Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45C/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312206862
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312206862.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľa: E. G., bytom

V. XX,L., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody takto,

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.05.2012
domáhal sa zaplatenia náhrady škody v sume 17. 992, 90 euro s 9 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy 17.992,90 euro od 11.12.2011 až do zaplatenia z titulu nesprávneho úradného postupu

podľa Zák. č. 58/1969 Zb.

Návrh skutkovo odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava III rozsudkom číslo konania 18 C / 76 /2003 -
168 zo dňa 06.03.2008 rozhodol o usporiadaní dedičstva medzi navrhovateľom a jeho bratom, správne
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.04.2008 a vykonateľnosť dňa 19.04.2008. Súd vyznačil právoplatnosť na rozsudku napriek tomu,
že E. G. ako účastníkovi konania nedoručil rozsudok do vlastných rúk, rozsudok doručil domnelému

právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorý nemal od neho plnú moc na zastupovanie pred
súdom písomne a taktiež v konaní pred súdom neudelil plnú moc advokátovi ani v zápisnici o
pojednávaní v predmetnej veci.

O tom, že rozsudok nadobudol právoplatnosť sa dozvedel náhodou dňa 12.05.2008 v období kedy už
bolo vedené exekučné konanie sp. zn. 49 Er 1045/2008 zo dňa 23.04.2008 z dôvodu, že 19.04.2008
nezaplatil pohľadávku na základe uvedeného v rozsudku, túto zaplatil 22.05.2008 zo stavebnej pôžičky

na uvoľnenie finančných prostriedkov potreboval uvedený rozsudok.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 04.08.2008 mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava
III číslo konania 49 Er 1045 /2008 - 2011, z ktorého sa dozvedel že exekučné konanie bolo zastavené
na návrh oprávneného z ktorého dôvodu mal ako povinný zaplatiť trovy exekúcie vo výške 321 518 Sk
a súdne trovy 500,- Sk. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie a Krajský súd v Bratislave napadnuté
uznesenie potvrdil.

V dôsledku uvedeného exekučného konania sa viedlo ďalšie exekučné konanie č.k. Ex 730 / 20 10 - 6 zo
dňa 09.04.2010, na základe ktorého mal zaplatiť 10.672, 44 euro / 321.518.- Sk/ a exekučné trovy, proti
tejto exekúcii podal námietky a žiadosť o odklad exekúcie, návrh na odklad exekúcie bol zamietnutý.Dňa 05.11.2010 pod psychickým nátlakom a pod hrozbou dražby bol nútený súhlasiť so splátkovým
kalendárom s tým, že námietky proti exekúcii vzal späť.

Na Okresnom súde Bratislava III sa viedlo ďalšie exekučné konanie sp. zn. Er 55/2009 zo
dňa 10. 2.2009 predmetom, ktorého bolo zaplatenie úrokov z omeškania. Námietky proti tejto exekúcii
boli uznesením súdu zamietnuté.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 18 C /76/2003 - 168 mal doručený do vlastných rúk

dňa 24.06.2009 kedy už boli vedené exekučné konania. Právoplatnosť na uvedený rozsudok nebol
vyznačený s iným dátumom potom čo bol navrhovateľovi doručený rozsudok do vlastných rúk a ako
dôvod bol uvedený ten, že rozsudok nadobudol právoplatnosť. Všetky sťažnosti ktoré podal na Krajský
súd v Bratislave, na Generálnu prokuratúru v Bratislave, na Ministerstvo spravodlivosti SR v Bratislave
boli zaslané predsedovi Okresného súdu Bratislava III, ktorý listom z 28.10.2010 mu oznámil že
sťažnosti na procesné pochybenie súdu neboli sťažnosťami v zmysle § 62 ods. 1 Zák. číslo 757 /2004

Z.z.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ neudelil plnú moc právnemu zástupcovi JUDr. Miroslavovi
Pavelkovi pre konanie vo veci sp. zn. 18 C / 76/2003, rozsudok nemal byť doručený právnemu
zástupcovi, z ktorého dôvodu preto nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť. Nesprávnym úradným

postupom štátneho orgánu bola navrhovateľovi spôsobená škoda v celkovej výške 17.992,90 eur
pozostávajúca z trov exekúcie. Navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa
30.08.2011 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím
štátneho orgánu, ktoré žiadosti nevyhovelo.

V podaní zo dňa 21.11.2012 navrhovateľ ďalej uviedol, že nesprávnym úradným postupom súdu v
uvedenom konaní a to v dôsledku nesprávne vyznačenej právoplatnosti na rozsudku by nebolo následne
vedené exekučné konanie a konanie o úrokoch z omeškania, práve tieto konania sú v príčinnej súvislosti
v dôsledku ktorých bola spôsobená škoda.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s uvedením, že navrhovateľ odvodzuje svoj nárok od nesprávneho
úradného postupu súdu, ktorý možno posúdiť podľa Zákona číslo 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť dňa 01.07.2004.

Uplatnený nárok navrhovateľa považoval odporca za nedôvodný z toho dôvodu, že neboli splnené

predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

JUDr. Miroslav Pavelka vystupoval v pozícii právneho zástupcu navrhovateľa na základe dlhodobo
manifestovanej vôle navrhovateľa, s týmto boli navrhovateľ i právny zástupca uzrozumení a v priebehu

konania nevzniesli proti takémuto postaveniu právneho zástupcu žiadnu námietku, naopak navrhovateľ
do zápisnice o pojednávaní uskutočnil prehlásenie o svojom právnom zástupcovi, JUDr. Miroslav
Pavelka v tomto procesnom postavení vystupoval navonok preto nie je možné pochybovať o tom, že
JUDr. Miroslav Pavelka bol jeho zvoleným zástupcom. Navrhovateľ adresoval sťažnosť na Najvyšší
súd SR z 22.05.2009, kde taktiež opakovane JUDr. Miroslava Pavelku označoval za svojho právneho

zástupcu a odôvodňoval neskoré oznámenie doručenia rozsudku zo strany jeho právneho zástupcu
zaneprázdnenosťou JUDr. Miroslava Pavelku.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť doručením právnemu zástupcovi
navrhovateľa a na základe takto doručeného rozsudku súd vydal pre exekútora poverenie na vykonanie

exekúcie, ktorá bola riadne ukončená. V prípade ak by rozsudok nenadobudol právoplatnosť nemohol
byť ani vykonateľným a súd by v takom prípade nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie.

