Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200289
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200289.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členiek

senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu DIAMON,
s.r.o.,sosídlomScherffelova53/3017,05801Poprad,IČO:36478628,zastúpenéhoŠTELLMACHOVÁ
& PARTNERS s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251,
proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. marca 2021 číslo:
100450177/2021, na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad vydal dňa 02.03.2018 poverenie na výkon daňovej kontroly na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 u daňového subjektu žalobcu. Dňa
12.03.2018 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly. Daňová kontrola začala 16.04.2018, o čom bola

spísaná zápisnica.

V rámci daňovej kontroly si správca dane zaobstaral informácie o realizovaných nadobudnutiach tovaru
slovenského nadobúdateľa žalobcu a jeho dodávateľa a subdodávateľa od Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky, sekcia boja proti podvodom a analýzy rizík. Ďalej si správca dane zaobstaral údaje
z analytického systému kontrolných výkazov spol. T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o.

Správca dane rozhodnutím zo dňa 25.06.2018 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku prerušil
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 vykonávanú
u žalobcu z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým
je zákon číslo 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nariadenie Rady
EÚ číslo 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. Daňovú kontrolu

prerušil odo dňa 09.07.2018 do dňa získania informácií potrebných pre správne určenie dane s tým, že
bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Oznámením zo dňa
24.07.2019 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 19.07.2019 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová
kontrola u žalobcu prerušila.Správca dane pripojil odpovede na výzvy správcu dane, ktorý zisťoval u Regionálnej veterinárnej

a potravinovej správy Bratislava údaje o daňovom subjekte T – FLEX, s.r.o. a JJ & BETROM, s.r.o., ako
aj žalobcovi, ktoré boli získané v rámci iných zdaňovacích období.

Správca dane vyhotovil úradný záznam o zistených skutočnostiach z aplikácie VIES. Ďalej správca dane

vyhotovil úradný záznam z MVI v inom zdaňovacom období o vypočutí A. B. C.. Správca dane spísal
úradný záznam aj o informáciách zistených z kontrolných výkazov žalobcu.

Dňa 20.09.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa za žalobcu zúčastnil konateľ
žalobcu. Hlavným predmetom konania bolo priebežné oboznámenie so zisteniami v rámci výkonu

daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017. Správca dane
oboznámil konateľa žalobcu s doterajšími zisteniami. Správca dane oboznámil konateľa žalobcu, že
má pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia od dodávateľa JJ & BETROM, s.r.o. a požiadal ho
o objasnenie.

Správca dane zaslal žiadosť o poskytnutie údajov z EKR, banka – VÚB. Dňa 06.09.2019 mu bola
doručená odpoveď od VÚB, a.s.

Dňa 20.11.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého predmetom bolo vypočutie
svedka D. D., konateľa spoločnosti JJ & BETROM, s.r.o. a zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého
predmetom bolo vypočutie svedka E. A. F., ktorý bol konateľom spoločnosti T – FLEX, s.r.o.

Správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie
obdobie december 2015 a o informáciách získaných z MVI ohľadom subjektu Zaklady Miestne Silesia
Spolka Akcyjna.

Správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie s výsledkami zistení z daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 u žalobcu.

Dňa17.02.2020bolvyhotovenýprotokolnadanizpridanejhodnotyzakontrolovanézdaňovacieobdobie
november 2017. Žalobca zaslal písomné vyjadrenie k protokolu.

Dňa 16.10.2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s hlavným predmetom prerokovania

pripomienok žalobcu k protokolu zo dňa 17.02.2020.

Správca dane rozhodnutím číslo 101659753/2020 zo dňa 03.11.2020 podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 67 807,95 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie november 2017. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 21.12.2017
18 101,03 eur. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 85 908,98 eur, rozdiel dane v sume
67 807,95 eur.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu
Prešov zo dňa 03.11.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume
67 807,95 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 žalobcovi, potvrdil.II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane je povinný, ale i oprávnený pri výkone
daňovej kontroly preveriť všetky skutočnosti pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení
zákona o dani z pridanej hodnoty. Preto musí mať daňový subjekt na zreteli, že pre prípadnú kontrolu je
povinný predložiť dôkazy. V danom prípade správca dane preveroval splnenie podmienok na uplatnenie

práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 53 ods. 1 písm. a) zákona č.
222/2004Z.z. Nato,abysidaňovýsubjektmoholuplatniťodpočítaniedane,nestačípredložiťibafaktúry
od dodávateľa, ale kontrolovaný daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli uskutočnené reálne osobou uvedenou na faktúre. V zmysle tohto právneho záveru postupoval aj
správca dane a preveroval skutočné dodanie deklarovaného tovaru.

Pri výkone kontroly postupoval správca dane v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku a ako dôkaz
použil všetko, čo prispelo k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane
a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe dôkazov a
skutočností zistených počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a vo vyrubovacom

konaní za zdaňovacie obdobie november 2017 neuznal žalobcovi odpočítanie dane vo výške 67 807,95
eura z faktúr za deklarované dodanie mäsa a mäsových výrobkov od dodávateľa JJ & BETROM s.r.o.
z dôvodu účasti kontrolovaného daňového subjektu na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na
dani z pridanej hodnoty. Pri posúdení deklarovaných obchodov po hmotnoprávnej stránke poukázal na
závery rozsudkov Súdneho dvora Kittel a Recolta Recycling v spojených veciach C-439/04 a C-440/04,

podľa ktorých správcovi dane prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak s ohľadom
na objektívne skutočnosti sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Správca dane poukázal
aj na rozsudok Italmoda C-131/13, v zmysle ktorého nie je v rozpore s právom EU požadovať, aby sa
daňový subjekt pri zdaniteľných obchodoch, z ktorých si odpočítava daň, uistil, že nebudú viesť k jeho
účasti na daňovom podvode, a vyžaduje sa od neho, aby konal v dobrej viere.

Pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch správca dane preukázal, že fakturačný tok tovaru
nezodpovedal reálnemu toku tovaru. Na dokladoch preverených v Poľsku je ako odberateľ uvedený
daňový subjekt T-FLEX s.r.o., ale tovar bol vyložený priamo v Poprade, v skladových priestoroch žalobcu

a všetky doklady o prijatí tovaru potvrdil žalobca. Spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. boli
do vytvoreného fakturačného reťazca zapojené účelovo a navzájom sa poznali.

Daňový subjekt JJ & BETROM s.r.o. nemá zamestnancov, nemá žiaden majetok, nie je registrovaným

subjektom na prácu s potravinovým tovarom. Jeho dodávateľom vo fakturačnom reťazci je deklarovaný
daňový subjekt T-FLEX s.r.o. Ide o subjekt s virtuálnym sídlom, bez zamestnancov, bez majetku, ktorý
nemá v obchodovaní s mäsom podnikateľskú minulosť. Jeho konateľ, bulharský občan, túto spoločnosť
nepozná a nikdy o nej nepočul.

