Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. august 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012071
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3117012071.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom v Trenčíne dňa 11.08.2021 v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Evy Tóthovej a prísediacich Márie Tomaničkovej a Heleny Hederovej
jednomyseľne v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
K. Z. nar. XX.XX.XXXX v I. nad I., trvale bytom P., G. ulica XXX/XXX,

sa uznáva za vinného, že

v rodinnom dome na adrese P., G. č. XXX/XXX od presne nezisteného času približne od konca roku
2014 do dňa 16.12.2015 opakovane fyzicky napádal svoju manželku A. Z. tak, že ju chytal pod krk, sácal
ju, naznačoval údery a škrtil ju, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, sledoval ju, kontroloval s kým a
kedy sa stretáva, zakazoval jej stretávať sa s rodinou a kamarátkami, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví
a smrťou, že potom zabije seba, sústavne jej nadával, že je neschopná, čo u svedkyne poškodenej
vyvolávalo strach a stres, vyhrážal sa jej, že jej zoberie dieťa a psychicky ju zničí, svojim agresívnym
chovaním v nej vyvolával strach a stres, násilne ju izoloval od okolia, následkom čoho poškodená A.

Z. jeho konanie pociťovala ako príkorie, ktoré sústavne výrazne negatívne ovplyvnilo jej život, bolo jej
spôsobované utrpenie v zmysle týrania vo forme verbálnej a brachiálnej agresivity, ktoré viedli k rozvoju
známok psychotraumy, naučenej bezmocnosti a celkovej psychickej exhauscie, rozvinuli sa úľakové
reakcie ako dôsledok dlhodobej psychotraumatizácie,

t e d a

blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachuastresu,citovýmvydieraním,ktoréohrozujejejpsychické
zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,

č í m s p á c h a l

pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného

zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jeho
správaním počas skúšobnej doby.

Podľa 51 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu
výkonu trestu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona súd zároveň obžalovanému ukladá povinnosť

spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej A. Z., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia mimo priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia
príslušných štátnych orgánov o styku obžalovaného s mal. dieťaťom W. Z., nar. XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Senát Okresného súdu Trenčín vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom
obžalovaného K. Z., poškodenej a svedkyne A. Z., svedkov C. I. ml., C. I. st., A. I., MUDr. C. M.,

P. K., PhDr. I. X., znalca PhDr. W. I., svedka O. Z. st., O. Z. ml., znalkyne MUDr. P. I., znalca Mgr.
RnDr. B. D., podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku za súhlasu prokurátora a obžalovaného bol
oboznámený znalecký posudok číslo 49/2017 odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
ktorý vypracovala dňa 24. 02. 2017 znalecká organizácia Centrum duševného zdravia s.r.o. Bánovce
nad Bebravou, boli oboznámené v zmysle § 269 Trestného poriadku listinné dôkazy a to záznam

z psychologickej intervencie (číslo listu 212), rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka
2T/128/2016 zo dňa 28. 03. 2019, uznesenie Krajského súdu Trenčín spisová značka 2To/64/2019
zo dňa 27. 08. 2019, správa z psychoterapeutického procesu, odpis z registra trestov, časť záveru
znaleckého posudku číslo 12/2017 znalkyne Mgr. A. K., záver znaleckého posudku PhDr.D. K. číslo XX/
XXXX, časť zápisnice z pojednávania na Okresnom súde Trenčín spisová značka 31T/58/2018 zo dňa

10. 06. 2021.

V zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol návrh obhajcu na oboznámenie znaleckého
posudku PhDr. U. F. z odboru psychológia z dôvodu nadbytočnosti, pretože znalec hodnotil len nahrávky
z CD nosičov výpovedí poškodenej a obžalovaného a vyjadroval sa k znaleckému posudku Mgr. I. bez

akýchkoľvek psychologických vyšetrení poškodenej prípadne obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania predovšetkým na základe samotnej výpovede svedkyne
poškodenejA.Z.,ktorejvýpoveďsúdpovažovalvcelomrozsahuzavierohodnúvkontextesvýpoveďami
jejsestryC.I.,matkypoškodenejC.I.,bratapoškodenejA.I.,svedkynePhDr.X.-klinickejpsychologičky,

