Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010302
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5818010302.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a
sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, na neverejnom zasadnutí konanom 7.
septembra 2022 v Bratislave, v trestnej veci obvineného PhDr. O. I. pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona o dovolaní obvineného PhDr. O. I. podanom
prostredníctvom obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 12. novembra

2019, sp. zn. 1 To 60/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného PhDr. O. I. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 13. júna 2019,
sp. zn. 6 T 125/2018 (ďalej aj „rozsudok"), uznal obvineného PhDr. O. I. (ďalej aj „obvinený" alebo
„dovolateľ") za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.

1 Tr. zák. na skutkovom základe v rozsudku uvedenom. Okresný súd mu za to podľa § 56 ods. 1, ods.
2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) Eur. Pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. stanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 21 (dvadsaťjeden) dní. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 38 ods.
3, § 36 písm. j) Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo
výmere 2 (dva) roky.

Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 12. novembra 2019, sp. zn.
1 To 60/2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie/rozhodnutie"), podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného
ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený PhDr. O. I. prostredníctvom obhajcu JUDr. Miloša

Kaščáka dovolanie vo svoj prospech, z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d)
Tr. por., teda že súd rozhodol v nezákonnom zložení, zásadným spôsobom bolo porušené právo na
obhajobu a verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky. Porušenie práva na obhajobu dovolateľ videl v tom, že krajský súd vykonal
verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti napriek tomu, že ten svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil
a trval na svojej účasti na verejnom zasadnutí. Krajský súd dňa 12. novembra 2019 neakceptoval jeho

ospravedlnenie neúčasti zo zdravotných dôvodov a v rovnaký deň mu oznámil, že verejné zasadnutie
vykoná s poukazom na lekársku správu MUDr. O. C.. Vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti
obvineného došlo k porušeniu ústavne garantovaného práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv garantovaných v čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôvody krajského súdu uvedené v napadnutom uznesení
nie sú podľa názoru dovolateľa správne, pretože súd mal počkať na vyjadrenie znaleckej organizácie.

MUDr. O. C. obvineného ponechala na PN ako práceneschopného až do 22. novembra 2019, napriek
tomu do telefónu sa vyjadrila, že zdravotný stav mu umožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia, čostačilo krajskému súdu na takýto nesprávny postup. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods.
1 písm. b) Tr. zák. súdu vytkol, že v spise sa nenachádza žiadny záznam o tom, že vec bola do senátu
„7 To" pridelená náhodným výberom, ktorý sa technicky nedá obísť. Systém je nastavený na náhodný

výber podľa rozvrhu práce súdu a keď sa vec pridelí mimo neho, je to zaznamenané a dohľadateľné a pri
kontrole sa dá zistiť akýkoľvek nelegitímny zásah. Obvinený uzavrel, že ak zo spisu nie je zrejmé, akým
spôsobom vec napadla do senátu „7 To", je možné konštatovať, že súd rozhodol v nezákonnom zložení.
S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že napadnutým uznesením a
konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 7, § 293 ods. 3, ods.

8 Tr. por. v neprospech dovolateľa, a aby toto rozhodnutie krajského súdu zrušil a prikázal mu vec v
potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Dovolanie bolo v zmysle § 376 Tr. por. zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by mohli
byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo (ďalej len „prokurátor")
podaním doručeným okresnému súdu 19. júla 2021, v ktorom uviedol, že odvolací súd postupoval
správne, keď zadovážil jednoznačné vyjadrenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave i odborné
vyjadrenie znaleckej organizácie, ktoré obe potvrdili možnosť obvineného zúčastniť sa verejného
zasadnutia dňa 12. novembra 2019 bez ohrozenia života, závažného zhoršenia zdravotného stavu

alebo nebezpečenstva rozšírenia nákazlivej choroby. Úradné záznamy z 12. novembra 2019 a odborné
vyjadrenie z 11. októbra 2019 boli nosným dôvodom pre rozhodnutie krajského súdu o tom, že
žiadosť obvineného o odročenie verejného zasadnutia nepreukazuje taký zdravotný stav, ktorý by
to neumožňoval. Uvedené zakladalo konštatovanie odvolacieho súdu, že pre vykonanie verejného
zasadnutia boli splnené všetky podmienky. S ohľadom na uvedené je podľa názoru prokurátora

uznesenie krajského súdu správne a zákonné a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietol.

