Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Tos/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013144
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8122013144.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 22.11.2022, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 14.10.2022,
sp. zn. 41Nt/29/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 14.10.2022, sp. zn. 41Nt/29/2022 súd podľa § 399 ods. 1
písm. b) Tr. poriadku odmietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania, ktoré bolo vedené
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15T/8/2019 vo vzťahu k uzneseniu č.k. 15T/8/2019-105, zo dňa
13.05.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 8T/21/2022, zo dňa 19.07.2022.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania, ktoré
bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15T/8/2019 vo vzťahu k trestnému rozkazu č.k.
15T/8/2019-56, zo dňa 20.05.2020.

Proti tomuto uzneseniu riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa
17.10.2022 a doplnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.10.2022. Namietal, že sťažnosť
podáva z dôvodu, aby sa mohol vyjadriť k obnove konania, keďže aj napriek predloženiu dokladov
na obnovu konania súd obnovu konania zamietol. Je presvedčený o istých okolnostiach, na ktoré
má podklady a potvrdenie, napriek tomu, že bol odsúdený a bol mu premenený trest, keďže nikto z
rozhodujúcich sudcov na okresnom súde nebral do úvahy potvrdenia, ani isté omyly, ktoré začali už

pri vyšetrovaní. V uznesení zo dňa 30.07.2019 sa uvádza na prvej strane dlh na výživnom vo výške
490,- eur od marca do mája 2019 a za toto obdobie vychádza suma teda na 390,- eur, keďže mal platiť
130,- eur mesačne. Exmanželka uviedla, že núdzou netrpí a náhradné výživné nežiadala. Žaloba bola
podaná dňa 17.09. a dovtedy bolo uhradené z dlhu celkovo 420,- eur, neskôr bolo doplatené 30, 65, 30
a 125,- eur. Obžaloba obsahuje sumu 590,- eur, aj keď vyšetrovateľ uvádza 490,- eur, trestný rozkaz
bol vydaný dňa 20.05.2020, ešte pred vynesením trestného rozkazu boli súdu zaslané potvrdenia o

zaplatení, ktorý to odignoroval. K trestnému rozkazu nikdy nebol dostatočne vypočutý a dodnes mu nikto
nedal priestor na vyjadrenie. Samosudca C. mu bez vyjadrenia a vypočutia premenil trest. D. C. na jeho
pripomienku, že chce predložiť potvrdenie o zaplatení, to odmietol prijať so slovami, že si to má nechať
pre krajský súd. Skúšobná doba trvala do 20.06.2021 a je pravdou, že 18.09.2020 spáchal prečin, ale
rozsudok bol vydaný dňa 30.09.2021 po skúšobnej lehote a vinným sa stal až po vynesení rozsudku,
takže súd na to vôbec nemal prihliadať. Exmanželka mu robila zo života peklo, obrala ho podvodom

o 40.000,- eur, odmietala mu stretnutia so synom. Krajský súd vo svojom uznesení po podaní sťažnosti
uviedol nesprávne právoplatnosť rozsudku, ktorá bola dňa 20.06.2020 a nie 20.07.2020. Skúšobná dobabola od 20.06.2020 do 20.06.2021, uznesenie okresného súdu od D. C. mu bolo doručené 23.06.2020,
teda po skončení zákonnej lehoty. Zameškané výživné zaplatené bolo, ale potvrdenia o zaplatení každý
odmietol do spisu prijať, rozhodnuté bolo 19.07.2022, teda po zákonnej lehote, kedy trest nebolo možné

premeniť, lebo zákonná lehota bola 1 rok. Už počas vyšetrovania sa snažil dlžné výživné uhradiť, to
znamená nerobil to úmyselne, lehota na uzavretie trestu mu uplynula a nie je možné mu trest vôbec
premeniť. V závere chce požiadať na základe uvedených skutočností o povolenie obnovy konania.
Sťažnostný súd na podklade takto podanej sťažnosti odsúdeného podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako

i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Prvostupňový súd sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že obžalovaný súdu doručil
predmetné potvrdenia, ktoré mali osvedčovať, že uhradil dlžné výživné, predtým ako súd vydal trestný
rozkaz. Súdu teda tieto dôkazy boli známe a zákonný sudca ich musel vyhodnotiť ešte predtým, ako

trestný rozkaz vydal. On ich neakceptoval a o výšku úhrad neznížil vo výrokovej časti sumu dlžného
výživného. Pokiaľ obvinený chcel vyjadriť svoj nesúhlas proti trestnému rozkazu, mal voči nemu podať
odpor, čo sa však nestalo. Z uvedených dôvodov preto súd zamietol návrh na povolenie obnovy konania
vo vzťahu k vydanému trestnému rozkazu. Súd odmietol návrh na povolenie obnovy konania vo vzťahu
k uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 13.05.2022 a vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu

v Prešove, pretože ide o rozhodnutie, voči ktorým Tr. poriadok vôbec nepripúšťa možnosť povolenia
obnovy konania.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa
20.05.2020, sp. zn. 15T/8/2019 bol A. B. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Prešov
zo dňa 13.05.2022, sp. zn. 15T/8/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
19.07.2022, sp. zn. 8Tos/21/2022 súd vyslovil, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 20.05.2020, sp. zn.

