Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. august 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619201662
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:7619201662.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: I. C., T..

XX.X.XXXX, U. H. M. XXX/XX, Y., právne zastúpenom AK Berčo s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
J. Hanulu 19, Spišská Nová Ves proti žalovaným: 1/ I. D., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. XXX/XX, N., 2/ S.
H., T.. XX.X.XXXX, U. H. D. XXX/X, I., 3/ I. C., T.. XX.X.XXXX, U. H. D. XXX/X, I., 4/ I. Y., T.. XX.X.XXXX,
U. H. D. XXX/X, I., 5/ R. R., T.. XX.X.XXXX, U. H. T. I. XXX/X, I. T. H., 6/ Z. F., T.. X.X.XXXX, U. H. H.
XXX/X, H., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1., 4., 5. a 6. rade k nehnuteľnosti
pozemku parcely registra "E" č. XXXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 252 m2,

zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie a obec Y., okres Spišská Nová Ves a v
y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosti pozemok parcelu registra "E" č.
XXXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 252 m2, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie a obec Y., okres Spišská Nová Ves p r i k a z u j e v celosti do výlučného
vlastníctva žalobcu I. C..

II. Žalobca je povinný na vyrovnanie podielov zaplatiť

- žalovanému v 1. rade I. D. sumu 1 106,50 Eur,
- žalovanej v 4. rade I. Y. sumu 52,50 Eur,
- žalovanej v 5. rade R. R. sumu 8,75 Eur,
- žalovanej v 6. rade Z. F. sumu 8,75 Eur,
a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Konanie proti žalovaným v 2. a 3. rade z a s t a v u j e.

IV. Žalobca má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobcovi voči žalovaným v 4., 5. a 6. rade náhradu trov konania nepriznáva.

VI. Žalované v 2. a 3. rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 11.3.2019 domáhal zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálneho územia Y. a to parcele registra „E“ č. XXXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 252 m2. Navrhol, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a bola muuložená povinnosť vyplatiť na vyrovnanie podielov I. D. sumu 1 106,50 Eur, dedičom po nebohej I. Y.Z.
sumu 52,50 Eur, R. R. sumu 8,75 Eur a Z. F. sumu 8,75 Eur.

2. V žalobe uviedol, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie popísanej nehnuteľnosti v
nasledovných spoluvlastníckych podieloch s výmerou pripadajúcou na spoluvlastnícky podiel:
I. C. podiel 35/528 s výmerou 16,70 m2
I. D. podiel 6955/7920 s výmerou 221,30 m2
nebohá I. Y. podiel 1/24 s výmerou 10,50 m2

R. R. podiel 1/144 s výmerou 1,75 m2
Z. F. podiel 1/144 s výmerou 1,75 m2.
Vysporiadavaná parcela tvorí podstatnú časť výmer dvoch parciel registra C, a to parcely C-KN č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2 a parcely C-KN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 176 m2, na ktoré nie je založený list vlastníctva a preto platí stav registra E. Žalobca je
výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné č. 489, ktorý je postavený na parcele C-KN č. XXXX.

Parcela C-KN č. XXXX tvorí spolu s parcelou XXXX podstatnú časť dvora prislúchajúceho k tomuto
rodinnému domu. Vysporiadavanú parcelu pôvodne vlastnila rodina žalobcu, rovnako ako rodinný dom
súpisné č. XXX. Následne jeho 15 súrodencov kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2011 odpredalo svoje
spoluvlastnícke podiely na rodinnom dome a vysporiadavanej parcele manželom I. a I.. Z. Š.. Menovaní
odpredali svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6955/7920 na vysporiadavanej parcele žalovanému v

rade I. Žalovaný nevlastní ani len čiastočne stavbu na tejto parcele, ale ani na susednej parcele E-
KN č. XXXXX, ktorá bola tiež predmetom prevodu. Napriek tomu žalovaný mu začal sťažovať užívanie
jeho rodinného domu a prislúchajúceho dvora. Z pozemku odstránil dreváreň a plot, ktoré postavil on a
vymedzilibaúzkuprístupovúcestukdverámjehodomustým,ženesmievstupovaťnadvorprislúchajúci
k domu. Po dvore sa bežne pohybuje aj 20 (najmä) detí rómskej národnosti, čím sa stáva užívanie

rodinného domu, súpisné č. XXX, neznesiteľné. Má záujem nadobudnúť celý vysporiadavaný pozemok
do svojho výlučného vlastníctva, aby ho mohol znova oplotiť a nerušene užívať svoj rodinný dom. Reálna
deľba pozemku nie je možná vzhľadom na to, že na časti tejto parcely sa nachádza rodinný dom žalobcu
a vzhľadom na veľkosti spoluvlastníckych podielov Žalobca nemá záujem svoj spoluvlastnícky podiel
odpredať, lebo by sa zbavil prístupu k svojmu rodinnému domu.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 20.8.2019 uviedol, že uplatnený nárok
neuznáva.

