Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/101/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012071
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3117012071.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti obžalovanému K. Z., nar. XX.XX.XXXX v I.
nad I., trvale bytom P., G. ulica XXX/XXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej
len „prokurátorka") proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/112/2017 zo dňa 11. augusta

2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. októbra 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného K. Z. a prokurátorky z a m i e t a j ú, pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/112/2017 zo dňa 11.08.2021 (ďalej len „súd prvého
stupňa“), bol obžalovaný K. Z. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v rodinnom dome na adrese P., G. č. XXX/XXX od presne nezisteného času približne od konca roku
2014 do dňa 16.12.2015 opakovane fyzicky napádal svoju manželku A. Z. tak, že ju chytal pod krk, sácal
ju, naznačoval údery a škrtil ju, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, sledoval ju, kontroloval s kým a
kedy sa stretáva, zakazoval jej stretávať sa s rodinou a kamarátkami, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví

a smrťou, že potom zabije seba, sústavne jej nadával, že je neschopná, čo u svedkyne poškodenej
vyvolávalo strach a stres, vyhrážal sa jej, že jej zoberie dieťa a psychicky ju zničí, svojim agresívnym
chovaním v nej vyvolával strach a stres, násilne ju izoloval od okolia, následkom čoho poškodená A.
Z. jeho konanie pociťovala ako príkorie, ktoré sústavne výrazne negatívne ovplyvnilo jej život, bolo jej
spôsobované utrpenie v zmysle týrania vo forme verbálnej a brachiálnej agresivity, ktoré viedli k rozvoju
známok psychotraumy, naučenej bezmocnosti a celkovej psychickej exhauscie, rozvinuli sa úľakové

reakcie ako dôsledok dlhodobej psychotraumatizácie.

Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu bol podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), §
51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky za súčasného určenia
probačného dohľadu nad jeho správaním počas skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. súd

prvého stupňa obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej A. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia mimo
priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia príslušných štátnych orgánov o styku obžalovaného
s mal. dieťaťom W. Z., nar. XX.XX.XXXX.

Protivýrokomovine(včastiprávnejkvalifikácieskutku)atresteuvedeného rozsudkupodalavzákonnej

lehote v neprospech obžalovaného odvolanie prokurátorka s tým odôvodnením, že základnou podstatou
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je, že páchateľ nepriaznivo pôsobí na telesný alebopsychický stav obete. Svedkyňa PhDr. X., klinická psychologička vypovedala, že v čase, keď začala
poškodená jej ambulanciu navštevovať (od 12.01.2016) nebola schopná vypovedať, zadúšala sa od
plaču, triasla sa, bála sa manžela, lebo ju psychicky týral, pričom proces liečby bol u nej veľmi zdĺhavý.

Zároveň z výsluchu poškodenej vyplynulo, že táto podala trestné oznámenie až s odstupom času
práve z dôvodu, že po odchode zo spoločnej domácnosti sa musela liečiť, aby bola vôbec schopná
vypovedať ku skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu. Zo znaleckého posudku Mgr. I. vyplýva, že
akékoľvek stretnutie s obžalovaným zneschopňuje poškodenú v aktívnej komunikácii s ním a blokuje tak,
že nie je schopná primerane reagovať a otvorene hovoriť o verbálnej a brachiálnej agresivite, ktorú zo

strany obžalovaného prežívala celé roky. Znalkyňa tiež konštatovala, že poškodená zažívala psychické
týranie vo forme verbálnej a brachiálnej agresivity, ponižovanie, osočovanie zo strany manžela, ale nie
je osobnostne disponovaná tento stav adekvátne riešiť, resp. brániť sa voči nemu tak, aby to viedlo k
efektívnemu konaniu a následnému riešeniu, pričom aktivity manžela (v čase vypracovania znaleckého
posudku) smerovali k tomu, aby tento negatívny psychický stav pretrvával. Aj z výpovede poškodenej
je zrejmé, že psychické ataky od obžalovaného pretrvávali aj po jej odchode zo spoločnej domácnosti,

kedy obžalovaný kontaktoval ľudí z jej okolia a informoval sa o nej, sledoval ju z auta, viackrát bol
videný nielen poškodenou, ale i susedmi v blízkosti bytovky, v ktorej bývala. Uvedené konanie - napriek
tomu, že s obžalovaným už nebývala - vyvolávalo u nej pocit strachu, stres. Nestotožnila sa s názorom
súdu prvého stupňa, že konanie obžalovaného má byť ohraničené len do doby odchodu poškodenej
zo spoločnej domácnosti, pričom po jej odchode sa s obžalovaným stretávala len sporadicky, a to len

v súvislosti so stykom obžalovaného ako otca ich spoločnej dcéry. Z vykonaného dokazovania naopak
vyplynul záver, že obžalovaný vo svojom konaní pokračoval aj po odchode poškodenej (sledovanie,
kontaktovanie jej okolia za účelom zisťovania informácii o poškodenej), kedy táto pociťovala strach, stres
atietoútokyboliprerušenéažobmedzenímosobnejslobodyobžalovanému.Žalovanéobdobie,približne
od konca roku 2014 do dňa 16.12.2016, v rámci ktorého opakovane dochádzalo k psychickým a neskôr i