V prípade opačného posúdenia veci by išlo o stav zavinený navrhovateľom vylučujúci nárok na náhradu
škody podľa § 441 Obč. zák.

Príčinná súvislosť je vo všeobecnosti len odvodená a sprostredkovaná a teda nedostatočná.
Navrhovateľom uvádzaná škoda by vznikla bez ohľadu na postup súdu, bola spôsobená nedostatočnou
likviditou navrhovateľa a neochotou oprávneného poskytnúť lehotu na zabezpečenie finančnýchprostriedkov. Oneskorené oznámenie o doručení rozsudku právnemu zástupcovi nemôže byť preto
na ťarchu štátu. V prípade navrhovateľa ide o rôzne odvodené, resp. sprostredkované následky
reťazovitého charakteru, takýto vzťah príčinnej súvislosti nie je postačujúci pre založenie právnej

zodpovednosti za škodu, súdna prax totiž vyžaduje priamosť a bezprostrednosť pôsobenia príčiny na
následok.

Škodu navrhovateľovi majú predstavovať také náklady, ktoré nie sú škodou v právnom slova zmysle, na
ich úhradu bol navrhovateľ spravidla zaviazaný právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, ktoré nespĺňajú

kritéria nezákonného rozhodnutia.

Podľa názoru odporcu uplatnený nárok nie je možné posudzovať podľa ustanovení o nesprávnom
úradnom postupe, ale podľa ustanovení o nezákonnom rozhodnutí, keďže škoda mala navrhovateľovi
vzniknúť na základe právoplatných rozhodnutí, nemožno preto zamieňať nesprávny úradný postup s
takým pochybením, ktoré je vyjadrené formou nezákonného rozhodnutia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi:
- návrhom navrhovateľa zo dňa 30.08.2011 adresovaný MS SR Bratislava, na predbežné prejednanie
nároku na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu
- konečným stanoviskom MS SR z 28.02.2012 vo veci predbežného prerokovania na náhradu škody

- Sťažnosťou navrhovateľa z 22.09.2009 zaslanou MS SR
- Sťažnosťou navrhovateľa zo dňa 22.05.2009 zaslanou NS SR
- Odpoveďou NS SR zo dňa 04.06.2009
- Podnetom navrhovateľa zo dňa 23.06.2010 zaslaným na Krajskú prokuratúru Bratislava
- Upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti OS BA III z 28.10.2010

- Opakovaným podnetom na podanie mimoriadneho dovolania na GP SR zo 17.09.2010
- Príjmovým pokladničným dokladom vystaveným JUDr. Miroslavom Pavelkom na sumu 25.000,- Sk a
na sumu 10.000,- Sk
- dohodou o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky zo dňa 05.11.2010 uzatvorenou medzi JUDr.
Václavom Kunom súdnym exekútorom a E. G.

- Konečným vyúčtovaním súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu zo dňa 19.12.2011
- Príjmovým pokladničným dokladom vystaveným JUDr. Václavom Kunom zo dňa 05.11.2010,
03.12.2010, 29.12.2010, 03.01.2011, 28.02.2011, 29.03.2011, 02.05.2011, 30.05.2011, 30.06.2011,
01.08.2011, 26.08.2011, 27.09.2011, 26.10.2011, 29.11.2011, v celkovej výške 13.050 eur
- Oznámením o ukončení exekúcie Mgr. Vladimírom Cipárom, súdnym exekútorom z 26.01.2011 vo

výške 1.403,31 eur
- Výpis z účtu navrhovateľa zo SL SP z 22.11.2010 o zaplatení sumy 1.403,41 eur
- Pokladničnými dokladmi Volksbank Slovensko o vložení finančných prostriedkov v hotovosti E. G. zo
dňa 30.06.2010, 26.07.2010, 25.01.2011, 30.09.2011 v celkovej výške 1.674,29 eur.
- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.18C 76/2003

- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C 20/2012
- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 49Er 1045/2008
- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 48Er 491/2010
- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 40 Ro 842/2008
- obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Er 84/2009

a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že na tunajšom súde bol podaný návrh na zrušenie a vypriadanie
podielového spoluvlastníctva a v tejto veci po právnej stránke sa chcel poradiť, preto osobne navštívil
v advokátskej kancelárií JUDr. Miroslava Pavelku ktorému predložil písomnosti zo súdu - predmetný

návrh. JUDr. Miroslava Pavelka zaslal písomné vyjadrenie k návrhu, ktorého považoval za právneho
poradcu, mal vedomosť o tom, že je advokát ktorý mal advokátsku kanceláriu, osobne sa zúčastnil aj
na pojednávaniach v konaní pred súdom vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Dňa 10.01.2008 navrhovateľ na pojednávaní súhlasil, aby súd konal v neprítomnosti právneho zástupcu.
Dňa 06.03.2008 bol navrhovateľ prítomný na pojednávaní aj JUDr. Miroslav Pavelka, kedy súd rozhodol

vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Na základe rozsudku mal navrhovateľ
povinnosť zaplatiť 2 700 000,- SK do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vzdal sa práva podať
odvolania proti vyhlásenému rozsudku čo potvrdil aj svojim podpisom do zápisnice o pojednávaní.Vo výpovedi ďalej uviedol že asi 12.05.2008 sa od G. G. dozvedel o tom, že rozsudok už bol doručený
bratovi a preto telefonoval JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorý mu povedal že „je to tu“ mal teda doručený
rozsudok. Okamžite preto navštívil JUDr. Miroslava Pavelku v advokátskej kancelárii ktorý mu odovzdal

rozsudok, následne išiel na súd dal si vyznačiť právoplatnosť na rozsudku a v ten istý deň išiel do Prvej
stavebnej sporiteľne a.s., a požiadal o poskytnutie úveru. Dňa 21.05.2008 zaplatil bratovi požadovanú
sumu z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a mal za to že uvedená vec je vyriešená. Dňa
04.08.2008 mu bolo doručené uznesenie tunajšieho súdu č.k. 49 Er1045 /2008 - 21 zo dňa 07.07.2008
z ktorého sa prvýkrát dozvedel, že má povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške

321 518 Sk, t. j. 10 672,44 eur a oprávnenému náhradu trov exekučného konania vo výške 500,- Sk.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.15 Coe/325 /2008 -
38 zo dňa 28.10.2009 potvrdil trovy exekúcie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2010.

Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že doručenie rozhodnutia zástupcovi, ktorému nebola udelená
plná moc pre celé konanie nie je procesné účinné, nevyvoláva účinky doručenia a nezačína plynúť ani

lehota na odvolanie, preto rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 18 C 76 /2003 nebol v čase vedených
exekučných konaní právoplatný, exekúcie boli neoprávnené a nemalo sa začať ani exekučné konanie.

Dňa 18.02.2010 podal na tunajší súd návrh aj proti JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorým sa domáhal
náhrady škody o zaplatenie 17. 993,26 eur, vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 9 C 20/2010 a

to z toho dôvodu, že ako advokát si nesplnil svoje povinnosti, nedal mu na vedomie tú skutočnosť, že
mu bol zo strany súdu doručený rozsudok, z ktorého dôvodu nevyplatil požadovanú sumu a preto boli
vedené exekučné konania v dôsledku ktorých mu vznikla škoda.

Navrhovateľ uviedol že v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva neudelil

procesnú plnú moc JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorú skutočnosť považoval za irelevantnú, pretože
advokát mu v tej dobe poskytoval právne služby iba v zmysle zákona o advokácii, poskytoval mu právne
rady v rámci súdneho konania a iné právne poradenstvo s týmto konaním súvisiace. JUDr. Miroslavovi
Pavelkovi na základe príjmového pokladničného dokladu asi v roku 2003 zaplatil sumu 25 000,- Sk,
v tom období chcel podať žalobu na súd o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá mala byť

na zaplatenie súdneho poplatku, žaloba nebola podaná a JUDr. Miroslav Pavelka mu uvedenú sumu
doposiaľ nevrátil. JUDr .Miroslav Pavelka dňa 18.08.2008 vyhotovil príjmový pokladničný doklad na
sumu 10 000,- Sk v ktorom však neuviedol za aké právne služby vystavil uvedené potvrdenie.

Dňa 30.08.2011 podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky návrh na predbežné

prejednanienárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímktorúsiuplatňovalvovýške
17. 992,90 eur, žiadosti nebolo vyhovené preto podal žalobu na súd.

Odporca na pojednávaní dňa 27.11.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
navrhovateľom na náhradu škody z dôvodu, že navrhovateľ sa o škode dozvedel dňa 04.08.2008 ako

uviedol v podanom návrhu na začatie konania a všeobecná trojročná lehota na uplatnenie nároku
uplynula dňa 04.08.2011. Navrhovateľ doručil odporcovi návrh na predbežné prejednanie nároku na
náhradu škody dňa 30.08.2011, t.j. po uplynutí premlčacej doby, preto nemohlo nastať ani spočívanie
premlčacej doby. Návrh na súd bol podaný 31.05.2012 teda po uplynutí zákonom stanovenej všeobecnej
premlčacej doby troch rokov.

Navrhovateľ návrhom doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR z 30.08.2011 žiadal o predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu podľa §
9 ods.1 Zák. č. 58/1969 Zb., v ktorom si uplatnil škodu vo výške 17.992,90 eur :

za exekúciu sp.zn 49 Er 1045/2008 ,trovy exekúcie 10.672,44 eur,
za exekúciu sp.zn. Ex 730/2010 ,trovy exekúcie 2.680,- eur,
za exekúciu sp.zn. Ex 55/2009 v sume 1.403,46 eur,
súdny poplatok za vznesenie námietok v exekúcii sp. zn. 55/2009 v sume 66,- eur,
za právne služby v sume 3.171,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu bez uvedenia dátumu súd zistil, že JUDr. Miroslav Pavelka prijal
od E. G. sumu 25.000,- Sk za súdny poplatok.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.08.2008 súd zistil, že JUDr. Miroslav Pavelka prijal od
E. G. sumu 10.000,- Sk.

JUDr.VáclavKuna,súdnyexekútoraE.G.uzavreli05.11.2010dohoduopostupnomsplatenívymáhanej
pohľadávky podľa § 56 ods.9 Zák. č. 233/1995 Z.z., pre oprávneného JUDr. Ladislava Ágha, súdneho
exekútora vo výške 10.672,44 eur s príslušenstvom vo výške 16,50 eur.

Dlžník uhradil časť vymáhanej pohľadávky vo výške 5.000,- eur pri podpise tejto dohody exekútorovi v

hotovosti a zvyšnú časť vo výške 5.688,94 eur a trovy exekúcie sa dlžník zaviazal uhradiť prevodom
na bankový účet exekútora v 12 -tich mesačných splátkach po 700,- eur, počínajúc od 30.11.2010 do
31.10.2011 /čl. II ,bod 2.2./

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 05.11.2010 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 5.000,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.12.2010 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.12.2010 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.

G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.01.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28.02.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.03.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.05.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.5.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E. G.

sumu 700.- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.06.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 01.08.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 700,- eur.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.08.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 700,- euro.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.09.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 700,- euro.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.10.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.

G. sumu 350,- euro.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.11.2011 súd zistil, že JUDr. Václav Kuna prijal od E.
G. sumu 350,- euro.

Súdny exekútor JUDr. Václav Kuna dňa 19.12.2011 v konečnom vyúčtovaní uviedol, že exekúciou boli
vymožené finančné prostriedky 13.350,- eur, ktoré boli rozúčtované oprávnenému JUDr. Ladislavovi
Ághovi na istine v sume 10.672,44 eur, trov exekúcie oprávnenému v sume 16,50 eur spolu 10.688,94
eur. Súdnemu exekútorovi JUDr. Kunovi za zákonnú odmenu 2.138,- eur, za DPH z odmeny v sume417,60 eur, za hotové výdavky 65,26 eur, zriadenie exekučného záložného práva s DPH 40,20 eur,
celkom 2.661,06 eur.

Súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár dňa 26.01.2011 v oznámení o ukončení exekúcie uviedol, že
v exekučnej veci oprávneného Y. G. proti povinnému E. G. o vymoženie pohľadávky 729,24 eur s
príslušenstvom uviedol, že vymáhaný nárok pre oprávneného na istine je 729,24 eur, trovy súdneho
konania 43,62 eur, trovy právneho zastúpenia 135,07 eur, trovy exekúcie právneho zástupcu 136,3 eur,
trovy exekúcie oprávneného 19,67 eur spolu 1.063,95 eur.

