Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813222549
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3813222549.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu
JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: Q.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., T. X, zastúpenej: O. a Turem advokáti, s.r.o, so sídlom Bratislava, Mariánska 12, IČO: 36
867 276, proti žalovanému: Q.. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Q. XX, zastúpenému: JUDr. Annou
Kubovičovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Tatranská 3008, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 9C/144/2013 -1341 zo dňa 09. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného čo do výroku VI. napadnutého rozsudku o d m i e t a.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvamanželov(ďalej
len „BSM“) nasledovne: výrokom II. prikázal nehnuteľnosť - trojizbový byt č. X na. Ul. T. č.X v V.
zapísaný v katastri nehnuteľností na LV XXXX pre k.ú. Prievidza pod por. č. 9. so spoluvlastníckym
podielom vo veľkosti 7040/225280 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k bytu
prislúchajúci podiel vo veľkosti 7040/225280 na pozemku reg. „C“ parc. č. 5038/2 na ktorom je bytový

dom postavený, o výmere 365 m2 zapísaný na LV č.XXXX pre k.ú. Prievidza pod por. č. 9, žalobkyni.
Výrokom III. prikázal rodinný dom v obci O. , k.ú. Dubnica, okres Prievidza, postavený na parcele reg.“C“
č. XX zapísaný na LV XXX pre okres Prievidza, k.ú. Dubnica; pozemok -parc. reg. „C“ parc. č. 88/1 na
LV XXX k.ú. Dubnica, okres Prievidza o výmere 129 m2 druh zastavané plochy a nádvoria a pozemok
-parc. reg.„C“ parc. č. 88/2 na LV XXX k.ú. Dubnica, okres Prievidza o výmere 195 m2; pozemok -parc.
reg. „C“ parc. č. XX na LV XXX k.ú. Dubnica, okres Prievidza o výmere 446 m2 - záhrady žalovanému.

Výrokom IV. Prikázal súd prvej inštancie zostatok úveru č. 372504066 v Slovenskej sporiteľni a.s.
vo výške 15545,91 eur žalovanému. Výrokom V. uložil žalovanému povinnosť z titulu vyrovnania
podielov bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaplatiť žalobkyni sumu 3 411,93 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu jej trov konania vynaložených v
súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka I. V. nar. XX.XX.XXXX do konania od I. V. nar. XX.XX.XXXX
(výrok VI.). Výrokom VII. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania trov znaleckého posudku

H.. J. I. od žalobkyne s tým, že náhradu ostatných trov konania súd žalobkyni a žalovanému nepriznáva
(výrok VIII.). Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z titulu vyporiadania BSM
v rozsahu 50% každý (výrok IX. a X.) s tým, že o poplatkovej povinnosti strán sporu rozhodne vyšší
súdny úradník samostatným uznesením podľa § 14 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. (výrok XI.). V odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie popísal skutkový stav, ktorý zistil z vykonaného dokazovania ( body 45
až 78) a uviedol, že žalobkyňa urobila predmetom vyporiadania od roku 2013 do roku 2019 postupne:

byt, rodinný dom, jej výlučnú investíciu do bytu - hodnotu členského podielu v družstve, jej investície
do bytu vo výške 3574,55 eur, hodnotu obchodného podielu v spoločnosti ANTRE PUBLIC s.r.o,vyplatený zisk vo výške 40000 eur a právo na výplatu zisku 10000 eur, zostatky na účtoch žalobkyne a
žalovaného,zostatokichspoločnéhoúveruvSlovenskejsporiteľnia.s. Žalovanýsúhlasil,žepredmetom
vyporiadania sú nehnuteľnosti označené žalobkyňou, nesúhlasil s vyporiadavaním obchodného podielu

a reálne nevyplateného zisku, urobil predmetom vyporiadania jeho vnos vo výške investícií do domu z
daru od rodičov vo výške 112859 eur- kúpnej ceny 1875 000 Sk, ktorá bola reálne za dom vyplatená,
(tvrdil, že v zmluve je nižšia suma 780000 Sk, ktorú tam žiadali uviesť predávajúci), ďalšie investície
do domu, 400000 Sk, ktoré investoval do bytu, prostriedky vyplatené z účtu v Stavebnej sporiteľni
Wűstenrot 9743,55 eur, zostatok úveru. Nespornou bola investícia žalovaného do bytu 6638 eur, do

strechy 4082,85 eur, do domu vo výške 30663,3 eur, sporné ostali všetky ostatné investície, charakter
sumy zaplatenej ako kúpnej ceny a jej výška. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 143,
§ 149 ods. 1,3, § 150 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patria: byt v Prievidzi zapísaný na LV č. XXXX, rodinný dom v O., k.ú. Dubnica, pozemok
parc. č. XX, pozamok parc.č. XX, všetko zapísané na LV XXX k.ú. Dubnica, zostatky na účte žalobkyne
1629,08 eur a žalovaného 1629,08, podľa výpisov z týchto účtov ku dňu rozvodu; vyplatené prostriedky

stavebného sporenia Wűstenrot vo výške 9743,55 eur, cena za predaj obchodného podielu 15 693
eur, cena za osobné motorové vozidlo 1 600 eur predané v priebehu konania. Súd prvej inštancie
nezistil dôvody, pre ktoré by nemali byť podiely manželov rovnaké a bezpodielové spoluvlastníctvo
vyporiadaval podľa zákonných zásad § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o byt č. 9, ustálil jednak
z výpovedí žalobcu a žalovanej, ale aj z predložených listín, kúpnej zmluvy, výzvy družstva, že patrí do

bezpodielového vlastníctva manželov a neprichádza do úvahy jeho prikázanie do výlučného vlastníctva
žalobkyne bez povinnosti výplaty ako to táto navrhovala. Žalobkyňa argumentovala, že členské práva
a povinností spojené s nájmom družstevného bytu nadobudla dohodou o prevode členských práv
a povinností uzatvorenou medzi ňou a U.om E. XX.XX.XXXX teda pred uzatvorením manželstva.
Následne bola medzi Okresným stavebným bytovým družstvom a ňou uzavretá nájomná zmluva o

prenechaní družstevného bytu do užívania. Žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3Cdo/291/2006 podľa ktorého „ uvedené ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod
bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva. Prednosť tejto zvláštnej úpravy
oproti § 143 Občianskeho zákonníka nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom podľa ktorého
by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do BSM. Takýto výklad by znamenal bezdôvodné

zvýhodnenie druhého z manželov, ktorý členom družstva nebol“. Súd sa nestotožnil s týmto názorom
žalobkyne.Za rozhodujúcepovažovalsúdto,žebytmanželiaodkúpilidňa10.9.2003,tedapočastrvania
manželstva za prostriedky patriace čo i len z časti do BSM, čo potvrdzuje znenie zmluvy o prevode, ktorá
bola zaevidovaná vkladom vlastníckeho práva, s tým, že na liste vlastníctva sú evidovaní žalobkyňa
i žalovaný v podiele 1/1. Svoj názor súd oprel aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/42/2011

(podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, ak by kúpna cena bytu bola zaplatená z výlučných prostriedkov
jedného z manželov, ale kupujúcimi by boli obidvaja manželia a pri uzavretí kúpnej zmluvy by prejavili
vôľu nadobudnúť kupovaný byt do bezpodielového spoluvlastníctva, alebo v prípade, ak by byt bol
čiastočne nadobudnutý aj z prostriedkov nadobudnutých počas manželstva, by takto nadobudnutý
byt tvoril vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva;). Žalobkyňa nadobudla členské práva a

povinnosti spojené s nájmom vtedy družstevného bytu dohodou o ich prevode s U. E., následne s ňou
bytové družstvo uzavrelo nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného ,bytu do užívania. Uzatvorením
manželstva vznikol manželom spoločný nájom bytu nie však spoločné členstvo v družstve. Podľa § 28
zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nájomca družstevného bytu, ktorý je
členom družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu a touto oprávnenou bola výlučne žalobkyňa, ktorá

ale uzavrela zmluvu tak, že byt nadobudli ako manželia žalobkyňa i žalovaný. V tomto prípade prejavili
manželiavôľunadobudnúťbytdoBSM,pretosúdprvejinštanciebytpovažovalzasúčasťBSMaprikázal
byt do vlastníctva (tak ako to žiadali obidvaja účastníci) žalobkyni, avšak s výplatou polovice hodnoty
bytu žalovanému. Byt bol ohodnotený znaleckým posudkom znaleckej organizácie, spolu s odborným
vyjadrením na sumu 68 800 eur. Zároveň súd zohľadnil ako vklad z výlučných prostriedkov žalobkyne do

bytu trhovú hodnotu členské podielu v družstve žalobkyne, teda trhovú hodnotu bytu k 10.9.2003, ktorá
bola znaleckým posudkom znalca H.. I. I. stanovená na sumu 32 200 eur, na ktoré má žalobkyňa nárok
na výplatu voči majetku v BSM (analogicky aj rozhodnutie NS ČR 22Cdo820/2003). Posudky, ktoré tento
znalec súdu predložil z roku 2003, ohodnotením bytu korešpondujú s jeho znaleckým posudkom. Znalec
Ing. Hamáček, ktorý byt k roku 2003 ohodnotil na sumu 47900 eur, naproti tomu predložil len jeden

posudok z uvedeného obdobia, k štvorizbovému bytu s väčšou rozlohou z roku 2003. Ohodnotenie bytu
ku dňu jeho prevodu do BSM korešponduje aj so zverejnenými údajmi NBS k cene nehnuteľností v
Trenčianskom kraji v uvedenom období. Žalobkyňa pripustila a teda neboli sporné výlučné investície
žalovaného do bytu : bezpečnostné dvere, plávajúce podlahy a čiastočne vstavané skrine v chodbea spálni, teda investície žalovaného do bytu z vlastných prostriedkov 6638 eur. Na kúpu bytu bolo
nesporne z prostriedkov BSM uhradené 39352 Sk, teda 1306 eur, a za podiel na pozemku 1,12 eur.
Tvrdené vlastné investície z výlučných prostriedkov žalobkyne vo výške 3574,55 eur, boli žalovaným

zospornené, preto na ne súd neprihliadal. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že podiel v družstve bol jej rodičmi
kúpená za 18588 eur, súd na túto investíciu už neprihliadal, bola zohľadnená v kúpnej cene resp. v
hodnotečlenskéhopodielužalobkynevdružstvevčasekúpybytumanželmi.Zvýpovedeotcažalobkyne
ďalej podľa názoru súdu vyplýva, že dcére boli darované prostriedky vo výške spolu 40000 Sk na nové
plastové okná v byte, súd mal z tejto výpovede túto investíciu žalobkyne za preukázanú v spojení

s listinami -faktúrami o úhrade okien predloženými žalobkyňou. Znaleckým posudkom bola určená
všeobecná hodnota bytu k dátumu 10.9.2003 na sumu 32.200 eur a v tejto výške súd zohľadnil vklad
žalovanej do BSM zo svojich výlučných prostriedkov, po odpočítaní sumy za ktorú byt od družstva
odkúpila. Ďalej súd ustálil, že do BSM patrí rodinný dom, ktorý má podľa odborného vyjadrenia znaleckej
organizácie hodnotu 142 000 eur. O tomto odbornom posúdení súd nemal pochybnosti napriek námietke
právneho zástupcu žalobkyne, že bola pri jeho vypracovaní použitá iná metodika. Odborné vyjadrenie

korešponduje s informáciami na stránkach NBS k cenám nehnuteľností a ich nárastu ku dňu podania
odborného vyjadrenia. Právny zástupca žalobkyne odborné vyjadrenie spochybnil, ale nenavrhol, akým
spôsobom sa teda má zistiť hodnota nehnuteľností ku dňu vyporiadania. Dom, ako žiadali obidvaja
účastníci, súd prvej inštancie prikázal žalovanému s povinnosťou výplaty žalobkyne, tiež vo výške
polovice hodnoty domu ku dňu vyporiadania BSM podľa stavu k zániku manželstva. Pritom ako vklad,

čo žalovaný vynaložil zo svojho na spoločný majetok, súd zohľadnil investíciu na strechu z prostriedkov,
ktoré nesporne zdedil - sumu 4 082,85 eur, investovanú počas manželstva do strechy domu, ďalej kúpnu
cenu domu, uhradenú rodičmi žalovaného priamo predávajúcim do rúk teda sumu 780 000 Sk, teda
25 891,26 eur. Súd pritom vychádzal zo znenia kúpnej zmluvy a neprihliadal na zvyšnú sumu ktorá
mala byť vyplatená predávajúcim, pretože podľa kúpnej zmluvy na iné plnenie nebol daný dôvod. Súd

mal za preukázané, že žalovanému bola kúpna cena darovaná rodičmi, čo preukazuje to darovacia
zmluva,výpovederodičovažalovaného,pretojuposúdilakovýlučnéprostriedkyinvestovanéžalovaným
do BSM. Tiež ako jeho vklad považoval z týchto darovaných prostriedkov uhradené nezospornené
investície do domu - úhrady prác a materiálu otcom žalovaného čl. 109, bod 4 (vyjadrenie PZ žalobkyne
na č.l. 135), vo výške 30 663,3 eur. Z nesporných položiek súd neuznal položky, pri ktorých z listín -

faktúr predložených žalovaným vyplýva, že boli vynaložené po rozvode, s výnimkou interiérových dverí
a kúpeľne na poschodí, pretože žalobkyňa ich uznala v listine ustálenie stavu domu ku dňu rozvodu,
že už boli zabudované a preto investíciu do týchto položiek súd tiež zohľadnil v prospech žalovaného,
hoci boli uhradené po rozvode. Tiež súd vylúčil položky vynaložené na kúpu nábytku - hnuteľných vecí,
ktoré z dôvodu ich nákupu za výlučné prostriedky žalovaného nepatria do BSM a započítal položky

vynaložené v čase do rozvodu v súlade s faktúrami predloženými žalovaným: úhradu plotu, posuvnej
brány a kovových konštrukcií, náteru a drevených lát za 829,84 eur, elektrika za 1991,63 eur, šporák
za 431,52 eur, drevené podlahy v celom dome za 3983,27 eur, kuchyňa- linka za 1991,63 eur, žalúzie
za 408,28 eur dlažba na terasu hornú i dolnú , penetrácia, materiál za 1659,69 eur, za krb 995,81
eur, interiérové dvere 13380 eur, kúpeľňa horná sanita, obklady lepidlá za 3000 eur. Spolu podľa týchto

položiek boli nesporné investície vo výške 30663,3 eur z výlučných prostriedkov žalovaného. Žalobkyňa
i žalovaný zhodne navrhovali prikázať zostatok úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. 372504066 vo výške
14085euržalovanému.Zlistínoboznámenýchnapojednávaní,správSlovenskejsporiteľnea.svyplýva,
že žalovaný od rozvodu manželstva do rozhodnutia o vyporiadaní uhradil na úver zo svojich výlučných
prostriedkov od 14.7.2011 do 8.5.2016 11 973,7 eur a od 8.5.2016 doteraz sumu 8 723,91 eur, spolu

