanovení § 151j,
ods. 3, ani § 151m, ods. 6 a 8 OZ ani v inom ustanovení Občianskeho zákonníka). Na záver žalovaný
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR.

5.Žalobcavovyjadrenízodňa30.09.2022uviedol,žežalovanývovyjadrenílenzopakovalsvojetvrdenia
tak, ako ich uviedol v podanom odvolaní. Poukázal na ust. § 329 ods. 1 CSP, keď súd rozhodne
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán. I napriek tejto
skutočnosti sa žalovaný k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril. Poukázal na zmluvu

o pôžičke ako reálny kontrakt, keď pre vznik pôžičky je potrebná nielen dohoda zmluvných strán, ale aj
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Pokiaľ k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu
dojednanej sumy na účet dlžníka nedôjde, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.
Odvolanie žalovaného nie je dôvodné a jeho tvrdenia nemajú oporu v právnom poriadku Slovenskej
republiky. K platnému a účinnému uznaniu záväzku ako i k platnému a účinnému uznaniu záložného

práva žalobcom nedošlo. Poukaz žalovaného na kúpnu zmluvu a zmluvné vyhlásenia v nej uvedené
nespĺňajú zákonné náležitosti uznania práva a naviac, žalovaný ani nie je zmluvnou stranou. Vo vzťahu
k súhlasu záložného veriteľa je potrebné uviesť, že tento nespĺňa zákonné náležitosti uznania práva a
vo vzťahu k dlžníkovi nemôže predstavovať nováciu. V zmysle § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka,
sú akékoľvek dojednania spočívajúce v dojednaní prepadného zálohu, absolútne neplatné. Žalobca len

zopakoval svoje vyjadrenia ako v predchádzajúcom podaní.

6. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení zo dňa 31.10.2022 namietal nesprávnosť argumentu žalobcu
o podstatnom okamihu pre vznik pôžičky ako reálnej zmluvy vo väzbe na § 567 Občianskeho zákonníka
in finem a čl. I. Zmluvy o pôžičke (strany výslovne dojednali odchýlku od dispozitívneho nie kogentného

ustanovenia zmluvy), účinky uznania záväzku predchádzajúcim záložcom vo väzbe na § 151h, ods.
1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a nepravdivé tvrdenie o tom, že žalobca záväzok nikdy neuznal,
vo väzbe na znenie Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom BREXTA, s. r.
o., nesprávnosť tvrdenia žalobcu o prepadnom zálohu a procesné účinky všeobecného a mylného
stotožneniazákonnéhoinštitútupriamehopredajasprepadnýmzálohom.Zmluva opôžičkesapovažuje

za reálny kontrakt . Napriek tejto povahe ako reálneho kontraktu, poukázal žalovaný na rozhodnutia
odvolacích súdov , ktoré vychádzajú z obdobného znenia slovenského a českého práva: “Platne môže
byť zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke aj vtedy, ak k pôžičke, (k odovzdaniu predmetu
pôžičky) má dôjsť podľa vôle strán až v budúcnosti (…). K vzniku záložného práva potom dôjde ažv prípade , ak bude pôžička skutočne poskytnutá.” /Rozsudok NS ČR zo 14. 5.2004, sp. zn. 21 Cdo
2217/2003/. Pri určení zabezpečovanej pohľadávky v záložnej zmluve nie je potrebné rozlišovať, či ide
o už existujúcu alebo budúcu pohľadávku. Ak je záložným právom k nehnuteľnostiam zabezpečená

budúca pohľadávka, vzniká záložné právo už dňom vkladu do katastra nehnuteľností; realizačná
funkcia záložného práva sa však presadí až dňom, kedy vznikne budúca (v záložnej zmluve označená)
zabezpečovaná pohľadávka” (Uznesenie NS ČR z 21 . 9. 2006, sp. zn. 29 Odo 1424/2005). Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010, sp.zn. 3 Cdo 325/2009, poukazom na ust. § 657
Občianskeho zákonníka, zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje

i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V zmysle nášho platného práva je
však rovnako nepochybné, že zabezpečiť možno aj budúci záväzok, pričom výhrady k neurčitosti
záväzku, zabezpečeného záložnou zmluvou, ktoré opakovane vzniesol žalobca, nemajú oporu ani
v znení Notárskej zápisnice, a sú umelým konštruktom, ktorým sa absolútnym formalizmom snaží
žalobca spochybňovať platnú záložnú zmluvu v rozpore s požiadavkami platného práva. Záložné právo

