Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 18. september 2022

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41C/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222208195
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:7222208195.1

Uznesenie

Okresný súd Košice II v spore žalobcu: D. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. Z. X, XXX XX P. - R., proti
žalovanej: I. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, XXX XX P. - D., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.09.2022 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd zakázal vstup žalovanej do domu alebo bytu, v ktorom bývajú, uložil povinnosť, aby žalovaná
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala žalobcu s jeho rodinou, a napokon uložil povinnosť, aby sa žalovaná na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k žalobcovi.

2.Žalobcasvojnávrhodôvodniltým,žežalovanáakojehobývalámanželkahouždvarokyprenasleduje,
čo zhoršilo nielen kvalitu jeho života, ale aj kvalitu života ich detí, ktoré má žalobca v starostlivosti.
Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu ho prenasleduje na každom kroku, vyčkáva ho pred domom alebo v
práci, sleduje ho v autobuse, v električke, vrieska po ňom na ulici, nadáva mu vulgárne, napáda ho
fyzicky a prenasleduje aj jeho známych. Žalovaná je nevyspytateľnej povahy a agresívna. Žalobca už v

minulostipodaltrestnéoznámenianažalovanú,pričomsatietoviedlipodč.ORPZ-KE-OPP7/215/2022
- P, ORPZ - KE - OPP5 - 962/2021 - P, ORPZ - KE - OPP11 - 0201/2021 - P, ORPZ - KE - OPP7 -
0075/2022 - P. Naposledy žalobcu mala žalovaná prenasledovať cez celé mesto až na ulicu Rosná,
kde žalobcu napadla elektrickým paralyzérom, čo bolo tiež nahlásené na polícií. Žalobca podal na
žalovanú aj trestné oznámenie pre trestný čin nebezpečného prenasledovania, ktoré sa vedie pod č.
ORP - 1439/SA - KE - 2022. Napriek týmto podaniam žalovaná žalobcu stále sleduje fyzicky, ako aj na

sociálnych sieťach, zisťuje si, že s kým sa žalobca stretáva a kontaktuje aj tieto osoby. Žalobca k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložil žiadne písomné dôkazy.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), f) g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia; nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko

alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje; písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním

ohrozená.

7.Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

9. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.09.2022 (podané na súde
osobne dňa 19.09.2022) a dospel k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť.

10. Základným účelom neodkladného opatrenia je čo najrýchlejšia úprava právnych pomerov strán
sporu, pričom podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že žalobca preukáže ohrozenie
svojich záujmov (práva) a existenciu odôvodnenej potreby úpravy pomerov strán sporu. Súd pri skúmaní
splnenia týchto podmienok vychádza len z návrhu a aj vzhľadom na dikciu § 328 ods. 2 CSP skúma len
najzákladnejšie skutočnosti, ktoré vytvárajú predpoklad na poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného

v konaní. Súd nenariaďuje pojednávanie, rozhoduje bez výsluchu strán sporu, resp. bez vykonania
riadneho dokazovania, a to len na základe skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom
osvedčené. Súd vždy rozhoduje uznesením, pričom toto konanie nie je viazané na konanie vo veci
samej.

11. Súd sa v danom prípade musel najprv vysporiadať s otázkou, či návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v prvej časti petitu (zákaz vstupu do obydlia) spadá pod dikciu § 325 ods. 2 písm. e) alebo f)
CSP. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm.
e) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady EÚ č. 606/2013
z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia

vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom takejto úpravy je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá

okamžitá a efektívna súdna ochrana, a to aj prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia (Civilný
sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.akolektív, C.H.Beck, 2016, str.1098). V
prípade neodkladného opatrenia podľa písm. e) sa bude jednať o najzávažnejší zákaz, pre nariadenie
ktorého je nevyhnutné osvedčiť ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity páchaním násilia. Súd
tu poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššie súdu SR sp.zn. 5M Cdo/10/2012 zo

dňa 15.10.2012 v súvislosti s podmienkami nariadenia neodkladného opatrenia podľa písm. e), v
zmysle ktorého: „Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo
moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo
spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť,
psychickú škoda, a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu,

resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o
akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo
slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je
bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním

bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch
bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu
uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné
črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzickéhoa sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je,
keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí
niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie

nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je
sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.“