20 697,61eur, ktoré súd zohľadnil ako prostriedky zaplatené z výlučných prostriedkov žalovaného na
záväzok vyporiadavaný v rámci tohto konania. Zostatok úveru ku vyporiadaniu je 14 085 eur. Tento
zostatok bol so súhlasom obidvoch strán prikázaný žalovanému, ktorý má tak nárok na úhradu toho
čo zo svojho vynaložil, resp. vynaloží na spoločný záväzok obidvoch manželov spolu 34782,97 Eur.
Osobný automobil Škoda Fabia Combi, ktorý existoval v čase zániku manželstva, žalobkyňa a žalovaný

predali po nariadení znaleckého dokazovania k jeho hodnote za cenu 1 600 eur. Na tento úkon žalovaný
splnomocnil žalobkyňu na predaj vozidla za cenu v čase a mieste predaja obvyklú. V splnomocnení
neobmedzil jej dispozíciu konkrétnym pokynom. Žalovaný sa nedovolal počas konania neplatnosti tohto
úkonu, ktorý prekračuje podľa ustálenej judikatúry pojem bežná vec podľa § 145 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Preto súd považoval tento úkon za platný a pri posudzovaní hodnoty, ktorú treba vyporiadať

vychádzal z obsahu tohto úkonu. Osobné motorové vozidlo bolo predané za sumu 1600 eur, ktoré boli
vyplatené žalobkyni, preto by mala vyplatiť žalovanému sumu 800 eur. Žalovaný vyplatenie tejto sumy
zospornil, preto súd vychádzal z listinných dôkazov - platobných príkazov žalobkyne, ktoré táto súdu
predložila, z ktorých vyplýva, že poslala na účet žalovaného sumu 179,57 eur 24.2.2015 a 578,94 eur8.2.2015, má mu teda ešte uhradiť 41,49 eur. Obchodný podiel v spoločnosti ANTRE PUBLIC s.r.o.
IČO: 36 035 424, kúpil žalovaný kúpnou zmluvou zo 7.3.2004 za 50 000 Sk, teda za 1 659,7 eur,
ktoré si požičal na základe zmluvy o pôžičke z 20.1.2004, teda v čase trvania manželstva žalobkyne

a žalovaného, preto bol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase jeho zániku.
V priebehu konania o vyporiadaní BSM bol predaný na základe zmluvy medzi žalovaným a X.om O.
z XX.X.XXXX, podľa zmluvy bezodplatne, bez súhlasu žalobkyne, ktorá tento prevod ako relatívne
neplatný z dôvodu jej nesúhlasu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nenapadla. Preto už súd
vyporiadaval len jeho cenu v čase predaja. Súd započítal ako vnos žalovaného na kúpu obchodného

podielu sumu 50000 Sk, teda hodnotu pôžičky, ktorú si žalovaný zobral na účel kúpy podielu, teda
1659,7 eur a ktorá nie je doteraz uhradená. Žalobkyni by mal z titulu náhrady, čo odišlo z masy BSM
teda žalovaný zaplatiť polovicu sumy 15628 eur. Súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu
žalovaného, že obchodný podiel nepatril do BSM, resp. nemá byť predmetom vyporiadania, pričom
súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (2Cdo 168/2005 R27/2007, ZSP 34/2007,
RC68/2005), z ktorej vyplýva, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť aj

obchodný podiel (hodnota obchodného podielu) ako iná majetková hodnota, ak bol nadobudnutý jedným
z manželov za trvania ich manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM. V súlade s tým poukázal i na
závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 185/2012, podľa ktorého základnou podmienkou
pre vyporiadanie obchodného podielu manžela v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci BSM je,
abyboltentoobchodnýpodielnadobudnutýzatrvaniamanželstva(čobolovdanomprípadenepochybne

preukázané) a z prostriedkov patriacich do BSM. Podľa rozhodnutia ešte bývalého NS ČSSR sp. zn.
8Cz 236/69 ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý
napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu
určitej veci, teda bola za ne získaná určitá majetková hodnota, náleží i táto hodnota, za splnenia
ostatných podmienok uvedených v §143 Občianskeho zákonníka a bez ohľadu na to, či bola zmluva o

pôžičkeplatneuzavretá,dobezpodielovéhospoluvlastníctva.Kzáväzkumanžela,ktorýtaktozabezpečil
peniaze, ktoré je povinný vrátiť, či už z titulu zmluvného záväzku alebo z titulu bezdôvodného obohatenia
a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM (tzv.
vnos). Súd prvej inštancie konštatoval, že z listinných dôkazov vyplýva, že ku dňu rozvodu manželstva
bol žalovaný vlastníkom obchodného podielu v uvedenej spoločnosti. Obchodný podiel v BSM predal

tretej osobe, pričom v zmluve je síce uvedené že ide o bezodplatný prevod, ale v zmluve o pôžičke bolo
zároveň uvedené že ju môže žalovaný zaplatiť bezodplatným prevodom obchodného podielu, čo sa aj
stalo, preto má súd za to, že nešlo o bezodplatný prevod ale o prevod v hodnote odpísanej pôžičky s
úrokom, teda bol ním predaný po rozvode za 15 693 eur, čo je hodnota poskytnutej pôžičky 9128 eur
(250000 Sk) s úrokom 10% od 20.1.2006, kedy bola pôžička splatná do 28.3.2013, kedy nadobudla

voči stranám úkonu účinnosť zmluva o prevode obchodného podielu. Úrok za toto obdobie vo výške
10% je 6564,65 eur. Žalobkyňa urobila predmetom vyporiadania takto ustálenú hodnotu obchodného
podielu, podľa výpočtu súdu mal hodnotu 15693 eur. Súd zohľadňoval aj investíciu žalovaného zo
svojho na kúpu tohto podielu 1659,7 eur (sumu 50 000 Sk za ktoré kúpil podiel, išlo o jeho výlučnú
pôžičku). Pokiaľ žalobkyňa žiadala vyplatiť resp. započítať výplatu podielu na zisku v tejto spoločnosti,

ktorú sumu v priebehu konania ustálila na sumu 50.000 eur, ktorá mala byť v sume 40000 eur, resp.
50000 eur vyplatená žalovanému keď na sumu 10000 eur mu vznikol nárok ako na podiel na zisku a
tak sa mala stať súčasťou BSM, súd konštatuje, že skutočné vyplatenie zisku súd nemá preukázané.
Z výpovede žalovaného, svedka V.du na pojednávaní, oboznámeného výpisu z účtu tejto spoločnosti
a zo zápisnice z pojednávania vo veci 14P/53/2013 - výpovede účtovníčky tejto spoločnosti, súd zistil,

že prostriedky v skutočnosti žalovanému vyplatené neboli. Preto túto sumu ako nevyplatenú súd pri
vyporiadaní nezohľadnil. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že jej rodičia dali ďalších 134 000 Sk, toto jej tvrdenie
nebolo preukázané, svedok R. - jej otec toto tvrdenie nepotvrdil. Pokiaľ žiadala vyporiadať zostatok
na vkladnej knižke, bolo na pojednávaní preukázané zhodnými tvrdeniami, že ku dňu rozvodu nebol
na vkladnej knižke zostatok, ktorý by podliehal vyporiadaniu. Tiež súd nevyporiadaval zostatky na

účtoch žalovaného a žalobkyne ako boli zistené z vyžiadaných výpisov z účtov. Nevyplýva z nich
že by na účte žalovaného ani žalobkyne boli ku dňu rozvodu manželstva finančné prostriedky, teda
že by existovali ku dňu rozvodu. Z výpisov z účtov predložených bankami č.l. 984-1312 súd nezistil
existenciu takého zostatku ku dňu zániku manželstva, ktorý by mohol vyporiadať. Pokiaľ žiadala
žalobkyňa vyporiadať zostatky na týchto účtoch existujúcich po rozvode manželstva, tieto tvrdenia boli

zospornené žalovaným, že nejde o prostriedky BSM. Preto tieto zostatky na účtoch súd nevyporiadal.
Pokiaľ sa žalovaný domáhal, aby súd vyporiadal aj prostriedky vyplatené stavebnou sporiteľňou VÚB
Wűstenrot č. 18630959/7930 v sume 293534,10 Sk teda 9743,55 eur (čl. 64,78), žalobkyňa uviedla, že
tieto prostriedky boli poskytnuté jej matkou na vylepšenie ich finančnej situácie. Podľa výpovede otcažalobkyne, svedka R., matka žalobkyne na tento účet poskytla 209294,10 Sk, čo žalovaný zospornil.
Súd mal z výpisu z účtu zo stavebnej sporiteľne preukázané, že tieto prostriedky na účte stavebného
sporenia manželov patrili do BSM. Sporné bolo, či ich po ich výplate na základe žiadosti obidvoch

manželov mal súd vyporiadavať. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou skutočne vyplynulo,
že tieto prostriedky boli na základe žiadosti žalobkyne a žalovaného poukázané 7.12.2007 na účet č.
370051235/0900 a samotná žalobkyňa priznala, že z nich sumu 210 000 Sk poslala podľa ústnej dohody
späťsvojejmatkeazvyšokmalavyplatiťžalovanému,čotentopoprel.Súdpretoustálil,žeprinakladanís
týmito prostriedkami, keď nešlo o bežný úkon vzhľadom na výšku sumy, konala bez súhlasu žalovaného.

Súd prvej inštancie na túto sumu pri vyporiadaní BSM prihliadol ako na sumu, ktorú je povinná žalobkyňa
uhradiť do BSM a to vo výške 9743,55 eur, pričom poukázal na závery zhodnotenia Najvyššieho súdu
ČSSR sp.zn. Cpj 86/1971 a rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo 17.1.2001 sp.zn. 22Cdo 2433/99. Súd
vyporiadal i žalobkyňou a žalovaným označené zostatky na účtoch a započítal sumu 1148,87 eur
žalovanému, ktorý disponoval s účtom s týmto zostatkom, a sumu 1629,08 započítal žalobkyni ako
zostatok na účte, s ktorým disponovala. Na základe uvedeného sú aktívami BSM sú dom za 142000 eur,

byt za 68800 eur, zostatky na účtoch 1148,87 eur a 1629,08 eur, pohľadávkami BSM voči žalovanému
sú vyplatená cena obchodného podielu 15693 eur, voči žalobkyni vyplatené prostriedky zo stavebného
sporenia 293534,1 Sk, teda 9743,55 eur. Pasívami BSM je úver v Slov sporiteľni a.s., na ktorý od
rozvodu uhradil, resp. uhradí žalovaný 34782,97 eur, ktoré súd zohľadnil ako prostriedky zaplatené z
výlučných prostriedkov žalovaného na záväzok vyporiadavaný v rámci tohto konania. Zostatok úveru

ku vyporiadaniu je 14085,36 eur, ktorý bol prikázaný žalovanému, pri výpočte vyrovnacieho podielu súd
zohľadnilstavúveruakohopotvrdilaSlovenskásporiteľňavsprávez8.1.2020.Jehostavvovyhlásenom
výroku rozsudku bol mylne uvedený 15545,91 eur, podľa správy z 26.11.2019. Táto skutočnosť nemení
nič na tom že zostatok úveru bol prikázaný žalovanému, ak súd správne započítal jeho zostatok pri
výpočte vyrovnacieho podielu. Ako vnos žalobkyne súd započítal ako je vyššie uvedené hodnotu

bytu v čase kúpy bytu manželmi, 32200 eur po odpočítaní sumy vynaloženej manželmi na kúpu bytu z
BSM teda sumu 1307,12 eur a úhradu plastových okien z daru od príbuzných vo výške 40000 Sk, teda
1327,76 eur. Ako vnos žalovaného boli započítané úhrady úveru od rozvodu a zostatok úveru 34782,97
eur, ďalej vnos z titulu úhrady sumy dohodnutej stranami pri kúpe rodinného domu 25891 eur, jeho
investícia z dedičstva po starej matke na strechu domu 4082,85 eur, investície z výlučných prostriedkov

do bytu žalovaným 6638 eur, investície z jeho výlučných prostriedkov z daru rodičov do domu vo výške
30663,3 eur, prostriedky vynaložené z jeho pôžičky na kúpu obchodného podielu 1659,7 eur. Na ťarchu
žalobkyne súd započítal ako aktívum BSM sumu vyplatenú 7.12.2007 zo stavebného sporenia VÚB
Wűstenrot vo výške 9743,55 eur. Z hodnoty osobného motorového vozidla, ktoré žalobkyňa a žalovaný
odpredali po rozvode za sumu 1600 eur, čo je tiež aktívom BSM, žalobkyňa žalovanému preukázateľne

zaplatila 179,57 eur 24.2.2015 a 578,94 eur 8.2.2015, má mu ešte uhradiť 41,49 eur. Celková hodnota
majetku započítaného do BSM je : dom 142000 eur, byt 68800 eur (210800), zostatky na účtoch
1629,08 eur a 1148,87 eur (213577,95), vyplatené prostriedky zo stavebného sporenia 293534,1 Sk,
teda 9743,55 eur, cena za predaj obch. podielu 15693 eur (spolu 239279,95) a investície: žalobkyňa
do BSM vniesla zo svojho výlučného majetku : prevod bytu v hodnote 32200 eur podľa jeho hodnoty