Vyjadrenie prokurátora bolo doručené obvinenému a jeho obhajcovi (I. ÚS 355/2015), títo však možnosť
zaujať k nemu stanovisko nevyužili.

NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejaj„najvyššísúd")akosúddovolací(§377Tr.por.)predvydaním
rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie je prípustné
[§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. h), § 566 ods. 3 Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369
ods. 2 písm. b) Tr. por.], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na zákonom určenom

mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.), a súčasne spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 1, ods. 2, § 371 ods. 4 Tr.
por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Najvyšší súd však zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť podľa § 382 písm.
c) Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Vo všeobecnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanieje mimoriadny opravný
prostriedok a nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších,
mimoriadnych,procesnýchahmotnoprávnychvádatozapodmienokstanovenýchTrestnýmporiadkom,
medzi ktoré patrí aj ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., ktorého úlohou je okrem iného zabezpečiť,
aby sa dovolací súd, najmä v niektorých otázkach, nestal v systéme všeobecných súdov neprípustnou

treťou inštanciou. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto
predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych
vzťahov a právnej istoty.

Podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení.

Okolnosť, či vec prejednal a rozhodol súd v zákonnom zložení je podstatnou okolnosťou každého
konania, pričom nedostatok v zložení súdu je jeho podstatnou vadou. Nezákonne zloženým súdom sa
rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý
má vec prejednať a rozhodnúť. Nezákonné zloženie súdu môže nastať najmä v prípade, ak rozhodoval

samosudca napriek tomu, že mal rozhodovať senát, ak senát rozhodoval v neúplnom zložení, prípadne
vec bola rozhodnutá senátom, ktorý neprichádzal do úvahy, alebo ak rozhodoval prísediaci, ktorému
uplynulo funkčné obdobie.Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. namietal, že okresný súd
v jeho veci rozhodoval v nezákonnom zložení, pretože zo spisu nie je zrejmé, akým spôsobom vec
napadla do senátu „7 To".

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec bola po podaní odvolania predložená krajskému súdu
na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Napadla mu 22. júla 2019 a dostala spisovú značku 1 To
60/2019. Predkladacia správa na č. l. 206 vypovedá, že dňa 1. augusta 2019 predseda senátu krajského
súdu nariadil vykonanie procesných úkonov v odvolacom konaní (najmä nariadenie termínu verejného

zasadnutia,upovedomeniestránkonania,vyžiadanie aktuálnehozáznamuzregistratrestov).Vsúdnom
spise sa však nenachádza potvrdenie o pridelení veci ani potvrdenie o lustrácii či iné dokumenty, ktoré by
ozrejmili spôsob pridelenia veci konkrétnemu senátu (dovolateľom nesprávne označenému ako „7 To").

Vzhľadom na uvedené, za účelom objasnenia skutočností dôležitých pre dovolacie konanie, najvyšší
súd prípisom z 12. októbra 2021 vyzval krajský súd na vyjadrenie sa k námietkam obvineného vo vzťahu

k obsahu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. a na zaslanie písomností, ktoré by
spôsob pridelenia veci preukazovali. Dovolanie obvineného bolo súčasťou výzvy.

Krajský súd na výzvu reagoval podaním z 18. októbra 2021, v ktorom oznámil, že v zmysle interného
rozvrhu práce senátu 1 To pre Krajský súd v Žiline na rok 2019 bola vec pridelená sudkyni spravodajkyni

JUDr. Monike Liptákovej a predsedom senátu bol JUDr. Pavol Polka. Súčasťou oznámenia bolo
potvrdenie o pridelení spisu, potvrdenie o lustrácii a interný rozvrh práce.