T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. neboli evidované v registri prevádzkovateľov potravinárskych
podnikov podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a v zmysle ustanovenia
§ 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. V zmysle uvedených právnych predpisov sa
registrácia vyžaduje aj pre podnikateľské subjekty špecializované na obchod s potravinami, ktorí

zabezpečujúsprostredkovateľskéoperácieaprepravnéoperáciesproduktmiživočíšnehopôvodumedzi
dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne. Poukázaním na túto skutočnosť správca dane
neposudzoval porušenie uvedených ustanovení, ale poukázal na to, že činnosť, ktorú vykonávali tieto
daňové subjekty, bola účelová, keďže u nich absentovali registrácie pre prácu s potravinovým tovarom.
Týmto správca dane poukázal i na nedostatočne vykonanie preventívnych a kontrolných opatrení zo

strany kontrolovaného daňového subjektu, keď pri vytvorení fakturačného reťazca si riadne neoveril
svojich dodávateľov a ich akceptovaním vedome súhlasil s ich účasťou vo vytvorenom fakturačnom
reťazci.O tom, že kontrolovaný daňový subjekt mal priamy kontakt s poľským dodávateľom aj bez iných
sprostredkovateľov tovaru, svedčí aj to, že poľský daňový subjekt vyvinul receptúry mäsových výrobkov

na objednávku žalobcu a ich vzájomná spolupráca začala už v roku 2009. S poľským dodávateľom
aktívne dlhodobo spolupracoval aj bez iných slovenských nadobúdateľov v reťazci dodávok. Žalovaný
poukázal na dohodu o vyplňovacom práve medzi daňovým subjektom Zaklady Miesne SILESIA Spolka
Akcyjna a žalobcom s odvolaním na zmluvu o ručení zo dňa 01.04.2016 medzi veriteľom Zaklady
Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, dlžníkom T-FLEX s.r.o. a poskytovateľom zaistenia žalobcom, ktoré

jednoznačne preukazujú, že kontrolovaný daňový subjekt bol o celom priebehu realizácie zdaniteľného
obchodu dostatočne informovaný.

Akdaňovýsubjekttvrdí,žedodávateliaT-FLEXs.r.o.aJJ&BETROMs.r.o.neprišlidožiadnehokontaktu
s potravinami, a preto nebola potrebná ich registrácia v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č.

39/2007 Z. z., dáva za pravdu zistenej skutočnosti, že tieto spoločnosti nevykonávali reálnu ekonomickú
činnosť a do fakturačného reťazca boli zapojené iba účelovo.

Daňovýsubjektsadomnieva,žesprávcadanepochybil,keďneúplneskúmalvšetkyokolnosti,zaktorých

došlo k údajnému daňovému podvodu a bez vykonaných dôkazov, ktoré žiadal (identifikácia pohybov na
bankovom účte firmy T-FLEX s.r.o. a identifikácia osôb, ktoré nakladali s peňažnými prostriedkami) nie
je dokazovanie úplné. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období nepreveroval peňažné toky
súvisiacesfakturačnýmreťazcom,naktorépoukazovalžalobcaavovydanomrozhodnutíichneuvádzal.
Toto tvrdenie daňového subjektu súvisí s kontrolou iného zdaňovacieho obdobia.

Správca dane vo vydanom rozhodnutí nepriznal právo na odpočítanie dane z dôvodu vedomej a
aktívnej účasti kontrolovaného daňového subjektu na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na dani
z pridanej hodnoty. Neuvádza pri tom, že predpokladom takéhoto podvodného konania je skutočnosť, že

daňový subjekt T-FLEX s.r.o. si nesplnil daňovú povinnosť a neodviedol vybranú daň, tak ako to namietal
žalobca. Námietka žalobcu ohľadne dôkazu, ktorý mal správca dane uviesť na str. 32 napadnutého
rozhodnutia je nedôvodná, keďže vydané rozhodnutie správcu dane má 30 strán. Námietka ohľadom
svedka E. G. A. sa vzťahuje k daňovej kontrole za iné zdaňovacie obdobie.

Správca dane v danom prípade objektívne zistil skutkový stav a prijatý záver dostatočne odôvodnil.
Daňový subjekt neprijal dostatočné opatrenia na to, aby sa vyhol podvodu, pretože neoveril svojich
dodávateľov a všetky okolnosti transakcií. Správcovi dane prináleží zamietnuť priznanie práva na
odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje

podvodne (rozsudok Kittel a Recolta Recycling v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 a Italmoda
C-131/13). Na základe toho nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty v zdaňovacom období november 2017 z faktúr od dodávateľa JJ & BETROM s.r.o.
v celkovej výške 67 807,95 eura, a to z dôvodu jeho vedomej a aktívnej účasti na transakciách, ktoré
boli súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správcu dane a vrátenia veci tomuto orgánu na ďalšie konanie a priznania trov konania.

Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalovaný pri svojom

rozhodovaní vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a teda je nepreskúmateľné
pre zmätočnosť, čím bolo vážne zasiahnuté do práv žalobcu.Žalobca poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, teda správcu dane, ako aj
žalovaného, pričom argumentoval jednotlivými závermi tak správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré vyňal

z rozhodnutí daňových orgánov a týmito argumentoval.

V rozsiahlej žalobe žalobca poukázal na to, že správca dane ani žalovaný neuviedli, ako a v akej
výške sa na podvode opísanom správcom dane obohatil, teda profitoval žalobca a v akej výške mal

z tohto podvodu žalobca daňový, príp. iný prospech, príp. daňovú výhodu. Žalobca totižto z reťazca
nemal žiadny prospech a ani z neho nemal ako profitovať a ani nezískal žiadnu daňovú výhodu. Je
síce pravdou, že žalobca ponižoval vlastnú daňovú povinnosť, ale výlučne len preto, že spoločnosti
JJ & BETROM s.r.o. uhradil vystavené faktúry vrátane príslušnej DPH, čiže žalobca uhradil faktúry s
príslušnou DPH v plnej výške a bol oprávnený si takto zaplatenú DPH zohľadniť následne pri vlastnej
daňovej povinnosti. Tovar od spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. riadne zaplatil, vrátane DPH a teda keďže

tento nadobudnutý tovar použil pri svojej podnikateľskej činnosti, bol oprávnený si uplatniť odpočet DPH.
Ako ďalej uviedol žalobca v žalobe, tomuto nie je zrejmé, na základe čoho správca dane a žalovaný
dospelikzáveru,žežalobcaprofitovalnapredmetnomreťazci,keďzuvedenéhonemalabsolútnežiadny
majetkový prospech ani žiadnu daňovú výhodu.

Podľa žalobcu správca dane vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, si odporuje, keď
na jednej strane tvrdí, že žalobca vedome sa zúčastnil na podvode ohľadom DPH a na druhej strane
tvrdí, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia na to, aby sa vyhol podvodu, pretože si údajne neoveril
svojich dodávateľov a okolnosti transakcií. Žalobcovi nie je teda zrejmé, čo bolo skutočným dôvodom

neuznania odpočtu DPH. Žalobca v žalobe argumentoval poukazom na rozsudky Európskeho súdneho
dvora v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, pričom cituje z uvedeného rozsudku vyňatú
časť, podľa ktorej: „ ... ak spĺňajú objektívne kritéria daňové subjekty, na ktorých sú tieto pojmy založené
a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého
dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ

nevedel, alebo nemohol vedieť ..... nemôžu byť ovplyvnené ani tým, že v reťazci dodávok, ktorej sú tieto
plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je
bez toho, aby to platiteľ dane vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“.