Trovy exekúcie a to odmena exekútora 213,- eur, DPH 40,47 eur, hotové výdavky 85,99 eur spolu 339,46
eur. Pohľadávka s príslušenstvom ako i trovy exekúcie boli vymožené dňa 23.11.2010 v sume 1.403,41
eur.

ZvýpisuúčtuSlovenskejsporiteľne súdzistil,ženavrhovateľdňa22.11.2010zaplatilsumu1.403,41eur.

Z pokladničných dokladov VOLKSBANK Slovensko súd zistil, že E. G. vložil v hotovosti finančné
prostriedky na účet Peterka & Partners dňa 30.06.2010 sumu 595,- eur, dňa 26.07.2010 sumu 416,50
eur, dňa 25.01.2011 sumu 451,68 eur, dňa 30.09.2011 sumu 211,11 eur celkom 1.674,29 eur.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18 C /76 /2003 súd zistil že navrhovateľ Y. G. podal dňa
14.05.2003 proti odporcovi E. G. návrh, ktorým sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18 C /76 /2003 - 168 zo dňa 6.03.2008,
ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra pre

hlavné mesto L., na LV č. 8. Všetky nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva odporcovi,
ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2 700 000,- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Proti tomuto rozsudku nebolo možné podať odvolanie, nakoľko účastníci sa vzdali práva
podať odvolania proti rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi v zápisnici o pojednávaní. Rozsudok bol
doručený JUDr. Miroslavovi Pavelkovi dňa 15.04.2008 a JUDr. Marekovi Števčekovi dňa 14.04.2008,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2008 a vykonateľnosť dňa 19.04.2008.

Z obsahu uvedeného spisu súd ďalej zistil, že JUDr. Miroslav Pavelka dňa 13.06.2005 zaslal
vyjadrenie k návrhu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, bol predvolaný na
pojednávanie dňa 09.03.2006, kedy sa nedostavil na pojednávanie ani odporca, pojednávanie bolo

odročené na 4.05.2006, ktorého sa osobne zúčastnil JUDr. Miroslav Pavelka, nedostavil sa odporca
a jeho neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca z pracovných dôvodov. Ďalšie pojednávanie bolo
vo veci dňa 11.07.2006 ktorého sa opätovne nezúčastnil odporca ani právny zástupca JUDr. Miroslav
Pavelka, pojednávanie bolo odročené na 24.10.2006, ktorého sa osobne zúčastnil odporca a právny
zástupca JUDr. Miroslav Pavelka. Vo veci bolo ďalej doručené JUDr. Miroslavovi Pavelkovi uznesenie

č.k. 18 C 76/002 - 146 o priznaní odmeny znalcovi A.. S. R. za vypracovanie znaleckého posudku č.
08/2007.

Právnyzástupcaodporcubolďalejpredvolanýnapojednávanie dňa10.01.2008 kedy odporcaprítomný
na pojednávaní prehlásil pre súdom a uviedol, „Súhlasím, aby súd konal v neprítomnosti môjho

právneho zástupcu. Ak sa dobre pamätám žiadali sme nejakú zľavu, informoval ma právny zástupca, že
zaslal súdu žiadosť o zľavu, v posudku bola zahrnutá cena pod garážou ako za záhradu. Upozorňoval
som právneho zástupcu a tvrdil mi, že to zaslal. Časť ceny by som chcel financovať v hotovosti a časť
prostredníctvom stavebného sporenia. V hotovosti mám čiastku 1.000.000,- Sk. Behom jedného dvoch
mesiacov by som mal mať k dispozícií úver zo Stavebnej sporiteľne, konkrétne na kúpu tohto domu.

“Vo veci bolo pojednávanie dňa 06.03.2008 ktorého sa zúčastnil a bol prítomný na pojednávaní odporca
aj JUDr. Miroslav Pavelka, ktorý sa vyjadroval ohľadne schopnosti odporcu vyplatenia finančných
prostriedkov na vyplatenie nehnuteľností a na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C /20/2010 súd zistil, že dňa 18.02.2010 podal navrhovateľ

E. G. proti JUDr. Miroslavovi Pavelkovi návrh na náhradu škody 17.993,26 eur na tom skutkovom
základe, že ako advokát mu poskytoval právne služby v zmysle § 1 ods. 2 Zák. o advokácií, najmä
právne rady v rámci súdneho konania, vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
iné právne poradenstvo s týmto konaním súvisiace v zmysle §2 ods. 1. Zák. o advokácií.Odporca ako advokát a právny zástupca E. G. vo veci mal navrhovateľa včas informovať o doručení
rozsudku alebo mal rozsudok vrátiť súdu späť, vôbec ho neprebrať a upozorniť súd, že nie je oprávnený

prevziať rozsudok v mene E. G.. O doručení rozsudku sa navrhovateľ dozvedel 12.05.2008 po jeho
urgencii, teda takmer mesiac po doručení rozsudku a z toho dôvodu zaplatil požadovanú čiastku až
22.05.2008, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a následne boli vedené exekučné konania, preto
mal ďalšie výdavky.

Za škodu zodpovedá odporca a to z dôvodu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 Obč.
zák., mal si počínať tak aby nedošlo ku škode na majetku iného, musel vedieť že v prípade včasného
nezaplateniapeňažnejpovinnostiuvedenejvrozsudkumôžebyťvočinavrhovateľovi zahájenáexekúcia
amalsasprávaťtak,abynevzniklaškoda,zaktorúzodpovedápodľa§18ods.2,ods.3a §26ods.1Zák.
o advokácií ako aj podľa § 6 Advokátskeho poriadku schváleného konferenciou advokátov 16.06.2007,
podľa ktorého je advokát povinný riadne a včas informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci,

oboznámiť klienta s písomnosťami, ktoré dostal alebo odosiela, ak súvisia s vecou v ktorej klienta
zastupuje.