Uvedené oznámenie krajského súdu spolu s prílohami bolo zo strany najvyššieho súdu prípisom z 3.
novembra 2021 zaslané na vyjadrenie obvinenému a jeho obhajcovi s tým, že v súdom určenej lehote

sa k nemu môžu vyjadriť, túto možnosť však až do rozhodnutia dovolacieho súdu nevyužili.

Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.") ak tento zákon neustanovuje inak,
veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo

samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym
úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a
riadny chod súdu.

Z potvrdenia Krajského súdu v Žiline, datovaného 22. júla 2019, ktoré bolo najvyššiemu súdu predložené
krajským súdom v rámci dokladovania spôsobu pridelenia veci, vyplýva, že dňa 22. júla 2019 o 9:54:30
hod. bol krajským súdom prijatý návrh na začatie konania v trestnej veci PhDr. O. I. pre prečin podľa §
289 ods. 1 Tr. zák., spisová značka 1 To 60/2019, IČS: 5818010302, a vec bola pridelená na rozhodnutie
senátu 1 To. Potvrdenie je opatrené podpisom zamestnanca súdu, ktorý podanie prijal. Potvrdenie o

lustrácii potom osvedčuje, že vo veci 1 To 60/2019 bola vykonaná lustrácia s výsledkom „nijaký spis
nepredchádza". Zo záznamu predloženého krajským súdom ako „interný rozvrh práce" vyplýva, že na
podklade dohody predsedov senátu rozhodujúcich v senáte 1 To mali byť v čase od 1. januára 2019
do 31. decembra 2019 prideľované spisy vo všetkých druhoch agendy predsedovi senátu a sudcovi
spravodajcovi zároveň podľa koncového čísla spisovej značky zberného spisu tak, že JUDr. Monika

Liptáková mala pridelené koncové čísla 0 až 3 s tým, že v prípade pridelenia veci tejto sudkyni ako
sudcovispravodajcovimalbyťpredsedomsenátuvoveciachspárnymkoncovýmčíslomspisovejznačky
JUDr. Pavol Polka. Vo veciach s nepárnym koncovým číslom mal byť predsedom senátu JUDr. Vladimír
Kurák. Záznam určoval aj pravidlá rozdelenia vecí v prípade ich opakovaného predloženia a tiež pre
prípad zastupovania. Záznam je verifikovaný riadiacim predsedom senátu JUDr. Pavlom Polkom.

Vychádzajúc z uvedených skutočností je možné uzavrieť, že vec 1 To 60/2019 bola senátu 1 To
na krajskom súde pridelená v súlade so zákonom a s aktuálnym rozvrhom práce. Z predložených
dokumentov nie je zrejmé, že by k prideleniu veci došlo inak, než obvyklým spôsobom, teda v súlade
s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., hoci z predložených potvrdení expressis verbis nevyplýva,

že pridelenie bolo realizované náhodným výberom. Vo všeobecnosti platí, že elektronická podateľňa
vec pridelí náhodným výberom vždy, ak neprichádza do úvahy iný postup, ktorý má spravidla oporu vo
výsledku lustrácie.Pokiaľ ide o meritum námietky obvineného, najvyšší súd nezistil, z akého dôvodu v spisovom materiáli
absentovali príslušné potvrdenia o pridelení veci a lustrácii na odvolacom súde, a túto okolnosť
nevysvetlil ani samotný odvolací súd. Napriek tomu je možné konštatovať, že tento nedostatok,

spôsobený zrejme nesústredenosťou súdu pri žurnalizácii spisu, nemôže sám o sebe viesť k naplneniu
uplatneného dovolacieho dôvodu, ak sa dodatočne preukázalo, že k prideleniu veci konkrétnemu senátu
(i predsedovi senátu a sudcovi spravodajcovi) na odvolacom súde došlo v súlade so zákonom a s
rozvrhom práce. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením obvineného prezentovaným v dovolaní, že ak zo
spisu nie je zrejmé, akým spôsobom vec senátu napadla, je možné konštatovať, že súd rozhodol

