Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204475
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5814204475.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpená:
JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka č. 27, Bratislava, IČO: 37 925 458, proti
žalovaným:1/D.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XXXX/XX,U.a2/I.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XXXX/

XX, U., právne zastúpený: JUDr. Miroslava Bobíková, advokátka, Hviezdoslavovo nám. 27, Dolný Kubín,
IČO: 42 053 790, o zaplatenie 14.268,47 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/112/2015-256 zo dňa 27. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

trovy konania žalovanému 2/ v plnom rozsahu. Rozhodol tak z dôvodu, že dokazovaním nemal
preukázanú skutočnosť, že žalovaný 2/ porušil právnu povinnosť v dôsledku čoho vznikla škoda na
vozidle, a že žalovaný 2/ nebol právoplatne uznaný vinným za spáchanie priestupku v súvislosti s
dopravnou nehodou. Žalovaný 2/ bol podľa žalobcu zodpovedný za škodu subjektívne a žalovaná 1/
objektívne, avšak zodpovednosť za škodu ako taká v konaní nebola preukázaná, a preto žalobu o
náhradu poistného plnenia zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods.

1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Jeho
nárok bol daný medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/54/2012-143 zo dňa
28.10.2013 (ďalej len ,,medzitýmny rozsudok“), ktorý vyslovil záver, že žalovaný 2/ spôsobil dopravnú
nehodu a aj škodu na dopravnom vozidle. V tomto konaní mal byť súd prvej inštancie viazaný

daným rozhodnutím. V odôvodnení absentujú dôvody, prečo súd v dokazovaní vychádzal len zo
záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. Žofajom (podľa ktorého žalovaný 2/ dopravnú nehodu
nespôsobil) a nie aj zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Obtulovičom. Znalecký posudok mal
súd hodnotiť ako listinný dôkaz, pretože jeho vypracovanie nebolo súdom nariadené. Do úvahy taktiež
nebral dokumentáciu z dopravnej nehody, výpovede svedkov podané v priestupkovom konaní, pričom
mal zvážiť všetky okolnosti a príčiny, ktoré prispeli k vzniku škody. Na ťarchu žalobcu nemôže byť

nemožnosť predloženia listinných dôkazov od iných orgánov. Vykonaným odkazovaním teda dospel
k nesprávnym záverom, pričom svoje postupy dokazovania nijako neodôvodnil. Zodpovednosť za
škodu nie je možné stotožňovať s občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné, čo sa týka skúmania zavinenia žalovaného 2/. Navyše pokiaľ
nedostatočne odôvodnil zamietnutie žaloby voči žalovanému 2/, tak tiež riadne neodôvodnil, prečo
zamietol žalobu voči žalovanej 1/. Uvedeným postupom súd prvej inštancie poprel účinky medzitýmneho

rozsudku voči žalovanej 1/, ktorú tento medzitýmny rozsudok zaväzuje, čím súd prvej inštancie porušilprincíp právnej istoty žalobcu. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby bolo žalobe
vyhovené, alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný 2/ k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny a odvolanie za nedôvodné. Zo spáchania priestupku na úseku dopravy nebol právoplatne
uznaný vinným a ani v priebehu dokazovania v tomto konaní mu nebola preukázaná subjektívna
zodpovednosť za spôsobenú škodu na vozidle. V konaní nebola preukázaná ani zodpovednosť za škodu
žalovanej 1/ ako prevádzkovateľky vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Z obsahu medzitýmneho

rozsudku je zrejmé, že nebol účastníkom toho konania, a teda nie je možné uplatniť podmienky
uvedené v § 230 CSP. Dôkazné bremeno na preukázanie zavinenia bolo na strane žalobcu, ale v
rámci konania nepredložil o ňom žiadny dôkaz, a teda dôkazné bremeno neuniesol. Proti nemu vedené
priestupkové konanie bolo zastavené, pretože zodpovednosť za priestupok zanikla a priestupkové
konanie vedené proti žalobcovi bolo zastavené pre nepreukázanie viny, preto správne nimi nebol a
ani nemohol byť súd prvej inštancie viazaný, keďže je viazaný len právoplatným rozhodnutím o tom,