4. Žalovaná v 5. rade v podaní zo dňa 22.8.2019 uviedla, že nechce žiadne financie, zrieka sa svojho

podielu. Rozhodnutie vo veci ponechala na súde.

5. Žalovaná v 6. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.8.2019 uviedla, že sa vzdáva všetkého
dedičstva.

6. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu a žalovaného v 1. rade, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Y., výpisom z listu vlastníctva č. XXX
katastrálne územie Y., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Y., kúpnou zmluvou zo dňa
28.11.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.2018, snímkou z katastrálnej mapy, uznesením Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11D/119/2018, fotografiami, obsahom spisu Okresného súdu Spišská

Nová Ves sp. zn. 16C/112/2012 a zistil nasledovné:

7. Predmetom tohto konania je nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie
Y. a to pozemok parcela registra „E“ č. XXXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
252 m2.

8. V čase podania žaloby t.j. k 11.3.2019, v časti B uvedeného listu vlastníctva boli ako podieloví
spoluvlastníci uvedenej parcely zapísaní:
- žalobca s podielom 35/528, čo zodpovedá výmere 16,70 m2,
- žalovaný v 1. rade s podielom 6955/7920, čo zodpovedá výmere 221,30 m2,

- žalovaná v 5. rade s podielom 1/144, čo zodpovedá výmere 1,75 m2,
- žalovaná v 6. rade s podielom 1/144, čo zodpovedá výmere 1,75 m2, a
- I. Y. s podielom 1/24, čo zodpovedá výmere 10,50 m2.9. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11D/119/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.1.2022 bolo ukončené dedičské konanie po nebohej I. Y., nar. X.XX.XXXX, zomrelej X.X.XXXX,
naposledy bytom D. XXX/X, I.. Spoluvlastnícky podiel pod B2 v podiele 1/24 v nehnuteľnosti zapísanej

na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. a to parcele registra „E“ č. XXXXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 252 m2, nadobudla v dedičskom konaní zákonná dedička nebohej poručiteľky,
žalovaná v 4. rade I. Y..

10. Žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné č. XXX postavenom na pozemku

parcelné č. XXXX, katastrálne územie Y.. Uvedená stavba rodinného domu je zapísaná na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Y., z ktorého je zrejme, že právny vzťah k pozemku parcelné č.
XXXX pod stavbou súpisné č. XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva. Parcela č. XXXX, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, má výmeru 325 m2.

11. So stavbou rodinného domu súpisné č. XXX v katastrálnom území Y. bezprostredne susedí stavba

rodinného domu súpisné č. XXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Y..
Výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné č. XXX je I. D.. Aj stavba rodinného domu súpisné č.
XXX stojí na parcele č. KN-C XXXX, ku ktorej právny vzťah nie je evidovaný na liste vlastníctva.

12. Podľa predloženého snímku z katastrálnej mapy, parcela registra „E“ č. XXXXX katastrálne územie

Y. sa kryje čiastočne s parcelami registra „C“ č. XXXX a XXXX, katastrálne územie Y.. Tak, ako na parcelu
registra „C“ č. XXXX, ani na parcelu registra „C“ č. XXXX, druh pozemku záhrada o výmere 176 m2,
list vlastníctva nie je založený.

13. Z dokazovania je tiež zrejme a vyplýva to aj z vyjadrení žalobcu a žalovaného v 1. rade, že vstupy

do rodinných domov súpisné č. XXX a XXX z verejných komunikácií sú samostatné, do domu súpisné
č. XXX je prístup z ulice G. a vstup do domu súpisné č. XXX je z ulice M..