fyzickým útokom zo strany obžalovaného a ktoré bolo ustálené už v prípravnom konaní, bolo podporené
aj dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Pre posúdenie otázky, či páchateľ trestného činu
týrania blízkej a zverenej osoby páchal takýto čin po dlhší čas v zmysle ustanovenia § 138 písm. b)
Tr. zák., je určujúca nielen celková doba týrania, ale je potrebné prihliadnuť aj ku konkrétnemu spôsobu
vykonania činu, intenzite týrania a podobne. Musí ísť teda o taký dlhý čas, ktorý jednak prekračuje

inak obvyklý čas spáchania tohto trestného činu a jednak prekračuje tento obvyklý čas tak, že použitie
základnej skutkovej podstaty, teda § 208 ods. 1 Tr. zák., by dostatočne nevystihovalo závažnosť konania
obžalovaného. Obžalovaný sa žalovaného skutku dopúšťal po dlhý čas a jeho konanie tak napĺňa
podmienku podriadenia skutku pod kvalifikovanú skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. Nakoľko
obžaloba posudzovala žalovaný skutok podľa prísnejšieho zákonného ustanovenia v zmysle § 208 ods.

1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., nemožno sa stotožniť
s uloženým trestom, keďže trestná sadzba trestu odňatia slobody v prísnejšej skutkovej podstate
označeného zločinu je 7 rokov až 15 rokov. Konanie obžalovaného nepochybne naplnilo prísnejšiu
skutkovú podstatu označeného trestného činu, preto uložený podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 roky nemožno označiť za

súladný s ustanovením § 34 ods. 6 Tr. zák. Navrhla, aby odvolací súd z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm.
b), d) Tr. por. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci
tak, že na podklade skutkového stavu uzná obžalovaného za vinného zo zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b) Tr. zák. a uloží mu zákonný a spravodlivý trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej

sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodená vo vyjadrení k odvolaniu prokurátorky prostredníctvom splnomocnenca uviedla, že s
odvolaním prokurátorky sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súdna judikatúra už stabilne konštatuje,
že konanie po dlhší čas pripadá do úvahy pri pokračovacích aj trvácich trestných činoch, t. j. vtedy,

keď sa udržiava protiprávny čas po určitú dobu. Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za
dlhšiu dobu je treba posudzovať predovšetkým na základe intenzity konania obžalovaného
a závažnosti trestného činu. Ide o také konanie obžalovaného, ktoré zasahuje do zvlášť
významnej sféry poškodeného a je vyjadrené aj zákonom ustanovenou trestnou sadzbou, ktorá vlastne
tak vyjadruje dôležitosť a mieru záujmu akú spoločnosť má na ich ochrane. V tomto konkrétnom

prípade trestná sadzba v základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby
je v rozpätí 3 - 8 rokov a vyjadruje tak výrazný záujem spoločnosti na ochrane dotknutých
osôb, v tomto prípade jej osoby v postavení manželky pred psychickým utrpením v podobe verbálnej
a brachiálnej agresivity, ponižovaním, osočovaním, opakovanými hrozbami násilia, odňatia slobody,vulgárnym nadávaním, izolovaním od najbližšej rodiny a inými protiprávnymi konaniami obžalovaného.
Okresný súd ohraničil konanie obžalovaného len časom od konca roka 2014 až do 16.12.2015, kedy
utiekla zo spoločnej domácnosti. V danom prípade sa teda aj na základe takto vymedzeného časového

úseku jedná o obdobie minimálne jedného roka. Protiprávne konanie obžalovaného bolo ukončené
až momentom, kedy mu bol súdom vydaný zákaz sa k nej priblížiť. Aj po jej odchode zo spoločnej
domácnostijuobžalovanýnaďalejprenasledovalaohrozoval,očomsvedčíňouakoajsvedkamiopísaný
incident o agresívnej jazde obžalovaného pri kostole v Mojtíne, kedy ju takmer zrazil. Taktiež jeho
agresívne správanie, keď vstúpil do bytu jej rodičov a inzultoval jej matku, resp. všetkých vulgárne

osočoval. Poukázala na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/56/2016 zo
dňa 19.12.2016 bol obžalovanému vydaný zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 m,
zákaz akokoľvek ju kontaktovať a zákaz zdržiavať sa v jej obydlí. Zdá sa minimálne ako nedostatočne
odôvodnený záver súdu o tom, že protiprávne konanie obžalovaného voči nej ohraničil trvaním len
do 16.12.2015. Trvanie konania obžalovaného v rozsahu 12 mesiacov je nutné posudzovať aj podľa
kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr.

