Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713220897
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7713220897.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Martina Kolesára, v spore žalobkyne: X. A., S.. XX.X.XXXX, M. W.
V., Q. Č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom v Humennom,
Námestie slobody 25 proti žalovaným: 1. M.. F. R., S.. XX. XX. XXXX, M. W. V., Q. Č. XXX, X. Š. R., S..
XX.X.XXXX, M. W. V., Q. Č. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom
Zubrohlava 215, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
č.k. 7C/4/2014- 435 zo dňa 12.2.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/4/2014- 455 zo dňa
8.4.2020, ako aj s opravným uznesením č.k. 7C 4/2014-504 zo dňa 9.2.2021

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, ako aj s opravným uznesením.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobkyni 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania

voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Dopĺňacím rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol v tomto
znení:
III. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1.
rade a žalovanej v 2. rade v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Súd n e p r i z n á v a Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

3. Opravným uznesením označeným v záhlaví tohoto rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol v tomto
znení:

I. O p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 7C/4/2014-435 zo dňa 12. februára 2020 v
záhlaví tak, že titul a priezvisko právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade má správne znieť: X.. Q..II. O p r a v u j e dopĺňací rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 7C/4/2014-455 zo dňa 8. apríla
2020 v záhlaví tak, že titul a priezvisko právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade má správne znieť:
Mgr. Palider.

4. Predmetom konania je žaloba žalobkyne o náhradu škody, doručená súdu prvej inštancie dňa
5.12.2013, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne jej
nahradiť škodu vo výške 2.385,08 eur s príslušenstvom spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50%
ročne zo sumy 2.385,08 eur od 7.9.2013 do zaplatenia, ako aj nárok na náhradu trov konania, keďže

pri výstavbe susedného rodinného domu žalovaných so súpisným číslom XXX došlo k navýšeniu ich
pozemku, čím počas zrážok voda z rodinného domu a pozemku steká na dvor, na ktorom stojí rodinný
domžalobkynesosúpisnýmčíslomXXX.Tátosituáciatrvániekoľkorokovstým,žezostranyžalovaných
napriek vykonaným šetreniam a upozorneniam, aj zo strany úradu pre štátny stavebný dohľad, nedošlo
k odstráneniu tohto protiprávneho stavu, ktorým vznikla na rodinnom dome žalobkyne škoda, ktorú ale
musela riešiť svojpomocne a to tým, že si dala vykonať čiastočnú drenáž rodinného domu, aby odstránila

príčinu vlhnutia základov rodinného domu a tým predišla vzniku ešte väčších škôd na nehnuteľnosti. Za
vykonanie tejto služby zaplatila sumu 2.385,08 eur, ktorá predstavuje náklady za tieto stavebné práce,
ktoré musela uhradiť. Vzhľadom na to, že medzi konaním / v tomto prípade nekonaním / žalovaných
a vlhnutiu základov rodinného domu a pozemkov žalobkyne existuje príčinná súvislosť spočívajúca
v opomenutí zabezpečiť odtekanie dažďovej vody, po zvýšení úrovne pozemku žalovanými, vzniklo

žalobkyni právo požadovať od žalovaných náhradu škody, ktorá jej vznikla, ktorá v danom prípade
predstavuje náklady, ktoré za stavebné práce pri čiastočnej drenáži rodinného domu žalobkyňa zaplatila
a to vo výške 2.385,08 eur, nakoľko žalovaný dobrovoľne na základe výzvy náhradu škody žalobkyni
neuhradili.

5. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, považovali ju za nedôvodnú s tým, že poukazovali na písomnosť
Obce Q. - Č. zo dňa 20.7.2012 adresovanú Krajskému stavebnému úradu Košice, v ktorom sa
konštatuje, že príčiny zamákania rodinného domu so súp. číslom XXX nemusia byť iba z dôvodu
rozostavanej stavby s tým, že oni na pozemku vykonali všetky opatrenia na to, aby voda z ich pozemkov
nad mieru primeranú pomerom nezatekala na pozemok žalobkyne, pričom žalobkyňa nemá dlhodobo

na svojej hospodárskej stavbe strešné žľaby a ani nemala na svojom rodinnom dome zhotovené riadne
zvislé a vodorovné izolácie s tým, že vznik škody pramení práve z nečinnosti žalobkyne.

