Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921010013
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6921010013.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcovMgr.JánaBednáraaJUDr.Bc.ViktoraMarka,PhD.,vtrestnejveciobžalovanéhoC.K.,prezločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a
iné,naverejnomzasadnutídňa11.októbra2022,oodvolaníprokurátoraOkresnejprokuratúryRimavská
Sobota proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/4/2021 zo dňa 8.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/4/2021 zo dňa 8.11.2021 bol obžalovaný C.
K. uznaný za vinného z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 04.07.2016 na pobočke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. S., na ulici L. XX, písomnou
žiadosťou požiadal o priznanie pomoci v hmotnej núdzi, na základe ktorej mu Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny X. S. rozhodnutím pod č. RS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/39590 zo dňa 03.08.2016 priznal
dávku v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.07.2016, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 16.08.2016, pričom v čestnom vyhlásení zo dňa 04.07.2016 uviedol do omylu
zamestnankyňu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. S. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie

pomoci v hmotnej núdzi tým, že v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1, § 19 ods. 2 písm. c) a § 28 ods. 1
písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisovzamlčal,žejevlastníkomajmotorovéhovozidlaznačkyVWK.sevidenčným
číslom RS XXXCK a tiež motorového vozidla značky I. XXXi s evidenčným číslom RS XXXBZ, čím bola
obžalovanému v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 vyplatená dávka v hmotnej núdzi neoprávnene,
čím spôsobil škodu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, L. XX, XXX XX X. S. vo výške nie menej

ako 107,50 eur.

Za to okresný súd obžalovaného C. K. odsúdil podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie
§ 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

V ďalšej časti rozsudku Okresný súd X. S. obžalovaného C. K., podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, č. k. XPv/XXX/XX/
XXXX-XX zo dňa 11.01.2021, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.

1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, žeod presne nezisteného dňa v mesiaci november 2018 do 23.11.2019 v rodinnom dome s
popisným číslom XX, v obci Z., ako aj v byte bytového domu v X. O. s popisným číslom XXX, okres

X. S., v pravidelných intervaloch, aj pod vplyvom alkoholu, najmenej jedenkrát za týždeň sa agresívne
správal a vulgárne nadával svojej družke A. Y., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom P. XX, okres X. a
svojmu synovi mal. E.V., nar. XX.XX.XXXX v X. S., pričom im dával facky, družke A. Y. sa vyhrážal aj
zbitím, zabitím a podpálením domu, keď prehral peniaze na automatoch, alebo keď nebolo popratané
a navarené, viackrát družku A. Y. vyhadzoval z domu, naposledy dňa 23.11.2019 v čase okolo 21.00 h,

kedy jej dal facku a vyhodil ju aj s ich spoločnou maloletou dcérkou z domu, čím u poškodených A. Y. a
mal. E.V. vyvolával strach a spôsoboval im psychickú traumu, avšak im nespôsobil žiadne zranenia,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala intervenujúca prokurátorka odvolanie proti výroku o

vine a treste ku skutku kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a dňa 8.11.2021 svoje odvolanie
rozšírila aj proti výroku o treste pre prečin subvenčného podvod podľa § 225 ods.1 Trestného zákona.
Podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnila dňa 24.5.2022. V odôvodnení odvolania uviedla,
že rozhodnutie súdu pokladá za nedôvodné a nezákonné. Má za to, že v priebehu vyšetrovania bolo

zadováženými dôkazmi, ako aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde preukázané, že obžalovaný
C. K. sa v bode 1/ obžaloby dopustil domáceho násilia, teda predmetného protiprávneho konania voči
poškodenej,svojejdružkeA.Y.,čímnaplnilpostránkesubjektívnejiobjektívnejzákonnéznakyskutkovej
podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Jedná sa o spáchanie

domáceho násilia, ktoré sa dialo v žalovanom období v domácom prostredí, bez ďalších svedkov,
okrem maloletých detí poškodenej a obžalovaného. Vyslovila názor, že trestná činnosť obžalovaného
za skutok pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b), ods.
3 písm. d) Trestného zákona, je jednoznačne preukázaná trestným oznámením A. Y., výpoveďami
svedkyne a zároveň poškodenej A. Y., ktoré sú zaznamenané na DVD nosičoch, znaleckým

posudkom č. 6/2020 z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychológie na poškodenú A. Y.,
znaleckým posudkom č. 33/2020 z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie na obvineného
C. K., výpoveďou svedka a zároveň poškodeného - opatrovníka mal. E.V. O.. Z. I., rodným listom mal.
E.V., zápisnicami o výsluchu svedkov A. Y. st., Y. Y. a E. Y., W. S., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
k tomuto bodu obžaloby zabezpečenými do vyšetrovacieho spisu v priebehu vykonaného vyšetrovania.