zák., pretože protiprávne konanie obžalovaného - podľa zistenia súdu - trvalo minimálne 12 mesiacov,
čo je už bezpochyby treba považovať za konanie trvajúce dlhšiu dobu. Útek zo spoločnej domácnosti
ju uchránil len pred fyzickými atakmi, ktoré sa diali bežne „za zatvorenými dverami,“ nie však pred
psychickým nátlakom, prenasledovaním, ohrozovaním jej osoby a blízkych, ktorí jej v danej situácii
pomáhali. Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu v zmysle § 138 písm. b)

Tr. zák., je potom potrebné posudzovať predovšetkým na základe intenzity konania obžalovaného a
závažnosti trestného činu. O vysokej miere závažnosti prejednávaného trestného činu svedčí trestná
sadzba v jeho základnej skutkovej podstate, ktorá je určená rozpätím tri až osem rokov a vyjadruje
tak výrazný záujem spoločnosti na ochrane dotknutej osoby, v tomto prípade manželky pred bitím,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním a vyvolávaním strachu a stresu zo strany obžalovaného.

Intenzitu konania obžalovaného je nutné posudzovať nielen z hľadiska „intenzity sily“ pri nedovolených
fyzických prejavoch voči nej, ale najmä z hľadiska frekvencie nedovoleného a nezákonného konania
obžalovaného, ktoré je vymedzené a špecifikované v § 208 Tr. zák.

Proti výrokom o vine, treste a tým výrokom, ktoré majú v konaní svoj základ i

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom obhajcu. Podľa neho skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozsudku nie
sú relevantným spôsobom zdôvodnené a zároveň súd prvého stupňa sa argumentačne nevysporiadal
s podstatou jeho obrany uplatnenej v konaní pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa nijako
neodôvodnil, prečo ho uznal za vinného. Samotný rozsudok je tým arbitrárny, teda svojvoľný a

nepreskúmateľný. Konaní uvedených v napadnutom rozsudku sa vôbec nikdy nedopustil. Nedokáže
pochopiť, ako súd mohol uveriť účelovým a pomstychtivým tvrdeniam poškodenej, ktoré nie sú a ani
nemohli byť objektivizované žiadnymi zákonnými dôkazmi. Ani lekárske vyšetrenia nepotvrdili, a to
ani v náznakoch, že by poškodená mala nejaké fyzické zranenia. Odborným znaleckým vyšetrením
sa nepotvrdilo, že ak by sa aj pripustilo, že poškodená má nejaké psychické problémy, že by tieto

boli následkom jeho údajných konaní. Zo znaleckého posudku č. 20/2021 okrem iného vyplýva, že
na základe vykonaných zistení a analýzy pri jeho vyšetrení a dostupných údajov zo spisu, ktoré
dopĺňajú obraz interakcie, zo psychologického hľadiska nejde o mechanizmus týrania, ale chronický
matrimoniálny konflikt s prvkami násilia, iba príkorie (utrpenie) zažívajú obaja, teda rovnako on ako
aj poškodená. Súd prvého stupňa na žiadnom mieste odôvodňujúcej časti napadnutého rozsudku k

jeho výpovedi nezaujal žiadny konkrétny a preskúmateľný postoj (nechal ju bez povšimnutia). Nijako
nereagoval ani na jeho vyjadrenia k jednotlivým dôkazom, nijako transparentne sa nevysporiadal s
jeho obranou uplatnenou v konaní pred súdom prvého stupňa a vyplývajúcou z jeho mnohopočetných
vyjadrení, či už počas vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní alebo z vyjadrení uvedených
v jeho záverečnej reči ako aj v záverečných rečiach jeho obhajcov. Vykonané dôkazy, ktoré síce

súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku rekapituluje (avšak ich vôbec nehodnotí) nič nedokazujú.
Výpoveď poškodenej a svedkov z „počutia“ sa nemôže považovať za dostatočne usvedčujúci dôkaz
pre nepochybné konštatovanie jeho viny. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ponechal bez
povšimnutia, resp. vôbec nehodnotil závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom RNDr. Mgr.
B. D., PhD., pričom ide o dôkaz svedčiaci v jeho prospech. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku

nereflektoval ani na svedeckú výpoveď tohto znalca, ktorý okrem iného uviedol, že bolo nevyhnutné
posúdenie interakcie - znalecké posúdenie aj jeho aj poškodenej, nepostačuje vyšetrenie iba jednej
osoby, teda poškodenej. Znalkyňa v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých Mgr.
P. I. nemohla objektívne podať znalecký posudok, keď vyšetrovala a posudzovala výlučne poškodenú.Súd prvého stupňa nevykonal na hlavnom pojednávaní dôkazné prostriedky týkajúce sa výroku o
treste a nie je potom zrejmé, ako pri určovaní druhu trestu a jeho výmery zohľadnil jeho osobu, jeho
pomery a možnosti nápravy. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