v nezákonnom zložení, išlo by totiž o prílišný formalizmus vedúci k posudzovaniu existencie tohto
dovolacieho dôvodu ad absurdum. Treba dodať, že v predmetnej veci sa zloženie senátu nezmenilo
ani v priebehu konania, teda nenastala okolnosť predpokladaná zákonom ani rozvrhom práce, ktorá
by takúto zmenu zakladala a krajský súd rozhodoval v senáte 1 To v rovnakom zložení ako v čase
pridelenia veci. Najvyšší súd ešte dopĺňa, že k prideleniu veci konkrétnemu senátu dochádza ihneď po
jej predložení, pričom obvinený má kedykoľvek možnosť nielen nahliadnuť do spisu (§ 69 ods. 1 Tr.

por.) za účelom kontroly pridelenia veci, ale má právo i na vydanie potvrdenia o prevzatí a pridelení
veci, pričom evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby
si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok
preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi (§ 51 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. účinného do 14.
októbra 2019). Obvinený v priebehu celého konania na odvolacom súde (vec napadla 22. júla 2019 a

rozhodnutie bolo vyhlásené 12. novembra 2019) teda mal zákonnú možnosť informovať sa a zároveň
preveriť, akým spôsobom došlo k prideleniu veci a túto skutočnosť namietať. Napriek tomu tak počas
odvolacieho konania neurobil a nedostatok namietal až v dovolacom konaní. Najvyšší súd pripomína, že
dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k náprave tých najzávažnejších nedostatkov a
vád, medzi ktoré opomenutie žurnalizácie listín do základného spisu určite nepatrí.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. preto nemožno považovať za naplnený.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené
právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. dovolanie možno podať, ak verejné zasadnutie bolo vykonané v
neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. namietal zásadné

porušenie práva na obhajobu krajským súdom, konkrétne vykonaním verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti napriek tomu, že svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a trval na svojej účasti na
verejnom zasadnutí. Obsahovo totožnú námietku uplatnil aj v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. d) Tr. por. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej
obsahomprávanaobhajobu,ktoréjeprvkomspravodlivéhoprocesu,jeajmožnosťvznášaťosobneatiež

prostredníctvom obhajcu námietky proti prvostupňovému rozsudku na odvolacom súde. Odňatie tejto
možnosti vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti obvineného, pre ktorý postup neboli splnené
zákonné podmienky, napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. Uvedený nezákonný
postup v sebe ale zároveň zahŕňa aj zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto v takom prípade
neprichádza do úvahy záver o naplnení dovolacieho dôvodu aj podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. z

dôvodu, že v uvedenej situácii je ustanovenie § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. v pomere špeciality k § 371
ods. 1 písm. c) Tr. por. (R 6/2011). Argumentom opačného významu (argumentum a contrario) potom
možno dospieť k záveru, že ak sa nepreukázal dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por., nie
je možné konštatovať ani naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., pokiaľje
ich argumentačný obsah totožný.

Najvyšší súd sa teda zameral na skúmanie okolností, ktoré by mohli znamenať naplnenie dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por.:

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vec krajskému súdu napadla 22. júla 2019 a prvý termín

verejného zasadnutia bol predsedom senátu vytýčený na deň 27. augusta 2019. Podaním z 26. augusta
2019, prijatým krajským súdom dňa 27. augusta 2019, obvinený požiadal o ospravedlnenie neúčasti na
verejnomzasadnutíaojehoodročeniezozdravotnýchdôvodov,ktorédokladovalPotvrdenímodočasnej
pracovnej neschopnosti z 26. augusta 2019 vystaveným MUDr. T. K. a Potvrdením o zdravotnom stavevystaveným tou istou lekárkou, ktorá potvrdila, že zdravotný stav obvineného neumožňuje zúčastniť
sa verejného zasadnutia dňa 27. augusta 2019 bez rizika závažného zhoršenia jeho zdravotného
stavu. Zápisnica o verejnom zasadnutí na krajskom súde dňa 27. augusta 2019 svedčí o tom, že

