Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712202863
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2712202863.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcov 1/ S. V., L.
XX.XX.XXXX, J. A. XX S. Ž. X/ C. V., L. XX.X.XXXX, J. ako žalobca 1/, obaja žalobcovia zastúpený
JUDr. Ing. Elenou Divko, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Skalici na Gorkého ulici č. 1
proti žalovaným 1/ S. K., L. X.X.XXXX, J. A. XX S. Ž. X/ Š.L. K., L. XX.X.XXXX, bytom ako žalovaný
1/ , obaja zastúpení JUDr. Václavom Sosnom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Skalici na

Námestí slobody č. 2 , o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným súd oproti žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovi 1/ a 2/ podali na Okresný súd Skalica dňa 18.4.2012 proti žalovaným S. K., narodenému
X.X.XXXX, bytom E. A. Č..K.. XX a žalovanému G. K. narodenému X.X.XXXX, bytom E. D., D.

O. XXXX/XX, D., žalobu, v ktorej uviedli, že podávajú žalobu na G. K., ktorý chová na pozemku
svojich rodičov vo voliérach exotické vtáctvo, (Amazonky), ktoré vydávajú taký rev a !škrekot!, že sa
to nedá počúvať. Nemôžu si otvoriť oblok, sadnúť si vonku na dvore pod altánok a nemajú pokoj vo
vlastnom dome, lebo to počuť aj cez zatvorené okná. Vtáctvo je vypúšťané od skorého rána až do
večera. Keď to reve, tak tomu aj obidvaja pískajú a týmto vtáctvo dráždia , aby vtáctvo viacej revalo.
Toto mal podľa žaloby dosvedčiť C. I., J. A. Č.. XXX, navrhnutý žalobcami za svedka. Rev vtáctva podľa

žaloby žalobcovia znášajú už 5 rokov. Preto zhruba pred dvoma rokmi podali sťažnosť na obecný úrad
a písali na Úrad verejného zdravotníctva, veterinu, ombudsmanovi na životné prostredie, odkázaní sú
na občianskoprávne konanie. V žalobe žiadali, aby súd zakázal G. K. chov vtáctva alebo aby si tento
preťahoval vtáctvo K. D., kde má trvalý pobyt.
2. Uznesením č.k. 3C/115/2012 - 3 z 8.12.2012 súd vyzval žalobcov na doplnenie žaloby v časti
označenia účastníkov konania u žalobcov a žalovaných, súd žiadal tiež doplniť žalobu tak, aby bolo
zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú s odôvodnením, že podanie musí obsahovať jednoznačný návrh

- petit, tzn. ako má súd rozhodnúť a má byť formulovaný jasne, určito a tak, aby bol vykonateľný.
Z toho dôvodu mali žalobcovia presne označiť osobu, ktorej má byť povinnosť alebo zákaz uložený a
jednoznačneoznačiťpozemokžalobcovasusediacipozemok,naktoromsanachádzachovatotak,žeu
každého pozemku mali uviesť kto ho vlastní, v ktorom katastrálnom území sa nachádza, uviesť parcelné
číslo nehnuteľnosti, uviesť charakteristiku nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva ( napr. zastavané plochy
a nádvoria, poľnohospodárska pôda a pod.), uviesť výmeru pozemkov a podiel v akom ho účastníci

vlastnia a uviesť č. listu vlastníctva, v ktorom sú tieto pozemok zapísané. Žalobcovia mali bližšie uviesť
o aký chov ide, koľko voliér sa na pozemku nachádza, prípadne koľko kusov vtákov a kde sú voliéry na
pozemku umiestnené. Žiadalo sa uviesť či žalobcovia navrhujú zakázať celý chov alebo len niektorúčasť chovu a presne vymedziť akú časť, žalobcovia mali uviesť aj konkrétne miesto alebo adresu na
ktorú majú byť voliéry prípadne presťahované. Žalobcovia boli vyzvaný na splnenie dôkaznej povinnosti
a doložiť alebo označiť listinné dôkazy, odôvodňujúce ich žalobu, napr. výpisy z listu vlastníctva.

3. Žalobcovia dňa 25.6.2012 súdu doručili podanie, v ktorom doplnili žalobu ohľadom tvrdenia, že sú
vlastníkmi pozemku parcelného čísla XXX/X S. Č.. XXX/X nachádzajúcich sa v katastrálnom území A.,
zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX vo výmere XXXX m2, nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX. Žalovaní 1/ a jeho manželka Š. K., bývajúca E. A. Č.. XX sú vlastníkmi pozemku parcelného
Č. XXX v katastrálnom území A.. Na ich pozemku ich syn G. K. chová exotické vtáctvo, umiestnené

v zastavanej budove, odkiaľ vyletuje do voliér z kovovej konštrukcie, obtiahnutej pletivom. Žalobcovia
uviedli, že nevedia určiť, koľko je voliér, ani koľko kusov vtáctva je chovaných. Žiadajú súd o zrušenie
celého chovu u žalovaného 1/ a presťahovanie chovu k G. K. K. D., L. D. O. XXXX/XX.
4. Žalovaný 1/ a žalovaný G. K. žiadali celú žalobu po vykonaní dokazovania zamietnuť pre jej
neopodstatnenosť. Uviedli, že žalobcovia podávajú opakované bezdôvodné sťažnosti na rôzne
inštitúcie, ktoré sa sťažnosťami žalobcov opakovane podrobne zaoberali. V rámci šetrenia sťažností

boli vykonané aj úradné merania hluku, z ktorých vyplynulo, že neboli prekročené žiadne normy. Na
predloženie listinných dôkazov žalovaní žiadali poskytnúť lehotu 30 dní.
5. Žaloba žalobcov bola o určenie povinnosti žalovaným zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva.
Žalobcovia boli preto uznesením zo dňa 1.3.2013 vyzvaní na doplnenie ich podania z 24. júna 2012,
tým aj žaloby z 18.4.2012. Vyzvaní boli na doplnenie tak, aby žaloba obsahovala jednoznačný - návrh -

petit, t.j. konečný návrh pre súd, ako má rozhodnúť. Súd požadoval doplniť žalobu o údaj o parcelnom
čísle a katastrálnom území, na ktorom je umiestnené vtáctvo, o označenie pozemku jeho parcelným
číslom a katastrálnym územím, na ktorom sa nachádza chov, uviesť podiel v akom ho vlastník vlastní,
čísla listov vlastníctva, na ktorých je vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísané, u každého pozemku v
nadväznosti na parcelné číslo a katastrálne územie doplniť do žalobcami navrhovaného výroku údaj

o osobe, ktorá pozemok vlastní jej menom a priezviskom. Súd požadoval po žalobcoch doplniť v
končenomnavrhovanompetitevzťah,žesajednáosusediacepozemkyapoučilžalovaných,žekonečný
návrh, ako má súd rozhodnúť treba formulovať tak, že ho žalobcovia doplnia o údaj o parcelnom
čísle a katastrálnom území pozemku žalobcov vo vzťahu so susedným pozemkom, na ktorom sa chov
vtáctva nachádza. Žalobcovia boli vyzvaní doloženie listinných dôkazov, a to listov vlastníctva na všetky

nehnuteľnosti - pozemky, ktorých sa vec týka, t.j. list vlastníctva preukazujúci vlastníctvo žalobcov a
list vlastníctva preukazujúci vlastníctvo k pozemku susediaceho s pozemkom žalobcov a žalovaného S.
K.. Súd vyzval žalobcov aby označili listinné dôkazy, odôvodňujúce ich žalobu, pokiaľ neboli súdu už
doručené, okrem tých, ktoré nemôžu pripojiť.
6. Dňa 19.3.2013 podali žalobcovia na súd v reakcii na výzvu súdu podľa uznesenia v bode 5 . Za

žalovaných označili vlastníkov susediaceho pozemku manželov S. K. S. Š. K., narodenú XX.X.XXXX,
bytom A. Č.. XX, ktorí majú pri rodinnom dome postavenú murovanú budovu, v ktorej ich syn G. K. chová
exotické vtáctvo a vedľa budovy je voliéra, do ktorej denne vypúšťa vtáctvo, škrekotom, revom nadmieru
obťažuje žalobcov aj susedov. Navrhli vydať rozsudok, ktorým bude žalovaným 1/ a 2/ uložené zdržať
sa obťažovania žalobcov hlukom, ktorý spôsobuje škrekot, piskot a rev exotického vtáctva chovaného

na pozemku žalovaných v katastrálnom území A., B. Č.. XXX G.. Č.. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria
vo výmere XXm2. Súd doručili na dôkaz List vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie a Obec A. S.
B. Č.. XXX pre katastrálne územie a Obec A.. Tvrdili v podaní, že hluk vtáctva, t.j. škrekot, piskot a rev
exotického vtáctva je opakujúci sa a hluk ich obťažuje nad nadmieru primeranú pomerom, odcitujúc
ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka. Navrhli v konaní vypočuť ako svedkov C. I., manželov D.

E. a jeho manželku R. E., oboch bytom A. Č.. XXX S. C. M., J. A. Č.. XX.
7. V podaní podľa predchádzajúceho bodu rozsudku za žalovaných žalobcovia označili žalovaného
1/ a za žalovanú Š. K., O. T., narodenú 25.5.1945, bývajúcu E. A. Č..K.. XX. Žalobcovia žiadali, aby
sa títo žalovaní zdržali obťažovania žalobcov hlukom, ktorý spôsobuje škrekot, piskot a rev exotického
vtáctva chovaného na pozemku týchto žalovaných. Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 29.5.2013

uviedli, že žiadajú, aby súd rozhodol , že z konania vystúpi vtedy nimi označený za žalovaného 2/. G.
K. a na jeho miesto vstúpi Š. K., a to z dôvodu, že chcú žalovať vlastníkov pozemkov, kde je umiestnené
vtáctvo. Vlastníkmi pozemkov D. S. K. a jeho manželka Š.L. K..
8. Uznesením č. k. 3C/115/2012 - 78 z 29. mája 2013 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný 2/
G. K. a na jeho miesto vstúpila Š.P. K. , L. XX.X.XXXX, manželka žalovaného 1/. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 17.7.2013.
9. Žalobcovia na podanej žalobe proti S. K. a jeho manželke Š. trvali.
10. Ďalej súd konal po právoplatnosti uznesenia so žalovanými G. K. a Š.P. K., ktorá navrhla
žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, žalobcovia opakovanepodávali bezdôvodné sťažnosti na rôzne inštitúcie, ktoré sa týmito sťažnosťami zaoberali. V rámci
týchto sťažností bolo vykonané aj úradné meranie, z ktorého vyplynulo, že neboli žiadne normy
prekročené. Žalobcovia nemajú záujem mimosúdne sa dohodnúť, naopak, neustále žalovaných

obťažujú osočovaním a volaním polície na základe nepravdivých udaní.
11. Predmetom konania bola žaloba o určenie povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov
hlukom z pozemku žalovaných. Žalobcovia tvrdili, že im treba poskytnúť súdnu ochranu v zmysle
ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka. Žalovaný popierali zásah do obydlia žalobcov, popierali
tvrdenia žalobcov o ich ohrození hlukom z ich nehnuteľností. Tvrdili, že nejde o ohrozenie nad mieru

primeranú pomerom a ani o vážne ohrozenie výkonu práv. Žalobcovia v rámci procesného útoku navrhli
vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, predložili listinné dôkazy od štátnych orgánov, žalovaní v
rámci procesnej obrany predložili meracie protokoly o meraní hluku v životnom prostredí. Žalovaní S. K.
S. Š. K. žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Za nespornú medzi stranami súd považoval skutočnosť, že syn žalovaných G. K. Q.hová na
nehnuteľnostiach, bezprostredne susediacich s nehnuteľnosťami žalobcov exotické vtáctvo.

13. Sporné medzi stranami bolo, či exotické vtáctvo chované na nehnuteľnosti nesporne patriacej
žalovaným S. K. S. Š. K. nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobcov hlukom.
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, sťažnosťou žalobcov zo dňa 12.8.2010 adresovanou
Obci A. a jej vybavením, trestným oznámením podaným žalobca na Okresnú prokuratúru Skalica
dňa 14.2.2011, Uznesením Obvodného oddelenia PZ Brodské Č..M.-XXX/BR-D.-XXXX z 10.3.2011,

Oznámením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 27.5.2011, Upovedomením o
výsledkoch vybavenia podnetu od Verejného ochrancu práv z 19.4.2011, Vybavením sťažnosti Úradom
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7.10.2011 na Firmu EUREKA s.r.o. k meraniu hlučnosti,
oznámením k výsledku prešetrenia sťažnosti Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
z 30.8.2010, uznesením, Okresnej prokuratúry 1Pn 55/11-7 z 31.3.2011, Oznámením Regionálnej

veterinárnej a potravinovej správy Senica, Oznámením Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so
sídlomvSeniciz28.7.2010uznesenímOkresnejprokuratúrySkalicaXPnXX/XXz31.3.2011,Podnetom/
podaním č. XX/XXXX X. XX.X.XXXX - spisom Regionálnej veterinárskej a potravinárskej správy v
Senici, Meracím protokolom - meraním vyhodnocujúcim hluk exotického vtáctva vo vonkajšom obytnom
prostredí na hranici parcely dotknutého O. Č.. XXX/XXXX/XXXX X. XX.X.XXXX , vyjadrením žalobcov

k protokolu, oboznámením sa so znaleckým posudkom znalca W.. Y., jeho podaním vo veci ZP a
výsluchom znalca, správou Okresného úradu Skalica , vyjadrením žalovaných, Protokolom o meraní
hluku vo vonkajšom prostredí od zdrojov hluku - exotického vtáctva „Rodinný dom“ A. XX z 1.12.2015,
správou Okresného úradu Skalica z 20.11.2015 adresovanou G. K., výsluchom svedka W.. C. Y.,
narodeného X.X.XXXX, J. E. C., P. E. E. XXXX/XX, výsluchom svedkov D. E., L. XX.XX.XXXX, J. A.

Č.. XXX, výsluchom svedka I. G., L. XX.X.XXXX, J. A. Č.. XXX - starostu Obce A., výsluchom svedka
C. I., L. X.XX.XXXX, J. A. Č.. XXX , prehratím CD, Čestným prehlásením O. G. S. W. Y. , Čestným
prehlásením E. K. S. O. C. -vyjadrením žalovaných , Rozhodnutím Krajského stavebného úradu Trnava
č.j. T.-M.-XXXX/XXXXX/Ve z 28.8.2011 Rozhodnutím Obce A. sp. zn. 274/2010 z 8.6.2011 , Podnetom
žalobcov na Úrad verejné zdravotníctva SR z 19.9.2016,, stanoviskom Úradu z 10.10.2016, správou

W.. Y., Q.. - SOUND, Ružová dolina 6, Bratislava z 22.11.2016, vyjadrením žalovaných k správe W..
Y., Protokolom o akreditovanom meraní hluku v životnom prostredí spoločnosti BRENER s.r.o. zo dňa
28.9.2017, a zistil tento skutkový stav veci:
15. Z dôkazov, predložených žalobcami na pojednávaní konanom 27.2.2013 vyplýva, že: žalobcovia dňa
7.9.2009 podali sťažnosť obci A. na suseda G. K. jej vybavením žalobca podal dňa 12.8.2010 u Obce

