Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/204/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119212220
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7119212220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D.,
E. XX, proti žalovanej F. G. F. H., I. D. I. J. D., sídliaceho v D., E. XX, o ochranu osobnosti, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 27C/37/2020-67 z 29.06.2021 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd") rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaná má nárok vo
vzťahu k žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa na jeho
adresu všetkých tvrdení a škodlivých výrokov s úmyslom poškodiť jeho dobré meno a povesť, a tým
aj vedome znížiť jeho spoločenský kredit, vylúčiť sa zo všetkých voči nemu vedených konaní a tiež
sa mu písomne ospravedlniť a odvolať jej tvrdenia a výroky znižujúce jeho spoločenskú vážnosť,
ľudskú dôstojnosť a česť, čo odôvodnil tým, že žalovaná o ňom osobne aj prostredníctvom iných osôb,

vedome, verejne a neoprávnene rozširuje krivé výpovede, výroky a svedectvá najmä v kruhoch súdu
v Košiciach, rozširuje o ňom nepravdivé skutočnosti, že je nebezpečnou osobou pre svoje okolie a rodinu
vychádzajúc z rôznych neobjektívnych zdrojov a zmanipulovaných znaleckých záverov. Vzal do úvahy
obranu žalovanej ktorá tvrdila, že žaloba je účelová a šikanózna, sledujúca cieľ, aby bola vylúčená z
rozhodovania v trestnej veci vedenej proti žalobcovi na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7To
31/2021, v ktorej žalobca vystupuje v procesnom postavení obžalovaného, keď poukázala aj na minulé
trestné konania, ktorých výsledky žalobcovi zrejme nevyhovovali a snaží sa žalobou dosiahnuť, aby

o jeho trestnej veci rozhodoval iný senát Krajského súdu v Košiciach, v ktorom ona nepôsobí. Právne
vec posúdil podľa § 11 a §13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka a žalobu pokladal za nedôvodnú.
Súhlasil s názorom žalovanej, že účelom žaloby bolo dosiahnuť, aby táto nerozhodovala v trestných
veciach žalobcu, čo možno označiť za zjavné zneužitie práva v zmysle článku 5 základných princípov
CSP, keď navyše žalobca svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobe ani nepreukázal. Poukázal na rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldek verzus Slovenská republika, ako aj na nálezy
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 224/2016 a sp. zn. III.ÚS 131/2018, ktoré sa zaoberali nárokmi

vyplývajúcimi z ochrany osobnosti. Dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
podľa ktorých ho mala žalovaná poškodiť pred jeho rodinou, známymi a rodinnými príslušníkmi a tak
nedošlo k poškodeniu jeho občianskej cti. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 CSP a úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na nové konanie. Upozornil, že z objektívnych dôvodov sa nemohol zúčastniť pojednávania
pre medzinárodné konanie, ktorým Slovenská republika je viazaná, o čom Slovensko informoval dňa
09.12.2020 a navrhol prerušenie všetkých konaní jeho sa dotýkajúcich, s prihliadnutím na konanie
o udelenie ochrany. Podľa príslušných medzinárodných predpisov požiadal o azyl, v dôsledku čoho
nemôže byť poškodený na procesných právach. Za odvolacie dôvody označil tie, ktoré sú upravené v

§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a g) CSP, keď rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že žalovaná sa bránila účelovo a trval na vykonaní znaleckého skúmania na
skóre lži u neho, ale aj u žalovanej. Mal za to, že žalovaná zneužila svoju verejnú funkciu v prospech jeho
dlžníčky F. K. L., ktorej je blízkou priateľkou, s čím súvisí aj justičný megapodvod, ktorého je prekážkou.
Uviedol ďalej, že podľa žalovanej sa iba snaží vylúčiť ju z rozhodovania v jeho veci vedenej na Krajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. 7To/78/2019 a 7Nto/20/2019, kde náhle rozhodovala bez riadneho

naštudovania súdneho spisu a uskutočnila dňa 18.6.2019 fiktívne neverejné zasadnutie. V uznesení
z tohto dňa iba opísala odvolanie prokurátora a nezisťovala, či sa predkladané fakty zakladajú na pravde.
V tejto súvislosti podal aj trestné oznámenie, ktoré však zmaril F. D.. Kvôli tomu na neho aj F. M. podal
trestné oznámenie za zneužitie ich právomoci a marenie spravodlivosti za úplatok. Žalovaná sa podľa
neho podieľala aj na legalizácii príjmov z trestnej činnosti okolo nehnuteľnosti G. X a jej povinnosťou