že priestupok spáchaný bol. Žalobca znalecký posudok Ing. Obtuloviča súdu nepredložil, rovnako jeho
tvrdenia o nemožnosti predloženia spisov z priestupkového konania nie sú opodstatnené, pretože v
čase podania žaloby ešte boli dostupné. Znalecké posudky sa od seba diametrálne líšili a obsahovali
odlišné závery o zavinení účastníkov nehody, z ktorých nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že
práve on ako žalovaný 2/ zavinil dopravnú nehodu a spôsobil žalobcovi uplatňovanú škodu. Výpovede

svedkov v priestupkovom konaní nie sú procesne relevantnými dôkazmi v občianskoprávnom konaní.
Ďalej spochybnil žalobcom tvrdený obsah odôvodnenia medzitýmneho rozsudku. V konaní sp. zn.
2Cb/54/2012 mal súd k dispozícii aj spisy z priestupkového konania a (aj terajší) účastníci, resp. strany
sporu boli oboznámení s vykonanými dôkazmi a mohli ich mať k dispozícii v tomto konaní, pričom
on nebol jeho účastníkom. Vtedajší žalobca totiž nepredložil žiadny jednoznačný dôkaz, že dopravnú

nehodu spôsobil práve on, pričom žalobca dobre vedel o znaleckom posudku Ing. Žofaja a o jeho
obsahu. Záver súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané jeho zavinenie dopravnej nehody je správny
rovnako ako postup súdu, ktorý počas dokazovania dospel k opačnému záveru ako je vyjadrený v
medzitýmnom rozsudku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a zároveň rozhodol o priznaní trov odvolacieho konania tak, že žalobca je mu povinný nahradiť

trovy konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná 1/ sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 2/ k odvolaniu uviedol, že sa plne pridržuje svojich argumentov. Súd

prvej inštancie nedôvodne poprel účinky medzitýmneho rozsudku voči žalovanej 1/, ktorá je ním viazaná
a v konaní je nečinná. Uvedeným postupom mal súd porušiť princíp právnej istoty. Spochybnil tvrdenie
žalovaného 2/ o nepredkladaní dôkazov, nakoľko v konaní predložil všetky dôležité doklady a navrhoval
vykonať všetky relevantné dôkazy, z ktorých vyplýva, že bola spôsobená škoda. Jeho nárok sa odvíja od
občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 OZ. Podľa argumentácie žalovaného 2/ a odôvodnenia

rozhodnutia, ak škodu nespôsobil žalovaný 2/, mal si ju poškodený spôsobiť sám, čo je nelogické a
neodôvodnené. Naďalej uvádza, že súd mal byť viazaný aj znaleckým posudkom vypracovaným Ing.
Obtulovičom a nevychádzať len zo znaleckého posudku Ing. Žofaja. Zastáva názor, že dôkazná hodnota
oboch znaleckých posudkov už tak bola konzumovaná medzitýmnym rozsudkom. Nebol účastníkom ani
jedného z priestupkových konaní, preto tvrdenia žalovaného 2/ o jeho možnosti predkladať dostupné

dôkazy nie sú pravdivé rovnako ako skutočnosť, že spisy z priestupkového konania boli dostupné v čase
podania žaloby. On mohol len navrhovať pripojenie predmetných spisov a spisu sp. zn. 2Cb/54/2012, čo
ajurobil.Opakovaneuviedol,žesúdprimárnevychádzallenzoznaleckéhoposudkuvypracovanéhoIng.
Žofajom, ktorý sa vzťahoval k administratívnoprávnej zodpovednosti žalovaného 2/, ktorá však nemá
vplyvnaobčianskoprávnuzodpovednosťžalovaného2/aanižalovanej1/akoprevádzkovateľkyvozidla.

6. Krajský súd Žilina, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v zmysle
ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP

zrušil a vec mu vrátiť na nové konanie.