A. sťažnosť na ich suseda G. K., A. Č.. XX , ktorý chová vo svojom dvore vtákov - papagáje. Vtáky
vyvolávajú taký škrekot, že si žalobcovia nemôžu, keď je teplo sadnúť vonku, ani otvoriť okno, lebo to
ide človeku až na nervy. žiadajú obecný úrad, aby urobil patričnú nápravu, aby si sused vtáky buď zavrel
alebo aby ich nepúšťal alebo aby zrušil chov, lebo žalobcovia nie sú povinní počúvať škrekot, na škrekot
sasťažujúvšetcisusedia.Žalobcoviauvádzajú,žesúužstaršíapretoimtoideažnanervy.Podľavýpisu

z uznesenia obecného zastupiteľstva Obce A. zaslaného žalobcom s dátumom 6.10.2009 zastupiteľstvo
na svojom zasadnutí dňa 24.9.2009 prerokovalo sťažnosť žalobcov na suseda G. K.. Starosta obce a
predseda komisie pre verejný poriadok sťažnosť preverili na Obvodnom úrade E. D., odbore životného
prostredia , na odbore všeobecnej vnútornej správy a Hygiene v Senici. Oznamuje sa žalobcom, že
p. K. nemá nadmerné množstvo a spĺňa podmienky chovu. Likvidáciu nemožno nariadiť a hlukovú

bariéru môže po meraní hluku nariadiť len súd, odporúča sa žalobcom, riešiť cez občianskoprávne
konanie súdnou cestou. Obec uviedla uznesenie svojho zastupiteľstva č. 42/09 písm. h). Žalobcovia
na pojednávaní predložili pozvánky od Obecného úradu E. pre žalobcov na zasadnutie komisie pre
ochranu verejného poriadku na deň 23.3.2011. Predseda komisie oznámil žalobcom, že ich účasťpovažuje za nutnú z dôvodu, že sa bude prejednávať priestupok vo veci občianskeho spolunažívania
- susedský spor. Ďalšou písomnosťou predloženou žalobcami na pojednávaní boli pozvánky na deň
16.9.2010, na zasadnutí komisie bolo v programe prejednať sťažnosť S. V., ďalšia pozvánka je ma

zasadnutie komisie pre ochranu verejného poriadku na 8.3.2010, účasť žalobcov nutná z dôvodu, že
sa mala prejednávať sťažnosť žalobcov vo veci chovu exotického vtáctva p. G. K., bytom D.. Podľa
žalobcami predloženého výpisu z uznesenia komisie pre ochranu verejného poriadku žalobcovi bol
v prílohe zaslaný výpis uznesenia č. 2/2010, podľa ktorého sa doporučuje, aby si chovateľ p. G.
K. zabezpečil voliéru pre vtákov protihlukovou prekážkou - lexan, plexisklo a pod. a aby ich svojím

pískaním zbytočne neprovokoval. Komisia konštatovala, že v prípade opätovnej sťažnosti vo vec chovu
vtáctva bude sťažnosť postúpená na prešetrenie na Obvodný úrad Senica, pracovisko Skalica, odbor
všeobecnej vnútornej správy. Podľa časti zápisnice z konania obecného zastupiteľstva bez dátumu,
kedy bola vyhotovená a kedy sa zastupiteľstvo konalo, zastupiteľstvo M. A. riešilo sťažnosť manželov
V., podanú v septembri 2009 vo veci chovu exotického vtáctva . S návrhom riešenia podľa uznesenia
č. 42/h/2009 žalobcovia neboli spokojní, podali opätovne ústnu sťažnosť dňa 5.3.2010, poukazovali na

nadmernú hlučnosť vtáctva. Mali podozrenie, že chovateľ vtáctvo provokuje pískaním, čo spôsobuje, že
vtáci sú neustále hluční. Požadovali od obce pomoc pri opatreniach, aby neboli obmedzovaní na svojich
slobodách. Svedok C. I. potvrdil nadmernú hlučnosť a provokáciu. Chovateľ G. K. sa vyjadril k sťažnosti,
že má v chove 10 ks exotického vtáctva, ktoré je umiestnené vo volie zo strany suseda p. D. E., odkiaľ má
urobený vyšší plot. Cez zimu sú vtáky uzavreté. Komisia rozhodla, že pokiaľ bude spor medzi susedmi

pretrvávať, doporučila manželom V., aby dali zmerať hlučnosť úradu verejné zdravotníctva a zo strany
obce bude opätovná sťažnosť zaslaná na Obvodný úrad Senica, pracovisko Skalica, odbor všeobecnej
vnútornej správy. V tých listinách, ktoré súdu žalobcovia predložili na pojednávaní, sa nachádzala
výzva ObQ. A. pre žalovaného S. K. na doplnenie dokladu k legalizácii drobnej stavby k jeho žiadosti
z 2.8.2010. Menovaný bol vyzvaný na predloženie dokladu, že stavba - voliéra pre chov exotických

vtákov nie je v rozpore s verejným záujmom, obec žiadal predložiť doklad o zmeraní hlučnosti. Ďalej
bolo súčasťou zväzku listín, predložených žalobcami ich Oznámenie na Okresnú prokuratúru Skalica,
z ktorého obsahu súd zistil, že žalobcovia podávajú trestné oznámenie L. G. K., ich suseda, A. Č..
XX s trvalým pobytom E. D.Q.. Menovaný podľa oznámenia na pozemku svojich rodičov chová vo
voliérach, obtiahnutých pletivom exotické vtáctvo, ktoré vydáva hrozný rev, nedá sa to počúvať. Ide o

ohrozovanie na zdraví a obmedzovanie osobnej slobody, vtáky revú od rána do večera, manželku z toho
začne bolieť hlava a ide jej to na nervy. Oznamovatelia uvádzajú, že majú postavený altánok, kde si
občas posedia, to nemôžu, musia sa zavrieť do domu. Podmieňovali, aby chovateľ spravil opatrenia
alebo zrušil chov, aby to nepočuli. Uviedli, že voliéry sú postavené na čierno bez povolenia. Žiadali od
prokuratúry, aby zaujala stanovisko a podľa právomoci urobila patričné opatrenia, aby to už nemuseli

celé leto počúvať, počúvajú to už štyri roky. Oznámenie je zo 14.2.2011. Žalobcovia na pojednávaní
doručili Upovedomenie Okresnej prokuratúry Skalica 1Pn 55/11-3 vo veci jej upovedomenia, podľa
ktorého žalobcami podané trestné oznámenie na G. K. pre podozrenie z trestného činu obmedzovania
osobnej slobody, prípade iných trestných činov odovzdala Obvodnému oddeleniu PZ Brodské na
priame vybavenie. Podľa uznesenia Obvodného oddelenia PZ Brodské Č.E.: M.-XXX/BR-D.-XXXX

z 10.3.2011 začalo na základe písomného trestného oznámenia žalobcov dňa 22.2.2011 formálno-
právne doplnenie trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu obmedzovania osobnej
slobody. Uznesením bolo rozhodnuté o odmietnutí trestného oznámenia S. V., nakoľko nebol dôvod
na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa Uznesenia
Okresnej prokuratúry Skalica 1Pn 55/11-7 zo dňa 31.3.2011 bola sťažnosť oznamovateľa S. V. S.

C. V. proti uvedenému uzneseniu zamietnutá ako nedôvodná. Ďalej boli predložené žalobcami na
pojednávaní dňa 27.2.2013 dôkazy, podľa ktorých Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom
Senica listom z 28.7.2010 oznamuje žalobcom, že dňa 11.6.2010 úrad prijal sťažnosť žalobcov vo veci
chovu nadmerného množstva exotického vtáctva susedom p. G. K. E. M. A.. Uvádza sa, že sťažnosti
žalobcov riešil Obecný úrad A., svedčí o tom Výpis z uznesenia komisie pre ochranu verejného poriadku

z 18.3.2010, pri osobnej návšteve 7.7.2010 a opakovanej dňa 21.7.2010 úrad odporučil žalobcom
riešiť záležitosť cestou súdu. Úrad oznámil, že nemá v kompetencii riešiť sťažnosť a sťažnosť odložil.
Žalobcovia predložili od úradu oznámenie o vybavení sťažnosti, adresované Obecnému Ú. A., ktorý
doručil na úrad písomné podanie 30.5.2010 vo veci riešenia podania manželov V. na neprimeraný
a častý hluk od susedových papagájov. Obci sa oznámením vyhotoveným 25.6.2011 oznamuje, že

Regionálna veterinárna a potravinová správa podanie prešetrila 3.6.2011 inšpektormi ochrany zdravia
zvierat. Výsledok šetrenia je zaznamenaný v Úradnom zázname o kontrole č. 305/2010. Chov zvierat
je riadne zaregistrovaný a povolený, všetky zvieratá sú v dobrom zdravotnom stave a v dobrej kondícii.
Chov spĺňa všetky požiadavky v zmysle platnej legislatívy. Majitelia boli napriek tomu upozornení, abyvšetkými možnými prostriedkami zabránili nadmernému hluku, čo bolo prisľúbené. Doporučuje sa obrátiť
o vyjadrenie na Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Senici ohľadom posúdenia intenzity hluku
a jeho vplyvu na okolie a ľudí. Obecný úrad prijal oznámenie podľa jeho podacej pečiatky 2.7.2010. V

dôkazoch predložených žalobcami na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 sa nachádzala sťažnosť
žalobcov zo 7.9.2009, adresovaná Obecnému úradu A., v zmysle ktorej sa sťažujú na suseda G. K. za
to, že v poobedňajších hodinách asi o 16.00 strieľal zo vzduchovky od susedov smerom na pozemok
žalobcov, kde sa nachádzala žalobkyňa 1/, manželka. Strela išla nad manželkou žalobcu a odrazila sa
od škridlice, žalobca v tom videl zámer. Podľa sťažnosti už nejde o exotické vtáky, ale o zdravie. Políciu

žalobca neprivolal.
16.SúdvyžiadalodRegionálnejveterinárnejapotravinovejsprávySenicacelýspiskpodnetuObecného
úradu Unín. Okrem oznámenia o vybavení sťažnosti z 25.6.2010 zo zápisnice o prešetrení sťažnosti
č. 305/2010 súd zistil, že prešetrenie sťažnosti bolo vykonané ohliadkou miesta Unín č. 62, vypočutí
boli svedkovia p. K. a p. K.. Kontrola opísala, že voliéry sú asi 15 metrov od susedného pozemku,
medzi pozemkami je tehlový múr, vysoký cca 2 metre. V čase kontroly nespôsobili žiadny hluk.

Svedkovia uviedli, že sa jedná o dlhoročné susedské spory. Prešetrujúci orgán zistil , že tvrdenia
sťažovateľa je v bode nadmerný hluk nepravdivé. Opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
neboli uložené žiadne. Kontrola bola vykonaná na základe poverenia, založeného v spise správy
a na základe podania žalobcov Obecnému úradu A., ktorý postúpil opakovanú sťažnosť - podanie
žalobcov, týkajúce sa hlučnosti papagájov majiteľa G. K., A. Č.. XX správe. Žiadosť o preverenie

podával starosta obce A. Š. S.. Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 predložili aj
oznámenie z Kancelárie verejného ochrancu práv zo dňa 5.8.2010, ktorým sa potvrdzuje, že kancelárii
bol doručený podnet žalobcov 23.7.2010. Obsah podnetu zachytený v oznámení nie je a ani nebol
súdu doručený. Žalobcovia tiež predložili Upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu verejného
ochrancu práv zo dňa 19.1.2011, z ktorého súd zistil, že sa týka podnetu žalobcov z 23.7.2010, doplnený

žalobcami 12.8.2010 a dňa 2.2.2011, ktorými žalobcovia žiadajú o pomoc pri riešení problému s hlukom
spôsobovaným susedovými papagájmi, žalobcovia v podnetoch spochybňujú oprávnenosť susedovej
stavby na chov exotického vtáctva a namietajú konanie obce A. a Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva v Senici pri riešení problému žalobcov. Verejný ochranca práv oznámil žalobcom, že v
časti, v ktorej žalobcovia žiadajú o pomoc pri riešení susedského sporu ohľadom nadmerného revu a

škrekotu papagájov toto nepatrí do jeho právomoci, lebo podnet nesmeruje proti orgánu verejnej moci,
pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na súkromné fyzické osoby. Susedské spory sa
riešia dohodou zúčastnených strán ak k nej nepríde, príslušným na prejednanie sporov je súd. K časti
podnetu žalobcov, týkajúcich sa ich nespokojnosti s riešením veci obcou a Regionálnou veterinárnou a
potravinovú správou v Senici žalobcovia obdržali odpoveď v tom zmysle, že podľa správy M. A. táto sa

cez odborné komisie zaoberá od 7.9.2009 riešením písomných a ústnych sťažností manželov V., ktoré
sa týkajú predovšetkým sťažností na hluk exotických vtákov chovateľa G. K., na nepovolenú drobnú
stavbu , v ktorej je vtáctvo chované a v poslednom rade na streľbu zo vzduchovky. Spomínajú sa
uznesenia obecného zastupiteľstva, uvedené v texte tohto bodu rozsudku a odporúčanie zastupiteľstva,
riešiť spor v občianskom súdom konaní, odporúčanie G. K., prijať stavebné úpravy k zamedzeniu hluku,

tiež oznámenie obsahuje to, že po opätovnej sťažnosti žalobcov ju obecné zastupiteľstvo opätovne
prejednalo. Komisie obce sú podľa zákona o obecnom zriadení poradnými orgánmi, ich odporúčania
majú poradný význam, odporúčajúci charakter a nemajú právomoc vynucovať od fyzických osôb plnenie
povinností, rozhodnutia majú viesť k urovnaniu sporu. . Verejný ochrana práv uvádza ustanovenie §
3 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že susedské spory sa majú riešiť predovšetkým dohodou.

Po opätovnom prejednaní sťažnosti obecným zastupiteľstvom obce A. dňa 26.10.2010 obec požiadala
27.5.2010 Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Senica o preverenie sťažnosti, v tejto časti
oznámenia žalobcom sa uvádzajú skutočnosti, ktoré súd zistil už z predchádzajúcich listín, predložených
žalobcami a ich obsah je uvedené v tomto bode rozsudku. Uvádza sa, že podľa správy obce A. , že táto
pri riešení susedského sporu ohliadla dňa 14.6.2010 miesto, kde je vtáctvo chované a zistila, že G. K.

vysadil rýchlorastúce stromy, ktoré by postupne mohli hluk tlmiť. Podľa správy M. A. táto sa zaoberá
aj stavbou na chov exotického vtáctva. G. K. podal 2.8.2010 na obec, ako stavebný úrad ohlásenie za
účelom drobnej stavby. Výzvou Obec zo dňa 31.8.2010 vyzvala stavebníka na predloženie dokladov,
neuložila lehotu, čo odstránila ďalšou výzvou z 15.2.2011, rozhodnutím z tohto dňa prerušila stavebné
konanie , určila lehotu na predloženie dokladov stavebníkovi., podľa ochranu obec tak konala podľa

ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona. Verejný ochranca práv uviedol, že došlo zo strany obce
k zbytočným prieťahom a bola porušená povinnosť stanovená zákonom. V záujme odstránenia právnej
neistoty , skorého a zákonného vyriešenia problému so stavbou verejný ochranca práv požiadal starostu
o dohľad nad plynulosťou stavebného konania, aby sa nečinnosť úradu odstránila a o informovanie ovšetkých úkonoch, ktoré budú v konaní vykonané. Verejný ochranca práv upovedomuje žalobcov, že
nemá za preukázané, žeby postupom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Senici
pri riešení susedského sporu došlo k porušeniu základných práv a slobôd žalobcov. Podľa žalobcami

predloženého Oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti z 30.8.2010 Úrad verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky dňa 23.7.2010 obdržal sťažnosť regionálneho hygienika Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva so sídlom v Senici vo veci postupu vybavovania sťažnosti sťažovateľa S. V..
Na RÚVZ v Senici podal sťažovateľ S. V. 9.6.2010 vo veci chovu exotických vtákov, ktorý vydávajú
neprimeraný rev a škrekot. Podľa oznámenia bola sťažnosť omylom nezapísaná ako sťažnosť, RÚVZ v

Senici sťažnosť odložil. Podľa vyjadrenia regionálneho hygienika RÚVZ v Senici na osobnom stretnutí
manželov V. na RÚVZ v Senici dňa 7.7.2010 bolo jednanie sprevádzané prejavmi nespokojnosti voči
všetkým osobným snahám hygienika ako problém s chovom riešiť. C. V. osočovali a urážali nielen
pracovníkov RÚVZ, ale hanlivo sa vyjadrovali i na prácu iných štátnych orgánov či verejnoprávnych
inštitúcií - na obecný úrad, obvodný úrad, veterinárnu správu. Kategoricky odmietli podanie na mieste
formou zápisnice a hygienik zhodnotil stav ako odmietnutie spolupráce zo strany manželov, vykonal

o týchto skutočnostiach úradný záznam. O odložení sťažnosti boli žalobcovia informovaní listom z
28.7.2010 a opätovne poučení, akým spôsobom môžu uplatniť právo v susedkom spore. Súd sa
oboznámil aj s vybavením sťažnosti žalobcov Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
zo dňa 7.10.2011 ,kde podľa obsahu žalobcovia napadli protokol z merania EUREKA s.r.o. v súvislosti
s chovom exotického vtáctva. Úrad uviedol, že pre prebiehajúce odvolacie konanie na Krajskom

stavebnom úrade nemôže k podnetu zaujať ani pri maximálnom úsilí relevantné stanovisko.
17. Ani z jedného vyššie predloženého dôkazu žalobcami nevyplývajú skutočnosti, rozhodné pre vec
strán, či došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia žalobcov alebo či bolo rušené ich právo na obydlie.
18. Žalobkyňa k susedským vzťahom na prvom pojednávaní bez prítomnosti žalovaných spontánne
uviedla,žeG.K.naČSADkradolnaftuzautobusuazamestnávateľhozatonahodinuvyhodilS.G.K.sa

teraz žalobcom spolu so svojím otcom S. K. mstia žalobkyni za to, lebo sa domnievajú, že ich V. natočili
a že preto je G. K. stíhaný. Toto žalobkyňa popiera. Oni v živote kameru nemali a nikoho nenatáčali.
19. Žalovaní predložili na dôkaz svojho tvrdenia o neopodstatnenosti žaloby Merací protokol - meranie
vyhodnotenia hluku exotického vtáctva vo vonkajšom obytnom prostredí na hranici parcely dotknutého
RD č. XXX/XXXX/XXXX bol vyhotovený Ing. D. Y. dňa 20.4.2011, má kódové číslo XXX/XXXX/XXXX.