10.9.2003 mínus 1307,12eur (úhrada kúpnej ceny bytu z BSM) je 30892,88 eur, dar od rodičov a st.
matky 40000 Sk, teda 1328 eur, teda spolu sú investície žalobkyne 32220,88 eur. Žalovaný do BSM
vniesol zo svojich výlučných prostriedkov: 25891 eur na kúpu domu z daru rodičov, nezospornená
investícia žalovaného do domu do rozvodu z vlastných prostriedkov - daru od rodičov 30663,3 eur,
úhrada úveru od rozvodu ku dňu vyporiadania a zostatok úveru, spolu 34782,97 eur, investícia do

bytu 6638 eur, do strechy z daru od matky 4082,85 eur, cena za kúpu obchodného podielu 50000 Sk
teda 1659,7 eur, spolu jeho investície 103717,82 eur. Čistá hodnota BSM: 239279,95 mínus 32220,88
eur, mínus 103717,82 eur je 103341,25, polovica z toho 51670,63 eur. Žalobkyňa dostane: byt 68800+
účet 1629,08+ prostriedky zo st, sporenia 9743,55 eur, teda 80438,08, odpočítajú sa jej investície,
32220,88 eur teda dostane 482017,2 eur. Žalovaný dostane dom za 142000 eur, prostriedky na účte

1148,87 eur +vyplatenú cenu za obch. podiel 15693 eur spolu 158841,87, odpočítajú sa jeho investície
s úverom, teda 103717,82 eur, dostane v čistom 55124,05 eur. Na vyrovnanie podielov má zaplatiť
žalovaný žalobkyni sumu 3453,42 eur, ona jemu za predaj osobného motorového vozidlo ešte sumu
41,49 eur, teda žalovaný má vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov 3411,93 eur. Súd prvej inštancie
o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 257 CSP. Žalobkyňa podľa posledného návrhu

žiadala vyporiadať BSM tak, že by spolu masa BSM by bola 327682 eur, mínus úver 34782,97 eur,
mínus jeho investície 6638 eur+4082,85 eur, mínus jej investície do bytu 47900 +3574,55 je hodnota
BSM 230704,43 eur z čoho je polovica 115352,215 eur. Po prikázaní bytu žalobkyni bez povinnosti
výplaty ako to ona žiadala, by jej mal vyplatiť žalovaný na rovnosť podielov sumu 113723,135 eur.Žalovaný žiadal aby BSM tvorili: (68800 (byt)+142000 (dom)+zostatky účtov 1329,08+1148,87 eur +
prostriedky Wűstenrot 9743,55, teda 223321,5 eur mínus úver 34782,97 eur, mínus jeho vnos 112859
eur,spolu75679,53delenédvaje37839,765eur,mínuszostatoknajehoúčte1148,87eur.Prizapočítaní

jeho vnosu 112859 eur by mu mala žalobkyňa vyplatiť na rovnosť podielov 36691,7 eur. Súd však
dom i byt vyporiadaval podľa zákonných zásad tak, že žalobkyňa i žalovaný boli zaviazaní vyplatiť
polovicu hodnoty domu i bytu si navzájom a súd zobral do úvahy len preukázané alebo nezospornené
investície a preukázanú výšku úveru. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255
ods. 2, § 257 CSP, pretože mal za to, že úspech, resp. neúspech v spore mala každá zo strán sporu v

podstate rovnaký, pretože navrhovali spôsoby možného vyporiadania BSM bývalých manželov, ktoré
súd nepoužil. Súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania žalobkyni od I.a V., za úkony súvisiace
s jeho vstupom do konania, keď súd rozhodol, že ho na námietku žalobkyne do konania nepripustil, a
tiež súd priznal žalovanému náhradu trov konania za znalecké dokazovanie, ktorým bolo preukázané
tvrdenie žalovaného ohľadom hodnoty bytu, resp. hodnoty členského podielu v družstve v čase jeho
nadobudnutia do BSM. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalobkyňou i žalovaným v pomere 50%

každým, súd rozhodol vzhľadom k tomu že ani jeden z manželov nebol so svojim návrhom v celom
rozsahu úspešný.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa, ktorá
namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Poukázala na to, že v konaní sa

jednalo o vyporiadanie bytu č. 7, nie č. 8 ako uvádza súd vo výroku rozhodnutia s tým, že nehnuteľnosť
vo výroku rozhodnutia nebola dostatočne individualizovaná spôsobom uvedeným v § 42 ods. 2 písm.
c/ katastrálneho zákona. Zdôraznila, že rozsudok je nepreskúmateľný pre množstvo chýb v počítaní,
ktoré majú priamy vplyv na sumu uvedenú vo výroku V. rozsudku. Napríklad súčet aktív, ktoré súd
spočítaval, nie je 239 279,95 eur; súd nesprávne uviedol aj súčet ním uznaných investícií žalovaného

v bode 82, ktorý sa následne prenášal aj do ďalších výpočtov; nesprávny je súčet troch čísel - aktív,
ktoré podľa súdu dostane odvolateľka (68 800 + 1629,08 + 9743,55 nie je spolu 80 438,08 eur );
súd ustálil sumu podielu odvolateľky na nepravdepodobnú sumu 482 017,20 eura a vzhľadom na tieto
chyby nie je možné preskúmať, ako súd dospel k sume 3 411,93 eur uvedenej vo výroku V. rozsudku.
Namietala, že hodnota jej investícii mala byť 35.774,55 eur, nie 32.220,88 eur. Súd prvej inštancie v bode

82 uviedol, že žalovaný zospornil investície vykonané do bytu žalobkyňou z jej výlučných prostriedkov
po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti v roku 2008 v sume 3 574,55 eur ( výmena okien
1822,97 eur, výmena dverí a zárubní 1065 eur, vymaľovanie bytu 686,58 eur). Toto tvrdenie súdu
nevyplýva z vykonaných dôkazov, pretože podľa bodu 32 rozsudku žalovaný namietal iba investície v
sume 5 975, - eur, ktoré mali uhradiť rodičia žalobkyne pred kúpou bytu, teda celkom iné investície.

Investície odvolateľky po odchode zo spoločnej domácnosti bol ochotný uznať, keď budú podporené
dôkazom, pričom žalobkyňa svoje investície preukázala faktúrami. Súd prvej inštancie pritom nijako
neodôvodnil, prečo zospornenie žalovaného považuje za účinné s poukazom na § 151 ods. 2 CSP.
Pokiaľ súd prvej inštancie odpočítal z odvolateľkiných investícií sumu 1 307,12 eur, nepostupoval
správne, pretože táto suma pochádzala z BSM a bola vynaložená na ďalší majetok v BSM - kúpu

bytu, táto suma teda nebola zo spoločného vynaložená na výlučný majetok žalobkyne, nemala byť
odpočítaná. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že kúpna cena 25 891,- eur vynaložená
na dom a pozemky bola darom rodičov žalovaného výlučne žalovanému. Súd prvej inštancie neuviedol,
ako sa vysporiadal s argumentáciou žalobkyne a dôkazmi, ktoré preukazovali opak, resp. prečo na
ne neprihliadol. Vychádzal z písomného vyhlásenia osoby (p. O.), ktorú odmietol predvolať, a teda

odvolateľka nemala príležitosť jeho výpoveď konfrontovať, čím bol porušený princíp rovnosti zbraní.
Svedkovia sú rodinnými príslušníkmi žalovaného, otvorene dávajú najavo, že odvolateľku nemajú radi.
Ak v danom čase rodičia žalovaného skutočne chceli, aby obdarovaný bol iba žalovaný, mali trvať na
tom, aby len on bol účastníkom kúpnej zmluvy, alebo mali možnosť dom kúpiť sami. V konaní bolo
zistené, že žalovaný peniazmi od rodičov nikdy nedisponoval, nikdy o nich nerozhodoval, teda mu nikdy

neboli darované, kúpna cena bola vyplatená rodičmi žalovaného priamo predávajúcim. Poukázala na
výpoveď samotného žalovaného na rozvodovom pojednávaní, kedy uviedol, že dom jeho rodičia kúpili
„pre nás“,tedapremanželov.Totojehotvrdeniemožnopovažovaťzapravdivé,pretoževdanomčasesa
majetkové otázky vyporiadania BSM neriešili. Rodinná dohoda medzi rodičmi žalovaného, žalovaným a
jeho sestrou, o ktorú sa súd opiera, bola podpísaná až v roku 2008, teda 3 roky po kúpe domu a odchode

žalovaného zo spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie v rozpore s §186 ods. 2 CSP ustálil, že
interiérové dvere a kúpeľňa na poschodí domu boli zabudované ku dňu rozvodu v dome, napriek tomu,
že strany zhodne potvrdili, že tomu tak nebolo. Súd následne nesprávne investície do týchto vlastných
veci posúdil ako vlastné prostriedky žalovaného vynaložené na spoločný majetok a o tieto investície vsume až 16 380 eur znížil masu BSM. V tomto smere poukázala na nesprávny výpočet súdom prvej
inštancie v bode 82. rozsudku. Súd prvej inštancie tvrdil, že žalobkyňa investície - interiérové dvere
13 380 eur a kúpeľňa: horná sanita, obklady, lepidlá 3000 eur uznala, pretože vypracovala dokument

Ustálenie domu ku dňu rozvodu. V roku 2014 boli strany zaviazané doručiť súdu popis nehnuteľností,
pričom žalovaný sa k výzve súdu nevyjadril. Žalobkyňa pripravila popis, v akom stave by asi mohol dom
byť (ona však do domu nemala žiadny prístup), pričom po nariadení znaleckého dokazovania sa dňa
25.08.2015uskutočnilamiestnaohliadkazaúčastiobochúčastníkov.Nastrane5znaleckéhoposudkuč.
27/ 2015 v bode 2. 2. 1. 1. sa uvádza že stav domu ku dňu ohodnotenia bol odsúhlasený navrhovateľom

aj odporcom na miestnom šetrení, pričom ten istý znalecký posudok na strane 5, v časti Konštrukcie
a vybavenie uvádza, že na podzemnom aj nadzemnom podlaží nie sú interiérové dvere, v podkroví
interiérové dvere nie sú, dlažby a podlahy ostatných miestností keramické dlažby - nie sú. Taktiež v
tabuľke na strane 7, bod 17, na strane 9 bod 17, na strane 11 bod 17 a bod 23 je uvedená 0 v stĺpci, ktorý
mal definovať dokončenie tohto prvku, čo znamená, že tento prvok neexistoval. Žalovaný nezospornil
technický stav domu popísaný znaleckým posudkom, naopak s ním súhlasil. Súd prvej inštancie potom

ustálenie domu predložené žalobkyňou nevyhodnotil v súvislosti s obsahom neskoršieho znaleckého
posudku a neprihliadol ani na výpoveď otca žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 30.04.2014 potvrdil,
že v novembri 2011 boli robené dvere - interiér - 13 380 eur, kúpeľne na poschodí 3000 eur - september
2012. V tomto smere zdôraznila, že súd na pojednávaní 22.03.2017 vyslovil svoje posúdenie, kedy
podľa jeho vlastných záverov mal za preukázané investície do domu zo strany žalovaného v sume 12

291,70 eur ( a nie 30 663,30 eur). Žiadne ďalšie dokazovanie už potom neprebehlo, súd dokonca do
24.04.2019 nepojednával. V konaní teda nebolo preukázané, že by popísané hnuteľné veci manželia
nadobudli do BSM, nie sú investíciami do domu. Sú to hnuteľné veci, ktoré si žalovaný kúpil sám, z
vlastných prostriedkov a sám ich aj užíva. Žalobkyňa nikdy nepožadovala ich vyporiadanie. Trvala na
tom, že investície do domu z výlučných prostriedkov žalovaného predstavujú sumu 12 291,71 eur. Podľa

jej názoru súd prvej inštancie nesprávne vyporiadal medzi účastníkmi aj hypotekárny úver. Nebolo
zrejmé, čoho súd vychádzal v bode 84 rozsudku, keď uviedol že zostatok úveru ku dňu vyporiadania
bol so súhlasom obidvoch strán prikázaný žalovanému, ktorý má tak nárok na úhradu toho, čo zo
svojho vynaložil, resp. vynaloží na spoločný záväzok oboch manželov, spolu sumu 34 782,97 eura. V
priebehu konania opakovane uviedla, že žiada vyporiadať istinu nesplatenej časti úveru ku dňu zániku

manželstva, v tomto smere predložila potvrdenia o zostatku úveru ku dňu 14.07.2011, teda ku dňu
zániku manželstva. Súd prvej inštancie sa s týmto jej návrhom nevysporiadal. Strany navrhli úplne
odlišné spôsoby vyporiadania hypotéky, bolo úlohou súdu, aby sa vysporiadal s oboma návrhmi, ale súd
prvej inštancie nesprávne uviedol, že účastníci navrhli zhodné riešenie. Podľa jej názoru súd nesprávne
vec právne posúdil, keď hypotéku vyporiadal tak, že žalovanému prikázal do splácať úver v sume