Navyše žalobca zdôrazňoval, že správca dane nie je oprávnený nahrádzať právomoc orgánov činných
v trestnom konaní a súdu bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe a preukázania jej viny v trestnom
konaní a dospieť k záveru o spáchaní podvodu. Žalobca uviedol, že mu do času, kedy bola podaná
žaloba, nebolo preukázané orgánmi činnými v trestnom konaní spáchanie žiadneho trestného činu,
vrátane trestného činu podvodu, prípadne akéhokoľvek iného trestného činu na úseku daní. Žalobca

má za to, že dostatočným spôsobom a bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že žalobca
vedome a aktívne sa zúčastňoval na podvode na DPH. Poukázal pritom na ustanovenia Trestného
zákona. Správca dane ani žalovaný nepreukázali, žeby žalobca konal v úmysle zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech. Zároveň opätovne zdôraznil, že nemal žiadny majetkový prospech ani
žiadnu daňovú výhodu z uvedených obchodných transakcií so spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o. a T-

FLEX, s.r.o.

V ďalšej časti žaloby poukázal žalobca na výpovede svedkov D. D. a E. A. F. a na to, že obidvaja
svedkovia potvrdili, že v kontrolovanom zdaňovacom období bola dodávateľom tovarov pre odberateľa

spoločnosť JJ & BETROM s.r.o., spoločnosť T-FLEX s.r.o. a zároveň, že všetky dodania spoločnosti JJ
& BETROM s.r.o. boli riadne zaplatené a riadne dodané, DPH odvedená.

Podľa žalobcu žalovaný ani správca dane na dôkazy znejúce v prospech žalobcu neprihliadali, ani

neuviedli, prečo na ne neprihliadali, resp. neuviedli, ako ich vyhodnotili v tej časti, ktorá bola zjavne
v prospech žalobcu. Žalobca popiera, že by sa vedome aktívne zúčastnil na akomkoľvek podvodnom
konaní. Podľa žalobcu správca dane pochybil, keď neskúmal, čo sa skutočne stalo s finančnými
prostriedkami, ktoré dodávateľ T-FLEX s.r.o. dostal na svoj bankový účet, neskúmal pohyby nabankovom výpise, nezisťoval, ako boli tieto prostriedky použité, kto s nimi disponoval. Podľa žalobcu
profit z neodvedenia dane mal úplne iný platiteľ, a to T-FLEX s.r.o., resp. niekto, kto s prostriedkami
tejto spoločnosti nakladal v rozpore so zákonom, pričom žalobca o uvedenom nemal vedomosť. Podľa

žalobcu správca dane, ani žalovaný dostatočným a ústavne udržateľným spôsobom nepreukázali
vedomú a aktívnu účasť žalobcu na podvodnom konaní, a teda v tomto smere neuniesli dôkazné
bremeno. Žalobca nemal akékoľvek pochybnosti o svojich dodávateľoch, ktorých si preveril, pričom
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vykazovali znaky podvodného konania. Dodáva, že správca dane
ani žalovaný neuviedol, ktorého konkrétneho trestného činu s poukazom na príslušné ustanovenie

Trestného zákona sa žalobca dopustil. Žalobca je presvedčený, že ak neporušil žiadne zákonné
ustanovenie, nie je v súlade so zákonom, aby mu žalovaný odmietol priznať právo na odpočítanie
dane. Podľa neho nestačí, že správca dane i žalovaný odkazujú na rozsudky Súdneho dvora EÚ,
lebo musia v prvom rade vychádzať z vnútroštátnej úpravy, t. j. zo zákonnej normy, o ktorú musia
oprieť svoje rozhodnutie a zároveň podať jej výklad pre konkrétny prípad. Žalobca namietal aj to, že
žalovaný i správca dane postupovali veľmi formalisticky a na žalobcu kládli neprimerané požiadavky pri

dokazovaní, čo nie je prípustné.

Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí i v rozhodnutí správcu dane chýba najdôležitejšia časť, a
to vyhodnotenie výsluchu svedka E. G. A., ktorá vykonávala vedenie účtovníctva pre JJ & BETROM

s.r.o. ako aj T-FLEX s.r.o., presvedčivé odôvodnenie toho, prečo túto výpoveď správca dane nevzal
do úvahy. Správca dane účelovo opomenul zásadný dôkaz, ktorý je v prospech žalobcu. Správca dane
mal prihliadnuť aj na výpoveď svedkyne, prípadne ju vypočuť aj vo vzťahu k predmetnému daňovému
obdobiu.

Nesúhlas vyjadruje žalobca aj so zistením správcu dane, že subdodávatelia nie sú registrovanými
prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, pričom správca dane neskúmal, či im povinnosť takejto
registrácie vôbec vznikla, keďže do kontaktu priamo s potravinárskym tovarom neprišli. Podľa neho
zákon neprikazuje subdodávateľovi sa registrovať. Skutočnosť, že subdodávatelia nesplnili podmienky

registrácie, v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za dôkaz znalosti žalobcu o jeho účasti na
daňovom podvode.

Zároveň v závere žaloby namietal dĺžku trvania vyrubovacieho konania, ktoré podľa neho trvalo 8

mesiacov, lebo k ukončeniu kontroly došlo 18.03.2020 a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo
žalobcovi doručené 25.11.2020. Podľa žalobcu správca dane tým porušil ustanovenie § 68 ods. 1 a 3
Daňového poriadku.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa oboznámil s námietkami žaloby, ktoré sú takmer totožné
ako námietky, s ktorými sa vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí. Trvá na závere, ktorý uviedol

v rozhodnutí.

Správca dane bol povinný pri vykonávanej kontrole preveriť všetky skutočnosti pre správne určenie
dane. V danom prípade preveroval splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane pri

dodaní tovaru na základe predložených dodávateľských faktúr. Na základe získaných dôkazov a zistení
správca dane konštatoval, že žalobca vedel, že bol súčasťou dodávateľského reťazca majúceho znaky
podvodného konania, a preto mu neuznal uplatnený nárok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa
JJ & BETROM s.r.o. za dodanie mäsa a mäsových výrobkov. Tomuto dodávateľovi mala tovar dodať
spoločnosť T-FLEX s.r.o., ktorá ho mala nadobudnúť od poľského dodávateľa Základy Miesne SILESIA

Spolka Akcyjna. Správca dane zistil, že žalobca prijímal a preberal tento tovar vo svojom sklade v
Poprade priamo od poľského dodávateľa. Prijímaný tovar, ktorý mal byť podľa faktúr nadobudnutý
spoločnosťou T-FLEX s.r.o., žalobca vážil, potvrdzoval jeho príjem na dokladoch (CMR, identifikačný
dokument tovaru, potvrdenie o prevzatí tovaru). Svedčí to o tom, že poľský dodávateľ tovar dodávalpriamo žalobcovi, nie spoločnosti T-FLEX s.r.o. Táto spoločnosť bola neaktívna, bez personálneho a
materiálneho vybavenia s virtuálnym sídlom v Bratislave. Bývalý konateľ Ing. Róbert Baran nepredložil
o činnosti spoločnosti žiadne doklady. Druhý konateľ, bulharský občan, spoločnosť nepozná a nikdy o

nej nepočul. Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o., ktorá mala jediného zamestnanca (konateľa), bola bez
majetku. Účtovné doklady nepredložila. Analýza kontrolných výkazov a porovnanie údajov z daňových
priznaní T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. za rovnaké zdaňovacie obdobie nevykázala žiadnu
maržu tovaru, z čoho vyplýva, že takýto obchod nemal žiadne ekonomické opodstatnenie. Ani jedna zo
spoločností nebola evidovaná v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa § 40 zákona

č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.
z. o potravinách.