vzniklo až po skutočnom vzniku pôžičky (či už by ku vzniku pôžičkového záväzkového vzťahu došlo
ku dňu odoslania alebo prijatia peňažných prostriedkov). Preto argument o neplatnosti alebo o tom,
že medzi žalobcom a žalovanými pôžička vôbec nevznikla úplne opomína skutočnosť, že peniaze
skutočne žalobcom pripísané boli a to po podpise záložnej zmluvy, ale pred vznikom záložného práva
zapísaním v katastri nehnuteľností. Strany dojednali platbu pôžičky bezhotovostne a bezhotovostná

úhrada s ohľadom na predmet pôžičky (teda výšku sumy) a zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení
platieb v hotovosti prikazoval v rozhodnom čase vykonávať platby nad 15 000 EUR bezhotovostne.
Sám žalobca tvrdí, že v čase podpísania zmluva nevznikla, a že na jej vznik sa vyžadovalo poskytnutie
plnenia. Žalobca ďalej tvrdí v bode 2.6. „dupliky“, že k žiadnemu platnému uznaniu záväzku z jeho strany
nedošlo. Tieto tvrdenia nie sú pravdivé, nakoľko predchodca BREXTA, s.r.o. tak aj kupujúci - žalobca

priamo dojednali nielen cenu, a nielen prijali vzájomne vymenené adresované úkony vôle (vyhlásenia)
o tom, že na predmete viazne záložné právo žalovaného, ale jeho vyplatenie aj dojednali ako súčasť
kúpnej ceny. Uznanie záväzku podľa § 558 OZ v prvom rade je v kúpnej zmluve úkonom pôvodného
záložcu BREXTA, s.r.o. (konajúcej konateľom) a súčasne novým záložcom. Žiadna norma nevyžaduje
doručenie uznania záväzku veriteľovi. Žalobca je zaviazaný zo záložnej zmluvy a predmet prevodu bol

na neho prevedený zaťažený záložným právom. Ako nový vlastník sa domáha v žalobe a v neodkladnom
opatrení špekulatívnym spôsobom takého postupu súdu , aby zmaril výkon záložného práva po tom,
čo s ním prepojený prevodca (ako je z listín spisu preukázané, sám konateľ žalobcu je jeden z dvoch
pôvodných dlžníkov , ktorý sa na úkor žalovaného obohatil o 1,3 milióna EUR). Poukázal na „Bod 1/
podmienok predmetného súhlasu v kúpnej zmluve v znení: „v Kúpnej zmluve bude dohodnutá kúpna

cena vo výške najmenej 3.200.000 EUR, čo je v rámci dohodnutej novácie aktuálna fixná výška dlhu
platná do termínu 31.12. 2019 nárokovateľná voči dlžníkom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 06. 2015,
uzatvorenej medzi H. Y., nar. XX.XX.XXXX ako veriteľom a dlžníkmi J. T., nar. XX. X.XXXX a H. J.,
nar. XX.X.XXXX (ďalej len Zmluva o pôžičke“), za ktorého splatenie ručí záložca na základe Záložnej
zmluvy.“ Záložca BREXTA, s.r.o. prijal a vyslovil s ním súhlas a mal vedomosť o ústne dojednanej

novácii Zmluvy o pôžičke a teda aj o predĺžení jej splatnosti /31.12.2019/. O záložnom práve mal
žalobca vedomosť,považovalhozaplatné.Celégeneralizovanétvrdeniaomožnostizneužitiapriameho
predaju, alebo obmedzení jeho platnosti dodatočne žalobcom vymyslenými podmienkami, eklatantne
potvrdzujú špekulatívnosť jeho postupu a abúzus procesných práv. Žalobca sa nijako nevyjadril k nami
citovanej judikatúre ohľadne posudzovania účelu zmluvy, v duplike nijako nešpecifikuje žiadne dôvody,

ktoré by preukázali, že účelom dojednaní o priamom predaji v zmluve je obídenie prepadného zálohu.
Na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky ani dané zákonné dôvody,
keď žalobca vôbec neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ochrana jeho
vlastníckeho práva ho nemôže „predbežne“ chrániť pred zákonnou stratou vlastníckeho práva z titulu
údajnej neplatnosti Zmluvy o pôžičke či Záložnej zmluvy, ku ktorým, zavádzajúc súd prvej inštancie