15 545,91 euro a naviac mu od žalobkyne priznal náhradu toho, čo na záväzok ku dňu vyporiadania
vynaložil ako aj to, čo ešte v budúcnosti vynaloží (vrátane neistých budúcich úrokov) spolu sumu 34
782,97 eur. Zdôraznila, že hypotéku si vzali v súvislosti s rodinným domom, ktorý žalovaný užíva od
roku 2008 s priateľkou, žalobkyňa v ňom nikdy nebývala. Do hodnoty domu vstúpila jedine a výlučne
hodnota nesplatenej časti istiny ku dňu rozvodu manželstva, t.j. 27 427,33 eur. Polovica z tejto sumy je

vzhľadom na spôsob vyporiadania domu jedinou spravodlivou sumou, ktorú mal žalobkyňa žalovanému
uhradiť. V tejto sume - 13 713,66 eur budú konzumované aj splátky istiny, ktoré žalovaný platil a bude
platiť za žalobkyňou po rozvode. Je nespravodlivé požadovať od nej, aby nikdy neužívala dom, ale
zároveň žalovanému prispievala na úroky z hypotéky. Vyporiadanie hypotekárneho úveru je špecifické,
nemožno ho vykonávať izolovane, bez kontextu prejednávaného prípadu. V tomto smere poukázala

na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/588/2014. Súd prvej inštancie v tomto smere
prisvedčil návrhu žalovaného bez toho, aby sa zaoberal návrhom žalobkyne, bez návrhu zadovažoval
dôkazy v prospech žalovaného, čím porušil rovnosť účastníkov konania a jeho rozhodnutie možno
považovať za prekvapivé. Okrem toho poukázala na nepreskúmateľnosť rozsudku v tomto smere, keď
súd v bode 91 odôvodnenia uvádza, že vo výroku IV. nesprávne uviedol sumu 15 545,91 eur a že

zostatok úveru je ku dňu 08. 01.2020 vo výške 14 085,36 eur . Súd prvej inštancie nesprávne, v rozpore
s výsledkami dokazovania a bez toho, aby svoj záver oprel o konkrétnu právnu normu uzavrel, že
do masy BSM patrili aj finančné prostriedky stavebného sporenia, o nadobudnutie ktorých sa strany
nepričinili, tieto prostriedky sú celoživotnými úsporami matky odvolateľky a boli do sporenia vložené
len za tým účelom, aby manželia získali a ponechali si štátnu prémiu. V konaní bolo výpismi z účtov

matky žalobkyne preukázané, že peňažné prostriedky vo výške 6947,30 eura (209 294,10 Sk) vložila
do sporenia matka odvolateľky v roku 2004 až 2006 a išlo o jej finančné prostriedky. Rovnakú sumu
finančných prostriedkov vrátila žalobkyňa matke po zrušení stavebného sporenia. Tvrdenie odvolateľky
potvrdil aj jej otec. Žalovaný napokon tvrdenie, že uvedené finančné prostriedky mali byť vrátené matkežalobkyne nikdy nezospornil. Vo vyjadrení zo dňa 13.0.2017 uvádza, že nemá žiadnu vedomosť o
dohode, v zmysle ktorej získanej štátne prémie zo stavebného sporenia mali vrátiť matke žalobkyne.
Žalovaný výslovne uviedol prémie, nie celý vklad. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo prekvapivé

aj v tomto smere, pretože súd pri prezentovaní svojho posúdenia dňa 22.03.2017 a ani následne
v mase BSM prostriedky stavebného sporenia neuviedol. Pokiaľ ide o podiel na zisku obchodnej
spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o, neboli splnené podmienky podľa § 193 CSP,, súd prvej inštancie
nebol viazaný rozhodnutím súdu v konaní o zvýšenie výživného sp.zn. 14P/53/2013. V tomto smere
absentuje vysporiadanie sa s návrhom žalovanej žalobkyne na vyporiadanie podielu na zisku vo forme

vyporiadaniapohľadávkyastýmsúvisiacouargumentácioužalobkyne.Žalobkyňapritomžiadalavrámci
BSM vyporiadať jej podiel na zisku zo spoločnosti vo výške 50 000 eur, pričom súd prvej inštancie
spomína len so sumu 40 000 eur, o zvyšku sa v rozsudku vôbec nezmieňuje. V konaní o vyporiadaní
BSM boli k dispozícii doklady, ktoré v konaní o výživnom neboli súdom zadovážené. Tvrdenie súdu,
podľa ktorého výplatu zisku, ktorá bola hotovostnú transakciou, nebola preukázaná výpismi z účtu
spoločnosti, nie je logické. V konaní bolo pritom zistené, že žalovaný si po rozvode otvoril nové bankové

účty, na ktoré vložil nemalú sumu finančných prostriedkov v hotovosti, 30 000 eur. Súd nevyhodnotil ani
skutočnosť, že obchodná spoločnosť odmietla predložiť súdu účtovné doklady, na vykonanie dôkazov
súd rezignoval a zásadný dôkaz, ktorý by mohol privodiť iné rozhodnutie vo veci, bez odôvodnenia
nevykonal. Pri prejednávaní BSM sa uplatňuje iná procesná norma ako v prípade výživného. Žalovaný
potvrdil podpisom na dokumentoch schválenie účtovnej závierky za rok 2011 (a tiež za rok 2012), v ktorej

bola potvrdená výplata zisku v sume 40 000 eur, existencia pohľadávky v sume 10 000 eur a následne
v roku 2012 aj výplata tejto sumy 10 000 eur, potvrdil pravdivosť účtovných závierok a súhlasil s ich
obsahom. Žalovaný neuviedol, kto dané finančné prostriedky dostal, prečo mu neboli vyplatené, prečo
ich výplatu neuplatňoval. Aj keby zisk nebol žalovanému vyplatený, nie možné uspokojiť sa len s touto
skutočnosťou, ak je možné vysporiadať pohľadávku na výplatu tohto zisku, čo žalobkyňa navrhla. Súd

sa touto časťou návrhu žalobkyne vôbec nezaoberal. Mala za to, že za zospornenie v zmysle Civilného
sporového poriadku sa nepovažuje to, že protistrana povie „ Nesúhlasím“, druhá strana musí uviesť
vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré rozporuje a predložiť dôkazy. Nesúhlasila s výrokom,
ktorým súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, nákladov znaleckého posudku Ing. I.
od žalovanej, pretože ju tým nesprávne zaťažil procesnou právnou zodpovednosťou za predvídanie

výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v tomto
smere neoprel o žiadne relevantné ustanovenie právneho predpisu. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že byt prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne, zaviaže žalovaného
splatiť záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.12.2015 a žalovanému uloží povinnosť vyplatiť
jej titulom vyrovnania podielov BSM sumu 61 043,90 eur.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie čo do výrokov V., VI., VIII. IX a X. podal odvolanie aj žalovaný,
ktorý namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f / a h / CSP. Namietal výšku sumy, ktorú bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov BSM ( 3 411,93 eur). Zdôraznil, že
obchodný podiel bol prevedený bezodplatne, žalobkyňa v premlčacej lehote 3 rokov nepodala žiadnu

námietku relatívnej neplatnosti voči prevodu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nerešpektoval vôľu zmluvných strán zmluvy o prevode
obchodného podielu zo dňa 28.03.2013 a k aktívam žalovaného pripísal vyplatenie ceny za predaj
obchodného podielu 15 693,- eur , hoci žalovanému kúpna cena v takejto ani v inej výške vyplatená
nebola.Súdprvejinštancieneboloprávnenýprihliadaťnarelatívnuneplatnosťtohtoprávnehoúkonubez

dovolania sa relatívnej neplatnosti zo strany žalobkyne. Dôvodom konania žalovaného v tomto smere
bola pomoc blízkemu priateľovi. Jeho účasť v spoločnosti nemala žiadny, a už vôbec nie ekonomický
vplyv na život jeho rodiny, to sa zmenilo až vtedy, keď žalobkyňa túto skutočnosť začala využívať ako
prostriedok na „vydieranie“ žalovaného v rámci predsúdneho rokovania o vyporiadaní BSM. Pokiaľ súd
prvej inštancie nahradil absentujúcu kúpnu cenu za prevod obchodného podielu výpočtom dlžnej čiastky,

ktorú mal žalovaný dlhovať nadobúdateľovi podielu, aktuálna výška prípadného dlhu nebola v konaní
preukázaná, nikým potvrdená a išlo o dlh premlčaný od januára 2009. Zmluva o prevode jasne stanovila
podmienky prevodu, nehovorí nič o prípadnom započítaní iných záväzkov dotknutých zmluvných strán.
Zmluva bola uzatvorená platne, nebola namietaná, nemá žiadne formálne ani materiálne nedostatky,
neodporuje zákonu, ani dobrým mravom. Majetok žalovaného o túto sumu 15 693 eur nikdy nenarástol

ani nenarastie. V opačnom prípade žiadal, aby súd analogicky aj sumu pôžičky z roku 2004, teda
sumu 8298,48 eura s prísl. zahrnul do pasív na strane žalovaného. Ďalej namietal výšku kúpnej ceny
uhradenej za rodinný dom, táto predstavovala sumu 62 238,60 euro. Požiadavka predávajúcich uviesť
na kúpnej zmluve nižšiu sumu, ako bola v skutočnosti, bola potvrdená svedectvom predávajúcej - Q.X. na pojednávaní 11.06.2014 i výpoveďou oboch rodičov žalovaného. Vierohodnosť ich svedeckých
výpovedí nebola spochybnená. Skutočnú výšku kúpnej ceny potvrdzuje inzerát na predmetný rodinný
dom a znalecký posudok č. 137/2005. Napriek tomu súd prvej inštancie neprihliadal na zvyšnú sumu,

ktorá mala byť vyplatená predávajúcim, neuviedol dôvody neakceptovania vykonaných dôkazov, pričom
podľa jeho názoru mal zohľadniť skutočnú, reálne vyplatenú kúpnu cenu,, ktorá bola preukázateľne
vyplatenázprostriedkovdarovanýchžalovanémujehorodičmi,ktorásumajepotomsúčasťouvýlučného
vkladu žalovaného do BSM. Namietal aj výrok súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil I. V. povinnosť
nahradiť trovy konania v súvislosti so vstupom I.a V. do konania ako vedľajšieho účastníka, pretože

súd uznesením zo dňa 09.07.2015 na námietku žalobkyne od počiatku nepripustil vedľajšieho účastníka
do konania. Taktiež namietal výroky č. VIII., IX. a X., pretože žalovaný opakovane namietal znalecké
dokazovanie ohľadne všeobecnej hodnoty obchodného podielu v obchodnej spoločnosti ku dňu zániku
BSM z dôvodu jeho neúčelnosti, súd prvej inštancie však znalecké dokazovanie nezrušil. Znalecká
organizácia vypracovala znalecký posudok č. 28/2015, ktorého závery v súdnom konaní použité neboli.
Žalobkyňatotižzmenilasvojžalobnýnávrh,nežiadalaužpolovicuznalcomurčenejhodnotyobchodného

podielu, ale len polovicu sumy vyčíslenej ako pravdepodobná výška dlhu z poskytnutej pôžičky ku dňu
prevodu obchodného podielu. Taktiež namietal výrok súdu prvej inštancie, ktorým boli strany zaviazané
k úhrade súdneho poplatku, pretože súd prvej inštancie nezohľadnil pomer úspechu a neúspechu strán
v konaní.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí, pričom jeho
odvolanie neobsahuje odvolací návrh. Slovenský právny poriadok nepozná pojem formálna držba
obchodného podielu, žalovaný bol majiteľom obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, so všetkými
právami a povinnosťami k tomu sa viažucimi. V zmluve o pôžičke zo dňa 20.01.2004 sa žalovaný s p.
O.om výslovne dohodli, že pôžička môže byť splatená prevodom obchodného podielu v spoločnosti

ANTE PUBLIC, s.r .o, ktorej jediným spoločníkom bol žalovaný, túto dohodu medzi žalovaným a
nadobúdateľom obchodného podielu nie možné opomenúť. Uvedená hodnota pôžičky s úrokmi je a
aj podľa vôle účastníkov mala byť hodnotou, za ktorú bolo obchodný podiel na p. O.a prevedený. Aj
podľa výpovede žalovaného bola prevodom podielu splatená táto pôžička, preto má záver súdu oporu
vo vykonaných dôkazoch. Výška kúpnej ceny za dom je úplne nerozhodná, pretože sa nemôže vôbec

považovať za výlučné investície žalovaného do BSM. Zdôraznila, že kúpna cena bola dohodnutá v
písomnej kúpnej zmluve na 780 000 Sk, k žiadnej písomnej zmene kúpnej zmluvy ohľadom ceny
nedošlo, kúpna cena 1 875 000 Sk nie je preukázaná ani výpisom z účtu, žalovaný nepodal návrh
na určenie neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Je nerozhodné, aká pohnútka viedla rodičov žalovaného,
ktorí nie sú účastníkmi kúpnej zmluvy, k tomu, aby predávajúcim vyplatili sumu 1 875 000 Sk, pokiaľ

ju vyplatili bez právneho dôvodu, ide o bezdôvodné obohatenie na strane predávajúcich. V žiadnom
prípade nemožno uzavrieť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo prevedené na žalobkyňu a
žalovaného za sumu 1 875 000 Sk, pretože tomu nesmerovala vôľa účastníkov zmluvy. Túto sumu mala
za nereálnu aj v kontexte s ďalšími tvrdenými investíciami otca žalovaného. Trvala na náhrade trov
konania zo strany I.a V., mala za správne výroky súdu prvej inštancie VIII., IX. a X. ohľadne trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril tak, že žalobkyňa podáva opravné prostriedky
proti všetkým súdnym rozhodnutiam vydaným v jej neprospech. Pokiaľ ide o označenie bytu vo výroku
II. napadnutého rozsudku, ide o chybu v písaní, ktorú možno odstrániť opravným uznesením. Pokiaľ
ide o výrok IV., ktorým súd prvej inštancie prikázal žalovanému zostatok úveru vo výške 15 545,91

eur, posúdenie súdu vo veci hypotekárneho úveru považuje za správne. Zdôraznil, že od rozvodu
sám vyplatil sumu vo výške 20 690,47 eur, zostáva mu splatiť zostatok úveru (ku dňa 09.01.2020 ),
vo výške 14 092 eur. Ide o bežnú súdnu prax, že tieto prostriedky sa zohľadňujú v rámci efektivity
celého konania. Žalobkyňa s plným vedomím ponechala úhradu úveru výlučne na žalovanom, žiadosti
žalovaného o spoluprácu vždy odmietala. Počas splácania úveru žalovaný nemôže s úverom bez

súhlasu žalobkyne nakladať, len ho splácal, výška doteraz splatenej sumy je nesporná. Výška splatenej
čiastky je nepochybná, taktiež je jasná zostávajúca suma úveru, ktorú je ešte potrebné zaplatiť a
táto suma nemôže byť nižšia. Ak by sa táto suma aj vyplatila jednorázovo, bola by presne taká istá
a ešte by sa pridali poplatky za predčasné splatenie. Otázna je len úroková sadzba, ktorá ju bude
navyšovať. Suma 14 092 eur je minimálna čiastka, ktorú je ešte potrebné na dlh splácať. Tvrdenie,