6. Súd prvej inštancie už vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 7C/4/2014 zo dňa 21.9.2016, ktorým
zamietol žalobu žalobkyne a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni s tým, že

proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, na čo krajský súd uznesením sp.zn. 3Co/138/2017
zo dňa 19.4.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keďže mal za to, že žalobkyňa súdu doručila návrh na vykonanie znaleckého dokazovania v zmysle
§ 207 ods. 3 CSP, na čo súd prvej inštancie nebral zreteľ a rovnako vo vyhodnotení skutkového
stavu nevzal zreteľ ani na záverečnú správu z hydrogeologického prieskumu na čl. 222 spisu, taktiež

znalecký posudok č. 93/2015 vypracovaný znalcom E.. U. Q. na čl. 118, z ktorého vyplýva, že medzi
terénnymiúpravamižalovanýchazamokrenímstienžalobkynejepercentuálnysúvis10%,čímvykonané
dokazovanie nevyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP s odkazom aj na § 220 ods. 2 CSP s tým, že
právne posúdenie veci je vždy vecou súdu s odkazom na ust. § 419 Občianskeho zákonníka (ďalej len
v „OZ“).

7. Na základe vykonaného dokazovania aj jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie po vrátení veci na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vec právne posúdil podľa ust. §415 OZ, § 417 ods. 1, 2 OZ, § 418
ods. 1, 2 OZ, § 419 OZ, § 420 ods. 1 - 3 OZ, § 438 ods. 1, 2 OZ, § 442 ods. 1-4 OZ a dospel k záveru
o nedôvodnosti žaloby žalobkyne.

8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v rámci výstavby rodinného domu žalovaných, súp.
č. XXX, došlo k navýšeniu ich pozemku. Túto skutočnosť nepopreli ani samotní žalovaní, pričom zo
znaleckého posudku znalca E.. U. Q. na č.l. 113-127 spisu je zrejmé, že k navýšeniu oproti pôvodnému
stavu pozemku došlo o cca. 300 mm, a tieto práce na navýšení pozemku sa vykonali v období roku

2000-2002. Z vyjadrenia žalobkyne vo veci samej zo dňa 3.8.2015 na č.l. 132-136 spisu je zrejmé, že
okrem navýšenia pozemku zo strany žalovaných a výstavby rodinného domu žalovanými, v rozpore so
stavebným povolením, za absolútne prioritnú príčinu zamoknutia stavby žalobkyne, žalobkyňa považuje
neakceptovateľné zasypanie odvodňovacej ryhy slúžiacej na bezproblémové odvádzanie dažďovýcha povrchových vôd do rigolu pri štátnej ceste. Zo skôr uvedeného znaleckého posudku je zrejmé,
že znalec zaznamenal na pozemku žalovaných zrealizovanie trativodu z drenážnych rúr DN č. 110
metrov smerujúcich od západnej časti rodinného domu so súp. č. XXX, s vyústením na severnej časti

pozemku a taktiež trativod z drenážnych rúr DN 50 mm smerujúci od západnej časti rodinného domu,
súp. č. XXX, s vyústením do priekopy, ktorá sa nachádza na obecnom pozemku. Rodinný dom súp. č.
XXX S. Q.. Č.. XXX/XXX a drobná stavba na parcele č. XXX/XXX, majú zrealizovanú zvislú a ležatú
dažďovú kanalizáciu z plastových rút DN 200 mm, vyústenú na obecnom pozemku do priekopy s
tým, že vyspádovanie pozemku žalovaných je zrejmé z informatívnej kópie mapy na č.l. 122 spisu. Zo

znaleckého posudku znalca E.. U. Q. je ďalej zrejmé, že projektová dokumentácia rodinného domu
žalovaných a stavebné povolenie korešpondujú s reálnym geodetickým vytýčením stavby žalovaných.
Súčasne geodetické vytýčenie stavby žalovaných vo vzťahu ku geodetickému vytýčeniu nehnuteľnosti
žalobkyne nie je v rozpore a spĺňa požiadavky na umiestnenie jednotlivých objektov žalovaných,
k existujúcemu objektu rodinného domu žalobkyne, v zmysle predloženej projektovej dokumentácie
rodinný dom - stavebník F. R. a manželka Š.. Táto skutočnosť korešponduje s rozhodnutím obce Q. Č.,

sp. zn. č. j. 124/2012 zo dňa 30.8.2012, na základe ktorého bolo povolené užívanie stavby stavebníkom
a to žalovanými.

9. Po vykonaní hore citovaných dôkazov súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v priebehu
konania ale žiadnym listinným dôkazom nepreukázala, že zo strany žalovaných došlo k protiprávnemu