verejné zasadnutie bolo z uvedených dôvodov odročené na 24. septembra 2019. Krajský súd následne
prípisom z 28. augusta 2019 vyzval MUDr. T. K. na oznámenie, či bude zdravotný stav obvineného
umožňovať účasť na verejnom zasadnutí v novom termíne a kedy bude ukončená práceneschopnosť
obvineného. MUDr. T. K. na výzvu súdu reagovala podaním doručeným krajskému súdu 6. septembra
2019, v ktorom oznámila, že obvinený je od 5. septembra 2019 práceschopný a jeho zdravotný stav

umožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia dňa 24. septembra 2019. Dňa 23. septembra 2019 krajský
súd obdržal podanie obvineného, v ktorom opätovne požiadal o ospravedlnenie neúčasti na verejnom
zasadnutí a o jeho odročenie zo zdravotných dôvodov, ktoré dokladoval Potvrdením o zdravotnom stave
z 23. septembra 2019 vystaveným MUDr. K. C., v ktorom uvedená lekárka potvrdila, že zdravotný stav
obvineného neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí bez rizika zhoršenia zdravotného stavu, Nálezom
z 23. septembra 2019 MUDr. K. C. a Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveným 23.

septembra 2019 MUDr. T. K.. Na základe požiadavky obvineného bolo verejné zasadnutie odročené
na 15. októbra 2019. Opatrením predsedu senátu krajského súdu z 24. septembra 2019, sp. zn. 1
To 60/2019, bolo podľa § 141 ods. 2 Tr. por. vyžiadané odborné vyjadrenie k zdravotnému stavu
obvineného od znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., Bratislava s
cieľom zistiť, či sa obvinený môže zúčastniť verejného zasadnutia dňa 15. októbra 2019 a či jeho

zdravotný stav umožňoval účasť na predchádzajúcich verejných zasadnutiach, vrátane požiadavky
vyjadriť sa k dôvodnosti práceneschopnosti vystavenej MUDr. K. a k odborným záverom MUDr. K.
a MUDr. C.. Zároveň krajský súd prípisom z 24. septembra 2019 vyzval MUDr. K. a MUDr. C. na
vyjadrenie, či obvinenému zdravotný stav umožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia 15. októbra 2019
a kedy bude ukončená jeho práceneschopnosť. Podaniami doručenými krajskému súdu 2. októbra 2019

a 4. októbra 2019 lekárky oznámili, že sa momentálne nevedia vyjadriť k ďalšej účasti na verejných
zasadnutiach. Osobným podaním uskutočneným dňa 11. októbra 2019 na krajskom súde obvinený
požiadal o ospravedlnenie neúčasti na verejnom zasadnutí 15. októbra 2019 a nesúhlasil, aby sa
vykonalo v jeho neprítomnosti. Svoj zdravotný stav dokladoval Potvrdením o zdravotnom stave z 11.
októbra 2019 vystaveným MUDr. T. K., v ktorom lekárka potvrdila, že obvinený bol do 8. októbra 2019

hospitalizovaný a na základe odporúčania MUDr. A. bol ponechaný v práceneschopnosti s ďalšou
kontrolou 30. októbra 2019. Podľa vyjadrenia lekárky zdravotný stav obvineného neumožňuje účasť
na verejnom zasadnutí 15. októbra 2019 bez rizika závažného zhoršenia zdravotného stavu. Dňa
14. októbra 2019 bolo krajskému súdu doručené Odborné vyjadrenie znaleckej organizácie Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s. r. o. z 11. októbra 2019, č. 359/2019, z ktorého vyplynul záver,

že prezentovaný zdravotný stav obvinenému neumožňoval zúčastniť sa na predchádzajúcich verejných
zasadnutiach. Vo vzťahu k verejnému zasadnutiu 15. októbra 2019 bolo poukázané na absenciu
medicínskeho dôvodu neúčasti na ňom, pokiaľ nedôjde v čase pojednávania k akútnemu zhoršeniu
evidovaných symptómov. S ohľadom na uvedené bol termín verejného zasadnutia predsedom senátu
zmenený na deň 12. novembra 2019. Opatrením predsedu senátu krajského súdu zo 14. októbra