Podľa priloženého Osvedčenia o odbornej spôsobilosti, vydaného menovanému Úradom verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 8.10.2007 podľa § 5 ods. 6 písm. k) zákona č. 126/2006 Z.z.
o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol W.. Y. odborne spôsobilý na
základe vykonanej skúšky na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného a pracovného
prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie - meranie hluku v životnom a

pracovnom prostredí a menovaný s časom platnosti osvedčenia do 8.10.2012. Objednávateľom merania
bol S. K., riešiteľom AUREKA s.r.o. divízia Elstaving, Hraničná 16, Bratislava. Žalovaný objednal podľa
protokolu akustický merací protokol - z merania hluku z voliér exotického vtáctva v dotknutom vonkajšom
obytnom prostredí sťažovateľa na hranici parcely v dennej, nočnej dobe. Termín merania bol 19.4.2011
v dennej a nočnej dobe v intervale od 12.00 hodiny do 22.50 hodiny&. Merania sa zúčastnila C.. C. D.

z AK Skalica. Za účel vypracovania protokolu je uvedené, že je vypracovaný na základe požiadavky
producenta hluku za účelom vyhodnotenia hlukovej záťaže dotknutého vonkajšieho obytného prostredia
sťažovateľa po vykonaní technických zvukovoseparačných opatrení, voliéry boli obložené komôrkovým
Lexanom. U právnych predpisov sa odkazuje na zákon č. 549/2007 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom
- maximálne prípustné určujúce veličiny hluku a vibrácií v komunálnom prostredí, na STN 011607STN

IEC 651 zvukomery, STN IEC 804 Integrujúce zvukomery, STN ISO 1996-1,2,3 Popis a meranie hluku
prostredia. Pri pracovnom postupe je uvedené, že meranie bolo uskutočnené na hranici parcely v dennej
a nočnej dobe, bola vypočítaná separácia zdroja hluku, ktorý je predmetom sťažnosti. Pri započatí
merania bolo vtáctvo cielene vydráždené k hlasovým prejavom. Postupne sa ukľudnilo a nesúvisiace
hluky boli eliminované. Pre závery boli použité namerané hodnoty eq. Hladina akustického tlaku hluku.

V protokole sú uvedené prístroje, ktoré boli použité, a to zvukový analyzátor Norsonic typ: SA 110, v.č.
23728, mikrofónna vložka N-1220 v.č. 245884, kalibrátor N - 251 a jeho v.č., certifikácia meracieho
reťazca TSÚP, platnosť : VI/2011/2012. Podľa protokolu išlo o zdroj hluku, ktorým bolo exotické vtáctvo
vo voliérach, vtáctvo je chovom bez podnikateľského zámeru. Uvádza sa pri pôsobení hluku, že ide o
hluk typicky ráno a večer, počas dňa minimálne, v noci vôbec. U charakteru hluku sa uvádza, že počas

aktivity vtáctva ide o hluk premenlivý, s ťažiskom spektra v stredných a vyšších kmitočtoch a pokiaľ ide o
dotknutýpriestor,ideovonkajšieobytnéprostredievsusedstve,kategóriaII-najbližšiafasádarodinného
domu je mimo priamej viditeľnosti, vzdialená od voliér cca 30 m. parcely oddeľuje murované pletivo
výšky cca 2 metre. V protokole je subjektívne hodnotenie vyjadrené tak, že hluk v dotknutom vonkajšomprostredí je rozlíšiteľný, pôsobí v dennej a večernej dobe. V nočnej dobe vtáctvo nemá relevantné
zvukové prejavy. Pri meraní hluku bolo sucho, bezvetrie, teplota vzduchu + 21 stupňov C. Merania boli
uskutočnené na hranici pozemkov na oplotení vo výške 2,2m od terénu, 20 cm nad vrhom oplotenia.

Prístroj bol pred meraním i po ňom kalibrovaný kalibrátorom, z nameraných hodnôt LAmin sa vypočíta
výsledná ekvivalentná hladina hluku A - hluku v dotknutom vonkajšom obytnom prostredí s ohľadom na
vlastnosti a pôsobenie zdroja hluku a rozšírenú neistotu merania, ktoré je smerodajné pre hodnotenie
tak, aby sa spoľahlivo vyselektoval zdroj hluku, ktorý je predmetom sťažnosti. Uvedené sú najvyššie
prípustné ekvivalentné hladiny A- hluku v dotknutom mieste vonkajšieho obytného prostredia kategórie

II - ostatné zdroje hluku v denných hodinách v zmysle zákona č. 549/2007 Z.z. La ekv.p je 50 dB - deň,
večer a La ekv.p je 45 db - noc. V časti neistota merania sa uvádza merací reťazec v triede presnosti
I., neistota merania pre skupinu frekvenčného spektra hluku „1“ a skupinu podľa klasifikácie smerových
vlastností hluku !1! U je 1,8 dB. U korekcie na charakter hluku sa z hľadiska rušivosti (absencia tónovej
zložky, či iných osobitne rušivých aspektov) uvádza korekcia v zmysle nariadenia vlády čl 549/2007 Kr
je o dB a korekcia na pozadie sa uvádza, že ak je rozdiel medzi súčtovou hladinou hluku a hladinou

hluku pozadia nižší ako 3dB, nemožno objektívne určiť hladinu hluku posudzovaného zdroja. Pre odstup
pozadia viac ako 18 dB pri meraní ekvivalentnej hladiny akust. Tlaku hluku vo vonkajšom obytnom
prostredí sa neuvažuje. V rozmedzí odstupu akust. tlaku 3-18 db sa určuje výpočtom Kp je mínus 10.
log (1-10 na 0,1dleta A) a jej 0,4 dB. Podľa protokolu, časti cesty prieniku hluku sa uvádza, že na
susediace dotknuté vonkajšie prostredie je prienik hluku výlučne akusticky, vzduchom, ide o voľné pole

priamych akustických vĺn. V tabuľke merania je vždy miesto M 1, merané 20.4.2011, namerané hodnoty
sú u zdroja hluku vtáctvo + pozadie - deň v meracom intervale od 12.15-13.40 hod. v dĺžke intervalu
T v minútach 85 hodnota intervalu hluku vtáctva T(min) 20, rozšírená neistota U(dB) je zapísaná 1,8,
meraná51,8dB(LAeg),nameranéhodnotyvtáctvacezintervalvdobeod12.16do12.22hod.-6minútje
vyznačený interval hluku pomlčkou, rozšírená neistota U(dB) je 1,8, meraná LAeg (dB) je 54,3, pozadie

deň 12,37 do 12,44 merací interval je 7 minút je v intervale hluku vtáctva pomlčka, rozšírená neistota
1,8, meraná LAeg je 43,8 dB a zdroj hluku v noci je u meracieho intervalu )hod) od 22.15. do 23,15
merací interval v 80 minút interval hluku vtáctva T(min) vyznačená 0, rozšírená neistota 1,8 a meraná
LAeg (dB) je 42,5. V protokole je nasledovný výpočet posudzovaných hodnôt Leq je 54,3-Kp rovná sa
54,3 - 0,4 a rovná sa 53,9 dB, deň LAeg rovná sa 10. log (20/85 . 10 na 5,39) + U je výsledok 49,4 dB,

noc je LAeg rovná sa 42,5 + U rovná sa 44,3 dB. Rekapituluje sa doba nočná a denná na mieste M1, U
dennej doby v časti NPH (dB) je údaj 50,0, objektivizované hodnoty (dB) je 49,4 a hodnotenie vyhovuje,
u nočnej doby ne hodnota NPH (dB) 45,0, objektivizované hodnoty (dB) je 44,3 a hodnotenie vyhovuje.
Podľa vyhodnotenia merania pri zohľadnení dodatku vyhl. č. 549/2007 Z.z. o najvyšších prípustných
hodnotách hluku vo vonkajšom obytnom prostredí, charaktere, intervale pôsobenia hluku a pripočítaní

rozšírenej neistoty merania sa konštatuje, že v intervale objektivizácie nenastalo prekročenie NPH pre
danú a nočnú dobu a záver, že pri hlasovej aktivite vtáctva 25% dennej a večernej doby nie je najvyššia
prípustná hodnota hladiny akustického tlaku hluku prekročená. V nočnej dobe hlasové prejavy vtáctva
nie sú relevantné. Za týchto okolností je sťažnosť označená v protokole na neopodstatnenú. Súčasťou
protokolu je situačný nákres grafický záznam dennej hladiny hluku LAeq rovná sa 51,8 dB a detail

záznamu hluku vtákov LAeq rovná sa 54,3 dB., graf pozadia deň hodnota LAeq rovná sa 43,8 dB a
graf - záznam nočnej hladiny hluku LAeq rovná sa 42,5 dB. , pripojené sú tri farebné fotografie voliér
a murovanej stavby k chovu vtáctva.
20. Žalobcovia k protokolu na pojednávaní konanom dňa 29.5.2013 uviedli, že pri meraní neboli a čo sa
týka obsahu posudku, s ktorým ich súd oboznámil uviedli, že boli predvolaní na obecný úrad a tam sa

dozvedeli od C. I.. D., že prebehli merania hluku. Popreli meranie hluku. Žalobkyňa si pamätala, že v deň,
keď zametala pred domom videla C.. D.. Prišla blondína na C. V. s bratislavskou značkou a niesla nejaký
papier. S celým meracím protokolom boli podľa udania žalobcovia oboznámení až na pojednávaní. Po
nahliadnutí na situačný nákres založený v protokole spochybnili vzdialenosť 30 m od ich domu mu k
voliére. Žalobca odhadoval, že vzdialenosť je 20 metrov. Navrhovateľ potvrdil, že voliéra je obložená

lexanom, ale nie až po zem a podľa neho odtiaľ uniká hluk, uniká aj vrchom voliéry, kde nie je lexan.
Žalobkyňa videla voliéru zo svojho dvora. K fotografiám žalobca uviedol, že tak ako je vyobrazené na
nich, lexan je iba v hornej časti voliéry a z ostatných častí sa šíri hluk. Žalobca uvádzal k protokolu, že
to je len napísané od stola papieri, nikto tam merať nebol, „tento tam sprostredkoval kamarát, známeho
kamarát“, ako sa má osoba volať uviesť nevedel, nepoznal ju, ten tam chodí, ten mu tam nosí všetky

správy. Spochybňoval protokol, uviedol, že keby W. C.. D. nepovedala, že sa meralo, nevedeli by o tom,
že sa meralo. Podľa žalobkyne keby sa meralo, bolo by nameraných 24o decibelov a nie 40 decibelov
To reve kolom dokola a navrhla svedecky dokazovať.21. Zástupca žalovaných navrhol žalobcom vziať návrh späť s tým, že potom by žalovaní nepožadovali
náhradu trov konania .
22. Z vyjadrenia vtedy Ž. G. K. na pojednávaní konanom dňa 29.3.2013 súd zistil, že na pozemku

susediacom s pozemkov žalobcov chová minimálne 15 rokov exotické vtáctvo. Jedná sa o 5 párov,
teda 10 kusov. Voliéra sa skladá z piatich boxov a v každom boxe je jeden pár amazoňanov. Chov
nerozširoval. Podľa G. K. žalobcom chov začal vadiť posledné tri roky. Múr deliaci pozemky má asi dva
metre, postavili ho žalobcovia. Otec postavil múr z plných panelov do výšky cca 1,95m a na tento múr
G. K. umiestnil počítané od domu rodičov vo vzdialenosti 10 metrov Lexan, do výšky je panel a lexan asi

3 metre,. Uviedol spolu s prítomným S. K., že žalobcovia majú sedenie pred svojím rodinným domom
a trvali na tom, že vzdialenosť medzi voliérou a rodinným domom je uvedená v protokole správe, je 30
metrov. Lexan nie na hraničnom plote medzi pozemkami, ale na tej strane hranice a plotu, kde je voliére.
K fotografiám z protokolu G. K. vysvetlil že ide u prvej fotografie o voliéru , ktorá je celá uzavretá, jej časť
vrátane strechy je z lexanu a tá časť, ktorá je otočená k druhému susednému pozemku, ktorý nepatrí
žalobcom, je z drôteného skla, teda celá voliéra je postavená z vyplneného materiálu. Ohľadom tzv.

denného režimu exotického vtáctva, vtáci sú v murovanej časti voliéry - tej zodpovedá spodná fotografia
z protokolu, do voliér vlietavajú vtáky z murovanej časti iba vtedy, keď nie je príliš veľké slnko a keď
nie je mráz. Väčšinu dňa trávia vtáky v chládku, v murovanej časti. Blondína bola pani D.Á.. Žalobcovia
sa podľa výpovede G. K. telefonicky vyhrážali W.. Y., že mu „zrušia“ licenciu, že to bolo spravené
podvodom, čo sa G. K. dozvedel M. W.. Y. telefonicky. Pri meraní hluku W.. Y. bol podľa výpovede

prítomný on, G. K., jeho manželka a C.. D.. Podľa G. K. žalobcovia na obecnom úrade spochybňovali,
že niekto meral hluk.
23. Súd doručil dôkaz - protokol o meraní hluku, považujúc ho za taký, ku ktorému by mohli žalobcovia
cez odborne spôsobilú osobu zaujať stanovisko ohľadom vyriešenia sporu . Žalobcovia v ich písomnom
vyjadrení uviedli, že protokol je jednoznačný zdrap papiera, na ktorom nie je kus pravdy. Opäť

zopakovali, že protokol bol vypracovaný od stola niekde v Bratislave, W.. Y. hodnoty vôbec nemeral,
na adrese A. Č.. XX vôbec nebol. Žena, ktorú videla žalobkyňa niesla nejaké doklady, pravdepodobne
merací protokol. V tento deň mal merať W.. Y., ktorý tam nebol a nemohol merať. Protokol manželia
K. zadovážili na zlegalizovanie čiernej stavby - voliéry pre obec A. - Krajský stavebný úrad a nie pre
okresný súd Skalica. Žalobcovia žiadali súd, aby merací protokol nepovažoval za vierohodný doklad ale

iba za zdrap papiera. Meranie sa nezakladá na pravde, žalobcovia majú odôvodnenú pochybnosť, že
meranie sa vôbec neuskutočnilo a žiadali prešetriť postup W.. Y., ak sa preukážu skutočnosti, odobrať
mu licenciu.
24. Vzhľadom na spochybnenie výsledkov merania hluku žalobcami v protokole, rozporovaní dôkazu
predloženého žalovanými žalobcami, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Vo veci ustanovil po

zložení sľubu za X. W.. C. Y., Q., osobu zapísanú v registri odborne spôsobilých osôb na kvantitatívne a
kvalitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich
možného vplyvu na zdravie - meranie hluku, osoby vedenej v registri Úradom verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky. Uznesením č.k. 3C/115/2012 - 115 zo dňa 13.2.2015 zadal znalcovi úlohu s
otázkou, či je pri hlasovej aktivite vtáctva dennej a večernej doby na hranici parcely dotknutého

vonkajšieho obydlia žalobcov, prekročená prípustná hladina A zvuku. Znalec mal úlohu splniť a znalecký
posudok doručiť súdu v lehote do konca júla 2015. Znalec dňa 30.7.2015 súdu doručil k vypracovaniu
znaleckého posudku podanie, podľa ktorého dňa 15.7.2015 uskutočnil meranie hluku exotického vtáctva
za prítomnosti žalobcov, žalovaného G. K. S. I. G., starostu obce A.. Pri ohliadke miesta merania bolo
zistené, že vo dvore rodinného domu žalovaných je voliéra exotického vtáctva, tvorí ju murovaná časť

a čiastočne otvorená časť z pletiva opatreného obkladom polykarbonátom - okrem časti strechy, podľa
znalca voliéra je rozdelená na 5 oddielov. Prítomný G. K. uviedol, že chová spolu 10 ks dospelých
jedincov, ktorých odborné názvy uviedol. V čase merania bolo v otvorenej časti voliéry 5 vtákov, hlasovo
sa prejavovali 3 kusy a 2 kusy škriekali vo vnútri voliéry. Podľa vyjadrení žalobcov bol hluk vtáctva pri
meranívýraznenižšíakovinédnipredtým.G.K.malpodľastanoviskaOkresnéhoúraduSkalica,odboru

o životné prostredie ku dňu 15.7.2015 evidovaných 14 kusov exotických vtákov a bol rozpor s uvedením
poštu G. K.. Znalec z tohto vyvodil, že uskutočnené meranie hluku nie je dostatočne preukázané na
zodpovedanie otázky položenej súdom. Navrhol meranie zopakovať za účasti kompetentného zástupcu
Okresného úradu Skalica, ktorý pri meraní potvrdí prítomnosť všetkých evidovaných živočíchov a znalec
požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie ZP do 30. septembra 2015. Z pripojeného potvrdenia,

vydaného na meno žalobcu 1/ a Okresným úradom Skalica vo veci G. K. - A. - odpoveď zo dňa
17.7.2015 súd zistil, že úrad potvrdil, Ž. G. K. I. zaregistrovaný ako držiteľ exemplárov podľa príslušných
právnych predpisov. Podľa zoznamu druhov živočíchov je držiteľom ku dňu 15.7.2015 celkom 14 kusov
exemplárov. Podľa správy podanej úradom na žiadosť súdu, držiteľ živočíchov G. K. doručil úraduoznámenie zmeny údajov v druhovej karte držiteľa exemplára dňa 19.8.2015. menovaný choval k
19.8.2015 z jedného druhu exotického vtáctva 7 kusov, z toho 5 kusov boli mláďatá s odchovom máj/
jún2015, z ďalšieho druhu 2 kusy, z ďalšieho druhu exotického vtáctva 6 kusov, z toho boli 4 kusy mláďat,

odchov jún 2015, z ďalšieho druhu 3 kusy, z toho 1 kus mláďa, odchov jún 2015 a z posledného druhu
choval G. K. 3 kusy, z toho 1 mláďa, odchov máj 2015. Podľa správy úradu je celkový počet 10 kusov
dospelých jedincov, ktoré sú celoročne vo voliére a 11 kusov mláďat, vyliahnutých v máji- júni 2015,
ktoré sa nachádzajú počas 2-3 mesiacov života v búdkach pod rodičmi, teda nemôžu lietať vo voliérach
a ani vydávať rušivé zvuky.