V doplnenom návrhu zo dňa 19.03.2012 navrhovateľ ďalej uviedol, „že v rámci toho konania mi poskytol
právne poradenstvo ako advokát“. Na pojednávaní dňa 27.06.2012 uviedol, „s odporcom som nemal

uzatvorenú žiadnu ústnu ani písomnú dohodu o tom, že by ma zastupoval v konaní pred Okresným
súdom L. III vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to ako advokát, resp.
splnomocnený zástupca.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.05.2012 súd zistil, že navrhovateľ ako účastník konania k veci

uviedol, „navštívil odporcu, ktorý bol v tom čase advokátom, detailne sa o jeho postavení ako právnika
nerozprávali, ja som ho pokladal za svojho právneho poradcu“.
Odporca v podaní dňa 27.09.2012 uviedol, že v období od roku 2006 mal pozastavený výkon advokácie,
kedy nebol oprávnený poskytovať právne služby, vzniesol námietku premlčania nakoľko nie je možné
stotožniť dva subjekty do jedného a to osobu JUDr. Miroslava Pavelku ako fyzickú osobu nepodnikateľa

a osobu JUDr. Miroslava Pavelku ako fyzickú osobu - podnikateľa, advokáta a po dvoch rokoch od
podania pôvodnej žaloby odvodzovať svoj peňažný nárok od iného skutkového základu. Odporca nebol
advokátom navrhovateľa, preto nemal vo vzťahu k navrhovateľovi povinnosti advokáta za porušovanie
povinností na ktoré sa navrhovateľ v žalobe odvoláva. Predovšetkým chýba príčinná súvislosť medzi
konaním navrhovateľa a vznikom škody v majetkovej sfére E. G.. Navrhovateľ nemal pripravené

dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie svojho brata v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ako sám uviedol o doručení rozsudku sa dozvedel dňa 12.05.2008 a z toho dôvodu sa mu podarilo
požadovanú čiastku zaplatiť 22.05.2008 t.j. 10 dní potom, kedy sám tvrdil, že mu bol rozsudok
doručený, resp. o ňom vedel. Navrhovateľ nepreukázal základné predpoklady vzniku škody, činnosť
súvisiacu s výkonom advokácie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi činnosťou advokáta s výkonom

advokácie a vznikom škody, aj keď bol prítomný JUDr. Miroslav Pavelka na pojednávaní vo veci
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nikdy sa nejednalo o činnosť súvisiacu s výkonom
advokácie.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 49 Er /1045/2008 súd zistil, že dňa 23.04.2008 podal súdnemu

exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi, oprávnený Y. G. zastúpený Advokátskou kanceláriou Kolesár &
Śtevček, s.r.o., Bratislava proti povinnému E. G. návrh na vykonanie exekúcie na zaplatenie 2.700.000,-
Sk s príslušenstvom, na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06.03.2008, č.k.
18 C/76/2003-168, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2008 a vykonateľnosť dňa 19.04.2008,
nakoľko povinný dlžnú sumu oprávnenému neuhradil.

Súdny exekútor, JUDr. Ladislav Ágh dňa 05.05.2008 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V zmysle §45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z., tunajší súd dňa 16.05.2008 vydal poverenie pre
súdneho exekútora . Písomným podaním zo dňa 28.05.2008 súdny exekútor vzal návrh na vykonanie
exekúcie späť z dôvodu, že dňa 22.05.2008 uhradil povinný E. G. dlžnú čiastku 2.700.000,- Sk

oprávnenému Y. G.. Uznesením č.k. 49 Er 1045/2008 -21 ,Ex 24470/2008 zo dňa 07.07.2008 bola
exekúcia vo veci zastavená, povinný mal uloženú povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie vo výške 321.518,- Sk do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia aoprávnenému mal zaplatiť náhradu trov exekučného konania vo výške 500,- Sk ,do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Uznesenie bolo doručené E. G. dňa 07.08.2008.

Proti tomuto uzneseniu v časti trov exekúcie vo výške 321.518,- Sk podal v zákonnej lehote odvolanie
povinný. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 15 CoE/325/2008-38 zo dňa 28.10.2009 potvrdil
uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07.07.2008 č.k. 49 Er 1045/2008-21 ,Ex 25470/2008
v napadnutej časti trov exekúcie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.02.2010.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 48 Er / 491/2010 súd zistil, že dňa 09.04.2010 podal súdnemu
exekútorov JUDr. Václavovi Kunovi, oprávnený JUDr. Ladislav Ágh proti povinnému E. G. návrh na
vykonanie exekúcie na zaplatenie 10.672,44 eur /321.517,92 Sk / na základe Uznesenia Okresného
súdu Bratislava III č.k. 49 Er 1045/2008 -21, Ex 24470/2008 zo dňa 07.07.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.02.2010, nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť.

Súdny exekútor JUDr. Václav Kuna dňa 14.04.2010 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V zmysle §45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z., tunajší súd dňa 15.04.2010 vydal poverenie pre
súdneho exekútora. E. G. dňa 13.05.2010 podal námietky proti exekúcii a dňa 17.05.2010 podal návrh
na povolenie odkladu exekúcie. Uznesením č.k. 48 Er 491/2010-49 ,Ex 730/2010 zo dňa 05.10.2010
súd odklad exekúcie nepovolil. Písomným podaním zo dňa 05.11.2010 vzal povinný všetky námietky v

uvedenom exekučnom konaní v celom rozsahu späť.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 40 Ro/842/2008 súd zistil, že dňa 20.06.2008 podal navrhovateľ
Y. G., zastúpený: Kolesár & Števček, s.r.o., Bratislava proti odporcovi E. G. návrh na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie 21.969,- Sk z titulu úrokov z omeškania vzhľadom na to, že odporca nezaplatil

sumu 2.700.000,- Sk najneskôr do 18.04.2008, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so zaplatením
sumy 2.700.000,- Sk počínajúc dňom 19.04.2008 až do zaplatenia 22.05.2008. Súd vo veci rozhodol
vydaním platobného rozkazu č.k. 40 Ro/842/2008-21 zo dňa 15.08.2008 a uložil odporcovi povinnosť
do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 21.969,- Sk a nahradiť
trovy konania vo výške 1.314,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.069.- Sk právnemu

zástupcovi navrhovateľa. Uvedené rozhodnutie bolo doručené E. G. dňa 25.08.2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.09.2008 a vykonateľnosť dňa 10.09.2008.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36 Er/ 84/2009 súd zistil, že dňa 10.02.2009 podal súdnemu
exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, oprávnený Y. G. proti povinnému E. G. návrh na vykonanie

exekúcie na zaplatenie 729,24 eur /21.969,- Sk/ na základe Platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava III č.k. 40 Ro/842/2008 zo dňa 15.08.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa10.09.2008 avykonateľnosťdňa 10.09.2008,nakoľkopovinnýdobrovoľnenesplnilsvojupovinnosť.