znaleckéhoposudkuzodborupsychológiaMgr.P.I. akoajzosprávyzpsychoterapeutickéhoprocesuzo
dňa 29. 01. 2019 súd zistil skutkový stav veci tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Bolo
preukázané, že obžalovaný približne od konca roka 2014 do 16. 12. 2015 opakovane fyzicky napádal
svoju manželku A. Z. tak, že ju sácal, chytal ju pod krk, naznačoval údery a škrtil ju, najmä od leta
2015, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej, že jej ublíži na zdraví a že potom zabije aj sám seba, že jej

zoberie dieťa a psychicky ju zničí, sústavne ju ponižoval, že je neschopná, sledoval ju, kontroloval s kým
a kedy sa stretáva, zakazoval jej sa stretávať s rodinou a kamarátkami, svojím agresívnym správaním
v nej vyvolával strach a stres, násilne ju izoloval od okolia. Ešte v máji 2015 pri príležitosti narodenín
obžalovaného tomuto poškodená pripravila oslavu a dala mu hodnotný dar, v tomto čase sa ešte snažila
ich vzťah zachrániť.

Možnokonštatovať,žekonanieobžalovanéhopoškodenápociťovalaakopríkorie,pričomišloosústavné
výrazné negatívne ovplyvňovanie jej života a života jej dcéry. Na radu svojej sestry C. I., keď podľa
vyjadrenia poškodenej už bola situácia v rodine neznesiteľná, zavolala na Linku pre týrané ženy a
následne sa riadila odporúčaniami Aliancii týraných žien. Svoj odchod zo spoločnej domácnosti na

základe týchto odporúčaní plánovala a pri odchode odniesla vyššiu finančnú hotovosť a vkladnú knižku.
Poškodená podľa jej vyjadrenia najťažšie znášala citové vydieranie maloletej dcéry W. zo strany otca
a najmä jeho vyhrážky, že zoberie dcéru, že už ju neuvidí, že má všade známosti, je bezúhonný a jej
nikto neuverí. Bolo jej spôsobované utrpenie v zmysle týrania vo forme verbálnej a brachiálnej agresivity,
ktoré viedli k rozvoju známok psychotraumy, naučenej bezmocnosti a celkovej psychickej exhauscie,

pričom sa u nej rozvinuli úľakové reakcie ako dôsledok dlhodobej psychotraumatizácie.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný a uviedol, že nikdy poškodenú
netýral po psychickej ani fyzickej stránke, v minulosti ju nesledoval, chodili na spoločné výlety,

manželstvo popísal ako harmonické s bežnými problémami.

NahlavnompojednávaníbolavypočutásvedkyňaMUDr.C.M.,ktoráboladetskoulekárkoumaloletejW..

Svedkyňa P. K. vypočutá na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala vo firme obžalovaného pričom

vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou sa zhoršili v čase, keď ochorela matka obžalovaného,
poškodená sa o ňu starala, musela zvládať aj pracovné záležitosti vo firme ako aj starostlivosť o maloletú
W.. V septembri 2015 poškodená psychicky upadala, bola nervóznejšia a sťažovala sa, že je toho na ňu
veľa a že chce odísť. Predtým bola ešte spolu s obžalovaným na dovolenke a vyzerali spokojní. Nikdy
nevidela medzi nimi vážnejší konflikt, obžalovaný chodil takmer denne na služobné cesty.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru psychológia a odvetvie klinická psychológia detí
PhDr. W. I., ktorý vypracoval znalecký posudok číslo 21/2017 vo veci vyšetrenia poškodenej maloletej W.
Z. narodenej XX. XX. XXXX, pričom u nej nezistil, že by vykazovala známky fyzického alebo psychického
utrpenia či príkoria, ktoré by mohli byť spôsobené konaním jej otca K. Z..

Svedok O. Z. starší, otec obžalovaného vypovedal, že mal s poškodenou veľmi dobrý vzťah ako aj s
vnučkou, poškodená sa mu nikdy nezdôverila, že by mohla v manželstve byť nespokojná, známky
fyzického násilia na nej nevidel.

Svedok O. Z. mladší, brat obžalovaného poukázal na hlavnom pojednávaní na to, ako sa poškodená

zodpovedne starala o ich matku v chorobe a zároveň aj o maloletú dcéru a záležitostí firmy, kde mala
na starosti administratívu. Po smrti ich matky jeho vzťah s obžalovaným a poškodenou sa zhoršil,
nechodieval tam často, na poškodenej videl, akoby niečo tajila, nevedela sa zasmiať, bola divná,
nesťažovala sa na správanie obžalovaného a nevidel na nej žiadne modriny.