III. ÚS 199/08, sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. I. ÚS 241/07, sp. zn. II. ÚS 410/06, sp. zn. III.
ÚS 426/2012 zo dňa 12.09.2012, rozhodnutia ESĽP García Ruiz c. Španielsku z 21.01.1999,
Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998, Kraska c. Švajšiarsko z 29.04.1983, Delcourt, séria A z
roku 1970, Bendreskiy c. Ukrajine z 15.11.2007, Vetrenko c. Moldavsku z 18.05.2010, Velted-98 AD
proti Bulharsku z 11.12.2008 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3To

8/2016 zo dňa 31.05.2017. Aj keď sa žalovaného skutku nedopustil, so zreteľom na všetky zistené
skutkové okolnosti a skôr uvedené skutočnosti namieta, že popri iných trestoch trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v trvaní 2 (dvoch) rokov je v extrémnom rozpore so zásadami primeranosti trestu a jeho proporcionality.
Je neprimerane prísny, so značnou prevahou represie. V predmetnej trestnej veci došlo k porušeniu
jeho základných práv týkajúcich sa zákonnosti a spravodlivosti trestného konania v zmysle čl. 46 ods. 1

ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 17 ods. 2 ústavy a práva na riadne dokazovanie podľa čl.
6 ods. 3 písm. d) dohovoru. Z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. navrhol,
aby ho odvolací súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

V odôvodnení odvolania prostredníctvom skoršieho obhajcu (JUDr. B. D., ktorá krajskému súdu dňa
5.9.2022 oznámila, že od tohto dňa už nie je obhajkyňou obžalovaného) obžalovaný žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por.
zrušil a podľa § 285 písm. a) Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo preukázané, že
sa skutku kladeného mu za vinu dopustil a to s poukazom na priebeh prípravného konania ako aj

hlavného pojednávania. Je presvedčený, že sa súd prvého stupňa dostal do dôkaznej núdze v otázke
jeho viny. Ním predložené dôkazy, ktoré boli v jeho prospech, preukazovali jeho nevinu a vyvracali,
resp. spochybňovali dôkazy obžaloby, presvedčivo nezdôvodnil najmä prečo tieto nepoužil, dostatočne
sa s argumentami obhajoby nevysporiadal a odsudzujúci rozsudok preto považuje za dostatočne
neodôvodnený a trpiaci vadou nepreskúmateľnosti. Počas celého prípravného konania, aj na hlavnom

pojednávaní popieral akúkoľvek trestnú činnosť páchanú na jeho manželke. Poukazoval na nepravdivé
skutočnosti uvádzané poškodenou, napr. to, že v rýchlosti si zbalila veci, odišla bez finančných
prostriedkovspoločnesdcérou.Bolopreukázané,žeodnieslaniekoľkodesiatokvriecatašiekadokonca
ajnajmenej122.302,78eur,vtentodeň-16.12.2015-sinasvojnovozaloženýúčetSXXXXXXXXXXXX
XXXX XXXX preúčtovala sumu 58.500 eur. Takto sa nespráva týraná žena, ktorá pociťuje manželovo

konanie ako ťažké príkorie, žena, ktorá je psychicky na dne a potrebuje pomoc, ale žena, ktorá sa
rozhodla vzťah ukončiť a vyťažiť z neho maximum. Až na hlavnom pojednávaní pri svojej výpovedi, keď
bola konfrontovaná so spôsobom jej odchodu zo spoločnej domácnosti, uviedla, že uvedený postup jej
odporučili na linke pre týrané ženy (že na takúto linku volala nebolo preukázané), na ktorú sa obrátila.
Uvedenú skutočnosť nespomínala pri podaní trestného oznámenia, ktoré podala po roku po jej odchode

zo spoločnej domácnosti ani v celom prípravnom konaní, ale s uvedenou historkou „vyrukovala“ až
po tom, čo boli jej tvrdenia spochybnené, najskôr v konaní 2T/128/2016 ako i v civilných konaniach
prebiehajúcich na Okresnom súde Trenčín a v neposlednom rade v predmetnom konaní. Pokiaľ by bola
pravda, že poškodenú fyzicky napádal, musela by si toto všimnúť jej kolegyňa v práci (svedkyňa P. K.),
nakoľko by musela mať na tele dôkazy, prípadne by si tieto určite odfotila, či navštívila lekára. Táto

svedkyňa vypovedala, že koniec roka 2014 a 2015 bol v práci veľmi hektický z dôvodu, že jeho matka
zomierala, najviac vyťažená je ich firma v zimných mesiacoch, samotná svedkyňa K. uvádzala, že z
týchto skutočností bolo vo firme napätie, s jeho manželkou mala veľmi blízky vzťah, stretávali sa denno-
denne a v prípade, že by manželku škrtil, fyzicky napádal, nadával jej, izoloval ju a vyhrážal sa jej, by
o tomto musela niečo vedieť, zvlášť, keď potvrdila, že veľmi často chodil na služobné cesty, ktoré trvali

aj viac dní. Jeho manželka pri výsluchu nevedela preukázať a popísať konkrétne správanie, teda ako
ju škrtil, ako ju fyzicky napádal. Výpovede matky, brata a sestry poškodenej boli len reprodukciou jej
tvrdení, ani jeden z nich nič konkrétne nevidel (ani vidieť nemohol, lebo sa nič nestalo), k nim nechodili,
on nechodil k nim na rozdiel od jeho manželky, napr. keď k rodičom išla na oslavu, nachystal jej auto,
umyl ho, atď. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevenuje znaleckému posudku č. 12/2017 Mgr.