v trestnom konaní bolo vylúčiť sa. Motívom žalovanej bolo poškodiť jeho osobnosť, čím mu zničila
život, rodinu a zdravie ako členka organizovanej zločineckej skupiny - justičnej mafie. Podrobne ďalej
rozpísal údajnú trestnú činnosť žalovanej, ktorá sa podľa neho preukázateľne zbavuje nepohodlných
svedkov ako členka organizovanej zločineckej skupiny fyzickými likvidáciami a jej pričinením 24.2.2009
bol voči nemu vykonaný vražedný úkon, ktorý prežil. Trval na svojej osobnej účasti na pojednávaní,

keďže sa chce so žalovanou konfrontovať a keďže požiadal o medzinárodnú ochranu, nemôže vyzradiť,
kde je. Keďže odvolacím súdom v danej veci je Krajský súd v Košiciach a žalovaná je sudkyňou tohto
súdu, navrhol prikázať spor inému súdu podľa § 39 ods. 1 CSP. Sudcov v košickom kraji označil za
nezákonných, keďže košické súdy sa podieľajú na jeho ekonomickej a už aj fyzickej likvidácii v prepojení
cez organizovanú zločineckú skupinu a vzájomne sa kryjú, zneužívajúc svoje právomoci. Všetky ním

podané veci sabotovali zneužitím svojich právomoci obvinený F. N. D., O., F. G. F., P., I., Q., D.... Doteraz
o zaujatých sudcoch prvého stupňa rozhodovali zaujatí sudcovia Krajského súdu v Košiciach, ktorých
menoval. Podrobne sa tiež venoval priebehu jednotlivých trestných súdnych konaní, ktoré špecifikoval
aj s menami sudcov v nich vystupujúcich a v ktorých boli porušené jeho práva. Z nich vyplýva rozsiahla
nezákonnosť v rozpore s oprávnenými záujmami chránenými Trestným zákonom, keď voči nemu išlo

o organizovaný útok a boli preukázané indície nasvedčujúce príprave a pokusu o ublíženie na zdraví,
ktoré mali viesť k jeho usmrteniu, čo sa dá kvalifikovať ako zločiny proti ľudskosti.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. §
385 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP, pretože

neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
tiež súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
zároveňsúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd uvádza, že procesné podmienky
definuje Civilný sporový poriadok ako podmienky konania, ktoré predstavujú základné procesné

predpoklady za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Procesné podmienky možno rozdeliť do 4
základných skupín, a to procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov
(strán sporu), vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi podmienky na
strane súdu patrí právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu. Podmienky na strane účastníka sú
procesnásubjektivita,procesnáspôsobilosť, vprípadochkdejepovinnézastúpenieadvokátomsplnenie

tejto podmienky. Medzi vecné podmienky patrí kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. podanie žaloby,
splnenie poplatkovej povinnosti. Medzi negatívne procesné podmienky patrí napr. prekážka začatého
konania alebo prekážka rozsúdenej veci. Nesplnenie vyššie uvedených procesných podmienok tvorí
odvolací dôvod podľa § 365 písm. a) s tým, že podmienka na strane súdu spočívajúca zákonom
obsadení súdu je upravená ako samostatný odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm. c) CSP.

8. Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy
SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v
dôsledkuktoréhoúčastníknemôžeuplatniťkonkrétneprocesnéprávapriznanémuObčianskymsúdnym
poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným

postupomsúdu,ktorýrozhodnutiupredchádza.Zároveňpodľaustálenejsúdnejpraxekodňatiumožnosti
konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale
aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.

Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d)CSPdopadánaakékoľvekpochybeniavprocesnompostupe
súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú
uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
účastníkmikonania,najmäsúdnevykonádôkazynapreukázanieskutočností,ktorézhľadiskahmotného

práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré
boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bolaokolnosť,žesúdprvéhostupňanevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázaťprávne
významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť

v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvej inštancie.Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.

§ 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak strana

sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 CSP a z týchto skutočností
vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého
rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia
neobstojí.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom
sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu
zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil
tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy
ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako

reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v prípadoch uvedených v
§ 366 CSP.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Berúc do úvahy všetky uplatnené odvolacie dôvody má odvolací súd za to, že tieto opodstatnené nie sú.

Žalobca podľa textu odvolania okrem iného navrhol prikázať spor inému súdu ako Krajskému súdu
v Košiciach, a to výslovne s poukazom na § 39 ods. 1 CSP majúc za to, že sudcovia v košickom kraji

sú nezákonní a košické súdy sú v jeho veciach skorumpované.

