Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2022

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4P/174/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622203703
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2022:7622203703.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci starostlivosti súdu o

maloletýchW.S.,N..XX.XX.XXXXaC.S.,N..XX.XX.XXXX,obajabytomumatky,vkonanízastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pochádzajúcich z
rodičov: matky D. S., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. M. XXX, Š., t.č. bytom Z..V.. Š. X, B. N. M. a otca
F.P. S.S., N.. XX.XX.XXXX, Š. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo
výroku o výške výživného zo strany otca na mal. W. S., N.. XX.XX.XXXX a mal. C. S., N.. XX.XX.XXXX
tak, že:

II. Zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. W. S., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu
170,- Eur mesačne a pre mal. C. S., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 110,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur
mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc od
právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným tun. súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby
súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého W. zo sumy 140,- Eur na sumu 350,- Eur mesačne a
maloletú C. zo sumy 100,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne, a to s účinnosťou XX.XX.XXXX.

2. Podaný návrh zdôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletých bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodnutím
boli obe maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti. O výške výživného bolo naposledy
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
kedy bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. W. sumou 140,- Eur mesačne a mal. C. sumou 110,-
Eur. Od roku XXXX náklady na deti podstatne vzrástli. Syn bol žiakom Š. triedy základnej školy, od
XX.XX.XXXX nastupuje na X. M. B. N. M.. Náklady na syna sa zvýšili z dôvodu jeho fyzického rastu
na stravu, oblečenie, hygienické potreby a pod. Matka nepretržite nakupovala nové oblečenie a obuv,

športové potreby, pomôcky do školy a pod. Synovi zakupuje oblečenie veľkosti XL a obuvi č. 45, teda
náklady vznikajú ako na dospelého človeka. V Q.N. XXXX bol syn A., bolo potrebné mu zakúpiť oblečene
a obuv a uhradiť poplatky. Okrem toho matka synovi uhrádza stavebné sporenie 30,- Eur a 21,08 Eur
životné poistenie. Dcéra navštevovala W. ročník základnej školy, od B. XXXX nastupuje do X ročníkazákladnejškoly.Dcérajetiežvoveku,kedyrýchlorastie,matkamádlhodobozvýšenévýdavkynastravu,
ošatenie obuv, hygienické potreby. Mesačne uhrádza stravné v škole 39-40 Eur, nakupuje oblečenie
veľkosti 38-40, obuv č. 39, celoročne dcére zakupuje potreby na štúdium. Dcéra má odporúčane zubné

vyšetrenie za účelom nasadenia fixného zubného strojčeka, podľa vedomosti matky stoji liečba od 1.500
- 2.000,- Eur. V roku XXXX bola dcéra na X. B.. W., bolo potrebné jej zakúpiť oblečene a obuv. Okrem
toho matka dcére uhrádza stavebné sporenie 30,- Eur a od roku XXXX aj životné poistenie 30,40 Eur.
Otec od rozvodu v roku XXXX ignoruje starostlivosť o deti, a nevzal si ich do starostlivosti v určené dni.
Matkavykonávaceloročnestarostlivosťodeti.Otecsdeťminekomunikuje,nezaujímasaoichprospech,

zdravotný stav, úspechy. Od roku XXXX neprispel ani raz na nákup školských potrieb, všetky školské
potreby a pomôcky musí uhrádzať matka sama. V období dištančného vzdelávania bola nútená dcéram
zakúpiť notebooky a tlačiareň. Deti tiež prekonali ochorenie covid-19 a preto mala matka zvýšené
výdavky na lieky, výživné doplnky a vitamíny. Od roku XXXX sa matke tiež zvýšila výška nájomného
na sumu 400,- Eur. Počas víkendov a sviatkov s deťmi chodieva na výlety a pobyty. Otec s matkou
nekomunikuje, neprispeje jej ani na matkine naliehanie. Od roku XXXX otec cestuje do práce novým

motorovým vozidlom M. X., býva v dome s matkou, ktorá je starobná dôchodkyňa, poberá dôchodok
a má tiež príjem z trvalého zamestnania. Matka predpokladá, že pokiaľ otec žije v domácnosti s troma
príjmami, darí sa im výborne. Otec má stále zamestnanie, kde pracuje aj cez víkendy, za čo dostáva
príslušné ohodnotenie.

