Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120339810
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120339810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so
sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpeného JUDr.
Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, IČO: 42 185 190,
proti žalovanému R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. V., t. č. T. L. T. XXX, o zaplatenie 100,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 16Csp/16/2021-114
zo dňa 7. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 100 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 16.08.2017 do zaplatenia
a zmluvnej pokuty vo výške 12 eur titulom uzavretia Zmluvy o zápůjčce č. 501983 zo dňa 05.06.2017 so
žalovaným prostredníctvom webovej stránky F. a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Keďže
žalobca je právnická osoba so sídlom v Českej republike, právomoc vo veci konať a rozhodnúť si odvodil
podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov

v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa
len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Pokiaľ ide o rozhodné právo, dôvodil
čl. 6 ods. 1 nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I.) o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky,
keď mal za to, že posúdenie zmluvy sa spravuje právnym poriadkom SR. Zmluva bola uzavretá medzi
spotrebiteľom s obvyklým pobytom na území SR a podnikateľom - európskou spoločnosťou, ktorý
smeruje svoju podnikateľskú činnosť na klientov v Európe (zrejme z internetovej stránky F.). Lustráciou
na stránke NBS zistil, že žalobca nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných

úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území SR. Žalobcovi bola udelená licencia ako nebankovému
subjektu na poskytovanie spotrebiteľského úveru v Českej republike a iba na tomto území je oprávnený
na poskytovanie úverov na základe licencie. Zmluvu o zápůjčce zo dňa 05.06.2017 považoval za
spotrebiteľskú, avšak nie za spotrebiteľský úver s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pretože splatnosť pôžičky bola dohodnutá
na dobu 14 dní. Úver poskytol žalobca ako iný veriteľ (§ 2 písm. c/) na území SR bez povolenia NBS v
zmysle § 20 ods. 1, resp. § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.

z. sa na poskytnutý úver vzťahuje aj § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý sankcionuje zmluvu o
úvere, ktorý bol poskytnutý bez povolenia na činnosť NBS neplatnosťou tejto zmluvy. Uzatváranie zmlúv
so spotrebiteľmi na území SR je konanie v rozpore so zákonom, konkrétne s § 24b v spojení s § 11 ods.
3 zákona č. 129/2010 Z. z. Následkom takejto neplatnosti zmluvy došlo medzi stranami sporu k plneniuna základe neplatnej zmluvy, čoho dôsledkom je nárok žalobcu na poskytnutie finančných prostriedkov
titulom bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca skutočné plnenie sumy 100,- eur ani nepreukázal. O
trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a inak úspešnému žalovanému nepriznal trovy

konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie žalobca
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so skutkovým a právnym posúdením

veci podľa slovenského práva v zmysle Nariadenia Rím I. a so záverom v podobe absolútnej neplatnosti
zmluvy len preto, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelené povolenie na poskytovanie
spotrebiteľských úverov. Svoju činnosť vykonáva na základe riadneho povolenia Českej národnej banky
zapísaného v obchodnom registri vo forme poskytování nebo zprostředkování spotřebitelského úvěru a
je riadne registrovanou spoločnosťou s príslušným podnikateľským oprávnením. Právo spotrebiteľských
úverov je plne harmonizované Smernicou, a preto postačí oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských

úverov Českej národnej banky pre subjekt sídliaci na území Českej republiky. Aplikácia českého
právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej
výhodná. Súd bol preto povinný aplikovať české právo. Rozsudok je naviac neprípustným prekvapivým
rozhodnutím, pretože súd prvej inštancie prišiel k právnemu záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy
z vlastnej iniciatívy a nedal mu možnosť sa k takémuto právnemu záveru vyjadriť, čo činí až v tomto

odvolaní. S poukazom na Nariadenie Rím I. uviedol, že samotná webová stránka končiaca na .sk ešte
neznamená, že podnikateľ smeruje svoju činnosť aj vo vzťahu ku krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa.
Naviaczozmluvnejdokumentácievyplýva,žezmluvnéstranysadohodlinavoľbečeskéhopráva.Súdsa
skúmaniu výhodnosti príslušného právneho predpisu vyhol a aplikáciu slovenského právneho poriadku
na základe právneho predpisu z oblasti medzinárodného práva súkromného (Nariadenie Rím I.) založil

na inštitúte práva verejného, ktorým nepochybne otázka povolení na poskytovanie spotrebiteľských
úverov je.

3) Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5) Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v tomto

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolací súd považuje za vecne správne, pričom sa s jeho závermi v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. V danom prípade je nepochybné, že

pri zmluvnom záväzku je možné si určiť voľbu práva, avšak v prípade spotrebiteľa mu nesmie byť
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa
práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo rozhodným právom. Na území Slovenskej republiky nie
je možné poskytovať úvery a pôžičky spotrebiteľom - veriteľom bez povolenia udeleného Národnou
bankou Slovenska. Keďže žalobca nie je a nikdy nebol evidovaný v registri veriteľov Národnou bankou

Slovenska, čiže takýmto povolením nedisponuje, uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi na území SR je
konanie v rozpore so zákonom, ktoré konkrétne ust. § 11 ods. 3 a aj v spojení s ust. § 24b zákona č.
129/2010 Z. z. považuje za neplatné. Na základe uvedeného súd prvej inštancie pri posúdení nároku
žalobcu správne vychádzal zo slovenských právnych predpisov. K záveru o neplatnosti predmetnej
zmluvy súd prvej inštancie dospel po vyhodnotení skutkového stavu na základe skutočností, ktoré

žalobca tvrdil a listín, ktoré v konaní predložil, ako aj lustráciou v príslušných verejných registroch.
Argumenty žalobcu ohľadom toho, že súd z vlastnej iniciatívy prišiel k právnemu záveru o absolútnej
neplatnosti zmluvy bez toho, aby mal žalobca možnosť sa k tomu vyjadriť, sú nedôvodné a z týchto
dôvodov nemožno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za prekvapivé. Žalobca mohol svoje
práva, a teda aj svoj vplyv na výsledok konania uplatniť v odvolacom konaní, čo aj učinil. Odvolací súd

poukazuje na čl. 6 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo
17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), z ktorého je zrejmé, že bolo potrebné
vychádzať z právneho poriadku krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa - žalovaného, nakoľko súdu je
známe aj z jeho rozhodovacej činnosti, že žalobca smeruje svoju činnosť i na Slovenskú republiku.6) Nakoľko odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, odlišný od záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

7) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto
by mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní

mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (zo spisu mu trovy nevyplývajú).

8) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).