Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/247/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710209451
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1710209451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej

a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: P. S., Z. Z. C. XXX/
XXX, S., L.: XXX XXX XX, zast. V. G. Y., Z..F..P.., Z. Z. na X. A. Z. A. XX, N., L.: XXX XXX XX, proti
žalovanému: U. G. S., Z. Z. Š. XXX/XX, S., R.. X. T. B. N., Z..F..P.., V. G., Z. Z. R. Z. X/A, N., o určenie
neplatnosti nájomnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 8C
233/2010-368 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e, s tým, že správne IČO žalobcu
uvedené v úvodnej časti napadnutého rozsudku je: XXXXX XXX.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal určenia, že nájomná zmluva zo dňa 30.01.2001 uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná.
Žalovanémuvočižalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Skutkovobolažaloba
odôvodnená tým, že žalobca je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky.
Obec S. je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanoveným zákonom samostatne hospodári s
vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, parcely registra

„Y.“, vedenom G. Ú. N., správa katastra A., na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie S., a to: pozemku,
parcelné číslo XXXX/X o výmere 21 030m2, druh pozemku ostatné plochy. Dňa 01.01.2001 žalobca,
ako výlučný vlastník tohto pozemku, uzavrel s nájomcom H. M. Z. S. - T. P., nájomnú zmluvu, premetom
ktorej je dočasné užívanie pozemku, parcelné číslo XXXX/X katastrálne územie S.. Dňa 30.01.2001
žalobca a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu s nasledovnými náležitosťami:
- predmetom nájomnej zmluvy je dočasné prenechanie a využívanie pozemkov, parcelné číslo XXXX/
X, XXXX katastrálne územie S. žalovanému,

- účelom nájomnej zmluvy je vybudovanie lukostreleckého komplexu na európskej úrovni a komerčné
využívanie predmetu nájmu pre záujemcov z radu verejnosti,
- dohodnutá doba nájmu 30 rokov,
- dohodnutá výška nájmu 1,- Sk/rok.

2. Nájomnou zmluvou zo dňa 30.01.2001 tak bol pozemok parcelné číslo XXXX/X, katastrálne územie
S. duplicitne prenechaný na dočasné užívanie, keď predmet nájmu, pozemok parcela č. XXXX/X je

predmetom nájmu dvoch nájomných zmlúv. Nájomná zmluva svedčiaca v prospech H. M. Z. S. - T.
P. časovo predchádza nájomnej zmluve uzavretej s lukostreleckým klubom S., t.j. predmet plnenia
nájomnej zmluvy zo dňa 30.01.2001 v časti týkajúcej sa parcely XXXX/X je nemožný, a v tejto časti aj
neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom táto neplatnosťprávneho úkonu je neplatnosťou absolútnou. Z uvedeného žalobca vyvodil, že pri uzavieraní nájomnej
zmluvy dňa 30.01.2001 bol porušený všeobecný záväzný právny predpis, a teda takéto porušenie
všeobecne záväznej právnej normy zakladá neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Dobré mravy

predstavujú, popri kogentných zákonných ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničenie autonómie
právnych subjektov v súkromnom práve, keď za konanie v súlade s dobrými mravmi nebude možné
považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v rozpore s akýmkoľvek platným
všeobecne záväzným právnym predpisom. Dobré mravy ako norma správania sa určitej spoločenskej
skupiny obsahujú tzv. subjektívnu stránku t.j. čo je „slušné“ a čo sa „patrí“ ako aj objektívnu stránku,

t.j. aby konkrétna zistená norma dobrých mravov spĺňala aj objektívnu požiadavku vyváženosti, alebo
aj spravodlivého usporiadania vzťahov, teda, aby zodpovedala princípu equity, z ktorého samotný
pojem „ dobré mravy“ vychádza. Požiadavku spravodlivého usporiadania vzťahov v zmluvných vzťahoch
je podľa žaloby možné konkretizovať najmä v požiadavke vyváženosti a povinnosti konkrétneho
účastníka právneho vzťahu. Podstata rozporu s dobrými mravmi v tomto konkrétnom vzťahu spočíva v
nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, pričom táto

nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných
strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany. Podľa čl. I ods. I nájomnej zmluvy zo
dňa 30.01.2001 žalobca prenechal žalovanému na dočasné užívanie parcelné číslo XXXX/X a parcelné
číslo XXXX v katastrálnom území S. za odplatu vo výške 1,- Sk/ročne (čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy).
Žalobca týmto poukazuje na hrubý nepomer medzi charakterom predmetu nájmu a cenou (odplatou) za

jej dočasné užívanie, t.j. odplata je podstate nižšia, než je odplata, za ktorú by žalobca ako prenajímateľ
inak mohol prenajať nehnuteľnosť v čase a mieste urobenia právneho úkonu.

3. Žalobca odvodzuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy z toho, že je
výlučným vlastníkom relevantného pozemku a je oprávnený ako aj povinný starať sa o nehnuteľný

majetok, a teda následky neplatného právneho vzťahu naň majetkovo dopadajú, je osobou, ktorá sa
má podľa zákona č. 369/1990 Zb. starať o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov,
je osoba podľa zákona č. 138/1991 Zb. povinná majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať,
najmä je povinná udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo
zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania

svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, je osoba, ktorá má primárny záujem
na odstránení neistoty týkajúcej sa právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorá bráni žalobcovi aktívne
realizovať svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti, vrátane vstupu na nehnuteľnosti. Ďalšie užívanie pozemku
parcela č. XXXX/X katastrálne územie S. žalovaným v rozpore so zákonom a bez existencie platného
právneho titulu považuje žalobca za spôsobilé privodiť mu porušenie jeho viacerých práv a môže

mať za následok aj vznik možných nenapraviteľných dôsledkov porušenia a porušovania právnych
predpisov na úseku hospodárenia s majetkom obcí a preto žiada určenie neplatnosti nájomnej zmluvy
zo dňa 30.01.2001 z titulu ochrany žalobcu ako osoby zodpovednej za nakladanie s majetkom obce a
prípadných škôd s tým súvisiacich ako aj odstránenia právnej neistoty ohľadne existencie/neexistencie
právneho vzťahu medzi stranami sporu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluva medzi U. S. a žalobcom uzavretá dňa 30.01.2001
s platnosťou od 01.01.2001 je uzavretá na prenájom pozemkov s parcelným číslom XXXX/X V. XXXX/
X. Účelom bolo vybudovanie športového lukostreleckého komplexu na európskej úrovni, s možnosťou
organizovania medzinárodných lukostreleckých súťaží, podujatí a komerčné využívanie predmetu

nájmu pre záujemcov z radov verejnosti. (čl. 1 zmluvy U. S. - predmet a účel nájmu). Vybudovanie
lukostreleckého ihriska na európskej úrovni v zmysle účelu zmluvy sa už nájomcovi podarilo na cca
90%. Táto zmluva bola v čase podpisu jedinou zmluvou na pozemky uvedené v zmluve medzi žalobcom
a žalovaným, preto ju žalobca, zastúpený Z. P. S. Š. U. a žalovaným zastúpeným H. O., podpísali
v zmysle uvedenom v zmluve. Navyše originál zmluvy, ktorým disponuje U. S., nekorešponduje zo

zmluvou, ktorú žalobca predložil súdu, keďže je rozdiel práve medzi spomínanými parcelami. Žalovaný
má za to, že zmluva medzi žalobcom a H. Z. S. je podvrh. Žalobca podpísal v jednom mesiaci
dve zmluvy, podľa žalobcu na rovnaký pozemok. V obci s rozlohou a počtom obyvateľstva, ako je
S., by si mal zástupca obce minimálne pamätať, ak podpisuje tak významné zmluvy na značné a
rovnaké územie obce s dvoma organizáciami v jednom mesiaci, a teda také konanie nedopustiť, keď