3. K podanému návrhu pripojila aj tieto listiny: potvrdenie o návšteve školy mal. C. a rozhodnutie o prijatí
mal. W. na X. M. B. N. M..

4. Otec sa k podanému návrhu matky vyjadril písomne vyjadrením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo
súdu doručené dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, čo bolo oslobodením od matky,
na druhej strany však ho mrzelo, že syn vždy plakal, lebo chcel ostať u otca. S platením výživného
sa nikdy nezameškal, tiež deťom nakupoval veci, keď chodili k nemu, čo však bolo veľmi málo. Tiež
vždy ak mu syn zavolá, aby mu dobil kredit, tak mu ho dobije. Tiež prispel aj za pomoci svojej matky
na kúpu okuliarov, bicyklov, mobilu a pod. Na druhej strane však deti hodnotu peňazí nepoznajú pričom

matka deti neustále klame, že otec buď peniaze nedáva, alebo dáva veľmi málo. Pokiaľ matka vo svojom
návrhu poukazuje na veľkosti oblečenia u detí, mrzí ho, že deti nie sú vedené k športu, ale len mobilu,
počítaču, učeniu a prejedaniu sa. Matka v návrhu klame, že o deti neprejavuje záujem, deti mu buď
nezdvihnú telefón, alebo mu zdvihne matka, prípadne sa vôbec nedovolá. Ak deti stretne náhodne, vždy
sa o nich informuje. Matka v tomto klame a v prípade potreby vie súdu predložiť SMS komunikáciu.

Uviedol, že pokiaľ sa matke zvýšil náklady na bývanie, býva v byte svojej sestry, preto je to otázne koľko
platí za byt. Tiež poukazuje na to, že matka chodieva s partnerom na luxusné dovolenky, či už do Egypta
alebo na Moravu, takže si asi zle nežije. Aj v súčasnej dobe využíva viaceré auta svojho partnera. Čo
sa auta M. X., ktoré užíva on týka, v roku XXXX si ho zakúpila jeho matka, ktoré používajú spoločne,
on prevažne na prepravu do práce. Autobusové spoje vzhľadom na jeho pracovnú dobu nevyhovujú,

doposiaľvyužíval20ročnúH.,ktoráužneslúžilasvojmuúčelu.Nevieprečomatkaneustálespomínajeho
matku, má svoju tak nech sa zaujíma o ňu. Jeho matka má odpracovaných 49 rokov v štátnej správe a
preto si myslí, že jeho matka má nárok si kúpiť takéto auto. Tiež uviedol, že o svojho otca prišiel ako XX.
ročný pri dopravnej nehode, preto musel zaujať jeho miesto, s tým, že tiež robí všetko okolo rodinného
domu spoločne s matkou tak ako prác, tak aj financií. Nechce preto riešiť matkine financie. Záverom

otec citoval z prílohy „20 prosieb dieťaťa“.

5. K návrhu otec pripojil potvrdenie o príjme, potvrdenie o dobe PN a poberaní náhrady príjmu pri
PN, potvrdenie Sociálnej poisťovni o vyplatených nemocenských dávkach, podacie lístky o úhradách
výživného.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho
opatrovníka a listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjmové a výdavkové pomery rodičov, rovnako sa
oboznámil s obsahom spisu sp.zn. XXP/XX/XXXX, na základe čoho zistil tento skutkový stav :

7. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd
schválil rodičovskú dohodu rodičov v zmysle ktorej sa rodičia dohodli na zvýšení výživného na mal. W.
zo sumy 90,- Eur na sumu 140,- Eur a na mal. C. zo sumy 60,- Eur na sumu 110,- Eur mesačne, počnúcod XX.XX.XXXX. Súčasne dlh otca na výživnom, spolu vo výške 300,- Eur súd povolil otcovi splácať v
20,- Eur splátkach pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky.