2019, sp. zn. 1 To 60/2019, bolo podľa § 141 ods. 2 Tr. por. vyžiadané ďalšie odborné vyjadrenie k
zdravotnému stavu obvineného od znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r.
o. Bratislava s cieľom zistiť, či zdravotný stav obvinenému umožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia
12. novembra 2019 a či mu ho umožňoval dňa 15. októbra 2019, a to po komplexnom preverení
zdravotného stavu obvineného, v lehote do 11. novembra 2019. Dotknutá znalecká organizácia podaním

doručeným krajskému súdu 11. novembra 2019 však oznámila, že priemerná doba vypracovania
takéhotoposudkuje6až12mesiacovodprevzatiaspisu,apreprípadnepredĺženiastanovenejlehotyna
jeho vypracovanie v zmysle uvedeného organizácia požiadala o ustanovenie iného znalca v danej veci.
Podaním doručeným krajskému súdu 11. novembra 2019 obvinený požiadal o ospravedlnenie neúčasti
na verejnom zasadnutí, nesúhlasil, aby sa vykonalo v jeho neprítomnosti, a predložil Potvrdenie o

zdravotnom stave vystavené 11. novembra 2019 MUDr. T. K., v ktorom lekárka potvrdila, že obvinenému
zdravotný stav neumožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia bez rizika závažného zhoršenia jeho
zdravotného stavu. Vysvetlila, že obvinený absolvoval vyšetrenie u MUDr. C., ktorá ho ponechala
práceneschopného do najbližšej kontroly dňa 22. novembra 2019. Následne dňa 12. novembra 2019
bola telefonicky krajským súdom vyzvaná MUDr. C., aby sa vyjadrila, či zdravotný stav obvineného

umožňuje zúčastniť sa verejného zasadnutia v rovnaký deň. Lekárka súdu oznámila, že zdravotný
stavjej pacienta umožňuje účasť bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
alebo nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. V rovnaký deň bol telefonicky
oznámený MUDr. K. záver MUDr. C. a obvinenému bolo telefonicky oznámené, že súd neakceptuje jehoospravedlnenie neúčasti na verejnom zasadnutí a že verejné zasadnutie bude v tento deň vykonané.
Na verejnom zasadnutí dňa 12. novembra 2019 krajský súd prijal uznesenie o vykonaní zasadnutia v
neprítomnosti obvineného s tým, že ospravedlnenie neúčasti z 11. novembra 2019 nepreukazuje taký

zdravotný stav obvineného, výsledkom ktorého by bolo zhoršenie stavu v prípade účasti na zasadnutí.
Táto skutočnosť podľa neho vyplynula z obsahu úradných záznamov z 12. novembra 2011 i z obsahu
odborného vyjadrenia z 11. októbra 2019. Krajský súd preto verejné zasadnutie vykonal bez prítomnosti
obvineného a vo veci vydal konečné rozhodnutie.

Najvyšší súd hodnotí vyššie popísaný postup krajského súdu ako plne súladný so zákonom, keď tento po
viacerých neúspešných pokusoch o uskutočnenie verejného zasadnutia v dôsledku zdravotného stavu
obvineného využil všetky dostupné možnosti na to, aby vec bolo možné v primeranej lehote, v súlade so
základnýmizásadamitrestnéhokonaniarozhodnúť.Svojpostupriadneodôvodnilavykonanieverejného
zasadnutia v neprítomnosti obvineného, keď neakceptoval ospravedlnenie jeho neúčasti na ňom, oprel o
vyjadrenie zodpovednej lekárky a o odborné vyjadrenie znaleckej organizácie, čo je potrebné považovať