7. Pokiaľ sa jedná o žalovanú v rade 1/ medzitým rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k.
2Cb/54/2012-143 zo dňa 28.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2014 bolo rozhodnuté,že je daný základ nároku na náhradu škody žalobcu N. B. ako poškodeného z dopravnej nehody zo
dňa 03.05.2010 voči žalovaným - SKP Bratislava (žalobca v tomto konaní) a D. I. (žalovanej v rade 1/
v tomto konaní). Nakoľko predmetný rozsudok je právoplatný, záväzný, nie je možné ho zmeniť (okrem

riadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov).Žalovanávrade1/malamožnosťvkonanísp.zn.
2Cb/54/2013 v plnom rozsahu na svoju obranu využiť všetky prostriedky procesného útoku a obranu,
tvrdiť a predkladať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, z ktorého dôvodu sa necíti byť zodpovedá zo
vznik škody poškodenému N. B.. Následne na základe právoplatného medzitýmeho rozsudku žalobca
plnil poškodenému B. a v tomto konaní sa domáha voči žalovanej v rade 1/ regresu v zmysle § 24

ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. Nakoľko však už spomínaným medzitýmnym rozsudkom bolo rozhodnuté
o základe voči žalovanej v rade 1/, nie je možné v novom konaní uvedené rozhodnutie zmeniť. Jedná
sa o prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom (ďalšom) konaní s neidentickým
predmetom konania (inak by bola prekážka rei iudicatae), ktorý je pre súd záväzný, ak právoplatným
rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté priamo vo výroku tohto skoršieho rozsudku. Teda úlohou
súdu v tomto konaní môže byť už len otázka výšky požadovaného nároku, voči ktorej môže žalovaná

v rade 1/ vzniesť konkrétne námietky.

8. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ je nutné konštatovať, že tento nebol sporovou stranou v konaní
sp.zn. 2Cb/54/2013, a preto obranu proti žalobe mohol vzniesť až v preskúmavanom konaní, čo aj
učinil. Súdu prvej inštancie predložil znalecký posudok Ing. Ľubomíra Žofaja č. 65/2011, z ktorého súd

prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal. Žalobca oproti tomu navrhoval vo veci pripojiť priestupkový
spis ORPZ-DK-ODI3-P-22/2011, ktoré obsahom má byť odborné vyjadrenie Ing. I. B.. 67/2010 (č.l.
153, 229). Zároveň navrhoval, že v púrípade, že nie je možné pripojiť priestupkový spis a súd bude
vykonávať dokazovanie znaleckým posudkom Ing. Žofaja predložený žalovaným v rade 2/, navrhol
vyžiadať odborné vyjadrenie č. 67/2010 od Ing. B.. Z obsahu spisu vyplýva, že priestupkový spis

nebolo možné pripojiť, nakoľko došlo k jeho skartácii a súd prvej inštancie nevyžiadal odborné vyjadrenie
priamo od súdneho znalca a v rozhodnutí sa ani nevysporiadal z akého dôvodu tomuto návrhu žalobcu
nevyhovel.

9. Odvolací súd konštatuje, že takýmto postupom súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na

spravodlivý proces. V prípade, že vychádzal zo znaleckého posudku predloženým žalovaným v rade 2/,
bolo nutné vyhovieť aj požiadavke žalobcu zabezpečiť odborné vyjadrenie druhého znalca, z ktorého
sa vychádzalo v inom priestupkovom konaní o tej istej dopravnej nehode. Až porovnaním týchto dvoch
dokumentov môže súd prvej inštancie ustáliť, kto nesie zodpovednosť za vznik dopravnej nehody,
pričom v rozhodnutí sa musí náležite vysporiadať, z akého dôvody vychádza zo záverov konkrétneho

znaleckého posudku, a prečo nie zo záverov toho druhého.

10. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.
1 písm. b/, c/ CSP a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu v novom konaní bude
zabezpečiťodbornévyjadrenieIng.B.,vysporiadaťsasobomaodbornýmizávermiznalcovvzťahujúcich

sa k dopravnej nehode, vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ je viazaný vyššie uvedený, právoplatným
medzitýmnym rozsudkom čo do základu, nové rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle ustanovenia §
220 ods. 2 CSP, nepostačuje poukazovanie na už zrušené (neexistujúce) predchádzajúce rozhodnutie.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)