8. Matka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zotrvala na svojom písomne podanom návrhu, avšak
vzhľadom na to, že nepoznala výšku príjmu otca, žiadala určiť výživné na mal. C. 215,- Eur a mal. W.
sumou 185,- Eur a to počnúc od podania návrhu. Podľa účastníckej výpovede matky, návrh podala
nakoľko deti sú vo vývoji, náklady na deti rastú. Ďalej uviedla, že v čase poslednej úpravy výšky
výživného o ktorom bolo rozhodnuté vyššie uvedeným rozsudkom, bola mal. W. žiakom X. ročníka a

mal. C. žiačkou X. ročníka Základnej školy v B.B. N. M.. Dcéra rastie, prijíma viac stravy, už ako dospelá,
obuv matka zakupuje veľkosti 40, oblečenie XL, L. Dcéra nemá žiadnu mimoškolskú aktivitu, nakoľko
to matke finančne nevychádza. Dcéra sa stravuje v školskej jedálni, čo činí 40,- Eur a 36,- Eur za dva
mesiace, tiež je u dcéry navrhnutá liečba u stomatológa. Syn W. sa nestravuje v školskej jedálni. Na
začiatku školského roka mala matka náklady u dcéry cca 164,- Eur, pozostávajúce z poplatku za ZRPŠ
14,- Eur, pracovné zošity cca 50,- Eur, prezuvky a úbor 42,- Eur, školské pomôcky 30,- Eur a hygienické

pomôcky 10,- Eur, ktoré bude ďalej priebežne zakupovať. Vreckové dávala obom deťom po 10,- Eur,
avšakzdôvoduzhoršeniasprávaniaprestala.Matkadennenakupujestravuza20-30Eur,tedamesačne
od 500-600 Eur. Deťom dobíja kredit za 10,- Eur na mesiac. Bicykle deťom boli zakúpené v roku XXXX,
na elektrickú kolobežku pre dcéru prispela rodina. Obuv je dcére potrebné kupovať zhruba každé tri
mesiace, ročne je to asi 100,- Eur. Dcéra nemá zvýšené výdavky na drogériu, zakupuje si bežné výrobky.

Je zdravá, absolvovali však vyšetrenie u čeľustného lekára, dcére bude potrebné osadiť zubný strojček,
cenovo v hodnote 1.000-2.000 Eur. Syn W. navštevuje W. ročník X.. Značne vyrástol, používa obuv
veľkosti č. 45, oblečenie L až XL na výšku 178 cm. Najväčšia položka nákladov je na stravu. Na začiatku
školského roka mala matka výdavky za zhruba 100,- Eur, bolo potrebné uhradiť 20,- Eur za kartu ISIC a
80,- Eur Občianskemu združeniu EPEUS. Tiež mala ďalšie výdavky asi v sume 320-340 Eur, učebnice a

pracovné zošitý 47,- Eur, úbor 40,- Eur, školská taška 60,- Eur, prezuvky 10,- Eur, školské pomôcky 25,-
Eur, plášť na chémiu 20,- Eur. Syn začal mať zdravotné problémy s kolenami, berie preto kolagén, matka
ho zakúpila za cca 20,- Eur. V jesennom období zakupuje deťom výživové doplnky, v hodnote 20-30 Eur.
Syn za začal holiť, bolo potrebné mu zakúpiť holiaci strojček, tento stál 38,- Eur. Syn začal navštevovať
posilňovňu, nakoľko sa syn dohodol s otcom, že mu otec zaplatí trénera, synovi požičala 200,- Eur,

otec to však doteraz neuhradil. Matka ho o to síce nežiadala, žiadal ho len syn. V súvislosti s A.Y. syna
mala matka výdavky asi 400,- Eur na ošatenie a 20,- Eur poplatok. Matka uviedla, že má príjem X.XXX-
X.XXX Eur, pričom takúto výšku príjmu má prisľúbenú do konca roka, nakoľko 500,- Eur tvorí osobný
príplatok, nakoľko zastupuje dve ďalšie kolegyne. Je jej tiež priznaný čiastočný invalidný dôchodok cca
180,- Eur. Uhrádza nájomne 400,- Eur. Zakupuje si lieky, analgetiká, maste a pod.. Uhrádza telefónny