úkonu, t.j. že ich konanie (zasypanie odvodňovacej ryhy, navýšenie pozemku, výstavba rodinného domu
príp. iné) by bolo v rozpore s objektívnym právom s tým, že zo záverečnej správy z hydrogeologického
prieskumu na čl. 224 - 224 je zrejmé, že terénnymi úpravami na pozemku žalovaných došlo k
zmene režimu povrchových a podzemných vôd, keďže aj znalec uviedol, že terénnymi úpravami
pozemkov žalovaných a užívaním týchto plôch, dochádza k zhutneniu, čo má za následok nedostatočné

vsiakovanie povrchových vôd na danej parcele, pričom táto skutočnosť sa spolupodieľa na zamokrení
stien domu žalobkyne v 10%, čo ale nepreukazuje, že práve zo strany žalovaných došlo k porušeniu
právnych povinností, keďže z výpovede znalca na pojednávaní na str. 250 a 262 spisu vyplýva,
že práve žalobkyňa nemala zrealizované žiadne izolácie ani vodorovné, ani zvislé a znalec taktiež
predpokladal, že vlhkosť na jej rodinnom dome musela byť už aj v čase, keď pozemok žalovaných

bol využívaný ako orná pôda s tým, že stavebný materiál, ktorý je základom rodinného domu a
hospodárskej časti rodinného domu žalobkyne, nie je vhodný ako stavebný materiál do základov a v
prípade, ak by boli zrealizované stavebnoizolačné práce zvislé a vodorovné, tak by k týmto poruchám
na rodinnom dome žalobkyne nedošlo. Vo vzťahu k terénnym úpravám, ktoré sú zrejmé zo záverečnej
správy hydrogeologického prieskumu, ako aj zo znaleckého posudku znalca E.. U., taktiež aj z jeho

vyjadrenia vyplýva, že užívaním týchto plôch dochádza k zhutneniu, čo má za následok nedostatočné
vsakovanie povrchových vôd na danej parcele s tým, že táto skutočnosť sa spolupodieľa na zamákaní
stien domu žalobkyne v pomere 10%, čo je ale podľa súdu objektívnou skutočnosťou a nie subjektívnym
zavinením zo strany žalovaných, keďže v konaní nebolo zo strany žalovaných so zreteľom na vykonané
dokazovanie preukázané porušenie právnej povinnosti.

10. Po právnom posúdení veci v zmysle § 442 ods. 1 OZ súd prvej inštancie následne konštatoval, že
v danom prípade si žalobkyňa uplatňuje škodu, ktorá predstavuje náklady, ktoré za stavebné práce pri
čiastočnej drenáži rodinného domu zaplatila a to vo výške 2.385,00 eur, čo ale predstavuje majetkovú
hodnotu, ktorú vynaložila na vytvorenie novej veci v zmysle § 415 OZ a preto ňou uplatnená škoda nie

je skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 OZ, ale ide o náklady v zmysle všeobecnej prevenčnej
povinnosti podľa § 415 OZ, ktorých účelom je zabránenie vzniku škôd na rodinnom dome žalobkyne do
budúcna a nakoľko žalobkyňa v zmysle § 420 OZ nepreukázala porušenie právnej povinnosti zo strany
žalovaných, vznik škody ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou a
taktiež ani samotné zavinenie žalovaných, súd žalobu žalobkyne zamietol v plnom rozsahu.

11. Dodal, že čo sa týka právnej kvalifikácie veci v zmysle § 417 ods. 1 OZ, ako aj § 419 OZ, v konaní
nebolo preukázané žiadnym dôkazom, že zo strany žalovaných žalobkyni bezprostredne hrozila škoda
a že nárok, ktorý si žalobkyňa uplatňuje je náhradou účelne vynaložených nákladov, prípadne náhradou
škody, ktorú pritom utrpela a to v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá jej konaním bola odvrátená.

12. Keďže žalobkyňa v zmysle § 253 ods. 3 CSP nezložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania,
súd v zmysle § 207 ods. 2 CSP navrhované znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity - konzultačné stredisko v Košiciach nevykonal a rovnako nepokladal za potrebnévypočuť neoznačenú svedkyňu v zmysle návrhu žalobkyne zo dňa 27.7.2016 na čl. 166 - 169 spisu. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

13. Dopĺňacím rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia, keďže súd napadnutým rozsudkom
opomenul rozhodnúť o trovách odvolacieho konania, ako aj trovách štátu s odkazom na právne
posúdenie veci v zmysle § 255 ods. 1-3 CSP, § 262 ods. 1-3 CSP, § 253 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 - 3
CSP a s dôrazom na to, že v odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa (viď uznesenie Krajského súdu
v Košiciach pod sp.zn. 3Co 138/2017 zo dňa 19.4.2018), priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na

náhradu trov odvolacieho konania a keďže v konaní vznikli aj trovy štátu, vyplatením odmeny znalcovi E..
U. Q. v sume 398,40 eur (viď uznesenie Okresného súdu Michalovce sp.zn. 7C/4/2014 zo dňa 7.1.2016
na čl. 207-210 spisu) konštatoval, že v danom prípade vznikol nárok štátu na náhradu trov konania
voči neúspešnej strane, t.j. žalobkyni v rozsahu 100%, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa
bola uznesením súdu prvej inštancie Michalovce sp.zn. 7C/4/2014 zo dňa 18.11.2014 oslobodená od
zaplatenia preddavku na trovy znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie nepriznal štátu nárok na

náhradu týchto trov konania voči žalobkyni.

14. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote /včas) odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Ako prvé namietala tú skutočnosť, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy v znení preskúmania znaleckého posudku znalca E..

U. Q., keď konštatoval, že žalovaní neporušili žiadnu právnu povinnosť, vyplývajúcu im zo stavebného
zákona, keďže v závere znaleckého posudku je jednoznačne konštatované, že na predmetných
pozemkov žalovaných nie je vidieť izoláciu pozemku, ktorá by zodpovedala príslušným normám
a ani žalovaní nevlastnia žiadnu projektovú dokumentáciu na realizáciu hydroizolácie predmetných
pozemkov, keďže žalovaní zrealizovali hydroizoláciu pozemkov bez projektu a predložili ju rok po

zrealizovaní hydroizolácie, čím nekonali prevenčne pred vznikom škôd na cudzom majetku a podľa
pokynov stavebného úradu a tak sa minimálne v tomto rozsahu dopustili protiprávneho konania s tým, že
aj znalec U.L. Q. konštatoval, že stavebný materiál, ktorý je v základoch rodinného domu, hospodárskej
časti žalobkyne pri rodinnom dome nie je vhodný ako stavebný materiál do základov a na pojednávaní
tento znalec ale konštatoval, že nerobil zisťovania o materiáloch, ktoré tvoria základy rodinného domu,

nebral do úvahy, že pôvodne existoval odvodňovací funkčný žľab, ktorý žalovaní neoprávnene zasypali,
a za týmto účelom ani nerobil potrebné šetrenia a dokazovania a preto záver, ktorý si osvojil súd prvej
inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobkyňa konštatovala, že pred začatím výstavby
rodinného domu žalovanými, bol jej dom bez akýchkoľvek problémov a preto aj navrhovala pribrať
znalecký ústav, ktorý by vedel komplexne posúdiť príčinu zamákania v rodinnom dome žalobkyne, ako

aj materiál, ktorý sa nachádza v základoch rodinného domu z oblasti hydrogeológie, keďže svedkovia
potvrdili jej tvrdenia, a aj znalec E.. U. Q. uviedol, že percentuálny súvis medzi konaním žalovaných a
zamákaním v rodinnom dome žalobkyne je vo výške 10%, čím percentuálny súvis približne zodpovedá
stavu tesne pred realizáciou hydroizolácie a nie stavu, pred zasypaním odvodňovacej ryhy. Rovnako
nesúhlasila s tým, že škoda, ktorú si uplatňovala nebola škodou reálnou, ale išlo o náklady v zmysle

všeobecnej prevenčnej povinnosti do budúcna, s apelom na listy, ktorými vyzývala žalovaných na
odstránenie škody, ktorá jej vznikla, ktorú ale žalovaní neodstránili a ani nepodnikli žiadne kroky. Súd
prvej inštancie preto nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a nebral súvis s učineným právnym
posúdením veci. Aj keď žalovaná nemala problémy v rodinnom dome počas 50 rokov, žalovaní ale
porušili stavebný zákon. Uviedla, že do vybudovania záchytných žľabov a zvodov zo severných striech

rodinného domu žalobkyne v r. 2007, mala žalobkyňa prírodou vytvorený odvodňovací žľab pozdĺž
celého domu, vytvorený dlhodobou činnosťou dažďovými vodami stekajúcimi zo striech cez prepadovú
hranu strechy rovnobežnú cca 30 cm od muriva RD, približne do stredu pásu pozemku žalobkyne
širokého cca 70-80 cm. Na tomto pase pozemku mala žalobkyňa tesne pozdĺž celého domu do výšky
základu starej časti RD vybudovaný cca 30 cm ochranný betónový múrik zošikmený do odvodňovacieho

žľabu. Tento múrik preventívne ochraňoval prísyp základov a týmto bránil bezprostrednému vnikaniu
dažďových vôd do základov. Výškový rozdiel medzi hornou hranou základu starej časti domu, ako
aj ochranným múrikom a dnom vytvoreného odvodňovacieho žľabu, bol cca 40 cm. Tieto opatrenia
spoľahlivo plnili svoju úlohu počas celej svojej existencie, zo všetkých poveternostných udalostí i napriek
tomu, že žalobkyňa nemala vybudované záchytné žľaby a zvody zo severných striech RD žalobkyne.

Tieto opatrenia zvládali akékoľvek veľké dažďové, alebo prívalové vody. Voda rýchlo odtiekla a neurobila
žiadne škody. Uviedla, že zmena nastala až po zásahu žalovaných svojou stavebnou činnosťou, ktorí
predmetný odvodňovací žľab na pozemku žalobkyne zasypali najprv stavebným materiálom vysoko
až na obvodové murivo rodinného domu žalobkyne na ochranný múrik a neskôr stavebnými úpravamisvojho dvora až nad výšku tohto múrika, čím trvale prerušili prirodzený odvod dažďových a povrchových
vôd i napriek tomu, že im túto činnosť zabraňovali podmienky stavebného povolenia.