predložil rozsiahlu argumentáciu opierajúcu sa o neplatný český zákaz priameho predaja zálohu oproti
zákonnému spôsobu výkonu záložného práva podľa slovenského práva. Súd tieto tvrdenia žalobcu mal
nielen právo ale aj povinnosť, v zmysle zásady iura novit curia preskúmať predtým, než hrubo a škodlivo
zasiahol do práv žalovaného a umožnil znižovanie hodnoty nehnuteľnosti jej tunelovaním v spojení
s dlhodobou nevýhodnou nájomnou zmluvou, ako aj dopadmi energetickej krízy a krízy cestovného

ruchu. Ďalšia vážna škoda je poškodenie žalovaného ako veriteľa výrazným rastom inflácie, ktorý
nie je pokrytý zákonnými úrokmi z omeškania. V takomto období nebol postup súdu ani primeraný, a
zásah do práv žalovaného neodkladným opatrením výrazne prevýšil potrebu ochrany vlastníckeho
práva (v tomto prípade v skutočnosti neexistujúceho a neosvedčeného nároku na určenie neexistenciezabezpečovacieho práva k pohľadávke, ktorá žalovanému vznikla či už titulom zmluvy o pôžičke alebo
titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody spôsobenej neplatnosťou
zmluvy o pôžičke, ktoré nároky sú taktiež kryté tou istou záložnou zmluvou. Zotrval na obsahu odvolania.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdiť.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posúdení obsahu podaného
odvolania, námietky odvolateľa vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie zistených skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že
súd prvej inštancie zistené skutočnosti vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a z nich
vyvodil správny právny záver o splnení zákonných podmienok pre vydanie žalobcom požadovaného

neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s
požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov /§ 387 ods. 2 CSP/.

9. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza:

10. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia na tom právnom
závere, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom k tomu, že na svoje
tvrdenia v návrhu predložil relevantné dôkazy a osvedčil, že mu hrozí ujma . Súd mal za to, že je sporná
nielen existencia pohľadávky žalovaného, ale aj existencia právnej skutočnosti spočívajúcej v uplynutí

premlčacej doby vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke, ako aj okamih začatia plynutia premlčacej
doby, čo sú však skutočnosti, ktoré súdu neprináleží riešiť v konaní o nariadení neodkladného opatrenia.
Zdôraznil preukázanú a reálnu hrozbu výkonu záložného práva, nakoľko žalovaný doručil Okresnému
úraduPrievidza,katastrálnemuodborudňa6.4.2022návrhnazačatiekatastrálnehokonania,nazáklade
skutočnosti, že podľa žalovaného boli splnené podmienky podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka,

keď zabezpečená pohľadávka nebola v lehote splatnosti splatená a záložný veriteľ oznámil listami zo
dňa 5.4.2022 začatie výkonu záložného práva. Žalobca teda osvedčil tvrdené skutočnosti vyplývajúce
z návrhu ako i z listinných dôkazov, teda priamu a bezprostrednú ujmu.

11. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365, ods. 1 písm. a) CSP a teda, že neboli splnené

procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa § 365, ods. 1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli splnené procesné
podmienky za ktorých môže súd konať a vec prejednať. Teória civilného práva procesného rozoznáva
vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania - t. j. v sporovom konaní žaloba,
splneniepoplatkovejpovinnosti),podmienkynastranesúdu(právomoc,príslušnosť,zákonnéobsadenie

súdu),procesnépodmienkynastraneúčastníkov(procesnásubjektivita,procesnáspôsobilosť,prípadné
povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv.
negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie
splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,

že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, ako vyplýva aj z vyššie uvedených
ustanovení Civilného sporového poriadku je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t. j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia sa

nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale je povinnosťou navrhovateľa neodkladného
opatrenia právo ochrany, ktorého sa domáha, osvedčiť. Osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť
pomery strán tak nemožno zamieňať z riadnym dokazovaním, ku ktorému by došlo vo veci samej.
Úpravou neodkladného opatrenia zákon umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je v
záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov občanov, či právnických osôb, potrebný

okamžitý zásah súdu. Zároveň takýmto opatrením nemôže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv osôb,
proti ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