paušál 25,- Eur, platí si stavebné sporenie 30,- Eur. Nevlastní auto, toto si požičiava. V Q. tohto roku jej
prišlo vyúčtovanie za energie, mala nedoplatok 150,- Eur za teplú vodu a 36,- Eur za plyn. Otec výživné
platí pravidelne, avšak nič neuhrádza nad rámec tejto sumy, neprispel tiež ani na školské pomôcky, aj
napriek tomu, že otca o to žiadala asi 5krát. Otec sa s deťmi ani nestretáva ani nekontaktuje, naposledy
boli syn u otca cez M. N., avšak asi len X hodín. Darčeky deťom tiež nezakupuje.

9. Matka zároveň na pojednávaní predložila Pokladničné doklady z návštevy zubára, z XX.XX.XXXX
na sumu 130,- Eur, z XX.XX.XXXX na sumu 40,- Eur a z XX.XX.XXXX na sumu 85,- Eur, poistnú
zmluvu uzavretú v prospech mal. C., s mesačným poistným 30,40 Eur, spolu s platobným príkazom,
taktiež platobný príkaz na úhradu sumy stavebného sporenia 30,- Eur, vyúčtovací doklad nákladov

spojených s užívaním bytu o úhrade nedoplatku 151,97 Eur, a upomienku SPP na úhradu nedoplatku
36,- Eur, platobné príkazy o úhrade stravného pre mal. C. a mal. W. pre šk. rok. XXXX/XXXX ako aj
platobné príkazy o úrade stravného pre mal. C. v sume 20,00 Eur z XX.XX.XXXX a v sume 19,36
Eur z XX.XX.XXXX. Z predložených poštových poukazov na účet vyplýva výška stravné pre mal. C.
za mesiac B. 46,60 Eur a Y. 34,80 Eur. Úradu výdavkov pre mal. W. v sume 20,- Eur za kartu ISIC

matka preukazovala informačným letákom k tejto karte a v sume 80,- Eur v prospech Y. D. Z.. Zmluvou o
stavebnom sporení v prospech mal. W. uzavretú XX.XX.XXX s mesačným poistným 30,00 Eur, spolu s
platobným príkazom o uhradení tejto sumy, taktiež platobný príkaz na úhradu sumy životného poistenia
21,08 Eur. Matka taktiež predložila pokladničný doklad o ozónovej liečbe z XX.XX.XXXX v sume 120,-
Eur.

10. Z výplatnej pásky za mesiac Q. XXXX z ktorého vyplynulo mesačný príjem za X.XXX,XX Eur.
RozhodnutímSociálnejpoisťovneústrediebolorozhodnutéovýškeinvalidnéhodôchodkumatkevsume
184,10 mesačne, avšak pre rok XXXX.11. Otec na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v súčasnej dobe žije so svojou matkou v jej
rodinnom dome. Mesačne jej prispieva na domácnosť sumou 100,- Eur a 50,- Eur na stravu, občas

stravu zakupuje aj on. Priemerný čistý príjem má XXX-XXX Eur, pracuje v primyslenom parku v B. N.
M.. Vyučený je B., V. N., a v tejto oblasti aj pracuje. Prácu vykonáva 2 dni denné od 6:00 hod. do 18:00
hod., následne dva dni nočné od 18:00 hod. do 06:00 hod. a potom má dva dni voľno. Pri tom, ako
má rozvrhnuté pracovnú dobu sa nedá privyrábať, zvlášť po dvoch nočných, kedy prespí celý jeden
deň. Z dôvodu nevyhovujúcich spojov z jeho bydliska, čo je zruba 33 km, dochádza do práce autom,