14. Žalobca získal svoj spoluvlastnícky podiel v predmetnom pozemku titulom dedenia, rovnako ako
žalované v 5. a 6. rade, a to v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 759/92 a žalovaná v 4. rade

dedením v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 11D/119/2018. Žalované v 2. a 3. rade sú síce právne
nástupkyne pôvodnej podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti I. Y., avšak v predmetnom pozemku
spoluvlastnícky podiel nededili a teda nemajú žiaden podiel v predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1.
rade je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „E“ č. XXXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa
22.5.2018.

15. Kúpnu zmluvu zo dňa 22.5.2018 uzavrel žalovaný v 1. rade ako kupujúci s predávajúcimi I. Š. a I.. Z.
Š., a jej predmetom bol spoluvlastnícky podiel 6955/7920 z celku z pozemku č. KN-E XXXXX zastavané
plochy a nádvorie o výmere 252 m2, uvedený v liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Y.. Kúpna
cena bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 20,- Eur za m2, spolu vo výške 4 425,91 Eur

a bola kupujúcim vyplatená predávajúcim pri podpise kúpnej zmluvy.

16. Podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel kúpil z dôvodu, že v tom čase
počul, že „C.“ chcú predať dom súpisné č. XXX a ten mal záujem od nich kúpiť. Nakoniec však „C.“ dom
nepredali. V tom čase dom súpisné č. XXX kúpila jeho nevesta a podiel k susediacej parcele jeho syn.

17. Predchodcovia žalovaného v 1. rade I. Š. Z. I.. Z. Š. nadobudli predmetný spoluvlastnícky podiel
kúpou. Dňa 28.11.2011 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou predávajúci N. C., V. C., J. C., R. D., Ž.
X., Z. Č., I. J.U., I. Z., C. C., D. G., N. C., V. C., H. Y., Z. X., D. C. predali kupujúcim I. Š. Z. I.. Z. Š.
svoje spoluvlastnícke podiely nehnuteľností a to rodinného domu súpisné č. XXX stojaceho na pozemku

parcele č. KN-C XXXX uvedeného v liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Y. a pozemku č. KN-E
XXXXX zastavané plochy a nádvorie o výmere 252 m2 a pozemku č. KN-E XXXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 311 m2, v podiele spolu 6955/7920 z celku. Kúpna cena bola stanovená dohodou
zmluvných strán spolu za všetky predávané nehnuteľnosti v sume 8 454,01 Eur.

18. Zhodným tvrdením žalobcu a žalovaného v 1. rade mal súd preukázané, že medzi nimi,
ako podielovými spoluvlastníkmi sú nezhody pokiaľ sa týka užívania predmetnej nehnuteľnosti v ich
podielovom spoluvlastníctve. Žalovaný v 1. rade vyčlenil žalobcovi prístup k jeho nehnuteľnosti t.j. domu
súpisné č. XXX od verejnej komunikácie, zvyšnú časť nehnuteľnosti žalobca užívať nemôže. Domsúpisné č. XXX pritom patrí do výlučného vlastníctva žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu dom užíva,
chodí tu spolu so synom, občas tam aj prespí, inak žije so synom u svojej priateľky.

19. Žalovaný v 1. rade, podľa jeho vyjadrenia, chce predmetný pozemok resp. svoj podiel v ňom
využívať ako záhradku, z ktorej môže prejsť k synovi, ktorý býva v susednom dome súpisné č. XXX.
Takýmto spôsobom užíva pozemok aj v súčasnej dobe, t.j. keď príde za synom tak tam sedia a užívajú
to. Keď tam nie je, tak to užíva syn. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nie je ochotný zameniť svoj podiel
v predmetnej parcele s podielom žalobcu v susednej parcele, ktorú v celosti užíva jeho syn. Následne

však žalovaný v 1. rade navrhol, aby za jeho spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti mu bola vyplatená
hodnota, za ktorú on nehnuteľnosť kúpil a ktorú vyplatil I. Š..

20. Žalobca za účelom posúdenia hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, predložil súdu kúpne zmluvy
týkajúcesapredajanehnuteľností,ktoréboliuzatváranépredávajúcimmestomY.,aktorébolizverejnené
v roku 2022.

21. Predmetom predaja Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/KZ zo dňa 31.1.2022 bola parcela registra „E“
č. XXXXX/X o výmere 606 m2, ktorá bola predaná za sumu 1 380,- Eur t.j. 5,- Eur za m2. Predmetná
nehnuteľnosť sa nachádza na ulici G. v Y..