navyše 01.01.2001 je štátny sviatok. Vyslovil pochybnosť, že práve v tento deň prebehlo podpísanie
zmluvy medzi H. Z. S. a žalobcom. Podľa kópie z katastrálnej mapy, okolkovanej platnými kolkami,
opečiatkovanej a podpísanej pracovníkom katastra je zrejmé, že katastrálna mapa, ako neoddeliteľná
súčasť zmluvy medzi žalovaným a žalobcom má zákazkové číslo (poradové) 30/2001 a uvedenýdátum vyhotovenia 04.01.2001. Nájomná zmluva U. S. navyše obsahuje aj podrobný geometrický plán
rozloženia prenajímaného pozemku, kde sú presne vyobrazené parcely s číslom XXXX/X V. XXXX/X,
na ktorý sa odvoláva v článku 1 bod 1. nájomnej zmluvy. Zmluvu žalobcu a H. Z. S. nemajú k dispozícii,

majú však dispozícii neoverenú kópiu, z ktorej je podľa neho zrejmé, že kópia z katastrálnej mapy je
s podstatne vyšším zákazkovým (poradovým) číslom XXX/XXXX, teda približne z jesene 2001. Dátum
vyhotovenia kópie z katastrálnej mapy je nečitateľný. Domnievajú sa, že kópia katastrálnej mapy vydanej
katastrálnym úradom na jeseň 2001, nemôže tvoriť neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy, datovanej
k 01.01.2001. Žalovaný vlastní disketu, na ktorej je nahratá zmluva. Okrem toho, že sú texty oboch

zmlúv veľmi podobné, rozložením textu na prvý pohľad prekopírované a prepísané na potrebný subjekt
s identickými pravopisnými chybami, dôkazom originálu zmluvy a zo zmluvy U. S. je, že v záverečných
ustanoveniach má tento článok body. a), b), c), d), e) a v zmluve H. Z. S. preklep kvôli vypusteniu jedného
zbodov,oprotioriginálu,atedalena),b),c),e).Chýbabodd),alejespomenutýbode).Podľauvedeného
faktu c) a d) sa domnievajú, že zmluva (predložená žalovaným) medzi žalovaným a žalobcom bola
vytvorená a podpísaná skôr, ako zmluva medzi žalobcom a T. P. H. Z. S.. Teda zmluva medzi H. Z. S. a

žalobcom bola podpísaná neskôr, úmyselne so spätným dátumom 01.01.2001, čím sa úmyselne alebo
neúmyselne snaží žalobca poškodiť U. S.. Vzhľadom k zisteniam obsahu žaloby podalo U. S. podnet na
preskúmanie zákonnosti postupu Obce S. vo veci nakladania s majetkom obce na Okresnú prokuratúru
v Pezinku dňa 23.3.2011. V poslednom čase sa žalobca intenzívne snaží o sprístupnenie objektu
Lukostrelnice a teda prenajatej parcely č. XXXX/X V. XXXX/X inému právnemu subjektu, a to inému

lukostreleckému združeniu. Toto označil za skutočnú príčinu žaloby- zrušenie zmluvy U. S., prípadne
U. S. finančne vyčerpať nákladmi na nutnú obhajobu pred súdom, aby mohla byť v zapätí uzavretá
nová zmluva s iným subjektom, keďže je lukostrelnica už takmer hotová. Žalobca vyzval žalovaného
na riešenie situácie, ale len v súvislosti s existenciou nového lukostreleckého združenia, no nikdy pre
dôvody duplicitného prenajatia toho istého pozemku, ktoré podľa ich názoru nie je, keďže podľa originálu

zmluvy U. S. má prenajaté iné pozemky, ako uvádza v žalobe žalobca. Ako jediný návrh obdržali dňa
30.03.2011 návrh na zrušenie ich zmluvy za účelom vstupu do tzv. Obecného športového klubu. Návrh
doručený 30.03.2011 je viac menej návrhom na pripomienkovanie stanov Obecného športového klubu,
ktorý zatiaľ neexistuje. Žalovaný nikdy nebol upozornený na protiprávne užívanie pozemkov XXXX/X.
Žalovaný užíva pozemky XXXX/X V. XXXX/X, ktoré má uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 30.01.2011

a nie pozemok, parcelné číslo XXXX/X, ktoré uvádza žalovaný. Žalobca predložil zmluvu, podľa ktorej je
žalovaný nájomcom parcely XXXX/X, čo nesúhlasí zo zmluvou, ktorou disponuje žalovaný. Za predmet
nájmu podľa zmluvy, ktorú predložil žalovaný, a to pozemok XXXX/X V. XXXX/X, je zodpovedný
prenajímateľ, preto je jeho objekt uzamknutý, no ani ten nie je uzamknutý bez možnosti vstupu žalobcu
(napr. ukážka lukostreľby pre zástupcov obce S. a delegátov francúzskej obce 04.10.2008, obecná

akcia pre deti „bodka za prázdninami“). Vždy keď žalobca prejavil záujem vstúpiť alebo usporiadať
obecné podujatie na pozemku prenajatom žalovanému, resp. v areáli lukostrelnice, vstup bol žalobcovi
bez obštrukcií umožnený a priebeh využívania športoviska prenajímateľom nebol žalovaným nikdy
narušený. V súvislosti so vznikom nového lukostreleckého združenia si žalobca vyhradil právo vstupu
do areálu lukostrelnice prostredníctvom štatútu splnomocnenca obce. Vstup splnomocnencov obce

bol tiež umožnený po splnení jedinej podmienky a to podpísania prevzatia zodpovednosti za seba a
osoby vpustené na lukostrelnicu splnomocnencom. Vstup klubu N. S., na základe výzvy žalobcu, bol
umožnenýspodmienkouzaplateniaštartovnéhoavstupnéhopoplatkuvzmysleorganizačnéhoporiadku
pre nečlenov U. S., bod 2. čl. 1. Zmluvy, ktorý hovorí o možnosti predmet nájmu komerčne využívať. Ani
jedna z vyššie uvedených možností vstupu však nebola žalobcom využitá. Výška nájmu bola stanovená

v nájomnej zmluve a podpísaná oboma stranami dobrovoľne a bez námietok. Žalovaný výšku nájmu
za celé obdobie nájmu t.j. 30 rokov, vopred riadne vyplatil. Pripomenul, že v čase podpísania nájomnej
zmluvy mal pozemok, na ktorom snahou a činnosťou U. S.É. vyrástla lukostrelnica, celkom inú, dá sa
povedať dnes veľmi lukratívnu podobu. Po podpise nájomnej zmluvy, žalovaný investoval do prestavby
nemalé finančné prostriedky a svojpomocne a pomocou svojich sponzorov dobudoval lukostrelnicu do

dnešnej podoby. Teda symbolická výška nájmu mala svoje opodstatnenie. A napokon, podľa zmluvy
žalobca s H. Z. S., je cena za nájom identická. Žalovaný je členom Slovenského lukostreleckého
zväzu SLZ a zároveň členom svetovej lukostreleckej federácie FITA. Žalovaný praktizuje na lukostrelnici
výlučne športovú lukostreľbu podľa noriem, pravidiel bezpečnostných opatrení. Ak by nezodpovedal,
nebolo by možné uskutočniť v roku 2006 Akademické majstrovstvá sveta pod záštitou T., Z. (Slovenská

asociácia univerzitného športu) a tiež obce S., ani iné medzinárodné podujatia organizované každý
rok. Žalovaný predmet nájmu doposiaľ nikdy komerčne tretej osobe neprenajal. Právo komerčne
využívať lukostrelnicu žalovanému vyplýva z predmetu nájomnej zmluvy. Podmienkou vstupu je splnenie
komerčných podmienok, a to zaplatenie štartovného/ vstupného poplatku, pre iných ako členov U. S..Žalobca má pre usporiadanie obecných podujatí prístup na lukostrelnicu bezplatný. Nájomná zmluva
nebola žalobcom napadnutá v žiadnom bode, ktorý by bol dôvodom na zrušenie zmluvy ako takej. Tvrdil,
že žalobca - P. S. so žalovaným Lukostreleckým klubom nepodpísalo duplicitnú nájomnú zmluvu na

pozemky,

5. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/233/2010 -321 zo dňa 20.11.2014 žalobe žalobcu vyhovel.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.k. 4Co/41/2015 zo dňa 30.11.2017 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V intenciách uznesenia

Krajského súdu v Bratislave súd prvej inštancie prioritne posúdil otázku existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.