V istom zmysle sa potom bude obsah neodkladného opatrenia podľa písm. e) a písm. f) prekrývať, veď
napokon aj v prípade podľa písm. f) sa bude jednať o uloženie zákazu vstupu do obydlia, na pracovisko,
prípadne iné miesto osobe, ktorá ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu osoby navrhovateľa. Ako to
všakbolouvedenéajvyššie,vprípadenariadenianeodkladnéhoopatreniapodľapísm.e)sabudejednať
o najzávažnejšie prípady, kde bude v konaní musieť byť jednoznačným spôsobom osvedčený nárok
žalobcu na nariadenie takéhoto opatrenia, a to napríklad predložením lekárskych správ potvrdzujúcich

útok na telesnú integritu osoby, správy polície o prešetrení prípadu domáceho násilia a pod. Závažnosť
prípadov podľa písm. e) jednoznačne preukazuje aj nevyhnutnosť rozhodnúť o takomto návrhu do 24
hodín od podania takéhoto návrhu v zmysle § 328 ods. 2 in fine CSP.

12. Súd po posúdení návrhu má jednoznačne za to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia je návrhom v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) čo sa týka prvého navrhnutého výroku
návrhu, nakoľko žiadna tvrdená skutočnosť nesvedčila o priamom ohrození žalobcu žalovanou, či už
osvedčením existencie fyzického alebo psychického násilia, resp. žalobca neprodukoval žiaden dôkaz,
ktorým by osvedčil tvrdené agresívne správanie žalovanej. V návrhu síce poukázal na to, že vo veci
podal niekoľko trestných oznámení, no o žiadnom nepredložil súdu žiaden dôkaz. Vychádzajúc z tvrdení

žalobcu v návrhu mal súd zrejmé, že s ním žalovaná nežije v spoločnej, a teda tej istej domácnosti
(žalobca uviedol inú adresu žalovanej a tvrdil, že maloleté deti má zverené on do svojej starostlivosti).
Všeobecne pre celý návrh bude pritom platiť, že žalobca síce uviedol, že žalovaná je agresívnej povahy
a že ho prenasleduje, no súd má za to, že tieto tvrdenia neboli nijakým spôsobom osvedčené a v konaní
nebola osvedčená ani existencia hrozby fyzického a psychického násilia páchaného na žalobcovi,

prípadne na iných členoch rodiny ako to tvrdil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca
v konaní jednoznačným spôsobom neosvedčil existenciu hrozby fyzického alebo psychického násilia,
ktoré sa má prejavovať agresívnym správaním žalovanej a jej prípadnými atakmi na osobu žalobcu a
jeho blízkych. Súd má preto na základe vyššie uvedených skutočností za to, že neosvedčil dôvodnosť
trvania nároku opísaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z toho dôvodu bolo

potrebné zamietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako celok.

13. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Teda z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený. Neodkladné opatrenie pritom
nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana
(mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2007 sp. zn. 5 Obo 36/2008). Súd

zdôrazňuje, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného
opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa
aktuálneho stavu konania. Žalobca preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe

(len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť
nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu
neodkladnejúpravypomerovaleboohrozenieexekúcie.Ztohojemožnévyvodiť,žesúdnemôženariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité

a zrozumiteľné skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu
právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je
dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jejzamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck,
2016, strana 1106 až 1108). Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemohol považovať za osvedčené
žalobcom tvrdené skutočnosti, ktoré mali podľa neho odôvodniť potrebu neodkladnej úpravy pomerov,

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.09.2022 súd zamietol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súd už len dodáva, že táto skutočnosť nie je prekážkou na podanie nového návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ku ktorému žalobca priloží všetky dostupné dôkazy (najčastejšie písomného
charakteru), ktoré potom môžu hodnoverným spôsobom osvedčiť existenciu nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana. Je tiež potrebné poukázať na potrebu precízneho formulovania petitu návrhu tak,
aby spĺňal požiadavky materiálnej a formálnej vykonateľnosti (napr. konkretizáciou bytu, domu, kde by
nemali povinné osoby vstupovať, alebo určenie konkrétnej vzdialenosti, na ktorú by sa povinné osoby
nemali približovať k osobe oprávnenej a pod.).

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Nakoľko návrh žalobcu na nariadenie neodkladné opatrenia bol zamietnutý, bude sa v danom

prípade jednať o procesný úspech protistrany. Na strane žalovanej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli,
preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Košice II (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.