K.,ktorýjesúčasťoutrestnéhospisu,kdenastrane24tohtoposudkuznalkyňauvádza,žejehomanželka
trpí syndrómom popáleného dieťaťa, ktorý sa spája s históriou nepriaznivých interpersonálnych vzťahov.
Jeho manželka vykazovala známky týranej osoby ešte v detstve a žiaden zo znaleckých posudkov
nepotvrdil, resp. nevyvrátil, či syndrómom týranej osoby trpí poškodená od konca roka 2014, alebotýmto trpela dávno pred tým v dôsledku správania sa voči nej v detstve zo strany neznámej osoby. Z
odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé z akých dôvodov sa okresný súd týmto dôkazom nezaoberal, prečo
tento nezohľadnil pri rozhodovaní o jeho vine a i v tejto časti trpí rozsudok vadou nepreskúmateľnosti.

Súd prvého stupňa poukázal na výpoveď PhDr. X., ktorú namietal v plnom rozsahu, u tejto znalkyne
nikdy v živote nebol. Pokiaľ sa týka znalkyne Mgr. P. I., táto pred súdom vypovedala, že vychádzala len
zo zápisnice a výsluchu zo dňa 02.12.2015, nepoprela, že pokiaľ by mala k dispozícii dôkazy, na ktoré
poukazovali, mohol by byť záver jej posudku iný. Na pojednávaní bol vypočutý znalec RNDr. Mgr. D.,
PhD., ktorý vypracoval aj samotný znalecký posudok, na záveroch ktorého posudku zotrval, vychádzal

zozápisníczpojednávania,zCDnahrávokzhlavnýchpojednávaníizlistinnýchdôkazovavyjadrilsa,že
v danom prípade vzhľadom na jeho zistenia, i vzhľadom na niekoľkoročnú prax, spochybnil objektívnosť
posudku Mgr. I., ktorá skúmala len poškodenú a neskúmala jeho ako obvineného a z jeho zistení
poškodená bola pri odpovediach nepresvedčivá a správanie ich oboch v manželstve nie je typické pre
mechanizmustýraniazpsychologickéhohľadiska,obajavypätésituáciezrejmeriešilineadekvátne,čoho
vyvrcholením malo byť ich rozvodové konanie, ktoré prebieha už 6 rokov a doposiaľ nie sú rozvedení,

pre obštrukcie jeho manželky. V celom trestnom konaní neexistuje jediný dôkaz preukazujúci fyzické
napádanie poškodenej, jediná relevantná lekárska správa, fotografia či svedecká výpoveď. Toto tvrdí
jedine poškodená avšak i v jej výpovedi sú podstatné rozpory, jednak označila svedka, ktorý mal fyzické
napadnutie vidieť a ten toto vo svojej výpovedi poprel a jednak s fyzickým násilím začala poškodená
argumentovať až na hlavnom pojednávaní, pričom v prípravnom konaní toto neuvádzala. Poukázal na

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn.
III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04, sp. zn. IV. ÚS 296/09, sp. zn. III. ÚS 30/07
a rozhodnutia ESĽP Georgiadis v. Grécko, Ruiz Torija v. Španielsko, Van de Hurk v. Holandsko, Kraska
v. Švajčiarsko.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátorky prostredníctvom obhajcu uviedol, že je rozhodujúci
názor súdu na právnu kvalifikáciu po vykonaní hlavného pojednávania a nie to, ako bol skutok
kvalifikovaný obžalobou alebo pri vznesení obvinenia v predchádzajúcich štádiách trestného stíhania.
Všeobecný súd nie je viazaný právnym posúdením skutku podľa obžaloby a musí rozhodnúť o vine, čo
predstavuje uznanie (označenie) skutku ako určitého trestného činu, rovnako musí skutok podriadiť pod

príslušné ustanovenie Tr. zák. Zo strany súdu neboli vo vzťahu k navrhovanej zmene právnej kvalifikácie
vykonané žiadne dôkazy a také nevyplývajú ani z dôkazov produkovaných na hlavnom pojednávaní.
Práve naopak, produkované dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti významnou mierou spochybňujú aj
súdom prvého stupňa ustálený skutkový stav.