6. Právna zástupkyňa žalobcu naliehavý právny záujem odôvodnila právnou neistotou v obci, nakoľko
nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená, sa podľa žalobcu nerealizuje na účel, na ktorý bola uzatvorená
a v zásade to považovala za naliehavý právny záujem.

7. Právny zástupca žalovanej strany uviedol, že ani v pôvodnom konaní nebol riešený naliehavý právny
záujem, len veľmi okrajovo a povrchne. Považoval za základnú povinnosť žalobcu, aby naliehavý právny
záujem preukázal. Bez preukázania tejto skutočnosti nie je možné sa meritórne zaoberať právnou
vecou. Po prednese právneho zástupcu žalobcu majú zato, že tieto podmienky nie sú preukázané,

keď formulovaný petit podľa neho neslúži praktickým potrebám a ochrane práva, ktoré by malo byť
podľa žalobcu ohrozené. Slúži len na vznik sporu, ktorý nevyrieši s konečnou platnosťou konečnú
situáciu, ktorá traumatizuje v podstate už skoro 8 rokov žalovaného. Vedenie tohto sporu nevyrieši
praktickú spornú situáciu ako celok, a je zneužívané na diskriminovanie žalovaného ako jeden z dvoch
lukostreleckých klubov v obci. S poukazom na vedenie tohto sporu sú im kladené rôzne prekážky pri

výkone.

8. Žalobca na pojednávaní súdu prvej inštancie uviedol, že majú v podstate dve zmluvy. Prvá verzia bola
predložená a bolo tam nesprávne uvedené parcelné číslo, katastrálne územie, potom následne bola
dopracovaná aj druhá zmluva. Tento spor vznikol len na základe toho, že vznikli v obci dva lukostrelecké

kluby a vtedy poslanci apelovali na to, aby aj druhý klub, ktorý reprezentuje obec S., mal také isté
podmienky, čo sa týka užívania tejto plochy, ktorou bolo zabezpečené pre U. S.. Ten zámer bol naozaj
veľkolepý, keď sa išlo do toho budovania areálu, vtedy existoval len p. O., ktorý bol predsedom U. S.,
ktorý mal veľké zásluhy na tom, aby to fungovalo. Nie z ich dôvodu vznikol taký spor medzi lukostrelcami
a vznikli dva kluby. Keď vznikli dva kluby, v obci sa snažili, aby aj ten druhý klub mohol užívať tréningovú

plochu na tréningy, naozaj sa rozmohol a má 45 členov registrovaných a členka klubu bola aj na
olympijských hrách. Výsledky boli veľmi dobré a preto sa snažili termíny pre U. S.. Na základe toho sa
s poslancami rozprávali a podali túto žalobu, aby dosiahli pre obidva kluby rovnaké podmienky. Chcú
dosiahnuť to, aby mohli obidva kluby rovnomerne využívať túto plochu a takisto chceli dosiahnuť, že
U. S. bude mať rovnaké podmienky a užívať ako druhý klub. Chcel, aby obidva kluby vedeli fungovať

rovnocenne a rovnako reprezentovať a spolupracovať.

9. Súd prvej inštancie určovaciu žalobu žalobcu posudzoval so zreteľom na procesné ust. § 137 CSP
a § 470 ods. 1 CSP o jeho okamžitej aplikabilite aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.Vprvomradesatedapriurčovacejžalobezaoberalexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmu,

ktorého preukázanie mal za podmienku možnosti rozhodnutia o žalobe. V rámci hospodárnosti konania
mal za povinnosť sa najskôr vysporiadať s existenciou naliehavého právneho záujmu a až následne
pristúpiť ku skutkovému a právnemu posúdeniu nárokov, keď bez preukázania naliehavého právneho
záujmu mal za potrebné žalobu zamietnuť, aj keby skutkové tvrdenia sa ukázali ako preukázané a
dôvodné.

10. Konštatoval, že zmenou procesných predpisov, najmä ust. o žalobách a ich druhu (§ 79 OSP a 137
CSP) bola zavedená nová koncepcia, ktorá je zakotvená v písmenách c) a d) ust. § 137 CSP, kde sa
rozlišuje určovacia žaloba o určení či tu právo je alebo nie je za predpokladu existencie naliehavého
právnehozáujmuažalobaourčeníinejprávnejskutočnostipodľapísmenad).Zdôraznil,žezákonodarca

v dôvodovej správe výslovne uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné
žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré
vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Teda naliehavý právny záujem nemôže byť
daný tam, kde je možné žalovať existenciu práva. Absencia naliehavého právneho záujmu nebude danátam, kde priamo z určenia rozsudku nenadobúda žiadna zo sporových strán práva a povinnosti, ale by
slúžil ako určité prejudiciálne rozhodnutie, teda žaloba by pre žalobcu nemala žiaden právny význam.

11. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. septembra 2016 sp. zn. 5 Cdo
548/2015 naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP (§ 137 písm. c/ CSP) nie je daný, ak
sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti
žalobcom uplatneného práva.

12. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011, ktorého
právnu vetu a vyjadrený právny názor vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu možno aplikovať
aj na ust. § 137 písm. c/ CSP, právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej
žaloby v zmysle § 80 písm. c/ OSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj

ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale

len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

13. Súd prvej inštancie dôvodil, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu je možné určiť po nadobudnutí
účinnosti CSP len výnimočne a to len vtedy, ak skutočne takéto určenie je spôsobilé vyriešiť definitívne
právne postavenia strán a súčasne nemožno žalovať o určenie práva, keď zamietnutie takejto žaloby
z dôvodu, že sa žaluje neplatnosť právneho úkonu, by znamenalo odňatie súdnej ochrany. Vyhodnotil

však, že takýto dôvod zo strany žalobcu nebol uvedený.

14. Mal za to, že pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná

žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán konania,
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

15. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania považoval za potrebné zaoberať sa otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny

záujem musí na požadovanom určení byť daný aj v čase rozhodovania. Dospel k záveru, že v
posudzovanej veci žalobca nepreukázal danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Posúdil, že netvrdil žiadne také rozhodné skutočnosti, z ktorých by bolo možné naliehavý právny
záujem na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu vyvodiť. Uzavrel, že argumentácia žalobcu
ohľadom odstránenia právnej neistoty v obci, nakoľko nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená sa

nerealizuje na účel, na ktorý bola uzatvorená, ako aj z dôvodu, že predmet nájmu chcú, aby užíval
aj druhý lukostrelecký klub, ktorý vznikol v obci, právny záujem na požadovanom určení nezakladá.
Taktiež zamýšľaný cieľ určiť neplatnosť nájomnej zmluvy, len z toho dôvodu, aby aj druhý lukostrelecký
klub užíval predmet nájmu, na preukázanie naliehavého právneho záujmu podľa súdu prvej inštancie
nepostačuje. S ohľadom na uvedené mal za zrejmé, že uplatnená žaloba na určenie neplatnosti

nájomnej zmluvy v danej veci nie je spôsobilá eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty právnych
vzťahov strán, nakoľko žiadna neistota medzi stranami sporu neexistuje. Súd prvej inštancie žalobu
považoval výslovne za špekulatívnu s tým, že k jej podaniu bol žalobca motivovaný snahou zamedziť
predmet nájmu žalovanému, ktorý užíva od roku 2001 a umožniť ho užívať druhému klubu. Nakoľko
existencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe nebola preukázaná, žalobu zamietol bez

toho, aby žalobu preskúmal z vecného hľadiska.

16. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd vypočul svedkov na preukázanie naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie prezentovaný právny názor onaliehavomprávnomzáujmevypočutiesvedkovvyhodnotilzanehospodárneaneúčelné,sprihliadnutím
aj na dĺžku konania, a preto takýto návrh na dokazovanie zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

18. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, majúc za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

19. Pripomenul, že súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby na druhýkrát (prvýkrát žalobe
vyhovel), a to po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie Krajským súdom
v Bratislave, keď Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom rozsudku vyslovil právny názor, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem.
Namietal, že napriek uvedenému konštatovaniu, celkom neštandardne sa Krajský súd v Bratislave
venoval obsiahlo aj právnemu posúdeniu veci samej, pričom dospel k záveru, že zmluvu je možné
ak, tak považovať za relatívne neplatný právny úkon. Tvrdenie o neštandardnom postupe odvolacieho
súdu oprel o prax predovšetkým tohto súdu, ktorý nezvykne v prípade, ak sa vysloví, že nie je splnená

požiadavka naliehavého právneho záujmu ďalej právne posudzovať vec, ale bez ďalšieho vráti vec
na ďalšie konanie (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/648/2014-169).Za veľmi
nezvyklé preto považoval samotné „zaoberanie sa vecou samou“, ak zároveň odvolací súd konštatoval,
že „nebol splnený základný predpoklad pre žalobu“, ale ďalej aj skutočnosť, že odvolací súd sa v
podstate vonkoncom nezaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného, teda neriešil ani len to, čo „namietal

žalovaný vo svojich vyjadreniach“, ale sám akoby si formuloval vlastné odvolacie dôvody, ktoré následne
v odôvodnení rozhodnutia podrobne rozoberá. V závere zdôvodnil odvolací súd svoje rozhodnutie tým,
že nie je viazaný zákonom keď vyhlásil, že: „ Všeobecný súd nie je viazaný doslovným znením zákona,
ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosťaleboniektorýzprincípov,ktorémajúsvojzákladvústavnekonformnomprávnomporiadkuako

významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné
pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom tam, kde
ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad. “Odvolanie sa na nerešpektovanie zákona
v prípade konania o platnosť, resp. neplatnosť zmluvy, t.j. pri posúdení, či spĺňa právny dokument,
navyše uzatvorený medzi dvoma právnickými osobami základné zákonné náležitosti, považoval za

prekvapivé a nesprávne. Vyjadril názor, že rozhodnutia, ktoré by v takomto prípade nerešpektovali
zákon jednoznačne zasahujú do právnej istoty nielen strán sporu, ale z dôvodu vytvárania ustálenej
súdnej praxe aj do právnej istoty ostatných subjektov, ktoré rozhodnutia súdov považujú v istom zmysle
za prameň práva. Každý má predsa právo predpokladať následky, ktoré vzniknú z takých zmlúv, ktoré
boli uzatvorené v rozpore s platným právom, resp. ich úprava sa vykonávala „výmenou strán“ a navyše

ani nie skartovaním „zlej zmluvy“ (takže ostali „dva originály“). Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené, označil za nedôveryhodné. Tento
dojem umocňujepodľanehoto,žežalovanýsámničztoho,čímkrajskýsúdodôvodnilsvojerozhodnutie
zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie netvrdil. Textáciu zmlúv navyše pripravoval
sám žalovaný, viackrát sa tak vyjadril, pričom uviedol aj to, že má text nahraný na diskete. Podotkol, že

ide o právnickú osobu, ktorá konala prostredníctvom štatutára, ktorý navyše textoval zmluvu tak, aby
dostal pridelené dotácie, často navštevoval žalobcu ako celok územnej samosprávy. Keďže je žalobca v
situácií, kedy sa odvoláva voči rozsudku súdu prvej inštancie, tento súd pritom nikdy nedôvodil „teóriou
o relatívnej neplatnosti zmluvy“, týmto nedôvodil ani sám žalovaný, hoci sa k veci samej vyjadroval
a nedefinoval tieto dôvody ani ako odvolacie dôvody, je žalobca nútený sa vyjadriť aj k rozsudku

odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov preto žalobca ako odvolacie dôvody koncipoval nielen dôvody
rozporujúce závery uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie, ale aj závery odvolacieho súdu týkajúce sa
„veci samej“, t.j. akejsi relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorú vyslovil krajský súd bez toho, že by to niektorá
zo strán tvrdila. Prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo pre žalobcu priaznivé, no druhé bolo už
nepriaznivévýlučnezdôvoduviazanostisúduprvejinštancienázoromkrajskéhosúduatotorozhodnutie

vníma žalobca ako zasahujúce do právnej istoty, nesprávne právne posúdené a nedôveryhodné.

20. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem a nutnosť jeho preukazovania v zmysle nového civilného
sporového poriadku poukázal na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platítento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Taktiež poukázal na ust.
§ 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Do pozornosti dal aj hmotnoprávne ustanovenia § 663
OZ, 37 ods. 1 OZ, 39 OZ, 7 ods. 2/ písm. c) Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a 9 ods. 2/
Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2001. Súhlasil s konštatovaním súdu
prvej inštancie, že zákonodarca sa novou právnou úpravou snažil vylúčiť všetky nezmyselné žaloby
predovšetkým v prípadoch, kedy bolo možné žalovať na plnenie, keď je možné vyhodnotiť platnosť/

neplatnosť zmluvy ako prejudiciálnu otázku a navyše, kedy by takéto konanie nevyriešilo spor medzi
stranami sporu. Je však toho názoru, že o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Okrem toho vytkol,
že súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa nijakým spôsobom nezaoberali otázkou, či prejednávaná vec
nespadá práve pod ust. § 137 písm. c/ C.s.p. veta za bodkočiarkou, t.j. že ide o prípad, kedy naliehavý
právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Pojem „vyplýva z osobitného predpisu“ považoval za
potrebné vykladať tak, že má ísť o zákonnú podmienku, ktorú hmotné právo vyžaduje na existenciu

práva. Dôvodová správa takto odkazuje napríklad na Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách.
Komentár publikovaný v ASPI k ust. § 137 ako príklad uvádza napríklad ust. § 711 ods. 6 OZ.

21. Za zákonnú podmienku existencie akéhokoľvek práva mal, aby toto právo vzniklo podľa zákona,
v súlade s platným hmotným právom, v danom prípade aby vzniklo v súlade s OZ (ako všeobecným

predpisom), ale aj v súlade s osobitnými predpismi vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec a to sú
predpisy upravujúce základné predpoklady k tomu, aby boli účastníci právneho vzťahu viazaní právnymi
dokumentmi. V danom prípade je teda osobitným predpisom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2001 v spojení s ust. § 7 ods. 2/ písm. c) zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ a § 663 OZ. Konštatoval, že CSP celkom jednoznačne

určuje, že nie je potrebné naliehavý právny záujem preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Z
platného práva upravujúceho nakladanie s majetkom obce mal za zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
predísť aj prípadným zlyhaniam jednotlivcov a určiť osobitné požiadavky na platnosť právnych úkonov, z
ktorých je zaviazaná obec tak, aby bol verejný záujem chránený. V danom prípade je ochrana verejného
záujmu obsiahnutá priamo v zákone o majetku obcí. Ide preto o osobitný predpis a práve z podmienky

ochrany verejného záujmu žalobca vyvodil absenciu povinnosti preukazovať naliehavý právny záujem
v tomto konaní. Tiež vyslovil, že bez ohľadu na tieto dôvody naliehavý právny záujem existuje. Mal
za to, že vyriešenie tohto sporu jednoznačne odstráni právnu neistotu strán sporu a vyriešenie tohto
sporu spôsobí vznik vecného práva žalobcu a to vznik práva užívať vec, ktorá je formálne prenajatá
žalovanému, pričom žalovaný túto vec počas prvostupňového konania prakticky neužíval. Niekoľkokrát

sa prezentoval tak, že má záujem o novú dohodu ohľadne užívania pozemkov lukostrelcami. Neskôr
tieto svoje vyjadrenia odvolával a bránil v užívaní pozemku žalobcovi aj v tej miere, ktorá mu vyplývala
zo zmluvy. Žalobca vyjadril názor, že nejde o „typický prípad na žalobu na vypratanie“, keď je rozdiel
žalovať vypratanie bytu, kde preukázateľne žalovaný býva a netají sa tým, alebo žalovať vypratanie
pozemku, ktorý žalovaný počas súdneho konania prakticky neužíva. Je potom na uváženie, či by nebola

žaloba na vypratanie v istom časovom úseku zamietnutá s tým, že nie je dôvodné vypratať pozemok,
ktorý žalovaný neužíva. Nič by to však neriešilo na nejasných právnych vzťahoch, ktoré sú medzi
stranami sporu založené zmluvou vzniknutou a „dodatkovanou“ výmenou strán - protiprávne. V tejto
prejednávanej veci, vzhľadom na charakter (ne)užívanej nehnuteľnosti - pozemku považoval za možné
predpokladať, že právoplatné vyriešenie podstaty sporu, t.j. rozhodnutie vo veci samej - či je alebo nie je

zmluva platná, vytvorí pevný právny základ pre právny vzťah medzi stranami sporu a umožní užívanie
pozemku tak, ako to bolo pôvodne mienené - teda lukostrelcami na základe podmienok stanovených
obecným zastupiteľstvom.