15. Rovnako napádala aj vypracovaný znalecký posudok s tým, že závery v znaleckom posudku sa
vzťahujú na obdobie po vzniku škodovej udalosti a nie na obdobie, keď bol historicky prírodou vytvorený
odvodňovací žľab a iné opatrenia na jej pozemku, keď ešte neboli znehodnotené činnosťou žalovaných,
zásypom stavebným materiálom vysoko až nad základy rodinného domu žalobkyne a preto znalec
vo svojom posudku vychádzal len z nepravdivých jednostranných a účelových informácií žalovaných

a preto v celom rozsahu s vypracovaným znaleckým posudkom nesúhlasila. Z finančných dôvodov
ale nedokázala uhradiť náklady spojené s pribratím znaleckého posudku, pričom bola oslobodená
od súdnych poplatkov v konaní. Preto nevykonaním navrhovaného znaleckého posudku, súd prvej
inštancie jej odňal právo na spravodlivý proces v znení citovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR,
ako aj judikatúry ESĽP. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a jej žalobe vyhovel,
prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

16. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že žalobkyňa opätovne poukazuje na
skutočnosti, s ktorými sa súd v odvolaní napadnutého rozsudku vecne správne vysporiadal a preto s jej
tvrdeniami nesúhlasili a považovali ich za nedôvodné s apelom na to, že žalobkyňa na svojom rodinnom

dome a hospodárskych budovách nemala do ich vytvorenia, ktorých náhradu nákladov si v tomto konaní
uplatňuje, nainštalované ani žľaby a zvody na odvod dažďovej vody, čo mala mať vykonané a to na
svoje vlastné náklady už pred začiatkom stavby nášho rodinného domu, kedy už aj vtedy boli zrejmé
znaky po vlhnutí stavebných konštrukcií a stien s opadaným murivom na rodinnom dome žalobkyne,
keďže aj voda zo strechy jej rodinného domu a hospodárskej stavby vnikala dlhodobo do jej stavebných

konštrukcií a spôsobovala postupné vlhnutie konštrukcií jej rodinného domu, čo po vykonaní úprav
zo strany žalobkyne prinieslo zlepšenie celej situácie. Nesúhlasili s tvrdením žalobkyne, čo aj vyplýva
z dokazovania, že žalobkyňa neprikladala dlhodobo ochrane svojich stavieb pred zamokrením ani
minimálnu pozornosť a preto drenážnu izoláciu okolo rodinného domu so súp. číslom 105 mala vykonať
skôr, teda ešte predtým, ako oni v susedstve postavili rodinný dom. Rovnako nebrala do úvahy, že

súčasné klimatické zmeny spôsobujú aj zásadné zmeny v hydrologických pomeroch a v poslednej dobe
sú sprevádzané prívalovými dažďami, ktoré spôsobujú rozsiahle škody na majetku a to aj v miestach,
kde doposiaľ žiadne škody nevznikali, čoho dôkazom sú aj prívalové dažde, pričom žalobkyňa do tej
doby nemala žiadne zvislé, ani vodorovné izolácie stavebných konštrukcií na odvádzanie povrchových
vôd. Uviedla, že v konaní bolo preukázané, že stavebný materiál základových konštrukcií rodinného

domu žalobkyne, tufový kameň je stavebne nevhodný a to viac si vyžadoval precíznu ochranu
inštalovaním zvislých a vodorovných izolácií. Poukazovali na záverečnú správu z hydrologického
prieskumu, spracovaného spoločnosťou Geotom s.r.o. zo dňa 20.3.2016, ktorá potvrdzuje ich obranu
(strana 12 ods. 1) t.j. že včas realizovaná drenáž okolo rodinného domu žalobkyne by zastavila kapilárne
zlínanie podzemnej vody z vrstvy piesčitej hliny. Tvrdenia o tom, že desaťročie rokov nemala problémy

s vlhnutím na svojom rodinnom dome je nepravdivé, nakoľko je to aj v rozpore so závermi vykonaného
znaleckého dokazovania. Žalobkyňa mala vedomosť o nepriaznivej situácii s vysokou hladinou spodnej
vody na dotknutých pozemkoch ako aj o tom, že tufový materiál použitý na stavbu základov a múrov jej
rodinného domu súp. č. XXX je nevhodným materiálom a vyžaduje si dokonalú ochranu formou zvislých
a vodorovných izolácií pred vnikaním dažďovej vody, pričom opomenutie včasného zhotovenia týchto