Na základe uvedených zistení a dôkazov správca dane konštatoval, že v preverovanom prípade išlo o
dodávky, ktoré zakladali iba jeden pohyb tovaru a nákup i predaj tovaru žalobca uskutočňoval v rámci

reťazca (Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna - T-FLEX s.r.o. - JJ & BETROM s.r.o. - DIAMON,
s.r.o.), ktorý má všetky znaky podvodného konania a nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania. Okrem týchto skutočností správca dane poukázal na dohodu o vyplňovacom práve
medzi poľskou spoločnosťou Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna a žalobcom s odvolaním sa
na zmluvu o ručení zo dňa 01.04.2016 medzi veriteľom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna,

dlžníkom T-FLEX s.r.o. a poskytovateľom zaistenia žalobcom, ktoré jednoznačne preukazujú, že
žalobca bol o celom priebehu realizácie zdaniteľného obchodu dostatočne informovaný. Okrem toho
žalobca pravidelne ohlasoval príchod zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iných členských
štátov regionálnej veterinárnej a potravinovej správe za nadobúdateľa T-FLEX s.r.o. Žalobca žiadnym
spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti predložených listinných dôkazov, ba

práve naopak, správca dane rozsiahlym dokazovaním a zabezpečením dôkazov preukázal, že v
uvedených obchodoch nedošlo reálne k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom. Správca dane
v danom prípade poukázal na závery z rozsudkov H. C. a Recolta Recycling v spojených veciach
C-439/04 a C-440/04 a na základe tam uvedeného zamietol priznanie práva na odpočítanie dane, lebo
sa preukázalo, že toto sa uplatňuje podvodne a s vedomím žalobcu.

Podľa žalobcu pri nadobudnutí tovaru priamo od poľského dodávateľa by bola jeho daňová povinnosť
nulová a nulová bola, aj keď odobral tovar od slovenského dodávateľa. Vyvstáva preto logická úvaha,
prečo teda neodoberal tovar priamo od poľského dodávateľa, ale do obchodu boli umelo vložené ďalšie

dva daňové subjekty, keď daňová povinnosť bola v oboch prípadoch rovnaká.

Námietka, že žalobca nekonal podvodne a nárok mu vznikol preto, že zaplatil spoločnosti JJ & BETROM
s.r.o. dodávateľské faktúry aj s daňou, a poukázal na zásadu neutrality, neobstojí. Zásada daňovej

neutrality v tomto prípade nemá opodstatnenie, lebo nárok na odpočítanie dane vzniká, ak vznikla
daňová povinnosť, ktorá vzniká skutočne reálnym dodaním tovaru. V danom prípade daňová povinnosť
u dodávateľa nebola preukázaná, preto nevznikol ani nárok na odpočítanie dane.

Žalobca považuje za pochybenie správcu dane, že neskúmal použitie vyplatených finančných
prostriedkov dodávateľovi T-FLEX s.r.o. Pre danú vec, splnenie podmienok na odpočítanie dane, je
vyplatenie finančných prostriedkov dodávateľovi irelevantné.

Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí chýba uvedenie konkrétneho trestného činu, ktorého sa
dopustil žalobca, pričom poukazuje na Trestný zákon. Vo vzťahu k tomu žalovaný uviedol, že Daňový
poriadoknedefinujepojemtrestnýčin,pretoanisprávcadaneaniodvolacíorgánneuviedli,žežalobcasa
dopustil trestného činu. Poverení zamestnanci správcu dane pri kontrole zisťujú a preverujú skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane v súlade s Daňovým poriadkom, nie sú oprávnení klasifikovať

konanie daňového subjektu v zmysle Trestného poriadku.Od účinnosti zákona o dani z pridanej hodnoty dňom 01.05.2004 (t. j. platnosťou Zmluvy o pristúpení
SlovenskejrepublikykEurópskejúnii)jeSmernicaRady2006/112/ESz28.novembra2006ospoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty súčasťou zákona o dani z pridanej hodnoty ako bod č. 2 prílohy č. 6

tohto zákona. Smernica ako taká je nástrojom harmonizácie národných právnych poriadkov. Jej cieľom
je zosúladiť právne predpisy jednotlivých členských štátov. V oblasti dane z pridanej hodnoty kľúčový
význam pri uplatňovaní tejto dane v rámci jednotného trhu EÚ zohrala Šiesta smernica Rady 77/388/
EHS v znení neskorších zmien a doplnkov (nahradená Smernicou Rady 2006/112/ES), na ktorú sa
rozsudky vydané Európskym súdnym dvorom priamo odvolávajú, čiže sú výkladovým prostriedkom tejto

smernice. Pri vyhodnotení skutočností z vykonávanej daňovej kontroly, na základe ktorých správca dane
neuzná odpočítanie dane, je v súlade s platnou legislatívou, ak správca dane poukáže na nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH alebo uvedie, že došlo k podvodnému
konaniu v oblasti DPH. Zamietnutie práva na odpočítanie dane v tomto prípade vyplýva zo spoločného
systému DPH. Súdny dvor EÚ uviedol (rozsudok C-113/13 Schoenimport „Italmoda“, ktorý uvádza
správca dane), že vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe pri dodaní

v rámci Spoločenstva uplatnenie práva na odpočet DPH, oslobodenie od DPH alebo vrátenie DPH,
a to aj, ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce takého zamietnutie, pokiaľ sa na
základe objektívnych skutočností preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že
sa transakciou, na základe ktorej si uplatňuje toto právo, podieľa na DPH podvode, ku ktorému došlo
v rámci reťazca dodaní. Tento eurokonformný výklad preto prichádza do úvahy predovšetkým vtedy,

ak je vnútroštátny predpis nepresný a slúži tiež na účely vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho
predpisuustanoveniamiprávaEurópskejúnie.Smernicajeprávnezáväzná,keďžejesúčasťouprílohyč.
6 zákona o DPH. Odôvodnenie, pre ktoré správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane a poukázal
na rozsudky ESD, je preto správne.

Neprimerané požiadavky pri dokazovaní a pri tom veľmi formalistický postup správcu dane žalobca
ničím argumentačne nepodporil. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly a nadväzujúceho
vyrubovacieho konania nevypočúval svedka E. G. A., preto považoval uvedenú námietku na nedôvodnú.

Nesplnenie povinnosti subdodávateľov registrovať sa za prevádzkovateľov potravinárskych podnikov je
skutočnosť, ktorú správca dane pri výkone kontroly zistil. Žalovaný v tej súvislosti poukázal na to, že
Nariadenie(ES)č.178/2002EurópskehoparlamentuaRadyustanovilovšeobecnézásadyapožiadavky
potravinového práva a podľa jeho čl. 18 prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov

musiabyťschopníidentifikovaťakúkoľvekosobu,ktoráimdodávapotraviny,krmivoainé.Stýmtocieľom
musia mať takí prevádzkovatelia zavedené systémy a postupy, ktoré umožnia, aby tieto informácie
boli na požiadanie sprístupnené príslušným orgánom. Táto tzv. vysledovateľnosť, potravinového tovaru,
ktorý bol dodaný pre žalobcu, absentuje, resp. za dodávateľa potravinového tovaru (mäsa a mäsových
výrobkov) možno jednoznačne považovať poľský daňový subjekt, keďže subdodávatelia JJ & BETROM

s.r.o. a T-FLEX s.r.o. registráciu prevádzkovateľa potravinárskych podnikov nemali.

