Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210769
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7113210769.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: WEST Reality, s.r.o.,
Szakkayho 1, 040 01 Košice, IČO: 46 381 724, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Pilátom, advokátom,
Panenská13,81103Bratislava,IČO:40305449,protižalovanémuv1.rade:Tatrabanka,a.s.,Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, žalovanému v 2. rade: A - DOMA, spol. s r.o., Vodná
27, 949 01 Nitra, IČO: 36 549 690, zastúpenému SEDLAČO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I, č. k. 27Cb/69/2013–934 zo dňa 17. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 27Cb/69/2013 – 934 zo dňa 17. januára 2020.

II. Žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

II. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že

Žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Žalovanému v 2. rade priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe v znení jej zmeny, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že (i) zmluva o postúpení

pohľadávky uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 14.2.2013 je neplatný právny
úkon; (ii) oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.2.2013 je neplatný právny úkon; (iii) žalovaný
v 2. rade nie je veriteľom žalobcu.

3. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 21.7.2006 uzavrel žalovaný v 1. rade so spoločnosťou PERPOLL,
s.r.o., Krajná 12/5, Prievidza, IČO : 36 350 117 zmluvu o splátkovom úvere č. 1156/2006, na základe
ktorej žalovaný v 1. rade poskytol PERPOLL, s.r.o. úver vo výške 1.111.996,28 eur (33.500.000,-Sk)

so splatnosťou 31.10.2008. Na zabezpečenie pohľadávky z predmetnej zmluvy uzavreli žalovaný v 1.
rade a PERPOLL, s.r.o. (i) dňa 21.7.2006 zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
PERPOLL, s.r.o. zapísaným na LV č. X, katastrálne územie A. B., obec C. – A. B., okres Košice I a
to pozemku parc. č. XXX/X o výmere 7733 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavbe súp. č. XXX,prevádzková budova na pozemku parc. č. XXXX/X, registrovanú na A. C. C. pod č. D. XXXX/XXXX; (ii)
dňa14.10.2010zmluvuozáložnompráveknehnuteľnostiamvovlastníctvePERPOLL,s.r.o.,zapísaným
naLVč.X,katastrálneúzemieA.B.,obecC.–A.B.,okresKošiceI(jednotlivébytyanebytovépriestorya

rozdelenýpozemok),registrovanúnaA.C.C.podč.V-9315/2010;(iii)dňa21.7.2006zmluvuozáložnom
práve k pohľadávkam a (iv) dňa 21.7.2006 zmluvu o použití zmenky avalovanú Ing. Petrom Rafayom.

4. Ďalej uviedol, že PERPOLL, s.r.o. vyhlásením vkladateľa o nepeňažnom vklade vložila nehnuteľnosti
zapísané na LV č. X katastrálne územie A. B., obec C. – A. B., E. C. F. so súhlasom žalovaného v 1. rade

do základného imania žalobcu, ich vlastníkom sa žalobca stal dňa 16.2.2012, pričom tento nepeňažný
vklad bol ocenený znaleckým posudkom na sumu 2.846.540 eur.

5. Dňa 14.2.2013 uzavrel žalovaný v 1. rade ako postupca so žalovaným v 2. rade ako postupníkom
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mala svoj právny základ v zmluve o splátkovom úvere č.
1156/2006. Novým vlastníkom pohľadávky proti PERPOLL, s.r.o. sa tak stal žalovaný v 2. rade, na

ktorého dňom účinnosti tejto zmluvy prešli s pohľadávkou a jej príslušenstvom aj práva vyplývajúce z
jej zabezpečenia. Žalovaný v 2. rade bol ako záložný veriteľ namiesto žalovaného v 1. rade zapísaný
do katastra nehnuteľností dňa 8.3.2013.

6. Žalobca dôvodil, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel žalovaný v 1. rade so žalovaným

v 2. rade je neplatná pre rozpor s ust. §§ 525 ods. 1, 2; 39; 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka argumentoval, že v predmetnej
zmluve nie je definovaná výška postupovanej pohľadávky a odplata za jej postúpenie, čím stráca
zrozumiteľnosť a určitosť. Poukázal tiež na absenciu dôvodov, ktoré viedli k postúpeniu pohľadávky s
tak veľkým súborom zabezpečovacích prostriedkov na jednoosobovú právnickú osobu bez aktívneho

výkonu podnikateľskej činnosti. Argumentoval, že i keď dlžníkom je PERPOLL, s.r.o., dňa 15.2.2013
spoločnosť DRAŽOBNÍK, s.r.o., Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO : 36 764 281 vyzvala žalobcu na
sprístupnenie nehnuteľností, ktoré PERPOLL, s.r.o. vložila do jeho základného imania, a to v súvislosti
pripravovanou dražbou, nakoľko žalovaný v 2. rade, na ktorého postúpil žalovaný v 1. rade pohľadávku
proti PERPOLL, s.r.o. z úverovej zmluvy, začal s výkonom záložného práva po tom, čo PERPOLL,

s.r.o. neplnila dlh. Žalobca poukázal, že v deň tejto výzvy ešte nevedel o postúpení pohľadávky na
žalovaného v 2. rade, o ktorej sa dozvedel až 20.2.2013, keď mu bolo postúpenie oznámené žalovaným
v 1. rade. Dňa 17.4.2013 žalobca obdržal oznámenie, v zmysle ktorého termín dražby nehnuteľností,
ktoré PERPOLL, s.r.o. vložila do jeho základného imania, bol určený na 16.5.2013.