izolácií zakladá zodpovednosť na strane vlastníka a nie susedov ktorí vykonali všetko potrebné, čo sa
od nich vyžadovalo. Navrhovali, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a
priznal im plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných uviedla, že žalovaní v rozpore so stavebným povolením

realizovali výstavbu svojho rodinného domu, navyšovali výšku svojho pozemku, vyspádovali svoj
navýšený pozemok tak, aby dažďová voda stekala smerom k rodinnému domu žalobkyne a jej pozemku,
čím zhutnili pozemok tak, že dažďová voda prirodzene nevsiakne do pôdy a k tomu všetkému ešte
zasypali odvodňovací žľab žalobkyne s tým, že tvrdenie žalovaných o znakoch vlhnutia stavebných
konštrukcií a stien na rodinnom dome žalobkyne, s vypadnutým murivom, boli v konaní vyvrátené. Na

pozemkoch žalovaných neexistuje žiadna hydroizolácia pozemku, keďže to v konaní nepreukázali. Od
začiatku nerešpektovali odvodnenie pozemkov, čo pretrváva aj doteraz, čím sa dopustili protiprávneho
konaniastým,ževcelomrozsahunesúhlasilasvypracovanýmznaleckýmposudkom.Pretonavrhovala,
abydokonaniabolpribratýznaleckýústav.Žalovaníprivýstavberodinnéhodomubolipovinnídodržiavaťvšeobecnú prevenčnú povinnosť pri predchádzaní škodám, pričom súd jej vyrúbil vysokú výšku súdneho
poplatku, s odmietnutím oslobodenia od platenia súdneho poplatku za znalecký posudok, čím porušil
jej procesné práva. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej žalobe v celom

rozsahu vyhovie, resp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne jej tvrdenia spochybňovali, keďže v konaní bolo
nesporne preukázané to, že žalobkyňa nemala dlhé desaťročia na svojich nehnuteľnostiach umiestnené

žiadne strešné žľaby a zvody, a sama si dlhodobo púšťala pod svoje nehnuteľnosti vlastné zrážkové
a povrchové vody a teda navlhčovanie stavby rodinného domu má príčinu v nezrealizovaní ani
minimálnych izolácií, ako aj v nevhodnom stavebnom materiáli, z ktorého je vybudovaný základ jej
rodinného domu (tufová skala) a preto jej správanie, je ako preventívne opatrenie uskutočnené,
čiastočnou drenážou rodinného domu so súp. číslom XXX, až v roku 2012, je dôkazom absencie
primeranej opatrnosti z jej strany. Čo sa týka zhutnenia pozemku žalovaných, to bolo v časti vykonané

tam, kde je dlažba okolo ich rodinného domu, keďže prevažná časť ich pozemku nie je zhutnená a
je daná jeho prirodzená vsiakavosť. Tiež sú odvedené riadnym spôsobom všetky povrchové vody z
ich pozemkov do verejnej kanalizácie. Žalobkyňa svojím konaním len vykonala konania prameniace z
bežnej opatrnosti každého vlastníka nehnuteľnosti, ktoré ale nemôže prenášať na ťarchu žalovaných. V
ďalšej časti sa podané vyjadrenie stotožňuje so skôr podanými vyjadreniami.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že čiastočná drenáž z roku 2012 bola
vynútená reakcia, ktorú spôsobili žalovaní svojím bezohľadným konaním a ktorá bola investíciou, ktorú
musela vynaložiť bez svojho zavinenia s tým, že apelovala na to, že z dôvodu porušenia stavebného
povoleniaavybudovanímstavbyvyššieoccaasi50-75cmoprotistavebnejdokumentácií,došlokvzniku

škodovej situácie, čím došlo k zasypaniu odvodňovacieho žľabu, ktorý plnil u žalobkyne svoju funkciu s
tým, že skládka týchto štrkopieskov bola navyše vytvorená tak, že ju opreli na severný múr časti domu
žalobkyne do výške cca 80 cm a zasypali zvodný žľab, čo zabránilo prirodzenému zvodu dažďových vôd
zbernéhožľabunaštátnompozemkupoprištátnejcesteatakžľabneodvádzalspoľahlivodažďovúvodu,
keďže všetky opatrenia hydroizolačného charakteru sú urobené na pozemku žalovaných neodborne,

bez odsúhlasenia projektovej dokumentácie a povolenia štátnej vodohospodárskej správy. Opätovne
poukazovala žalobkyňa na svoj nesúhlas s konštatovaním znalca U. Q., o nevhodnosti materiálu
použitého ako stavebný materiál do základov jej rodinného domu, keďže to objektívne znalec nezisťoval
s apelom na to, že takéto problémy pred výstavbou rodinného domu zo strany žalovaných nemala,
prejavili sa až neskôr, keď žalovaní mali už hotovú a zastrešenú hrubú stavbu a dažďové vody zo