že súd sám zadovažoval dôkazy v prospech žalovaného je absurdné a zavádzajúce, žalovaný sám
predložil počas konania niekoľko dokladov z banky. Pokiaľ ide o kúpnu cenu vyplatenú za rodinný dom,
žalobkyňa nepredložila v konaní žiadny dôkaz, ktorý by podporovali jej teóriu, že v čase rozpadajúceho
sa manželstva strán chceli rodičia žalovaného značným objemom finančných prostriedkov obdarovaťaj žalobkyňu. Poukázal na výpoveď otca žalobkyne zo dňa 11.06.2014, podľa ktorej on sám potvrdil,
že dom v roku 2005 kupovala navrhovateľka s odporcom s tým, že finančné prostriedky na kúpu mu
dali jeho rodičia. Poukázal na spísanie rodinnej dohody v roku 2008. Pokiaľ ide o položky interiérové

dvere a kúpeľne na poschodí, tieto boli skutočne vybudované po rozvode manželstva a ide o chybu
v rozsudku súdu prvej inštancie. Faktom je, že finančné prostriedky nasporené na sporiacom účte
stavebnej sporiteľne boli prostriedkami BSM, že na tento účet preukázateľne prispievali obe sporové
strany, že žalovaný nemá vedomosť o žiadnej dohode s matkou žalobkyne a nevie, akým spôsobom
by mal túto skutočnosť preukázať. Ak žalobkyňa tvrdí, že existovala dohoda si matkou, mohla navrhnúť

výsluch svojej matky pred súdom, čo však neučinila. Žalobkyňa v tomto smere uviedla 3 rôzne verzie,
na pojednávaní dňa 12.03.2014 uviedla, že na prostriedky, ktoré obdržala zo spoločnosti Wustenrot
si nespomína, na pojednávaní dňa 11.06.2014 uviedla, že žalovanému odovzdala sumu 3 153,42
eura z prostriedkov, ktoré vybrala 27.02.2008 zo spoločného stavebného sporenia. Malo ísť o vrátenie
prostriedkov, ktoré žalovaný na účet stavebného sporenia v minulosti zložil, ale ide len nehoráznu
lož. Otec žalobkyne v tomto smere uviedol, že prostriedky mali byť použité na dostavbu rodinného

domu. Tieto tvrdenia sa ale nezakladajú na pravde, žalobkyňa žalovanému žiadnu hotovosť v tejto
výške neodovzdala. V čase, kedy sa mal výber a odovzdanie hotovosti žalovanému uskutočniť, bol
na lekárskom kongrese. Ďalším vyjadrením žalobkyňa negovala obe svoje predchádzajúce vyjadrenia,
tvrdila, že uvedené prostriedky boli počas manželstva spotrebované. V zmysle potvrdenia zo stavebnej
sporiteľne však boli prostriedky z tohto sporenia na žiadosť odvolateľky vyplatené na jej bankový účet, o

čom žalovaný nemal vedomosť. Skutočnosť, že žalovaný nemal žiaden príjem zo spoločnosti bola súdmi
opakovane potvrdená, správnosť rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoP/73/2016 zo dňa
08.12.2016 potvrdil aj Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 8Cdo/85/2017 zo dňa 25.09.2017. V súdnych
konaniach bolo preukázané, že žalovaný zo žiadneho podnikania súvisiaceho s ANTRE PUBLIC, s.r.o .
ani z prevodu obchodného podielu nejakým spôsobom neprosperoval, nemal príjem, táto skutočnosť

bola braná do úvahy aj pri určovaní výživného. Súd mal za preukázané, že jediný príjem, ktorý žalovaný
mal, bol z jeho zamestnania - príjmu príjem lekára. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že bola úspešná
v rozsahu 100 % a nesúhlasil ani s výpočtami ohľadne výšky investícií strán.

6. Žalovaný sa ďalej vyjadril k vyjadreniu žalobkyne v tom smere, že v odvolaní uviedol, čo by mal

odvolací súd zohľadniť. Pokiaľ vyporiadanie robí súd, jeho rozhodnutie záleží od toho, čo všetko stranám
sporu uzná a až na základe toho je možné dospieť výpočtom ku konkrétnym podielov. Pokiaľ ide o
obchodnú spoločnosť, v ktorej bol žalovaný spoločníkom a kúpnu cenu za dom a pozemky, pridržiava
sa doterajších stanovísk a dôkazov, ktoré v konaní produkoval. Taktiež zotrval na názore, že trovy
konania vo vzťahu k I.ovi V. boli žalobkyni priznané nesprávne. Nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne

ohľadne náhrady ostatných trov konania a ohľadne uplatňovania zásady úspechu v konaní a žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobkyni uloží povinnosť titulom vyrovnania
podielov BSM zaplatiť žalovanému 13 124,27 eur; súd žalobkyni neprizná nárok na náhradu jej trov
konania vynaložených v súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania; žalovanému súd prizná
nárok na náhradu trov konania a žalobkyni uloží povinnosť zaplatiť súdny poplatok v rozsahu 100 %.

7. Žalobkyňa sa ďalej písomne vyjadrila, že žalovaný doplnil odvolací návrh až po uplynutí lehoty na
odvolanie. Žalobkyňa je vo vyjadreniach opätovne osočovaná , voči tomu sa ohradzuje a považuje to za
prejav agresivity žalovaného. Nie je pravdou, že žalovaný by bol ochotný sa so žalobkyňou relevantne
vyrovnať. Zotrvala na právnej a faktickej argumentácii uvedenej v predchádzajúcich podaniach.

Poukázala na dobré mravy v súvislosti s prostriedkami jej matky vloženými na účet stavebného sporenia.
Pokiaľ ide o tabuľku vypracovanú žalovaným, ide o doplnenie odvolania po uplynutí lehoty na odvolanie,
pretože odvolanie žalovaného neobsahovalo odvolací návrh, žiadala ho odmietnuť.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v
§ 470 ods. 1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne a
žalovaného nariaďovať pojednávanie.10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolania sú dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

13. Žalobkyňa deklarovala vo svojom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a
h/ CSP.a žalovaný odvolacie dôvody podľa § § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní atď.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď

apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. V prvom rade odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti výroku VI.
napadnutého rozsudku, toto bolo potrebné v uvedenej časti odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP.

19. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

20. V ust. § 359 CSP je stanovená subjektívna podmienka, ktorá musí byť splnená na to, aby odvolanie
mohlo byť prejednané odvolacím súdom.

21. Výrokom VI. napadnutého rozsudku bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu jej trov konania

vynaložených v súvislosti so vstupom I. V. do konania ako vedľajšieho účastníka, a to od I.a V.. Týmto
výrokom bolo teda rozhodnuté v neprospech tretieho subjektu, I. V.du, ktorý ale odvolanie nepodal.
Žalovaný, do ktorého práv a povinností predmetným výrokom zasiahnuté nebolo, nie je subjektom
oprávneným na podanie odvolania proti tomuto konkrétnemu výroku napadnutého rozsudku, a preto
odvolací súd jeho odvolanie čo do výroku VI. napadnutého rozsudku odmietol podľa § 386 písm. b/ v

spojení s § 359 CSP.

22. Predmetom konania je vyporiadanie BSM strán sporu.23. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa
jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie znamená
nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto
spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150. Hovoríme o tzv. vyporiadaní v širšom
slova zmysle. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto
spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva.Tentočasjerozhodujúciajpreposúdeniestavuvecí,priurčenícenyvecíjevšakrozhodujúci

čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie.

24. Odvolací súd sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami strán sporu a dospel k nasledovným
záverom:

25. Výrokom I. v spojení s výrokmi II. a III. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vyporiadal BSM

manželov tak, že prikázal byt č. X ( vo výroku I. nesprávne označený ako byt č. X) na ulici T. vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a priestoroch bytového domu (pozn. s.č. 30915,
postaveného na parc.č. 5038/2) vo výške 7040/225280-in (zapísané na LV č. XXXX, okres Prievidza,
obec Prievidza, k.ú. Prievidza) a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc.č. 5038/2, na ktorom je
postavený bytový dom vo výške 7040/225280-in, zapísané na LV č. XXXX, okres Prievidza, obec

Prievidza, k.ú. Prievidza (ďalej len „byt“) žalobkyni (výrok II.) a rodinný dom (pozn. s.č. XXXX) postavený
na parc.č. 88/1, pozemky parc.č. 88/1 o výmere 129 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. 88/2 o
výmere 195m 2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. 89 o výmere 446 m2 záhrada, všetko zapísané na
LV č. XXX, okres Prievidza, obec Bojnice, k.ú. Dubnica (ďalej len „rodinný dom“) žalovanému (výrok II.).

26. Vo vzťahu k prikázaniu bytu žalobkyni, k prikázaniu rodinného domu žalovanému a samotnému
prikázaniu zostatku úveru č. 372504066 v Slovenskej sporiteľni, a.s. žalovanému strany odvolacie
námietky nevzniesli. Odvolací súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie že tak byt, ako aj rodinný dom patria do masy BSM strán. Pokiaľ ide o byt, je
pravdou, že žalobkyňa nadobudla členské práva a povinnosti spojené s nájmom vtedy družstevného

bytu dohodou o ich prevode a následne s ňou bytové družstvo uzavrelo nájomnú zmluvu o prenechaní
družstevného bytu do užívania pred uzavretím manželstva. Uzatvorením manželstva vznikol manželom
spoločný nájom bytu (nie však spoločné členstvo v družstve). Hoci žalobkyňa (ako nájomca bytu, ktorý
je zároveň členom družstva) bola v zmysle § 28 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov oprávnenou na prevod bytu do jej výlučného vlastníctva, za trvania manželstva strany uzavreli

kúpnu zmluvu k bytu tak, že podľa nej byt nadobudli ako manželia žalobkyňa i žalovaný, čo znamená, že
strany(atedaižalobkyňa) prejavilivôľunadobudnúťbytdoBSM,apretosúdprvejinštanciesprávnebyt
považoval za súčasť BSM. Taktiež pokiaľ ide o rodinný dom bolo nutné prihliadnuť na fakt, že kupujúcimi
podľa kúpnej zmluvy zo dňa boli obaja manželia, ktorí týmto prejavili vôľu nadobudnúť dom do BSM, a
preto sa i rodinný dom (bez ohľadu na spôsob úhrady kúpnej ceny rodičmi žalovaného) stal predmetom

BSM (porovnaj rozhodnutie NS ČS sp.zn. 22Cdo/1461/2006 zo dňa 05.12.2006 pri obdobnej právnej
úprave).

27. Sporné medzi stranami zostali investície strán z ich výlučného majetku do bytu, rodinného domu,
zostatok úveru č. 372504066, resp. otázka započítania úhrad žalovaného na tento úver, otázka

prostriedkov stavebného sporenia, výška vyrovnacieho podielu v súvislosti s investíciami strán do BSM,
nárok strán na náhradu trov konania a ich poplatková povinnosť.

28. Odvolacie námietky žalobkyne:

29. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne nezohľadnil investície vykonané
do bytu žalobkyňou z jej výlučných prostriedkov po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti v roku
2008 v sume 3 574,55 eur ( výmena okien 1822,97 eur, výmena dverí a zárubní 1065 eur, vymaľovanie
bytu 686,58 eur) hoci žalobkyňa svoje investície preukázala faktúrami.