Poškodená sa prostredníctvom splnomocnenca vyjadrila aj k odvolaniu obžalovaného. Podľa jej názoru
súd prvého stupňa pochybil, keď posúdil a vyhodnotil konanie obžalovaného voči jej osobe „len“ ako
konanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a nie tiež
podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Odvolanie obžalovaného
vrátane dôvodov uvedených v jednotlivých doplneniach považuje za nedôvodné. Konajúci súd sa v

napadnutom rozsudku presvedčivo a podrobne zaoberal rozborom skutkových okolností, ktoré ho viedli
k vydaniu rozhodnutia a svoje tvrdenia opiera o konkrétne dôkazy, pričom súčasne uvádza právne
úvahy, ktorého k vydaniu napadnutého rozhodnutia viedli. Stotožnila sa s odvolaním prokurátora a
namieta nesprávne posúdenie dĺžky času páchania trestnej činnosti okresným súdom, po ktorý malo
dôjsť k páchaniu trestnej činnosti zo strany obžalovaného, keďže konajúci súd vymedzené časové

obdobie neposúdil z hľadiska ustanovenia § 138 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 208 ods. 3 písm. d)
Tr. zák., ako konanie „po dlhší čas.“ Páchanie trestnej činnosti obžalovaným bolo preukázané nielen
jej samotnou výpoveďou, ale aj výpoveďami početných svedkov, listinnými dôkazmi ako aj znaleckým
posudkom Mgr. P. I., pričom podrobné dôvody rozhodnutia ako aj úvahy súdu sú dostatočne uvedené
na str. 3 až 7 napadnutého rozsudku. Nie je úlohou a ani povinnosťou konajúceho, a ani žiadneho

súdu reagovať na všetky pripomienky, resp. argumenty strán a stranám ani takýto nárok voči súdu
zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04), pričom ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolania obžalovaného obsahujú len všeobecné konštatovania,

a neuvádzajú sa v nich žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by obhajoba „vytýkané“ vady zvýraznila
či inak podporila. Pokiaľ obžalovaný namieta, že sa súd nevysporiadal, resp. v rozhodnutí nezohľadnil
závery znaleckého posudku znalca RnDr. Mgr. B. D., uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko
sauvedenýmdôkazomkonajúcisúdzaoberalnastr.4a5napadnutéhorozsudku.To,žehonevyhodnotilpodľa predstáv obhajoby, neznamená, že súd konal nezákonne alebo že by napadnuté rozhodnutie
bolo arbitrárne. Poškodená má za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
obžalovaný sa dlhodobo dopúšťal voči jej osobe páchania závažnej trestnej činnosti, pričom k ukončeniu

jeho konania a faktického páchania trestnej činnosti došlo až po zásahu súdnej moci, a to vyššie
uvedeným vydaním zákazu priblíženia obžalovaného k nej. Navrhla preto, aby odvolací súd odvolanie
obžalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný sa v písomnom podaní zo dňa 21.09.2021 (osobne podanom súdu prvého stupňa dňa

28.09.2021) v plnom rozsahu stotožnil s odôvodneniami odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa,
ktoré súdu predložili jeho obhajcovia. Odôvodnenie rozsudku považuje za nedostatočné. Nie je zrejmé,
akým spôsobom súd hodnotil dôkazy a ako sa vysporiadal s dôkaznou situáciou, ktorá bola preukázaná
na hlavnom pojednávaní. Súd sa zameral najmä na výsluch jeho manželky (poškodenej A. Z.),
ktorého pravdivosť nebola ničím potvrdená, naopak, bolo preukázané, že poškodená orgánom činným
v trestnom konaní a súdu opakovane klamala, na čo súd absolútne nereflektoval. Žiadne fyzické násilie

nebolo a nie je pravda, že by svoju manželku psychicky týral tým, že by jej nadával, vyhrážal sa jej a
podobne. V súvislosti s týraním jeho manželky osobitne poukázal na znalecké dokazovanie, ktoré bolo
v priebehu hlavného pojednávania vykonané. Znalec Mgr. RNDr. B. D., PhD., ktorý je renomovaným
znalcom s dlhoročnou praxou (Mgr. I. bola v čase podania znaleckého posudku krátky čas po zápise
do zoznamu znalcov a posudok, ktorý vypracovala, mal poradové číslo 3/2016), opakovane uviedol,

že v tomto prípade sa nemohlo jednať o týranie. Súd nereflektoval na znalecký posudok Mgr. I., že
jeho manželka má nezrelú osobnosť, je afektívna, ťažšie reaguje na stres, je emočne nestabilná,
dezorganizovaná, dokonca má v povahe prvky narcizmu. Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy izolovane,
jednostranne a výlučne v jeho neprospech. Celé toto trestné konanie je motivované finančnými nárokmi
jeho manželky, ktorá má vysokú spotrebu peňazí, za 5 a pol roka minula viac ako 80 tisíc eur, čo