Ust. § 39 CSP upravujúce inštitút prikázania sporu inému súdu rieši dve situácie. Jedna reaguje na stav,
kedy sudcovia príslušného okresného, či krajského súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

sporu a druhá reguluje delegáciu veci z dôvodu vhodnosti prameniaceho z predmetu konania,
postavenia účastníkov, či doterajších výsledkov konania.Z obsahu podania žalobcu je evidentná jeho snaha dosiahnuť rozhodovanie o jeho odvolaní v danej
veci iným súdom, ako Krajským súdom v Košiciach, keďže košické súdy sa majú podieľať na jeho
ekonomickej a už aj fyzickej likvidácii v prepojení cez organizovanú zločineckú skupinu. Postupu podľa

§ 39 ods. 1 CSP však musí predchádzať vylúčenie všetkých sudcov toho ktorého súdu, ktorý o spore
by mal inak konať.

Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom

na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v sebe zahŕňa garanciu toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený

zákonom. Konajúci sudca musí byť nestranný, ak má by jeho rozhodnutie spravodlivé a nesmie byť vo
veci zaujatý. Zákonný sudca z rozhodovania veci môže byť vylúčený iba so zákonom aprobovaných
dôvodov, pre jeho pomer k sporu, k stranám, či osobám zúčastneným na konaní, či k ich zástupcom.
Stanasporumáprávozdôvodovuvedenýchv§49uplatniťnámietkuzaujatosti(§52ods.1CSP),pričom
námietka zaujatosti ako procesný úkon účastníka musí obsahovať všeobecné (§ 127 CSP) i osobitné

náležitosti (§ 52 ods. 2 CSP).

Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,

súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní
vád podania sa nepoužijú.

V zmysle zaužívanej súdnej praxe strana civilného sporového konania, ktorá navrhuje vylúčenie sudcu

(sudcov) z prejednávania a rozhodovania veci musí ohľadom každého sudcu (identifikovaného menom),
ktorého zaujatosť namieta, uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré má za to, že je z prejednávania
a rozhodovania veci vylúčený. Pokiaľ námietka zaujatosti nespĺňa požadované náležitosti upravené v §
52 ods. 2 CSP, súd k takejto námietke neprihliada.

Žalobca v prejednávanej veci vo svojom odvolaní pri popise priebehu viacerých (zväčša trestných)
konaní menoval viacero sudcov Krajského súdu v Košiciach, medzi nimi však nekonkretizoval sudcov
tvoriacich zákonný senát, rozhodujúci o jeho odvolaní v prejednávanej veci a u týchto neuviedol ani
konkrétne - špecifické skutočnosti, pre ktoré by mali byť títo z prejednávania a rozhodovania veci

vylúčení. Neboli tak splnené podmienky na predloženie veci nadriadenému súdu podľa § 54 a nasl. CSP
a ani na prikázanie sporu inému súdu podľa § 39 ods. 1 CSP. Žiada sa doplniť, že počas konania pred
súdom prvej inštancie a ani v konaní o opravnom prostriedku žalobca nevzniesol námietku zaujatosti
sudcu, ktorý vec prejednával a rozhodol na súde prvej inštancie.

Z obsahu spisu nevyplýva, aby súd prvej inštancie svojim procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

Úlohou súdu je viesť pojednávanie tak, aby sa vec mohla rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania a účel Civilného sporového poriadku (§ 179 CSP). Súd postupuje
v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (článok 17
Základných princípov CSP). V duchu týchto princípov postupoval súd prvej inštancie aj v danej veci.
Po prvotných úkonoch dňa 10.09.2020 nariadil pojednávanie na termín 26.11.2020, žalobcovi podanie

doručoval elektronicky na adresu v D. R. E. S. M. XX, avšak žalobca sa ospravedlnil (tiež elektronicky),
z dôvodu karantény Covid 19 s poznámkou, že podklady k preukázaniu karantény doloží „ako to bude
možné“, čo však ani dodatočne neurobil. Predvolanie na pojednávanie konané 29.06.2021, na ktorom
súd prvej inštancie v neprítomnosti žalobcu vec rozhodol, mu doručoval opätovne elektronicky na tú istú
adresu v D. R. E. S. M. XX. Podľa záznamu na č.l. 63 spisu žalobcovi bola správa úspešne doručená

23.04.2021.

