Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010822
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7218010822.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej a
sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Osifa, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.
novembra 2022, v trestnej veci proti obžalovanému H.. O. P., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18. mája 2022
sp. zn. 4T/51/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 18. mája 2022 sp. zn. 4T/51/2018 obžalovaného H.. O.
P. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 2 Pv 168/16 pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v Košiciach ako osoba oprávnená konať za spoločnosť Q comp, s.r.o., so sídlom H. XXX, Košice, IČO:
XX XXX XXX dňa 3.8.2015 objednal pri osobnom rokovaní so zástupcami spol. eD´ systém Slovakia,
s.r.o. v Bratislave rôznu počítačovú techniku, kde po tomto stretnutí spol. eD´ systém Slovakia, s.r.o.
dodala spol. Q comp, s.r.o. od dňa 5.8.2015 do dňa 7.8.2015 tovar v hodnote 14 207,32 €, za ktorý
riadne a včas nezaplatil, pričom následne dňa 28.8.2015 previedol obchodné podiely v spoločnosti Q
comp, s.r.o. do spol. U., s.r.o. so sídlom Ľ. J. 5, X. H. nad Y., A.: XX XXX XXX, ktorá sa stala právnym

nástupcom v dôsledku zlúčenia a ktorú Okresný súd v Trenčíne uznesením č. k. 37CbR/67/2014-33 zo
dňa 27.7.2015, právoplatný dňa 1.9.2015 zrušil bez likvidácie, čím takto spôsobil spol. eD´ systém R.,
s.r.o. so sídlom L., R. Y. XX škodu vo výške 14 207,32 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodeného eD´ systém Slovakia, s.r.o. so sídlom Stará
Vajnorská 21, Bratislava s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch podaného odvolania
uviedol, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba
nie je trestným činom.

Podľa názoru okresného prokurátora bolo preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti Q comp s.r.o. napriek zlej
finančnej situácii spoločnosti objednal a prevzal od spoločnosti eD´ systém Slovakia, s.r.o. výpočtovú
techniku v celkovej hodnote 14.207,32 €, aj keď v čase realizácie objednávania tovaru už vedel, že
tento nebude vedieť reálne uhradiť a následne dňa 28. 8. 2015 previedol obchodný podiel spoločnosti

Q comp s.r.o. do spoločnosti U. s.r.o. a to napriek skutočnosti, že Okresný súd v Trenčíne uznesením
zo dňa 27. 7. 2015 sp zn. 37 CbR/67/2014 spoločnosť U. s.r.o. zrušil bez likvidácie. Aj keď je pravdou,že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. 9. 2015, to je po prevode obchodného podielu,
konanie obžalovaného nasvedčuje tomu, že v čase objednávania výpočtovej techniky bolo realizované
v úmysle za objednaný tovar nezaplatiť a následnou fúziou so spoločnosťou, ktorá bola v tom čase v

štádiu zániku bez likvidácie zbaviť sa vyššie uvedených záväzkov.

Navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom splnomocneného obhajcu,
v ktorom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, pretože v konaní nebol ani
čiastočne preukázaný úmysel obžalovaného niekoho podviesť. Z predložených dôkazov jasne vyplýva
snaha obžalovaného aj pri zlúčení spoločnosti zachovať spoločnosť a jej chod, čo okrem iného vyplýva
aj z jeho požiadavky prevziať a vysporiadať všetky záväzky a pohľadávky jeho spoločnosti, ktorú nový
nadobúdateľ spoločnosti akceptoval a prevzal, čo potvrdil aj svojím podpisom v notárskej zápisnici.

Absencia úmyslu ako subjektívnej stránky trestného činu podvodu v súvislosti so zlúčením spoločnosti
svedčí aj skutočnosť, že do prevodu spoločnosti nebol zahrnutý kontokorentný účet spoločnosti
obžalovaného, za ktorý ručil svojím osobným majetkom a ktorého splácanie riešil ako súkromná osoba.
O tom, že hľadá investora, resp. spôsob ako dodržať svoje záväzky informoval aj poškodeného, čo
potvrdili aj zástupcovia poškodeného na pojednávaní. Vyjadrenie okresného prokurátora, že konanie

obžalovaného už v čase objednávania techniky bolo realizované v úmysle za objednaný tovar nezaplatiť
a následnou fúziou so spoločnosťou sa zbaviť záväzkov spoločnosti považuje za nedôvodné a to okrem
iného aj z toho dôvodu, že obžalovaný v čase, kedy bola realizovaná objednávka nevedel, že vôbec
dôjde k fúzii s inou spoločnosťou. Obžalovaný mal 2. 9. 2015 k dispozícii výpis z obchodného registra, na
ktorom bola uvedená spoločnosť U. s.r.o. a to bez akýchkoľvek tiarch alebo plomby, čo taktiež dokazuje

dobromyseľnosť obžalovaného a z uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že obžalovaný nikoho
do omylu priviesť nechcel, ani nepriviedol.