preto má náklady na benzín cca 100,- Eur mesačne. Stravuje sa doma u svojej matky. Občasne si
zakupuje oblečenie, zakúpil si mobilný telefón za 16,- Eur a mesačne uhrádza paušál 21,- Eur. S deťmi
sa nestretáva ani nekomunikuje, nakoľko nemá na nich kontakt, často si menia číslo, matka deťom tiež
od pondelka do piatka vypína telefóny, nemôže sa im dovolať. So synom, sa plánoval stretnúť cez letne
prázdniny, avšak stal sa mu úraz, zarezal si s motorovou pílou do nohy, preto ho syn asi o 2 dni ako
sa dohodli že príde, kontaktoval, že neprídu. Deti mali byť tiež u otca prvé dva Q. a P. týždne, avšak

matka bola s priateľom na dovolenke v Egypte. Má vedomosť o tom, že matka maloletých má príjem
od X.XXX-X.XXX Eur, a tiež jej otec platí výživné 250,- Eur, platí ho načas. Okrem toho deťom asi X
roky dozadu kúpil tablet a telefóny. Pred Vianocami roku XXXX bol s deťmi v obchodnom centre V., kde
synovi zakúpil značkové botasky a dcére vetrovku, bol to nákup za zhruba 200,- Eur. Synovi taktiež dal
bločky z nákupu, matka preto tieto veci šla vrátiť a deťom zakúpila iné veci. Keď chodili deti k nemu,

pravidelne im zakupoval rôzne veci, teraz keď nechodia tak nič nezakupuje. Pokiaľ by mal viac peňazí,
nemal by problém prispievať. Tiež uviedol, čo sa matkou uvádzaného trénera týka, matka mu zavolala a
žiadala od neho 200,- Eur na zaplatenie trénera, on to však považuje za márnotratný výdavok. S matkou
nekomunikuje, tá totiž len vrieska, kričí, nedá sa s ňou riadne komunikovať. Deti o otca tiež nejavia teraz
záujem, ako im to matka vtĺkla do hlavy, tak to majú naučené. Avšak dodal, že syn mu napríklad zavolá,

keď ide vyniesť smeti, ako keby sa bál, čo by povedala matka. Čo sa jeho úrazu týka, ešte to nie je
úplne v poriadku, avšak k X.XX. už nastúpil do práce. Pri svojej práci totiž celý deň stojí na nohách,
cíti pichanie v nohe.

12. Z otcom doloženého potvrdenia o príjme za obdobie posledných XX mesiacov vyplýva, že za

rozhodné obdobie Q. XXXX až Q. XXXX mal priemerný čistý mesačný zárobok XXX,XX Eur.

13. Potvrdením o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX otec preukazoval za rozhodné obdobie poberanie dávok v roku XXXX:
za mesiac Q. XXX,XX Eur, P. XXX,XX Eur a B. XXX,XX Eur.

14. Otcom doložené podacie lístky za mesiace Q. až jún roku XXXX preukazujú úhradu výživného matke
v sume 250,- Eur.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

19. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 227/2022 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 01.07.2022 suma alebo úhrn súm 107,03 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.20. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2022 predstavuje čiastku 32,11 Eur
na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

21.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

24. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

30. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok
vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

31. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

33. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania
k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany
povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového
poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebozrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo
zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu
nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani

prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by
len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané
nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča,
pokiaľ tento voči samotnému rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu
neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne

zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V
zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom
pre zmenu výživného.

34. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo strany povinného rodiča vo všeobecnosti
uvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov.

Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa,

matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného

ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa
pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná
rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo
jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možnosti a
majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho

z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti.

35. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletých W. a C. prihliadal na
všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom, vykonal porovnanie
okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania
na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
subjektívnymi okolnosťami na strane povinného a oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom

životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 zákona o rodine už
vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky
výživného.

36. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného na

strane maloletých detí a matky. Kým maloletý W. mal v čase poslednej úpravy výživného XX rokov, a
navštevoval X. ročník základnej školy, mal. C. mala v čase poslednej úpravy výživného X rokov a bola
žiačkou X. ročníka základnej školy, aktuálne maloletý W. navštevuje X. T. X., mal. C. žiačkou X. ročníka
základnej školy. Na základe uvedeného súd konštatuje, že od poslednej úpravy výšky výživného prešlo
obdobie X rokov a zmenou stupňa vzdelávania a celkovým vývinom oboch maloletých detí, nesporne

vzrástli odôvodnené potreby v každom smere. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rastom a vývojom
maloletého dieťaťa v dôsledku plynutia času sa jeho odôvodnené potreby zvyšujú spravidla každé tri
roky. Kým maloletý W. nastúpil na vyšší stupeň vzdelávania - štúdium na B. Š., mal. C. študuje na F.
B. základnej školy. S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme sú vždy objektívne spojené zvýšenénáklady na potreby maloletého dieťaťa, predovšetkým pri nástupe na strednú školu. Nesporne aj v
súvislosti s nástupom do školy na začiatku školského roka. Vo vzťahu k matke nastala zmena pomerov
v tom, že v súčasnej dobe jednak žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý sa nesporne

podieľa na chode domácnosti, ako aj to, že kým pri poslednej úprave výživného matka mala deklarovaný
príjem 480,- Eur, v súčasnej dobe má príjem vo výške X.XXX,- Eur, poberá rodinné prídavky 60,- Eur
ako aj poberá čiastočný invalidný dôchodok, ktorého aktuálnu výšku súdu nepreukázala, preukázala len
výšku invalidného dôchodku pre rok XXXX v sume 184,10 Eur. U otca zmena pomerov nenastala žiadna.
Pracuje stále u rovnakého zamestnávateľa a jeho príjem sa zvýšil nepatrne. Vzhľadom na uvedené, súd

preto konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podaný návrh vo svojom základne je
dôvodný, avšak vzhľadom na to, že u otca zmena pomerov nenastala, návrhu matky nemožno vyhovieť
v rozsahu jej požadovaného nároku.

37. Pri určovaní výšky výživného súd predovšetkým prihliadal na rozsah výživného zo strany otca na
maloletých W. a C. s prihliadnutím najmä na odôvodnené potreby maloletých, ktoré prezentovala matka,

vzhľadom na ich vek, pretože od poslednej úpravy nesporne vyrástli, rozšíril sa okruh ich záujmov a
záľub, s ktorými sú spojené zvýšené náklady. Sú v období rýchleho rasu, kedy je potrebné zakupovať
oblečenie častejšie a ako poukazovala matka, väčšie veľkosti. Tu však nie je možné opomenúť, že
na výchove a výžive dieťaťa sa majú podieľať obidvaja rodičia, teda nemôže byť matkou zo strany
otca žiadne uhrádzať všetky výdavky matky na maloleté dieťa, prípadne žiadať otca aby sa podieľal

na nákladoch matky, ktorá je schopná pri vyššom príjme zabezpečiť vyšší štandard u maloletých.
Na druhej strane však súd musí prihliadať, ktorý z rodičov v akej miere zabezpečuje starostlivosť o
maloleté dieťa. Pokiaľ teda ide o nákladové položky na maloleté dieťa, je potrebné uviesť, že mesačné
vyčíslenie nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb,
tak aby bola táto jednoznačne určiteľná. Tieto matka predovšetkým prezentovala na stravu do školy pre

mal. C. cca 36,- Eur a predovšetkým nákup ošatenia a stravy. Matka tiež prezentovala ako oprávnené
výdavky stavebné sporenie maloletý ako aj uzavreté životné poistky v rozsahu po cca 50,- Eur mesačne.
Zdravotné výdavky na maloletých matka prezentovala len u mal. C., v súvislosti s osadzovaním zubného
strojčeka, doposiaľ s nákladmi 255,- Eur. Pri posudzovaní otázky, čo však súd zahranie do oprávnených
nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. V tejto súvislosti súd