Súdny exekútor JUDr. Vladimír Cipár dňa 16.02.2009 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. V zmysle §45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z., súd dňa 20.02.2009 vydal poverenie pre
súdneho exekútora. Uznesením č.k. 36 Er 84/09-19, EX 55/09 zo dňa 23.10.2009
bolo konanie o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie zatavené z dôvodu, že
povinný nezaplatil súdny poplatok za vznesené námietky vo výške 66,- eur, proti ktorému povinný podal
odvolanie. Uznesením č.k. 36 Er 84/09-41, EX 55/09 zo dňa 30.08.2010 súd námietky povinného proti

exekúcii zamietol s uvedením, že tieto sú právne irelevantné, pretože exekučný titul je formálne a
materiálne vykonateľný, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2010.

Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento
zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 a /,d /cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutímd)nesprávnym úradným postupom
Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa

§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 cit. zák., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§ 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa§ 9 ods.2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 18 ods.1, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods.2, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli

v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3, cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa§27ods.1,cit.zák.,zodpovednosťzaškodupodľatohtozákonasavzťahujenaškoduspôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa§ 27 ods. 2 , cit. zák., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 441 Obč. zák., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne;
ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd
posúdil podľa § 27 ods. 1 Zák. č.514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2004 vzhľadom na
to, že ku škode malo dôjsť na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 18C/76/2003-168
zo dňa 06.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.04.2008 a vykonateľnosť 19.04.2008, teda ide o
rozhodnutie ktoré bolo vydané po nadobudnutí účinnosti citovaného zákona a preto uplatnený nárok

súd neposúdil podľa doterajších predpisov Zák. č. 58/1969 Zb., ako žiadal navrhovateľ.

Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci má
charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zák. č. 514/2003 Z.z., je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy

sa riadia Občianskym zákonníkom.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre vznik

zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia
byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku na
náhradu škody nie je daný.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 cit. zák.,
ideopodmienkupreuplatnenienárokunanáhraduškodyvkonanípresúdom.Vykonanýmdokazovaním
mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 30.08.2011 osobne podal na príslušnom orgáne, Ministerstve
spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 17.992,90

eur spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nie z dôvodu uplatňovaného nesprávneho úradného
postupu, ktorého nárok nebol uspokojený do šiestich mesiacov, nakoľko MS SR v konečnom stanovisku
z 28.02.2012 uviedlo, že neboli splnené súčasne všetky zákonné podmienky na náhradu škody a preto
žiadosť považoval za nedôvodnú ktorej nevyhovel.

Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa keď sa oprávnený dozvedel o škode. Súd
prihliadol na vznesenú námietku premlčania odporcom, ktorú považoval za právne opodstatnenú z
dôvodu, že navrhovateľ sa dozvedel o škode ako uviedol v podanom návrhu 04.08.2008, /správne
07.08.2008/ kedy mu bolo doručené uznesenie tunajšieho súdu č.k. 49 Er 1045/2008-21, Ex 24470/2008
na základe ktorého bol povinný zaplatiť trovy exekúcie a oprávnenému súdne trovy. Právo na náhradu

škody sa premlčalo uplynutím troch rokov dňa 07.08.2011, návrh bol podaný na súd osobne dňa
31.05.2012 teda po uplynutí premlčacej lehoty stanovenej zákonom.Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola podaná dňa 30.08.2011 teda po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto nemohlo nastať ani spočívanie premlčacej doby v zmysle §
19 ods. 3 cit. zák. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa

ktorého nárok na náhradu škody na súde nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od
uplatnenia nároku poškodeným pred príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody je predpokladom uplatneného nároku na súde. V danom prípade nebola splnená podmienka
uplatneného nároku na náhradu škody pred súdom zo strany navrhovateľa vzhľadom na uplynutie
premlčacej doby .

Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný
postupsapovažujeaj porušovaniepovinnostípriuskutočňovaníúkonovvkonaní,najmäjehonesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom
je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné

nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Navrhovateľ nesprávny úradný postup odvodzoval z tej skutočnosti, že Okresný súd Bratislava III
rozsudkom číslo konania 18 C / 76 /2003-168 zo dňa 06.03.2008 rozhodol o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2008 a vykonateľnosť

dňa 19.04.2008. Súd vyznačil právoplatnosť na rozsudku napriek tomu, že E. G. ako účastníkovi
konania nedoručil rozsudok do vlastných rúk, rozsudok doručil domnelému právnemu zástupcovi JUDr.
Miroslavovi Pavelkovi, ktorý nemal od neho plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci danú písomne
a taktiež v konaní pred súdom neudelil plnú moc advokátovi ani v zápisnici o pojednávaní v predmetnej
veci, z ktorého dôvodu boli následne vedené exekučné konania a navrhovateľovi preto vznikla škoda.

Vykonaným dokazovaním z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18C/76/2003 mal súd preukázané, že
JUDr. Miroslav Pavelka dňa 13.06.2005 zaslal vyjadrenie k návrhu vo veci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, bol predvolaný na pojednávanie dňa 09.03.2006, kedy sa nedostavil na
pojednávanie ani odporca, pojednávanie bolo odročené na 04.05.2006, ktorého sa osobne zúčastnil

JUDr. Miroslav Pavelka, nedostavil sa odporca a jeho neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca z
pracovných dôvodov. Ďalšie pojednávanie bolo vo veci dňa 11.07.2006 ktorého sa opätovne nezúčastnil
odporca ani právny zástupca JUDr. Miroslav Pavelka, pojednávanie bolo odročené na 24.10.2006,
ktorého sa osobne zúčastnil odporca a právny zástupca JUDr. Miroslav Pavelka. Vo veci bolo ďalej
doručené JUDr. Miroslavovi Pavelkovi uznesenie č.k. 18 C 76/002 - 146 o priznaní odmeny znalcovi

A.. S. R. za vypracovanie znaleckého posudku č. 08/2007.