S námietkou ohľadom dĺžky trvania vyrubovacieho konania 8 mesiacov žalovaný nesúhlasil. Kontrola
bola ukončená dňa 18.03.2020. Žalobca zrejme opomenul, že dňa 07.05.2020 požiadal o prerušenie

vyrubovacieho konania v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID - 19 v znení neskorších predpisov. Správca dane preto vyrubovacie konanie prerušil do dňa
30.09.2020 (skončenie pandémie). Vo vyrubovacom konaní správca dane pokračoval od 01.10.2020.
Dňa 16.10.2020 prerokoval so žalobcom podané pripomienky k protokolu a v súlade s § 68 Daňového

poriadku vydal dňa 03.11.2020 rozhodnutie za kontrolované zdaňovacie obdobie.

Na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutí správcu dane i vo svojom
rozhodnutí, žalovaný považuje všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť,

preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho

poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle §
134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

Na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pretože o to požiadal žalobca. Účastníci konania sa
z pojednávania ospravedlnili. Rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného
vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní podľa § 137 ods. 3 SSP dňa
06.10.2022.

Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť,daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkouodsekov

3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Správny súd vychádzal z uvedených rozhodnutí daňových orgánov, ako aj z obsahu administratívneho
spisu, z ktorého mal bezpochyby za preukázané, že žalobcovi správca dane nárok na odpočítanie

DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 z faktúry od spoločnosti dodávateľa JJ & BETROM
s.r.o., Hroncova 5, Košice v celkovej výške 67 807,95 eur nepriznal z dôvodu, že žalobca nesplnil
hmotnoprávne podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Pri svojom závere tak správca dane, ako aj žalovaný vychádzali
z rozsiahleho vykonaného dokazovania správcom dane, ktoré bezpochyby preukázalo, že žalobca bol

zapojený do podvodného reťazca, na základe ktorého spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o.
boli umelo vsadené do obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca.

Podľa názoru správneho súdu správca dane bol povinný pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie

obdobie november 2017 preveriť všetky skutočnosti pre správne určenie dane a v konkrétnom
prípade preveroval splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane pri
dodaní tovaru na základe predložených dodávateľských faktúr od spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. za
zdaňovacie obdobie november 2017. Na základe získaných dôkazov a zistení správca dane správne
konštatoval, že žalobca DIAMON, s.r.o. vedel, že je súčasťou dodávateľského reťazca majúceho znaky

podvodného konania, a preto mu správne neuznal uplatnený nárok na odpočítanie dane z faktúr od
dodávateľa JJ & BETROM s.r.o. za dodanie mäsa a mäsových výrobkov.

Uvedenému dodávateľovi mala tovar dodať spoločnosť T-FLEX s.r.o., ktorá však v danom obchodnom

reťazci vôbec predmetný tovar nenadobudla a pritom ho mala nadobudnúť od poľského dodávateľa
Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna Katowice. Správca dane však rozsiahlym dokazovaním a
dožiadaním o MVI u poľskej finančnej správy zistil, že žalobca prijímal a preberal uvedený tovar vo
svojom sklade v Poprade priamo od poľského dodávateľa spoločnosti Zaklady Miesne SILESIA Spolka
Akcyjna. Tento prijímaný tovar, ktorý mal byť podľa faktúr nadobudnutý spoločnosťou T-FLEX s.r.o.,

žalobca sám vážil, potvrdzoval jeho príjem na dokladoch, ktorými boli CMR, identifikačný dokument
tovaru, potvrdenie o prevzatí tovaru. O tom svedčí aj to, že poľský dodávateľ spoločnosť Zaklady
Miesne SILESIA Spolka Akcyjna priamo dodával žalobcovi uvedený tovar, nie ako žalobca deklaroval
spoločnosti T-FLEX s.r.o.

Správca dane dokazovaním preukázal, že uvedená spoločnosť T-FLEX s.r.o. bola neaktívna, bez
akéhokoľvek materiálneho vybavenia a personálneho vybavenia s virtuálnym sídlom v Bratislave, kde
nemalažiadneskladovacie,aniadministratívnepriestory.SamotnýbývalýkonateľE.A.F. argumentoval,
že všetky doklady predložil po skončení svojej činnosti druhému konateľovi, a to bulharskému občanovi

B. C.. Nepredložil správcovi dane o činnosti žiadne doklady, teda nepreukázal, že by nejakým spôsobom
táto spoločnosť aktívne obchodovala, a teda fungovala. Zároveň správca dane zistil, že druhý konateľ
bulharský občan B. C. spoločnosť T-FLEX s.r.o. nepozná, nikdy o nej nepočul, nemá žiadne doklady.Uviedol, že bol raz v Košiciach, kde ho oslovil občan menom KAMEŇ, ktorému u notára podpísal nejaké
doklady bez toho, aby vedel o tejto spoločnosti T-FLEX s.r.o. bližšie informácie.

SpoločnosťJJ&BETROMs.r.o.bolajednoosobováspoločnosť,ktorábolabezmajetku,účtovnédoklady
správcovi dane nepredložila a analýzou kontrolných výkazov a porovnaním údajov z daňových priznaní
spoločnosti T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. za rovnaké zdaňovacie obdobia roku 2017 bolo zistené,
že tieto nevykázali žiadnu maržu tovaru, z čoho vyplýva, že takýto obchod nemal žiadne ekonomické

opodstatnenie.

Zároveň správca dane dostatočným spôsobom preukázal, že ani jedna z týchto spoločností nebola
evidovaná v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o
veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č.

152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Existencia obidvoch spoločností umelo fungujúcich potvrdzuje aj vykonané dokazovanie správcu dane,
žeuvedenéspoločnostiboliibaumelonastraženédosamotnéhoobchodnéhoreťazca,ktoréhosúčasťou

bol aj žalobca. Správca dane teda správne dokazovaním preukázal, že v preverovanom prípade išlo o
dodávky, ktoré zakladali iba jeden pohyb tovaru a samotný nákup i predaj tovaru žalobca uskutočňoval
len v rámci reťazca Základy Miesne SILESIA Spolka Akcyjna - T-FLEX s.r.o. - JJ & BETROM s.r.o. a
konečným v tomto reťazci bol žalobca, spoločnosť DIAMON, s.r.o., ktorý má všetky znaky podvodného
konania a nevystihuje reálnu podstatu, ani ekonomický účel samotného obchodu.