strechy novostavby, ktorá dlho nemala zvodňovacie rúry a ani ríny, prispievala veľkým množstvom
dažďových vôd do priestoru za dom žalobkyne. Uviedla, že aj keď žalovaní tieto ríny a čiastočne aj rúry
rýchlo namontovali, avšak až po vzniku škodovej udalosti, na písomný príkaz stavebného úradu, tesne
pred výstavbou hydroizolácie, pričom žalovaní im znemožňovali vstúpiť do priestoru pásu jej pozemku
za jej domom, za účelom kontroly, čistenia odvodňovacieho žľabu, ktorý dovtedy plnil funkciu odtoku

dažďových vôd. Kvalita a účelnosť žalovanými vybudovanej tzv. kanalizácie odvedenia vôd z ich strechy
a dvoru, bez projektu a súhlasu dozorného orgánu sa dá preveriť, bolo by to vhodné či je funkčná,
pričom žalobkyňa je presvedčená o dôvodnosti podania predmetnej žaloby a trvá na návrhu na pribratie
znaleckého ústavu, keďže nesúhlasí s vypracovaným znaleckým posudkom.

20. Žalovaní sa k tomu vyjadreniu žalobkyne už nevyjadrili.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1

CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods. 1,2 CSP a to z hľadiska žalobkyňou
uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o
nedôvodnosti ich uplatnenia.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.6.2021 o 13.00 hod. č.dv. 212/

II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bola zverejnené dňa 19.5.2021
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP a
§ 379 ods. 1 CSP.23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je daný procesnými vadami konania, kde patrí aj
nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté

dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázať

právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov

alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

27. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor

v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného

dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

28. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právnehopredpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na

daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní,
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a to v rozsahu uplatnených námietok zo strany žalobkyne

vymedzených v podanom odvolaní konštatuje, že sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i
právnymposúdenímprejednávanejveci,akoajsodôvodnenímnapadnutéhorozsudku,naktoré vcelom
rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje a to aj čo sa týka výroku rozsudku o náhrade trov konania.

30. Odvolací súd nezistil, aby na strane žalobkyne došlo konaním súdu k odňatiu možnosti uplatnenia
takých jej procesných práv, ktoré by mali za následok porušenie jej práva na spravodlivý proces, nakoľko

priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je potrebné v konaní preskúmavať s poukazom na čas
podania takéhoto návrhu a dobu rozhodnutia, so zreteľom na procesný úkon, ku ktorému smeruje
s tým, že v danom prípade o návrhu žalobkyne na oslobodenie od zaplatenia preddavku na trovy
znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie rozhodol uznesením na č.l. 105 s tým, že v tom čase
uznesením 7C/4/2015-105 z 18.11.2014 priznal žalobkyni oslobodenie od zaplatenia preddavku na

trovy znaleckého dokazovania, čo aj správne zohľadnil súd v nepriznaní týchto trov štátu, v čase
ich zaplatenia z prostriedkov štátu. Keďže žalobkyňa žiadala o oslobodenie od súdneho poplatku,
týkajúceho sa zaplatenia preddavku na navrhované znalecké dokazovanie vypracovaním znaleckého
posudku ústavom,ktorý by preskúmal skôr vypracovaný znalecký posudok, opätovne súd prvej inštancie
preskúmal osobné a majetkové pomery žalobkyne v čase učinenia tohto procesného návrhu, pričom

zistil, že v tom čase už nie je zákonný dôvod na oslobodenie žalobkyne od zaplatenia preddavku
na navrhované znalecké dokazovanie ústavom, keďže majetková situácia žalobkyne sa zmenila a čo
sa týka výšky preddavku, na ktorého zaplatenie súd žalobkyňu vyzval, odvolací súd len dopĺňa, že
žalobkyňa tieto predpokladané náklady mohla uhradiť aj v splátkach, o čo ale nepožiadala s tým, že v
prípade procesného úspechu v konaní, by jej náklady vynaložené na vypracovanie znaleckého posudku,

so zreteľom na jej úspech v konaní, boli náhradou trov konania vrátené (viď uznesenie Okresného
súdu Michalovce č.k. 7C 4/2014-335 zo dňa 28.11.2018 v spojení s opravným uznesením súdu prvej
inštancie č.k. 7C 4/2014-346 zo dňa 13.2.2019 a vydaným uznesením Okresného súdu Michalovce
č.k. 7C 4/2014-368 zo dňa 25.4.2019 o nepriznaní žalobkyni oslobodenia od súdnych poplatkov v
spojení s uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 7C 4/2014-382 zo dňa 8. júla 2019), pričom

predmetné oslobodenie od súdneho poplatku sa v danom prípade vzťahovalo na vykonanie konkrétneho
procesného návrhu, t.j. návrhu žalobkyne v zmysle § 253 CSP.