29.a Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.06.2014 špecifikovala,
že v byte boli počas trvania manželstva po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti (r.2008)
realizované rekonštrukčné práce, a to výmena okien, radiátorov, stierkovanie, maľovanie, výmena
dverí, zariadenia detskej izby a obývačky, ktoré financovala z vlastných prostriedkov, pričom priamo napojednávanípredložilalistinnédoklady(č.l.159-165)-faktúrač.5081201053zodňa17.12.2008týkajúca
sa výmeny okien na sumu 483,34 eur, faktúra č. 5081201053 zo dňa 17.12.2008 týkajúca sa výmeny
okien na sumu 1339,64 eur, výdavkový pokladničný doklad č. 11/09 zo dňa 25.11.2008 na „dvere +

zárubne“ na sumu 1 065,- eur, pokladničné doklady zo dňa 15.11.2013 na sumu 106,80 eur, zo dňa
15.11.2013 na sumu 17,47 eur, zo dňa 16.11.2013 na sumu 19,91 eur, zo dňa 16.11.2013 na sumu 30,40
eur a rukou písané prepočty (č.l. 163,164,165). Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa podaním zo
dňa 19.06.2015 navrhla, aby súd v rámci vyporiadania BSM okrem iného zohľadnil investície vykonané
žalobkyňou do bytu z jej výlučných prostriedkov spolu 3 574,55 eur ( výmena okien 1822,97 eur /1339,64

+ 483,33/; výmena dverí a zárubní 1 065,- eur, vymaľovanie a vystierkovanie 686,58 eur).
29.b Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
správne zohľadnil investície z výlučných prostriedkov žalobkyne na rekonštrukciu bytu vo výške 1327,75
eur/40000,-Skanazvyšokžalobkyňouuplatnenýchinvestícií(3574,55mínus1327,76eur,t.j.2246,79
eur) neprihliadal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v bode 82 konštatoval, že
tvrdené vlastné investície z výlučných prostriedkov žalobkyne vo výške 3 574,55 eur, boli žalovaným

zospornené, čo vyplýva z obsahu spisu. Žalovaný už v písomnom vyjadrení zo dňa 05.11.2015 uviedol,
že tieto investície namieta s tým, že žiadal, aby žalobkyňa ich vynaloženie preukázala. Výpoveďou
svedka R. - otca žalobkyne na pojednávaní dňa 11.06.2014 bolo i podľa názoru odvolacieho súdu
preukázané, že žalobkyni - dcére boli darované prostriedky vo výške 1 327,75 eur/ 40 000,- Sk na
nové plastové okná v byte a súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že v tejto časti mal investíciu

žalobkyne za preukázanú i v spojení s listinami, faktúrami o úhrade okien predloženými žalobkyňou
( bod 82 a 89 rozsudku). Odvolací súd pripomína, že konanie o vyporiadanie BSM je svojou podstatou
sporové konanie, v rámci ktorého sa uplatňuje jednak bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť
úspech strany v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. V danej veci dôkazné
bremeno o tom, že žalobkyňa vynaložila na byt, majetok v BSM, vlastné peňažné prostriedky v tvrdenej

sume spolu 3 574,55 eur, zaťažovalo práve žalobkyňu. Na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné
dôkazy a označila výsluch svedka- svojho otca. Súd prvej inštancie tieto dôkazy vykonal a zistil, že
daná investícia vlastných peňažných prostriedkov žalobkyne do bytu v BSM bola preukázaná len čo
do sumy 1 327,75 eur, s ktorým posúdením sa odvolací súd stotožňuje. V konaní nebola dokazovaním
potvrdená pravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne čo do zvyšku uplatnenej sumy ( 2246,79 eur), keď zo

žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalobkyňa zvyšok investícií (zvyšok ceny za výmenu okien, výmena
dverí a zárubní, vymaľovanie), ktoré boli vykonané za trvania BSM (hoci potom, ako žalovaný opustil
spoločnú domácnosť), uhradila z jej výlučných peňažných prostriedkov. Samotný fakt úhrady faktúry,
či odovzdanie peňazí na základe výdavkového pokladničného bloku, resp. pokladničných bločkov, toto
tvrdenie nepreukazuje. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného konštatuje, že táto odvolacia

námietka žalobkyne dôvodná nebola.

30. Žalobkyňa ďalej namietala odpočítanie sumy 1 307,12 eur z investícii žalobkyne, keďže išlo o
peniaze z BSM, ktoré boli vynaložené na kúpu bytu, patriaceho do BSM. Súd prvej inštancie v konaní
správne ustálil ako vnos žalobkyne do BSM znaleckým dokazovaním zistenú trhovú hodnotu členského

podielu v družstve ku dňu nadobudnutia vlastníctva k bytu manželmi dňa 10.09.2003 ( 32 200,- eur) ,
pretože žalobkyňa, ktorá nadobudla členské práva a povinnosti spojené s nájmom vtedy družstevného
bytu pred uzavretím manželstva a ktorá bola v zmysle § 28 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov oprávnenou na prevod bytu do jej výlučného vlastníctva, prejavila vôľu v kúpnej
zmluve tak, že byt nadobudli obaja manželia do BSM. Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou

námietkou žalobkyne, že nebol zákonný dôvod od tohto vnosu žalobkyne odpočítať kúpnu cenu za
byt, pretože bola preukázateľne uhradená manželmi z prostriedkov BSM, byt bol ako súčasť BSM
bol predmetom vyporiadania a jeho hodnota bola správne ustálená znaleckým dokazovaním ku dňu
vyporiadania súdom na 68 800,- eur. Pri vyporiadaní veci v BSM manželov je pritom v zmysle ustálenej
súdnej praxe rozhodujúca hodnota veci ku dňu vyporiadania a nie obstarávacia cena veci, zaplatená za

trvania manželstva z prostriedkov BSM. Obdobne napokon súd prvej inštancie postupoval pokiaľ ide o
sumu 18 588,- eur, za ktorú mal byť podľa tvrdení žalobkyne kúpený jej členský podiel v družstve, na
ktorú sumu neprihliadal, pretože už bola zohľadnená v hodnote členského podielu žalobkyne v družstve
ku dňu kúpy bytu manželmi (ako uvádza v bode 82). Nie je potom zrejmé, prečo kúpnu cenu za byt vBSM, vyplatenú manželmi z prostriedkov BSM, taktiež nepovažoval za konzumovanú v hodnote bytu
ustálenej znaleckým dokazovaním ku dňu vyporiadania súdom. Táto odvolacia námietka žalobkyne bola
potom dôvodná.

31. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jej argumentáciou
týkajúcou sa toho, že kúpna cena za rodinný dom manželov, ktorá bola celá uhradená zo strany rodičov
žalovaného, nepredstavovala dar rodičov žalovaného len a výlučne žalovanému, ale obom manželom,
odvolací súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Je pravdou, že vznik darovacej zmluvy pri hnuteľných

veciach sa môže viazať na reálne odovzdanie a prijatie predmetu daru, pri ktorom spôsobe uzavretia
zmluvy ide o reálnu darovaciu zmluvu. Prevzatie darovaných vecí obdarovanými od darcov sa spravidla
deje odovzdaním a prevzatím vecí z ruky do ruky. Podľa okolností konkrétneho prípadu však nie je
vylúčené, aby k prevzatiu došlo aj inak (viď rozhodnutie publikované pod č. R 17/1986). K odovzdaniu
predmetu zmluvy tak môže dôjsť napríklad i bezhotovostným prevodom, resp. odovzdaním daru na
pokyn obdarovaného priamo tretej osobe, ako tomu bolo i v súdenej veci. Na vznik darovacej zmluvy

medzi rodičmi žalovaného a žalovaným tak nemala vplyv skutočnosť, že rodičia fyzicky odovzdali dar-
peňažné prostriedky nie žalovanému, ale v súlade s vôľou žalovaného tretím osobám (predávajúcim).
Ďalej treba uviesť, že pri obdarovaní manželov inou osobou je pre posúdenie toho, kto je obdarovaný,
rozhodujúci úmysel darcu, a to v tom zmysle, či chcel darovať vec len jednému z manželov alebo
obom. Na tento úmysel možno vo väčšine prípadov usudzovať z okolností, za ktorých k darovaniu

došlo. Nepostačí pritom iba posudzovanie povahy predmetu daru, či slúži potrebám celej rodiny alebo
len jedného z manželov, ale vždy treba vychádzať z úmyslu darcu (viď rozhodnutie publikované pod
č. R 42/1972 ) Súd prvej inštancie potom správne z vykonaného dokazovania ( výsluch žalovaného a
oboch jeho rodičov) ustálil, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno preukazujúce jeho tvrdenie,
že rodičia žalovaného darovali peňažné prostriedky na kúpu domu len a výlučne jemu. Žalobkyňa v

konaní naopak neprodukovala žiaden dôkaz o tom, že by tomu tak nebolo, a preto jej odvolacia námietka
nie je dôvodná. Skutočnosť, že rodičia žalovaného nepožadovali, aby dom bol evidovaný v katastri
nehnuteľností výlučne na žalovaného, sama osebe neznamená automaticky, že peniaze, za ktoré bol
dom kúpený, mali rodičia žalovaného v úmysle darovať i žalobkyni, ktorú skutočnosť rodičia žalovaného
pri svojom výsluchu vylúčili. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti namieta písomné prehlásenie p. Blaška

(švagra žalovaného) s tým, že súd ho odmietol ústne vypočuť ako svedka na pojednávaní, čím porušil
jej procesné práva, odvolací súd dáva do pozornosti, že záver súdu prvej inštancie o úmysle darcov
darovať peňažné prostriedky len a výlučne žalovanému, nebol založený na písomnom prehlásení p. O.,
ale vyplýval z iných dôkazov. Samotná žalobkyňa v podaní zo dňa 29.09.2017 uvádza, že menovaný
nebol prítomný pri kúpe domu, nebol svedkom komunikácie medzi rodičmi žalovaného a žalobkyňou

a môže mať k veci len sprostredkované informácie ( teda vykonanie dôkazu jeho výsluchom nemôže
mať vplyv na rozhodnutie súdu v tomto smere), a preto procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý
menovaného nevypočul ako svedka, niet čo vytknúť.

32. Ďalšia odvolacia námietka žalobkyne smerovala voči započítaniu investície 16 380,- eur do domu

v prospech žalovaného, keď súd prvej inštancie v tomto smere zohľadnil investície žalovaného do
interiérových dverí 13 380,- Sk a hornej kúpeľne 3 000,- eur (sanita, obklady, lepidlá). Súd prvej inštancie
v bode 83 rozsudku uviedol, že žalobkyňa uznala popísané investície žalovaného do domu manželov
v listine Ustálenie stavu domu ku dňu rozvodu, hoci z listín bolo preukázané, že boli vynaložené až po
rozvode manželstva.

32.a Podľa § 151 ds. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za
nesporné.
32.b Z obsahu spisu je zrejmé, že na základe výzvy súdu žalobkyňa na pojednávaní 30.04.2014
vo všeobecnosti potvrdila písomné vyčíslenie žalovaným vykonaných investícií do domu, vrátane

interiérových dverí a hornej kúpeľne. Žalovaný však už na pojednávaní dňa 12.03.2014 potvrdil, že
ku dňu odchodu zo spoločnej domácnosti v roku 2008 v dome o.i. neboli interiérové dvere ani horná
kúpeľňa a uvedené vyplýva i zo samotného písomného vyjadrenia zo dňa 31.03.2014. Svedok MUDr.
V. Q., otec žalovaného, na pojednávaní dňa 30.04.2014 potvrdil, že interiérové dvere sa do domu
zakupovali v novembri 2011 a horná kúpeľňa sa robila v septembri 2012, teda po rozvode manželstva

účastníkov.Uvedenébolopreukázanéižalovanýmpredloženýmifaktúry(č.l.112-119)a„ustáleniestavu
domu“spísanýmžalovaným(č.l.157).Taktiežzoznaleckéhoposudkuč.27/2015týkajúcehosa hodnoty
rodinného domu je zrejmé, že na 1. podzemnom, 1. nadzemnom, 2. nadzemnom podlaží interiérové
dvere nie sú; nie je uvedené hodnota dlažieb v ostatných miestnostiach ani zariadenie hornej kúpeľne.Napokon žalovaný v odvolacom konaní sám potvrdil, že táto odvolacia námietka žalovanej je dôvodná,
pretože investície do interiérových dverí a hornej kúpeľne boli vykonané po rozvode manželstva a s
touto námietkou súhlasil.

32. c Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
v rozpore so zisteným skutkovým stavom v prospech žalovaného zohľadnil investície do domu z jeho
výlučných prostriedkov v sume spolu 16 380,- eur (interiérové dvere 13 380,- Sk a horná kúpeľňa 3 000,-
eur), keď vychádzal len zo všeobecného vyjadrenia žalobkyne (ktorá naviac do domu nemala prístup)
a rezignoval na skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a ktoré obe sporové strany

zhodne potvrdili. Táto odvolacia námietka žalobkyne tak bola dôvodná.

33. Žalobkyňa ďalej namietala vyporiadanie hypotekárneho úveru medzi stranami.

33.a V konaní nebolo sporné, že manželia ako dlžníci za trvania manželstva dňa 14.12.2005 uzavreli
zmluvu o splátkovom úvere č. 0372504066 s bankou - Slovensko sporiteľňou, a.s., na základe ktorej im

bol poskytnutý úver 33 193,91 eur / 1 000 000,- Sk, ktorý sa zaviazali veriteľovi splatiť v pravidelných
mesačných splátkach. Úver je zabezpečený záložným právom zriadeným k rodinnému domu. Za
trvania manželstva bol úver splácaný z prostriedkov BSM. Ku dňu rozvodu manželstva (14.07.2011)
predstavoval dlh účastníkov na istine sumu 27 427,33 € (potvrdenie banky zo dňa 10.04.2017, č.l.
607). Úver ku dňu rozvodu manželstva ( 14.07.2011) ani ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie

nbeol splatený v celom rozsahu. Žalovaný tvrdil a žalovaná nerozporovala, že po rozvode manželstva
splátky úveru hradil výlučne žalovaný. Podľa potvrdenia banky zo dňa 09.05.2016 (č.l. 407) žalovaný
od 14.07.2011 do 08.05.2016 splácal úver žalovaný a za uvedené obdobie zaplatil 11 973,70 eur.
Podľa poslednej správy banky zo dňa 02.01.2020 bolo na úver zo strany žalovaného od 08.05.2016
do 01.01.2020 uhradená suma 8 723,91 eur a zostatok na uvedenom úvere je ku dňu 01.01.2020 14

085,36 eur.
33.b Podľa zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR z 03.02.1972, sp,zn. Cpj 86/1971, R 42/1972
Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielových spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto
pohľadávky a dlhy totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka.
Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ustanovenia § 496 Občianskeho
zákonníka vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom
a účelom im najbližšie, primerane použiť ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka a
vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového

spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.
33. c Súd prvej inštancie vzhľadom na zhodné návrhy účastníkov konania o tom aby bol úver prikázaný
žalovanému, ako i na skutočnosť, že spoločný záväzok účastníkov zo zmluvy o úvere č. 0372504066
zo dňa 14.12.2005 je zabezpečený záložným právom k domu, ktorý na základe návrhov strán má byť
prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, správne postupoval, keď žalovanému taktiež prikázal