za postačujúce. Zisťovanie aktuálneho zdravotného stavu obvineného telefonicky, v deň kedy sa verejné
zasadnutie malo vykonať, považuje dovolací súd za adekvátne a zodpovedajúce všetkým okolnostiam
danej veci a individuálnemu prístupu k nim, obzvlášť keď sa opakované žiadosti obvineného o odročenie
verejného zasadnutia (od pridelenia veci krajskému súdu dňa 22. júla 2019 do jeho rozhodnutia 12.
novembra 2019, t. j. za takmer 4 mesiace spolu štyrikrát) dovolaciemu súdu javia zo širšieho uhla

pohľadu ako obštrukčné a účelové, o čom svedčí aj ich podávanie s krátkym (spravidla jednodňovým)
časovým odstupom od plánovaných termínov verejného zasadnutia, bez akýchkoľvek návrhov na
ďalší postup vo veci z hľadiska danej situácie (napr. navrhnutím iného vhodného termínu verejného
zasadnutia, eventuálne realizáciou práv prostredníctvom obhajcu, písomným formulovaním prípadných
návrhov). Dovolací súd si je vedomý významu práva obvineného súvisiaceho aj s prítomnosťou na

verejnom zasadnutí, treba však dodať, že realizácia tohto (ako aj každého iného) práva by mala byť
v prvom rade záujmom samotného obvineného a v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt (t. j.
práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ich ochranu a výkon) je možné uzavrieť,
že riziko nedôvodnej nečinnosti znáša v tomto prípade obvinený, osobitne ak na odvolacie konanie dal
podnet on sám. Dovolací súd dodáva, že bez ohľadu na zabezpečené lekárske a odborné vyjadrenia je

nutné konštatovať, že angína, ktorá už zo svojej podstaty nie je pretrvávajúcou chorobou a je liečiteľná
antibiotikami, ani závraty bez ich bližšej špecifikácie a zistenia konkrétnej príčiny (diagnózy), ktorá by pre
obvineného v prípade účasti na verejnom zasadnutí znamenala reálne ohrozenie jeho zdravia, nie sú
takými dôvodmi, pre ktoré by malo byť verejné zasadnutie neustále odročované bez konkrétnej vízie jeho
uskutočnenia a bez rozhodnutia veci v primeranej lehote. Obvinený bol podľa lekárskych potvrdení pre

pretrvávajúce ťažkosti hospitalizovaný za účelom podrobnejších vyšetrení, ich výsledky a závery, ktoré
by mohli mať vplyv na ďalší priebeh konania a mohli by odôvodniť pokračujúce pretrvávanie dôvodov pre
odklad verejného zasadnutia, však neboli krajskému súdu prezentované ani samotným obvineným a nie
sú zrejmé ani z predložených potvrdení. Závery lekárov o nemožnosti účasti obvineného na verejnom
zasadnutí sa v tomto smere dostali do roviny neurčitých odporúčaní, bez ich jasného a adekvátneho

zdôvodnenia, o čom svedčí aj iné stanovisko MUDr. C. z 12. novembra 2019. Navyše treba upresniť,
že lekárom potvrdenú práceneschopnosť nemožno stotožňovať s nemožnosťou obvineného zúčastniť
sa verejného zasadnutia vyplývajúcou z aktuálneho zdravotného stavu, inými slovami ak je obvinený
práceneschopný z určitých dôvodov, neznamená to automaticky, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje
ani účasť na verejnom zasadnutí, ako to nesprávne dával do súvislosti obvinený vo svojom dovolaní.

Dovolací súd má za to, že podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného
podľa § 293 ods. 5 Tr. por. boli splnené, keďže obvinenému bolo riadne a včas doručené upovedomenie
o verejnom zasadnutí a súčasne bol poučený o možnosti konania v jeho neprítomnosti, pričom svoju
neúčasť na verejnom zasadnutí hodnoverne neospravedlnil (§ 293 ods. 8 Tr. por.). Krajský súd v Žiline

preto správne konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d), a teda ani podľa
§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. naplnený nebol.

Najvyšší súd dospel k záveru, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por., a preto ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné
jednomyseľne odmietol.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.