Právny zástupca odporcu JUDr. Miroslav Pavelka bol predvolaný na pojednávanie dňa 10.01.2008
kedy odporca prítomný na pojednávaní prehlásil pre súdom a uviedol, „Súhlasím, aby súd konal v
neprítomnosti môjho právneho zástupcu. Ak sa dobre pamätám žiadali sme nejakú zľavu, informoval

ma právny zástupca, že zaslal súdu žiadosť o zľavu, v posudku bola zahrnutá cena pod garážou
ako za záhradu. Upozorňoval som právneho zástupcu a tvrdil mi, že to zaslal. Časť ceny by som
chcel financovať v hotovosti a časť prostredníctvom stavebného sporenia. V hotovosti mám čiastku
1.000.000,- Sk, behom jedného dvoch mesiacov by som mal mať k dispozícií úver zo stavebnej
sporiteľne, konkrétne na kúpu tohto domu.“ Vo veci bolo pojednávanie dňa 06.03.2008 ktorého sa

zúčastnil a bol prítomný na pojednávaní odporca aj JUDr. Miroslav Pavelka, ktorý sa vyjadroval ohľadne
schopnosti odporcu vyplatenia finančných prostriedkov za vyplatenie nehnuteľností a na pojednávaní
bol vyhlásený rozsudok.

Navrhovateľ nepochybne prejavil vôľu považovať JUDr. Miroslava Pavelku za svojho právneho

zástupcu, v tomto procesnom postavení JUDr. Miroslav Pavelka vystupoval navonok, navrhovateľ a
sám právny zástupca s tým boli uzrozumení. Voči postaveniu JUDr. Miroslavovi Pavelkovi navrhovateľ
ako ani sám právny zástupca nikdy nevzniesli žiadnu námietku.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd mal za to, že ak by aj bolo možné konštatovať nesprávny

úradný postup súdu, treba vziať do úvahy, že navrhovateľ označoval JUDr. Miroslava Pavelku za svojho
právneho zástupcu, priamo na súde do zápisnice o pojednávaní, ktorému boli doručované predvolania
na pojednávania, písomnosti súdu, zúčastňoval sa pojednávaní, voči čomu navrhovateľ nevzniesol
námietky do zápisnice o pojednávaní, preto podľa názoru súdu je vylúčený nárok navrhovateľa nanáhradu škody, ktorá bola spôsobená zavinením poškodeného, a ak bola škoda spôsobená zavinením
poškodeného, znáša ju poškodený sám podľa § 441 Obč. zák.

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre všetkých účastníkov a pre všetky orgány podľa
ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p., ide o materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Skutočnosť, že predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť doručením právnemu zástupcovi
navrhovateľa je daná práve tým, že na základe takto doručeného rozsudku Okresný súd Bratislava III
vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie a táto exekúcia bola riadne ukončená. V

prípade, ak by rozsudok nenadobudol právoplatnosť nemohol byť ani vykonateľným a súd by v takom
prípade nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie.

Okolnosť, že na základe nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti bola vykonaná exekúcia na
majetok navrhovateľa ktorá je nepriaznivým dôsledkom nesprávneho úradného postupu sama o sebe
však škodu nepredstavuje /rozsudok NS ČR zo dňa 31.03.2003 sp. zn. 25 Cdo 145/2002/.

V prípade exekúcie vykonanej na základe nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti, by sa za
odškodniteľnú majetkovú ujmu mohla považovať len vtedy ak by v dôsledku tejto nesprávnosti nedošlo
vôbec ku splneniu povinnosti stanovenej súdnym rozhodnutím, navrhovateľ mal však povinnosť zaplatiť
sumu 2.700.000,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Škoda by navrhovateľovi vznikla vtedy,

ak by bolo preukázané, že túto čiastku nebol povinný zaplatiť a spravil by tak len v dôsledku
nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi škoda nevznikla, lebo
vykonanie exekúcie na základe nezrušeného exekučného titulu i s nesprávne vyznačenou doložkou
právoplatnosti sa nemohlo negatívne odraziť na povinnosti navrhovateľa zaplatiť predmetnú sumu a
teda v jeho majetkovej sfére.

Súd bol ďalej toho názoru, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom ale uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody predstavuje náklady súdnych konaní,
exekučných konaní, zaplatenie úrokov z omeškania, zaplatenie trov súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Ághovi, ktoré následne vymáhal súdny exekútor JUDr. Václav Kuna, súdny exekútor

JUDr. Vladimír Cipár vymáhal úroky z omeškania z nezaplatenej istiny 2.700.000,- Sk, o ktorých bolo
rozhodnuté právoplatnými súdnymi rozhodnutiami.

Zákonodarca rozlišuje dve základné samostatné pochybenia orgánov verejnej moci, ktoré môžu
zakladať zodpovednosť štátu a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Nezákonným

rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej
republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným
orgánom. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní
alebo v trestnom konaní.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné

považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Uplatnenýnároknavrhovateľanieje pretomožnéposudzovaťpodľaustanoveníonesprávnomúradnom
postupe, ale podľa ustanovení o nezákonnom rozhodnutí. Nemožno preto zamieňať nesprávny úradný
postup s takým pochybením, ktoré je vyjadrené formou nezákonného rozhodnutia. Rozhodovacia

činnosť môže zakladať nárok na náhradu škody, len pokiaľ rozhodnutie súdu spĺňa kritéria nezákonného
rozhodnutia ustanovené v § 6 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z.z., a teda musí ísť o právoplatné
rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť /rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009/ a v
prípade navrhovateľa žiadne rozhodnutie takéto kritéria nespĺňa.

Ďalším predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou
a nesprávnym úradným postupom. Podľa ustálenej súdnej praxe atribútom príčinnej súvislosti je totiž
priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následkua vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný.

Zo zisteného skutkového stavu súd vyvodil nedostatok príčinnej súvislosti v prejedávanej veci s
poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa dňa 12.05.2008 od G. G. dozvedel o právoplatnosti
rozsudku, následne telefonoval JUDr. Miroslavovi Pavelkovi, ktorý mu povedal, „že je to tu„ mal teda
doručený predmetný rozsudok, preto navrhovateľ okamžite navštívil v advokátskej kancelárii JUDr.
Miroslava Pavelku, ktorý mu odovzdal rozsudok, následne išiel na súd dal si vyznačiť právoplatnosť a v

ten istý deň išiel do Prvej stavebnej sporiteľne a.s., a požiadal o poskytnutie úveru.