31. Odvolací súd uvádza, že v predmetnom konaní si žalobkyňa uplatnila nárok titulom náhrady škody
s tým, že súd jej nárok právne posúdil aj odkazom na ust. § 415 OZ, § 417 ods. 1 OZ, taktiež § 419

OZ a § 420 OZ a nakoľko nemal za preukázané, aby zo strany žalovaných, žalobkyni bezprostredne
hrozila škoda, prípadne, aby jej škoda protiprávnym konaním žalovaných vznikla, keďže uplatnená
náhrada škody spočíva len v účelne vynaložených nákladoch na odvrátenie prípadnej škody, ktorú
utrpela,prípadnektorábyjejvznikla,aleniezdôvoduprotiprávnehokonaniažalovaných,keďževkonaní
jednoznačne z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, berúc zreteľ na znalecký posudok

E.. U. Q. č. 93/2015 zo dňa 2.6.2015 na čl. 113 - 127 spisu, ako aj výpoveď znalca na pojednávaní
pred súdom na čl. 259-262 spisu, že 90 % zamokrenie stien domu žalobkyne je spôsobených
nezrealizovaním vodorovnej izolácie prvého nadzemného podlažia na rodinnom dome žalobkyne so
súp. číslom XXX, Q. Č.. XXX/XX, najmä v staršej časti rodinného domu, ktorá bola podľa vyjadrenia
vlastníka a odborného odhadu znalca zrealizovaná v období 1930-1954 s tým, že len 10% má súvis

so zhutnením pozemkov žalovaných, pričom projektové dokumentácie rodinného domu žalovaných a
stavebné povolenie korešpondujú s reálnym geodetickým vytýčením stavby žalovaných a súčasne vo
vzťahu k geodetickému vytýčeniu nehnuteľnosti žalobkyne nie sú v rozpore a spĺňajú požiadavky na
umiestnenie jednotlivých objektov žalovaných k existujúcemu objektu rodinného domu žalobkyne a sú
v zmysle predloženej projektovej dokumentácie rodinného domu žalovaných. Znalec na pojednávaní

taktiež potvrdil, že aj keby nedošlo k zasypaniu odtokového žľabu pri rodinnom dome žalobkyne, aj
v takom prípade by došlo k zamákaniu rodinného domu žalobkyne, z dôvodu chýbajúcej zvislej a
vodorovnej izolácie a to potiahnutím vlhkosti do jednotlivých časti stavieb, pričom miera spoluzavinenia
žalobkyne je taká, že aj keď nemala problémy so zamáčaním, tak takéto preventívne opatrenia malavykonať s tým, že na streche rodinného domu a hospodárskej časti, ktorá je prístavbou rodinného domu
žalobkyne nie sú ani inštalované zachytávače snehu a stavebný materiál, ktorý je v základoch rodinného
domu hospodárskej časti žalobkyne pri rodinnom dome nie je vhodný ako stavebný materiál do základov.

32. Keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu protiprávneho konania žalovaného, nedošlo
ku kumulatívnemu naplneniu zákonných predpokladov titulom náhrady škody tak, ako to konštatoval
v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie, a keďže v konaní nebolo preukázané, aby práve
protiprávnym konaním žalovaného došlo k vzniku škody na majetku žalobkyne, možno aj podľa

odvolacieho súdu konštatovať, že žalobkyňou vykonané úpravy pri rodinnom dome len smerujú na
zabezpečenie ochrany jej majetku - majetku žalobkyne a s poukazom práve na klimatické zmeny v
súčasnom období aj v budúcnosti budú zabezpečovať ochranu jej majetku v prípade ak sú postačujúce,
keďže znalec vo svojej výpovedi taktiež konštatoval, že stavebné úpravy teraz realizované na rodinnom
dome a k prístavbe k rodinnému domu zo strany žalobkyne nie sú stopercentné a v budúcnosti môže
dôjsť k vzniku ďalších porúch a to v prípade, ak budú dlhodobé dažde.

33. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, keďže z obsahu odvolania žalobkyne sú zrejmé len
skutočnosti,naktorépoukazovalaužvpriebehukonania,asktorýmisasúdprvejinštancievodôvodnení
svojho rozhodnutia aj náležite vecne správne vysporiadal, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne právne závery, ktoré sú odôvodnené v

zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom súd stranám sporu neodňal právo na spravodlivý proces a preto
napadnutýrozsudokvspojenísdopĺňacímrozsudkom,akoajsopravnýmuznesenímakovecnesprávny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP s odkazom na § 387 ods. 2 CSP.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, §

262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 1. a 2.rade v odvolacom konaní proti
neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nezistil naplnenie
zákonných predpokladov v zmysle § 257 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3.0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).