úhradu zostatku úveru úvere č. 0372504066 v Slovenskej sporiteľni, a.s., z ktorého ku dňu 01.01.2020
zostáva v zmysle vyššie uvedeného uhradiť ešte sumu 14 085,36 eur. Súd prvej inštancie však vo výroku
IV.konštatoval,žezostatokúveru(kneuvedenémudňu)je15545,91eur,pričomvbode91odôvodnenia
rozsudku uvádza, že pri výpočte vyrovnacích podielov strán zohľadnil stav úveru podľa správy banky
zo dňa 08.01.2020 (t.j. sumu 14 085,36 eur) s tým, že stav úveru je vo výroku mylne uvedený na sumu

15 545,91 eur. Rozsudok súdu prvej inštancie je potom v tejto časti ( vo výroku IV. s korešpondujúcim
odôvodnením) nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie sám v odôvodnení rozsudku konštatoval
vecnú nesprávnosť jedného svojho výroku, čo nie je procesne prípustné a zakladá to zmätočnosť
rozhodnutia súdu v tejto časti.
33. d Odhliadnuc od uvedeného, vzhľadom na obsah odvolacích námietok žalobkyne, považuje odvolací

súd za potrebné uviesť, že po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie v súvislosti so splácaním
spoločného úveru výlučne žalovaným po rozvode manželstva nezohľadnil v prospech žalovaného i
úroky, ktoré k nemu prirastú v budúcnosti, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Súd prvej inštancie
správne v tomto smere prihliadol na náklady, ktoré žalobca po rozvode manželstva do dňa vyporiadania
(resp. do dňa 01.01.2020) vynaložil zo svojich výlučných prostriedkov na majetok spoločný, a to

konkrétne sumu 20 697,61 eur ( za obdobie od 14.07.2011 do 08.05.2016 suma 11 973,70 eur a od
08.05.2016 do 01.01.2020 suma 8 723,91 eur) na úhradu spoločného úveru č 0372504066 v Slovenskej
sporiteľni, a.s.. Vzhľadom na to, že išlo o úver vzniknutý za trvania manželstva obom účastníkom
spoločne, niet dôvodu, pre ktorý by v prospech žalovaného mali byť započítané len úhrady istiny a nie aj(minulých) úrokov z istiny, ako navrhuje žalobkyňa. Uvedené je plne v súlade s ustálenou súdnou praxou
i právnou teóriou, podľa ktorých ak ku dňu vysporiadania BSM nebol dlh účastníkov uhradený, prikáže
ho súd na úhradu niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovaniu súdu, t.j. vrátane do tej

doby už kapitalizovaného príslušenstva (úrokov) (viď JUDr. Imrich Fekete, CSc. : Občiansky zákonník.
Veľký komentár, 2. zväzok, str. 382, Eurokódex, Bratislava, 2015; porovnaj rozhodnutie NS ČR sp.zn.
22Cdo/2206/2009 zo dňa 23.03.2011 pri obdobnej právnej úprave).

34. Odvolacia námietka žalobkyne smerovala i voči posúdeniu súdu prvej inštancie, na základe ktorého

finančné prostriedky zo stavebného sporenia strán vo Wüstenrot, a.s. vyplatené vo výške 9 743,55
eur za trvania manželstva započítal na ťarchu žalobkyne s odôvodnením, že pri nakladaní s týmito
prostriedkami, keď nešlo o bežný úkon vzhľadom na výšku sumy, konala bez súhlasu žalovaného, a
preto na túto sumu pri vyporiadaní BSM prihliadol ako na sumu, ktorú je povinná žalobkyňa uhradiť
do BSM a to vo výške 9 743,55 eur, pričom poukázal na závery zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR
sp.zn. Cpj 86/1971 a rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo 17.1.2001 sp.zn. 22Cdo 2433/99.

34. a Z obsahu spisu vyplýva, že účet spoločného stavebného sporenia manželov bol účinný od
29.06.2001 a zrušený bol dňa 07.12.2007. Žalobkyňa tvrdila, že matka žalobkyne na tento účet
za trvania manželstva účastníkov, poskytla sumu 209 294,10 Sk. Žalovaný toto tvrdenie zospornil.
Tvrdenie žalobkyne však potvrdil svedok R. (otec žalobkyne) pri výsluchu dňa 11.06.2014. Na základe

vykonaného dokazovania bolo pritom zistené, že dňa 07.12.2007 bolo na základe žiadosti oboch
manželov (č.l. 75, 102) vyplatené na účet žalobkyne 9 743,55 eur / 293 534,10 Sk. Žalobkyňa uviedla,
že sumu 6 970,72 eur/ 210 000,- Sk obratom previedla na účet svojej matky ( čo vyplýva to i z výpisu
z jej účtu) a zvyšok vybrala (z výpisu z účtu vyplýva výber 3 153,42 eur / 95 000,- Sk) a vyplatila
žalovanému. Žalovaný namietal, že nemal vedomosť o dohode s matkou žalobkyne a žalobkyňa sumu 6

970,72 eur previedla bez jeho vedomia svojej matke a zvyšok mu nikdy nevyplatila. Vo vyjadrení zo dňa
13.03.2017 žalovaný uviedol, že o výbere prostriedkov zo spoločného stavebného sporenia sa dozvedel
až po rozvode manželstva.
34.b Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dôsledne všetkými
skutočnosťami zistenými v konaní ohľadne stavebného sporenia. Je pravdou, že pokiaľ jeden z

manželovnakladalsvecoualeboúsporami,ktorésúvBSM,spôsobom,ktorýjevrozporesustanovením
§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, potom na tento neplatný ( pozn. relatívne) právny úkon
nemožno prihliadať a vec alebo úspory je potrebné zaradiť do masy BSM a vysporiadať. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti však nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil výpoveď svedka R.a
o vložení prostriedkov matky žalobkyne na účet stavebného sporenia manželov a o existencii dohody

medzi žalobkyňou a jej matkou, resp. z akých dôvodov jeho svedectvu neuveril. V tejto súvislosti sa
súd prvej inštancie nezaoberal otázkou či sa žalovaný dovolal alebo nedovolal relatívnej neplatnosti
prípadnej dohody medzi žalobkyňou a jej matkou a z akých dôvodov sa započítania sumy na ťarchu
žalobkyne začal domáhať až v konaní o vyporiadanie BSM, keď jeho tvrdenie o tom, že o zrušení účtu a
vyplatení sumy stavebnou sporiteľňou žalobkyni, sa dozvedel až po rozvode manželstva, nie je pravdivé

s poukazom na to, že podľa listinných dôkazov o zrušenie účtu požiadali obaja manželia spoločne v roku
2007 a v žiadosti uviedli účet (žalobkyne), na ktorý žiadali výplatu nasporených prostriedkov poukázať.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti je potom predčasné a odvolacia námietka žalobkyne je
dôvodná.

35. Pokiaľ ide o podiel na zisku v obchodnej spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., ktorý žalobkyňa tvrdí
vo výške 50 000,- eur ( nie 40 000,- eur, ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie), odvolací súd
poukazuje na závery súdnej praxe i právnej teórie, podľa ktorých nielen mzda, ale aj akékoľvek iné
peňažnéplnenie,ktoréktorýkoľvekzmanželovzískalpočastrvaniamanželstva(svýnimkamiuvedenými
v zákone), sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva až okamihom ich vyplatenia niektorému

z manželov. Vznik nároku na peňažné plnenie ešte nezakladá istotu, či vôbec, kedy a v akej výške bude
toto peňažné plnenie skutočne vyplatené. Rozhodujúcim okamihom pre začlenenie do bezpodielového
spoluvlastníctva je teda okamih nadobudnutia peňažného plnenia, nie vznik nároku na toto plnenie.
Predmetom vysporiadania je totiž len reálny spoločný majetok manželov, ktorý existoval ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva. Nemôže ním byť fiktívny majetok ani majetok, vo vzťahu, ku ktorému

existuje iba tzv. čakateľské právo (viď JUDr. Imrich Fekete, CSc. : Občiansky zákonník. Veľký komentár,
2. zväzok, str. 378, Eurokódex, Bratislava, 2015).35. a V súdenej veci nie je sporné, že dňa 29.06.2011 žalovaný ako jediný spoločník predmetnej
obchodnej spoločnosti rozhodol o vyplatení zisku v svojej osobe; že podľa poznámok k individuálnej
účtovnej uzávierke k 31.12.2011 došlo k vyplateniu dividend 40 000,- eur a bola potvrdená existencia

pohľadávky spoločníka 10 000,- eur a podľa poznámok k individuálnej účtovnej uzávierke k 31.12.2012
bola vyplatená i táto suma, ktoré účtovné závierky boli schválené a podpísané žalovaným ako jediným
spoločníkom. V konaní sp.zn. 14P/53/2013 o výživnom, ktorého účastníkmi boli žalobkyňa a žalovaným,
bolo v súvislosti s príjmami žalovaného z obchodnej spoločnosti, vrátane príjmu - z uvedeného zisku zo
spoločnosti, vykonané rozsiahle dokazovanie. Z výsluchu žalovaného a svedka V.du v tomto súdnom

konaní, z výsluchu účtovníčky obchodnej spoločnosti v konaní sp.zn. 14P/53/2013, z výpisu z účtu
spoločnosti, z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 11.07.2011 a ďalšími listinami zo spisu sp.zn.
14P/53/2013 bolo súdom tak v konaní sp.zn. 14P/53/2013, ale i v tomto súdnom konaní zistené, že
napriek k existencii vyššie popísaných účtovných dokladov a existencii rozhodnutia spoločníka zo dňa
29.06.2011,kvyplateniupodielunaziskuvovýškespolu50000,-euržalovanémuzatrvaniamanželstva
reálne nedošlo. Doposiaľ bol teda v súdnom konaní preukázaný vznik nároku žalovaného na podiel na

zisku, avšak nebolo preukázané reálne vyplatenie podielu na zisku žalovanému za trvania manželstva.
Skutočnosť, že žalovaný ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti o vyplatení zisku rozhodol a
podpísal účtovné doklady neznamená automaticky, že ide o zhodné tvrdenie strán v sporovom konaní
v zmysle § 151 ods. 1 CSP o tom, že došlo k vyplateniu podielu na zisku žalovanému, ako sa domnieva
žalobkyňa, o to viac za situácie, keď žalovaný od počiatku súdneho konania reálne vyplatenie zisku

popiera. V dôsledku uvedeného sa dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že k výplate zisku reálne
došlo, presunulo na žalobkyňu, ktorá v tomto štádiu konania dôkazné bremeno o tejto skutočnosti
neuniesla. Záveru súdu prvej inštancie, ktorý sumu zisku ako nevyplatenú nevyporiadal, potom niet čo
vytknúť. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že
obchodná spoločnosť súdu nepredložila účtovníctvo, odvolací súd zistil, že vykonanie takého dôkazu v

tomto konaní navrhnuté nebolo a námietka žalobkyne nie je dôvodná.
35. b Pokiaľ sa žalobkyňa v súvislosti s nárokom žalovaného na podiel zo zisku obchodnej spoločnosti,
za situácie, že súd nemá za preukázané reálne vyplatenie podielu na zisku žalovanému domáha
vyporiadania pohľadávky na podiel na zisku vo výške spolu 50 000,- eur, odvolací súd túto odvolaciu
námietku nemal za dôvodnú. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im

zodpovedajúcu účasť na obchodnej spoločnosti. Podiel sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom
obchodnom majetku spoločnosti (§ 61 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podiel spoločníka na čistom
obchodnom imaní (§ 6 ods. 3) sa v zásade prejavuje v troch základných formách, t.j. ako podiel na
zisku, vyrovnací podiel alebo ako podiel na likvidačnom zostatku. Konkrétne právo na podiel na zisku
nevzniká automaticky dosiahnutím zisku, ale až rozhodnutím spoločníkov o tom, že zisk (príp. jeho

časť) sa použije na rozdelenie. Spoločníkom obchodnej spoločnosti patria zákonom priznané základné
práva, a to jednak a) nemajetkové práva, napr. právo na účasť na riadení spoločnosti; právo na kontrolu
a iné a b) majetkové práva, predovšetkým právo na podiel na zisku. Avšak len manžel - spoločník
má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v
Obchodnom zákonníku, v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve. Tieto práva sú oddelené

od majetkovej hodnoty samotného obchodného podielu, ktorá - v prípade nadobudnutia obchodného
podielu čo aj len jedným z manželov za trvania manželstva - zostáva manželom spoločná (porovnaj
napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/700/2004 pri obdobnej právnej úprave ). Z povahy práva na podiel
na zisku obchodnej spoločnosti, ktoré podľa Obchodného zákonníka prislúcha zásadne len spoločníkovi
obchodnej spoločnosti (i keď je nepochybne samostatne prevoditeľné) vyplýva, že pohľadávka na

výplatu podielu na zisku obchodnej spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., založená na rozhodnutí jediného
spoločníka (žalovaného) zo dňa 29.06.2011 patrí len a výlučne spoločníkovi tejto spoločnosti (pokiaľ
nebola prevedená), teda žalovanému a ako takú ju samotnú nemožno vyporiadať v konaní o vyporiadaní
BSM.
35.c Odvolací súd však konštatuje, že súd prvej inštancie nevyhodnotil danú situáciu, týkajúcu sa nároku

na vyplatenie podielu na zisku obchodnej spoločnosti žalovanému z hľadiska dobrých mravov (§ 3
Občianskeho zákonníka), ako sa v prvoinštančnom konaní domáhala žalobkyňa. Súd prvej inštancie sa
v napadnutom rozsudku nezaoberal tým, na základe akých skutočností žalovaný rozhodol o vyplatení
podielu na zisku a z akých dôvodov následne suma podielu na zisku nebola za trvania manželstva
žalovanému vyplatená, či sa výplaty podielu na zisku, na ktorý mu preukázateľne vznikol právny nárok,

žalovaný za trvania manželstva alebo po jeho zániku domáhal, ak áno, akým spôsobom a s akým
výsledkom a ak nie, či jeho konanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi, ktorým konaním jeho pričinením
mohla z majetku BSM uniknúť majetková hodnota, ktorá by inak do masy BSM patrila. Taktiež sa súd
prvej inštancie nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobkyne uvádzanými v konaní pred súdomprvej inštancie, že výplate tvrdeného zisku v hotovosti nasvedčuje vklad hotovosti na účet žalovaného
po rozvode manželstva. Z tohto hľadiska je potom rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tomto smere
predčasné.