Správny súd poukazuje aj na Dohodu o vyplňovacom práve medzi poľskou spoločnosťou Zaklady
Miesne SILESIA Spolka Akcyjna a samotným žalobcom s odvolaním sa na Zmluvu o ručení zo
dňa 01.04.2016 medzi veriteľom Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna, dlžníkom T-FLEX s.r.o.

a poskytovateľom zaistenia spoločnosťou žalobcu DIAMON, s.r.o. Predmetné písomné zmluvy
bezpochyby preukazujú, že žalobca bol o celom priebehu realizácie zdaniteľného obchodu dostatočne
informovaný, o tomto vedel a napokon sám žalobca pravidelne ohlasoval príchod zásielok, produktov
živočíšneho pôvodu z iných členských štátov regionálnej veterinárnej a potravinovej správe za
nadobúdateľa T-FLEX s.r.o., čo len potvrdzuje, že o podvodnom základe umelo vytvoreného reťazca

vedel. Uvedené bolo preukázané aj potvrdením zo strany regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
o nezaregistrovaní sa spoločností T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o.

Žalobca podľa správneho súdu žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti

predložených listinných dôkazov, práve naopak, správca dane uvedeným rozsiahlym dokazovaním a
zabezpečením dôkazov v rámci tohto rozsiahleho dokazovania preukázal, že v uvedených obchodoch
nedošlo reálne k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom, ale išlo o tovar dodaný priamo od poľského
dodávateľa do skladov odberateľa, t. j. žalobcu spoločnosti DIAMON, s.r.o.

Správne argumentoval vo svojom rozhodnutí správca dane, keď poukázal na závery z rozsudkov H. C.
a Recolta Recycling v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, z ktorých bezpochyby vyplýva, že na
základe tam uvedených skutočností bolo zamietnuté právo na priznanie odpočítania dane príslušného
daňového subjektu, lebo sa preukázalo, že toto sa uplatňuje podvodne a s vedomím daňového subjektu.

K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza:

Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol: ,,Takéto konanie daňových subjektov vykazuje znaky
podvodného konania spočívajúceho v nastrčení ,,zmiznutého obchodníka“ ako prvého pri nadobudnutí
tovaru z iného členského štátu (T-FLEX, s.r.o.) a ,,nárazníka“ (JJ & BETROM, s.r.o.) ako ďalšieho
v reťazci dodávok za účelom uplatnenia odpočítania dane platiteľom DIAMON, s.r.o. Platiteľ DIAMON,s.r.o. tým, že ako posledný v reťazci odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od
daňového subjektu JJ & BETROM s.r.o. v zdaňovacom období november 2017, ponižoval si tým vlastnú
daňovú povinnosť a profitoval na takto vytvorenom fakturačnom reťazci. Skutočným nadobúdateľom

tovaru bol slovenský platiteľ DIAMON, s.r.o. Pokiaľ by platiteľ DIAMON, s.r.o. vystupoval v uvedených
intrakomunitárnych obchodoch ako nadobúdateľ, jeho vzťah k štátnemu rozpočtu by bol nulový, čo by sa
však odrazilo na výške jeho vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie november 2017, pretože
by nevykonal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa JJ & BETROM, s.r.o.“ Správca dane teda uvádza,
aký prospech mal žalobca a ako došlo k daňovému úniku.

Na odpočítanie dane nestačí zaplatiť vystavené faktúry vrátane príslušnej DPH. Nárok na odpočítanie
danevzniká,akvznikladaňovápovinnosť,ktorávznikáskutočnereálnymdodanímtovaru.Vkonkrétnom
tomto prípade však daňová povinnosť u dodávateľa nebola preukázaná, a preto nevznikol ani nárok na
odpočítaniedaneužalobcu.ČosatýkaspoločnostiJJ&BETROMs.r.o.,tátosanestalanadobúdateľom,

ani vlastníkom predmetného tovaru, ktorý bol dodaný do skladov žalobcu spoločnosti DIAMON, s.r.o. a
preto jej nevznikol nárok na uplatnenie DPH.

Žalobca v žalobe argumentoval tým, že pri nadobudnutí tovaru priamo od poľského dodávateľa by bola

jeho daňová povinnosť nulová a nulová bola, aj keď odobral tovar od slovenského dodávateľa. Daňová
povinnosť by nebola v oboch prípadoch rovnaká. Pokiaľ by žalobca vystupoval v intrakomunitárnych
obchodoch ako nadobúdateľ, jeho vzťah k štátnemu rozpočtu by bol nulový, čo by sa odrazilo na výške
jeho daňovej povinnosti, pretože by nemohol vykonať odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa JJ &
BETROM, s.r.o. Žalobca odpočítaním dane, umelo ponížil svoju povinnosť voči štátnemu rozpočtu.

Skúmanie, čo sa stalo s finančnými prostriedkami, ktoré spol. T-FLEX s.r.o. obdŕžala na svoj bankový
účet, presahuje potreby dokazovania v rámci daňovej kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti
odpočítania DPH. Ani žalobca neuviedol, ako by prípadne zistenia takéhoto skúmania, mohli ovplyvniť

závery správcu dane.

Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca už pri dodaní tovaru vedel, že nadobúdateľom tovaru
vtuzemskunemohlabyťspol.T-FLEXs.r.o.,pretoženebolaskutočnýmpríjemcomtovaruanenadobudla

právo nakladať s tovarom ako vlastník, skutočný tok tovaru: Základy Miestne SILESIA – žalobca.
Správca dane vedomosť žalobcu o priebehu transakcií nevyvodil iba z jednej izolovanej okolnosti, ale
k takémuto záveru dospel na základe viacerých skutočností, napr. žalobca preberal dodávaný tovar,
tovar bol vyložený priamo v jeho sklade, potvrdzoval doklady (CMR a iné), v minulosti žalobca odoberal
tovar priamo od poľského dodávateľa, ktorý na objednávku žalobcu vyvinul receptúry mäsových

výrobkov, konateľ žalobcu bol avalistom (ručiteľom) na zmenke za záväzky z obchodných vzťahov medzi
poľským dodávateľom a spol. T-FLEX s.r.o.

Ak žalobca tvrdí, že mu nie je zrejmé, čo bolo skutočným dôvodom neuznania odpočtu DPH, či to bola

jeho vedomá a aktívna účasť na podvode alebo to bola len skutočnosť, že aj keď o podvode nevedel,
mal si preveriť svojich dodávateľov, aby sa podvodu vyhol, tak správny súd poukazuje na str. 8 žaloby,
kde žalobca uvádza, z ktorých konkrétnych skutočností správca dane vyvodil záver o vedomej a aktívnej
účasti žalobcu na podvode na DPH, a z toho má správny súd za to, že žalobcovi je zrejmé, čo bolo
dôvodom neuznania odpočtu DPH.