22. Kúpna zmluva č. X/XXXX/KZ, schválená mestským zastupiteľstvom dňa 9.3.2022, sa týkala predaja
parcely EKN č. XXXXX/X Z. XXXXX, pričom dohodnutá kúpna cena bola vo výške 5,- Eur/m2. Parcely
sa nachádzajú na U. O. D. Y..

23. Zverejnená bola tiež kúpna zmluva č. X/XXXX/KZ, predmetom prevodu je časť parcely E-KN č.

XXXXX/XX vo vlastníctve Mesta Y., pričom dohodnutá kúpna cena bola vo výške 5,- Eur/m2. Parcela
sa nachádza na M.j a D. O. v Y..

24. Zverejnená bola aj kúpna zmluva č. X/XXXX/KZ, s predmetom prevodu časť parcely C-KN č. XXXX/
X, pričom dohodnutá kúpna cena bola vo výške 20,94 Eur/m2, Táto parcela sa nachádza medzi R. O.,

C. O., I. ulicou a ulicou G..

25. Pod sp. zn. 16C/112/2012 bolo tunajším súdom vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné č. XXX na parcele č. XXXX,
evidovanému na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Y.. Konanie bolo vedené na základe žaloby

podanej žalobcom I. C. C. Ž. I. Š., I.. Z. Š., I. Y., R. R. Z. Z. F..

26. V priebehu konania sp. zn. 16C/112/2012 bol vypracovaný súdom ustanoveným znalcom z odboru
stavebníctva Ing. G. Č., znalecký posudok č. XXX/XXXX za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti - domu súpisné č. XXX. Súčasťou tohto znaleckého posudku bol geometrický plán č. XX/

XXXX zo dňa 2.9.2010 vyhotovený N. F.. Z uvedeného geometrického plánu vyplýva, že rodinný dom
súpisné č. XXX je postavený na novovytvorenej parcele č. XXXX/X, ktorá pozostáva z dielu 1 a dielu 7.
Diel 1 patrí do parcely KN-E XXXXX a to o výmere 16 m2 a diel 7 patrí do parcely KN-E XXXXX vo
výmere 34 m2. Z parcely KN-E XXXXX boli týmto geometrickým plánom ďalej vytvorené nové parcely
č. XXXX/X (diel 10) vo výmere 46 m2 a č. XXXX/X (diel 8) vo výmere 36 m2 a parcela KN-E XXXXX je

ďalej tvorená parcelou XXXX (diel 9) vo výmere 173 m2.

27. Rozsudkom sp. zn. 16C/112/2012-194 zo dňa 7.4.2014 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k rodinnému domu súpisné č. XXX postavenom na parcele registra „E“ č. XXXX v katastrálnom
území Y. zapísanom na liste vlastníctva č. XXX a vyporiadal ho tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikázal

do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca bol zaviazaný titulom finančného vyporiadania zaplatiť
žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 2 889,14 Eur, žalovanej v 3. rade sumu 137,14
Eur a žalovaným v 4. a 5. rade po 22,85 Eur. Rozsudok sp. zn. 16C/112/2012-194 zo dňa 7.4.2014 v
uvedených výrokoch nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2015.

28. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.29. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

30. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší

a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

31. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

32. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k
nehnuteľnosti parcele registra „E“ č. XXXXX o výmere 252 m2 katastrálne územie Y. zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX. Žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti dedením, rovnako
ako žalované v 4. až 6. rade. Žalovaný v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti nadobudol

kúpou.

33. Z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak nedôjde k dohode medzi podielovými
spoluvlastníkmi, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a o jeho vyporiadanie v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto právo vyplýva zo zásady,

že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z
akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ustanovenie § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie podielového
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súd zamietne žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva zákon

nedefinuje a to ani demonštratívne, niektoré takéto prípady resp. situácie boli ustálené praxou. V danom
prípade súd nemal dôvod zaoberať sa otázkou, či sú tu dôvody na zamietnutie žaloby alebo nie a to z
dôvodu, že so zrušením podielového spoluvlastníctva v podstate súhlasili všetky strany sporu a teda ani
jeden zo súčasných podielových spoluvlastníkov nemal záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi. Vzhľadom k tomu súd podielové spoluvlastníctva strán sporu

zrušil.

34. Privyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvasúdvychádzazustanovenia§142ods.1Občianskeho
zákonníka, ktoré upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre
súd záväzné. Súd teda nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania a môže o vyporiadaní

rozhodnúť aj iným spôsobom. Pri vyporiadaní však je súd povinný postupovať podľa zákonom
ustanoveného poradia a teda musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva a to v nasledujúcom poradí:
- reálne rozdelenie veci
- prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu

- nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi podielovým spoluvlastníkov.
V prípade, ak by sa sporové strany dohodli na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva a
uzavreli zmier, ktorý aj keď podlieha schváleniu súdom, bolo by možné vyporiadať ich spoluvlastníctvo
ktorýmkoľvek spôsobom, bez ohľadu na jeho zákonné poradie. K dohode strán sporu o vyporiadaní ich
podielového spoluvlastníctva však nedošlo.

35. V prvom rade teda súd posudzoval, či je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sporových
strán reálnou deľbou veci. Jedným z kritérií rozdelenia veci je jej tvar, celková plocha resp. veľkosť.
Nejdevšakojedinéaaniurčujúcekritériumrozdeleniaveci.Pritomtospôsobevyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva súd musí prihliadať aj na ďalšie skutočnosti a to najmä na zabezpečenie prístupu

k rozdeleným nehnuteľnostiam, účelné užívanie jednotlivých rozdelených nehnuteľností, zastavanosť
pozemkov resp. susediacich pozemkov, a v neposlednom rade aj ochotu jednotlivých podielových
spoluvlastníkov stať sa vlastníkom časti rozdelenej nehnuteľnosti a túto užívať. Reálne rozdelenie veci
prichádza do úvahy teda tam, kde predmet spoluvlastníctva je nie len fakticky, ale aj funkčne deliteľný.36. Nehnuteľnosť - pozemok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu tvorí jedna parcela
o výmere 252 m2. Jedná sa o plochu, ktorá bez prihliadnutia na ďalšie skutočnosti, nie je reálne

deliteľná podľa výšky podielov sporových strán. U žalovaných v 4. až 6. rade vzhľadom na výšku ich
spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnosti a tomu zodpovedajúcu výmeru, reálna deľba pozemku nemá
žiaden význam. Okrem toho žalované v 4. až 6. rade ani neprejavili záujem stať sa vlastníčkami časti
nehnuteľností zodpovedajúcej ich spoluvlastníckym podielom. Rozdelenie nehnuteľnosti podľa výšky
spoluvlastníckych podielov nie je možné ani medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Pri vyporiadaní súd

totižmuselprihliadaťnaskutočnosť,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomrodinnéhodomusúpisnéč.XXX,
ktorý stojí čiastočne na parcele KN-E XXXXX, a to podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vo výmere 34
m2. Podiel žalobcu na parcele KN-E XXXXX takúto výmeru nedosahuje a to ani v prípade, ak by podiely
žalovaných v 4. až 6. rade boli prikázané žalobcovi (16,70 m2 plus 10,50 m2 plus 1,75 m2 plus 1,75 m2
je 30,70 m2). V prípade reálnej deľby podľa výšky spoluvlastníckych podielov by tak žalobcovi nemohla
byť prikázaná ani výmera pozemku pod stavbou rodinného domu v jeho výlučnom vlastníctve. Okrem

toho by žalobca nemal ani zabezpečený prístup k jeho nehnuteľnosti. Pri posúdení rozdelenia pozemku
súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že uvedená parcela tvorila dvor pri rodinnom dome súpisné č. XXX,
v ktorom žalovaný v 1. rade nemá a nikdy nemal žiaden podiel. Žiaden spoluvlastnícky podiel nemá
žalovaný ani pokiaľ sa týka rodinného domu súpisné č. XXX a ani k pozemku - susediacej parcele č. KN-
E XXXXX. Z tohto pohľadu prikázanie časti pozemku do vlastníctva žalovaného v 1. rade neprichádza do

úvahy, a to ani z dôvodu účelnosti využitia tohto pozemku, keďže využívanie pozemku len v čase návštev
syna, ktorý býva v dome súpisné č. XXX za účelné využitie pozemku žalovaným nemožno považovať.

37. Poukazujúc na uvedené, súd konštatuje, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu
k predmetnej parcele prvým spôsobom vyporiadania t.j. jej rozdelením podľa výšky spoluvlastníckych

podielov neprichádza do úvahy.

38. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
týmto spôsobom súd prihliada na účelnosť využitia nehnuteľnosti, veľkosť spoluvlastníckych podielov,

správanie sa podielových spoluvlastníkov navzájom, ale zohľadňuje aj ďalšie skutočnosti zistené
v konaní. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/33/2010 zo dňa 28.9.2011, v rámci
posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti
rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre
rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani

účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.

39. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom však je, že s

uvedeným spôsobom vyporiadania spoluvlastník resp. spoluvlastníci súhlasia. Nemožno totiž prikázať
vec niekomu, kto o to nežiada a nemá o vec záujem. V danom prípade žalované v 4., 5. a 6. rade
neprejavili záujem o nadobudnutie spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného v 1. rade.

40. Žalobca navrhoval a teda prejavil vôľu stať sa výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti

- parcely č. KN-E XXXXX. Uvedené zdôvodňoval výlučným vlastníctvom rodinného domu stojacom
čiastočne na tejto parcele s tým, že zvyšná časť parcely tvorí dvor prislúchajúci k tomuto domu. Žalovaný
v 1. rade najprv uviedol, že svoj podiel v pozemku má záujem užívať v čase návštev svojho syna.
Následne z jeho vyjadrení vyplynulo, že s prikázaním svojho podielu žalobcovi súhlasí za podmienky,
že mu bude uhradená cena, za ktorú tento podiel nadobudol.

41. Tvrdenia žalovaného v 1. rade o užívaní nehnuteľností ním osobne súd považoval za účelové.
Žalovaný v 1. rade má od roku 2019 trvalé, ale aj skutočné bydlisko mimo mesta Y.. Nevlastní
nehnuteľnosť - pozemok, a to ani spoluvlastnícky podiel, ktorá susedí s predmetnou parcelou, a ani
v rodinných domoch, ktoré sú na týchto parcelách postavené. Pravdou je, že rodinný dom, ktorý

bezprostredne susedí s rodinným domom žalobcu užíva jeho syn a jeho výlučnou vlastníčkou je nevesta
žalovaného v 1. rade, ktorá vlastní aj spoluvlastnícky podiel v parcele bezprostredne susediacej s
vyporiadavanou parcelou. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dôvodom, pre ktorý žalovaný v 1.
rade sa snažil získať predmetnú parcelu, bolo rozšírenie pozemku v okolí rodinného domu súpisné č.XXX v prospech jeho príbuzných. Uvedený rodinný dom súpisné č. XXX a podiel v parcele KN-E XXXXX
však nevlastní žalovaný v 1. rade, ale I. D.Á., ktorá nie je stranou tohto sporu. Preto na uvedený zámer
žalovaného v 1. rade z tohto pohľadu, nebolo a nie je možné v tomto konaní prihliadať.

42. Žalovaný v 1. rade v priebehu konania uviedol aj na to, že so žalobou súhlasí pokiaľ mu žalobca
za jeho podiel zaplatí sumu, za ktorú on nehnuteľnosť kúpil. Aj vzhľadom na toto vyjadrenie žalovaného
má súd za to, že jeho vyjadrenia o užívaní svojho podielu v predmetnej nehnuteľnosti sú len účelové.

43. Z ostatných podielových spoluvlastníkov, nik ďalší neprejavil záujem stať sa vlastníkom predmetnej
parcely, pričom z dokazovania je zrejme, že žalované v 4., 5., 6. rade predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo
neužívajú.

44. Z hľadiska posúdenia účelnosti využitia nehnuteľnosti súd posudzoval teda využitie nehnuteľnosti
jej spoluvlastníkmi, nie využitie nehnuteľnosti zo strany tretích osôb napr. vlastníčky susediaceho domu

súpisné č. XXX. Z tohto hľadiska je zrejme, že predmetný pozemok je účelné prikázať do výlučného
vlastníctva žalobcu a to najmä s poukazom na to, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu
súpisné č. XXX. Dôvodom prikázania predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu je skutočnosť,
že časť vyporiadavanej parcely sa nachádza pod domom vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Ďalším
dôvodom je to, že k rodinnému domu súpisné č. XXX sa dá dôjsť z verejnej komunikácie len po

predmetnom vyporiadavanom pozemku a napokon z dokazovania, ale aj listinných dôkazov (snímka
katastrálnej mapy, geometrický plán) je zrejme, že táto parcela vždy tvorila dvor pri rodinnom dome
súpisné č. XXX. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že z hľadiska účelného využitia pozemku je
potrebné prikázať vyporiadavaný pozemok do výlučného vlastníctva žalobcu.