7. Žalobca tiež poukázal, že pre účely dražby určila znalkyňa hodnotu dražených nehnuteľností
na 1.613.151,14 eur. V záujme objektivity, pokiaľ ide o toto určenie, si dal vypracovať kontrolný
znalecký posudok iným znalcom, v zmysle záverov ktorého hodnota dražených nehnuteľností je vyššia
o 903.392,12 eur oproti hodnote, čo uviedla znalkyňa, ktorá oceňovala nehnuteľnosti pre potreby dražby.
Dôvodil, že podstatou záložného práva je zabezpečenie pohľadávky. Ak sa ale predáva takmer celý

nehnuteľný majetok záložného veriteľa v nepochybne ďaleko vyššej hodnote, než je výška plnenia
povinného, potom týmto postupom záložný veriteľ výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

8.Ďalejžalobcatvrdil,ženazákladeoznámeniažalovanéhov1.radeopostúpenípohľadávkynevie,aká

je aktuálna výška zabezpečenej pohľadávky, pričom túto informáciu neobsahuje ani zmluva o postúpení
pohľadávky, ktorá je založená v katastri nehnuteľností, čo má za následok, že zmluva je neurčitá a
nezrozumiteľná (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Okrem toho v zmluve o postúpení pohľadávky
nie je zadefinovaná ani výška odplaty za postúpenie pohľadávky, hoci je dohodnutá, čo je rovnako v
rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že každý právny úkon musí byť vážny,

slobodný, určitý a zrozumiteľný, inak je neplatný. Ak základná zmluva nemá znaky platného právneho
úkonu, nemôže nastať ani určitosť nadväzujúcich právnych úkonov. Argumentoval i tým, že pri postúpení
pohľadávky bez súhlasu dlžníka nemožno aplikovať zásadu zmluvnej slobody, pretože je zakázané
postavenie dlžníka zhoršiť. Pokiaľ ekonomická hodnota postupovanej pohľadávky nie je rovnaká ako
nominálna, ktorú určuje výška odplaty, postupník sa dostáva do výhody. Výhodu postupník získa na úkor

dlžníka aj záložného veriteľa, ak je tento odlišný od osoby dlžníka. S poukazom na uvedené mal za to, že
je dôvodné domnievať sa, že nakoľko výška odplaty v zmluve o postúpení pohľadávky zámerne uvedená
nie je, že žalovaný v 1. rade ako postupca dostane od žalovaného v 2. rade hodnotu nepomerne nižšiu,
ako sa vymáha voči žalobcovi.9. Okrem toho žalobca dôvodil, že postúpením pohľadávky sa zhoršuje jeho postavenie ako záložného
veriteľa a ohrozuje jeho vlastnícke právo. Tvrdil, že žalovaní vedome a účelovo porušili zásadu, že nový

veriteľ nemôže mať viac práv, ako pôvodný veriteľ. Uviedol tiež, že od začiatku je v dôsledku postúpenia
pohľadávky v zjavnej nevýhode. Poukázal pritom, že žalovaný v 2. rade začal vykonávať záložné právo
k nehnuteľnostiam bez dodržania lehoty podľa § 151m Občianskeho zákonníka, nezaistil ich riadne
ocenenie v súlade s ust. § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002“) a podhodnotením nehnuteľností porušil zásadu
primeranosti. V dôsledku uvedeného tak koná v rozpore s dobrými mravmi.

10. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil ochranou svojho vlastníctva.
Uviedol, že nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré
ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Argumentoval, že postavenie záložného

veriteľa získal žalovaný v 2. rade na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Určovací výrok,
ktorého sa domáha, odstráni spornosť práva a právnu neistotu, v ktorej sa nachádza, predíde sa ním
ďalším sporom a zároveň je základným podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Bez požadovaného určenia označil svoje vlastnícke právo za
ohrozené.

11. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Dôvodil, že postúpením pohľadávky dochádza
výlučne k zmene v osobe veriteľa pohľadávky. Postavenie dlžníka sa ale nemení, nakoľko táto zmena
sa netýka jeho oprávnenia a povinností vyplývajúcich pre neho z jeho záväzku. Rovnako sa nemení

ani postavenie záložcu. Splnenie záväzku dlžníka pred postúpením pohľadávky, rovnako ako po
postúpení, je zabezpečené záložným právom k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve záložcu, z čoho
vyplýva, že zabezpečenie pohľadávky naďalej trvá aj potom, čo bola postúpená. Žalovaný v 1. rade
argumentoval, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, pričom žalobca v
žalobe nevenuje pozornosť preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o

postúpení pohľadávky a preukazuje ho len v súvislosti s určením vlastníckeho práva, avšak toto určenie
nie je predmetom súdneho sporu. Pokiaľ má žalobca záujem na určení vlastníckeho práva ako deklaruje,
žaloba, ktorá je podkladom pre toto konanie, nie je na to vhodným procesným nástrojom. Totiž aj v
prípade, že by súd určil neplatnosť zmluvy o postúpení, takéto určenie by nemalo vplyv na to, že by sa
navrhovateľ musel domáhať inými procesnými postupmi určenia vlastníckeho práva. S poukazom na

uvedené mal za to, že skutočným dôvodom podania žaloby nie je presvedčenie žalobcu o naliehavom
právnom záujme na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale ochrana jeho vlastníckeho
práva. K tvrdeniu žalobcu, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná pre rozpor s ust. § 525 ods.1
a 2 Občianskeho zákonníka (žalobca dôvodil zhoršením svojho postavenia z dôvodu, že jeho vlastnícke
právo malo byť údajne ohrozené v oveľa väčšom rozsahu, ako je pohľadávka žalovaného v 2. rade a

týmto konaním mali žalovaní v 1. a 2. rade porušiť zásadu, že nový veriteľ nemôže mať viac práv ako
pôvodný veriteľ) žalovaný v 1. rade uviedol, že postúpenie pohľadávky bolo uskutočnené v súlade so
zákonom a zmena v osobe veriteľa sa netýka oprávnení a povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo
záväzku.Rovnakosanemeníanipostavenietoho,ktoposkytolzabezpečeniepohľadávky.Záložca musí
počítať s tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok voči veriteľovi, ten môže svoju pohľadávku uspokojiť

zo zálohu a toto právo patrí aj postupníkovi, ktorý získal pohľadávku pôvodného veriteľa na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s
dobrými mravmi žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca toto svoje tvrdenie nešpecifikoval. Rozpor s
dobrýmimravmipreukazovallenvsúvislostisospôsobomvýkonuzáložnéhopráva.Ohľadnenamietanej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

z dôvodu, že v nej nie je definovaná výška a odplata pohľadávky žalovaný v 1. rade argumentoval, že
žalobca nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky a nie je oprávnený
sa dovolávať ani jej neplatnosti.

12. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe rovnako navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal, že v

zmysle konštantnej judikatúry sa dlžník a teda ani žalobca nemôže úspešne dovolávať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky. Dôvodil, že žalobca neuviedol žiaden dôvod zhoršenia svojho
postavenia záložného ručiteľa vyvolaný postúpením pohľadávky žalovanému v 2. rade. Vo vzťahu
medzi postupníkom a dlžníkom nemôže byť otázka platnosti postúpenia významná, pretože dlžníknemá spravidla možnosť posúdiť, či v skutočnosti k postúpeniu došlo a či je zmluva o postúpení
pohľadávky platná. Právnou skutočnosťou, na ktorú zákon viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie,
je oznámenie postupcu dlžníkovi (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inak by bol dlžník v trvalej

neistote, či plnil tomu, komu mal. Notifikačný úkon postupcu vyvolá zamýšľané právne účinky aj vtedy,
keď k cesii vôbec nedošlo, alebo ak bola zmluva o postúpení neplatná. Zákon ani neumožňuje dlžníkovi
dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení, ak mu postúpenie pohľadávky oznámi postupca (§
526 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nakoľko dlžník PERPOLL, s.r.o. sa nemôže úspešne dovolávať
neplatnostipostúpeniapohľadávkyzpostupcu(žalovanéhov1.rade)nažalovanéhov2.rade,totoprávo

(námietka) neprináleží ani žalobcovi ako záložcovi. Poukázal tiež na to, že žaloba o určenie neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky nevyrieši definitívne vzniknutú situáciu, a už vôbec nepredíde ďalším
sporom. Na podaní takejto žaloby preto nie je daný naliehavý právny záujem podľa ust. § 80 písm. c)
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Mal za to, že ani subjektívny
názor žalobcu o neadekvátnej cene dotknutej nehnuteľnosti, určenej znaleckým posudkom, nie je
dôvodom na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Čo sa týka námietky spočívajúcej v

zhoršení právneho postavenia žalobcu, k nej žalovaný v 2. rade uviedol, že táto argumentácia vychádza
ibazhypotetickéhopredpokladu.Žalobcanemáinformácieovýškeodplatyzapostupovanúpohľadávku,
nakoľko táto podlieha obchodnému tajomstvu. Zdôraznil, že postúpením pohľadávky došlo výlučne
k zmene v osobe veriteľa. To, čo dlžník dlhoval postupcovi, dlhuje po postúpení žalovanému v 2.
rade, pričom splnenie tohto záväzku je zabezpečené záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach

žalobcu. Navyše z ust. § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pohľadávku možno postúpiť
odplatne alebo bezodplatne. Eventuálny nepomer medzi cenou (hodnotou) postúpenej pohľadávky a
odplatou za jej postúpenie nemôže sám o sebe založiť neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

13. V priebehu konania (09/2019) žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie preveril okolnosti týkajúce

sa postúpenia pohľadávky proti PERPOLL, s.r.o. na žalovaného v 2. rade a to tak, aby zaviazal
žalovaného v 1. rade preukázať, na základe čoho sa rozhodoval a aké interné konanie u neho prebehlo,
keď sa rozhodol postúpiť pohľadávku na žalovaného v 2. rade. Navrhol tiež, aby súd prvej inštancie
uložil žalovanému preukázať, ako preveroval u žalovaného v 2. rade pôvod peňažných prostriedkov,
za ktoré bol uzavretý ich „obchod“, nakoľko podľa dostupných údajov žalovaný v 2. rade nemal zo

svojej činnosti dosť prostriedkov na to, aby kúpil pohľadávku proti PERPOLL, s.r.o.. V tejto súvislosti
žalobca predostrel vlastné predstavy o tom, ako zvyčajne prebieha postupovanie pohľadávky banky
proti úverovému dlžníkovi, pričom okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky
podľa žalobcu indikujú viaceré zákonné nezrovnalosti a javia sa ako neštandardné, netransparentné,
v rozpore so záujmami banky a jej klienta. Súd prvej inštancie vykonanie dôkazov na preukázanie

uvedených skutočností zamietol s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania.

14. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný v 1. rade s PERPOLL,
s.r.o. uzavreli dňa 21.7.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 1156/2006, na základe ktorej sa žalovaný
v 1. rade zaviazal poskytnúť PERPOLL, s.r.o. úver vo výške 33.500.000,-Sk (1.111.996,28 EUR),

ktorého konečná splatnosť bola 31.10.2008. Dňa 21.7.2006 uzavreli žalovaný v 1. rade a PERPOLL.
s.r.o. aj zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku, ktorej predmetom bola dohoda zmluvných
strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky žalovaného
v 1. rade proti PERPOLL, s.r.o. z vyššie označenej úverovej zmluvy. Z vyhlásenia vkladateľa o
nepeňažnom vklade do základného imania spoločnosti zo dňa 25.1.2012 súdu prvej inštancie vyplynulo,

že PERPOLL, s.r.o. vyhlásila, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. X pre okres C. F., E. C.
– A. B., kat. úz. A. B., na ktorých bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného
v 1. rade proti PERPOLL, s.r.o., majúcej právny základ v zmluve o splátkovom úvere č. 1156/2006,
a že tieto nehnuteľnosti vkladá do základného imania žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo
dňa 14.2.2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že svoju

pohľadávku proti PERPOLL, s.r.o. postúpil na žalovaného v 2. rade. Z predmetného oznámenia súdu
prvej inštancie vyplynulo, na základe akej zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky, z akej zmluvy vyplýva
postúpená pohľadávka, ako aj to, že s postúpenou pohľadávkou prešlo na postupníka aj jej príslušenstvo
a práva vyplývajúce zo zabezpečenia pohľadávky.

15. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že listom zo dňa 16.4.2013 spoločnosť DRAŽOBNÍK, s.r.o.
oznámila žalobcovi, že je ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. X pre okres Košice I, obec C.
– A. B., kat. úz. A. B. povinný strpieť ich obhliadky v dňoch 29.4.2013 a 10.5.2013. Zároveň v prílohe
listu bolo žalobcovi zaslané oznámenie o dražbe zn. 010/2013, podľa ktorého sa dražba má uskutočniťdňa 16.5.2013. Z Notárskej zápisnice č. N 408/2013, Nz 16204/2013, NCRIs 16542/2013 spísanej na
Notárskom úrade v Košiciach dňa 16.5.2013 notárom B. D. C. súdu prvej inštancie vyplynulo, že ňou
bolo osvedčené vykonanie dobrovoľnej dražby podľa § 20 zákona č. 527/2002 Z.z.. V zmysle predmetnej

zápisnice navrhovateľom dražby bol žalovaný v 2. rade a dražobníkom DRAŽOBNÍK, s.r.o.. Predmetom
dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti uvedené v článku I. tejto notárskej zápisnice. Dobrovoľná dražba
sa konala dňa 16.5.2013. Prezentoval sa jeden účastník - Píla Maša, s.r.o., IČO: 36 002 470, ktorý sa stal
vydražiteľom nehnuteľností za cenu 750.000 eur. Notárskou zápisnicou č. N 745/2013, Nz 29211/2013,
NCRIs 29791/2013 spísanou na Notárskom úrade v Košiciach dňa 28.8.2013 notárom B. D. C. mal

súd prvej inštancie preukázané, že ňou bolo osvedčené vykonanie dobrovoľnej dražby podľa § 20
zákona č. 527/2002 Z.z.. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 2. rade a dražobníkom DRAŽOBNÍK,
s.r.o.. Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti uvedené v článku I. tejto notárskej zápisnice.
Dobrovoľná dražba sa konala dňa 28.8.2013, prezentovali na nej dvaja účastníci - Píla Maša, s.r.o.,
Vodná 27, Nitra, IČO: 36 002 470 a G. H., H. XX, Košice. Vydražiteľom sa stala Píla Maša, s.r.o.
za cenu 232.000 eur. Prítomný F. I. J. namietol nezákonnosť dražby z dôvodu predbežného opatrenia

vydaného Okresným súdom Košice I dňa 22. augusta 2013 v konaní sp. zn. 27Cb/69/2013. Z rozsudku
OkresnéhosúduKošiceIč.k.12C/182/2013-721zodňa18.októbra2016súduprvejinštancievyplynulo,
že žalobu WEST Reality, s.r.o. proti žalovanému v 1. rade DRAŽOBNÍK, s.r.o., žalovanému v 2. rade A
– DOMA, spol. s r.o. a žalovanému v 3. rade Píla Maša, s.r.o., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
konanej dňa 16.5.2013, súd zamietol. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. 1Co/131/2017 zo dňa 27. júna 2018.

16. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.2.2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že ju
uzavreli žalovaný v 1. rade ako postupca a žalovaný v 2. rade ako postupník. Jej predmetom bolo
postúpenie pohľadávky žalovaného v 1. rade proti dlžníkovi PERPOLL, s.r.o.. Súd prvej inštancie

konštatoval, že účastníci zmluvy, dlžník a záložca sú v tejto zmluve riadne označení a je v nej uvedená
aj postupovaná pohľadávka vrátane jej príslušenstva. V zmluve je dohodnutá aj odplata za postúpenie
pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky má podľa súdu prvej inštancie všetky náležitosti stanovené
právnymi predpismi.

17. Vyhlásením o mimoriadnej splatnosti úveru a výzvou na zaplatenie zo dňa 13.7.2012 mal súd
prvej inštancie preukázané, že žalovaný v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý poskytol
PERPOLL, s.r.o. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 1156/2006 zo dňa 21.7.2006 a súčasne
vyzval PERPOLL, s.r.o. na splnenie dlhu.

18. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 470 ods. 1; 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré obsahujú úpravu prechodných ustanovení pokiaľ ide
o konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku a obsah žaloby.
Ďalej podľa §§ 37 ods. 1; 39; 524; 525 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu náležitostí
právneho úkonu, absolútnej neplatnosti právneho úkonu, postúpenia pohľadávky zmluvou a zákazu

postúpenia pohľadávky.

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súdna prax je jednotná v názore, že relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu

otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podotkol, že neskoršia súdna prax
sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania
platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie

je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník. Názor, že oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky však zostal vo všeobecnosti nedotknutý. Preto súd prvej inštancie
konštatoval,žerelevantnéoznámeniepostupcu(žalovanéhov1.rade)dlžníkoviopostúpenípohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

20. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca pôvodne odôvodňoval procesnú prípustnosť určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c) OSP,
pričom aktuálne ju zakladá na ust. § 137 písm. d) CSP v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že podľa ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku)
nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie

konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva. Poukázal, že dražby dotknutých nehnuteľností, ktoré
boli vložené ako nepeňažný vklad do základného imania žalobcu, boli vykonané v súlade so zákonom,
čo vyplýva zo súdnych rozhodnutí, ktorým bola zamietnutá žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby,
ktorú podal žalobca. Dospel preto k záveru, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky za týchto skutkových a právnych okolností nie je daný. Požadovaným určením

sa právne postavenie žalobcu v porovnaní s existujúcim stavom nezlepší, a už vôbec sa neodstráni jeho
údajná neistota. Určenie, ktorého sa žalobca domáha, neodstraňuje spornosť vzťahov, ktorú namieta.
Dodal, že ak vyriešenie otázky neznamená definitívne vyriešenie obsahu právneho vzťahu strán konania
alebo ich práva, určovacia žaloba nie je opodstatnená.

21. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa dôvodovej správy k § 137 CSP, záujmom zákonodarcu

bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a
iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Civilný
sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z
právneho predpisu (najmä z hmotného práva). S poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích
súdov dôvodil, že nemožno žalovať určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. Určenie právnej skutočnosti, pod ktorú je potrebné subsumovať aj žaloby o neplatnosť
právneho úkonu, možno žalovať podľa ust. § 137 písm. d) CSP iba v prípadoch, ak na súdne konanie
odkazuje priamo konkrétny právny predpis (napr. Zákonník práce v ust. § 77, zákon o dobrovoľných
dražbách v ust. § 21 ods. 2, Občiansky zákonník v ust. § 711 ods. 6 atď.). Pod takéto žaloby nespadajú
prípady neplatnosti právnych úkonov predpokladané vo všeobecnej občianskoprávnej norme, ktorou

je Občiansky zákonník, akou je aj podaná žaloba o neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

22. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie uzavrel, že ust. § 39 Občianskeho
zákonníka nie je a nemôže byť ustanovením osobitného hmotnoprávneho predpisu, z ktorého by

vyplývala možnosť domáhať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Preto nie je daný naliehavý
právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Navyše ešte dodal, že nebolo preukázané, že by
v zmysle ust. § 525 Občianskeho zákonníka dotknutá pohľadávka proti PERPOLL, s.r.o., nemohla
byť predmetom postúpenia. Predmetná pohľadávka nezaniká smrťou veriteľa a môže byť postihnutá
výkonom rozhodnutia. Jej postúpenie neodporovalo zákonu, ani dohode s dlžníkom. Obsah pohľadávky

sa zmenou veriteľa nezmenil. Dodal pritom, že zmenu určenia hodnoty založených nehnuteľností nie
je možné považovať za zmenu obsahu pohľadávky. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva,
že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade nemôže byť neplatná pre
porušenie ust. § 525 Občianskeho zákonníka. Z jej obsahu zároveň vyplýva, že spĺňa všetky náležitosti
vyžadované právnymi predpismi, je určitá a zrozumiteľná.

23. Pokiaľ ide o oznámenie o postúpení pohľadávky, súd prvej inštancie argumentoval, že nevyžaduje
osobitnú formu a zákon ani nekladie naň osobitné požiadavky okrem toho, aby spĺňalo všeobecné
náležitosti právneho úkonu. Uviedol, že z obsahu oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.2.2013
vyplýva, že žalovaný v 1. rade postúpil pohľadávku proti PERPOLL, s.r.o., ktorá mala právny základ v

zmluve o splátkovom úvere č. 1156/2006 v znení jej dodatkov, na žalovaného v 2. rade. Na postupníka
prešlo aj príslušenstvo pohľadávky spolu so zabezpečením. S poukazom na uvedené uzavrel, že
toto oznámenie o postúpení pohľadávky nie je neurčité, a teda nie je z uvedeného dôvodu neplatné.
Vychádzajúc z dôvodov uvedených v odsekoch 19. a 21. tohto rozsudku zároveň konštatoval, že nie je
daný ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oznámenia o postúpení pohľadávky.

24. Vo vzťahu k určeniu, že žalovaný v 2. rade nie je veriteľom žalobcu, súd prvej inštancie opätovne
poukázal na závery o prípustnosti určovacej žaloby a dospel k záveru, že nie je daný naliehavý
právny záujem ani na tomto určení. Navyše dodal, že žalobca ako záložca má voči žalovanému
v 2. rade ako záložnému veriteľovi povinnosť strpieť výkon záložného práva k nehnuteľnostiam (§

151j ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie povinnosť poskytnúť dojednané plnenie zabezpečené týmto
záložným právom. Žalovaný v 2. rade je veriteľom PERPOLL, s.r.o., nie žalobcu, preto aj z tohto dôvodu
požadované určenie nemá žiadne opodstatnenie.25. Vzhľadom na dôvody sumarizované v odsekoch 19. až 24. tohto rozsudku dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žaloba je skutkovo a právne nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255; 262 CSP tak, že
žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi.

27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

28. Žalobca v odvolaní primárne namietal záver súdu prvej inštancie, že nemá naliehavý právny záujem
na požadovaných určeniach. Tvrdil, že tento opiera o ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom ak
by bola správna argumentácia súdu prvej inštancie, že z ust. § 39 Občianskeho zákonníka nevyplýva
možnosť domáhať sa určenia neplatnosti právnej skutočnosti, potom by bolo toto zákonné ustanovenie

zbytočné a v praxi nevyužiteľné.

29. Ďalej žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Poukázal pritom na
to, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkazy smerujúce k prevereniu okolností uzavretia zmluvy
o postúpení pohľadávky, ktoré žalobca navrhol, odvolávajúc sa pritom na sudcovskú koncentráciu

konania. Mal za to, že táto koncentrácia konania by nemala byť svojvoľná. Použiť ju na to, aby sa
zamedzilo vykonávaniu dôkazu, ktorý by mohol eventuálne preukázať nezákonné konanie jednotlivca
v mene žalovaného v 1. rade a v 2. rade považoval za neprimerane prísny úkon voči nemu. Dôvodil,
že každé rozhodnutie by malo byť náležite odôvodnené, aby bolo zrejmé, akými úvahami sa súd uberal
a zvažovanie akých okolností ho viedlo k rozhodnutiu. Rozhodnutie o odmietnutí vykonania dôkazov len

s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania za takéto náležité odôvodnenie nepovažoval.

30. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, žalobca namietal správnosť záveru súdu prvej
inštancie, že žalovaný v 1. rade postupoval v súlade so zákonom, nakoľko k postúpeniu pohľadávky
došlo až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca argumentoval, že poukazoval na postup,

ktorý predchádzal uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä na protizákonnosť tohto postupu
– nie samotného faktu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Dôvodil tým, že samotná okolnosť,
že žalovaný v 1. rade predá bonitne zabezpečenú pohľadávku neznámej spoločnosti bez prostriedkov,
je sama o sebe podozrivá. Preto okolnosti, ako postupoval žalovaný v 1. rade ešte pred tým, než so
žalovaným v 2. rade uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, je potrebné podrobiť skúmaniu. V prípade,

ak by žalovaný v 1. rade postupoval protizákonne, malo by to za následok, že zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná. Z tohto pohľadu považoval za dôležité zistiť, ako sa žalovaný v 2. rade
dozvedel, že má kúpiť pohľadávku od žalovaného v 1. rade, ako sa dozvedel o jej mimoriadne bonitnom
zabezpečení a tiež, ako žalovaný v 1. rade overoval pôvod prostriedkov žalovaného v 2. rade na
uskutočnenie tohto obchodu. Žalobca tvrdil, že otázok je veľa, pričom pre posúdenie všetkých okolností,

ktoré s danou vecou súvisia, majú vysokú dôležitosť. Preto považoval za neprávny nielen postup súdu
prvej inštancie, ale aj právny záver, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovaných
určeniach. Za nesprávny považoval tiež záver súdu prvej inštancie, že určením prípadnej neplatnosti
právnej skutočnosti sa nevyrieši jeho situácia. Dôvodil, že takéto určenie by naopak znamenalo, že
všetky nasledujúce právne úkony sú neplatné, čo by ďalej znamenalo reštitúciu stavu do času pred

uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom z jeho pohľadu by to bol mimoriadne významný posun
v situácii, v ktorej sa nachádza.

31. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny. K otázke prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP uviedol, že predmetné

ustanovenie vyžaduje, aby osobitný predpis formuloval aj samotný žalobný návrh. Podľa § 137 písm.
d) CSP teda nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.
Poukázal, že žalobca opakuje tvrdenie o poškodení jeho práv, ale predpoklad úspešnosti preukázania
naliehavosti právneho záujmu na požadovanom učení zrozumiteľne nevysvetlil. V priebehu sporu tiežnepreukázal, ako by sa jeho postavenie úspešnosťou podanej žaloby zlepšilo. Obrana žalovaných
a existujúca judikatúra pritom nevidia v zmene osoby veriteľa zabezpečovanej pohľadávky stav, kedy by
osobaposkytujúcazabezpečeniemohlaibaztakejzmenyzáväzkuvyvodiťzhoršeniesvojhopostavenia,

a teda naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti cesie.

32. Pokiaľ ide i tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
odňal práva v takej intenzite, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalovaný v 1. rade
argumentoval, že žalobca bol počas celého súdneho konania zastúpený advokátom, ktorý mal chápať

význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to,
aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej s ňou môže mať za následok stratu sporu na
strane svojho klienta.

33. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že žiadne tvrdenie žalobcu, ktoré bolo medzi stranami sporné,
sa v konaní neukázalo ako pravdivé. Považoval za neprípustné, aby žalobca v štádiu odvolania

formuloval dôvodnosť svojej žaloby formou otázok a dohadov nemajúcich základ vo vykonanom
dokazovaní. Ohľadne nezákonnosti namietanej žalobcom pri postúpení pohľadávky žalovaný v 1. rade
argumentoval, že pri postúpení pohľadávky nedošlo k porušeniu zákona a ani jeho interných predpisov,
pričom tento záver vyplýva aj z vyjadrenia Národnej banky Slovenska, ktorým bola vybavená žiadosť
žalobcu na prieskum dodržania zákonnosti pri postúpení pohľadávky. Uzavrel, že právne posúdenie

veci súdom prvej inštancie je správne a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Ďalšie
dôkazy navrhnuté žalobcom smerujú k zisteniu skutočností nesúvisiacich s predmetom sporu, pričom ich
prevažná časť má iba povahu dohadov. Vybočenie z predstáv žalovaného o „bežnom“ spôsobe predaja
pohľadávky nepovažoval žalovaný v 1. rade za porušenie zákona ani dobrých mravov. Mal za to, že
práva žalobcu neboli postupom súdu prvej inštancie porušené a už vôbec nie v intenzite indikujúcej

porušenie práva na spravodlivý proces.

34. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Argumentoval, že nepreskúmateľnosť pre vady odôvodnenia predstavuje tzv. inú vadu konania
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O

naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Mal za to, že konanie pred súdom prvej
inštancie nevykazovalo znaky nespravodlivosti. Ani pri akceptácii záveru o nedostatočnom odôvodnení
rozsudku, čo zásadne odmieta, by nešlo v kontexte celého súdneho konania o také porušenie, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu.

35. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom za účelom preukázania toho, za akých
okolností bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, žalovaný v 2. rade poukázal na procesné
správanie žalobcu v priebehu sporu, ktoré podľa neho vykazuje znaky obštrukčného konania. Mal za

to, že súd prvej inštancie nepochybil, keď odmietol vykonať žalobcom oneskorene navrhnuté dôkazy
a svoje dôvody riadne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Argumentoval, že súd prvej
inštancie neaplikoval sudcovskú koncentráciu svojvoľne, ale racionálne a zákonne.

36. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie žalovaný v 2. rade

poukázalnaprincíppreferencievýkladuprávnehoúkonuvprospechjehoplatnostipredtakýmvýkladom,
ktorý vedie k neplatnosti. Vo zvyšku zotrval na svojich vyjadreniach a opakovane namietal neprípustnosť
žaloby podľa ust. § 137 písm. d) CSP v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

37. Žalobca v odvolacej replike nad rámec tvrdení uvedených v odvolaní argumentoval tým,

že nespochybňuje sudcovskú koncentráciu konania, ale to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
o použití tohto inštitútu nebolo uspokojivo zdôvodnené. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaní poukazujú
na to, že sa uchyľuje k špekulatívnym otázkam, ktoré nemôžu nahradiť dôkazy, s uvedeným sa
nestotožňuje. Naopak, poukazuje na to, že ide o otázky, ktoré bolo potrebné objasniť pri vykonaní
navrhnutýchdôkazov,pretoichuviedolajvodvolaní.Zotrvalnatom,žekonaniezodpovednéhozástupcu

žalovaného v 1. rade pri postupovaní pohľadávky mohlo byť v rozpore so zákonom, resp. s dobrými
mravmi, čo by viedlo k takým vadám na uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré by podľa
žalobcu spôsobili jej neplatnosť.38. Žalovaný v 1. rade odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika žalobcu mu bola na vyjadrenie
doručená dňa 31.7.2020.

39. Žalovaný v 2. rade v odvolacej duplike zopakoval, že ak žalobca rozporuje uplatnenie sudcovskej
koncentrácie konania, považuje za potrebné upriamiť pozornosť na procesné správanie žalobcu
v priebehu konania (jeho početné žiadosti o odročenie pojednávania, opakované zmeny v osobe
právneho zástupcu a sústavné modifikovanie rozhodujúcich skutočností, vrátane samotných dôvodov
prípustnosti určovacej žaloby). Mal za to, že na základe týchto skutočností nemožno akceptovať

námietku žalobcu o svojvoľnom uplatňovaní sudcovskej koncentrácie konania.

40. Odvolací súd po tom, čo mu bola vec predložená na rozhodnutie, vyzval strany sporu v zmysle §
382 CSP, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k možnému použitiu ust. § 80 písm. c) OSP a ust. § 470 ods.
1, ods. 2 vety prvej CSP.

41. Žalobca na základe výzvy odvolacieho súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zmyslom
ustanovenia § 80 písm. c) OSP platného v čase podania žaloby bolo domáhať sa určenia, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Zdôraznil, že dôvodom použitia ust. § 80 písm. c) OSP
bol naliehavý právny záujem na ochranu vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom záložného práva na zabezpečenie úverového vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a treťou

osobou.

42. Žalovaný v 1. rade na základe výzvy odvolacieho súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
nemožno mať pochybnosť o tom, že súd prvej inštancie ustanovenie § 80 písm. c) OSP aplikoval.

43. Žalovaný v 2. rade na základe výzvy odvolacieho súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
v odvolaní napadnutom rozsudku súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil, prečo žalobcovi chýba na
požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorého existencia je podmienkou na podanie žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP, pričom rovnaká podmienka platila aj za účinnosti § 80 písm. c) OSP. Poukázal,
že žalobca sa už neúspešne domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva v konaniach o určenie

neplatnosti dražieb pred Okresným súdom Košice I sp. zn. 12C/182/2013 a sp. zn. 12C/414/2013, preto
ak by aj čisto hypoteticky súd žalobe vyhovel, žalovanému v 2. rade nie je známe, čo by tým žalobca
získal. Dôvodil, že súd musí v tomto konaní definitívne vychádzať z toho, že uskutočnené dražby boli
vykonané v súlade so zákonom. Podaná žaloba žiadnym spôsobom tento stav neovplyvní a už vôbec
nepredíde ďalším sporom. Na jej podaní preto nie je daný naliehavý právny záujem, ktorý vyžaduje ust.

§ 137 písm. c) CSP, rovnako ako aj § 80 písm. c) OSP. V ďalšom žalovaný v 2/ rade zotrval na dôvodoch,
prečo nemá žalobca naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach, ktorými dôvodil v priebehu
konania.

44. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

45. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

46. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Odvolací súd
dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

47. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a síce, či súd prvej inštancie
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na osvedčený skutkový stav aplikoval

správne príslušné právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).48. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že
má naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom

konaní odvolací súd uvádza :

49. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,
preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s
jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03).

50. Pojem „procesný postup“ v kontexte s ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP bol vysvetlený vo
viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že sa ním rozumie len faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných
oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (2Cdo 162/2017, 4Cdo 87/2017, 7Cdo

202/2017, 8Cdo 85/2018). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (1Cdo 228/2017,
2Cdo 220/2017, 3Cdo 110/2017, 5Cdo 45/2018).

51. Žalobca porušenie svojich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces odôvodnil de facto nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, keď tvrdil,
že súd prvej inštancie v ňom nedostatočne odôvodnil využitie sudcovskej koncentrácie konania,
v dôsledku ktorej nevykonal dokazovanie, ktoré žalobca navrhol za účelom preukázania podľa
neho neštandardných okolností, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi

žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, a ktoré podľa žalobcu indikujú viaceré zákonné nezrovnalosti
a javia sa ako netransparentné, v rozpore so záujmami banky a jej klienta. Z uvedeného je teda
zrejmé, že žalobca nenamietal samotnú procedúru prejednania veci súdom prvej inštancie, ale
nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia.

52.Odvolacísúduvádza,žejudikatúraNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(R111/1998)uždávnejšie
považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za „inú vadu konania“. Zmeny v právnej úprave odvolania
a odvolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2016 sa podstaty a zmyslu vyššie uvedeného
záveru podľa odvolacieho súdu nedotkli. Preto je ho potrebné aj naďalej považovať za aktuálny
a použiteľný pre súdnu prax.

53. Nespreskúmateľnosť rozhodnutia - ako správne argumentoval aj žalovaný v 2. rade vo vyjadrení
k odvolaniu, zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalobca
nepodal odvolanie aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pričom odvolací súd je odvolacími

dôvodmi s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, viazaný (§ 380 ods. 1, 2 CSP).
Pre úplnosť, v záujme dôsledného vysporiadania sa s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní,
odvolací súd uvádza, že len skutočnosť, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je podľa predstáv žalobcu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod. Niet pochýb ani o
tom, že len subjektívny názor žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia nezakladá nesprávny

procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by mu bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva,
ktoré mu patria v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Navyše odvolací
súd považuje aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania tak, ako táto bola v prejednávanom spore
poňatá súdom prvej inštancie, za uplatnenú v súlade so zákonom (§ 153 CSP) a aj cieľmi, ktoré sleduje.