25. Uznesením č.k. 3C/115/2012 - 132 súd znalcovi predĺžil lehotu na vypracovanie posudku do
30.9.2015.
26. Znalecký posudok znalca W.. C. Y. bol súdu doručený 1.10.2015. Znalec na základe miestnej
ohliadky zistil, že vo dvore rodinného domu Ž. A. XX je voliéra pre exotické vtáctvo, zobrazená na
pripojených fotografiách. Časť je murovaná a čiastočne je otvorená, ohradená pletivom opatreného
obkladom z polykarbonátu Makrolon okrem časti strechy. Na susediacich parcelách č. XXX/X S. XXX/

X je pozemok žalobcov s rodinným domom A. Č.. XX. Pozemky žalobcov a žalovaných sú oddelené
stupňovitým murovaným plotom. Znalec uskutočnil meranie 15.7.2015 za prítomnosti žalobcov, G. K. -
syna žalovaných S. I. G., starostu M. A.. Opakované meranie hluku exotického vtáctva sa uskutočnilo
11.8.2015 Výsledky zmerania hluku z tohto dňa uviedol ako súhrn nameraných hladín v bode M na
hranici parcely žalobcov. Nameral hodnoty v bode M v režime a ráno o 6.46 hodine za 6 minút a 36

sekúnd LAeq v db 49, LAmax 66,8, LAmin (v dB 26,6 a v režime b od 6,58 hodiny v dĺžke času merania
3 minúty a 7 sekúnd v hodnote Laeq a dB 37,6, LAmax 54,3, Lamin 24,5. LAeg je eqivalentná hladina A
zvuku, LAmax je maximála hladina A zvuku a LAmix je minimálna hladina A zvuku, u rozšírenej neistoty
merania uviedol hodnotu U 2,3dB. U povahy hluku znalec uviedol, že ide o premenný, zvlášť rušivý
podľa § 2 písm. w) vyhlášky, premenný hluk s veľkým rozdielom hladín podľa predchádzajúcej vety. V

posudku sa uvádza, že podľa vyjadrenia žalobcov hlasové aktivity vtáctva trvajú aj 4 hodiny cez deň,
znalec uvádza čas od 6.00 do 18.oo hodiny a podľa vyjadrenia žalobcov hlasové aktivity vtáctva trvajú
1,5hodinyvečer-znalecuviedol,žeideočasod18.00do22oohodiny.Nazákladeuvedenéhovypočítal
posudzovanú hodnotu LR,Aeg (1) v bode M pre referenčné časové intervaly deň (od 6.00 hod, do 18.00
hod.) a večer (od 18.00 do 22.00 hod.) pre deň a večer, pre deň stanovil posudzovanú hodnotu LAeq

(dB) 49 dB tak isto v čase od 18.00-do 22.00 (večer), LAeq.z v (dB) za deň 48,7 a večer 48,7, dobu
expozície v minútach za deň 240 a večer 90, uviedol korekciu podľa bodu 1.2 prílohy vyhlášky (1) v
decibeloch + 5 u dňa aj večera, hodnotu U v decibeloch u dňa 2,3 a u večera tú istú. Posudzovanú
hodnotu v bode M: LR,Aeq v dB za deň stanovil 51,2 a u večera 51,7, pričom hodnota pod LAeq.z je
hladina LAeq posudzovaného zdroja po odpočítaní hluku pozadia. Uviedol, že prípustná hodnota hluku

vo vonkajšom prostredí sa uskutočňuje podľa vyhlášky )1) a ide o prípustnú hodnotu za deň a večer
LAeq.p 50 db. Znalec záverom zodpovedal otázku, že porovnaním hodnôt - v časti ZP označených ako
stanovenie posudzovaných hodnôt pre deň a večer dospel k záveru, že pri hlasovej aktivite exotického
vtáctva bola prípustná hodnota pre deň a večer vo vonkajšom prostredí v bode M na hranici parcely
žalobcov prekročená. Posudok bol vypracovaný 28.9.2015. pri vypracovaní ZP znalec vychádza zo

znenia vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
prípustných hodnotách hluku, infrazvuku v životnom prostredí v znení neskorších predpisov. Podľa
pripojeného protokolu merania sa dňa 11.8.2015 zúčastnili okrem znalca žalobcovia, žalovaný S. K.
bol o meraní informovaný a meranie sa uskutočnilo medzi 6.45 hodinou a 7.05 hodinou. Hluk hlasovej
aktivity exotického vtáctva je premenný prerušovaný. Meranými veličinami boli ekvivalentná hladina A

zvuku LAeq, maximálna hladina A zvuku LAmax a minimálna hladina A zvuku LAmin všetky v dB. Znalec
merania uskutočnil podľa prílohy k ZP z miesta, ktoré vyobrazil na priloženej fotografii a opísal, že ide o
hranicu parcely žalobcov, na betónovej ploche pri bazéne, vo vzdialenosti 1,1 m od plného plota a 9,3
metra od rodinného domu žalobcov, mikrofón bol vo výške 1,5 m nad betónovou plochou a režimoch
pod písmenom a) v jednej z tabuliek vypracovaných znalcom znamená že ide o kontinuálne hlasové

prejavy exotického vtáctva - nezistený počet jedincov a pod písm. b) v tabuľke ide o hluk pozadia - bežné
vidiecke zdroje hluku ako vzdialený štekot psov, kukučka, drobné vtáctvo, domáca hydina. Počas meraní
v exteriéry bolo takmer jasno, bezvetrie. Protokol bol znalcom spracovaný 16.9.2015 v Bratislave. K
ZP je priložená informatívna kópia mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, na ktorej znalec
vyznačil bod M z ktorého meral vo vzťahu k voliére a rodinnému domu žalobcov. z 13.7.2015. Znalec

má vydané osvedčenie Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 24.6.2010 , ktoré mu
trvalo v čase vypracovania ZP a bol podľa neho odborne spôsobilým vykonávať meranie hluku.
27. Žalobcovia k vykonanému znaleckému dokazovaniu a proti záverom znalca W.. Y. nič nenamietali,
znalca navrhli v konaní vypočuť. Na základe výsledkov tohto dôkazu navrhli žalobe vyhovieť.28. Žalovaní namietali, že z obsahu posudku, zo spôsobu komunikácie znalca s účastníkmi konania
zo spôsobu vykonávania miestneho zisťovania, vrátane samotného merania hluku hlasovej aktivity
exotického vtáctva vyslovili podozrenie, že znalec pri spracovaní posudku nepostupoval nestranne a

vyslovili pochybnosti o pravosti záverov ZP. Poukázali na to, že znalec dostatočne nezdôvodnil, prečo
nevypracoval ZP z merania hluku zo dňa 15.7.2015, hoci sám pre súd uviedol, že chovateľ G. K. vtáctvo
vydráždil k hlasovej aktivite a znalec vykonal tiež všetky potrebné merania v tento deň. Znalec sa
pred G. K. vyjadril 15.7.2015 tak, že prípustná hodnota hluku nebola prekročená. Údaje z merania z
15.7.2015 znalec v posudku neuviedol. Žalovaným bola pri druhom meraní odopretá ich účasť pri úkone

znalca, prítomní boli iba žalobcovia, za nepravdivé považovali jeho tvrdenie, že žalovaní boli vopred
informovaní o meraní, informovaní boli znalcom až následne po meraní, žalovaní nemali možnosť
sledovaťpriebehmeraní. Spochybňovalinestrannosťznalca.Uviedli,žeznalecvykonanieopakovaného
merania odôvodnil aj tým, že nekriticky akceptoval tvrdenie žalobcov ohľadom poštu dospelých kusov
chovaného vtáctva, hoci mu nič nebránilo, aby sa o počte sám presvedčil alebo aby o informáciu
požiadal žalovaných. Chovateľ G. K. vždy choval 10 ks dospelých jedincov, v chove mal 15.7.2015 len

tento počet a okrem toho v čase prvého merania boli 4 ks mláďatá, ktoré neboli vyletené vo voliérach,
počet dospelých jedincov je znalcom v ZP uvedený správne. Pre pochybnosti o objektivite meraní a
objektivite znalca žalovaní na dôkaz predložili výsledky kontrolného merania hluku uskutočnené W.. C.
Y. zo spoločnosti AUREKA s.r.o. a ním vypracovaného odborného vyjadrenia „Protokolu o meraní hluku
vo vonkajšom prostredí od zdrojov hluku - exotického vtáctva!, z ktorého podľa žalovaných vyplynulo,

že prípustná hodnota hluku pre deň a večer nie je vo vonkajšom prostredí na hranici parcely žalobcov
prekročená. Podľa dôkazu W.. Y. meral na dvoch miestach dňa 19.11.2015 , a to na hranici pozemkov
strán zo strany žalovaných a priamo vo voliére s výslednou ekvivalentnou hladinou akustického tlaku
hluku vo výške 47,6 dB v čase, keď bolo vtáctvo vydráždené k hlasovej aktivite. Medzi bodom merania
M1 a voliérami nebola na pozemku žiadna prekážka - stromy, ploty, ktorá by mala vplyv na prenos

zvuku. Nesprávnosť výsledkov merania W.. Y. zdôvodňovali žalovaní aj tým, že znalec meral z pozemku
žalobcov za prekážkou, za murovaným plotom, ktorá musela mať vplyv na intenzitu hluku. Zvuk je
vlnenie, ktoré sa šíri vzduchom a na jeho šírenie musí mať vplyv akákoľvek prekážka v trajektórii šírenia.
Za prekážkou je podľa žalovaných hodnota hluku vždy nižšia a aj napriek pevnej prekážke boli hodnoty,
ktoré nameral W.. Y. podstatne vyššie ako namerané pri kontrolnom meraní W.. Y.. Pre skutočnosti,

zakladajúce pochybnosti o správnosti záverov ZP W.. Y. navrhli žalovaní revízny znalecký posudok,
tiež z dôvodu, že podľa žalovaných znalcom tvrdené údajné prekročenie prípustnej hranice hluku o 1,2
dB pre deň a o 1,7 dB pre večer nepredstavuje oproti norme významný rozdiel, ide o hlasitosť, ktorá
je zanedbateľná. Žalovaní pripojili na dôkaz protokol W.. Y., B.ist OÚ Skalica, odboru starostlivosti o
životné prostredie z 20.11.2015 a navrhli pokračovať v dokazovaní výsluchom svedkov I. G., starostu

obce A. a svedka W.. C. Y.. Po vykonanom dokazovaní navrhli žalobu zamietnuť.
29. Žalobcovia uznávali za správne iba hodnoty merania hluku zistené ZP W.. Y..
30. Na základe návrhu žalobcov súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca W.. Y., pre námietky
žalovaných k záverom znalca uvedeným k znaleckému posudku aj k okolnostiam jeho meraní v oboch
dňoch. K námietke žalovaných, že neboli vopred oboznámení s časom merania znalec uviedol, že

v deň 11.8.2015 oboznámil osobne u rodinného domu žalovaných S. K. s tým, že znalec uskutoční
meranie. S. K. sa vyjadril súhlasne, žalovanú 2/ znalec neinformoval. Pri umiestnení mikrofónu znalec
podľa jeho výpovede vychádzal z plochy danej mu súdom a umiestnil ho na betónovej ploche pri bazéne
žalobcov a súčasne na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných. Vyhádzal z vyhlášky MZ č. 549/2007
Z.z., ktorá v podstate určuje miesta, kde sa má vykonať meranie za účelom zmerania hlučnosti. Vyhláška

ustanovuje, že sa môže meranie uskutočniť v oddychovej zóne, ide o rekreačné územie. Merania robil
znalec v trvaní cca 6 minút, vtáky intenzívne škriekali, prístroj zaznamenal hluk. Merania robil aj keď
vtáky neškriekali, čo je hluk pozadia pri meraní a z takto zistených hodnôt vypočítal hlučnosť, uvedenú
v ZP a hodnoty pre deň a večer. Znalec neuviedol výsledky merania z 15.7.2015 pre rozpor v počte
kusov vtáctva a podľa správy Okresného úradu Skalici, tiež údaju, daného mu ústne G. K.. Podľa

výpovede znalca vo voliérach malo byť 14 ks dospelého vtáctva, G. K. uvádzal 10 dospelých jedincov.
Žalobca 1/ preto žiadal správu od OÚ, kde sa potvrdilo, že G.. chová 14 kusov dospelého vtáctva.
Pre rozpor v počte znalec považoval za nepreukázané hodnoty merania 15.7.2015, preto ich neuviedol
do jeho ZP, podľa výpovede a názoru znalca je rozdiel 4 ks dospelého vtáctva významným rozdiel pri
meraní hluku. Znalec bol 15.7.2015 pri voliérach za prítomnosti I. G., starostu M. A. a ten spočítal,

že vo voliérach bolo vyletených 8 kusov vtáctva. Znalec uviedol, že nie je odborníkom na exotické
vtáctvo aby posúdil, ktorý druh ako silno škrieka. Prax má z merania hluku 30 rokov, hluk exotického
vtáctva za dobu trvania praxe nemeral. Znalec uviedol, že, že nepozná prax spoločnosti AUREKA
s.r.o. , či vykonáva aj merania hluku spôsobeného exotickým vtáctvom, uviedol, že má vedomosť, žetáto spoločnosť podávala vo veci odborný posudok. U exotického vtáctva ide o meranie hluku ako
v akomkoľvek inom prípade z iného zdroja, keďže sa vyhodnocuje ekvivalentná hladina hluku, ktorá
sa následne po korekciách v zmysle vyhlášky č. 249/2007 Z.z. porovnáva s prípustnými hodnotami a

hodnoty z 15.7.2015 znalec nepovažoval za preukázané na zodpovedanie otázky položenej súdom. Na
pozemku žalobcov 11.8.2015 zotrval cca hodinu od 6.00 hodiny, keďže ide o premenný zdroj hluku, čakal
na hlasové prejavy vtáctva. K údaju, koľko vtáky za deň škriekajú dospel znalec podľa jeho výpovede
z rozhovoru so žalobcami, tí uviedli časové údaje, kedy vtáctvo škrieka a pri vypracovaní ZP vychádzal
aj z časového údaju z posudku vypracovaného na žiadosť žalovaných, ktorý bol v čase vypracovania

ZP už založený v spise. Za noc údaje nevyhodnocoval z dôvodu, že vtáky v noci neškriekajú. Za
deň sa považuje podľa vyhlášky doba od 6.00 hod do 18.00 hod a za večer od 18.00 hod. do 22.00
hodiny, noc po tomto čase do 6.00. O meraní dňa 11.8.2015 znalec žalovaného 1/ informoval až po
uskutočnení merania z obavy, aby žalovaní neovplyvňovali chovanie vtáctva a intenzitu ich prejavu.
Vyslovil názor, že režim vtáctva nezávisí od prítomnosti strán sporu. Žalobcovia boli v dobe merania
na svojom pozemku a musel ich oboznámiť s budúcim meraním, aby mal súhlas na vstup na pozemok.

