Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721200685
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2721200685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Pospecha, so sídlom:
Senec, Lichnerova 23, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C., D. E. XX/XXX, o zaplatenie
2632,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 30.
septembra 2021, č.k. 1Csp/19/2021-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II a to v časti
nepriznania zmluvnej pokuty, a v závislom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.632,50 eur s 0,4% úrokom z omeškania ročne od 22.08.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.), a priznal žalobcovi proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnom
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vecne tým,
že žaloba žalobcu bola posúdená ako čiastočne dôvodná. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca
sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2632,50 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04% denne a úroku z
omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 2632,50 od 27.12.2019 do zaplatenia tak, že tento úrok z
omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 3000 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v

ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 3000 eur, len 5%
ročný úrok z omeškania zo sumy 2632,50 eur do zaplatenia. Žalobu podal na tom skutkovom základe,
že dňa 20.08.2018 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol
úver vo výške 3000 eur, ktorý sa zaviazala splatiť za dojednaných podmienok a v dojednaných lehotách,
dostala sa však do omeškania so splácaním splátok, preto veriteľ uplatnil dňa 26.12.2019 právo straty
výhody splátok a vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu, ale márne.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že predmetom konania bolo plnenie
titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.08.2018, ktorou žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 3000 eur, na dobu určitú do termínu konečnej splatnosti úveru, úrokovou sadzbou
úveru 19,09% ročne, RPMN 20,78%, celkových nákladov 963,60 eur, celkovou čiastkou, ktorú musí vsúvislosti s úverom dlžník zaplatiť 3963,60 eur, výškou pravidelnej splátky 110,10 eur, z toho splátka
istiny úveru 83,33 eur a splátka úroku 26,77 eur, počet splátok 36, termín splatnosti splátky 21. deň v
kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky 21.09.2018, termínom konečnej splatnosti úveru

21.08.2021, úrokovou sadzbou pre prípad omeškania 5% ročne. Žalobcom preukázanú výšku čerpania
peňažných prostriedkov a výšku realizovaných úhrad žalovaná nepoprela. Podľa prehľadu splátok bol
dňa 22.08.2018 žalovanej poskytnutý úver 3000 eur a od 22.10.2018 do 15.10.2019 žalovaná celkovo
v splátkach zaplatila sumu 1331,10 eur, preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie zostatku úveru
v sume 2631,10 eur. V súvislosti s omeškaním žalovanej s plnením peňažného dlhu súd posúdil

otázku zosplatenia úveru v kontexte § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ. Žalobca nepreukázal ani na výzvu
súdu vyhotovené a odoslané oznámenie o zosplatnení a ani pred vyhlásením zosplatnenia písomné
upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ. Podľa § 565 OZ môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky. V danom prípade absentuje takáto žiadosť žalobcu so špecifikovaním
dôvodu žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky. Preto je vylúčené, že by žalobca ako veriteľ mohol
vyhlásiť predčasnú splatnosť ku dňu 26.12.2019. Navyše podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je

riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. V konkrétnom prípade žalobca nepredložil
žiaden dôkaz a teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok predčasného zosplatnenia. Žalovaná
sa tak dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu deň nasledujúci po dohodnutom termíne
konečnej splatnosti úveru dňa 21.08.2019, t.j. 22.08.2019, od ktorého dňa priznal žalobcovi úrok z
omeškania v navrhovanej výške a vo zvyšku uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

4. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04%
denne podľa čl. 8. bod 8.1. zmluvy ako zmluvy formulárovej. Žaloba netvrdil a ani nepreukázal
individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výšku podľa uvedeného bodu svojho formulárového
tlačiva. S poukazom na § 53 ods. 3 OZ je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že

zmluvné „dojednania“ dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom sa
nepovažujúzaindividuálnedojednané,pokiaľdodávateľnepreukážeopak.Žalobcavsporenetvrdilaani
opaknepreukázal.Žalovanáštandardnýformulárzmluvyžalobcuvspotrebiteľskejzmluvepodpísaladňa
20.08.2019 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text zmluvy, ktorý jej bol doručený poštou. Žalobca
nepredložil a ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie skutočnosti, že neprijateľná