je spotreba solventne zarábajúcej osoby. Popri tom je jej cieľom úplne ho izolovať od ich spoločnej
dcéry, aby táto nezistila ako fungovalo ich manželstvo, rodina, nadobudnutie spoločného majetku a
podiel jeho manželky na celej tejto situácii. Manželka sa ho snažila kriminalizovať od prvého dňa jej
odchodu, systematicky a dlhodobo klame. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a oslobodil ho spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na predsedom
senátu doslovne prečítané odôvodnenie odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry z č.l. 607-608, s
ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a navrhol rozhodnúť spôsobom uvedeným v odvolaní prokurátorky
na č.l. 608 s tým doplnením, že napadnutý rozsudok navrhuje zrušiť aj podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.
por. Pokiaľ sa týka odvolania obžalovaného, toto navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu v konečnom návrhu poukázal na
predsedom senátu doslovne prečítané písomne odôvodnené odvolacie námietky napísané jeho osobou
z č.l. 614 a nasl., bývalou obhajkyňou obžalovaného JUDr. D. z č.l. 629 a nasl. i samotným obžalovaným
z č.l. 648 a nasl. a dodal, že doterajší priebeh konania je nielen dôvodom na zrušenie napadnutého

rozsudku, ale alternatívne aj na dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Ani samotné
vznesenie obvinenia jeho klientovi nespĺňalo vzhľadom k jeho neúplnosti, nekonkrétnosti ani obligatórne
znaky pre postup podľa § 206 ods. 3 Tr. por. V rozsudku nie je ani len spomenutá objektívna stránka
trestného činu, rovnako ani subjektívna stránka, teda zavinenie, keďže obžalovaný mal konať vo forme
priameho úmyslu vo vzťahu k čomu sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nič neuvádza. V celej veci

existujú závažné prieťahy predmetného konania už len vo vzťahu k tomu, že dva roky nebolo rozhodnuté
súdom prvého stupňa od podania obžaloby, počas čoho vyplývajú veľmi negatívne dôsledky pre jeho
klienta, ktorý pritom prieťahy nezavinil. Za absurdné považuje odvolacie námietky prokurátora, ktorý
žiada posúdiť konanie obžalovaného podľa prísnejšieho ustanovenia § 208 Tr. zák., konkrétne podľa
odseku 3 tohto ustanovenia z dôvodu, že konanie obžalovaného malo trvať po dlhší čas napriek tomu,

že táto okolnosť nevyplýva ani zo skutkovej (inak nesprávnej) vety napadnutého rozsudku. Navrhol
oslobodiť obžalovaného spod obžaloby a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný v konečnom návrhu poukázal na to, že je nevinný, sedem rokov trvá nezmyselné a
vymyslené konanie proti jeho osobe, pričom už šesť rokov nevidel svoju maloletú dcéru. Domáha sa

zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby a odvolanie prokurátora navrhol ako
nedôvodné zamietnuť.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí vykonanom 11. októbra 2022 preskúmal z podnetu podaného
odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr. por., pričom zistil, že odvolania obžalovaného a

prokurátorky nie sú dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného
činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Tr. por. a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd
prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12
Tr. por., teda hodnotil

ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil.
Skutočnosť, že sa obžalovaný (žiada oslobodiť spod obžaloby) a prokurátorka (navrhuje prísnejšie
posudzovaniu skutku v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu) nestotožňujú so

skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe
viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom
prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol
dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, správne vyhodnotil
i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery

vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane
záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Odvolací súd nevzhliadol pochybenie pri právnej kvalifikácii skutku súdom prvého stupňa, kedy

prokurátorka nielen pri podaní obžaloby, ale aj v rámci odvolania žiadala konanie obžalovaného
subsumovať (podriadiť) pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby (§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.).

Páchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby závažnejším spôsobom konania (po

dlhší čas) nemožno samo osebe použiť na všetky skutkové situácie, kedy páchateľ preukázateľne
protizákonne konal určitý čas. Je preto nevyhnutné pri každej preskúmavanej veci zohľadniť rozhodné
skutočnosti, ktorými sú preukázateľná dĺžka trestnoprávne relevantného konania obžalovaného
premietnutá do skutkovej vety výroku o vine v spojení s dôsledným zistením, akého konkrétneho
konania (fyzického, psychického, prípadne oboch súčasne) sa obžalovaný voči poškodenej v zistenom

časovom období skutočne dopustil. Pri dokazovaní týchto skutočností bude dôvodné a zákonné použitie
prísnejšieho ustanovenia zákona (§ 208 ods. 3 Tr. zák.) prichádzať do úvahy len vtedy, keď by
na posúdenie závažnosti konania obžalovaného nepostačovalo použitie základnej skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu (§ 208 ods. 1 Tr. zák.).

Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je už v jeho základnej skutkovej podstate (§ 208
ods. 1 Tr. zák.) zločinom so sadzbou trestu odňatia slobody v rozpätí tri roky až osem rokov, pričom
kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu (§ 208 ods. 3 Tr. zák.) je tiež zločinom (rozpätie
sadzby trestu odňatia slobody sedem rokov až pätnásť rokov).