54. S poukazom na závery uvedené v odsekoch 49. až 53. tohto rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je naplnený.55. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza, že z odvolania
žalobcu nie je zrejmé, konkrétne ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom ani odvolací súd ich v napadnutom rozhodnutí neidentifikoval.

K tomuto odvolaciemu dôvodu ešte odvolací súd dodáva, že skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to
vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§§ 192, 193, 205 CSP. Vyššie uvedených pochybení sa však súd prvej inštancie nedopustil, preto
odvolací súd dospel k záveru, že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je naplnený.

56. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza :

57. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu

a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav
veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

58. Podľa § 80 písm. c) OSP účinného v čase podania žaloby, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

59. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

60. V zmysle ust. § 80 písm. c) OSP bola procesným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie,
či tu právny vzťah je alebo nie je, existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Predpokladmi úspešnosti určovacej žaloby podľa prechádzajúceho procesného predpisu účinného

pred 1. júlom 2016 boli jednak vecná legitimácia, ktorá predstavuje hmotnoprávny stav, ktorého
existencia zakladá žalovateľnosť nároku, ale zároveň aj existencia naliehavého právneho záujmu,
ktorého preukázanie je nevyhnutným zákonným predpokladom pre procesný úspech žalobcu. Priamym
dôsledkom neexistencie alebo nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu je procesná
neúspešnosť žalobcu, to znamená rozhodnutie o zamietnutí žaloby a to bez toho, aby sa súd zároveň

zaoberal vecou samotnou. Naliehavý právny záujem je spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo žalobcove právo ohrozené alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne
postavenie neistým.

61. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470
ods. 1, 2 veta prvá CSP). Z citovaného prechodného ustanovenia o zachovaní účinkov vykonaných
procesných úkonov je potrebné vyvodiť, že aj po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu je
potrebné posudzovať procesnú prípustnosť už podanej určovacej žaloby podľa procesnoprávnej úpravy

účinnej v čase jej podania, a nie podľa ust. § 137 písm. d) CSP, ako to spravil súd prvej inštancie (viď.
odseky 86. a 87. napadnutého rozsudku), i keď Civilný sporový poriadok upravuje procesnú prípustnosť
určovacej žaloby v ustanoveniach § 137 písm. c), d), kde rozlišuje žalobu o určenie existencie práva,
pri ktorej je potrebné naďalej preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení (§ 137 písm. c) CSP) a žalobu o určenie právnej skutočnosti (sem patria aj žaloby o určenie

neplatného právneho úkonu), pri ktorej sa ako podmienka procesnej úspešnosti vyžaduje, aby takéto
určenie vyplývalo z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP). Preto odvolací súd pred rozhodnutím
o odvolaní vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 80 písm. c) OSP.62. Odvolací súd k otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky uvádza, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
na ktorú správne poukazovali žalovaní, vyplýva, že dlžník, a v danom prípade ani záložný veriteľ,

nemôžu byť úspešní v konaní o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože
ich postavenie sa postúpením pohľadávky a zmenou veriteľa (záložného veriteľa) nemení. Pri postúpení
pohľadávky totiž dochádza k zmene veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho
záväzkového vzťahu, preto nie je dlžník oprávnený právne účinným spôsobom zasahovať do právneho
pomeru medzi postupcom a postupníkom, predovšetkým nie je oprávnený skúmať platnosť právneho

titulu medzi nimi. Odvolací súd zároveň dodáva, že prevodom zálohu pôsobí záložné právo aj voči jeho
nadobúdateľovi, ktorý je povinný strpieť výkon záložného práva. Žalobca si preto musel byť vedomý, že
na nehnuteľnostiach, ktoré dlžník žalovaného v 1. rade (pôvodného veriteľa) vložil do jeho základného
imania ako nepeňažný vklad, je zriadené záložné právo, a že ak dlžník nesplní svoj záväzok voči
veriteľovi, ten môže svoju pohľadávku uspokojiť zo zálohu. Toto právo patrí rovnako aj žalovanému v 2.
rade ako postupcovi, ktorý pohľadávku získal od pôvodného veriteľa. Navyše k výkonu záložného práva

už došlo a žalobca v konaniach o neplatnosť dražieb úspešný nebol.

63. Pokiaľ ide o neplatnosť oznámenia o postúpení pohľadávky, odvolací súd k tejto otázke jednak
konštatuje,žežalobcanatomtourčenínemánaliehavýprávnyzáujem,azároveňodkazujenasprávnosť
záverov súdu prvej inštancie (odsek 96. napadnutého rozhodnutia), že vzhľadom na jeho obsah nie je

neplatné z dôvodu jeho neurčitosti.

64.Kurčeniu,žežalovanýv2.radeniejeveriteľomžalobcuodvolacísúdrovnakoodkazujenasprávnosť
záverov súdu prvej inštancie. Nad ich rámec už len dodáva, že žalovanými nebolo tvrdené, že ich
dlžníkom je žalobca, od začiatku sporu za dlžníka označovali PERPOLL, s.r.o., teda táto otázka medzi

stranami ani nebola sporná.

65. Ďalšie argumenty považoval odvolací súd pre rozhodnutie už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi
osobitne zaoberať.

66. Nakoľko žalobcom nebolo preukázané, že má na požadovaných určeniach naliehavý právny záujem
a že vyhovujúci rozsudok by pre neho bol po právnej stránke významný, odvolací súd podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rovnako potvrdil výroky rozsudku súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 2.
rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému
v 1. rade rovnako vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu ale podľa obsahu spisu
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho

konania nepriznáva.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).