20. Odvolací súd postupom podľa ust. § 374 CSP a nasl., za účelom zachovania práva na spravodlivý
proces, vykonal doručenie repliky žalovaného zo dňa 11.8.2022 žalobcovi na vyjadrenie. Podanie bolo

právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.9.2022. S poukazom na námietku žalovaného, že mu
doposiaľ nebola doručená žaloba s prílohami, odvolací súd vykonal doručenie žaloby aj s prílohami
žalovanému. Žalovaný si prevzal žalobu aj s prílohami dňa 29.09.2022. Právny zástupca žalobcu doručil
na odvolací súd dupliku podaním zo dňa 03.10.2022, ktorá bola zaslaná žalovanému aj právnemu
zástupcovi žalovaného na vyjadrenie. Žalovanému bola zásielka doručená 27.10.2022 a právnemu

zástupcovi žalovaného dňa 03.11.2022.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podaným návrhom vo veci samej domáha určenia,
že záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúcich sa v k.ú. Bojnice,
obec Bojnice, okres Prievidza, zapísaných na LV č. XXXX, ako pozemky: parc. č. 2289/1, ostatná plocha

o výmere 2187 m2, parc. č. 2289/4, ostatná plocha o výmere 22 m2, parc. č. 2289/18, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 36 m2, parc. 2290/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1625 m2,
parc. č. 2292, ostatná plocha o výmere 92 m2 a stavby: garáž súp. č. 1581 na parc. č. 2289/18 a
Hotel pod zámkom súp. č. 1581 na parc. 2290/1, na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 15.6.2015 uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a obchodnými spoločnosťami

BREXTA s. r. o. so sídlom Hurbanovo nám. 2, Bojnice, IČO: 48 111 775 a BETA Group, s.r.o. so
sídlom Na Grunte 7/A, Bratislava, IČO: 35 871 377 ako záložnými dlžníkmi, spísanej vo forme notárskej
zápisnice N 404/2015, Nz 20721/2015 na Notárskom úrade v Prievidzi pred notárkou JUDr. Eleonórou
Kohajdovou, neexistuje, alternatívne, že toto záložné právo je premlčané. Súčasne s podaným návrhomžiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva akoukoľvek formou na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.6.2015
uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a obchodnými spoločnosťami BREXTA s. r. o.

so sídlom Hurbanovo nám. 2, Bojnice, IČO: 48 111 775 a BETA Group, s.r.o. so sídlom Na Grunte
7/A, Bratislava, IČO: 35 871 377 ako záložnými dlžníkmi, spísanej vo forme notárskej zápisnice N
404/2015, Nz 20721/2015 na Notárskom úrade v Prievidzi pred notárkou JUDr. Eleonórou Kohajdovou, k
nehnuteľnostiamvk.ú.Bojnice,obecBojnice,okresPrievidza,zapísanýmnaLVč.2701,atopozemkom:
parc. č. 2289/1, ostatná plocha o výmere 2187 m2, parc. č. 2289/4, ostatná plocha o výmere 22 m2, parc.

č. 2289/18, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36m2, parc. 2290/1, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1625 m2, parc. č. 2292, ostatná plocha o výmere 92 m2 a stavbám: garáž súp. č. 1581 na
parc. č. 2289/18 a Hotel pod zámkom súp. č. 1581 na parc. 2290/1 a to až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 11C/11/2022.

22. Z listu vlastníctva č. 2701 pre k.ú. Bojnice, obec Bojnice, okres Prievidza, vyplýva, že žalobca je

výlučným vlastníkom pozemku : parc. č. 2289/1, ostatná plocha o výmere 2187 m2, parc. č. 2289/4,
ostatná plocha o výmere 22 m2, parc. č. 2289/18, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36m2, parc.
2290/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1625 m2, parc. č. 2292, ostatná plocha o výmere 92 m2
a stavby : garáže súp. č. 1581 na parc. č. 2289/18 a Hotela pod zámkom súp. č. 1581 na parc. 2290/1,
v podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností je na liste vlastníctva , v časti „B“ -

uvedená kúpna zmluva - V 5151/2021-v.z. 871/21. Rovnako je v tejto časti uvedená poznámka- na
pozemok reg. C KN parc. č. 2289/1, parc. č. 2289/4, parc. č. 2289/18, parc. 2290/1, parc. č. 2292 a
stavba Hotel pod zámkom s.č. 1581 na parc. č. 2290/1, stavba garáž s.č. 1581 na parc.č. 2289/18 je
oznámenie o začatie výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy V 3173/2015, na základe záložného
veriteľa H. Y., rod. F., trvale bytom Y., F. XXX/XX, spôsobom priameho predaja-P 169/2022- v.z. 236/22.

23. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.6.2015 odvolací súd zistil, že bola uzatvorená
medzi zmluvnými stranami, a to žalovaným ako záložným veriteľom a obchodnými spoločnosťami
BREXTA s. r. o. so sídlom Hurbanovo nám. 2, Bojnice, IČO: 48 111 775 a BETA Group, s.r.o. so
sídlom Na Grunte 7/A, Bratislava, IČO: 35 871 377 ako záložnými dlžníkmi, spísanou formou notárskej

zápisnice N 404/2015, Nz 20721/2015 na Notárskom úrade v Prievidzi pred notárkou JUDr. Eleonórou
Kohajdovou. Predmetom zálohu sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX , pre k.ú. Bojnice a to C
KN parc. č. 2289/1, ostatná plocha o výmere 2187 m2, parc. č. 2289/4, ostatná plocha o výmere 22
m2, parc. č. 2289/18, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36m2, parc. 2290/1, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 1625 m2, parc. č. 2292, ostatná plocha o výmere 92 m2 a garáž súp. č. 1581 na

parc. č. 2289/18 a stavba: Hotel pod zámkom súp. č. 1581 na parc. 2290/1 , vo výlučnom vlastníctve
obchodnej spoločnosti BREXTA s. r. o. so sídlom Hurbanovo nám. 2, Bojnice, IČO: 48 111 775 a
nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2559, pre k.ú. Nivy, obec: Bratislava- m.č. Ružinov, okres Bratislava
II. a to sociálne zariadenie č.s. 1353 na C KN parc.č. 15303/15, parc.č. 15303/5 ostatné plochy o
výmere 12240 m2, parc.č. 15303/7 ostatné plochy o výmere 9298 m2, parc.č. 15303/13 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 562 m2, parc.č. 15303/14 zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2,
parc.č. 15303/15 zastavané plochy a nádvoria o výmere 916m2, parc.č. 15303/16 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 47m2, parc.č. 15303/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 137m2, vo výlučnom
vlastníctve obchodnej spoločnosti BETA Group, s.r.o. so sídlom Na Grunte 7/A, Bratislava, IČO: 35
871 377. Týmto záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka záložného veriteľa- žalovaného, spolu

vo výške 2.600.000,- eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.06.2015 uzatvorenej
medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkom 1/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., W. XXX/XX a
dlžníkom 2/ H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX.

24. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa12.6.2015 medzi veriteľom- žalovaným a dlžníkmi J. T.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., W. XXX/XX a dlžníkom H. J., XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX
vyplýva, že veriteľ požičal dňa 12.06.2015 dlžníkom finančné prostriedky v celkovej výške 2.600.000,-
eur. V zmysle čl. II. predmetnej zmluvy dlžníci uznali pohľadávku veriteľa čo do dôvodu a výšky a túto
sa zaviazali splatiť najneskôr do 31.12.2015. Z výpisu z účtu č.SK9065000000000016139146 vyplýva,
že žalovaný poukázal H. J. dňa XX.X.XXXX sumu vo výške 1.300.000,- eur a dňa 15.6.2015 na účet č.

SK91702000000001674364753 J. T. sumu vo výške 1.300.000,- eur.

25. Oznámením zo dňa 5.4.2022 oznámil žalovaný žalobcovi, že boli splnené podmienky podľa §
151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď zabezpečená pohľadávka nebola splatená, začatie výkonuzáložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2701 , pre k.ú. Bojnice a to C KN parc. č. 2289/1,
ostatná plocha o výmere 2187 m2, parc. č. 2289/4, ostatná plocha o výmere 22 m2, parc. č. 2289/18,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36m2, parc. 2290/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1625

m2, parc. č. 2292, ostatná plocha o výmere 92 m2 a garáž súp. č. 1581 na parc. č. 2289/18 a stavba:
Hotel pod zámkom súp. č. 1581 na parc. 2290/1.