Z dôvodu objektivity nepovažoval znalec za potrebné vopred o čase merania oboznámiť s týmto
žalovaných. Znalec uviedol k osobám strán, že bol s nimi v kontakte prvý krát pri meraniach 15.7.2015
a vypracoval znalecký posudok podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a údajov, ktoré mal k
dispozícii. K meraniam 11.8.2015 neprizýval žiadneho svedka, lebo vyhodnotil, že by mohlo dôjsť k
vyvolaniu rušivých vplyvov na vtáctvo. Podľa žalobcu 1/ ich znalec od merania odohnal, aby nerušili

priebeh merania. Podľa výpovede znalca rozdiel jedného dB pri ustálenom zdroji hluku nie je hladina,
ktorá by bola sluchom významne rozpoznateľná. V prípade zdroja, ktorým je exotické vtáctvo treba brať
v úvahu dynamiku, ktorá sa pri meraní pochybovala od 66.8 dB do 26,6 dB a pre porovnanie dynamika
hluku pozadia bola v čase meraní od 54,3 dB do 24,5 dB a potom vyplýva, že rozdiel v dynamikách
hluku exotického vtáctva a pozadia vyjadrených maximálnymi hladinami hluku je viac ako 12 dB, čo

je významný rušivý prvok. Podľa znalca nie je rozhodujúce , že prekročenie prípustných hodnôt je len
o 1,2 resp. 1,7 dB, rozhodujúca je dynamika rušivého hluku. Súd stranám uviedol, že berie v úvahu
dôvody uvedené znalcom na pojednávaní, pre ktoré neboli žalovaní prizvaní k meraniam 11.8.2015,
nepostačujúce k nevylúčeniu znalca.
31. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že je od roku 2013 starobným dôchodcom. Väčšinu času sa podľa jeho

výpovede zdržiava vo dvore jeho rodinného domu, kde je vybudovaný bazén ( od roku 1996), skleník,
ktorý okopáva. Hluk exotického vtáctva ho obťažuje od roku 2009. Na dvore opravoval traktor a vtáky
revali celý deň. Čo sa týka ich prejavov, cez zimu toľko neškriekajú, lebo je krátky deň. Vnímal škrekot
vtáctva už ráno v letnom období od 5,15 hod - 5,30 hod., kedy odchádzal so synom do práce a uviedol,
že vtáctvo škrieka do večera, pokiaľ je svetlo. Chovateľ G. K. podľa žalobcu nevie, čo vtáky robia, lebo

ich púšťa jeho otec S. K., G. K. v susedstve nebýva. Podľa žalobcu vie, že keď príde G. K. L. návštevu
s jeho manželkou k žalovaným , vtáctvo káže jeho manželka zatvoriť. Nie sú vo vonkajšej voliére, ale
vnútri vo vstavanej budove. Počujem hlas manželky G. K. alebo pozná aj ich auto, ktorým sa vozia, preto
vie, že je tam jeho manželka. Vtáctvo je vypúšťané do vonkajšej voliéry už od marca až do októbra -
novembra, pokiaľ nemrzne.

32. Žalobkyňa vypovedala, že v roku 2006 bola operovaná na chrbticu a častejšie sa zdržiavala v
domácnosti oproti žalobcovi. Keď aj otvorila oblok, nedal sa rev vtáctva vydržať, rušilo to aj návštevy
žalobcov, nemohli sa zdržiavať na dvore. G. K. pískal na vtáctvo a vtedy vtáctvo ešte viacej vydávalo
škrek. Tak G. K. ako aj S. K., keď som ich žiadala, aby nepískali, jej robili naprieky. Žalobkyňa trvala
vo výpovedi na tom, aby si chovateľ odsťahoval chov do miesta svojho bydliska. Žalobcovia majú

vnukov vo veku 15 a 11 rokov ( v roku 2016), nechcú sa chodiť kúpať do bazénu, lebo sa boja, že
keď W. K. počujú, pustia vtáctvo a bude škriekať. Žalobkyňa uviedla, že chcú mať kľud na staré kolená,
trvala na tom, aby G. K. vtáctvo odviezol.
33. Výsluchom D. W.. C. Y., L. XX.XX.XXXX J. P. E. E. XXXX/XX, C., konateľa spoločnosti 3HG, Tri
vody V 1617/53, Malinovo bolo potvrdené, že vykonal merania hluku namiesto konateľa spoločnosti

AUREKA s.r.o. , o čo bol požiadaný konateľom W.. D. Y.. Dátum, kedy vykonal merania si nepamätal,
odkázalna protokol. Pokiaľsatýkavykonaniamerania,išloo ročnéobdobie,kedy boloteplo,buďnajar
alebonajeseň.Meralnapozemkužalovanýchovýškecca1,5mnadzemounahranicipozemkusmerom
k susedom podľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z. Na meranie sa dostavil okolo 9 hodiny alebo 10 hodiny
dopoludnia. V čase prítomnosti svedka na mieste merania bolo exotické vtáctvo ticho, nevydávalo

žiadne zvuky, pán ich musel plašiť, pán chodil ku klietke a niečím búchal na klietku, aby vtáky robili hluk.
Na pozemku sa zdržal hodinu aj pol, možno dve hodiny. Meranie rušil štekot psov, kikiríkanie kohútov,
meranie svedok prerušil, lebo hluk nespadal do merania hluku spôsobeného vtáctvom. Svedok má prax
v meraní hluku 10 rokov, meranie hluku spôsobované exotickým vtáctvom vykonal prvý krát. Svedoknemal žiadnevedomostiksprávaniusaexotickéhovtáctvanapr.privýchodeslnka,naobedalebovečer,
ani k prejavom k jednotlivým ročným obdobiam. Pán, ktorý ho vpustil na pozemok ho neoboznámi s tým,
že merania sa uskutočňujú kvôli súdnemu sporu. , Svedok merania vykonával namiesto konateľa Aureka

s.r.o. z dôvodu, že menovaný je vážne chorý, svedok zastupuje W.. Y. vo väčšine jeho objednávok.
Cez deň, večer alebo noc podľa svedka sa z meraní vyhodnocuje logaritmický priemer nameraných
hodnôt za celý merací interval , cez deň ide o 50 decibelov za celý deň od 6,00 do 18,00 hodiny,
teda za 12 hodín. Za príklad uviedol situáciu, že pokiaľ je vtáctvo cez deň od 6,00 - 18,00 hodiny
hlučné iba jednu hodinu, urobí sa logaritmický priemer hodnôt za 12 hodín. Podľa svedka je takmer

nemožné určiť, koľko zvierat vydáva zvuky prevyšujúce normu ustanovujúce hladinu zvuku, hluku. V
protokole o meraní hluku sú výsledky merania pozadia na strane 5. Podľa názoru svedka veličina
ako hluk je ťažko merateľná a hodnotiteľná, lebo každý tieto rušivé prejavy vníma inak, zvieratá sa
môžu každý deň správať inak. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru normou stanovený hygienický limit
dosiahnuť je nemožné, pretože správanie zvierat nemožno ovládať. Počet vtákov vo výpovedi svedok
neuviedol, nepamätal si ho. K žalobcom 1/ naznačovanej neobjektivite W.. Y. a k jeho osobe, ak mal

podľa žalobcu 1/ W.. Y.Č. nepravdivo vyhodnotiť merania alebo by mal nepravdivo uviesť nejaký údaj
sa svedok vyjadril, že menovaného pozná viac rokov, minimálne 12, že ide o osobu so zásadou, že kde
sa končia práva jedného, tam začínajú práva druhého. Vždy sa snaží tam, kde sa meria hluk , ak je
spor, strany zmieriť a všetko riešiť zmiernou cestou. Je človekom objektívnym, nikdy sa neprikláňa či na
jednu alebo druhú stranu, je čestný, ide o staršiu osobu vo veku od 67-70 rokov. Je porovnateľný hluk,

ktorý robí vtáctvo bežne chované na dedine s bežným dedinským hlukom a hlukom, ktorý robí vtáctvo na
pozemkužalovaných,tojemôjsubjektívnynázor.Kúdajom zostr.5Protokolu tabuľkovejčastivýpočtov
svedok kľudné pozadie meral bez akéhokoľvek hluku, napr. aj bez toho, aby letelo lietadlo. Rozdiel
medzi meraním a hodnotou kľudného prostredia a času, keď vtáctvo je aktívne, je podľa svedka cca 7
decibelov, čo treba rozpočítať na dennú dobu od 6,00-18,00 hodiny a dáva sa do vzťahu za 12 hodín,

koľko sú vtáky aktívne, či napr. hodinu, 7 hodín alebo celých 12 hodín. 7 decibelov sa dá rozpoznať, je to
rozoznateľná zmena hluku v prostredí. Každý človek je inak citlivý na hluk. K aktivite vtáctva pripomenul,
že v čase keď sa dostavil na meranie a bol na pozemku, vtáky neškriekali, nachádzali sa vo vymurovanej
časti a museli byť vyplašené z murovanej časti, aby sa dalo uskutočniť meranie. Vo všeobecnosti platí,
že je podstatná aj bariéra medzi zdrojom hluku a tým, kto ho vníma, závisí aj od výšky bariéry, ktorá

objekty delí a toto mohlo spôsobiť rozdiel v meraniach súdom ustanoveného znalca a meraním svedka,
tedatým,žesúdnyznalecuskutočnilmerania meralzdruhejstranymúruakouskutočnilmeraniesvedok.
34. Podľa Protokolu o meraní hluku vo vonkajšom prostredí od zdrojov hluku - exotického vtáctva -
meracieho protokolu, kde meranie X. S. K. pre AUREKA s.r.o., divízia akustika, Hraničná 16, Bratislava
merania uskutočnil W.. C. Y. dňa 19.11.2015 a v čase od 9.00 hodiny do 11.00 hodiny, čo je rozdielny

dátum uvedený v meracom protokole spoločnosti AUREKA s.r.o. Homolova 4, Bratislava, ten je z
20.4.2011 a rozdielny je aj čas merania , v skoršom protokole je v intervale od 12.00 hodiny do
22.50 hodiny. Za zdroj hluku je v posudku W.. Y. uvedené exotické vtáctvo vo voliérach s chovom
bez podnikateľského zámeru. Pôsobenie hluku je typicky ráno a večer, v noci vôbec, lebo nejde o
nočného tvora. Charakter hluku je počas aktivity vtáctva premenlivý s ťažiskom spektra v stredných a

vyšších kmitočtoch v dotknutom vonkajšom obytnom prostredí v susedstve, kategória II. Podľa posudku
najbližšia fasáda rodinného domu č. 61 je mimo priamej viditeľnosti, vzdialená od voliér cca 30 metrov.
Parcely oddeľuje murované oplotenie vo výške cca 2 metre. Hluk je v dotknutom vonkajšom prostredí
rozlíšiteľný, pôsobí v dennej a večernej dobe. Uvádza sa, že merania boli v uskutočnené v zmysle
vyhlášky MZ SR č. 549/2007 a STN ( sú uvedené v protokole) na hranici pozemkov na oplotení vo

výške 2,2 m od terénu, 20 cm nad vrchom oplotenia. W.. Y. vzhľadom na charakter hluku s pozadím,
ktoré nie je možné vylúčiť meral vo vonkajšom prostredí ekvivalentnú hladinu pozadia - dopravy pri
zatvorenívtáctvadoklietky,ekvivalentnúhladinuakustickéhotlakuprivydráždenívtáctva.Znameraných
hodnôt pri zohľadnení korekcie na charakter hluku, metodiku a triedu presnosti prístrojového vybavenia,
zodpovedajúcich rozšírenej neistote merania, počítal výsledné hladiny akustického tlaku a - hluku,

smerodajné pre vyhodnotenie. Neistotu merania pre skupinu frekvenčného spektra hluku „1“ a skupinu
podľa klasifikácie smerových vlastností hluku „1“ vo vonkajšom prostredí, merací reťazec v triede
presnosti „1“ vyhodnotil hodnotou U rovná sa 1,8 dB, korekciu na spektrálny charakter hluku pre
neprítomnosť identifikovateľnej tónovej zložky v hlukovom spektre - korekciu v oboch prípadoch Kf
vyhodnotil 0 dB, korekciu na výskyt hluku impulzového charakteru Ki 0 db a korekciu na pozadie Kp

uviedol do protokolu v v skratke dB bez číselného údaja s tým, že ak je rozdiel medzi súčtovou hladinou
hluku a hladinou hluku pozadia nižší ako 3 dB, nemožno objektívne určiť hladinu hluku posudzovaného
zdroja. Pre odstup väčší ako 18 dB sa pozadie zanedbáva, v intervale medzi týmito hodnotami sa určí
výpočtom dosadením do vzorca Kp mínus 10. log (1- 10 na mínus 0, 1 (Ls-Lpoz) alebo z grafu Kp (dB), ugrafu je uvedená hodnota Kp 0,94 dB. Namerané hodnoty sú u miesta M 1 s odkazom na situačný plán k
protokolu nasledovné: vtáctvo + pozadie za deň je hodnota LAeq (dB) 46,7 za 15 minút, pozadie 39,6 (1
minúta) a vtáctvo + pozadie deň v M 2 mieste podľa situačného nákresu vo voliére je uvedená hodnota

LAeq (dB) 86,1 (5 minút)Výpočet z nameranej hodnoty v M1 je podľa vzorca LA.eq.1 rovnása LAeq + Kf
+ Ki mínus Kp, z ktorých Kp je 0,94 a, Kf a Ki sú nula. Výslednú ekvivalentnú hladinu akustického tlaku
hluku s pozadím je výsledok LAeq. Vysl v hodnote 47,56 dB ( vo vzorci LAeq.výsl rovná sa LAeq.hod.
+ 1,8 mínus 0,94. V protokole je uvedená výsledná posudzovaná ekvivalentná hladina akustického
tlaku hluku v M1 pri zdroji hluku všetky klíma jednotky v činnosti aj digestor LAeq (dB) 47,6 a v M2 pri

rovnakom zdroji hluku 87,9 dB. W.. Y. uviedol za deň najvyššiu prípustnú ekvivalentnú hladinu hluku
za deň 50 db( LAeq.d.p.) , večer 50 db a za noc 45 dB ( stanovenie podľa vyhlášky) a vyhodnotil, že
porovnaním posudzovaných hodnôt s hodnotami podľa vyhlášky neboli vo vonkajšom prostredí v čase
merania prekročené prípustné hodnoty pôsobením hluku vtáctva vo voliérach v najbližšom obytnom
prostredí na hranici parcely od objektu rodinný dom A. Č.. XX. Protokol je z 1.12.2015, vypracovaný
v Bratislave. Podľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti, vydaného Úradom verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky z roku 2007 W.. Y. je odborne spôsobilý vykonávať meranie hluku v životnom a
pracovnom prostredí. Z pripojenej správy od Okresného úradu Skalica zo dňa 20.11.2015 G. K. úrad
odpovedá, že ku dňu 18.11.2015 evidovaných na OÚ Skalica z druhu Amazona aestiva - CITES II,
príloha ES B v počte 2 kusy, Amazona ochrocephala oratix - CITES I., príloha ES A 4 kusy, z toho dva
kusy mláďat, odchov jún 2015, Amazona leucocephala - CITES I., prloha ES A v počte 2 kusy, Amazona

vinacea - CITES I., príloha ES A 3 kusy, z toho 1 ks mláďa, odchov máj 2015. Podľa potvrdenia v čase
meraní, uskutočnených W.. Y. Q. choval 8 kusov dospelých jedincov a 3 kusy mláďat.
35. Na návrh žalobcov súd vykonal dôkaz výsluchom svedka D. E., narodeného XX.XX.XXXX , bytom
A. Č.. XXX, starobného dôchodcu, suseda žalovaných, bývajúceho v nehnuteľnosti, susediacej RD
žalovaných z čelného pohľadu na RD sprava. Podľa jeho výpovede vníma niekedy vtáctvo z pozemku

žalovaných,vtáctvonievždyškrieka.Svedokboldokoncaroka2015 zamestnaný.Odchádzalzbydliska
ráno o piatej a z práce dochádzal domov okolo 16-tej hodiny, víkendy trávil vo svojej nehnuteľnosti.
Vtáky stále škrekot nevydávajú, iba občas. Keď škriekajú, ruší to aj svedka, podľa svedka by to rušilo aj
iných ľudí. Svedok nikdy nedohováral K. alebo ich synovi v tom zmysle, žeby ho vtáctvo rušilo a vôbec
sa o chove A. K. s nimi nerozprával, ani posledných päť rokov na pozemku u K. nebol. Svedok uviedol,

že si vychádza so žalobcami aj so žalovanými a nechce riešiť hluk, ktorý robí vtáctvo, aby nepohneval
susedov. Nehnuteľnosť, kde býva svedok a nehnuteľnosť K. delí na hranici pozemkov betónový plot cca
1,60 m., lexan nepomáha odhlučniť, svedok vníma škrekot vtákov rovnako, aj keď je za plotom lexan.
Vyslovil sa, že hluk vtáctva skôr miernia stromy. Obýva s rodinou poschodový dom a pokiaľ sa starší
členovia rodiny, aj svedok sťahovali do nižšej časti domu, dôvodom nebol hluk vtákov, rodina si riešila

bývanie a sťahovali sa aj kvôli pohodliu.
36. Z výsluchu žalovanými navrhnutého svedka I. G.Č., narodeného XX.XX.XXXX, bytom A. XXX súd
zistil, že v čase výsluchu bol vo funkcii starostu obce A.Í.. Svedeckou výpoveďou potvrdil, že sa v máji
minulého roka ( v roku 2015) na žiadosť znalca W.. Y.T. zúčastnil na merania hluku, čo považoval za
dôvod predvolania k podaniu svedeckej výpovede. Podľa svedka znalec hluk vtedy v prítomnosti svedka

nenameral. Svedok bol prítomný pri voliére vtáctva v deň merania na pozemku K., osobne videl vtáctvo
vo voliére, okrem tých, ktoré sedeli na vajciach. Koľko kusov vyleteného vtáctva bolo vo voliére si
nepamätal, ani či išlo o samce alebo samice. Predtým , než sa zúčastnil merania znalcom, konzultoval
svedok s W.. Č. z Obvodného úradu Skalica, odboru ŽP. Vedel, že na pozemku je 5 voliér. V čase jeho
prítomnosti pri meraní vtáctvo sedelo na vajciach, liahli sa mláďatá. Až od zamestnankyne OÚ získal

informáciu, že majiteľ voliér má povolenie na chov vtáctva. Orgány obce od jeho zvolenia do funkcie
starostu M. A. , t.j. odo dňa 12.12.2014, od tej doby doteraz nedošla obci žiadna písomná sťažnosť ani
od jednej strany sporu ani svedok osobne vo funkcii starostu obce hluk vtáctva neriešili. Svedok sa
rozprával so žalobcami na túto tému, ale nešlo o oficiálne riešenie. Svedok mal poznatok z obce, že
v obci A. je ešte ďalší chovateľ I. T., ktorý chová exotické vtáctvo ako p. K.. K osobe chovateľa p. T.