taktiež poukazuje na to, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť že v čase,
keď nastane aktuálna potreba, takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu
tohto nákladu, naakumulovaných, či už z vlastných príjmov, ale predovšetkým z mesačných prostriedkov
druhého rodiča, tzn., že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, prípadne
zubára nemôže byť argumentom na neúmerné výživné pretože táto položka má byť správne rozrátaná

na dlhšie obdobie s pravidla jedného roka. Na druhej strane súd nemôže tieto výdavky odignorovať,
ale na ne prihliadať z hľadiska ich prípadného rozrátavania na dlhšie časové obdobie. Tu je nutné
uviesť, že otec si doposiaľ riadne a včas plnil svoju vyživovaciu povinnosť 250,- Eur a matka bola
vždy spôsobilá tieto výdavky uhradiť. Pričom pokiaľ matka tiež argumentovala, že otec jej nad rámec
výživného neprispieva, na druhej strane otec protiargumentoval, že pokiaľ obaja maloletí W. aj C. k

otcovi pravidelne chodievali, zakupoval im rôzne veci na ich požiadanie. Pokiaľ však rodičia absolútne
nekomunikujú, a zo strany matky sa komunikácia vo vzťahu k otcovi obmedzuje len na žiadosti o
financie, táto bez nadhľadu na danú vzťahovú väzbu a štipky sebareflexie ani nemôže očakávať
akúkoľvek finančnú čiastku nad rámec určeného výživného, aj vzhľadom na nepomer príjmov matky
k otcovi. Okrem vyživovacej povinnosti k mal. C. a mal. W., otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.

S maloletými sa otec viac-menej nestretáva, ako dôvod uviedol, že deti ovplyvnené postojom matky
s ním nechcú komunikovať, prispieva svojej matke na domácnosť cca 150,- Eur a má náklady na
PHM do práce cca 100,- Eur. Je tiež nutné upriamiť pozornosť na to, že otec pracuje v odbore, v
ktorom je vyučený, a po uhradení jeho základných osobných výdavkov 250,- Eur ako aj výživného
250,- Eur otcovi zostáva suma životného minima. Vykonaným dokazovaním zhrnujúc uvedené bolo

preukázané, že súdom priznaná výška výživného zodpovedá potrebám maloletých, ale predovšetkým aj
možnostiam a schopnostiam otca ako povinného z vyživovacej povinnosti, aby sa otec úhradou vyššieho
výživného nedostal do dlhovej pasce, kde pri úhrade svojich odôvodnených výdavok nebude mať
dostatok finančných prostriedok na úhradu výživného. Súd preto s poukazom na príjmové a výdavkové
pomery otca konštatuje, že je v majetkových možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné na

mal. W. v sume 170,- Eur mesačne a mal. C. v sume 150,- Eur. Každý rodič sa podieľa na životnej
úrovni svojho dieťaťa, a pokiaľ je životná úroveň jedného z rodičov vyššia ako druhého, je rodič, pokiaľ
je to v jeho snahe, podieľať sa na zvýšenej úrovni svojho dieťaťa bez protihodnoty druhého rodiča
(napríklad sporenie a životné poistky v nie zanedbateľnej sume cca 100,- Eur mesačne). Momentzvýšenia výživného súd určil právoplatnosť rozsudku, platobné miesto platenia výživného zo strany otca
u maloletých ostalo nezmenené, a to do ruky matky, rovnako tak deň zročnosti výživného.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd v prevyšujúcej časti návrh matky, či už nad súdom
priznanú sumu výživného u mal. C. nad sumu 150,- Eur a mal. W. nad sumu 170,- Eur, rovnako tak
výživné spätne od podania návrhu XX.XX.XXXX, zamietol, nakoľko má zato, že majetkové pomery otca
neodôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti v takto požadovanom rozsahu.

39. Týmto rozhodnutím sa zmenila predchádzajúca súdna úprava výšky výživného, ktorým je Rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom
zo strany otca na maloletých W. a C..

40. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

41. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

42. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

43. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok,
trovy právneho zastúpenia a pod.).

45. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa prítomní otec ako
aj kolízna opatrovníčka vzdali práva podať odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.