Ak žalobca namietal, že mu v rozhodnutí chýba uvedenie konkrétneho trestného činu, ktorého sa mal
žalobca v zmysle Trestného zákona dopustiť, vo vzťahu k tomuto správny súd uvádza, že je úlohou
správcu dane, pokiaľ preveruje hmotnoprávne podmienky priznania odpočtu DPH, poukázať aj na to,

či daňový subjekt v rámci svojej obchodnej činnosti dostatočne zabezpečil svojim konaním a svojim
preverovaním to, aby sa nedostal do podvodného konania, teda aby nebol súčasťou podvodu ako
takého. V danom prípade preukázal rozsiahlym dokazovaním správca dane, že spoločnosti JJ &
BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. boli nastrčené do obchodného reťazca umelo, neboli nadobúdateľmidaného tovaru, neboli tým aktívnym obchodným partnerom v danom obchodnom reťazci, ktorý by bol
nadobudol tovar a teda následne tento tovar predal v zmysle deklarovaných faktúr žalobcovi. Ak žalobca
tvrdí, že neporušil žiadne zákonné ustanovenie, tak správny súd opätovne uvádza, že nárok na odpočet

DPH vzniká len vtedy, pokiaľ na strane dodávateľa vznikne daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 zákona č.
222/2004Z.z.).Dodávateľovižalobcudaňovápovinnosťnevznikla.Sámsprávcadane,čižalovanýnemá
právovprípadedaňovéhosubjektukonštatovať,žesadopustilalebonedopustiltrestnéhočinu.Uvedené
je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Avšak v daňovom konaní majú daňové orgány
právonapriznaniealebonepriznanieodpočtuDPHapritomkvalifikovaneuviesť,čivdaňovomkonanísa

daňový subjekt dopustil podvodného konania s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ. V daňovom
konaní pri konštatovaní správcom dane o zapojení daňového subjektu do daňového podvodu, nejde
v žiadnom prípade o kvalifikáciu takéhoto konania ako trestného činu v zmysle Trestného zákona. V čom
mal spočívať daňový podvod, dostatočným spôsobom v rozhodnutí vysvetlil správca dane.

Ak žalobca tvrdí, že spol. JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. sú riadne spoločnosti, tak správny
súd poukazuje na zistenia správcu dane, že jeden z konateľov spol. T-FLEX s.r.o., občan Bulharskej
republiky, A. B. C., sa vyjadril, že spoločnosť nepozná, nevie o nej nič, v sídle spoločnosti nikdy nebol,
v Košiciach sa stretol s osobou, ktorej meno nepozná, s prezývkou Kameň, s ktorou pri notárovi podpísal
nejakédokumenty,nevieaké,ďalejtátospoločnosťnemalažiadnepersonálneanimateriálnevybavenie,

skladové priestory, chladiarenské zariadenia, manipulačnú techniku, spoločnosť mala virtuálne sídlo,
nepredložila správcovi dane žiadne doklady. Spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. nemala taktiež žiaden
majetok ani personálne vybavenie, tiež nepredložila správcovi dane doklady. Konateľ spoločnosti
JJ & BETROM s.r.o., D. D., bol disponentom bankového účtu svojho dodávateľa spol. T-FLEX s.r.o.
Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, aby uvedené spoločnosti boli štandardnými obchodnými

spoločnosťami.

Žalobca namietal, že správca dane neprihliadol na dôkazy znejúce v prospech žalobcu a že nevyhodnotil
tvrdenie svedkov D. D. a E. A. F., ktorí mali potvrdiť dodanie tovaru. Na strane 18 rozhodnutia správcu

dane, v časti zhrnutie správcu dane – bod B: a strane 23, v časti zhrnutie správcu dane – bod C: správca
dane hodnotí výpovede týchto svedkov a zároveň aj ich tvrdenie o dodaní tovaru.

K výsluchu E. G. A., ak žalobca uvádza, že mu nie je zrejmé, prečo správca dane nevykonal jej výsluch,

správny súd poukazuje, že v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane,
teda je na úvahe správcu dane aké dôkazy vykoná, pričom daňový subjekt má možnosť v daňovom
konaní navrhovať dôkazy. Ďalej žalobca namietal, že správca dane mal prihliadnuť na jej výpoveď, ktorú
žalobca považuje v jeho prospech. Z častí výpovede E. G. A., ktorú žalobca cituje v žalobe, nemožno
mať za to, aby mohli mať akýkoľvek vplyv na závery správcu dane. Svedkyňa nie je oprávnená robiť

záver, či v určitom reťazci spoločností došlo k podvodnému konaniu a či konateľ žalobcu mohol vedieť
o podvode.

Dôkaznú povinnosť primárne v tomto konaní mal žalobca ako daňový subjekt. Správca dane vykonáva

a vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Dokazovanie zo strany
správcu dane primárne slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom,
vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené

čo najúplnejšie. Počas dokazovania sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci
uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale
môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu a to hlavne z dôvodu, že správca dane je povinný
zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňového konanie ale nie je konaním vyhľadávacím. Z
uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom

a aké závery z nich vyvodí.Nezákonnosť transakcie popísal správca dane vo svojom rozhodnutí. Zjednodušene možno povedať,
že spoločnosti v obchodnom reťazci transakciu tak ako deklarovali iba predstierali, v skutočnosti tovar
bol dodaný od poľského dodávateľa priamo žalobcovi. Ďalšie dve spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. a T-

FLEX s.r.o. boli do reťazca umelo včlenené.

Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol, že
je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný

a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax a i., bod 71; zo 7. decembra 2010,
C-285/09, Zb. s. I-12605, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011, Tanoarch, C-504/10, Zb. s. I-10853, bod 50).
VtejtosúvislostiSúdnydvoružrozhodol,žeosobypodliehajúcejsúdnejprávomocisanemôžupodvodne
alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudky z 3. marca 2005,
Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32; Halifax a i., bod 68, ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54).
Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak

sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto
zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, bod 55, ako aj z 29. marca 2012,
Véleclair, C-414/10, bod 32). Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos

a i., C-409/04, Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011,
Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, Zb. s. I-14191, bod 25).

K právu Európskej únie a jej judikatúre je potrebné ešte dodať, že vyžadovanie primeranej obozretnosti

podnikateľského subjektu je s ňou súladné. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré
od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC
Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fövállalkozó Kft.,
C-610/19 zo dňa 3.septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft., C-80/11 a C-142/11 zo

dňa 21.júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového
subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59).
Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto
uložená povinnosť uskutočniť komplexne a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým

fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci
Vikingo Fövállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft., C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 61, 62). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie
a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať

rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve
pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedie,
že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európske únie vo veci Vikingo
Fövállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54 a 58).

K negatívnej dôkaznej teórii a tvrdeniu žalobcu, že nevie objektívne dokázať, že o nejakej skutočnosti
nevedel, alebo nemohol vedieť, nemá ako dokázať, že o nejakom podvode nevedel, správny
súd uvádza, že správca dane preukázal vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní. Vedomú
účasť na daňovom podvode musí preukázať správca dane. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu

o neprimeraných požiadavkách pri dokazovaní.

Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nešpecifikovali dôkazy, ktoré by okrem už
predložených ešte mal predložiť na preukázanie svojho nároku, prípadne, že nevie, ako ešte mal

preverovať svojich obchodných partnerov, je potrebné konštatovať, že Daňový poriadok nešpecifikuje,
aké dôkazy majú byť predložené, akou dôkaznou silou tieto disponujú a toto bude vždy závisieť od
konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má nasvoje tvrdenia daňový subjekt predložiť, či ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať svojich
obchodných partnerov, však nie je úlohou správcu dane.

K neskúmaniu ekonomického dôvodu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spol. JJ & BETROM
s.r.o. s poukazom na výhodné obchodné podmienky, 15dňový daňový benefit splatnosti, správny súd
poukazuje, že žalobca dostatočne nevysvetlil dôvod vzniku zmluvného vzťahu, keďže na druhej strane
uvádza, že mu nie je známe, prečo napokon poľský výrobca akceptoval platbu neskôr od prvého

odberateľa na území Slovenska, nie od žalobcu.