Zo znaleckého posudku č. 6/2020 z odboru klinickej psychológie dospelých, ktorý bol vypracovaný k
osobe poškodenej A. Y. vyplýva, že u poškodenej bolo zistené zvýšené neurotické prežívanie (emočná
labilita, zvýšená dráždivosť a pohotovosť k afektom), znížená frustrácia (s podráždenými reakciami aj
na minimálnu frustráciu), reaktívne depresívne zmeny, pocity vyčerpania s veľkou pravdepodobnosťou
viazané na personu obvineného C. K.. Znalkyňa neodporučila priamy kontakt poškodenej s obvineným

pri úkonoch trestného konania. Priamy kontakt by vyvolal zvýšenie napäťového prežívania poškodenej,
podráždenosť a stratu racio kontroly nad situačnými afektami. Ďalej poukázala, že rodinní príslušníci
poškodenej A. Y. - A. Y. staršia, Y. Y., E. Y. a W. S. v celom trestnom konaní v podstate zhodne
popisovali, o čom mali vedomosť, teda ako psychicky a fyzicky týral C. K. svoju družku A. Y., aké situácie
s ňou a s jej maloletými deťmi v súvislosti s týmto riešili, čoho boli priamymi svedkami a čo

sa dozvedeli následne od poškodenej. Záverom podaného odvolania uviedla, že vzhľadom na vyššie
uvedené je toho názoru, že súd na hlavnom pojednávaní nevyhodnotil správne všetky zadovážené
dôkazy, keď oslobodil obžalovaného C. K. za skutok pod bodom 1/ spod obžaloby podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku. Navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v oslobodzujúcej
časti pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona
zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Rimavská Sobota na nové konanie a rozhodnutie.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa stotožnil s písomnými
dôvodmi odvolania okresného prokurátora. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného

súdu Rimavská Sobota v oslobodzujúcej časti pre skutok kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138
písm. b) Tr. zák. zrušil a vec vrátil okresnému súdu Rimavská Sobota na nové konanie a rozhodnutie.Poškodená A. Y. na verejnom zasadnutí uviedla, že s obžalovaným už nežijú spolu.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie okresného prokurátora zamietnuť

akonedôvodné,keďžeobžalovanýsavočipoškodenejnedopustilžiadnejtrestnejčinnosti.Ďalejuviedla,
že poškodená si rieši prostredníctvom trestného stíhania svoje občianskoprávne veci.

Obžalovaný C. K. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojej obhajkyne. Následne dodal,
že chce, aby už bol koniec, poškodená si to všetko vymyslela.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

I.

Pokiaľ ide o odsudzujúcu časť odvolaním napadnutého rozsudku, ktorou bol obžalovaný C. K. uznaný
za vinného z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe ako je to uvedené v úvodnej časti tohto rozhodnutia, krajský súd konštatuje, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 11.10.2021 v súlade s ustanovením §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku v bode 1/ obžaloby.

Následne samosudca v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Samosudca
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal. Odvolací súd v
tejto súvislosti pripomína, že výrok o vine (vrátane právnej kvalifikácie), ktorý bol vyhlásený na základe
prijatia vyhlásenia obžalovaným podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nie je možné odvolaním

napadnúť a v odvolacom konaní vecne preskúmať, keďže podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku,
vyhlásenieobžalovanéhojeneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolanímanidovolaním,
okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), t. j. z dôvodu zásadného porušenia práv obžalovaného
na obhajobu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe
súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie

dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania prokurátora v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. len
výrok o uloženom treste, avšak z podaného odvolania nevyplýva, aké skutočnosti prokurátor namieta
k uloženému trestu.

Krajský súd pri preskúmavaní výroku o treste dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu a

výmeru trestu obžalovanému postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona
a § 38 Trestného zákona. Pri ukladaní druhu a výmery trestu okresný súd dôsledne prihliadal na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona s
prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona. V prípade obžalovaného C.

K. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 225 ods. 1 Trestného zákona, kde
zákon ustanovuje trestnú sadzbu s dolnou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody vo výmere
1 roka a s hornou hranicou trestnej sadzby vo výmere 5 rokov. Pokiaľ ide o uloženie samotného
trestu obžalovanému okresným súdom, keď obžalovaného odsúdil podľa § 225 ods.1 Trestného zákona,
s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, Trestného zákona, podľa § 36 písm. l) Trestného zákona na trest

odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. l písm. a) Trestného zákona
podmienečneodložilapodľa§50ods.1Trestnéhozákonamuurčilskúšobnúdobuvtrvaní12mesiacov,
považuje odvolací súd za zákonný.Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel aj
odvolací súd k záveru, že uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a
§ 38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia

generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest nie je možné považovať za mierny, a to aj s
prihliadnutím na spôsobený následok, keď obžalovaný spôsobil škodu vo výške 107,50 eur.

II.