Odvolací súd následne v zhode so skutkovým a právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že konanie obžalovaného vykazuje znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Je to odôvodnené jednak tým, že obžalovaný fyzicky a psychicky týral
poškodenú A. Z. (svoju vtedajšiu manželku) približne jeden rok (od konca roku 2014 do dňa 16.12.2015),
pričom po tomto dátume poškodená opustila ich spoločnú domácnosť. Odchodom poškodenej zo

spoločnej domácnosti podľa názoru odvolacieho súdu už konanie obžalovaného nedosahovalo takej
intenzity (pre neprítomnosť fyzického týrania a zníženú možnosť psychického týrania obžalovaným),
že by ho bolo možné posudzovať ako trestný čin. Preukázateľná dĺžka konania obžalovaného s
prihliadnutím na jeho závažnosť (jednotlivé formy uvedené v skutkovej vete výroku o vine) neodôvodňujeprávnu kvalifikáciu skutku i podľa prísnejšieho ustanovenia zákona (§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.). Časové obdobie vymedzené súdom prvého stupňa,
v priebehu ktorého sa obžalovaný voči poškodenej dopúšťal konania v rozpore so zákonom (trestným

právom), i keď to na poškodenú malo a aj v budúcnosti ešte s veľkou pravdepodobnosťou bude mať
nepriaznivý vplyv aj na jej psychickú stránku, nemožno považovať za tak dlhé, ktoré by vo vzťahu k
ustanoveniu § 208 ods. 1 Tr. zák. nebolo možné považovať za priemerné (obvyklé) a ktoré by zároveň
odôvodňovalo naplnenie kvalifikačného znaku po dlhší čas (§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) v
nadväznosti na § 138 písm. b) Tr. zák.).

Súd prvého stupňa postupoval procesne správne a preto vzhľadom na ním vykonané dôkazy, najmä
výpoveď poškodenej A. Z., svedkov A. I. (brata poškodenej), C. I. (matky poškodenej), C. I. (sestry
poškodenej) v kontexte so svedeckými výpoveďami A.. C. M. (detskej lekárky dcéry poškodenej
W. Z.), znalkyne A.. P. I., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 4/2016 zo dňa 14.12.2016 (v
ktorom tiež konštatovala psychické utrpenie poškodenej v zmysle týrania), PhDr. I. X. (klinického

psychológa a psychoterapeuta poškodenej), znalca PhDr. W. I. (vypracoval znalecký posudok č.
21/2017 zo dňa 25.05.2017), znalca RNDr. Mgr. B. D., PhD. (vypracoval znalecký posudok č. 20/2021
zo dňa 22.03.2021), oboznámeným znaleckým posudkom č. 49/2017 zo dňa 24.02.2017 znaleckej
organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o. (vo vzťahu k obžalovanému nevylúčila možný explozívny
akcent jeho osobnosti a katatýmne - skreslené hodnotenie situácie), záznamom z psychologickej

intervencie zo dňa 01.12.2016, správou z psychoterapeutického procesu zo dňa 29.01.2019,
odvolací súd považuje obranu obžalovaného a jeho tvrdenia uvádzané v odvolaní, pokiaľ ide o jeho
vinu vo vzťahu k žalovanému skutku, za vyvrátené.

Následne odvolací súd, keď nezistil dôvod na zrušenie výroku o vine ďalej preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad (§ 317
ods. 2 Tr. por.). Zistil, že pri ukladaní trestu odňatia slobody súd prvého stupňa dôsledne prihliadol
na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania,
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom správne obžalovanému

priznal existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. (viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život) pri absencii (neprítomnosti) akejkoľvek priťažujúcej okolnosti. Pre pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:0) bolo nevyhnutné pri ukladaní trestu odňatia slobody
vychádzať z upraveného rozpätia trestnej sadzby (3 roky až 6 rokov a 4 mesiace), nakoľko bolo potrebné
znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák. vo vzťahu

k ustanoveniu § 208 ods. 1 Tr. zák.).

Po ustálení skutkového a právneho stavu preskúmavanej trestnej veci odvolací súd dospel k záveru, že
súdom prvého stupňa obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého
výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dva) roky za súčasného uloženia probačného

dohľadu nad správaním obžalovaného v určenej skúšobnej dobe a uloženia mu povinnosti spočívajúcej
v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
jej obydlia mimo priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia príslušných štátnych orgánov o
styku obžalovaného s maloletým dieťaťom W. Z., nar. XX.XX.XXXX, zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskámstanovenýmprejehoukladanievzmysle§34ods.1,ods.3aods.4Tr.zák. azohľadňuje

všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú
poľahčujúcu okolnosť a nezistenú priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou.

Uložený trest bude vplývať na obžalovaného, aby počas plynutia skúšobnej doby viedol riadny
život (predovšetkým nedopúšťal sa akýchkoľvek úmyselných trestných činov a priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu hlavne voči poškodenej) s tým, že súčasne bude dôsledne dodržiavať
súdom prvého stupňa uloženú povinnosť. Negatívne konštatovanie tejto skutočnosti (neosvedčenie sa

v skúšobnej dobe) zo strany súdu by potom následne znamenalo, že obžalovaný by si trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s
probačným dohľadom, skutočne vykonal.Z týchto dôvodov odvolania obžalovaného a prokurátorky krajský súd nepovažoval za dôvodné a preto
ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.