22. Žalobca sa preto nestotožnil s tvrdením, že by nebolo možné v tejto veci rozhodnúť vo veci samej

a to odhliadnuc od nového znenia CSP, keď ani v prípade, ak by toto nové ustanovenie neexistovalo,
nebol by to dôvod na zamietnutie žaloby, a to s prihliadnutím k judikatúre a s prihliadnutím na charakter
„prenajatej“ veci - pozemku a jeho (ne)užívanie žalovaným.

23. Zopakoval, že zmluva je uzatvorená v rozpore s platným právom. Bez ohľadu na skutočnosť, či

nebola zastupiteľstvom schválená vôbec, alebo bol schválený iba zamýšľaný prenájom bez podstatných
náležitostí zmluvy (t.j. či ide o zmluvu bez existujúcej vôle, alebo zmluvu s neurčitým predmetom
a neurčitým nájomným), tak či tak je uzatvorená v rozpore s platným právom. Jej zmeny boli
vykonané v rozpore s platným právom, výmenou strán, čo už rozhodne nebolo odsúhlasené obecnýmzastupiteľstvom, čoho si musel byť žalovaný vedomý. Inými slovami - žalobca je presvedčený, že každý
človek s priemernými resp. až laickými právnymi vedomosťami si musí byť vedomý skutočnosti, že nie
je v poriadku meniť už zviazanú zmluvu výmenou strán. Takýto postup mal za rozporný „s platným

právom, s účelom zákona, históriou jeho vzniku, systematickou súvislosťou alebo princípmi, ktoré majú
svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významnom celku“, že nie je možné nijako
ospravedlniť takéto konanie a zmluvu v takomto znení akceptovať.

24. Pripomenul, že o prenájme pozemkov rozhodlo obecné zastupiteľstvo absolútne všeobecným a

neurčitým rozhodnutím, ktoré je navyše toho času z podnetu prokurátora zrušené. Prejav vôle označil
za neurčitý a zmluvu, ktorou sa prenajali žalovanému akékoľvek pozemky vo vlastníctve žalobcu
od počiatku neplatnú. Prenájom pozemkov, ktorých vlastníkom je obec S. bol schválený uznesením
zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva zo dňa 6.10.2000 č. 11/161. Podľa predmetného uznesenia
„Obecné zastupiteľstvo súhlasí s prenájmom obecných pozemkov pre RK. Z., U. G. V. T. P..“. Bližšie
podmienky,evidentneviacerýchprenájmov,uznesenieneobsahovalo.Niejepretopodľažalobcuzrejmé,

komu sa majú prenajať aké pozemky a za aké nájomné. Mal za to, že napriek podpisu starostu na
zmluve nie je teda zmluva uzatvorená platne, čo okrem uvedeného odôvodňuje platnou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR (3 Odo 21/2002, 77/2004 ZSP), podľa ktorej „Funkcia štatutárneho orgánu
právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená výhradné oprávnenie konať menom obce
navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama osebe nezahŕňa

jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe
právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať
o právnych úkonoch, tj. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelené
medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva
o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah

účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje
uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne
náležitosti.Aksapredsúdomvyskytnevobčianskomsúdnomkonaníakospornáotázkaplatnostizmluvy
uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych
úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle

tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone), ako aj z hľadiska
meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne
zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v
oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovoprávnom úkone a prijaté
uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle

spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony,
o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez prechádzajúceho platného
rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce.
Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje
predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon

o majetku obcí s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal
právne účinky. “Mal za to, že vôľa, podľa ktorej nie je zrejmé, komu z troch subjektov (Rybársky spolok,
Lukostrelecký klub, Futbalový oddiel) sa majú prenechať do užívania aké nehnuteľnosti (uvedením
čísla parcely, katastrálneho územia) a za aké nájomné je nepochybne prejavená neurčito. Ide preto
o prejav vôle a jeho vyjadrenie v objektívne nezistiteľnej forme. Prejav vôle podľa neho musí nielen

existovať, ale existovať v zákonnej forme, t.j. byť určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 OZ) a rozpor s
týmto ustanovením zakladá jednoznačne absolútnu neplatnosť. Ak by žalovaný konal napríklad aj v
skutkovom omyle, potom by popri absolútnej neplatnosti existovala aj relatívna neplatnosť. Avšak iba
skutočnosť,žežalovanýkonávskutkovomomylenemôžezhojiťneurčitosťanezrozumiteľnosťprávneho
úkonu. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom, že je potrebné mať na zreteli dobrú vieru nájomcu v

perfektnosťuznesenia,keďžalovanýsisámzmluvutextoval,zmluvabolapotrebnáprevybaveniedotácií
na úradoch. Nešlo o činnosť fyzickej osoby, alebo spotrebiteľa, ktorý by vyžadoval akúsi prísnejšiu
ochranu. Išlo o právnickú osobu, športové zoskupenie, ktoré od počiatku išlo do vybavovania dotácií s
tým, že musí splniť základné právne, formálne predpoklady tak, aby bola dotácia aj poskytnutá. V tomto
prípade považoval za povinnosť žalovaného byť bdelým k svojim právam, ustrážiť si všetky predpoklady

k tomu, aby ním vybavovaný „projekt“ bol úspešný. Mal za možné zúčastniť sa zastupiteľstiev a dokonca
aj prihlásiť sa o slovo a poslancom predniesť a vysvetliť dôvody žiadosti o uzatvorenie akýchkoľvek
zmlúv. Nemal za dôvodné zvýhodňovať žalovaného tak, že tomuto stačila dobrá viera v existenciuperfektného uznesenia. Žalovaný ak konal v skutkovom omyle tak podľa neho preto, že porušil základnú
právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým patrí právo).

25. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba má špekulatívny charakter, keď
je povinný používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku. Týmto nepochybne je ochrana
nehnuteľného majetku, ak je prenajatý v rozpore s platným právom, v rozpore so zákonom o majetku
obcí, navyše za podhodnotenú odplatu, ku ktorej nevyjadrilo riadny súhlas zastupiteľstvo. Nemôže byť
potom takéto konanie vnímané ako špekulatívne, ak si tým žalobca plní zákonnú povinnosť. Pokiaľ by

žalobcamajetokobceajprostredníctvomtejtožalobynechránil,vystavovalbysaporušeniupovinnostívo
vzťahu k hospodáreniu s obecným majetkom, čo sú navyše činnosti kontrolované oprávnenými osobami.

26. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný elektronickým
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.07.2018. Poukázal na odôvodnenie zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu vydaného vo veci, podľa ktorého bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť

otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení neplatnosti nájomnej zmluvy.
Mal za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil právnym názorom súdu odvolacieho. Nesúhlasil s
odvolacou argumentáciou žalobcu a mal za to, že žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu
nepreukázal a jeho žaloba teda bola správne zamietnutá. Považoval za absurdnú kritiku rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktorý vec trefne právne posúdil. Považoval za prirodzené poukázať na všetky právne

aspekty veci odvolacím súdom v záujme hospodárnosti konania. Opačný postup by bol podľa neho v
rozpore s čl. 2 v spojení s čl. 17 CSP, keď pre prípad preukázania naliehavého právneho záujmu bolo
potrebné poukázať na ďalšie právne otázky za účelom predídenia vydaniu nesprávneho rozhodnutia
vo veci po vecnom prejednaní žaloby. Stotožnil sa s odôvodnením nového rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo veci, hoci aj pre prípad ustálenia existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení považoval žalobu za nedôvodnú pre iné dôvody. Poukázal na to, že žalobca sa snaží existenciu
naliehavého právneho záujmu odvodiť od ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a uvádza,
že naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného právneho predpisu. S jeho názorom sa nestotožnil.
Označil za nesprávnu právnu argumentáciu žalobcu, že naliehavý právny záujem je daný vždy tam,
keď strana argumentuje porušením hmotnoprávnych noriem. Naliehavý právny záujem označil za

podmienku procesnoprávnu. Uviedol, že v právnom poriadku existujú určité právne predpisy, ktoré
explicitne ustanovujú, že osoby sa môžu domáhať určitého určenia práva alebo právneho vzťahu, kedy
zákonodarcauľahčilvodôvodnenýchprípadochprístupksúduaksúdnejochraneaodbremenilžalujúce
strany od povinnosti preukazovať naliehavý právny záujem na určovacích žalobách. Ide napr. o zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch alebo zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