45. Ďalším kritériom pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva je hľadisko veľkosti
spoluvlastníckych podielov. Z tohto hľadiska je pravdou, že najväčší podiel má práve žalovaný v 1. rade.
Uvedené však nie je jediné kritérium a poukazujúc na už uvedené skutočnosti, ani kritérium rozhodujúce
atoprávezdôvodu,žezáujemžalovanéhoopredmetnýpozemoksúdvyhodnotilakoúčelovýsúmyslom
využívania pozemku nie zo strany podielových spoluvlastníkov, ale zo strany tretích osôb a z dôvodu, že

žalovaný požadoval za svoj podiel sumu, ktorú vyplatil jeho predchodcom t.j. sumu, ktorú za svoj podiel
v nehnuteľnosti zaplatil pri jeho kúpe.

46. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
pozemku - parcele KN-E č. XXXXX tak, že túto parcelu v celosti prikázal do výlučného vlastníctva

žalobcu.

47. Prikázanie veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom je nevyhnutne spojené
s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady ostatným podielovým spoluvlastníkom. Primeranou
náhradou je všeobecná hodnota nehnuteľnosti, za ktorú by bolo možné predať daný spoluvlastnícky

podiel, pričom však treba vychádzať zo všeobecnej hodnoty celej veci, ktorá je predmetom tohto konania
a to v dobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

48. Podľa žalobcu hodnota vyporiadavaného pozemku je 5,- Eur za 1 m2 t.j. hodnota pozemku
predstavujesumu 1260,-Eur(252m2krát5,-Eur). Napreukázanietejtohodnotynehnuteľnostižalobca

predložil súdu kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli pozemky vo vlastníctve mesta Y. predávané
mestom, kde zo štyroch v troch zmluvách bola dohodnutá kúpna cena vo výške 5,- Eur za 1 m2 s tým,
že štvrtá zo zmlúv sa týkala pozemku v centre mesta t.j. v oveľa lukratívnejšej lokalite než sa nachádza
vyporiadavaný pozemok.

49. Žalovaný v 1. rade požadoval za svoj spoluvlastnícky podiel sumu 4 425,91 Eur t.j. sumu za ktorú
predmetný pozemok kúpil. Zo žalovaným predloženej kúpnej zmluvy bolo zistené, že kúpna cena bola
stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 20,- Eur za m2.

50. Žalované v 2. až 6. rade sa k hodnote nehnuteľnosti nevyjadrovali. V dedičskom konaní po

predchodkyni žalovaných v 2. až 4. rade nebohej I. Y., bola určená hodnota spoluvlastníckeho podielu
menovanej v sume 1 200,- Eur dohodou dedičov.51. Každá strana sporu má v sporovom konaní bremeno tvrdenia, pričom schopnosť strany uniesť
bremenotvrdeniaspolusdôkaznýmbremenomjepredpokladompreúspechvspore.Pokiaľpretostrany
sporu sa vyjadrili k výške trhovej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti bolo ich povinnosťou uniesť aj

dôkazné bremeno a nimi tvrdenú hodnotu preukázať. V tomto smere súd nemôže nahrádzať procesnú
aktivitu strán t.j. ich povinnosť preukázať svoje tvrdenia.

52. Výška primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných ostala medzi stranami sporu, aj
po skončení dokazovania, sporná. Žalobca, ani žalovaní nenavrhli vykonať dokazovanie na preukázanie

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti napr. znaleckým dokazovaním a žiadna zo strán sporu pred
vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania nenavrhovala už vykonanie žiadnych dôkazov.

53. Pokiaľ ide o výšku primeranej peňažnej náhrady za spoluvlastnícke podiely, súd preto vychádzal
zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, o ktorých nemal závažné pochybnosti a to poukazujúc na
ustanovenie § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Nespornou medzi stranami sporu bola hodnota

nehnuteľnosti vo výške 5,- Eur za 1 m2. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti tejto hodnoty, keďže
z dokazovania vyplynulo, že aj mesto Krompachy ako vlastník predáva svoje pozemky v obdobných
lokalitách za uvedenú cenu. Vyššiu cenu predmetnej nehnuteľnosti súd v konaní preukázanú nemal.
Za dôkaz pre určenie vyššej hodnoty nie je možné považovať kúpnu zmluvu predloženú žalovaným v
1. rade, ani sumu určenú v dedičskom konaní. Ide totiž o zmluvne dohodnutú cenu, ktorá môže byť

úplne odlišná od skutočnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Ak žalovaní chceli preukázať vyššiu hodnotu
predmetnej nehnuteľnosti, mohli v tomto smere navrhnúť dokazovanie, čo však neurobili.