Obhajoba ďalej poukázala na skutočnosť, že poškodená spoločnosť si svoje dovtedajšie dlhy neuplatnila
prostredníctvom súdu, ako to predpokladá právny poriadok, namiesto toho žiadala obžalovaného o

splácanie dlhu tak, že mu dodala, resp. mala dodať tovar v nižšej hodnote ako bola, resp. mala byť
vystavená faktúra. Ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, že trestné právo (trestný čin) s
trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ je potrebné považovať
za ultima ratio, teda za krajný prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský. V právnom
štáte je neprípustné, aby prostriedky z trestnej represie slúžili k uspokojovaniu práv súkromnoprávnej

povahy. Navrhuje, aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora a napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol,

na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a

právny záver okresného súdu.Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v
celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje.

Krajský súd v súlade s poukázaním na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 141/04
poukazuje na podstatné vykonané dôkazy, ktoré podrobne rozviedol okresný súd a v neposlednom rade
na vyhodnotené dokazovanie a právny názor okresného súdu prezentovaný v napadnutom rozsudku.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul obžalovaného Mgr. O.
P., prečítal zápisnicu z výsluchu svedkyne A.. Y. P., zástupcov poškodenej spoločnosti V. Y., E. F., H. S.,
ktorí sa vyjadrovali k spolupráci s firmou obžalovaného, s ktorou obchodovali dlhé roky a spolupráca s
touto firmou bola bezproblémová. Svedkyňa J. pracovala ako účtovníčka pre firmu obžalovaného, ktorá
uviedla, že obžalovaný dotoval spoločnosť aj z vlastných prostriedkov, aby udržal jej fungovanie. Svedok
H. uviedol, že obžalovaný sa na ich spoločnosť obrátil ako na potencionálneho investora. Svedok J.

R. pracoval pre firmu obžalovaného viac ako 10 rokov, vyjadroval sa k objednávaniu tovarov a ich
následného expedovania koncovým odberateľom, mal na starosti vyhotovenie objednávok tovarov voči
objednávateľom. Potvrdil výpoveď obžalovaného o systémových objednávkach tovaru, ako aj to, že
priebežne sa pri platbách za tovar splácali aj dlhy a to navýšením sumy pri jednotlivých poukázaných
platbách dodávateľom. Vedel, že obžalovaný sa vlastnými prostriedkami snažil zachrániť chod firmy a

za tým účelom hľadal investora. K prevodu obchodného podielu boli na hlavnom pojednávaní vypočutí
svedkovia Ing. G. a V. L. a boli prečítané v súlade s ustanovením § 269 Tr. por. listinné dôkazy, na ktoré
konkrétne poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku.

Aj podľa názoru krajského súdu dôkazy, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní okresný súd boli

vykonané zákonným spôsobom a okresný súd správne zistil a ustálil, že skutok, ktorý sa obžalovanému
kladie za vinu sa stal, avšak takto ustálený skutkový stav nenapĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. Aj krajský súd na základe vyššie rozvedených úvah
dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu tak, ako je uvedený v skutkovej
vete obžaloby nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a to subjektívnu stránku

predstavujúcu zavinenie, ako aj objektívnu stránku predstavujúcu konanie, ktoré definuje trestný čin
podvodu, keď v konaní obžalovaného nebolo preukázané a ani v skutkovej vete definované uvedenie do
omylu inej osoby alebo využitie niečieho omylu a následné obohatenie sa na škodu cudzieho majetku
práve v dôsledku takéhoto konania obžalovaného.

Krajský súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný v rámci svojej obrany v dobrej viere podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia hľadal investora do svojej firmy za tým účelom, aby firma mohla naďalej
pokračovať a vykonávať svoju činnosť, teda mal v úmysle firmu zachovať. Následne došlo k zlúčeniu
a obžalovaný dôvodne predpokladal, že všetky objednávky, záväzky a pohľadávky bude vybavovať
nástupnícka spoločnosť.

Na základe takto vykonaného dokazovania a preukázaného skutkového stavu aj krajský súd dospel k
záveru, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu nie je trestným činom.

Čo sa týka výroku o náhrade škody v prípade oslobodzujúceho rozsudku je obligatórnou povinnosťou

súdu odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom, preto okresný súd postupoval správne a o náhrade škody rozhodol v súlade
s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por.

Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora v celom rozsahu

ako nedôvodné a preto odvolanie prokurátora zamietol, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním
senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.