35. d Odvolací súd pre úplnosť dáva do pozornosti, že predmetom konania, vedeného na Okresnom
súde Prievidza pod sp.zn. 14P/53/2013, bola úprava rodičovských práv a povinností rodičov (žalobkyne
a žalovaného) k ich maloletým deťom, nie vyporiadanie BSM strán a konanie právoplatne skončilo
vydaním rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoP/53/2016 dňa 08.12.2016, teda pred takmer
4 rokmi.

36. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie ju nedôvodne zaviazal na úhradu trov znaleckého
dokazovania vykonaného Ing. I.om žalovanému. Súd prvej inštancie podľa bodu 93 rozsudku o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď po zhodnotení návrhov strán na vyporiadanie BSM
konštatoval, že mal za to, že úspech, resp. neúspech v spore mala každá zo strán sporu v podstate
rovnaký, pretože žalobkyňa i žalovaný v priebehu konania navrhovali spôsoby možného vyporiadania

BSM, ktoré súd nepoužil. Následne sa v rozsudku uvádza, že „ preto súd rozhodol podľa § 257
CSP tak, že náhradu ostatných trov konania stranám nepriznal. Priznal len náhradu trov konania
žalobkyni od I. V., za úkony súvisiace s jeho vstupom do konania, keď súd rozhodol, že ho na
námietku žalobkyne do konania nepripustil, a tiež súd priznal žalovanému náhradu trov konania za
znalecké dokazovanie, ktorým bolo preukázané tvrdenie žalovaného ohľadom hodnoty bytu, resp.

hodnoty členského podielu v družstve v čase jeho nadobudnutia do BSM.“ Po preskúmaní veci sa
odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že takto formulované závery súdu prvej
inštancie nie sú preskúmateľné, nie je zrejmé, či teda o trovách konania strán sporu súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP alebo použil § 257 CSP a z akých konkrétnych dôvodov. Taktiež nie je
zrejmé, z akých dôvodov vyčlenil len časť trov konania žalovaného (náhradu za znalecké dokazovanie

jedným z viacerých znalcov), na ktorých náhradu zaviazal žalobkyňu, keď samotná skutočnosť, že
znaleckým dokazovaním vykonaným vo veci, bolo preukázané tvrdenie jednej strany, za súčasného
konštatovania, že úspech, resp. neúspech v spore mala každá zo strán sporu v podstate rovnaký, nie je
podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky

predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP , súd však dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach u strán sporu a túto výnimočnosť je súd povinný dôsledne odôvodniť., o to viac, že súd
prvej inštancie bez uvedenia relevantných dôvodov „vyčlenil“ nárok žalovaného na náhradu trov tohto

znaleckého dokazovania z masy ostatných trov konania strán. Táto odvolacia námietka žalobkyne bola
dôvodná.

37. Odvolacie námietky žalovaného:

38. Žalovaný v odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie na základe ktorých dospel k záveru, že
v prípade obchodného podielu v spoločnosti ANTRE PUBLIC, s.r.o., ktorý žalovaný kúpil za trvania
manželstva kúpnou zmluvou zo dňa 07.03.2004 a ktorý v priebehu konania o vyporiadanie BSM bol
na základe zmluvy zo dňa 28.03.2013 previedol (podľa zmluvy) bezodplatne na nadobúdateľa X.a O.,
nešlo o bezodplatný prevod.

38. a Odvolací súd sa po preskúmaní veci v tejto časti stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.
Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že obchodný podiel v spoločnosti ANTRE
PUBLIC, s.r.o. žalovaný kúpil za trvania manželstva kúpnou zmluvou zo dňa 07.03.2004 za kúpnu
cenu 1 659,70 eur, ktoré získal zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.01.2004 ( uzavretej taktiež za trvania

manželstva ). Obchodný podiel nepredstavuje vec, ale inú majetkovú hodnotu, ktorá je obchodovateľná
a oceniteľná v peniazoch. Z ustálenej judikatúry, na ktorú odkazuje i súd prvej inštancie v bode 86
odôvodnenia napadnutého rozsudku, je nepochybné, že ak manželia alebo jeden z nich za trvania
manželstva z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením
obmedzeným, takto získaný majetok sa zo zákona stáva súčasťou BSM, ktorý možno vyporiadať v

rámci konania o vyporiadanie BSM. Vzhľadom na skutočnosť, že obchodný podiel, ktorého majetková
hodnota spadala do BSM strán sporu, žalovaný zmluvou zo dňa 28.03.2013 previedol na tretiu
osobu preukázateľne bez súhlasu žalobkyne, súd prvej inštancie správne postupoval, keď v konaní o
vyporiadanie BSM vysporiadal cenu obchodného podielu v čase predaja. Je síce pravdou, že zmluvao prevode obchodného podielu zo dňa 28.03.2013 bola koncipovaná ako bezodplatná zmluva, ktorej
relatívnej neplatnosti sa žalovaná nedovolala, avšak je potrebné prihliadnuť najmä na skutočnosť, že v
zmluve o pôžičke zo dňa 20.01.2004, uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a X.om O. ako veriteľom

bolo uvedené, že ju žalovaný môže splatiť i bezodplatným prevodom obchodného podielu. Keďže v
konaní nebolo zistené, že by žalovaný zmluvu o pôžičke zo dňa 20.01.2004 splnil iným spôsobom, súd
prvej inštancie správne vychádzal z toho, že k splateniu výlučného záväzku žalovaného zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 20.01.2004 došlo dňa 28.03.2013 prevodom obchodného podielu na veriteľa zo zmluvy
o pôžičke, X. O.. Napokon sám žalovaný na pojednávaní dňa 12.03.2014 potvrdil, že pôžičku X.ovi O.

neplatil, a práve preto bol podiel prevedený bez odplaty - odpísaním pôžičky - na O.a. Súd prvej inštancie
potom správne uzavrel, že obchodný podiel bol v skutočnosti prevedený za sumu predstavujúcu istinu
pôžičky s dojednanou odplatou (9 128,33 eur/ 275 000,- Sk) s dojednaným 10 % ročným úrokom z
omeškania od 20.01.2006 (v ktorý deň bola pôžička podľa zmluvy splatná) do 28.03.2013 (deň uzavretia
zmluvy o prevode obchodného podielu ) vo výške 6 564,65 eur. Cena, za ktorú bol potom obchodný
podiel v skutočnosti prevedený, tak predstavuje sumu 15 692,98 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie

správne ( po zaokrúhlení 15 693,- eur) urobil predmetom vyporiadania. Odvolacia námietka žalovaného
tak dôvodná nebola.
38. b Čo sa týka námietky žalovaného, aby súd istinu pôžičky z roku 2004 (8 298,48 eur/ 250 000,- Sk)
zahrnul do pasív na strane žalovaného, súd prvej inštancie pri vyporiadaní zohľadnil sumu výlučných
prostriedkov žalovaného - peňažných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.01.2004 v časti vo

výške 1 659,70 eur, ktorá suma bola preukázateľne podľa kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.2004 vynaložená
žalovaným na kúpu predmetného obchodného podielu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že ak
vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorí, napríklad uzavrel
vo vlastnom mene zmluvu o pôžičku a takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, teda
bola zaň získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok

uvedených v § 143 Občianskeho zákonníka a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá
- do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný
vrátiť, a ktorý ich vynaložil skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní
BSM (rozsudok Najvyššieho súdu publikovaný pod č. R 57/ 1970). Súd prvej inštancie správne ako vnos
žalovaného posúdil len časť peňažných prostriedkov získaných zo zmluvy o pôžičke, pretože len táto

časť bola preukázateľne vynaložená na kúpu obchodného podielu, teda majetkovej hodnoty spadajúcej
do masy BSM. Vo zvyšku peňažných prostriedkov získaných žalovaným zo zmluvy o pôžičke nebolo v
konaní preukázané, že by ich použil na obstaranie alebo zhodnotenie veci patriace patriacich do BSM,
a preto na ne súd prvej inštancie správne neprihliadal. Táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná
nebola.

39. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného smerovala proti určeniu výšky sumy vnosu, ktorý žalovaný
zo svojho uhradil na kúpnu cenu za dom, patriaci do BSM strán ( dar od rodičov).

39. a Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v bode 83 uviedol, že o.i. ako výlučné prostriedky

investované žalovaným do BSM posúdil i kúpnu cenu domu, uhradenú rodičmi žalovaného priamo
predávajúcim do rúk teda sumu 780 000 Sk, teda 25 891,26 eur, ktorá kúpna cena bola žalovanému
darovaná jeho rodičmi, čo vyplýva z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie vychádzal zo znenia
kúpnej zmluvy a neprihliadal na zvyšnú sumu ktorá mala byť vyplatená predávajúcim, pretože podľa
kúpnej zmluvy na iné plnenie nebol daný dôvod.

39. b Odvolací súd sa po preskúmaní veci s takýmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Z
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 20.07.2005 bola medzi žalobkyňou
a žalovaným ako kupujúcimi a I. D., U. S., Q. X. a B. Q. ako predávajúcimi uzavretá kúpna zmluva
na rodinný dom, špecifikovaný v bode 25 tohto uznesenia za dojednanú kúpnu cenu 25 891,25 eur/
780 000,- Sk. V konaní bolo výsluchom žalovaného, rodičov žalovaného, svedkyne Q. X. a čestným

prehlásením Q. X. zistené, že rodičia žalovaného kupujúcim odovzdali titulom kúpy domu sumu 62 238,
60 eur/ 1 875 000,- Sk, hoci v zmluve bola uvedená kúpna cena 25 891,25 eur.
39.c Na vznik kúpnej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 588 a nasl.) je potrebné,
aby sa účastníci zmluvy dohodli na podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena.
Bez dojednania o kúpnej cene nie je kúpna zmluva platne uzavretá. K určeniu kúpnej ceny dochádza

najčastejšie určením výšky kúpnej ceny určitou sumou peňazí. Pokiaľ tomu tak nie je, musí byť v kúpnej
zmluve namiesto toho uvedený spôsob, akým možno túto sumu určiť. V prípade, ak kúpna cena nie je
vôbec dojednaná, kúpna zmluva je absolútne neplatná. V prípade kúpnej zmluvy, ktorej predmetom súdnehnuteľnosti, musí byť kúpna zmluva ( vrátane dojednania o kúpnej cene ) uzavretá v písomnej forme
pod následkom jej neplatnosti.
39.d Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď pri

určení výšky vnosu žalovaného z výlučných prostriedkov na získanie majetku do BSM ( kúpu rodinného
domu ) vychádzal z kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve, teda zo sumy 25 891,25 eur. Pokiaľ
rodičia žalovaného plnili kupujúcim peňažnými prostriedkami, darovanými žalovanému, nad rozsah tejto
dojednanej kúpnej ceny, plnili tak bez právneho dôvodu, a túto sumu plnenú nad rozsah dojednanej
kúpnej ceny v platnej kúpnej zmluve, nemožno započítať v prospech žalovaného a na ťarchu žalobkyne

ako vnos žalovaného do BSM. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že podľa posudku Ing. K. č. 137/2005
mal rodinný dom ku dňu 28. 10. 2005 hodnotu 59 0749,05 eur/ 1 800 000 ,- Sk, pretože kúpna cena
v kúpnej zmluve nemusí zodpovedať trhovej hodnote predmetu kúpy a je výsledkom slobodnej dohody
zmluvných strán.
39.e Uvedená odvolacia námietka žalovaného tak dôvodná nebola.

40. Pokiaľ žalovaný ďalej namieta výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie - bod 36 tohto uznesenia z, ktorého vyplýva, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé,
či súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov konania podľa § 255 alebo § 277 CSP, a preto je
rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.

41. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje so zhodnými odvolacími námietkami žalobkyne i žalovaného
ohľadom veľkého množstva chýb v písaní a počítaní v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré
robia rozsudok súdu prvej inštancie len ťažko preskúmateľný. Napr. vychádzajúc výlučne z číselných
údajov uvádzaných v bode 92 rozsudku (bez ohľadu na dôvodnosť a správnosť jednotlivých číselných
údajov v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu) čistá hodnota BSM nepredstavuje sumu

239 279,95 eur, ale sumu 239 014,50 eur ( súd prvej inštancie uviedol hodnoty: dom 142 000 eur, byt 68
800 eur, zostatky na účtoch 1629,08 eura 1148,87 eura, vyplatené prostriedky zo stavebného sporenia
v 9743,55 euro, cena za predaj obchodného podielu 15 693 eur, čo spolu predstavuje sumu 239 014,50
eur); v dôsledku uvedeného je nesprávny aj výsledok súdom prvej inštancie vyčíslenej čistej hodnoty
BSM ; nesprávny je údaj o tom, že žalobkyňa z BSM dostane majetok v hodnote 482 017,2 eur a

podobne.

42. Náprava popísaných pochybení súdu prvej inštancie v odvolacom konaní by vyžadovala takú
mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti
súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných

skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s
prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania), a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/
CSP, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP). Odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, pretože pri súdnom vysporiadaním BSM ide o spor,

v ktorom určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu; v konaní o
vysporiadaniemajetkovéhospoločenstvamanželovniejemožné,abyniektorýzvýrokovvykonávajúcich
toto vysporiadanie samostatne nadobudol právoplatnosť.

43. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vec prejedná a prípadne doplní dokazovanie

v intenciách hore uvedených záverov odvolacieho súdu, dokazovanie riadne vyhodnotí v súlade so
zákonnými ustanovenia o BSM a súdnou praxou, vec právne posúdi a opätovne vo veci rozhodne
rozsudkom, ktorý bude spĺňať náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

44. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie v novom rozhodnutí /§ 396 ods. 3 CSP/.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).