Zo záverov znaleckého posudku číslo 49/2017 odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad Bebravou
vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku ani v súčasnosti netrpel a netrpí žiadnou duševnou
chorobou v zmysle choromyseľnosti.

Na hlavnom pojednávaní bol na návrh obhajoby vypočutý znalec RnDr. Mgr. B. D. z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, ktorý vypracoval znalecký posudok
číslo 20/2021 na obžalovaného K. Z. a na hlavnom pojednávaní konštatoval u neho negatívnu emočnú
bilanciu, ktorá sa prechodne zhoršuje pri kontrole správania v špecifických záťažových situáciách akými
je vzťah, obžalovaný nepreferuje agresívne konanie, v danom prípade sa jedná o situačné zlyhanie

v kontrole a nie o bežný spôsob správania sa obžalovaného, v ostatnej časti sa znalec vyjadroval vo
všeobecnej rovine.

Hlavným usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému je výpoveď svedkyne a poškodenej A. Z.. Táto
uviedla, že vážne nezhody medzi nimi začali vznikať koncom roka 2014 po smrti matky obžalovaného

a po narodeninách jej otca v novembri 2014 kam obžalovaný odmietol ísť. Od samého začiatku ich
manželstva ju úplne izoloval od jej rodiny, zakazoval, aby sa s nimi stretávala. Do tohoto času vedela pri
hádkach obžalovanému aj oponovať, potom jeho agresivita stúpala a ona sa s ním už bála hádať, stále
jej niečo vyčítal, obviňoval ju, že je nemožná, neschopná, vulgárne sa o nej vyjadroval, robil schválnosti,
kontroloval ju telefonátmi čo hľadala na počítači, kontroloval telefonickú komunikáciu, vyhrážal sa, že ich

zabije a potom zabije aj seba, že jej dcéru zoberie a zmizne s ňou. Čo sa týka fyzického napadnutia to
začalo výraznejšie v lete 2015 a bolo to viackrát do týždňa. Pri hádke jej pritláčal päste k tvári, sácal do
nej, búchal päsťami do rúk, z čoho mala na rukách modriny. Pri pokladaní plávajúcej podlahy začal na ňu
bezdôvodne vrieskať a chytal ju pod krk, začal ju pri vstupných dverách škrtiť, čo videla ich dcéra, ktorá
začala veľmi plakať. Niekedy ju šticoval za vlasy, ale do hlavy ju nebil. Kamarátky v tom čase nemala,

nemohla sa nikomu zdôveriť, bála sa udržiavať s nimi kontakt alebo so svojou rodinou, s ktorými sa
nestretávala 10 rokov a až po narodení dcéry sa s nimi niekedy na chvíľu stretla. Jej sestra C. I. bola
prvou osobou, ktorej sa zdôverila čo sa odohráva v ich domácnosti, bolo to na jeseň roku 2015, vtedy
jej sestra odporučila, aby zavolala na linku pre týrané ženy a obžalovaného odišla.Táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní potvrdila tieto skutočnosti, ktoré sa dozvedela od poškodenej
a zároveň opísala v akom zlom psychickom stave sa poškodená nachádzala.

O zlom psychickom stave poškodenej pri jej odchode od obžalovaného vypovedal aj brat poškodenej A.
I., ktorému sa tiež poškodená zdôverila, čo zažívala s obžalovaným.

Matka poškodenej C. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že na Mikuláša v roku 2015 sa stretla
s poškodenou a vnučkou, poškodená bola v zlom psychickom stave a vnučka jej s plačom opisovala

ako obžalovaný škrtil „maminu“. Potvrdila, že sa poškodená nesmela s ich rodinou dlhé roky stýkať,
obžalovaný ju stále sledoval, kontroloval telefonicky, izoloval ju od okolia .

Ďalším usvedčujúcim dôkazom je výpoveď svedkyne PhDr. I. X., klinickej psychologičky, ku ktorej po
odchode zo spoločnej domácnosti 12. 01. 2016 prišla poškodená a navštevovala jej ambulanciu asi
rok. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní podrobne popísala ako sa poškodená triasla, bála sa, nebola

schopná vypovedať súvislú vetu, zadúšala sa od plaču, prejavovali sa u nej somatické ťažkosti ako
trasenie rúk, žalúdočná nervozita s celkovým úbytkom na váhe, nespavosť, vyčerpanosť a obava o
seba a maloletú dcéru. Proces liečby bol u nej veľmi zdĺhavý, počas terapie svedkyňa nepostrehla u
poškodenej žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že svoj stav predstierala, ani náznakom
nemala podozrenie, že by klamala alebo, že by to bolo účelové zo strany poškodenej.