26. Námietku žalovaného, že nemal možnosť sa riadne vyjadriť k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd vyhodnotil

ako nedôvodnú. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná ochrana práv a oprávnených
záujmov navrhovateľa, ktorá by mohla byť v niektorých prípadoch ohrozená tým, že by súd ešte pred
tým, ako o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne, informoval toho, proti ktorému taký
návrh smeruje. Uvedené je premietnuté do ustanovenia § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na
ktoré poukázal aj žalobca a podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27. V predmetnej veci však súd prvej inštancie napriek vyššie uvedenej úprave, keďže dospel k záveru,
že obsah neodkladného opatrenia by mohol byť totožný s výrokom vo veci samej, považoval za potrebné
poskytnúť žalovanému možnosť sa k návrhu vyjadriť. Ako vyplývalo z obsahu spisu, túto výzvu súd
zasielal žalovanému spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 22.04.2022 na adresu

žalovaného F. XXX/XX, XXX XX Y. do vlastných rúk so službou opakovaného doručenia. Zásielka bola
dňa 28.04.2022 uložená na pošte a opakovane doručovaná dňa 27.04.2022 a dňa 28.04.2022. Podľa
§ 111 ods. 3 platí, že písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a
to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Osobitne doručovanie sa vzťahuje len na žalobu podľa § 116
CSP. Podľa obsahu spisu zásielka bola dňa 16.05. 2022 listinne doručená žalovanému. Z uvedeného

vyplýva, že kontradiktórnosť procesu bola zachovaná a u žalovaného nedošlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý súdny proces podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Okrem toho sa žalovaný vyjadril už
podaním doručeným súdu dňa 02.05.2022 označeným ako „predbežné vyjadrenie k návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia spis. zn. 11C/11/2022“. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ust. §
329 ods. 1 súd prvej inštancie nie je povinný vykonať doručenie návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a pri rozhodovaní nevykonáva výsluch strán sporu, resp. rozhoduje bez vyjadrenia strán.
Rovnako je dôležité pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zachovať lehotu
na rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie vychádzal z rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených
záujmov žalobcu, z dôvodu reálnej hrozby výkonu záložného práva.

28. Ďalšie námietky žalovaného spočívali v namietanom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.
Odvolací súd má za to, že žalobca osvedčil právny vzťah k žalovanému a teda, že je nadobúdateľom
zálohu, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. 2701, k. ú . Bojnice, na ktorý bolo zriadené záložné právo
notárskou zápisnicou č. N 404/2015 zo dňa 15.06.2015 medzi žalovaným a spoločnosťami BREXTA
s.r.o. so sídlom Bratislava, Hattalova 12/C, IČO: 48 111 775 a spoločnosťou BETA Group, s.r.o. so

sídlom Bratislava, Hattalova 12/C, IČO: 35 871 377. Žalobca výpisom z uvedeného listu vlastníctva
katastra nehnuteľností osvedčil, že mu svedčí vlastnícke právo k uvedenému zálohu, a to na základe
titulu nadobudnutia vlastníckeho práva - kúpnej zmluvy z roku 2021 (vklad č. V 5151/2021). Údaje
zapísané v katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ nie je preukázaný opak. Ako už
bolo uvedené, osvedčovanie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné

zamieňať s riadnym dokazovaním, ako v konaní vo veci samej. Preukázanie opaku z hodnovernosti
a záväznosti údajov katastra, potom čo tieto skutočnosti osvedčil žalobca v predmetnej veci nie je
možné uskutočniť v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia, ale toto je potrebné vyhradiť až
dokazovaniu vo veci samej, preto pokiaľ žalovaný namieta platnosť uvedeného nadobúdacieho titulu,
a teda, že žalobca nie je legitimovaný z uvedených dôvodov, tieto námietky žalovaného je potrené

dôsledne preskúmať až v meritórnom konaní. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie v
konaní o nariadení neodkladného opatrenia tak nebola dôvodná.