zmluvná podmienka - povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou, bola so
žalovanou dohodnutá prejavením vôle žalovanej, že žalovaná mala možnosť ovplyvniť dojednanie
o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve. Ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je
s odkazom na § 53 ods. 5 zákona neplatnou ako celok, prípadné moderovanie zmluvnej pokuty je
vylúčené. Súd poukázal tiež na skutočnosť, že uvedenú zmluvnú podmienku judikovali už viackrát súdy

za neprijateľnú, pričom podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 ma
žalobca povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi a nárok na plnenie z takejto zmluvnej podmienky
nemôže ani uplatňovať na súde. Pokiaľ zákonný zákaz nerešpektoval a nárok na súde uplatnil,
nevyhnutným procesným následkom musí byť zamietnutie žaloby.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, teda podľa pomeru úspechu strán vo veci,
keď žalobca bol úspešnou stranou pri uplatnení nároku na zaplatenie celej istiny a neúspešný bol v
nepatrnej časti úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, ktorá nebola vyčíslená. Preto mu priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku II., ktorým súd
žalobu vo zvyšku zamietol v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že zákon neobmedzuje
sankcie voči spotrebiteľovi za omeškanie, len na zákonný úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ)
v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.), inak by § 53b ods. 1 OZ a súvisiace vykonávacie

ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nemali žiadny racionálny význam. Podľa ust. § 53b
ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
za odplatu, sankcie za omeškania s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú byť vyššie ako ustanoví
vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie je nariadenie vlády č.
87/1995 Z.z., pričom podľa jeho ust. § 3a ods. 1, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa osobitného
predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú
prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády, za rozhodujúcu sa považujeRPMN pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia za sankcie podľa
odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie
spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Podľa odseku 3 ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu

výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Uplatnený
nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môže podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok
úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia zmluvy bol úrok z omeškania 5,05% ročne, teda
ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca

tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty,
penále a pod.) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, t.j. v tomto prípade
15%. Zmluvná pokuta je 0,04% denne, čiže 14,6% ročne. Preto má odvolateľ za to, že napadnuté
rozhodnutie trpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie vo výroku II. zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal
aj k povinnosti náhrady trov konania žalobcovi.

Žalovaná odvolanie nepodala a k podanému odvolaniu sa nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba o zaplatenie sumy 2632,50 eur so zmluvnou
pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 2632,50 od
27.12.2019 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu
3000 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto

zmluvnej pokuty dosiahne sumu 3000 eur, len 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2632,50 eur
do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu uplatnenej pohľadávky 2.632,50
eur spolu s úrokom z omeškania 0,4% ročne z tejto sumy od 22.08.2021 do zaplatenia a v ostatnej časti
žalobu zamietol ako nedôvodnú.

10. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa v napadnutej časti
zamietnutia uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorý má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia a celého spisového

materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý v dostatočnom
rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie žalobcom uplatnených nárokov, výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa

odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože odvolací súd sa stotožňuje aj s
právnymposúdenímvecisúdomprvejinštancie,pretoodvolacísúdspoukazomnaust.§387ods.2CSP
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku,
s ktorým sa plne stotožňuje. K odvolacím dôvodom uvádzaným žalobcom, ktorými bol viazaný a ktoré
smerovali výlučne k tej časti zamietajúceho výroku, ktorým súd nepriznal uplatnený nárok na zmluvnú

pokutu, však považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Podstata odvolania žalobcu spočívala v jeho argumentácii o tom, že výška uplatnenej zmluvnej
pokuty je v súlade so zákonom.

13. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že text zmluvy bol dopredu pripravený
dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe
predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatku
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, a údaje o požadovanom a schválenomspotrebiteľskomúvere(celkovávýškaúveru,dobatrvaniazmluvy,úrokovásadzbaúveru,RPMNzaúver,
celkové náklady spojené s úverom, celková čiastka, ktorú musí zaplatiť, výška pravidelnej splátky, počet
splátok, ich frekvencia, dátum splatnosti prvej splátky, dátum splatnosti poslednej splátky a úroková

sadzba pre prípad omeškania s úhradou splátok). Žalovaná ako spotrebiteľka mala síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve preto s poukazom na ust.
§ 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 Smernice 93/13/EHS, nemožno považovať za individuálne dojednané
(ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie). Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľka nemala

žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne
formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute (bod 8. zmluvy). Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť
alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute.

14. Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ zmluvu podpísala, rozhodne nemôže znamenať
možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej

spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred
dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol
a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie
nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby
nebola dojednaná vôbec a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa.

15. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy i kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z §
53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa v zmysle

§ 53 ods. 12 OZ hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

16. Podľa čl. 8. bod 8.1 predmetnej zmluvy o úvere, v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej

splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s
úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku 7.
ods. 7.1 písm. a) tejto zmluvy okamžitej splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník
povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j.

14,6% p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 7.1. tejto zmluvy.

17. Dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute pokrýva dve situácie: kým v prvom prípade sa zmluvná
pokuta platí pre omeškanie žalovaného s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti, v druhom prípade
vzniká, ak sa z dôvodu omeškania žalovaného o viac ako tri mesiace stali okamžite splatnými všetky

záväzky žalovaného. Toto ustanovenie ale de facto obsahuje dve skutkové podstaty, ktoré sa prekrývajú
a postihujú spotrebiteľa za omeškania dvojnásobne. Veriteľovi totiž vznikne nárok na zmluvnú pokutu vo
výške 0,04 % denne za každý deň omeškania už v okamihu, keď sa spotrebiteľ dostane do omeškania
(napr.sprvousplátkou).Akvšakomeškanietrvádlhšieakotrimesiaceaveriteľúverzosplatní,pristupuje
ďalšia sankcia v podobe novej zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne, opäť za každý deň omeškania.

Celkovo tak zmluvná pokuta dosahuje sadzbu 0,08 % denne, čo je takmer 30 % ročne. Hoci účelom
zmluvnej pokuty je sankcionovať dlžníka v omeškaní, takáto vysoká zmluvná pokuta, ktorá presahuje aj
zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu za poskytnuté peňažné prostriedky, je celkom zjavne neprimeraná.
V prejednávanej veci pritom súd vychádzajúc z § 53 ods. 12 OZ nezistil žiadne také okolnosti (a ani
ich žalobca netvrdil), ktoré by zmluvnú pokutu v takejto výške opodstatňovali. Dotknuté ustanovenie

o zmluvnej pokute požaduje od žalovaného za nesplnenie jeho povinnosti zaplatenie neprimeranej
sankcie. Toto ustanovenie nemôže požívať súdnu ochranu, pretože podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ
ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Keďže podľa § 53 ods. 12 OZ
sa neprijateľnosť hodnotí podľa okolností v okamihu uzatvorenia zmluvy, nie je podstatné, že žalobca
si v žalobe uplatňuje zmluvnú pokutu len v sadzbe 0,04 % denne a vo výške, ktorú mu umožňuje

nar. vlády č. č. 87/1995 Z. z. Dôležité totiž je, že analyzované ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo
individuálnedojednanéaumožňuježalobcoviodpočiatkuzmluvnéhovzťahupožadovaťzmluvnúpokutu
v neprimeranej výške.18. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd je toho názoru, že predmetné zmluvné podmienky
v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov a preto odvolacia námietka žalobcu

neobstojí. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté
pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na
žalobcovi ako dodávateľovi, ktorý ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutom zamietajúcom výroku II a to v časti nepriznania zmluvnej pokuty, ako aj v závislom výroku
III. o náhrade trov ako vecne správne potvrdil.

20. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v

takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Na rozhodnutie odvolací súd aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP pričom vychádzal z toho, že v danom
prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov

konania si neuplatnila ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia

legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade
trov konania žalovanej rozhodol v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú
ekonómiu a to tak, že jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).