Zo správy z psychoterapeutického procesu zo dňa 29. 01. 2019, ktorú vypracoval Mgr. M. G. - klinický
psychológ, do ambulancie, ktorého začala poškodená chodiť auguste roku 2018 tiež vyplýva, že
poškodená objektívne vykazovala známky zvýšenej úzkosti, tenzie, zjavné bolo jej výrazné submisívne
správanie a objektívny klinický obraz by mohol zodpovedať posttraumatickej stresovej poruche s

pretrvávajúcou hypervigilanciou, pocitov z ohrozenia s celkovým úzkostným prežívaním, čo zodpovedá
viktimologickému obrazu obete domáceho násilia.

V neposlednom rade je usvedčujúcim dôkazom aj znalecký posudok z odboru psychológia, ktorý
vypracovala znalkyňa Mgr. P. I., ktorá bola tiež vypočutá na hlavnom pojednávaní. Zo záveru znaleckého

posudku a prednesu znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplýva, že poškodenej bolo spôsobované
psychické utrpenie a to vo forme verbálnej a brachiálnej agresivity, ponižovania, osočovania a
opakovaných hrozieb, že jej zoberie dieťa a psychicky ju zničí, správanie obžalovaného viedlo k rozvoju
známok psycho traumy u poškodenej, naučenej bezmocnosti a celkovej psychickej exhauscie.

Po právnej stránke súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože poškodenej spôsobil psychické utrpenie
bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu a stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť.
Podľa názoru súdu oproti obžalobe obžalovaný nenaplnil svojím konaním kvalifikovanú skutkovú

podstatu tohoto trestného činu v zmysle § 208 ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona, teda závažnejším spôsobom konania po dlhší čas. Jeho konanie je potrebné
ohraničiť do doby, kedy poškodená opustila ich spoločnú domácnosť a to dňa 16. 12. 2015. Odvtedy
sa stretávala s obžalovaným sporadicky a to len v súvislosti so stykom obžalovaného ako otca s ich
maloletou dcérou. V tomto čase sa voči poškodenej už žiadneho protiprávneho konania obžalovaný

nedopúšťal.

Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného činu,
všeobecneprevšetkyprípadynemožnovymedziťakýčassapovažujezadlhší,alemusíbyťpreukázané
udržiavanie protiprávneho stavu po dobu podstatne dlhšiu než stačí k dokonaniu tohto trestného činu.

Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne
relevantnéskutočnostinasvedčujúcejehonepríčetnostičizmenšenejpríčetnosti.Zhľadiskasubjektívnej
stránky t. j. zavinenia konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu. Objektom konania obžalovaného bol
záujem na ochrane blízkych osôb a ochrane osôb ktoré so zreteľom na nedostatok veku alebo plnoleté

osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú starostlivosti alebo vo výchove iných
osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Naplnená bola aj objektívna
stránka skutkovej podstaty predmetného trestného činu keďže obžalovaný sa úmyselne dopúšťal voči
poškodenej domáceho násilia a spôsoboval jej psychické utrpenie.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti a jednej poľahčujúce okolnosti v zmysle

§ 36 písmeno j Trestného zákona, teda vedenie riadneho života obžalovaným a jeho bezúhonnosť, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu
páchateľa, spáchaný trestný čin a jeho následok dospel súd k záveru že účel trestu podľa § 34 ods. 1
Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby ktorá je v zmysle § 208 ods. 1 Trestného zákona 3 až 8 rokov.
Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním počas
skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd ustanovil skúšobnú dobu na dva roky. Podľa
§ 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
nepriblížiťsakpoškodenejnavzdialenosťmenšiuako5metrovanezdržiavaťsavblízkostiobydliamimo

priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia príslušných štátnych orgánov o styku obžalovaného
s maloletým dieťaťom W. Z..

Poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila, preto súd o škode nerozhodoval.
blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym

sledovaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachuastresu,citovýmvydieraním,ktoréohrozujejejpsychické
zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku

nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.