E.ypovedal, že tento chová exotické vtáctvo v ešte väčšom rozsahu ako p. K.. Vtáctvo tohto iného
chovateľa je vo voliérach, umiestnených pri štvorbytovke a pri cintoríne. V obci sú teda dvaja chovatelia
exotického vtáctva, p. K. S. G.. T., ktorý má tiež povolenie na chov exotického vtáctva. Svedok uviedol
svoje zhodnotenie k tomu, či obťažuje nadmerne škrekot vtáctva, že nebýva v blízkosti žalobcov, ale
bývavblízkosti voliérp.T..Svedokvníma škrekotvtáctvadruhéhochovateľa ibavurčitýchintervalochv

roku., vníma škrekot exotického vtáctva chovateľa p. T. tak, že vtáctvo škrieka iba v určitých intervaloch.
Na priblíženie uviedol , resp. ako príklad v čase keď je pohreb a hrá hudba, pri pohybe svedka okolo
voliér Q. G.. T., stáva sa iba výnimočne, že vtáctvo škrieka. Pokiaľ sa týka spolunažívania žalobcov
a ostatných občanov M. A., obec riešila sťažnosti od žalobcov. Jedna sťažnosť sa týkala toho, žesused žalobcov páli plasty. Svedok ako starosta prijal od žalobcov v tomto telefonickú sťažnosť, ktorá ho
zastihla E. P.. Občana navštívil a zistil, že nepáli plasty, ale mokré drevo. Ďalej svedok vypovedal, že pri
výkone jeho verejnej funkcie sa žalobcovia na obci sťažovali na vypúšťanie žúmp do potoka, konkrétnu

osobu žalobcovia neuviedli. Sťažnosť bola riešená aj cez prokuratúru s tým, že mnohí občana E. A. si
vybudovali žumpy a čističky. Výsledkom šetrenia prokuratúry bolo zistenie, že niektorí občania vypúšťali
odpad, patriaci do žumpy do potoka, a práve z týchto si niektorí potom vybudovali čističky. Žalobcovia
majú vybudovanú žumpu, nebývajú blízko potoka. Od žalobcov došla na obec písomná sťažnosť na p.
K., týkajúca sa uskladnenia jeho hnoja. Sťažnosť bola riešená obcou a cez OÚ, ŽP , ktorý dal príkaz

časť hnoja zapraviť a časť hnoja prikryť. Menovaný je v susedstve so žalobcami, býva naproti žalobcom.
Sťažnosti žalobcov, ktoré boli doručené na obec, boli doručené v roku 2013, teda pred vznikom funkcie
svedka . Svedkovi neboli známe žiadne sťažnosti, podávané žalobcami na trestné orgány.
37. Podľa výpovede svedka C. I., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. A. Č.. K.. XXX je tento v
pracovnom pomere a je druhým D. K., bývajúcim na druhej strane ako bývajú žalobcovia. Vzdialenosť
voliéry od svojho domu od voliéry svedok odhadol na 30 m. K dobe, odkedy chová G. K. exotické

vtáctvo sa presne vyjadriť nevedel, odhadol, že ide o 6 rokov. Svedok vníma škrekot vtáctva, najmä
keď je na terase, podľa jeho výpovede škrekot vnímajú aj návštevy, pýtajú sa, čo to je, sám z terasy
vtedy odchádza. Najčerstvejšiu skúsenosť má so škretom vtákov z dnešného rána o pol siedmej, kedy
chcel vyvetrať a, musel oblok zatvoriť, aby sa nezobudil vnuk. Neznačí si čas, kedy vtáky škriekajú,
vníma ich ráno v lete okolo šiestej pri vstávaní pri odchode do práce, aj ráno v sobotu a v nedeľu.

Neškriekajú 24 hodín denne. Svedok dosvedčil skutočnosť, uvádzanú vo výpovedi D. G., teda že E. A.
je chov aj na inom mieste , počul škriekať vtákov u bytovky pri cintoríne, keď bol na pohrebe a bolo mu
to nepríjemné. Meno chovateľa nevedel uviesť. Svedok sa u K. nikdy nedomáhal, aby odstránili chov,
ani im nikdy nepovedal, že mu škrekot prekáža, nepovedal to nikto z jeho rodiny. Dosvedčil, že V.,
teda susedia, dohovárajú K., o iných občanoch, ktorý by mali problém z chovom u K. svedok nevedel.

Nikdy nebol u Dermekovcov, teda ani u voliéry. Žalobcov V. málo navštevuje a k situácii, kedy bol u nich
na návšteve si nepamätal, či vtedy vtáctvo škriekalo. Svedka asi pred 4 alebo 5 rokmi sused Fagan
oslovil, či mu vadí škrekot vtáctva a či je svedok ochotný to dosvedčiť na súde. Svedkovi škrekot vadí. Z
druhej strany K. býva p. D. E. a svedok je v dobrom susedskom vzťahu aj s ním a v dobrých susedských
vzťahoch je so všetkými susedmi. D. E. sa svedkovi nesťažoval, že by mu vadil škrekot vtáctva. Na obci

sa svedok sťažovať nebol. Zhruba pred 4 rokmi vymenil na nehnuteľnosti okná za trojsklá, nemenil ich
kvôli hluku od vtáctva, ale odizolovalo to aj od toho. Pre svedka je škrekot vtáctva od K. nepríjemný, je to
ako v džungli a na dedinu neprirodzené. Svedok nechová žiadne domáce zvieratá, ani nikdy nechoval.
Dovnútra na dvor K. nevidí. Svedok uviedol, že sa mu zdá, že menej často škriekajú, ale škrekot je stále
rovnaký. Pripustil, že bol na žiadosť C. V. , ako uviedla žalobkyňa, že v roku 2009 na úrade kvôli chovu a

hlasovým prejavom vtáctva. Žiadosti C. V. vyhovel preto, lebo ho o to požiadal D. V.. Vtedy na obecnom
úrade predniesol to, ako dnes podal svedeckú výpoveď.
38. K výpovediam svedkov I. S. E. sa žalovaní ( cez zástupkyňu) vyjadrili, že voliéra je bližšie k
pozemku svedka D. E.. Toho škrekot nijak zvlášť neobťažuje a voliéra je pri jeho múre a je vo väčšej
vzdialenosti ako je jej vzdialenosť k pozemku žalobcov. D. I. býva ešte ďalej od voliéry ako D. E.,

ktorého škrekot neobťažuje.
39.Žalobcovia poukazovali narozsudokKrajskéhosúdu vTrnavesp.zn.24Co/350/2012 z19.06.2013,
kde súd rozhodoval o takej istej veci, ako je vec žalobcov a žalovaných. Odvolací súd síce nevyhovel
žalobcom, ale za rozhodné pre vec sporových strán žalobcovia považovali z rozhodnutia to, že pre
posudzovanienadmernéhohlukuobťažovanímjepotrebnézvyčajneznaleckédokazovanie.Porovnávali

z toho rozhodnutia vo veci tam uvedených strán výsledky znaleckého dokazovania, kde znalec uviedol,
že hluk spôsobovaný vtáctvom je nižší ako hluk produkovaný z iných zdrojov, teda trúbenie áut, štekanie
psov, miestny rozhlas a na hodnoty, ktoré nameral tak znalec Y., S. G.. Y., S. W.. Y., preukazujú, že zvuk
z iných zdrojov je menší ako hluk od vtáctva. Vtáctvo je hlučnejšie podľa týchto hodnôt ako pozadie.
40. Žalovaní namietali, že žalobcovia dezinterpretujú podané posudky. V posudku znalca sú sčítané

hluk, ktorý vydáva vtáctvo spolu s hlukom z pozadia a nevychádza, že vtáctvo spôsobuje väčší hluk.
Poukazovali na ust. § 127 OZ, podľa ktorého musí ísť o ohrozovanie výkonu práv nad mieru primeranú
pomerom a strana žalovaná by musela vzhľadom na umiestnenie voliéry takto ohrozovať práva hlavne
toho suseda, ktorý je k voliére bližšie. Navrhli vziať do úvahy aj početnú judikatúru v obdobných veciach
ako v spore, vedenom v prejednávanej veci, a to, že treba pri rozhodnutí vziať v úvahu aj okolitý hluk,

skutočnosť, či sa jedná o mesto, o dedinu alebo či sú zvieratá chované vonku alebo napr. v byte. Aj od
toho , tiež od susedských vzťahov podľa názoru žalovaných záleží rozhodnutie súdu. Žalovaní urobili
všetko preto, aby minimalizovali vznik súdneho sporu, urobili stavebné úpravy na voliére a vychádzajú
aj zo ZP, aj z výpovede D. Y., že rozdiel môže spôsobovať napr. aj výška plotu. Žalovaní uvádzali, žežalobcovia majú v dôsledku búrky poškodený plot, ktorý ak by si opravili, mohlo by to mať vplyv na
ten sporný jeden decibel v meraniach súdneho znalca. Tieto všetky okolnosti judikatúra zohľadňuje.
Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva musí byť hodnotená s prihliadnutím na všetky okolnosti, aj na

tie, prednesené, na to, že ostatným susedom hluk vtáctva nevadí, žalovaní vykonali stavebné úpravy pri
chove, iný chovateľ chová v obci Unín exotické vtáctvo v tom istom počte priamo pred bytovkou a hluk
vtáctva v podstate obmedzuje len pletivový plot, žiadne stavebné úpravy na zníženie hluku iný chovateľ
neurobil. Vtáctvo je chované v blízkosti kostola, cintorína a ak by ich škrekot obťažoval verejnosť,
bolo by na to asi poukazované, čo sa nestalo. Žalovaní navrhli z dôvodu, že pokiaľ žalobcovia majú

pochybnosť o správnosti záverov znalca, môžu navrhnúť vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním,
žalovaní sú ochotní znášať výdavky spoločne so žalobcami na tento dôkaz.
41. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
42. Súd sa oboznámil s rozhodovacou praxou slovenských súdov a uviedol stranám, že pokiaľ sa

týka rozhodnutí orgánov, ktorých pôsobnosti je riešiť veci podľa stavebného zákona, na tieto súdy vo
veci týkajúcej sa sporu, aký vedú žalobcovia a žalovaní, nepovažujú za podstatné, a nepovažuje ich za
podstatné ani vo veci konajúci súd . Preto za nepodstatné považoval súd v prejednávanej veci to, že
vo veci konal podľa dôkazov predložených žalovanými stavebný úrad obce A. ohľadom dodatočného
povolenia na legalizáciu stavby na základe žiadosti S. K. , keď sa začalo konať v stavebnom konaní

na základe sťažnosti žalobcov, v ktorej uviedli, že chov exotického vtáctva sa realizuje v nepovolenej
stavbe. Súd, pokiaľ žaloba žalobcov bola zamietnutá, nebral pri rozhodnutí o jej zamietnutí do úvahy
dôkazy, predložené žalovanými a týkajúce sa rozhodnutí obce A. ohľadom stavebného konania ( časť
je popísaná v oznámení verejného ochrancu práv) a ani odvolacieho konania Krajského stavebného
úradu v Trnave z 18.08.2016, lebo bolo zistené, že tento rozhodoval podľa stavebného poriadku,

z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že úrad zamietal odvolanie žalobcov vo veci konania
podľa stavebného zákona na odvolanie žalobcov, ktorí nesúhlasili s umiestnením voliéry na pozemku
žalovanýchprehlučnosťvtáctva.Rozhodnutiejerozhodnutímoodvolanížalobcovvočirozhodnutiuobce
A. z 08.06.2011, ktorým vo veci vydala dodatočné povolenie stavby voliéry na pozemku žalovaných.
43. Ďalej súd uviedol stranám, že pri rozhodovaní o veci žalobcov a žalovaných bude taktiež vychádzať

z judikatúry, kde z doposiaľ z oboznámených sa súdnych rozhodnutí slovenskými súdmi ako rozsudok
Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/15/2016 z 20.04.2016, uznesenia Okresného súdu v Košiciach I. sp.
zn. 15C/294/2014 vo veci nariadenia predbežného opatrenia, v rozsudku Okresného súdu v Brezne
sp. zn. 6C/53/2008 z 11.11.2011, v rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/350/2012, rozsudku
Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. 4C/145/2008, rozsudku Krajského súdu Košice

sp. zn. 1Co/533/2013, rozsudku Okresného súdu v Poprade sp. zn. 9C/115/2011, rozsudku Okresného
súdu v Trenčíne sp. zn. 8C/679/2002 z 18.05.2015, vždy pri rozhodnutiach ohľadom susedského sporu,
týkajúceho sa ochrany v zmysle § 127 ods. 1 OZ pre obťažovaním nadmerným hlukom, vychádzali súdy
zo znaleckých posudkov a posudzovali sa, či sa jedná o prípustnú mieru hluku, brali ohľad na to, v akom
prostredí, či v obci, v meste sa má rušivý hluk nachádzať a tiež na vyváženie práva jedného vlastníka

oproti právu druhého vlastníka, tu teda žalobcov, či ide alebo nejde o obvyklé prejavy spôsobujúce
tvrdený hluk a či je alebo nie je tento hluk primeraný. V týchto súvislostiach , čo sa týka ťažiska
dokazovania a dôkazu rozhodného pre posúdenie, či žalobcom priznať alebo nepriznať súdnu ochranu
v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, mal súd za to, že rozhodným dôkazom pre posúdenie
veci strán bude znalecké dokazovanie, týkajúce sa merania hluku. Súd vyvodil z podania žalovaných zo

dňa 19.9.2016, že žalovaní v podstate namietajú výsledky meraní znalca W.. Y. pre jeho nestrannosť,
majú pochybnosti o správnosti a objektivite znaleckého posudku podaného týmto znalcom a namietajú
jeho nestrannosť vo veci strán. Žalovaní žiadali zopakovať merania za prítomnosti žalovaných alebo
nestrannej osoby, ako to pôvodne urobil pri prvom meraní z 15.07.2015 s tým, že navrhli majú byť v
rámci kontrolného znaleckého dokazovania vykonané iným odborníkom a ustanoviť za kontrolného

znalca znalecký ústav Technickú univerzitu v Košiciach z dôvodu, že tento má na rozdiel od v konaní
ustanoveného znalca, skúsenosti s meraním hluku spôsobeného exotickými vtákmi. Žalovaní mali za
to, že z výpovedí vypočutých svedkov alebo písomných čestných prehlásení, predložených od občanov
obce A. sa má za dokázané, že žalovaní nezasahujú do vlastníckych práv svojich susedov nad mieruprimeranú miestnym pomerom a neobťažujú svoje okolie nad mieru primeranú miestnym pomerom. Ani
jeden z vypočutých svedkov neuviedol, žeby ktokoľvek z obyvateľov M. A. okrem žalobcov považoval
zvukové prejavy exotického vtáctva za nadmerne obťažujúce., chov v obci nie je ojedinelým javom a

okrem žalobcov si nikto na M. A. nesťažoval na zvukové prejavy exotického vtáctva. Výsluchom Ing. Y.
sa potvrdilo, že nepostupoval nestranne, priznal vo výpovedi, že pri svojom prvom meraní 15.7.2015
za účasti nestrannej osoby svedka - starostu obce, znalec nenameral nadlimitné zvukové prejavy
exotickéhovtáctva,záveroznámilajstarostoviobce.Znalecprivýsluchupriznal,žeposkončenímerania
uskutočneného 15.7.2015, ho oslovili žalobcovia, oznámili znalcovi, že na pozemku je 14 kusov vtákov a

žepovoleniejeibana10kusov,znalecbolzjavneovplyvnenýžalobcami,lebovychádzalibazinformácie
od nich, nezrovnalosti sa ani nepokúsil vyjasniť so žalovanými, znalec priznal, že ani pri jednom
meraní nezrátal počet vtákov a jeho posudok je vzhľadom na pochybenie znalca nepreskúmateľný
a pre rozhodovanie nepoužiteľný, znalec zjavne zavádza, keď vôbec neuviedol výsledky meraní z
15.7.2015, žalovaní nesúhlasili s odôvodnením znalcom, že ich neuviedol iba pre údajný nesúlad v počte
evidovaných a v počte chovaných, tento argument žalovaní považovali za nelogický, nebol to dôvod

na neuvedenie výsledkov meraní, žalovaní uviedli, že znalec pred súdom preukázateľne klamal, keď
pri výsluchu najskôr tvrdil, že žalovaných o opakovanom meraní 11.8.2016 výslovne vopred informoval
a neskôr priznal, že ich o meraní dňa 11.8.2015 neupovedomil úmyselne, z dôvodu, aby meranie
neovplyvňovali, pritom pri meraní 15.7.205 zo strany žalovaných k žiadnemu ovplyvňovaniu neprišlo.
Žalovaní považovali tieto zistenia za opodstatňujúce pochybnosti o jeho nestrannosti a o správnosti

a objektivite znaleckého posudku, v spojitosti s diametrálne odlišnými závermi v posudku W.. Y. videli
potrebu nariadenia kontrolného znaleckého merania, a to aj pre dosvedčenie svedkom I. G., že znalec
dňa 15.7.2015 hluk nenameral.
44. Žalobcovia poukazovali na posudky W.. Y. S. W.. Y., ktorí merali hluk iba cez deň na rozdiel od
súdneho znalca Y., ktorý meral hluk ráno a večer. Plot majú opravený, majú ho vo výške 1,5 m tak ako

bol aj pred poškodením. Žalovaní sa žiadnym spôsobom nesnažia, napr. premiestniť voliéru, aby nebola
pri bazéne, ktorý je z druhej strany plota. Žalovanou stranou navrhovaní svedkovia bývajú ďaleko od
voliéry a vôbec tam hluk nepočujú, lebo to je to za domami.
45. Nakoniec žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 19.09.2016 až v časovom rozdiele od podania
znaleckého posudku W.. Y. a v časovom rozdiele od jeho výsluchu, namietali, že posudky o výsledkoch

merania, predložené žalovanými, je množstvo chýb a to protokol od W.. Y. je opečiatkovaný neplatnou
pečiatkou, stratila platnosť v roku 2001 v dôsledku novely zákona č. 138/1992 Zb. v znení zákona č.
236/2000. Taktiež tento v závere konštatuje, že hlasová aktivita vtáctva je 25 % dennej a večernej
doby, t.j. 3 hodiny cez deň a 1 hodina večer a na tieto doby expozície v protokole nikde nie je uvedený
prepočet. Protokol M. W.. Y. je spracovaný pod tou istou firmou AUREKA ako je protokol od W.. Y..