Na vyplatenie peňažných prostriedkov prostredníctvom úveru bolo potrebné predloženie rozsudku
súdu, pričom úver bol poskytnutý až za 10 dní. Teda aj za predpokladu, že by bol rozsudok doručený
správne E. G., exekúcii by nemohol i napriek uvedeným skutočnostiam zabrániť. Uvedenú sumu uhradil
až dňa 22.05.2008 a teda s časovým odstupom desiatich dní.

Navrhovateľ si teda nezabezpečil finančné prostriedky tak, aby mohol vyplatiť svojho brata v lehote
na základe rozhodnutia súdu, pričom na pojednávaní uviedol „že by sa vedome nedostal do rizika,
že nebude schopný navrhovateľa vyplatiť„ a deklaroval, „že má finančné prostriedky na vyplatenie
za predmetné nehnuteľnosti, časť ceny by som chcel financovať v hotovosti a časť prostredníctvom

stavebného úveru, v hotovosti mám čiastku 1.000.000,- Sk“.

Navrhovateľ ani nepožiadal súd o dlhšiu lehotu na zaplatenie peňažného plnenia v zmysle § 160 O.s.p.,
a vzdal sa práva podať odvolania proti rozsudku, preto musel vedieť aké boli podmienky pre poskytnutie
úveru a musel si byť vedomý toho, že v lehote do troch dní si nebude môcť zabezpečiť finančné

prostriedky.

Vychádzajúczuvedenýchskutočností,pretonavrhovateľmoholsámpredísťexekučnémukonaniu,ktoré
bolo dôsledkom nedostatočného zabezpečenia finančných prostriedkov navrhovateľom. Predmetný
rozsudok bol právoplatný dňa 15.04.2008 a vykonateľný dňa 19.04.2008 pričom návrh na vykonane

exekúcie bol podaný až na ôsmi deň, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z odôvodnenia uznesenia
Okresného súdu Bratislava III číslo konania 49 Er 1045 /2008 - 21, nakoľko exekučné konanie bolo
začaté dňa 23.4.2008. Oprávnený Y. G. tak podal návrh na začatie exekúcie 8 dní po právoplatnosti
rozsudku, pokiaľ navrhovateľ by bol schopný uhradiť požadovanú sumu až s časovým odstupom
desiatich dní od právoplatnosti rozsudku tak aj v prípade doručenia rozsudku do jeho vlastných rúk by

nestihol sumu priznanú exekučným titulom uhradiť pred podaním návrhu na začatie exekúcie. Trovy
exekúcie by preto vznikli aj v prípade, ak by rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 18 C 76 / 2003
- 168 bol doručený E. G. a nie JUDr. Miroslavovi Pavelkovi.

Navrhovateľ vo vzťahu k celému uplatnenému nároku nepreukázal priamu a bezprostrednú príčinnú

súvislosť, nakoľko vzťah príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný,
neprerušený nestačí ak je sprostredkovaný a v prípade navrhovateľa ide o rôzne odvodené,
sprostredkované následky reťazovitého charakteru. Navyše navrhovateľ nebránil svoj právny záujem
v jednotlivých konaniach riadne, keď vzal späť námietky proti exekúcii spisová značka Ex 730 /2010,
nepodal odpor voči platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III spisová značka 40 Ro 842 /2008,

ktorým bol zaviazaný uhradiť Y. G. pohľadávku 729,24 eur predstavujúcu úroky z omeškania z titulu
oneskorenej úhrady sumy priznanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava III číslo konania 18 C
76/2003-168, nepodával mimoriadne opravné prostriedky voči rozhodnutiam a podobne.

Súd ďalej poukazuje na sťažnosť navrhovateľa zo dňa 22.05.2009 adresovanú na Najvyšší súd

Slovenskej republiky, v ktorej navrhovateľ odôvodnil neskoré oznámenie doručenia rozsudku zo strany
jeho právneho zástupcu zaneprázdnenosťou JUDr. Miroslava Pavelku ako aj na tú skutočnosť, že
navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody v tej istej výške v sume 17.993,26 eur proti JUDr.
Miroslavovi Pavelkovi v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn.9C 20/2010 v ktorom uvádza, že JUDr.
Miroslav Pavelka mu poskytoval právne služby v zmysle Zák. o advokácií, najmä právne rady v rámci

súdneho konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý mal informovať
navrhovateľa o doručení rozsudku alebo mal vrátiť rozsudok späť súdu a upozorniť súd, že ne je
oprávnený prevziať rozsudok v mene E. G.. Neskoré oznámenie tejto skutočnosti zo strany právneho
zástupcu navrhovateľa je vnútorným vzťahom navrhovateľa aj jeho advokáta a preto nemôže byť naťarchu štátu. Súd na návrh navrhovateľa nevykonal dokazovanie a to výsluch svedka JUDr. Miroslava
Pavelku, ktorý vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za nadbytočný.

Navrhovateľom uplatnená škoda predstavuje súdne poplatky a trovy exekučných konaní, trovy právneho
zastupovania, ktoré však nemajú povahu škody v právnom slova zmysle. Tieto náklady nemožno samo
o sebe považovať za škodu, nakoľko vznikajú ako následok procesných úkonov ako povinnosť ich
úhrady vyplývajúca z príslušných právnych predpisov. Pokiaľ sa navrhovateľ nechal zastupovať, musel
si byť vedomý rizika, že návratnosť takto vynaložených nákladov sa viaže na úspešnosť jednotlivých

procesných úkonov.

V danom prípade navrhovateľ tvrdil, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo v konaní spisová
značka 18 C 76/2003, ale ako nárok na náhradu škody si uplatňuje trovy, ktoré mali vzniknúť v iných
konaniach, predovšetkým v exekučných konaniach. Pre dôvodnosť nároku podľa § 18 ods. 2 Zákona
číslo 514/2003 Z.z., je potrebné, aby trovy konania vznikli v tom konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, vznik týchto trov a ich výška pritom neboli v konaní ani preukázané.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti s
prihliadnutímnavšetkočovyšlozakonanianajavo,včítanetohočouviedliúčastnícimalsúdpreukázané,
že v danej veci neboli splnené všetky zákonné podmienky uplatneného nároku na náhradu škody

navrhovateľomapreto vzmyslecitovaných zákonnýchustanovenísúdnávrh vcelomrozsahuzamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti
za výsledok sporu. Odporca mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil, z obsahu spisu
súd zistil, že odporcovi nevznikla náhrada trov konania, preto odporcovi náhradu trov konania oproti

navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský
súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.