Mal za to, že ani Zákon o majetku obcí a ani Občiansky zákonník uvedený odkaz na možnosť podania
určovacej žaloby bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu neobsahuje. Nesúhlasil
s ďalšími argumentmi žalobcu o existencii naliehavého právneho záujmu bez ohľadu na ust. § 137
písm. c), d) CSP. Uvedené nepovažoval za dané tým, že je povinný starať sa o svoj majetok a ani
možnosťou nenapraviteľných dôsledkov na úseku hospodárenia s majetkom obcí. Dal do pozornosti, že

na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem na požadovanom určení stroho a vágne, nekonkrétne
a nepresvedčivo. V odvolaní uvádzaný dôvod, že vyriešenie sporu spôsobí vznik vecného práva žalobcu
užívať vec, ktorá je formálne prenajatá žalovanému, podľa neho neobstojí. Označil za nepravdivé
tvrdeniežalobcu,ženehnuteľnostižalovanýneužíva,keďnaopakžalobcamuvytváraprekážkyvužívaní

predmetu nájmu a vo fungovaní lukostreleckého klubu. Keďže nájomnú zmluvu neporušuje, mal za to,
že žalobca nemá žiaden právny dôvod na ukončenie tohto právneho vzťahu a preto zvolil žalobu na
určenie neplatnosti nájomnej zmluvy. Predmetnú žalobu nemal za vhodne zvolený a účinný procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, keďže vyvoláva možnosť ďalších súdnych konaní. Išlo by podľa neho
len o prejudiciálne rozhodnutie, z ktorého by žiadna strana sporu nenadobudla žiadne vecné práva.

Pripomenul,žeuznesenímobecnéhozastupiteľstvaobceS.zkoncaroka2000 boloschválenéuzavretie
nájomnej zmluvy podpísanej v januári 2001. Jej platnosť nikto nespochybnil do roku 2010 a nikto
nenamietal spôsob využívania nehnuteľnosti. Mal za potrebné brať zreteľ aj na jeho dobrú vieru a
právnu istotu, nakoľko sa dlhé roky spoliehal na platnosť zmluvy, po celý čas ju dodržiaval a riadil
sa ňou. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že dôvodom neplatnosti zmluvy je jej schválenie neurčitým a

neplatnýmuznesenímobecnéhozastupiteľstvaobceViničné,ktorévykazujeformálnenedostatky,avšak
po obsahovej stránke vyjadruje vôľu obecného zastupiteľstva. V obci bolo všeobecne známe, ktoré
konkrétne pozemky lukostrelecký klub historicky užíval, ktoré užíval historicky futbalový klub a k zámene
a k pochybnostiam nemohlo dôjsť. Obdobné uznesenia obecného zastupiteľstva boli bežné. Mal dobrúvieru v perfektnosť uznesenia obecného zastupiteľstva. Zastal názor, že v prípade jeho neperfektnosti
by sa mohlo jednať len o relatívne neplatný právny úkon a poukázal na obdobné výsledky súdnej praxe
podporujúce tento právny názor.

27. Na uvedenú odvolaciu repliku žalovaného reagoval žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.08.218 a pripomenul, že podľa
judikatúry NS SR je vylúčené, aby sa pri absencii naliehavého právneho záujmu vec prejednávala
meritórne, preto vyjadril nedôveru voči rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci, ktorý sa vecou samou

zaoberal napriek neustálenému naliehavému právnemu záujmu na určovacej žalobe nad rámec
odvolacích dôvodov. Mal za to, že protistranu zvýhodnil. Mal za to, že v danom prípade žalovaný
využil dotácie a využil klub na súkromné účely. Súd prvej inštancie podľa jeho názor zvolil formalistický
prístup. Klub lukostrelcov v obci bol jednotný až do doby, keď štatutári žalovaného nedosiahli na základe
vlastnej iniciatívy nájomnú zmluvu na pozemky a neznížili členskú základňu tak, že klub fakticky prestal
existovať a začal slúžiť iba vybraným jednotlivcom. Mal za zarážajúce, že odvolací súd hodnotil vec nad

rámec svojej právomoci a že nezohľadnil konanie žalovaného podľa neho rozporné s dobrými mravmi.
Tiež mal za to, že demonštratívny výpočet zákonov uvedený v poznámke k osobitným predpisom, pri
ktorých nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby neznamená
možnosť iných takýchto právnych predpisov, ktoré použitie tohto ust. opodstatňujú. Nestotožnil sa s
právnou argumentáciou žalovaného v tomto smere, naopak, vyjadril názor, že naliehavý právny záujem

nie je povinný preukazovať, nakoľko má osobitné postavenie, nakoľko je povinný používať všetky
právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených
záujmov pred príslušnými orgánmi. Tiež poukázal na rozhodnutia NS SR, podľa ktorých je možná a
prípustná určovacia žaloba, ktorá vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
pričom je prípustná i napriek tomu, že je možná prípadne i iná žaloba, ak slúži na odstránenie spornosti

žalobcom uplatneného práva. Pripomenul, že ide o trávnatú plochu, ktorú nie je potrebné vypratávať
a súdu prvej inštancie vytkol, že nezvážil tento charakter lukostrelnice a zvolil formalistický prístup,
keďže žalovaný pozemok neužíva. Nemal teda dôvod žalovať žalovaného na splnenie povinnosti.
Vyjadril názor, že len vyhovenie určovacej žalobe odstráni spornosť ním uplatneného práva. Následne
uviedol, že sám žalovaný zmluvu textoval. Žalobca chce naplniť pôvodný zámer obce a vtedajšieho

vedenia žalovaného, aby spoločne vytvorili priaznivé podmienky realizovania sa všetkých občanov obce
v lukostreľbe. Žalovaný využil dotácie a využil ich na súkromné účely. Žalobca trvá na pôvodných
predzmluvných dohodách. Vyslovil, že existencia dvoch zmluvných originálov vnáša do zmluvných
vzťahov neistotu, keď výmenu zmluvných strán označil za nerešpektovanie práva a takýto postup
nemôže požívať právnu ochranu. Mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal svoju

ochotu riešiť situáciu mimosúdne. Uviedol, že vyhovenie jeho žalobe nebude znamenať diskrimináciu
žalovaného v prospech druhého klubu, ale pri spoločnom užívaní oboch pozemkov obce budú mať
oba kluby rovnaké práva a možnosti. Má záujem, aby lukostrelnicu mohli využívať všetci lukostrelci a
občania obce. Do podania žaloby bola lukostreľba organizovaná v jednom klube v obci, keď vedenie
žalovaného rozhodlo o vylúčení časti svojich členov a o vzniku nového klubu. Vylúčení členovia sa

sústredili v novom klube, ktorý je medzi poprednými klubmi na Slovensku, jeho členky reprezentujú SR
na olympijských hrách, dosahujú výsledky na svetových pohároch, naopak žalovaný vyvíja minimálnu
činnosť registrovaných členov a plocha je využívaná komerčne. Zopakoval, že žalovaný sa podieľal
na príprave zmluvy, jeho predseda bol na zasadnutí obecného zastupiteľstva, resp. podieľal sa na
jeho príprave. Prezentoval sa prípravou textu zmluvy a preto mal za naivné tvrdenie o jeho dobrej

viere v perfektnosť uznesenia obecného zastupiteľstva. Žalobca chce naplniť pôvodný zámer obce
a vtedajšieho vedenia žalovaného, aby spoločne vytvorili priaznivé podmienky pre všetkých občanov
obce na lukostreľbu, keď obec Viničné je zakladateľom organizovanej lukostreľby na Slovensku. O
arogantnomprístupežalovanéhopodľanehosvedčíjehovyhlásenieovýmenestránvzmluvách,využitie
eurofondov a faktické pretransformovanie klubu na vybranú úzku skupinu súkromných osôb, ktoré na

úkor športovcov využívajú pozemky obce na komerčné účely. Jeho konanie znemožňuje využívanie
pozemkov obce verejnosťou.

28. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1
CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods.
3vspojenís§378ods.1CSP.Dospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuprotirozsudkusúduprvejinštancie
nie je dôvodné. Súd prvej inštancie posúdil vec dostatočne z hľadiska skutočností potrebných preprávne posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení
a túto právnu otázku aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj
dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd

za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním (§ 387 ods. 22 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie
sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti nároku
žalobcu proti žalovanému na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy bez vecného prejednania žaloby pre
absenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení.

30. Predmetom posudzovaného konania je určovacia žaloba o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom ako výlučným vlastníkom pozemku parc.č. XXXX/X V. Č.. XXXX v časti
týkajúcej sa nájmu parc. č. XXXX/X katastrálneho územia S. evidovanom Správou katastra A. na
čiastočnom liste vlastníctva č. X v postavení prenajímateľa a žalovaným ako nájomcom uzatvorenej dňa
30.01.2001 pre jej tvrdený rozpor so zákonom, keď žalobca dôvod absolútnej neplatnosti tohto právneho
úkonu opodstatňoval skutočnosťou, že k jej uzatvoreniu nebol daný určitý, jasný a zrozumiteľný súhlas

obecného zastupiteľstva obce S., čím došlo k porušeniu zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho vo
veci vydaného zrušujúceho uznesenia zo dňa 30.11.2017 č. k. 4Co41/2015, ktorým zrušil pôvodný
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.11.2014 č. k. 8C 233/2010-321 vydaný vo veci, v ktorom vyjadril
jednoznačný právny názor, že prioritným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je daný vtedy, ak právo alebo právny stav
medzi stranami sporu je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho postavenia žalobcu, ktorý stav
nemožno odstrániť inak, než požadovaným určovacím výrokom, teda ak existuje potreba odstránenia
tejto neistoty alebo ohrozenia práva či právneho vzťahu, pričom naliehavý právny záujem je daný tam,
kde práve bez vydania požadovaného autoritatívneho súdneho výroku by ostalo právne postavenie

žalobcu neistým a práve vydanie tohto žiadaného autoritatívneho súdneho výroku je riešením právneho
postavenia žalobcu. Žalobca podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k ochrane jeho práva stačí
práve a len ním požadované určenie. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v danej veci
existenciu naliehavého právneho záujmu skúmal nedostatočne a napadnuté rozhodnutie už minimálne
z tohto dôvodu označil za predčasné, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení zrušeného rozsudku

nevysvetlil, prečo práve žalobou uplatnené určenie považuje za právny prostriedok na odstránenie
právnej neistoty žalobcu, keď vyslovil, že určovací výrok musí spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik
vecného práva žalobcu. Odôvodnenie pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie vydaného vo veci
považoval za nezákonné v rozpore s ust. § 157 ods. 2 OSP i § 220 ods. 2 CSP. Následne odvolací
súd právne dôvodil, že podľa listinného dôkazu - upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok

podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov zo dňa
11.05.2011 prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok za účelom odstránenia porušovania zákonov, ku
ktorému došlo schválením uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce S. zo 06.10.2000 č. XX/XXX žiadal
Obec S. predmetné uznesenie prejednať na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva vo S. a
prijať primerané opatrenia. Odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol, že nerozlišoval medzi inštitútmi

protestu prokurátora a upozornenia podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 153/1991 Z. z. o prokuratúre, keď z
dikcie ustanovenia o upozornení prokurátora nevyplýva povinnosť obecného zastupiteľstva uznesenie
označené prokurátorom za nezákonné zrušiť, s tým, že následne nastupuje oprávnenie prokurátora
podať na súd žalobu o jeho zrušenie. Zaujal názor, že nie je oprávnením konajúceho všeobecného
súdu otázku platnosti alebo neplatnosti uznesenia obecného zastupiteľstva posudzovať prejudiciálne.

Následne sa odvolací súd venoval právnej argumentácii týkajúcej sa absolútnej a relatívnej neplatnosti
relevantnéhoprávnehoúkonu,ktoréhourčenianeplatnostisažalobcavovecipodanoužaloboudomáha.
Po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) a b) CSP z dôvodu
nedostatočného právneho posúdenia otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci pokiaľ ide o otázku absolútnej

alebo relatívnej neplatnosti relevantnej nájomnej zmluvy s ohľadom na zrušené uznesenie obecného
zastupiteľstva Obce S. č. XX/XXX vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa ust. § 391 ods. 1 CSP. Odvolací súd pripomenul viazanosť súdu prvej inštancie jeho intenciami
v ďalšom konaní (§ 391 ods. 2 CSP) a uložil mu povinnosť vec opätovne prejednať so zameraním na
všetky ním uvedené právne aspekty veci.

31. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení vydanom vo veci nezaujal právne
stanovisko k existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určovacom výroku žalobcom, a
to vzhľadom na zachovanie zásady dvojinštančnosti civilného sporového konania v záujme predídeniavydaniu prekvapivého rozhodnutia vo veci a skúmať jeho existenciu nariadil súdu prvej inštancie v
ďalšom konaní. Len pre prípad jeho ustálenia zaujal k veci predbežný právny názor ohľadom platnosti
právneho úkonu, obsahom ktorého bola nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu 30.01.2001

v časti týkajúcej sa parc. č. XXXX/X kat. úz. S.. Je preto nesprávna a zavádzajúca odvolacia námietka
žalobcu, že odvolací súd ho znevýhodnil, ak po ustálení absencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení posudzoval vec v rozpore s ustálenou súdnou judikatúrou meritórne, nakoľko
odvolacísúdvyslovil,ženapadnutéazrušenérozhodnutiesúduprvejinštanciejeprávepreneposúdenie
existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení predčasné, prioritne z uvedeného

dôvodu pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný vo veci zrušil a jeho existenciu nariadil právne
posúdiť súdu prvej inštancie. V záujme dodržania zásady hospodárnosti konania v zmysle čl. 17
Základných princípov civilného sporového konania tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zákona č 160/2015
Z. z., podľa ktorého súd (aj súd odvolací) postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, vyjadril aj predbežný meritórny právny názor na

posudzovanú vec a usmernenie pre súd prvej inštancie pre prípad vecného právneho posudzovania
nároku žalobcu uplatneného žalobou po prípadnom ustálení existencie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení za nadchádzajúcej povinnosti súdu prvej inštancie prejednať vec meritórne, a
to so zreteľom na ust. § 390 CSP, podľa ktorého odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, v záujme predídenia situácii, že by vo veci bol povinný rozhodnúť v zmysle ust. §
390 CSP sám odvolací súd bez meritórneho prejednania veci súdom prvej inštancie, a to i bez
skutkových tvrdení strán sporu v odvolacím súdom naznačenom smere v zmysle zásady „iura novit
curia“ (súd pozná právo) ako všeobecne uznávanej zásady pri rozhodovacej činnosti súdov z dôvodu

právnej istoty, účelnosti a efektivity súdneho konania ako celku (v oboch štádiách konania), keď právne
posúdenie veci na základe skutkových tvrdení strán sporu je úlohou súdu, pretože právne posúdenie
je činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych
noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Vzhľadom na uvedené vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu

o „absurdnosti“ odôvodenia uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 30.11.2017 a vyjadruje sa k nej len
v stručnosti tak, ako je uvedené vyššie, keďže predmetom odvolacieho prieskumu nie je správnosť
vlastnéhozrušujúcehouzneseniavydanéhovoveci,navyšeprávoplatnéhoajvzhľadomnaneiniciovanie
dovolacieho konania žiadnou stranou sporu, ale správnosť predloženého odvolaním napadnutého
nového rozhodnutia súdu prvej inštancie vydaného vo veci.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie procesne správne postupoval, ak
riadený intenciami odvolacieho súdu pred meritórnym prejednaním veci pristúpil prioritne k právnemu
posúdeniu existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení neplatnosti
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu 30.01.2001, keď dôkazné bremeno v rovine tvrdení

v tomto smere zaťažovalo žalobcu, ktorý po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení
mu veci odvolacím súdom, oboznámený s intenciami odvolacieho súdu, naliehavý právny záujem na
požadovanom určení formuloval na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 18.04.2018
tak, že „tento je daný skutkovým stavom, právnou neistotou v obci, nakoľko nájomná zmluva sa
nerealizuje na účel, na ktorý bola uzatvorená a v zásade uvedené považoval za naliehavý právny

záujem“. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu „naliehavý právny záujem videla i v
tom, čo tvrdili a v tom, že tá právna neistota tam je a je daná aj v zásade vzhľadom k tomu, že pri
uzatváraní nájomnej zmluvy mala zmluva slúžiť úplne inému účelu a naplneniu verejného záujmu na
výkon týchto športových aktivít, čo sa neskôr iba konaním žalovaných, že slúži iba na súkromný účel
malej skupiny ľudí“.