29. Žalobca namietal, že zriadenie záložného práva notárskou zápisnicou č. N 404/2015 zo dňa
15.06.2015 je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že táto neobsahuje jasne a nezameniteľne

špecifikovanú pohľadávku. Zároveň namietal skutočnosť, že neplatná je aj samotná zmluva o pôžičke zo
dňa 12.06.2015, a to na základe toho, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a peňažné prostriedky
boli poskytnuté až dňa 15.06.2015, a teda článok II. zmluvy obsahujúci doložku uznania dlhu, ktorý v tom
čase neexistoval je podľa žalobcu neplatný a keďže tento je inkorporovaný do samotnej zmluvy, je podľažalobcu neplatná aj celá zmluva o pôžičke, a teda žalovaný nemohol platne začať výkon záložného
práva. Rovnako tak namietal premlčanie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke ako aj premlčanie záložného
práva. Tieto skutočnosti žalobca osvedčoval predložením listín, a to zmluvy o pôžičke, či uvedenej

notárskejzápisnice.Žalovanýtietoskutočnostipopieralavpísomnompodanízodňa31.10.2022 uviedol
rozsiahle námietky týkajúce sa okamihu vzniku pôžičky, účinkov uznania záväzku, nesprávnosť tvrdení
žalobcu o prepadnom zálohu a priameho predaja s prepadným zálohom.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca osvedčil, že mu hrozí ujma na svojich právach tým,

že žalovaný začal s výkonom záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na LV
č. 2701 pre k.ú. Bojnice, obec Bojnice, okres Prievidza, ktoré mali zabezpečovať zmluvu o pôžičke
zo dňa 12.6.2015, k uzavretiu ktorej malo dôjsť medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi J. T.
H. J., ktorá skutočnosť vyplýva z vyššie uvedeného listu vlastníctva /poznámka/, ako i z oznámenia
žalovaného o začatí výkonu záložného práva . Začatie výkonu záložného práva nepopieral vo svojom
odvolaní ani žalovaný. Hrozba straty vlastníckeho práva k predmetu zálohu začatím výkonu záložného

práva predstavuje hrozbu bezprostrednej ujmy, ktorá v konečnom dôsledku môže odôvodniť potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov.

31. Úlohou odvolacieho súdu v procese rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nebolo skúmať dôvodnosť tvrdení žalobcu, či dôvodov, ktoré by boli spôsobilé k záveru o neexistencii

záložného práva, resp. skúmať účinky vznesenej námietky premlčania, či už samotnej pohľadávky
alebo výkonu záložného práva, teda posudzovať dôvodnosť skutočností, ktoré môžu byť predmetom
posudzovania len vo veci samej, resp. dôvodnosť tvrdení žalovaného k vyššie uvedenému, teda
posúdenie námietok týkajúcich sa veci samej, ale jeho úlohou bolo iba skúmať existenciu zákonných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorým limitom jeho závery plne korešpondujú.

Pokiaľ ide o spornú zmluvu o pôžičke, k uzavretiu ktorej malo dôjsť medzi žalovaným a dlžníkmi,
uznanie dlhu, resp. o posúdenie záložnej zmluvy, jej neexistenciu, resp. premlčanie , okamih vzniku
pôžičky, účinky uznania záväzku, posúdenie prepadného zálohu, odvolací súd uvádza, že tieto sporné
skutočnosti budú predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, keď v tomto štádiu konania, o
nariadenie neodkladného opatrenia, súd dokazovanie nevykonáva. Dôvodnosť neodkladného opatrenia

je daná už samotným osvedčením spornosti týchto úkonov, a preto nebol naplnený ani odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

32. Preto závery súdu prvej inštancie, že vzhľadom na začaté súdne konanie je toho času podľa súdu
sporná nielen existencia pohľadávky žalovaného, ale aj existencia právnej skutočnosti spočívajúcej v

uplynutí premlčacej doby vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke a v neposlednom rade je spornou aj
existencia právnej skutočnosti okamihu začatia aj skončenia plynutia premlčacej doby záložného práva
podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú správne.

33. Odvolací súd zároveň uvádza, že realizáciou záložného práva bezprostredne hrozí žalobcovi ujma

v strate vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a jedinou účinnou procesnou zárukou, ktorú
má žalobca k dispozícii na svoju ochranu, je nariadenie neodkladného opatrenia.

34. Námietky žalovaného, že súd mal v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia, preskúmavať
tvrdenia žalobcu týkajúce sa neplatnosti zmluvy o pôžičke či záložnej zmluvy, odvolací súd vyhodnotil

ako nedôvodné, keď neboli naplnené vyššie uvedené namietané odvolacie dôvody, preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. O
náhrade trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 1 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).