Z protokolu nie je jasné miesto merania M1 a M2, M2, kde mala byť nameraná hladina (vtáctvo +
pozadie) 86,1 decibelov, nie je v prílohách zobrazené, kde sa miesto M 2 nachádza. Obidva posudky
uvádzajú k neistotám merania skupinu 1 a W.. Y. uvádza skupinu 2. Keďže znalec W.. Y. meral hluk
za plotom bez priameho výhľadu na voliéru, tak sa nedal hluk presne priestorovo lokalizovať a preto
použil k neistotám merania skupinu 2. Toto vyplýva z Vestníka ministerstva zdravotníctva SR, čiastka

18-20, ročník 55, je to článok 4.1 postup určenia rozšírenej neistoty, kde do skupiny 2 patria merania
na otvorených priestranstvách, ak sa v meranom priestore nachádza viac rovnocenných druhov hluku
vo viacerých smeroch. W.. Y. nepoužil skupinu 1 preto, lebo meral za plotom bez priameho výhľadu na
voliéru a zdroje hluku sa nedali presne priestorovo lokalizovať. Rozdiel v tých neistotách je len pol dB
v čom žalobcovia nevidia hlavný problém, ale za rozhodujúce pri všetkých troch ZP považujú žalovaní,

Ž. W.. Y. S. W.. Y. nepoužili korekciu + 5 decibelov, ktorá vyplýva z Vyhlášky 549/2007 § 2 písm.
v), to je zvlášť rušivý zvuk. Podľa tohto ustanovenia je zvlášť rušivý hluk zvuk, ktorý individuálne ruší
alebo obťažuje človeka. Ak by túto korekciu použili obidvaja podávatelia W.. Y. S. W.. Y., potom ich
deklarované hladiny, u Ing. Y. 49,4 dB by sa rovnala 54,4 dB a A. W.. Y. 47,6 by bolo 52,6 dB. V ZP.
W.. Y. v tabuľke 1 boli namerané rozdiely medzi hlukom vtáctva pod písm. a) a hlukom pozadia pod

písm. b), kde ekvivalentná hladina je 11,4 dB a max. hladina 12,5 dB tieto rozdiely treba považovať za
veľké. Poukazovali aj na tú skutočnosť, že v G. W.. Y. S. W.. Y. absentuje meranie pre večer, žalobcovia
tvrdia, že ich vtáctvo obťažuje cez deň a večer, nie cez noc, ako to nameral Ing. Y. S. W.. Y.. Časový
interval pre deň je 12 hodín, pre večer 4 hodiny. Toto v ZP absentuje. Tiež poukazovali na posudok
W.. Y., kde pri výpočte posudzovaných hodnôt na str. 4 pre deň uvádzal logaritmus 10.log (20/85x10) +

U, kde je chybne uvedené 20/85, v tom lomítku podľa trvania expozície hluku má byť uvedené, koľko
hodín vtáky škriekajú počas dňa a za lomítkom má byť časový interval toho dňa. Tak ako to má uvedené
p. W.. Y. v 10.log, teda 4/12, teda tvrdíme, že 4 hodiny vtáky škriekajú cez deň, lomeno 12, to je pre
deň. Nameraná hodnota sa má korigovať nasledovne: na hluk pozadia podľa trvania expozície hluku,to je ten logaritmus, zvlášť rušivý hluk a neistota merania, toto sú 4 znaky, ktoré sa použili na meranú
hodnotu v ZP W.. Y., ktorý to má uvedené v tabuľke. Takto keď sa spočítali hodnoty, tak výsledok bol
51,2 decibela u znalca W.. Y., a keďže W.. Y. S. S. W.. Y. nepoužili zvlášť rušivý hluk + 5 decibelov

a na neistotu merania použili 1,8 dB, vyšlo ich meranie pod prípustnú hodnotu. Žalobcovia majú za
to, že posudok Ing. Y. bol vyvrátený súdnym znalcom a keďže sú dva posudky, W. Y. S. W.. Y.,
poukazovali žalobcovia na to, že súkromný posudok W.. Y. je neobjektívny, pretože bol vypracovaný
tou istou spoločnosťou, ktorej konateľom je Ing. Y., tento protokol obsahuje chyby, z ktorého nie sú jasné
miesta merania podľa obrázkov M1 a M2, obrázok M1 v ZP chýba a taktiež uvádza po svojom posudku,

že ekvivalentná hladina sa vypočítava z nameraných minimálnych hodnôt, čo je chybná informácia na
str. 3 ods. 16. A preto keďže v čase vyhlásenia rozsudku je rozhodujúci čas vyhlásenia rozsudku majú
žalobcovia za to, že hluk vtáctva presahuje zákonom prípustnú normu, hluk vtáctva poškodzuje nad
mieru primeranú pomerom vlastníckeho práva žalobcov a preto by mal súd žalobe vyhovieť. A to aj
z toho dôvodu, že hluk pozadia ako je bežný vidiecky hluk je vo všetkých troch posudkoch nižší ako
je hluk vtáctva. Je to v priemere o 8 - 9 decibelov. Vytýkali tým posudkom, ktoré predložili žalovaní,

spracovaných W.. Y. S. W.. Y., že v ich posudkoch nie je zaradenie hluku podľa Vyhlášky č. 549/2007
podľa § 2 písm. w), podľa ktorého v časti základné pojmy sa pod písm. w) charakterizuje, čo je zvlášť
rušivý hluk, na toto nadväzuje posudok W.. Y. a v ostatných dvoch ZP predložených žalovanými, nie je
hluk robený exotickým vtáctvom vôbec vyjadrený, nie je zaradený podľa Vyhlášky č. 549/2007. V tabuľke
2 uvedenej vyhlášky č. 549/2007, nazvanej špecifický hluk je uvedené, že treba k nameraným hodnotám

pripočítať 5 decibelov, čo zohľadnil jedine W.. Y., ale nie je to zohľadnené v ostatných dvoch odborných
posudkoch. V oboch posudkoch predložených žalovanými by potom vyšli neprípustné hodnoty hluku.
K odbornému vyhodnoteniu posudkov advokáta žalobcov uviedla, že s nikým z oblasti posudzovania a
merania hluku odborne posudky nekonzultovala, všetko si naštudovala, poprela, žeby konzultovala D.
W.. Y.Ť., čo mala v tomto význame počuť zástupkyňa žalovaných na chodbe súdu pred vyvolaním veci.

Podľa advokátky žalobcov si v piatok naštudovala spis a naštudovala právne predpisy a nebolo by ani
nič zlé na tom, ak by s W.L.. Y. konzultovala, čo poprela. V súvislosti s namietaním správnosti meraní a
ich výsledkov, uvedených v posudkoch W.. Y.Š. S. W.. Y. sa obrátili žalobcovia písomne dňa 19.9.2016
na Úrad verejného zdravotníctva SR . V podnete žiadali, aby úrad podľa priložených posudkov, uvedúc,
že podľa žalobcov v nich nie je, ak má byť posudzované meranie hluku exotického vtáctva vo vonkajšom

obytnom prostredí, uvedená korekcia + 5dB na zvlášť rušivý hluk podľa § 2 písm. w) vyhlášky č.
549/2007 Z. z., charakterizovaný vo vyhláške ako zvuk, ktorý individuálne ruší alebo obťažuje človeka,
napríklad výrazné rytmické alebo tónové zložky vo zvuku, hlasitá reč, hudba, intenzívne a náhodne sa
opakujúce zvukové impulzy, prerušovaný alebo priemerný hluk s veľkým rozdielom hladín. Žiadali od
úradu posúdiť, či namerané hodnoty v dvoch posudkoch spĺňajú podmienky pre zvlášť rušivý hluk. Úrad

prípisom z 10.1o.02016 zaslal žalobcom stanovisko odboru objektivizácie faktorov životných podmienok
z 3.10.2016, podľa ktorého obidva predložené protokoly vychádzajú z minimálnej nameranej hodnoty
LAmin, berú ju ako ekvivalentnú hladinu A zvuku, preto je v protokoloch posudzovaná hladina nižšie ako
by bola, keby vychádzali podľa legislatívy z ekvivalentnej hladiny A zvuku. Mala byť uplatnená korekcia
na zvlášť rušivý hluk ľ 5dB pre časový interval trvania špecifického hluku. Špecifický hluk od vtáctva

nie je možné posúdiť, pretože dĺžka trvania toho hluku je nepredvídateľná v priebehu dňa, nedá sa
jednoznačne zhodnotiť, mala byť uplatnená korekcia na zvlášť rušivý hluk. Odbor odporúča, aby sa pre
tento nedostatok predložené protokoly pri rozhodovaní nepoužili.
46. V podaní žalovaných z 19.9.2016 sa podstate uvádzalo, že vo veci bol podaný znalecký posudok
aj zaujatým znalcom.

47. Žalovaní dôvodne uvádzali, že znalec nekonal nestranne, dôvodne vzniesli námietku zaujatosti
X. W.. Y., pretože pri plnení úlohy, zadanej mu súdom v uznesení s otázkou, či je pri hlasovej aktivite
vtáctva dennej a večernej doby na hranici parcely dotknutého vonkajšieho obydlia žalobcov, prekročená
prípustná hladina A zvuku, otázky stanovenej v súlade s vyhláškou č. 549/2007 Z. z. , bol ovplyvnený
žalobcami, čo vyplýva súdu z podania znalca zo dňa 30.7.2015 k meraniu uskutočnenému splneniu

úlohy zadanej súdom a k vypracovaniu znaleckého posudku. Niet pochýb podľa tohto podania o tom, že
v tento deň sa uskutočnilo meranie za prítomnosti žalobcov, ktorí znalcovi uviedli, že exotické vtáctvo sa
hlasovovdobemeraniaznalcomprejavujemenejakopodľažalobcov,podľavyjadrenížalobcovvpodaní
znalca „ bol hluk vtáctva pri meraní výrazne nižší ako v iné dni predtým“. Iba na tomto základe, vyjadrení
žalobcov, znalec nesplnil povinnosť uloženú mu súdom a z meraní zo dňa 15.7.2015 nepodal znalecký

posudok, hoci mu prítomný chovateľ G. K. pri plnení úlohy zadanej súdom uviedol, že chová spolu 10
ks dospelých jedincov. Pokiaľ znalec mal sám na mieste, kde plnil úlohu uloženú mu súdom dostatok
poznatkov, podľa jeho písomného podania v čase merania bolo v otvorenej časti voliéry 5 vtákov,
hlasovo sa prejavovali 3 kusy a 2 kusy škriekali vo vnútri voliéry, mal objektívne merania vyhodnotiť,spracovať výsledky meraní, nedbať na vyjadrenia žalobcov , vyhodnotiť merania hluku z tohto dňa
a znalecký posudok vypracovať nestranne, objektívne , bez zohľadňovania akýchkoľvek zásahov
žalobcov do výkonu znaleckej činnosti znalca, do funkcie ustanovenej súdom. Znalec ponechal konať

ohľadom splnenia jeho úlohy žalobcu 1/, o tom svedčí správa Okresného úradu Skalica zo 17.7.2015,
podaná na žiadosť žalobcu 1/ úradu, teda krátko po znalcovom úkone z 15.7.2015 a Y. G. K. mal podľa
stanoviska Okresného úradu Skalica, odboru o životné prostredie ku dňu 15.7.2015 evidovaných 14
kusov exotických vtákov a mohol byť rozpor s uvedením počtu G. K., znalec pri plnení úlohy zadanej mu
súdom nemal dbať na dojmy žalobcov či ich vnemy. Podľa správy úradu , žiadanej súdom bol celkový

počet 10 kusov dospelých jedincov, ktoré sú celoročne vo voliére a 11 kusov mláďat, vyliahnutých v máji-
júni 2015, ktoré sa nachádzajú počas 2-3 mesiacov života v búdkach pod rodičmi, teda nemôžu lietať vo
voliérach a ani vydávať rušivé zvuky, čo bol aj stav k 15.7.2015, iba nesplnením si povinností chovateľa
exotického vtáctva úrad vydal žalobcovi potvrdenie na 14 kusov. To však nemení nič na závere súdu,
že znalec nepostupoval pri vykonávaní znaleckej činnosti a plnení úlohy, zadanej mu súdom objektívne,
nestranne, lebo konal na základe subjektívneho vnímania sporovej strany. O ovplyvňovaní znalca zo

strany žalobcu 1/ svedčí aj skutočnosť, že sám žalobca na pojednávaní uviedol, že prehrával to isté CD,
ktorým súd vykonal dôkaz pri plnení úlohy zadanej znalcovi súdom pri vykonávaní znaleckého úkonu
znalcom dňa 15.7.2015.
48. Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sudcovia sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.
49. Podľa § 17 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom do 30.6.2016) o tom, či je
vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia
primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca.
50. Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné

súdy. Nestranný musí byť nielen súd, ale aj sudca podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o
sudcoch a prísediacich, nakoľko sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na
nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie
nezávislý, rozhoduje nestranne, spravodlivo, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je

sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Pri
výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v
nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí
ako nestranný javiť navonok. Právo na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces,
ktorý je zaručený nielen ústavou, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pri

posudzovaní otázok nestrannosti sa má v každom prípade zohľadniť aj judikatúra Ústavného súdu SR
a Európskeho súdu pre ľudské práva. K tomu súd uvádza citáciu napríklad z rozhodnutia Ústavného
súdu SR III. ÚS 47/05: "Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak,
aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil

všetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci.“ Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom
konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ
súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (III. ÚS 71/97). Nestranný je sudca, u ktorého nie sú
pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom.
Rozhodovaním sa rozumie účasť sudcu na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový a právny základ

na rozhodnutie vo veci samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a
rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti.
51. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých
práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (III. ÚS
71/97).

52.Účastníkmáprávouplatniťnámietkuzaujatostivočisudcoviajbezvýslovnéhoustanoveniavzákone,
na námietku ho oprávňuje priamo Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1, ten ustanovuje, že :
"Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky"). Takúto námietku
možno uplatniť aj podľa čl. 7 ods. 5 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
53. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , v znení účinnom od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.54. Podľa § 44 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( v znení účinnom od 1.7.2016) na okresnom súde
koná a rozhoduje sudca.

55. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

56. Podľa § 52 ods. 1 a 2 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku
zaujatosti, ods. 2 v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní

vád podania sa nepoužijú.

57. Podľa § 59 C.s.p. na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa,
alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb rozhoduje
súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

58. Žalovaní namietali nestrannosť znalca, vzniesli námietku zaujatosti znalca dňa 19.9.2016, teda
za účinnosti Civilného sporového poriadku a jeho ustanovení §52 ods. 1 a 2 C.s.p., analogicky
zodpovedajúce ustanoveniam § 14 ods. 1 O.s.p. a § 17 ods. 1 O.s.p. Obe ustanovenia dávajú právo
strane sporu, žalovaným namietať zákonné dôvody na vylúčenie sudcu, ktoré sa podľa ustanovení

platných tak v čase, kedy bola vykonávaná dňa 15.7.2015 činnosť znalca pri plnení úlohy zadanej mu
súdom ako aj v súčasnosti platných ustanovení C.s.p. , uvádzajúcich tých istých dôvodov zaujatosti
sudcu a ustanovení C.s.p. o vylúčení znalca, majú použiť primerane.