54. Súd tak dospel k záveru, že hodnota nehnuteľnosti - parcely KN-E XXXXX je 5,- Eur za 1 m2. Na
základe toho bola určená aj cena primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných. Preto súd

uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovaným primeranú peňažnú náhradu a to žalovanému v 1. rade vo
výške 1 106,50 Eur (221,30 m2 krát 5,- Eur), žalovanej v 4. rade vo výške 52,50 Eur (10,5 m2 krát 5,-
Eur) a žalovaným v 5. a 6. rade vo výške každej po 8,75 Eur (1,75 m2 krát 5,- Eur).

55. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len Civilný sporový poriadok),

žalobca môže vziať žalobu späť.

56. Podľa§145ods.1 zákonač.160/2015Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenCivilnýsporovýporiadok),
ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

57. Podľa § 146 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

58. Zo strany žalobcu došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovaným v 2 a 3. rade a to z dôvodu, že
spoluvlastnícky podiel poručiteľky I. Y. zdedila v ceom rozsahu žalovaná v 4. rade. K späťvzatiu žaloby
voči žalovaným v 2. a 3. rade došlo až po začatí pojednávaní vo veci samej a okrem toho predmetom
konania, kde spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Súd preto

vyzval žalované na vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasia. Žalovaná v 3. rade so späťvzatím
vyslovila súhlas na pojednávaní konanom dňa 10.8.2022. Žalovaná bola na vyjadrenie súhlasu vyzvaná
písomne. V lehote určenej súdom sa nevyjadrila, preto v zmysle § 157 ods. 2 Civilného sporového
poriadku mal súd za to, že so späťvzatím žaloby voči jej osobe súhlasí. Na základe zhora uvedených
skutočností, v súlade s citovanými ustanoveniami súd konanie voči žalovaným v 2. a 3. rade zastavil.

59. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

60. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.61. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

62. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

63. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

65. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.

1Civilnéhosporovéhoporiadku.Žalobcabolvovzťahukžalovanémuv1.radevcelomrozsahuúspešný.
Od začatia konania navrhoval prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva a bol ochotný vyplatiť
žalovaným hodnotu ich spoluvlastníckych podielov. Súd po vykonanom dokazovaní, kedy bolo vylúčené
zamietnutiežalobyzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaareálnerozdeleniepredmetnejnehnuteľnosti,
rozhodol v zmysle návrhu žalobcu. Žalobca bol tak vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v celom rozsahu

úspešný a preto má voči nemu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

66. Žalobca bol úspešný aj vo vzťahu k žalovaným v 4. až 6. rade. Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov
konania od žalovaných v 4. až 6. rade súd vychádzal z ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.

PodľauzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS113/2019zodňa6.6.2019,aplikácia
§ 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady
úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť

v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie
o náhrade trov konania je v podstate druhotným spektrom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej
udržateľnosti rozhodnutia Ústavný súd Slovenskej republiky nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný

súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii §
257 Civilného sporového poriadku.

67. Súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 4. až 6. rade
hoci bol vo vzťahu k ním úspešný z dôvodu, že žalované voči podanej žalobe nemali žiadne námietky.

Žalované v 5. a 6. rade boli ochotné úplne vzdať sa svojich spoluvlastníckych podielov t.j. dohodnúť
sa so žalobcom, pričom žalobca nepreukázal, aby pred podaním žaloby oslovil žalované a navrhol im
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Žalobu nenamietala ani žalovaná v 4. rade, u ktorej
súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré neboli priznané trovy žalobcovi považuje hlavne
skutočnosť, že podielovou spoluvlastníčkou sa žalovaná v 4. rade stala až v priebehu tohto konania.

68. Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. a 3. rade súd posudzoval procesné zavinenie za zastavenie
konania a dospel k záveru, že zastavenie konania voči týmto žalovaným zavinil žalobca. Žalované v
2. a 3. rade si náhradu trov konania neuplatnili, a teda o náhradu trov zjavne neprejavili záujem. Súd
preto poukazujúc aj na článok 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, žalovaným v 2.

a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal hoci bola v konaní úspešní, avšak nárok na náhradu
trov konania si neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.