K oslobodzujúcej časti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr.
por. Z jeho dôvodov je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisariadilprivyhodnotenívykonanýchdôkazov.Pokiaľprokurátor
namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v
súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval

pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy
hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové
zistenia, nemôže odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa
k akým záverom má dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý

dôkazy vykonáva. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje
k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom
vytknúť žiadne pochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za
preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení
vykonaných dôkazov. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa

jednotlivé dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám odvolateľa, riadne vyhodnotil
a vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného dokazovania a
postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného poriadku. Dôkazy o ktoré
opieral súd prvého stupňa svoje rozhodnutie krajský súd, považuje za zákonné. Závery súdu prvého
stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a

zodpovedajúce vykonaným dôkazom.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora k skutkovým okolnostiam odvolací súd zdôrazňuje, že si v
celom rozsahu argumentáciu súdom prvého stupňa uvedenú v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu
osvojil a ňu odkazuje a bolo by nadbytočné ju na tomto mieste znovu opakovať, napriek tomu odvolací

súd k veci dodáva.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia k oslobodzujúcej časti rozsudku, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný
C. K. na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel spáchanie skutku obžalobou kvalifikovaného ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného

zákona. Jeho obhajoba je potvrdzovaná výpoveďami svedkov G. X., W. S., M. X. a G. K..

Podľa prokurátora má byť obžalovaný usvedčovaný trestným oznámením poškodenej A. Y. a jej
následnýmivýpoveďamiaďalejznaleckýmposudkomč.6/2020 zodboruzdravotníctvaafarmácie,
odvetvia psychológie na poškodenú A. Y., znaleckým posudkom č. 33/2020 z odboru zdravotníctva

a farmácie, odvetvia psychiatrie na obvineného C. K., výpoveďou svedka a zároveň poškodeného -
opatrovníka mal. E.V. JUDr. Z. I., rodným listom mal. E.V., zápisnicami o výsluchu svedkov A. Y. st., Y.
Y. a E. Y., W. S..

Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 6/2020 z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychológie

na poškodenú A. Y. a znalecký posudkom č. 33/2020 z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatrie na obvineného C. K., tak tieto dôkazy neusvedčujú obžalovaného zo spáchania trestného
činu, ako na to poukazuje odvolateľ, ale iba deklarujú určitý stav u obžalovaného a poškodenej.

Odvolací súd konštatuje, že vo veci existujú dve skupiny dôkazov (výpovedí), jedna skupina, ktorá

potvrdzuje obhajobu obžalovaného (príbuzní obžalovaného) a druhá skupina (príbuzní poškodenej),
ktorá obžalovaného usvedčuje zo spáchaného skutku. Okresný prokurátor založil obžalobu a následne
i odvolanie predovšetkým na výpovedi poškodenej A. Y.. Vzhľadom na tieto okolnosti bolo nevyhnutné
sa zaoberať kvalitou výpovede poškodenej, pričom od výpovede poškodenej sú následne odvodené(sprostredkované) aj vyjadrenia svedkov (jej príbuzných), k súžitiu s obžalovaným a tieto vecne
vyhodnotiť, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach s nepriamymi a odvodenými dôkazmi.

O nepriame a odvodené dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú
vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa
dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú
skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich
je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Pri analýze výpovedí poškodenej považuje odvolací súd za dôležitý znalecký posudok znalkyni PhDr.
Y. K. z odboru klinickej psychológie dospelých, ktorá vyšetrila poškodenú A. Y.. Z jeho záverov je
okrem iného zistiteľné, že osobnosť poškodenej je jednoduchšia, ovplyvniteľná, nezrelá, nevie zvládať
záťažové situácie, je naklonená k únikovým riešenia a nevie sama zvládať problémy, tiež nie je schopná
sa prispôsobovať novým situáciám, u poškodenej nebolo zistené žiadne traumatické poškodenie na jej

psychike, celú aktuálnu životnú situáciu prežívala v napätí, avšak to bol len odraz jej schopnosti zvládať
záťaž. Znalkyňa taktiež uviedla, že poškodená je veľmi ovplyvniteľná a naviazaná na rodinu, a to môže
mať vplyv na úpravu jej odpovedí, môže určité okolnosti vedome zahmlievať.

K tomu odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že poškodená nedokáže zvládať záťažové

situácie, ku ktorým v súžití dvoch osôb môže dochádzať, nie je možné pričítať v neprospech
obžalovaného za situácie, keď u poškodenej nebolo zistené žiadne traumatické poškodenie na jej
psychike. Taktiež vplyv rodiny na poškodenú, potom znižuje kvalitu jej výpovede. Tieto okolnosti sú
potom takého charakteru, že nemôžu byť spôsobilé na vyslovenie viny obžalovaného.

Odvolací súd poznamenáva, že žalovaného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3, písm. d) Trestného zákona sa dopustí, kto týra blízku osobu
alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické
utrpenie, bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,

násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdraviealeboobmedzujejejbezpečnosť,atozávažnejšímspôsobomkonania.Objektomtohtotrestného
činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku deti alebo plnoleté
osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb.
V danom prípade ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Týraním sa rozumie, zlé zaobchádzanie s

blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré
táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom
konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Ide o úmyselný trestný čin (§ 15 Tr. zák.).

V danom prípade absentujú relevantné dôkazy o tom, že obžalovaný konal voči poškodenej a svojmu

mal. synovi, spôsobom ako to má na mysli ustanovenie § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za danej dôkaznej situácie dospel aj krajský súd k záveru, že nebolo bez rozumných pochybností
preukázané, že skutok sa stal v rozsahu naplnenia znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., ako sa domáha odvolateľ,

preto správne okresný súd obžalovaného v tejto časti obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako

nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.