59. Podľa § 120 ods. 1, 3 a 4 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ods. 3 ak nejde o veci
uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov,
ods. 4 súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo

veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a
dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
60. Podľa § 122 ods. 1 a 2 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené
podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania, ak je to účelné, možno o vykonanie

dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť
prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na
pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4.
61. Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali.

62. Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, zprávy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
63. Podľa § 127 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež

uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný
posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným
posudkom znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu
alebo inej inštitúcii, ods. 4 namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie
príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

64. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ods. 2 dôkazným prostriedkom je
najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.65. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, ods. 2 súd vykonáva dôkaz
mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom
dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak

bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
66. Podľa § 206 C.s.p. ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na
návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.
67.Podľa§207 ods.1a2 C.s.p.akrozhodnutiezávisíodposúdeniaskutočností,naktorétrebavedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi

znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok, ods. 2 v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa
k právnemu posúdeniu veci.
68. Vec strán patrí jednoznačne do právomoci občianskoprávneho súdu, bolo tomu tak v zmysle §2
O.s.p. v čase podania žaloby žalobcami na súd , podľa ustanovenia „súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom

na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb“ a vec patrí do právomoci súdu aj podľa teraz
platného ustanovenia § 3 C.s.p., podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory
a iné súkromnoprávne veci. V sporovom konaní strán záviselo rozhodnutie súdu o veci od odborného
posúdenia skutočností, na ktoré bolo treba odborné znalosti, ktoré mali slúžiť ako skutkový základ pre

rozhodnutievovecisamej.Súdmuselvprípadestránustanoviťznalcanaobjektívnezistenieskutkového
stavu mimo súdu, orgánu, ktorý vo veci strán rozhoduje. Právnu úpravu postavenia znalcov, ich práv a
povinností obsahuje zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý vymedzuje
pojmy znalecká činnosť, znalecký posudok, Ing. Y., súdom ustanovený za znalca zložil sľub predpísaný
týmto zákonom, o tom svedčí zápisnica o zložení sľubu znalca zo dňa 29.6.2015. Iba nestranný

súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok. Výklad ustanovenia § 17 ods. 1 O.s.p. je ekvivalentom v súčasnosti platného
ustanovenia § 49 ods. 1 C.s.p. a § 52 ods. 1 C.s.p. , musí sa v celom rozsahu rešpektovať základné
právo strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním ustanovení
nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne

vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia
spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov strán a v akomkoľvek štádiu súdneho konania v
každom jednotlivom prípade má byť súdne konanie zárukou zákonnosti. Nestrannosť sa vzťahuje podľa
čl. 6 dohovoru o ľudských právach aj na orgány verejnej moci „autonómne“ nezávisle od pojmu súd.
Podľa názoru ESĽP taký orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný,

ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o
zaujatostisúdnehoorgánu,ajkeďneexistujedôvodnasubjektívnuzaujatosť(viďrozhodnutieÚstavného
súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2011, III. ÚS 322/2010-37). Pokiaľ právomoc súdu je sudcom
vykonávaná na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov, sudca je pri výkone
svojejfunkcienezávislý,rozhodujenestranne,spravodlivo,lennazákladeskutočnostízistenýchvsúlade

so zákonom z dôvodu, že zákonná sudkyňa nemohla sama vykonať dokazovanie a musela v prípade
stránustanoviťosobusodbornýmiznalosťami-znalcanaobjektívnezistenieskutkovéhostavu,znalcovi
bola zverená na čas právomoc súdu pri časti súdneho konania, pri dokazovaní. Osoba znalca Ing.
Y. J. povinná pri zverení právomoci súdu na vykonanie dôkazu dodržať Ústavu Slovenskej republiky,
ústavné zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a morálne a etické zásady výkonu pri

činnosti znalca, činnosť vykonať osobne, nestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a
vedomia, zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone činnosti dozvedel, tak ako aj
sudca, podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich ako predstaviteľ súdnej
moci, vykonávajúci právomoci súdu, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, a len na základe skutočností

zistených v súlade so zákonom, mal aj znalec dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť
nebola dôvodne spochybňovaná, zdržať sa všetkého, čo mohlo narušiť alebo ohroziť dôveru v nezávislé,
nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že nielen sudca musí byť nielen
nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok a toto musí byť splnené aj u znalca. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súdom v bode 47 rozsudku, súd uviedol stranám, že z dôvodu, že znalec nekonal

nestranne, nejde o objektívne zistené skutočnosti v konaní v rámci znaleckého dokazovania a súd
nebude brať znalecký posudok a výpoveď znalca za dôkaz. Súd dodáva, že pokiaľ aj žalobcovia trvali na
tom,žeznaleckýposudokjeoprotiostatnýmodbornýmposudkom(protokolomzhotovenýmIng.Y.S.W..
Y.) správny, v prípade znaleckého posudku a výpovede znalca ide o dôkaz, ktorý je rozpore so zákonom,lebo iba nestranný súd , v rámci toho že ho reprezentuje pri výkone súdnictva sudca alebo v rámci
jeho právomoci rozhodovať občianskoprávne, resp. súkromnoprávne spory v určitej časti základného
sporového konania za neho konajúci znalec, poskytuje všetkým účastníkom konania, resp. stranám

sporu rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, právne
skutočnosti, potrebné v prípade sporu strán v zmysle § 127 ods. 1 OZ musia byť zistené objektívne,
nestranne. Skutočnosti, uvedené v bode 47 súd považuje za skutočnosti, ktoré mali za následok, že
vylúčili znalca W.. Y. z objektívneho podania znaleckého posudku pre pochybnosti o nezaujatosti vo
vzťahu k stranám sporu.

69. Žalobcovia tvrdili, že ich exotické vtáctvo z pozemku žalovaných obťažuje nadmerným revom
a škrekotom. Žiadali vydať rozsudok, aby sa v súčasnosti žalovaná strana zdržala obťažovania
žalobcovhlukom,ktorýspôsobuješkrekot,piskotarevexotickéhovtáctvachovanéhonapozemkutýchto
žalovaných. K rozhodnutiu, ktoré viedlo súd k zamietnutiu žaloby žalobcov súd uvádza:
70. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré má ekvivalent v súčasnom § 132 C.s.p., účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.
71. Podľa § 132 O.s.p. s ekvivalentom v § 191 C.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

72. Citované ustanovenia platné a účinné v čase rozhodovania súdu, zakotvovali dôkaznú povinnosť
strán v sporovom konaní, teda označiť dôkazy na svoje tvrdenia, iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
ležízásadnenaúčastníkochkonania,resp.sporovýchstranách.Strana,ktoráneoznačídôkazypotrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky

postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov vyústili do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníkov. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom
zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,

vykonaných bez návrhu, je účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
73. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. či v zmysle § 191 C.s.p. (dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy
z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia

dôkazov.
74.ŽalobcoviauznávalizasprávneibahodnotymeraniahlukuzistenéW..Y.zodňa11.8.2015,uvádzané
v jeho ZP, napriek uvedeniu dôvodov súdom, prečo dôkaz neakceptuje, Z toho vyplýva, ako keby
dôkaz nebol vykonaný a sporné medzi stranami naďalej zostalo, či sú alebo nie sú žalobcovia ohrození
konaním, ktoré je v zákonnom ustanovení § 127 ods. 1 OZ zakázané, teda či je súdnym rozhodnutím

potrebné obmedziť vlastnícke práva, realizované na pozemku žalovaných voči susedskému právu
žalobcov. Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze
tejto normy sa vykladajú v každom jednotlivom prípade objektívne, na subjektívne hľadisko sa
neprihliada, preto v konkrétnych prípadoch sa tieto predpoklady , t.j. že ide o obťažovanie nad mieru

primeranú pomerom a že ide o vážne ohrozenie výkonu práv posudzujú z odborných hľadísk, t.j. najmä
s pomocou znalca, až na základe získaných poznatkov znalcom sa dá vyhodnotiť, či druhej strane
vyplýva, že sa ako vlastník veci musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
suseda alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto bolo zo strany žalobcov dokázať ich
tvrdenie, že sú obťažovaní nadmerným revom a škrekotom. VYHLÁŠKA Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku,
infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí,
ktorá ustanovuje podrobnosti o prípustných hodnotách určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií a
požiadavky na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Na účely tejto vyhlášky
je charakterizovaný zvuk ako akustické vlnenie, ktoré vyvoláva u človeka vnem, základnou fyzikálnou

veličinou je akustický tlak, hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo
škodlivý zvuk. Vo vonkajšom prostredí sa hodnotí hluk najmä z vonkajších zdrojov, vyhláška sa vzťahuje
na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo
vo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení. Podľa vyhláškyOchrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty
určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty. Podľa jej ustanovenia
§ 4 a § 5 prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku a miesta, na ktoré sa vzťahujú na

ochranuzdraviapredhlukomainfrazvukomsúvpríloheustanovenéprípustnéhodnotyurčujúcichveličín
hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom
prostredí budov pre deň, večer a noc, vo vyhláške sú ustanovené postupy pri meraní, nameranie hluku,
je potrebné použiť postupy, ktoré umožnia stanoviť posudzované hodnoty určujúcich veličín uvedené
v prílohe. Hluk sa meria určenými meradlami, meranie sa vykonáva kalibrovaným meradlom. Výber

meracích prístrojov a metódy merania sa určujú s ohľadom na podmienky merania, časové a frekvenčné
vlastnosti meraného hluku, expozíciu a faktory prostredia. Nameraná hodnota sa zväčší o hodnotu
rozšírenej neistoty merania stanovenej v súlade s metrologickou praxou a v prípade potreby o ďalšie
korekcie v súlade s prílohou a ak je to potrebné, stanoví sa pre príslušný referenčný časový interval.
Takto získaná posudzovaná hodnota sa porovnáva s prípustnou hodnotou. Prípustné hodnoty určujúcich
veličín hluku vo vonkajšom prostredí, určujúcimi veličinami hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí

sú ekvivalentná hladina A zvuku LAeq, posudzovaná hodnota vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná
hladina zvuku pre deň, večer a noc. vyhláška stanovuje pre priestor pred oknami obytných miestností,
bytových a rodinných domov a tam uvedené hodnoty aj pre vonkajší priestor v obytnom a
rekreačnom území . Zvlášť rušivý hluk, tónový , hluk bežný impulzový hluk stanovuje podľa
postupov u meraní podľa vyhlášky pripočítavať korekcie napríklad +5 dB alebo napríklad + 12

dB. Pokiaľ súd mal dospieť k inému rozhodnutiu ako zamietnutiu žaloby, keď žalobcovia nesúhlasili s
protokolmi,predloženýmižalovanýminadôkaz,sichzávermi oprípustných hodnotáchhlukuakozvuku,
o ktorom žalobcovia tvrdili, že ich obťažuje, je z častí vyhlášky uvedenej v rozsudku jednoznačné, a to
vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov o susedských právach, že bolo potrebné vykonať k zisteniu, či sú
alebo nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov v žalobe dokazovanie odborne spôsobilou osobou na meranie

hluku.
75. Žalovaní navrhli dokazovanie k zisteniu prípustnej hodnoty hluku. Z dôvodu, že nemožnosť použiť
ako dôkaz znalecký posudok, podaný W.. C. Y. navrhli, aby boli na preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vyzvaní nielen žalovaní, ale na zloženie rovnakého preddavku aj žalobcovia.
76. Z postoja žalujúcej strany k riešeniu susedského sporu, z podaní žalobcov, ktoré súd uviedol

na začiatku rozsudku, ich sťažností, podaní na obec Unín, verejnému ochrancovi práv, nakoniec aj
ich prejavov po začatí konania na pojednávaniach, keď mnohé boli vyhodnotené za neopodstatnené,
zmarenie možnosti zo strany žalobcov použiť dôkaz, ktorého vykonanie mohlo prispieť k skoršiemu
rozhodnutiu súdu o veci, považoval súd za spravodlivé, keďže znalec môže požadovať preddavok na
znalečné, aby aj bez návrhu žalobcov na vykonanie dôkazu znalcom nielen žalovaným ale aj žalobcom

podľa § 253 ods. 2 CSP uložil povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, a to v rozsahu
predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, ohľadom výšky preddavku konzultovaných s
inou osobou odborne spôsobilou na meranie hluku ako D. W.. Y.. Súd uznesením vyzval žalobcov
aj žalovaných na zloženie preddavku na znalecké dokazovanie. Žalovaní ho vo výške určenej súdom
zložili, žalobcovia ho v takej stanovenej výške nezložili. Súd postupoval pri povinnosti strán v zmysle

§ 253 C.s.p. , pretože s navrhnutým dôkazom boli spojené výdavky a žiadnej strane nebolo priznané
oslobodenie od súdneho poplatku. Strany v lehote určenej súdom preddavok na znalecké nezložili a
súd navrhnutý dôkaz nevykonal ( § 253 ods. 3 C.s.p.) a bez vykonania dôkazu znalcom, resp. osobou
odborne spôsobilou na meranie hluku naďalej zostalo sporné, či žalovaní podľa tvrdenia žalobcov
zasahujú do susedského práva žalobcov.

77. Pokiaľ ide o dokazovanie a v tej súvislosti hodnotiacu činnosť súdu, súd ostatnými dôkazmi,
opísanýmivrozsudkunemalzadokázané,žeboliporušenéprípustnéhodnotypodľaprávnehopredpisu.
Súd má na mysli dôkazy, ako sú výpovede svedkov I., svedka E.. Hodnotiť tieto dôkazy alebo svedeckú
výpoveď starostu obce Unín v časti jeho svedeckej výpovede ohľadom ďalšieho chovateľa exotického
vtáctva , či zistené skutočnosti z jeho výpovede ohľadom ďalšieho chovateľa exotického vtáctva v

obci, v ktorej žijú žalobcovia a žalovaní, či je primerané, obvyklé chovať na dedine exotické vtáctvo
z pohľadu susedských práv by malo pre vec strán význam iba vtedy, ak by bolo dokázané, že ako
tvrdili žalobcovia, ide o nadmerný rev a škrekot takej intenzity, že boli prekročené prípustné hodnoty
podľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z. Ten istý záver platí aj na dôkazy - čestné prehlásenia občanov M.
A., predložené v rámci či procesného útoku žalobcov alebo procesnej obrany žalovaných. Preto sa súd

už nezaoberá v rozsudku hodnotením ani ďalšieho dôkazu, a to preloženého žalovaným - Protokolom
o akreditovanom meraní hluku v životnom prostredí zo dňa 29.9.2017, ktorý dôkaz žalobcovia opäť
napádali v ich vyjadrení a nevykonal ani navrhnuté ďalšie navrhnuté dôkazy - výsluch spracovateľov
posledného protokolu predloženého žalovanými a nevykonal ani výsluch žalovaných. Pokiaľ ide odôkaz, navrhnutý žalobcami, malo sa prehratím CD preukázať, že vtáky nadmerne revú a škriekajú.
Súd prehratím CD v pojednávacej miestnosti cez rádioprehrávač žalobcov pri vzdialenosti sudkyne od
žalobcov cca 3 až 3,5 musí konštatovať, že nebolo počuť z CD skoro žiaden hluk, pri hlasitosti 4, hoci

predtýmpustenérádionatútohlasitosťbolozrozumiteľné.NaCDsanedaloanirozoznať,žezvukypatria
vtáctvu, iba žalobcovia komentovali, že vtáctvo prevaľuje misky. Dôkaz neprispel k rozhodnutiu o veci.
78. Pre neunesenie dôkazného bremena žalobcami na ich tvrdenie, že je pravdivé, že sú obťažovaní
„nadmerným“ hlukom , revom exotického vtáctva, súd žalobu žalobcov zamietol.
79. Pokiaľ by sa žalobcovia domnievali, že na ich argument, že v protokoloch predložených žalovanými,

k hodnotám v nich stanovených ako prípustných a neprekročených stačilo, aby súd pripočítal korekciu
podľa vyhlášky, súd uvádza, že išlo o odborné posudky, majúce výpovednú hodnotu ako znalecký
posudok v prípade, ak znalecký posudok bol vypracovaný na návrh súdu. Súd opakuje, že v sporovom
konaní strán záviselo rozhodnutie súdu o veci od odborného posúdenia skutočností, na ktorých zistenie
bolo treba odborné znalosti, ktoré mali slúžiť ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Sudca
sám aj keby na to mal odborné znalosti, z dôvodu, že posudok musí vypracovať na to odborne spôsobilá

osoba na objektívne zistenie skutkového stavu mimo súdu, orgánu, ktorý vo veci strán rozhoduje,
sudca takto nemôže sám nahrádzať činnosť znalca.
80. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
81. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

82. Žalovaná strana bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s
použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovaným proti žalobcom
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
83. Výrok o výške náhrady trov konania súd zdôvodňuje ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

1. Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
Okresnom súde Skalica, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti
tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .