Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/163/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517203132
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7517203132.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: HOFEN CONSULT s.r.o.,
so sídlom: Vítězné náměstí 576/1, Dejvice, 160 00 Praha 6, ČR, IČO: 29 411 637, zast.: JUDr. Milan
Slebodnik, advokát, so sídlom: Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanej: F. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: Y. P. XXX, XXX XX Y. P., zast.: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom: Žriedlová 3, 040 01

Košice - mestská časť Staré Mesto, o náhradu škody, o návrhu žalovanej na zrušenie zabezpečovacieho
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 27.06.2022, č.
k. 17Cb/9/2017-725, takto

r o z h o d o l :

I. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. Y., okres F., ako:
- parcela č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere XXX m2
- parcela č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2

- stavba - zrubový rodinný dom č. s. XXXX stojaci na parcele č. XXX/XXX,

uznesenie Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 17Cb/9/2017-725 m e n í tak, že záložné právo k
nim zrušuje.

II. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. Y. P., okres F. - S., ako:
- parcela č. XXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2
- parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
- parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX
- parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2
- parcela č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2

- parcela č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2
- parcela č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2
- parcela č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2
- stavba - rodinný dom č. s. XXX (stojaci na parcele XXX/XX)
- stavba - hospodárska budova (na parcele č. XXX/XX)
- stavba - hospodárska budova (na parcele č. XXX/XX)

- stavba - letná kuchyňa (na parcele č. XXX/XX),

uznesenie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením rozhodol:

I. Súd návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. O trovách zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.2. Rozhodol tak v konaní o návrhu žalovanej na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo
vydané v konaní začatom na základe žaloby podanej žalobcom súčasne s návrhom na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia dňa 21.02.2017. V konaní vo veci samej sa žalobca domáhal náhrady
škody na základe toho, že žalovaná ako konateľka žalobcu mala (okrem iného) oprávnenie v mene
žalobcu nakladať aj s finančnými prostriedkami na dvoch bankových účtoch žalobcu vedených v O. O.
republika. Žalobca tvrdil, že týmito opakovanými prevodmi finančných prostriedkov na účet vedený v
O., C. v R. republike, ktorého dispondentom bola výlučne žalovaná, vykonanými bez súhlasu, či pokynu

valného zhromaždenia alebo akéhokoľvek iného relevantného titulu, spôsobila žalobcovi škodu (nárok
na náhradu škody uplatnený vo výške 671.823,43 eur).

2.1. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.11.2017, č. k. 2Cob/146/2017-308 zmenil uznesenie
konajúceho súdu zo dňa 23.08.2017, č. k. 19Cb/9/2017-261, ktorým konajúci súd návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol tak, že nariadil záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo

výlučnom vlastníctve žalovanej, a ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kat. územie Y. P., okres F. - S. a LV
č. XXXX, k. ú. Y. Z., okres F..

2.2. Žalovaná návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňovala tým, že: 1) danosť nároku
žalobcu bola v celom rozsahu žalovanou vyvrátená; 2) neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by mali

vplyv na znehodnotenie, či zbavovanie sa majetku alebo akékoľvek teoretické prípadné ohrozenie
výkonu rozhodovania a 3) medzičasom došlo k podstatnej zmene okolností v tom, že žalovaná
zhodnotila svoje nehnuteľnosti vo Y. P. vybudovaním nového rodinného domu, o čom predložila znalecký
posudok, ako aj list vlastníctva č. XXX, pre k. ú. Y. P., obec Y. P., okres F. - S. Totiž okrem doposiaľ
existujúcich nehnuteľností vybudovala žalovaná na pôvodných parcelách nový rodinný dom tvorený

nehnuteľnosťami:
* parcely: - pozemky p. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X
* stavby: - rozostavaný rodinný doma bez súp. č. na parcele č. XXX/X
- rozostavaný rodinný dom bez súp. č. na parcele č. XXX/X („nový rodinný dom“).
2.3. Žalovaná uvedené preukazovala Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, v zmysle ktorého hodnota

pôvodného rodinného domu predstavuje sumu 612.000,- eur a Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, v
zmysle ktorého hodnota nového rodinného domu predstavuje sumu 624.000,- eur (celková hodnota
všetkých ohodnocovaných nehnuteľností žalovanej v katastrálnom území Y. P. predstavuje sumu 1
236.000,- eur). Ďalej žalovaná predložila potvrdenie financujúcej banky - V. L. podľa ktorej zostatok
úveru zaťažujúci nehnuteľnosti ku dňu 23.03.2021 je 221.260,09 eur.

2.4. Žalovaná navrhla, že ak by sa súd nestotožnil s celkovým zrušením uznesenia, mohol by zrušiť
zabezpečenie žalovanej pohľadávky formou súdom zriadeného záložného práva na nehnuteľnostiach
evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. Y. Z., nakoľko nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. Y. P., obec
Y. P., okres F. - S. nad rámec potreby a dôvodnosti postačujú pre hypotetické zabezpečenie žalovanej

pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 a nasl. CSP (právna úprava neodkladného
opatrenia), § 343 a nasl. CSP (právna úprava zabezpečovacieho opatrenia) a dospel k záveru, že návrhu
nie je možné vyhovieť.

3.1. Argumentoval, že jednou zo zákonných podmienok zrušenia zabezpečovacieho opatrenia je
odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené, t. j. zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu
rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z výpisu z katastra
nehnuteľností, LV č. XXX, k. ú. Y. P., obec Y. P., okres F. - S. mal súd prvej inštancie za preukázané, že

nehnuteľnosti,ktorébolizaťaženézáložnýmprávomnariadenýmuznesenímKrajskéhosúduvKošiciach
zo dňa 30.11.2017, č. k. 2Cob/146/2017-308, sú zaťažené skorším záložným právom zriadeným v
prospech V. L. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva,
že jednou z okolností vyvolávajúcich obavu z ohrozenia exekúcie, je práve existencia ťarchy záložného
práva na zabezpečených nehnuteľnostiach v prospech iného veriteľa. Súd prvej inštancie tak dospel

k záveru, že ku dňu vydania rozhodnutia konajúceho súdu sú nehnuteľnosti, ktoré boli rozhodnutím F.
súdu v Košiciach zaťažené zabezpečovacím opatrením, stále zaťažené záložným právom veriteľa V.
banka, a.s. tak, ako tomu bolo v čase vydania vyššie spomenutého uznesenia odvolacieho súdu. Zuvedeného dôvodu nemôže rozhodnúť o zrušení zabezpečovacieho opatrenia, ak odvolací súd vyslovil
splnenie podmienok pre jeho nariadenie.

3.2. Za nedôvodný považoval aj návrh na čiastočné zrušenie zabezpečovacieho opatrenia na
nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. Y. Z.. Vychádzal pri tom zo skutočnosti, že
podstatným v posudzovanej veci je, či nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. Y. P. nad
rámec potreby a dôvodnosti postačujú pre hypotetické zabezpečenie žalovanej pohľadávky. Z výpisu
z katastra nehnuteľností, LV č. XXX, k. ú. Y. P., obec Y. P., okres F. - S. mal za preukázané, že

nehnuteľnosti, ktoré mali predstavovať „zhodnotenie“ nehnuteľností, na ktoré sa odvolacím súdom
nariadené zabezpečovacie opatrenie vzťahovalo, nie sú zaťažené záložným právom, preto nie je možné
hodnotu nehnuteľnosti (predstavujúcej zhodnotenie) započítavať do hodnoty nehnuteľností, na ktorých
viazne ťarcha v podobe záložného práva zriadeného rozhodnutím súdu. Predloženými Znaleckými
posudkami č. XX/XXXX a č. XX/XXXX žalovaná osvedčila hodnotu „pôvodného“ rodinného domu (ako
ho sama označuje v návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia) vo výške 612.000,- eur a hodnotu

ostatných pozemkov nachádzajúcich sa na LV č. XXX, k. ú. Y. P., obec Y. P., okres F. - S. vo výške
117.034,50 eur (vyplýva zo Znaleckého posudku č, XX/XXXX). Ich súhrnná hodnota je 729.034,50
eur. Súd prvej inštancie od tejto sumy odpočítal zostatok úveru zaťažujúci nehnuteľnosti vo výške
221.260,09eur(uvedenévyplývazpotvrdeniaveriteľažalovanej-V.L.zodňa23.03.2021),tedahodnota
nehnuteľností ostane vo výške 507.774,41 eur, ktorá nie je spôsobilá zabezpečiť žalovanú pohľadávku

v prípadnej budúcej exekúcii.

4. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

4.1. Za nesprávny označila záver súdu prvej inštancie, že nemôže rozhodnutím o zrušení

zabezpečovacieho opatrenia prejudikovať meritórne rozhodnutie o nároku žalobcu, a to zvlášť za
situácie, keď odvolací súd vyslovil splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
V tejto súvislosti dôvodí, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach je zo dňa 30.11.2017, pričom o
návrhu na jeho zrušenie súd rozhoduje po 4 a pol roku, kedy sa dôkazná situácia, ako aj relevantné
okolnosti zásadne zmenili. Odvolateľka tvrdí, že súd prvej inštancie nemôže opomenúť a nezohľadniť

okolnosti a zmeny, pretože odo dňa 30.11.2017 boli konajúcemu súdu predložené viaceré podania a
dôkazy. Ide pritom o dôkazy, z ktorých vyplývajú zásadné skutočnosti vedúce k zamietnutiu žaloby
ako takej (zatajovanie účtovníctva a s tým spojená dôkazná núdza žalovanej, preukázanie priebehu
obchodnej činnosti a s tým spojené finančné operácie prostredníctvom ekonomicko-finančnej analýzy,
resp. policajného vyšetrovania) a tvrdí, že nie je daný ani nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť súdna

ochrana.
Zdôraznila aj skutočnosť, že záložné právo v prospech V. L. je z roku 2014 (konkrétne v zmysle
LV č. XXX, k. ú. Y. v časti ťarchy - Y. zo dňa 07.05.2014), teda cca 3 roky pred podaním žaloby
a súčasne pred obchodnou činnosťou, ktorej úkony sú posudzované v konaní, preto záložné právo
nemôže mať a ani nemá žiaden súvis s prejednávanou vecou a je možné ho prirovnať ku akémukoľvek

inému hypotekárnemu záložnému právu, viaznucemu na nehnuteľnostiach, ktoré má drvivá väčšina
obyvateľov na vybudovanie svojho rodinného zázemia. Odvolateľka zdôraznila, že akákoľvek bežná
osoba je v teoretickom ohrození, keďže aj pri šikanóznej žalobe je reálne zriadenie sudcovského
záložného práva len preto, že na liste vlastníctva má zapísané záložné právo na úver, prostredníctvom
ktorého stavala rodinný dom a ktorý bude splácať najbližších 20 - 30 rokov. V ďalšom odvolateľka

zdôraznila, že zdokladovala súdu oproti predošlému stavu hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom
sudcovského záložného práva, pričom na už zaťažených pozemkoch bola postavená stavba. Zároveň
súdu zdokladovala aj zostatok úveru, aby mu tak umožnila posúdiť aj túto skutočnosť, resp. možnosť
preveriť tzv. čistú hodnotu nehnuteľností.

4.2. Na základe uvedeného má za to, že nárok žalobcu nie je ani len čiastočne daný a súčasne, že zo
žiadneho správania žalovanej nevyplýva akákoľvek obava, že by exekúcia bola ohrozená.

4.3. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a
nariadené zabezpečovacie opatrenie uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2017, č. k.

2Cob/146/2017-308 zrušil.

5. Žalobca navrhoval rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Plne sa stotožnil s argumentáciou
prvoinštančného súdu s tým, že odvolateľka ani v odvolaní neuviedla žiadne také relevantné skutočnosti,ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Argumentoval, že v rámci
rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia sa musí súd zaoberať iba
otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také

skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú
aj zmenu skutkových okolností. V zmysle vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie správne konštatoval,
že dôvody, pre ktoré bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie trvajú. Žalovaná síce opakovane
zdôrazňuje, že k svojmu podaniu zo dňa 19.05.2021 priložila množstvo dôkazov, ktoré majú preukazovať
neexistenciu nároku uplatneného žalobou, no nevysvetlila ani nepreukázala žiaden dôvod, na základe

ktorého bola oprávnená previesť z bankových účtov na svoj osobný účet sumu 671.823,43 eur.

6. Žalovaná reagujúc na vyjadrenie žalobcu zdôraznila, že do konania bolo predložených množstvo
dôkazov, svedčiacich o tom, že nárok uplatnený žalobou je nedôvodný a jednotlivo na nich poukazuje.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že
je z časti dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP).

7.1. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľkou sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP.

7.2. Odvolateľka ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP t.j., že jej
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f) CSP t. j., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) CSP t. j., že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné
odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

8. Ustanovenie § 334 CSP umožňuje súdu na návrh (žalobcu i žalovaného) vydané neodkladné
opatrenie (aj zabezpečovacie opatrenie) zrušiť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, nadväzuje na § 325 ods. 1
CSP, podľa ktorého ho možno nariadiť iba z dôvodu obavy o ohrozenie budúcej exekúcie a z dôvodu,
že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Ak niektorá z týchto zákonných podmienok
za trvania zabezpečovacieho opatrenia odpadne, je na mieste postup podľa § 334 CSP (pri existencii
návrhu niektorej zo strán sporu).

8.1. Predmetom odvolacieho prieskumu teda bolo posúdenie skutočnosti, či v prejednávanej veci trvajú/
netrvajú zákonné podmienky uvedené v § 343 a nasl. CSP.

8.2. Ako už bolo uvedené vyššie, uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23. augusta 2017,

č. k. 17Cb/9/2017-261 súd zamietol návrh žalobkyne na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
bližšie špecifikovaným v návrhu. Dôvodom zamietnutia bola skutočnosť, že súd prvej inštancie mal
síce osvedčenú existenciu nároku, ktorému žiadal žalobca poskytnúť súdnu ochranu, no nemal za
osvedčenú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie; vychádzajúc z toho, že žalobca netvrdil (teda ani
neosvedčil) žiadne také konanie žalovanej, ktoré by k ohrozeniu budúcej exekúcie mohlo viesť. Na

základe odvolania žalobcu bol Krajským súdom v Košiciach ako súdom odvolacím uznesením zo dňa
30. novembra 2017 uznesenie súdu prvej inštancie zmenené tak, že návrhu bolo vyhovené. Odvolací
súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorému žiadal
poskytnúť súdnu ochranu (nároku na náhradu škody) a zároveň osvedčil aj existenciu obavy o ohrozenie
budúcej exekúcie. Odvolací súd skonštatoval, že žalovaná síce nepodniká žiadne úkony smerujúce

k zmenšeniu svojho majetku, no posúdiac prejednávanú vec v kontexte všetkých okolností (výška
uplatnenej škody, nároky ostatných poškodených v občiansko-súdnych konaniach), je skutočnosťou,
ktorá osvedčuje obavu vo vzťahu k budúcej exekúcii, existencia záložného práva pre V. L. Odvolací
súd dôvodil, že žiadaným zabezpečovacím opatrením, t. j. „sudcovským záložným právom“ nadobúdajú
subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva s právami

a povinnosťami tomu zodpovedajúcimi. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva a
jeho zánik, je potrebné použiť § 151a a nasl. OZ, v zmysle ktorého je záložný veriteľ chránený pred
inými veriteľmi dlžníka, pretože môže svoju pohľadávku uspokojiť zo zálohu a prednostne sa zo zálohu
uspokojujú pohľadávky záložných veriteľov. Uvedené reálne odôvodňuje obavu, že pohľadávka žalobcu,pokiaľ by nebola zabezpečená zabezpečovacím opatrením, nebude uspokojená, a to aj s prihliadnutím
na právnu úpravu poradia záložných práv (§ 151k OZ); podľa ktorej sa právne vzťahy záložných
veriteľov riadia princípom proporcionality. Tento znamená, že právo pristúpiť k výkonu záložného práva

má záložný veriteľ so skorším poradím pred záložným veriteľom s neskorším poradím a že najskôr
sa uspokojí pohľadávka záložného veriteľa s najskorším poradím a až zo zvyšku, ak ostane ďalšie
pohľadávky v celosti, podľa poradia. Teda v prípade, ak by boli v budúcnosti uvedené nehnuteľné
veci zabezpečené ešte aj ďalším záložným právom v prospech iných veriteľov, výrazne by sa zhoršilo
postavenie žalobcu v prípade výkonu rozhodnutia (ak by zabezpečovacie opatrenie vydané nebolo a

poškodení by si svoje právo tiež uplatnili zabezpečovacím opatrením).

8.3. Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľky, že dôkazmi predloženými do konania úspešne vyvrátila žalobcom
uplatnený nárok na náhradu škody, odvolací súd udáva, že prihliadnuc ku skutočnosti, že vo veci
nebolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie, je ešte stále potrebné nárok uplatnený žalobcom
považovať za osvedčený do tej miery, že je táto podmienka pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia

splnená.
Pokiaľ ide o obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, odvolací súd odkazuje na odsek 8.2. tohto
uznesenia, keď sa skutkový stav podstatný pre jej posúdenie oproti času, keď rozhodol uznesením č.
k. 2Cob/146/2017-308 nezmenil.
Odvolací súd má ale za to, že už nie je dôvodný rozsah zabezpečenia tak, ako bol daný uznesením

odvolacieho súdu. Odvolací súd prihliadol na to, že: 1) žalovaná s majetkom, ktorý má a ani s
nehnuteľnosťami už zaťaženými „sudcovským záložným právom“ žiadnym spôsobom nenakladala
(samotná existencia zabezpečovacieho opatrenia nakladanie nevylučuje), teda v priebehu viac ako 4
rokov nevykonávala žiadne úkony smerujúce k zmenšeniu majetku (uvedené žalobca vo vyjadrení k
návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia a vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej ani netvrdí); 2)

zostatok úveru poskytnutého V. predstavuje už len sumu 221.260,09 eur; 3) uznesenie odvolacieho
súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu, nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2018, žaloba bola podaná
dňa 21.02.2017, pričom doposiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté (vo veci nebolo nariadené ani
pojednávanie), preto obmedzenie žalovanej (v rozsahu zabezpečenia) po dobu viac ako 4 roky je
neprimeraným.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie osvedčeného
nároku na náhradu škody je postačujúce zriadenie sudcovského záložného práva na nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX k. ú. Y. P., okres F. - S. (bližšie špecifikované vo výrokovej časti tohto uznesenia).

8.4. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že vychádzajúc z procesného postavenia žalobcu ako

„pána sporu“ nemohol svojvoľne (bez návrhu) rozširovať, resp. meniť nehnuteľnosti, na ktoré sa
zabezpečovacie opatrenie vzťahuje.

8.5. Opäť len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom
žalovanej prezentovanom v odvolaní, že obavu o ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie nemôže

zakladať len už existujúce záložné právo. Vo vzťahu k prejednávanej veci ale zdôrazňuje, že túto obavu
považoval odvolací súd za osvedčenú aj v kontexte s nárokmi uplatnenými voči žalovanej inými veriteľmi
a celkovou výškou uplatnenej škody.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).