Čo sa týka nesplnenia povinnosti subdodávateľov registrovať sa ako prevádzkovatelia potravinárskych
podnikov, je skutočnosťou, ktorú správca dane v rámci vykonanej daňovej kontroly zistil a ktorá
bola bezpochyby preukázaná. Jednoznačne v zmysle príslušných ustanovení zákona o veterinárnej

starostlivosti (§ 40 ods. 3 písm. g/), registrácia sa vyžaduje aj pre podnikateľov špecializovaných
na obchod s potravinami, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie a prepravné operácie s
produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne. Povinnosť
sa zaregistrovať na základe príslušných právnych noriem na príslušnej regionálnej veterinárnej a
potravinovej správe, majú aj podnikatelia, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie a prepravné

operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi, čo predmetné spoločnosti tak T-
FLEX s.r.o., ako aj JJ & BETROM s.r.o. nevykonali a teda nesplnili uvedenú zákonnú povinnosť. Na
základe uvedeného teda argumentácia žalobcu v žalobe, že nemali povinnosť uvedené spoločnosti na
registráciu, nemá opodstatnenie ani v právnej úprave. K námietke žalobcu, že správca dane nemá ani
oprávnenie ani príslušnú kvalifikáciu, aby posúdil, kedy takáto povinnosť distribútorovi potravín vzniká,

správny súd poukazuje na ust. § 22 Daňového poriadku. Táto skutočnosť má povahu predbežnej otázky,
o ktorej si môže správca dane urobiť úsudok. Žalovaný sa vysporiadal s touto námietkou žalobcu
v napadnutom rozhodnutí, keď uviedol, že: ,,T-FLEX s.r.o. a JJ & BETROM s.r.o. neboli evidované v
registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej
starostlivosti a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. V zmysle

uvedených právnych predpisov sa registrácia vyžaduje aj pre podnikateľské subjekty špecializované
na obchod s potravinami, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie a prepravné operácie s
produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne. Poukázaním
na túto skutočnosť správca dane neposudzoval porušenie uvedených ustanovení, ale poukázal na to,
že činnosť, ktorú vykonávali tieto daňové subjekty, bola účelová, keďže u nich absentovali registrácie

pre prácu s potravinovým tovarom. Týmto správca dane poukázal i na nedostatočne vykonanie
preventívnych a kontrolných opatrení zo strany kontrolovaného daňového subjektu, keď pri vytvorení
fakturačného reťazca si riadne neoveril svojich dodávateľov a ich akceptovaním vedome súhlasil s
ich účasťou vo vytvorenom fakturačnom reťazci.“ Nesplnenie povinnosti subdodávateľov žalovaný
nepovažoval za dôkaz znalosti žalobcu o jeho účasti o daňovom podvode, ale konštatoval, že činnosť,

ktorú vykonávali tieto daňové subjekty, bola účelová, keďže u nich absentovali registrácie pre prácu s
potravinovým tovarom.

K námietke dĺžky vyrubovacieho konania osem mesiacov, správny súd uvádza, že daňová kontrola bola

ukončená 18.03.2020, avšak žalobca neuviedol, že požiadal dňa 07.05.2020 o prerušenie daňového
konania DPH november 2017 v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID
– 19. Správca dane preto vyrubovacie konanie prerušil do 30.09.2020, kedy skončila pandémia a
vo vyrubovacom konaní pokračoval od 01.10.2020, keď 16.10.2020 prerokoval so žalobcom podané

pripomienky k protokolu a v súlade s § 68 Daňového poriadku vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH
za zdaňovacie obdobie november 2017 dňa 13.11.2020. Žalobca nekonkretizoval v čom mal správca
dane porušiť ust. § 68 ods. 1 a 3 Daňového poriadku. Opomenul žalobca zákon č. 67/2020 Z.z. a jeho
žiadosť o prerušenie daňového konania. Žalobca v replike od tejto námietky upustil.

V súvislosti s replikou žalobcu, správny súd uvádza, že námietky žalobcu sú totožné s námietkami
v žalobe. Osobitne správny súd uvádza, že nielen skutočný pohyb tovaru alebo dohoda o vyplňovacom
práve, aby tieto skutočnosti samé osebe preukazovali vedomosť žalobcu o podvode, ale ako už správnysúd vyššie uviedol, je to viacero skutočností vo vzájomnej súvislosti, ktoré k takémuto záveru viedli
správcu dane. Ak žalobca má za to, že priamy tok tovaru od poľského dodávateľa do skladu žalobcu
nebol ničím nezákonný, tak správny súd poukazuje, že práve v takomto konaní spočíva podvod, ktoré

navonok nie je ničím nezákonné, avšak išlo iba o formálne deklarovanie transakcie, ktorá bola umelo
vytvorená, za účelom získania výhody.

Podľa správneho súdu žalovaný v rámci odôvodnenia rozhodnutia sa dostatočným spôsobom

vysporiadalsovšetkýminámietkamiuvádzanýmižalobcomvodvolanívočiprvostupňovémurozhodnutiu
a reagoval na všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní.

Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade
s Daňovým poriadkom. Správny súd po vyhodnotení administratívneho spisu žalovaného a správcu

dane dospel k záveru, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený
skutkový stav.

Správny súd na základe rozsiahleho dokazovania správcu dane, z ktorého bezpochyby vyplynul záver,

že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
november 2017 na základe faktúr od dodávateľa spoločnosti JJ & BETROM s.r.o. ako priameho
dodávateľa vo výške 67 807,95 eur, dospel k záveru, že daňové orgány rozhodli správne a v súlade so
zákonom. Správca dane, ako aj žalovaný bezpochyby správne zistili skutkový stav, z ktorého vyvodili
správny právny záver a na základe správneho právneho posúdenia vydali rozhodnutia, ktoré následne

dostatočným spôsobom a dôsledne odôvodnili, pričom neporušili žiadne subjektívne právo žalobcu
počas výkonu daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacieho konania a následne pri vydávaní samotných
rozhodnutí, tak správca dane ako aj žalovaný ako odvolací orgán. Zároveň, ako už uviedol správny súd,
žalovaný ako odvolací orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami
uvádzanými daňovým subjektom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.

Na základe uvedených skutočností preto mal správny súd za to, že neboli dôvody na zrušenie
predmetných rozhodnutí, pretože dostatočným spôsobom správca dane ako aj žalovaný preukázali, že
žalobca sa zúčastnil daňového podvodu v zmysle rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane

a na základe týchto skutočností preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

Žalobca navrhol vykonať výsluch žalobcu a žalovaného. Na žiadosť žalobcu súd nariadil pojednávanie,
avšak žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, následne svoju neúčasť ospravedlnil aj žalovaný. Správny

súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 114 SSP. Výsluch žalobcu
a žalovaného nevykonal, vzhľadom na ich neprítomnosť na pojednávaní, ale zároveň poukazuje aj na
ust. § 119 SSP podľa ktorého správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy. Na vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom nebol dôvod daný ust. § 120 SSP. Navyše žalobca
ani neuviedol k čomu by mali vypovedať.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, pretože nevzhliadol výnimočné okolnosti daného prípadu.

TotorozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§139ods.4SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský

súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
2 SSP).

Podľa § 57 SSP
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a)ktorému správnemu súdu je určené,
b)kto ho robí,
c)ktorej veci sa týka,

d)čo sa ním sleduje a
e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej
značky tohto konania.

Podľa § 440 SSP
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum
právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).