33. Je potrebné si uvedomiť, že predmetom posudzovaného a preskúmavaného súdneho konania je
určovacia žaloba iniciovaná za účinnosti OSP zrušeného novým procesným kódexom CSP platným
a účinným od 01.07.2016. Pre procesné normy je špecifické, že sa vyznačujú princípom okamžitej
aplikability aj na súdne konania začaté podľa predchádzajúcich už zrušených právnych predpisov, ktorý

princíp je normatívne potvrdený v ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý je však doplnený komplementárnym
princípom justifikácie účinkov procesných úkonov upraveným v ust. § 470 ods. 2 CSP, čím sa justifikujú
všetky procesné úkony strán sporu a súdu vykonané za predchádzajúcej úpravy. Ust. § 80 písm. c)
OSP zakotvovalo všeobecný predpoklad určovacích žalôb, ktorým bol právny záujem žalobcu, pričomtento musel byť naliehavý. Z tohto dôvodu pre účely úspechu v konaní o určovacej žalobe musel byť
tento naliehavý záujem riadne zdôvodnený, nakoľko konštantná judikatúra pri neosvedčení naliehavého
právneho záujmu viedla k tomu, aby určovacia žaloba bola zamietnutá bez jej vecného prejednania.

Prevažná súdna prax v časoch OSP procesne podradila žaloby na určenie právnej skutočnosti pod ust.
§ 80 písm. c) OSP a považovali sa za prípustné, ak žalobca preukázal naliehavý právny záujem na
určení tejto právnej skutočnosti, keď išlo práve o žaloby na určenie existencie zmluvy, jej platnosti alebo
neplatnosti a pod. Súčasný sporový súdny kódex diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo
nie je (§ 137 písm. c/ CSP) a na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP), pričom žaloba na

určenie právnej skutočnosti nevyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu, avšak je prípustná
výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ide napríklad o žaloby na určenie neplatnosti
právneho úkonu o skončení pracovného pomeru, žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, žaloba na
určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a pod. V prípade žalôb o určenie platnosti alebo neplatnosti
zmluvy prípadne iného právneho úkonu bez podkladu v osobitnom právnom predpise, o ktorých boli
konania vedené za platnosti OSP, je potrebné zohľadniť komplementárny princíp justifikácie procesných

účinkov, keď Najvyšší súd SR (ďalej len „NS SR“) potvrdil, že podmienky procesnej prípustnosti žalôb
na určenie právnej skutočnosti podaných za účinnosti OSP sa majú posudzovať podľa ustanovení
OSP, kedy podmienkou úspešnosti takejto žaloby bolo a je z procesnoprávneho hľadiska existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú skutočnosť je povinný tvrdiť a preukázať
žalobca. NS SR postup súdov, ktoré posudzovali najskôr splnenie tejto procesnej podmienky, neoznačil

za nesprávny a ani za zjavne sa vymykajúci kogentnému procesnému ustanoveniu a označil ho za
súladný s ust. § 80 písm. c/ OSP (uznesenie NS SR z 18.12.2018, č. k. 6Cdo30/2018). Napr. i podľa
rozsudku NS SR z 11.12.2019 sp. zn. 2ObdoV/11/2019 je pre rozhodnutie vo veci s poukazom na
prechodné ust. § 470 ods. 2 CSP podstatné začatie súdneho konania za účinnosti ust. § 80 písm. c/
OSP, z ktorého vyplýva, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť

odstránenie spornosti nejakého jeho práva a ochranu svojich práv a oprávnení. Naliehavý právny
záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť toto odstránenie
spornosti práva žalobcu (4Cdo136/2009). Právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo
neistým. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladal existenciu stavu neistoty

žalobcu a preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.
Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
odstrániť iným právnym prostriedkom, pričom nezáleží, ako táto neistota vznikla (5Cdo136/2007). Pre
posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podľa ust. § 80 písm. c/ OSP je

rozhodný právny záujem žalobcu a nie záujem žalovanej strany (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo1848/2010). Podľa NS SR tak otázku existencie resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu
treba posudzovať výlučne s ohľadom na právny záujem žalobcu, keď právny záujem žalovaného je pri
rozhodovaní tejto otázky irelevantný.

34. S poukazom na vyššie uvedené so zreteľom na vyjadrenie žalobcu po zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu vo veci k otázke naliehavého právneho záujmu na danej určovacej žalobe odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že žalobca existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2001 uzatvorenej
so žalovaným nepreukázal, keď ani netvrdil žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré by

naliehavý právny záujem preukázať boli spôsobilé. V konaní totiž nie je sporné, že žalobca je vlastníkom
relevantného pozemku so všetkými právami vlastníka v zmysle ust. § 123 OZ (medzi ktoré patrí i
právo užívať ho a nakladať s ním) a pre prípad, že podľa jeho názoru žalovaný jeho vlastnícke právo
neoprávnene ruší, má možnosť domáhať sa súdnej ochrany vhodne zvolenou žalobou na plnenie podľa
ust. § 126 ods. 1 OZ (žaloba na vypratanie alebo akákoľvek žaloba zapieracia), v konaní o ktorej je

možnosť platnosť relevantnej nájomnej zmluvy posudzovať prejudiciálne. Žalobca teda nepreukázal
stav svojej právnej neistoty ohrozením nejakého vecného práva k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a
ani to, že podaná určovacia žaloba je logickým a vhodne zvoleným právnym prostriedkom slúžiacim na
odstránenie stavu ním tvrdenej právnej neistoty. Žalobca ani neuviedol, aké jeho právo k nehnuteľnosti
za ohrozené považuje. Žiadaným autoritatívnym súdnym rozhodnutím by nedošlo k vzniku, k zmene

a ani k zániku žiadneho jeho vecného práva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na právne závery súdu
prvej inštancie a odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd uvádza, že i pre prípad posudzovania
prípustnosti danej určovacej žaloby podľa CSP je táto odvolacia argumentácia neopodstatnená, keďže
sa ňou žalobca nedomáha určenia existencie alebo neexistencie práva (§ 137 písm. c/ CSP), aleneplatnosti právneho úkonu, t. j. právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP), pričom mu možnosť podať
práve takúto žalobu explicitne zo žiadnej právnej normy nevyplýva a jeho všeobecná odvolávka na
Občiansky zákonník a Zákon o majetku obcí je neopodstatnená, keďže uvedené právne normy ho

expresis verbis neoprávňujú k podaniu žaloby o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy bez preukazovania
naliehavého právneho záujmu na nej.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k
naliehavému právnemu záujmu na danej určovacej žalobe za nedôvodné, pričom opodstatnenosť

ostatných odvolacích námietok viažucich sa k vecnej stránke veci nevyhodnocoval, keďže súd prvej
inštancie správne zamietol žalobu po ustálení absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení bez vecného prejednania žaloby. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak žiadne právne závery
týkajúce sa vecnej stránky veci neobsahuje, preto odvolacia polemika žalobcu v tomto smere sa k
záverom súdu prvej inštancie, pre ktoré žalobu zamietol, ani nevzťahuje. Odvolací sú rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech
žalovaného v odvolacom konaní.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh) ( § 428 CSP).