Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/99/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112213331
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7112213331.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej JUDr. a
sudkýň Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Deuny, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Južná trieda 74, IČO: 36179167, zastúpeného: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Brôstl,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, IČO: 36861472 proti žalovaným v 1. rade: Z.. J. D., Q..
XX.XX.XXXX, U. T. X., Y. XA, v 2. rade: R.. M. Y., Q.. X.X.XXXX, U. T. X., Y. XA, zastúpeným: JUDr.

Anna Lacová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Pražská 4, v konaní o zaplatenie sumy 150.000 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice l zo dňa 15. februára
2022 č.k. 24C/261/2012-1953 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej ako „súd“) uznesením priznal štátu voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu
vynaložených nákladov v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol tak s
odkazomna§255ods.1a§258CSPnakoľkosúduznesením,č.k.24C/261/2012-432zodňa31.7.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2018, priznal svedočné Ing. arch. G. N. vo výške 5,67 eur

a uložil učtárni súdu vyplatiť svedkovi svedočné vo výške 5,67 eur do 15 dní odo dňa doručenia
právoplatného uznesenia, v plnej výške preddavkov z finančných prostriedkov štátu s tým, že o náhrade
takto vzniknutých trov bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Rozhodol tak potom, ako rozsudkom zo dňa 27.4.2017 č.k. 24C/261/2012-1692 zaviazal žalovaných v
1.a2.radespoločneanerozdielnepovinnosťouzaplatiťžalobcovisumu150.000euraúrokzomeškania

vovýške9%ročnezosumy300.000eurod10.5.2012do23.5.2012azosumy150.000eurod24.5.2012
do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, a pretože žalobca podaním doručeným súdu dňa 1.2.2018 zobral žalobu v celom
rozsahu späť, po predložení veci súdom prvej inštancie, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
29.5.2018 č.k. 1Co/52/2018-1886 pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok Okresného súdu Košice
I zo dňa 27.4.2017 č.k. 24C/261/2012-1692, konanie zastavil a stranám sporu nepriznal náhradu trov

konania. Predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2018.

3. V odôvodení uznesenia súd prvej inštancie poukazom na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia
žaloby, vychádzajúc z úsudku, že žalobca bol v konaní úspešný, konštatoval, že štátu vznikli trovy
konania ako výdavky vynaložené na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, a preto priznal
ich náhradu voči žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu.4. Proti uzneseniu v celom rozsahu podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) tvrdiac, že bolo vydané v rozpore so zákonom, že súd
pri hodnotení podkladov pre rozhodnutie o náhrade trov štátu vychádzal z nesprávnych úvah a dospel

k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu, pričom došlo tiež k porušeniu článku 2 ods. 2 a článku 13
ods.1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Spochybnili argument súdu o tom, že žalobca bol v konaní
plne úspešný, nakoľko konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom. Podčiarkli, že
súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania štátu uznesením zo dňa 15.2.2022, teda po uplynutí
viac ako tri a pol roka od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené. Tvrdili, že súd

zvýhodnil štát, uvedeným postupom súdu došlo k porušeniu zákona a bol narušený princíp právnej istoty
nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Žalovaní zároveň poukázali na právny názor
vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. júna 2015, sp. zn. 6Mcdo/15/2013, v zmysle
ktorého: „Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka nielen trov konania účastníkov, ale aj
trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu,
ak nerozhodol, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak o týchto

trovách opomenie rozhodnúť, môže o nich aj bez návrhu rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým
rozhodnutie vo veci samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudne právoplatnosť.
Pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich bez návrhu ani do
právoplatnosti rozsudku, je vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr osobitným uznesením.“ Zdôraznili, že
ak suma vo výške 5,67 eur bola uhradená zo štátnych prostriedkov na základe uznesenia súdu prvej

inštancie zo dňa 31.7.2013, tak štát sa náhrady tejto sumy nedomáhal vo všeobecnej premlčacej lehote,
a preto došlo k premlčaniu jeho nároku, a žalovaní voči tomuto nároku vznášajú námietku premlčania.
Navrhli, aby odvolací súd uznesenie zrušil v celom jeho rozsahu a nerozhodol o vrátení veci na ďalšie
konanie, pretože takéto konanie by bolo vedené v rozpore so zákonom.

5. Žiadne vyjadrenia k podanému odvolaniu podané neboli.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP, z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, pričom zistil, že nie sú
dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP), ani na zmenu (§ 388 CSP) rozhodnutia, preto uznesenie v
napadnutom rozsahu zrušil s poukazom na § 389 ods.1 písm. d) CSP.

7. V priebehu konania v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď

dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „OSP“).

8. Podľa § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 258 ods. 1, 2 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne

vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Náhradu
účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol
vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

11. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

12. V posudzovanom prípade bolo právoplatne rozhodnuté a aj trovy štátu vznikli za účinnosti OSP, ktorý
upravoval náhradu trov konania nasledovne:

13. Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.14. Podľa § 151 ods. 3 veta prvá OSP, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije.

15. Podľa § 166 ods. 1 OSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

16. Vyššie citované ustanovenie § 151 ods. 1 veta prvá OSP bolo potrebné interpretovať v spojitosti
s odsekom 3 veta prvá tohto ustanovenia, t. j. tak, že pokiaľ súd nerozhodne, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom má povinnosť rozhodnúť o
trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak napriek tomu o trovách konania v rozhodnutí
vo veci samej nerozhodne, môže o nich v zmysle citovaného ustanovenia § 166 ods. 1 OSP rozhodnúť

dopĺňacím rozsudkom, a to na návrh účastníka podaný do pätnástich dní od doručenia rozsudku, alebo
môže rozsudok doplniť aj bez návrhu, no len do doby, kým nenadobudne právoplatnosť.

17. Ustanovenia §§ 137 až 151a OSP určujú pravidlá nielen pre rozhodovanie o trovách konania
účastníkov,aleajprerozhodovanieotrovách,ktoréplatilštát(§148OSPa§151ods.6OSP).Povinnosť

súdu rozhodnúť o trovách konania sa preto týka nielen trov konania účastníkov, ale aj trov štátu. V
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný rozhodnúť aj o trovách štátu, ak nerozhodol,
že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak o týchto trovách opomenie
rozhodnúť, môže o nich bez návrhu rozhodnúť dopĺňacím rozhodnutím, ale len kým rozhodnutie vo veci
samej, resp. rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nenadobudne právoplatnosť.

18. Pretože súd prvej inštancie v rozsudku zo dňa 27.4.2017 č.k. 24C/261/2012-1692 o trovách
štátu nerozhodol, hoci mu táto povinnosť vyplývala z § 151 ods. 6 OSP, v zmysle ktorého o trovách
štátu súd rozhodne aj bez návrhu, a následne Krajský súd v Košiciach uznesením z 29.5.2018 č.k.
1Co/52/2018-1886 konanie zastavil, za stavu, ak o trovách štátu nebolo rozhodnuté, uznesenie o

zastavení konania bolo riadne doručené účastníkom konania a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2018,
bolo vylúčené, aby o trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol následne uznesením vydaným niekoľko
rokov po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (por. uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo
15/2013).

19. So zreteľom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d ) CSP uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil, lebo dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 257 CSP, so zreteľom na okolnosti daného prípadu tak, že stranám nepriznal náhradu trov tohto

odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).