15T/8/2019 neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace vykoná, pre ktorého výkon ho zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený A. B. podal dňa 12.09.2022 na
Okresný súd Prešov podanie, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako návrh na povolenie obnovy konania,
ktorý je obsahovo de facto totožný s jeho sťažnosťou proti uzneseniu prvostupňového súdu.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Úvodom považuje sťažnostný súd za potrebné uviesť, že obnova konania je mimoriadnym opravným

prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach alebo vo výroku
o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe podstatné skutočnosti
a dôkazy, nakoľko tieto vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Uvedeným mimoriadnym
opravným prostriedkom je možné zrušiť právoplatné rozhodnutie vo veci, ale len vtedy, pokiaľ sú na to
splnené podmienky, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia. Predpokladom

obnovy konania je existencia skutočností a dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po
právoplatnosti rozhodnutia a tieto sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti
právoplatného rozhodnutia.

Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, teda nemôže byť každá nová skutočnosť

alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé
ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu.
Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadnérozhodnutiepostačujúceasúdniejepovinnývydaťrozhodnutievsúladesjehoprávnyminázormitakejto
osoby (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

V intenciách už uvedeného krajský súd konštatuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania
sťažnostnému súdu, ale ani súdu prvého stupňa neprislúcha opätovne posudzovať náležité zistenie
skutkového stavu veci, ani spôsob, akým boli hodnotené dôkazy, ktoré už v pôvodnom konaní boli
známe, preto sa sťažnostný súd obmedzil len na dôkazy, ktoré by bolo možné považovať za nové, súdu
skôr neznáme a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr

známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.

Odsúdený vo svojom písomnom návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, že vyšli najavo nové
skutočnosti a to, že je rozpor na výživnom medzi tým, čo uviedol vyšetrovateľ, potvrdenie o zaplatení
výživnéhopredložilvyšetrovateľoviazaslalajsamosudcovi,alebolotoodignorovanéaniktotonebraldo
úvahy, prišiel mu trestný rozkaz, kde ho samosudca odsúdil aj napriek zaplateniu a zaslaniu potvrdenia o

platbách. Následne bol predvolaný na okresný súd, kde mu nebolo dovolené predložiť tieto skutočnosti,
sudca mu bránil preukázať dôkazy a obhájiť sa. V uznesení krajského súdu je uvedená skúšobná lehota
od 20.06.2020 do 20.06.2021 a právoplatnosť rozsudku 20.06.2020, pričom krajský súd aj napriek tomu,
že dňa 20.06.2022 uplynula lehota na premenu trestu a už po tomto dátume trest nemohol premeniť,
rozhodol dňa 19.07.2022. Krajský súd už rozhodovať o premene trestu nemohol, keďže skúšobná doba

uplynula 20.06.2022. Po všetkých týchto nových zisteniach žiada obnovu konania.
Vo vzťahu k uvedenému sťažnostný súd udáva, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súdy
nepreskúmavajú nanovo vinu obžalovaného, ani nanovo nepreskúmavajú a nevyhodnocujú dôkazy,
ktoré už raz boli vykonané a zhodnotené v pôvodnom konaní a obmedzujú sa len na skúmanie, či v
konkrétnej veci boli alebo neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.

Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia ako aj obsahu predloženého spisu, krajský súd
konštatuje, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné a stotožňuje sa s
názorom, že odsúdený A. B. v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vo vzťahu ku konaniu,
ktoré sa skončilo právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 20.05.2020, sp. zn.
15T/8/2019, neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe

alebo spolu so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
treste. Skutočnosti a dôkazy a to predloženie fotokópii potvrdení o hotovostných vkladoch a fotokópií
poštových poukazov, či podacích lístkov nie sú dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo
v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o
treste. Väčšina týchto dôkazov bola predložená už v konaní v pôvodnej veci, aj keď konajúci súd na tieto

neprihliadal, pričom správne mal postupovať tak, že výšku dlžného výživného mal ponížiť o obvineným
zaplatené sumy na výživnom, ale zároveň navýšiť o dlžné výživné za každý ďalší mesiac od podania
obžaloby do vydania trestného rozkazu, teda za obdobie od 23.09.2019 do 20.05.2020. Rovnako tak
ďalšie dôkazy potvrdzujúce zaplatenie výživného obvineným, na ktoré bol zo zákona povinný a to po
právoplatnosti trestného rozkazu dňa 20.06.2020, predložené odsúdeným či už v pôvodnej veci alebo

v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania v kontexte ďalších vykonaných dôkazov a to jednotlivo
ako aj vo vzájomnej súvislosti nie sú dôkazmi a skutočnosťami súdu skôr neznámymi, ktoré by mohli
samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo pomerom páchateľa alebo v rozpore s účelom trestu. Navyše obžalovaný skutkové zistenia

uvedené vo výroku trestného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 20.05.2020, sp. zn. 15T/8/2019
nenapádal opravným prostriedkom, nakoľko napriek poučeniu proti predmetnému trestnému rozkazu
odpor nepodal, čím de facto akceptoval výrok tohto trestného rozkazu.

Vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd odmietol návrh odsúdeného na povolenie

obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov vo vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Prešov
zo dňa 13.05.2022, sp. zn. 15T/8/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
19.07.2022, sp. zn. 8Tos/21/2022 krajský súd udáva, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,
že v zmysle § 399 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku návrh na povolenie obnovy konania smeroval len proti
rozhodnutiu alebo výroku ohľadom, ktorého obnova konania nie je prípustná, a to s poukazom na § 394

Tr. poriadku, keďže z § 394 Tr. poriadku jednoznačne vyplýva, vo vzťahu k akým konaniam je obnova
konania prípustná, pričom medzi uvedenými konaniami nie je konanie, ktoré sa skončilo právoplatným
rozhodnutím o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a premene trestu.Z uvedených dôvodov krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť
odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.