Odvolacísúdjetohonázoru,žeprvoinštančnýsúdpostupovalsprávne,akpojednávaniedňa29.06.2021
vykonal v neprítomnosti žalobcu (§ 180 CSP), keďže tento bol včas predvolaný na pojednávanie, o jeho
odročenie včas nepožiadal a súdu prvej inštancie neboli v čase rozhodovania známe žiadne prekážky

brániace žalobcovi zúčastniť sa pojednávania a na ňom uplatňovať jemu prislúchajúce práva. Žalobca
nepreukázal, aby súd prvej inštancie v čase rozhodovania veci disponoval informáciami o azylovom
konaní prebiehajúcom mimo územia Slovenskej republiky, ktoré nemá preukázané ani odvolací súd.
Žalobca k odvolaniu pripojil iba fotokópie svojich podaní (zrejme z decembra 2020), ktorými Ministerstvo
spravodlivosti SR a Ministerstvo vnútra SR (viď č.l. 76 a nasledujúce súdneho spisu) mal informovať

o zahájení procesu priznania práva azylu, avšak bez ďalších dôkazov svedčiacich o pokračovaní v tomto
procese a brániacich mu v realizácii jeho práv pred súdmi v tomto konaní.

Vo veci samej možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, aby žalovaná

zasiahla do jeho práv a aby poškodila jeho občiansku česť. Na tomto závere nič nemenia ani odvolacie
námietky žalobcu, ktoré sú vo veľkej miere iba subjektívnym komentárom minulých trestných konaní,
ktorých bol účastný, kde v pozícii sudkyne mala vystupovať aj žalovaná. Tá sa mala dopúšťať i rôznej
protispoločenskej činnosti, žalobcom nepreukázanej, keď obsah podania žalobcu minimálne reflektuje
predmet prebiehajúceho konania. Počas neho žalobca nenavrhol vykonať ani žiadne relevantné

dokazovanie majúce súvis s danou vecou a správny je tak aj záver súdu prvej inštancie o neunesení
dôkazného bremena žalobcom. Jediný dôkaz navrhnutý v žalobe - „znalecké dokazovanie polygrafom
stránsporu“rozhodnenepatrímedzibežnevyužívanédôkaznéprostriedkyupravenéCivilnýmsporovým
poriadkom,jehohodnotavcivilnomprocesejeajzodbornéhohľadiskaspornáabezbližšejkonkretizácie
jeho zamerania a cieľov je aj v danom prípade nenáležitý.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2 cit. ust. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická

osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3 cit. ust. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“) každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 2 prvá veta Ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,

obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť

zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uverejneného oznámením

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z.z. (ďalej len „Dohovor“)
každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať
informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento
článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým
spoločnostiam.

Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže
podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a
ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Z cit. ustanovení vyplýva, že právo na ochranu osobnosti, t.j. osobnostné právo prináleží každej

fyzickej osobe. Vznik občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ predpokladá splnenie podmienky existencie zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len ohrození osobnosti
fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (neoprávneným
je zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom), a musí byť tiež preukázaná príčinná súvislosť

medzi neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie
je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene alebo nezavinene, alebo vedome či
nevedome. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ prichádza do úvahy len v
prípade takého neoprávneného (protiprávneho) zásahu do chránených osobnostných práv, resp. útoku,
ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo aspoň ohroziť česť a dôstojnosť fyzickej osoby tak, že vzniká

konkrétne nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti a postavenia v spoločnosti, pričom sa nevyžaduje ani
vyvolanie následkov. Ak nie sú splnené uvedené predpoklady, v takom prípade možnosť sankcií podľa §
13 OZ neprichádza do úvahy. Pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví svojej zodpovednosti za zásah
do osobnostných práv podľa § 13 OZ v prípade, ak preukáže (v tomto smere na ňom spočíva povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno), že zverejnené skutkové tvrdenia sú pravdivé - tzv. dôkaz pravdy. Sankcie

za neoprávnený zásah však nemožno vylúčiť dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu (napr. tým, že
pôvodca neoprávneného zásahu si nebol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, že sa spoliehal pri
rozširovaní svojich tvrdení bez potrebného overenia na serióznosť a pravdivosť poskytnutých podkladov,
vychádzajúc z toho, že sám nemal dôvod poskytnutým údajom neveriť, atď.), pretože zodpovednosťza neoprávnený zásah do osobnostných práv podľa § 13 OZ je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti.

V posudzovanom prípade nebolo preukázané, aby sa žalovaná dopúšťala na adresu žalobcu tvrdení
a škodlivých výrokov s úmyslom poškodiť jeho dobré meno, či povesť a aby tak boli splnené
zákonné predpoklady jej zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka o neoprávnený zásah do
osobnostných práv žalobcu, a teda preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
keď žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnej žalovanej v ňom trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).